Vynález sa týka oblasti zrážania krvi, obzvlášť sa týka nových derivátov oxazolidinónu, spôsobu ich výroby, ako i ich použitia ako účinných látok v liekoch.
Doterajší stav techniky
Zrážanie krvi je ochranný mechanizmus organizmu, pomocou ktorého sa môžu defekty v stenách ciev rýchle a prijateľne „utesniť“. Tak sa môže strata krvi vylúčiť, prípadne minimalizovať. Utíšenie krvácania po poranení cievy sa uskutočňuje v podstate zrážacím systémom, pri ktorom sa vyvoláva enzymatická kaskáda komplexných reakcií plazmových proteínov. Pritom sú zúčastnené mnohé faktory zrážania krvi, pričom pri každom, pokiaľ je aktivovaný, sa uskutoční zodpovedajúci inaktívny predstupeň na svoju aktívnu formu. Na konci kaskády stojí premena rozpustného fíbrinogénu na nerozpustný fibrín, takže dochádza ku krvnej zrazenine. Tradične sa rozlišuje pri zrážaní krvi medzi intrinzickým a extrinzitným systémom, ktoré vyúsťujú do záverečnej spoločnej reakčnej cesty. Pritom prináleží faktoru Xa, ktorý je vytvorený z proenzýmu faktora X, kľúčová úloha, lebo spája obidve cesty zrážania. Aktivovaná serínproteáza Xa štiepi sám fibrinogén na fibrín, vláknito-rôsolovitú zrazeninu. Okrem toho je trombín potentný iniciátor agregácie trombocytov, ktorý má rovnako značný prínos pri hemostáze.
Zachovanie normálnej hemostázy - medzi krvácaním a trombózou - podlieha komplexnému regulačnému mechanizmu. Nekontrolovaná aktivácia zrážacieho systému alebo defektnej inhibície aktivačných procesov môže spôsobovať tvorbu lokálnych trombov alebo embólií v cievach (artérie, žily, lymfatické cievy) alebo srdcových dutinách. Toto môže viesť k závažných ochoreniam, ako je srdcový infarkt, angína pectoris (za zahrnutia instabilnej angíny), reoklúzia a restenóza po angioplastike alebo aortokoronámym bypassom, mozgová mŕtvica, transitorické ischemické ataky, ochorenia periférnej arteriálnej nepriechodnosti, pľúcna embólia alebo hlboké žilové trombózy. Tieto ochorenia sú ďalej súhrnne označované tiež ako tromboembolické ochorenia. Okrem toho môže viesť hyperkoagulabilita - systémovo - pri spotrebnej koagulopatii k rozšírenému intravazálnemu zrážaniu.
Tieto tromboembolické ochorenia sú najčastejšie príčinou morbidity a mortality vo väčšine priemyselných krajín (Pschyrembel, Klinisches Wórterbuch, 257, vydanie, 1994, Walter de Gruyter Verlag, str. 199 a ďalšie, kľúčové slovo „Blutgeriimung“; Rômpp Lexikón Chémia, veria 1.5, 1998, Georg Thieme Verlag Stuttgart, kľúčové slovo „Blutgerinnung; Lubert Stryer, Biochémia, Spektrum der Wissenschaft Verlagsgesellschaft mbH Heidelberg, 1990, str. 259 a ďalšie).
Antikoagulanty, známe zo stavu techniky, to znamená látky na inhibíciu alebo potláčanie zrážania krvi, majú rôzne často značné nevýhody. Účinná metóda ošetrenia, prípadne profylaxia tromboembolických ochorení, sa javí v praxi preto ako veľmi ťažká a neuspokojivá.
Pre terapiu a profylaxiu tromboembolických ochorení nachádza za prvé použitie heparín, ktorý sa aplikuje parenterálne alebo subkutánne. Na základe dobrých farmakologických vlastností je síce v súčasnosti stále viac nizkomolekulámy heparín výhodný, však s tým sa v nasledujúcom uvádzané nevýhody, ktoré vznikajú pri terapii s heparínom, nevylúčia. Tak je heparín orálne neúčinný a má len pomerne nepatrný polčas. Heparín súčasne inhibuje viac faktorov kaskády zrážania krvi, dochádza teda k neselektívnemu účinku. Okrem toho existuje vysoké riziko krvácania, obzvlášť môže sa vyskytovať krvácanie v mozgu a krvácanie v gastrointestinálnom trakte a môže dochádzať k trombopénii, liekovo indukovanej alopécii alebo osteoporóze (Pschyrembel, Klinisches Wórterbuch, 257, vydanie 1994, Walter de Gruyter Verlag, str. 610 a ďalšie, kľúčové slovo „Heparín“; Rompp Lexikón Chémia, verzia 1.5, 1998, Georg Thieme Verlag Stuttgart, Kľúčové slovo „Heparín“).
Ďalšiu triedu antikoagulantov predstavujú antagonisty vitamínu K. K týmto patria napríklad 1,3-indándióny, predovšetkým zlúčeniny, ako je warfarín, fenoprokumurón, dikumarol a iné deriváty kumarínu, ktoré neselektívne inhibujú syntézu rôznych produktov určitých od vitamínu K závislých zrážacích faktorov v pečeni. Mechanizmom účinku je spôsobené, že účinok ale nastáva veľmi pomaly (latentná doba až do nástupu účinku 36 až 48 hodín). Zlúčeniny sa síce môžu aplikovať orálne, na základe vysokého rizika krvácania a úzkeho terapeutického indexu je ale nutné nákladné individuálne nastavenie a pozorovanie pacientov. Okrem toho sú opísané ďalšie vedľajšie účinky, ako sú gastrointestinálne poruchy, vypadávanie vlasov a nekrózy kože (Pschyrembel, Klinisches Wórterbuch, 257, vydanie, 1994, Walter de Gruyter Verlag, str. 292 a ďalšie, kľúčové slovo „Cumarinderivate“; Ullman’s Encyclopedia of Industrial Chemistry, 5. vydanie, VCH Verlagsgesellschaft, Weinheim, 1985-1996, kľúčové slovo „Vitamín K“).
V novšom období bolo opísané nové terapeutické použitie na ošetrenie a profylaxiu tromboembolických ochorení. Cieľom tejto novej terapeutickej aplikácie je inhibícia faktora Xa (pozri WO-A-(99/37304; WO-A-99/06371; J. Hauptmann, J. Sturzebecher, Thrombosis Research 1999, 93, 203; F. Al-Obeidi, J. A. Ostrem, Factor Xa inhibitors by classicals and combinatorial chemistry, DDT 1998, 3, 223; F- Al-Obeidi, J. A.
Ostrem, Factor Xa-inhibitors, Exp. Opin. Ther. Patents 1999, 9, 931; B. Kaiser, Thrombin and factor Xa inhibitors, Drugs of the Future 1998, 23, 423; A. Uzan, Antithrombic agents, Emerging Drugs 1998, 3, 189; B.-Y Zhu, R. M. Scarborough, Curr. Opin. Card. Pulm. Ren. Inv. Drugs 1999, 1 (1), 63. Pritom sa ukázalo, že tak peptidické, ako i nepeptidické zlúčeniny sú na zvieracích modeloch účinné ako inhibítory faktora Xa.
Úlohou predloženého vynálezu je teda príprava nových substancií na ošetrenie ochorení, ktoré by mali veľkú terapeutickú šírku.
Mali by byť obzvlášť vhodné na účinnú profylaxiu a/alebo ošetrenie tromboembolických ochorení a pritom by mali uvádzané nevýhody stavu techniky - aspoň čiastočne - odstrániť, pričom sa pod pojmom „tromboembolické ochorenie“ v zmysle predloženého vynálezu rozumie obzvlášť závažné ochorenie, ako je srdcový infarkt, angína pectoris (za zahrnutia instabilnej angíny), reoklúzie a restenózy po angioplastii alebo aortokoronámom bypasse, mozgová mŕtvica, tranzitorické ischemické ataky, periférne arteriélne záverové ochorenia, pľúcne embólie alebo hlboké žilové trombózy.
Ďalšou úlohou predloženého vynálezu je príprava nových antikoagulantov, ktoré inhibujú so zvýšenou selektivitou faktor zrážania krvi Xa, pričom by mali byť, aspoň čiastočne, vylúčené problémy metód terapie trombolických ochorení, známych zo stavu techniky.
Podstata vynálezu
Predmetom predloženého vynálezu sú zlúčeniny všeobecného vzorca (I)
O
O v ktorom
R1 znamená 2- tiofén, ktorý môže byť prípadne v polohe 5 substituovaný zvyškom zo skupiny zahrnujúcej atóm chlóru alebo brómu, metylovú skupinu alebo trifluórmetylovú skupinu,
R2 znamená skupinu D-A-, pričom zvyšok „A“ znamená fenylén;
zvyšok „D“ znamená nasýtený päťčlenný alebo šesťčlenný heterocyklus, ktorý je spojený s „A“ cez dusíkový atóm, ktorý má v priamom susedstve s pripojeným dusíkovým atómom karbonylovú skupinu a v ktorom môže byť uhlíkový člen kruhu nahradený heteroatómom zo skupiny zahrnujúcej S, N a O;
pričom definovaná skupina „A“ môže byť v metá polohe vo vzťahu k pripojeniu k oxazolidínu prípadne raz alebo dvakrát substituovaná zvyškom zo skupiny zahrnujúcej atóm fluóru, chlóru, nitroskupinu, aminoskupmu, trifluórmetylovú skupinu, metylovú skupinu alebo kyanoskupinu a
R3, R4, R5, R6, R7 a R8 znamenajú vodíkový atóm, a i ich farmaceutický prijateľné soli a hydráty.
Výhodná je zlúčenina vzorca
-Cl a jej farmaceutický prijateľné soli a hydráty.
Predmetom vynálezu je i spôsob výroby opísaných substituovaných oxazolidinónov, kde sa podľa variantu spôsobu [AJnechajú reagovať zlúčeniny všeobecného vzorca (II)
v ktorom majú zvyšky R2, R3, R4, R5, R6, R7 a R8 v nároku 1 uvedený význam, s karboxylovými kyselinami všeobecného vzorca (III)
v ktorom má R1 v nároku 1 uvedený význam, alebo tiež so zodpovedajúcimi halogenidmi karboxylových kyselín, výhodne chloridmi karboxylových kyselín, alebo tiež soľ zodpovedajúcimi symetrickými alebo zmiešanými anhydridmi karboxylových kyselín definovaných karboxylových kyselín všeobecného vzorca (III), v inertných rozpúšťadlách, prípadne za prítomnosti aktivačného alebo kopulačného činidla a/alebo bázy, na zlúčeniny všeobecného vzorca (I),
v ktorom majú zvyšky R1, R2, R3, R4, R5, R6, R7 a R8 uvedený význam, alebo sa podľa variantu spôsobu [Bjprevedú zlúčeniny všeobecného vzorca (IV)
v ktorom majú zvyšky R1, R2, R3, R4, R5, R6, R7 a R8 uvedený význam, s vhodným selektívnym oxidačným činidlom v inertnom rozpúšťadle na zodpovedajúci epoxid všeobecného vzorca (V)
v ktorom majú zvyšky R1, R2, R3, R4, R5, R6, R7 a R8 uvedený význam, a reakciou v inertnom rozpúšťadle, prípadne za prítomnosti katalyzátora, s amínom všeobecného vzorca (VI)
SK 287272 Β6
R2’NH2 (VI), v ktorom má R2 uvedený význam, sa najprv vyrobia zlúčeniny všeobecného vzorca (VII)
v ktorom majú zvyšky R1, R2, R3, R4, R5, R6, R7 a R8 uvedený význam, a potom sa cyklizujú v inertnom rozpúšťadle za prítomnosti fosgénu alebo ekvivalentov fosgénu, ako je napríklad karbonyldiimidazol (CDI), na zlúčeniny všeobecného vzorca (I)
v ktorom majú zvyšky R1, R2, R3, R4, R5, R6, R7 a R8 uvedený význam.
Predmetom vynálezu je ďalej liek, ktorý obsahuje aspoň jednu zlúčeninu všeobecného vzorca (I), ako i jednu alebo viac farmakologicky neškodných pomocných látok alebo nosičov.
Ďalším predmetom vynálezu je použitie zlúčenín všeobecného vzorca (I) na výrobu liekov alebo farmaceutických prípravkov na profylaxiu a/alebo ošetrenie tromboembolických ochorení, obzvlášť srdcového infarktu, angíny pectoris (vrátane instabilnej angíny), reoklúzií a restenóz po angioplastike alebo aortokoronárnom bypasse, mozgovej mŕtvice, tranzitómych ischemických atakov, ochorení periférnej arteriálnej nepriechodnosti, pľúcnej embólie alebo hlbokej žilovej trombózy, ako aj použitie na výrobu liekov, alebo farmaceutických prípravkov na profylaxiu a/alebo ošetrenie ochorení, ktoré sú pozitívne ovplyvňované inhibíciou faktora Xa a ďalej použitie uvedených zlúčenín všeobecného vzorca (I) na výrobu liekov alebo farmaceutických prípravkov na profylaxiu a/alebo ošetrenie diseminovaného intravaskulámeho zrážania (DIC).
Predmetom vynálezu je i použitie zlúčenín všeobecného vzorca (I) na výrobu liekov alebo farmaceutických prípravkov na profylaxiu a/alebo ošetrenie ochorení, ako je ateroskleróza, artritída, Alzheimerova choroba a rakovina a na výrobu liekov alebo farmaceutických prípravkov na inhibiciu faktora Xa.
Predmetom vynálezu je ďalej spôsob potláčania koagulácie krvi in vitro, obzvlášť u krvných konzerv alebo biologických vzoriek, ktoré obsahujú faktor Xa, a to pridaním zlúčeniny všeobecného vzorca (I) a ďalej použitie zlúčenín všeobecného vzorca (I) uvedených skôr, na potláčanie koagulácie krvi ex vivo a na potláčanie koagulácie krvi ex vivo v biologických vzorkách obsahujúcich faktor Xa zrážania krvi.
Dosiaľ sú oxazolidinóny opísané v podstate len ako antibiotiká, ojedinele tiež ako MO-inhibítory a fibrinogén-antagonisty (prehľad: Riedi B., Endermann R., Exp. Opin. Ther. Patants 1999, 9 (5), 625), pričom pre antibakteriálny účinok sa javí podstatná esenciálna malá 5-(acyl-aminometylová) skupina (výhodne 5-(acetyl-aminometylová) skupina).
Substituované aryl- a heteroarylfenyloxazolidinóny, pri ktorých môže byť na dusíkový atóm oxazolidinónového kruhu viazaný raz alebo niekoľkokrát substituovaný fenylový zvyšok a ktoré môžu mať v polohe 5 oxazolidmónového kruhu nesubstituovaný N-metyl-2-tiofenkarboxamidový zvyšok, ako i ich použitie ako antibakteriálne pôsobiace látky, sú známe z US-patentových spisov US-A-5 929 248, US-A-5 801 246, US-A-5 756 732, US-A-5 756 732, US-A-5 654 435, US-A-5 654 428 a US-A-5 565 571.
Okrem toho sú známe benzamidín obsahujúce oxazolidinóny ako syntetické medzistupne pri syntéze faktor Xa-inhibítorov, prípadne fibrinogénantagonistov (WO-A-99/31092, EP-A-623615).
Zlúčeniny podľa predloženého vynálezu všeobecného vzorca (I) môžu v závislosti od substitučného vzoru existovať v stereoizomémych formách, ktoré sa vyskytujú buď ako obraz a zrkladlový obraz (enantioméry), alebo nie ako obraz a zrkadlový obraz (diastereoméry). Vynález sa týka tak enantiomérov alebo diastereomérov, ako aj ich zodpovedajúcich zmesí. Racemické formy sa dajú rovnako ako diastereoméry rozdeliť pomocou bežne známych spôsobov na stereoizoméme jednotné súčasti.
SK 287272 Β6
Ďalej sa môžu určité zlúčeniny všeobecného vzorca (I) vyskytovať v tautomémych formách. Toto je pre odborníkov známe a takéto zlúčeniny sú rovnako zahrnuté do rozsahu vynálezu.
Fyziologicky neškodné, to znamená farmaceutický prijateľné soli, môžu byť soli zlúčenín podľa predloženého vynálezu s anorganickými alebo organickými kyselinami. Výhodné sú soli s anorganickými kyselinami, ako je napríklad kyselina chlorovodíková, kyselina bromovodíková, kyselina fosforečná alebo kyselina sírová, alebo soli s organickými karboxylovými alebo sulfónovými kyselinami, ako je napríklad kyselina octová, kyselina trifluóroctová, kyselina propiónová, kyselina maleínová, kyselina fumarová, kyselina jablčná, kyselina citrónová, kyselina vínna, kyselina mliečna, kyselina benzoová, kyselina metánsulfónová, kyselina etánsulfónová, kyselina benzénsulfónová, kyselina toluénsulfónová alebo kyselina naftaléndisulfónová.
Ako farmaceutický prijateľné soli je možné uviesť tiež soli s obvyklými bázami, ako sú napríklad soli alkalických kovov (napríklad sodné alebo draselné soli), soli kovov alkalických zemín (napríklad vápenaté alebo horčíkové soli) alebo soli amóniové alebo soli amóniové, odvodené od amoniaka alebo organických amínov, ako je napríklad dietylamín, trietylamín, etyldiizopropylamín, prokaín, dibenzylamín, N-metylmorfolín, dihydroabietylamín alebo metylpiperidín.
Ako „hydráty“ sa podľa predloženého vynálezu označujú také formy zlúčenín uvedeného všeobecného vzorca (I), ktoré v pevnom alebo kvapalnom stave tvoria hydratáciou s vodou molekulovú zlúčeninu (solvát). V hydrátoch sú molekuly vody sekundárne valentne pripojené medzimolekulámymi silami, obzvlášť väzbami vodíkovými mostíkmi. Pevné hydráty obsahujú vodu ako takzvanú kryštálovú vodu v stechiometrických pomeroch, pričom molekuly vody nemusia byť so zreteľom na svoj väzobný stav rovnocenné. Ako príklady hydrátov je možné uviesť seskvihydráty, monohydráty, dihydráty alebo trihydráty. Zodpovedajúcim spôsobom prichádzajú do úvahy tiež hydráty solí zlúčenín podľa predloženého vynálezu.
Spôsob podľa predloženého vynálezu je možné napríklad objasniť pomocou nasledujúcej reakčnej schémy:
O
Opísaný, prípadne urobený oxidačný krok, možno znázorniť pomocou nasledujúcej reakčnej schémy:
Ako rozpúšťadlo pre opísané spôsoby sú vhodné organické rozpúšťadlá, ktoré sú za reakčných podmienok inertné. K tým patria halogenované uhľovodíky, ako je dichlórmetán, trichlórmetán, tetrachlórmetán, 1,2-dichlóretán, trichlóretán, tetrachlóretán, 12-dichlóretylén alebo trichlóretylén, étery, ako je dietyléter, dioxán, tetrahydrofurán, glykoldimetyléter alebo dietylénglykoldimetyléter, alkoholy, ako je metylalkohol, etylalkohol, n-propylalkohol, izopropylalkohol, n-butylalkohol alebo terc-butylalkohol, uhľovodíky, ako je benzén, xylén, toluén, hexan alebo cyklohexan, dimetylformamid, dimetylsulfoxid, acetonitril, pyridín, triamid kyseliny hexametylfosforečnej alebo voda.
Rovnako tak je možné použiť zmesi uvedených rozpúšťadiel.
Ako aktivačné alebo kopulačné reagencie pre opísané spôsoby sú vhodné pre toto obvykle používané reagencie, napríklad N’-(3-dimetylaminopropyl)-N-etylkarbodiimid.HCl, Ν,Ν’-dicyklohexylkarbodiimid, 1-hydroxy-lH-benzotriazol.H2O a podobne.
Ako bázy sú vhodné obvyklé anorganické alebo organické bázy. K týmto patria výhodne hydroxydy alkalických kovov, ako je napríklad hydroxid sodný alebo draselný, uhličitany alkalických kovov, ako je uhličitan sodný alebo draselný, metanolát sodný alebo draselný, etanolát sodný alebo draselný, terc-butylát draselný, amidy, ako je amid sodný, lítium-bis-(trimetylsilyl)amid alebo lítiumdiizopropylamid, alebo amíny, ako je trietylamín, diizopropyletylamín, diizopropylamín, 4-N,N-dimetylaminopyridín alebo pyridín.
Bázy sa pritom používajú v množstve 1 až 5 mol, výhodne 1 až 2 mol, vzťahujúc na 1 mol zlúčenín všeobecného vzorca (II).
Reakcie sa uskutočňujú všeobecne pri teplote v rozpätí -78 °C až do teploty varu pod spätným chladičom, výhodne v rozpätí 0 °C až teplota varu pod spätným chladičom.
Reakcie sa môžu uskutočňovať pri normálnom, zvýšenom alebo zníženom tlaku (napríklad v rozpätí 0,05 až 0,5 Mpa). Obvykle sa pracuje za normálneho tlaku.
Ako vhodné selektívne oxidačné činidlá tak na výrobu epoxidov, ako tiež na prípadne uskutočňovanú oxidáciu na sulfón, sulfoxid alebo N-oxid, prichádzajú napríklad do úvahy kyselina m-chlórperbenzoová (MCPBA), metajodistan sodný, N-metylmorfolín-N-oxid (NMO), kyselina monoperoxyftalová alebo oxid osmičelý.
Na výrobu epoxidov sa používajú preto obvyklé výrobné podmienky.
S ohľadom na bližšie podmienky spôsobu pre prípadne uskutočňovanú oxidáciu na sulfóny, sulfoxidy alebo N-oxidy je možné poukázať na nasledujúcu literatúru: M. R. Barbachyn a kol., j. Med. Chem. 1996, 39, 680 a WO-A-97/10223.
Ďalej sa odkazuje na príklady 14 až 16 uvedené v experimentálnej časti.
Prípadne uskutočňovaná amidinácia sa uskutočňuje za obvyklých podmienok. Pre ďalšie podrobnosti je možné poukázať na príklady 31 až 35 a 140 až 147.
Zlúčeniny všeobecných vzorcov (II), (III), (IV) a (VI) sú pre odborníkov známe alebo sú vyrobiteľné pomocou obvyklých metód. Pre oxazolidinóny, obzvlášť potrebné 5-(aminometyl)-2-oxooxazolidinóny, je možné poukázať na WO-A-98/01446; WO-A-93/23384; WO-A-97/03072; J. A. Trucker a kol., J. Med. Chem. 1998, 41, 3727; S. J. Brickner a kol., J. Med. Chem. 1996, 39, 673; W. A. Gregory a kol., J. Med. Chem. 1989, 32, 1673.
Zlúčeniny podľa predloženého vynálezu všeobecného vzorca (I) sa vyznačujú nepredpokladateľným cenným spektrom účinku a sú preto vhodné obzvlášť na profylaxiu a/alebo ošetrenie ochorení.
Zlúčeniny podľa predloženého vynálezu všeobecného vzorca (I) pôsobia obzvlášť ako antikoagulanty a môžu sa teda výhodne použiť v liečivách na profylaxiu a/alebo ošetrenie tromboembolických ochorení. Ku „tromboembolickým ochoreniam“ v zmysle predloženého vynálezu sa počítajú obzvlášť závažné ochorenia, ako je infarkt myokardu, angína pectoris (vrátane instabilnej angíny), reokklúzie a restenózy po angioplastike alebo aortokoronámom bypasse, mozgová mŕtvica, tranzitóme ischemické ataky, ochorenia periférnej arteriálnej nepriechodnosti, pľúcne embólie alebo hlboké žilové trombózy.
Okrem toho sú zlúčeniny podľa predloženého vynálezu všeobecného vzorca (I) vhodné rovnako tak na ošetrenie disseminovaného intravaskulámeho zrážania (DIC).
Konečne prichádzajú zlúčeniny podľa predloženého vynálezu všeobecného vzorca (I) - zahrnujúc tiež zlúčeniny disclaimerom vyradené z látkovej ochrany - do úvahy na profylaxiu a/alebo ošetrenie aterosklerózy a artritídy a okrem toho rovnako na profylaxiu a/alebo ošetrenie Alzheimerovej choroby a rakoviny.
Zlúčeniny podľa predloženého vynálezu všeobecného vzorca (I) pôsobia obzvlášť ako selektívne inhibítory krvného zrážacieho faktora Xa a neinhibujú, alebo inhibujú až pri značne vyšších koncentráciách tiež ostatné serínproteázy, ako je trombín, plazmín alebo trypsín.
Ako „selektívne“ sa v rámci predloženého vynálezu označujú také inhibítory krvného zrážacieho faktora Xa, pri ktorých je hodnota IC50 pre inhibíciu faktora IC50 v porovnaní s hodnotami IC50 pre inhibíciu ostatných serínproteáz, obzvlášť trombinu, plazmínu a trypsínu, o stonásobok, výhodne o päťstonásobok a obzvlášť o tisícnásobok nižšia, pričom čo sa týka testovacích metód na selektivitu, poukazuje sa na ďalej opísané testovacie metódy z príkladov A-l a 1 a 2.
Zlúčeniny podľa predloženého vynálezu všeobecného vzorca (I) sa môžu okrem toho použiť na potlačenie koagulácie ex vivo, napríklad pri krvných konzervách alebo biologických vzorkách, ktoré obsahujú faktor Xa.
Na aplikáciu zlúčenín podľa predloženého vynálezu prichádzajú do úvahy všetky obvyklé aplikačné formy. Výhodne sa uskutočňuje aplikácia orálne, linguálne, sublinguálne, bukálne, rektálne alebo parenterálne (to znamená za obídenia intestinálneho traktu, teda intravenózne, intraarteriálne, intrakardiálne, intrakutánne, subkutánne, transdermálne, intraperitoneálne alebo intramuskuláme). Obzvlášť vhodné sú orálne a intravenózne aplikácie. Celkom obzvlášť vhodná je orálna aplikácia, kde je ďalšia výhoda v porovnaní s terapiou tromboembolytických ochorení, známou zo stavu techniky.
Nové účinné látky všeobecného vzorca (I) sa môžu známymi spôsobmi previesť na obvyklé prípravky, ako sú tablety, dražé, pilulky, granuláty, aerosóly, sirupy, emulzie, suspenzie a roztoky, s použitím inertných, netoxických a farmaceutický vhodných nosičov alebo rozpúšťadiel.
Pri tom má byť terapeuticky účinná zlúčenina prítomná v koncentrácii asi 0,1 až 95 % hmotnostných, výhodne 0,5 až 90 % hmotnostných a obzvlášť 1 až 85 % hmotnostných, vzťahujúc na celkovú zmes, to znamená v množstve, ktoré je dostatočné na to, aby sa dosiahol uvedený priestor dávkovania.
I napriek tomu môže byť prípadne potrebné sa od uvedených množstiev odchýliť a síce v závislosti od telesnej hmotnosti, prípadne typu aplikácie, od individuálneho správania k medikamentu, od druhu prípravku a okamihu, prípadne intervalu, pri alebo v ktorom sa podávanie uskutočňuje. Tak môže byť v niektorých prípadoch dostatočné vystačiť s menším množstvom, ako je uvedené minimálne množstvo, zatiaľ čo v iných prípadoch musí byť prekročená horná hranica. V prípade aplikácie väčších množstiev je možné odporučiť tieto dávky rozdeliť na viac dávok počas dňa.
Prípravky sa napríklad vyrobia zmiešaním účinných látok s rozpúšťadlami a/alebo nosičmi, prípadne za prítomnosti emulgačných a/alebo dispergačných činidiel, pričom napríklad v prípade použitia vody ako zrieďovacieho činidla sa môže prípadne použiť organické rozpúšťadlo ako pomocné rozpúšťadlo.
Všeobecne sa ukázalo ako výhodné pri intravenóznej aplikácii na dosiahnutie účinných výsledkov aplikovať množstvo asi 0,001 až 10 mg/kg telesnej hmotnosti a obzvlášť asi 0,1 až 8 mg/kg telesnej hmotnosti.
Všeobecne sa ukázalo ako výhodné pri orálnej aplikácii na dosiahnutie účinných výsledkov aplikovať množstvo asi 0,01 až 50 mg/kg telesnej hmotnosti, výhodne asi 0,1 až 10 mg/kg telesnej hmotnosti a obzvlášť asi 0,5 až 8 mg/kg telesnej hmotnosti.
I napriek tomu môže byť prípadne potrebné sa od uvedených množstiev pri intravenóznej, prípadne orálnej aplikácii, odchýliť a síce v závislosti od telesnej hmotnosti, prípadne typu aplikácie, od individuálneho správania k medikamentu, od druhu prípravku a okamihu, pripadne intervalu, pri alebo v ktorom sa podávanie uskutočňuje. Tak môže byť v niektorých prípadoch dostatočné vystačiť s menším množstvom, ako je výška uvedeného minimálneho množstva, zatiaľ čo v iných prípadoch musí byť prekročená horná hranica. V prípade aplikácie väčších množstiev je možné odporučiť tieto dávky rozdeliť na viac dávok počas dňa a síce buď vo viacerých jednotlivých dávkach alebo ako trvalú infúziu.
Zlúčeniny podľa predloženého vynálezu všeobecného vzorca (I) sa vyznačujú oproti doterajším preparátom na ošetrenie tromboembolických ochorení obzvlášť tým, že sa selektívnou inhibíciou faktora Xa dosiahne väčšej terapeutickej šírky. To znamená pre pacientov nižšie riziko krvácania a pre ošetrujúceho lekára lepšiu reguláciu indikácie. Okrem toho prebieha - spôsobené mechanizmom - rýchlejší nástup účinku. Predovšetkým ale dovoľujú zlúčeniny podľa predloženého vynálezu orálnu formu aplikácie, v čom spočíva ďalšia výhoda terapie pomocou zlúčenín podľa predloženého vynálezu.
Predložený vynález je jasný pomocou nasledujúcich príkladov uskutočnenia, ktoré by však tento vynález v žiadnom prípade nemali obmedzovať.
Príklady uskutočnenia vynálezu
A. Hodnotenie fyziologickej účinnosti
1. Všeobecné testovacie metódy
Obzvlášť výhodné biologické vlastnosti zlúčenín podľa predloženého vynálezu sa môžu zistiť pomocou nasledujúcich metód.
a) Opis testov (in vitro)
a. 1) Meranie inhibície faktora Xa
Enzymatická aktivita humánneho faktora Xa (Fxa) sa mena cez reakciu pre Fxa-špecifický chromogénny substrát. Pri tom odštepuje faktor Xa z chromogénneho substrátu p-nitroanilín. Stanovenie sa uskutočňuje nasledujúcim spôsobom v mikrotitračných doštičkách.
Skúšané látky sa v rôznych koncentrátoch rozpustia v dimetylsulfoxide a počas 10 minút sa pri teplote 25 °C inkubujú s humánnym Fxa (0,5 nmoVl rozpustené v 50 mmol/1 Tris-pufri [C,C,C-Tris(hydroxymetyl)aminometan], 150 mmol/1 NaCl, 0,1 % BSA (bovine sérum albumíne), pH = 8,3). Ako kontrola slúži čistý dimetylsulfoxid. Potom sa pridá chromogénny substrát (150 pmol/l Pefachrome® Fxa Firmy Pentapharm). Po 20 minútach inkubačnej doby pri teplote 25 °C sa zisťuje extinkcia pri 405 nm. Extinkcie testovaných vsádzok so skúšobnou substanciou sa porovnávajú s kontrolnými vsádzkami bez skúšanej substancie a z toho sa vypočítajú hodnoty IC50.
a.2) Stanovenie selektivity
Na dôkaz selektívnej Fxa-inhibície sa skúšané substancie skúšajú na svoju inhibíciu iných humánnych serínproteáz, ako je trombín, trypsín a plazmin. Na stanovenie enzymatickej aktivity trombínu (75 mU/ml), trypsínu (500 mU/ml) a plazmínu (3,2 nmol/1) sa tieto enzýmy rozpustia v Tris-pufri (100 mmol/1, 20 mml/1 CaCl2, pH = 8,0) a počas 10 minút sa inkubujú so skúšobnou substanciou alebo rozpúšťadlom. Potom sa prídavkom zodpovedajúceho špecifického chromogénneho substrátu (Cromozym Thrombin® firmy Boehringer Mannheim, Chromozym Trypsin® firmy Boehringer Mannheim, Chromozym Plasmin® firmy Boehringer Mannheim) naštartuje enzymatická reakcia a stanovuje sa extinkcia po 20 minútach pri 405 nm. Všetky stanovenia sa uskutočňujú pri teplote 37 °C. Extinkcie testovaných vsádzok so skúšanou substanciou sa porovnávajú s kontrolnými vzorkami bez skúšanej substancie a z toho sa vypočítajú hodnoty IC50.
a. 3) Stanovenie antikoagulačného účinku
Antikoagulačný účinok skúšaných substancií sa stanovuje in vitro v humánnej plazme. K tomu sa odoberie humánna krv použitím 0,11 molámeho roztoku citrátu sodného ako predlohy v pomere v zmesi citrát sodný/krv 1/9. Krv sa bezprostredne po odbere dobre premieša a 10 minút sa odstred’uje pri asi 2000 g. Supematant sa odpipetuje. Protrombinová doba (PT, synonymum: tromboplastinová doba, Quick-test) sa stanovuje za prítomnosti premenlivej koncentrácie skúšanej substancie alebo zodpovedajúceho rozpúšťadla s komerčne obvyklým testovacím kitom (Neoplastin® firmy Boehringer Mannheim). Testované zlúčeniny sa inkubujú počas 10 minút pri teplote 37 °C s plazmou. Potom sa prídavkom Tromboplastínu vyvolá zrážanie a stanovuje sa okamih nástupu zrážania. Zisťuje sa koncentrácia skúšanej látky, ktorá spôsobuje zdvojnásobenie protrombínovej doby.
b) Stanovenie antitrombotického účinku (in vivo)
b. l) Arteriovenózny Shunt-model (potkany)
Hladné samčie potkany (kmeň: HSD CPB: WU) s hmotnosťou 200 až 250 g sa narkotizujú ompun/Ketavet roztokom (12 mg/kg 50 mg/kg). Tvorba trombov sa vyvoláva v arteriovenóznom shunte podľa metódy, opísanej Cristopherom N. Berrym a kol. v Br. J. Pharmacol (1994), 113, 1209-1214. K tomu sa voľne vypreparuje ľavá Vena jugularis a pravá Arteria carotis. Extraporálny shunt sa uloží pomocou 10 cm dlhej polyetylénovej hadičky (PE 60) medzi obidve cievy. Táto polyetylénová hadička má v strede zaviazanú ďalšiu 3 cm dlhú polyetylénovú hadičku (PE 160), ktorá obsahuje na dosiahnutie trombogénneho povrchu zdrsnené a do slučky uložené nylonové vlákno. Extrakorporálny obeh sa ponechá počas 15 minút. Potom sa shunt odstráni a nylonové vlákno s trombom sa okamžite zváži. Hmotnosť prázdneho nylonového vlákna sa zistí pred začiatkom pokusu. Skúšané substancie sa aplikujú pred zavedením extrakorporálneho obehu buď intravenózne cez chvostovú cievu, alebo orálne pomocou pažerákovej sondy u bdejúcich zvierat.
Výsledky sú uvedené v tabuľke 1:
Tabuľka 1: Antitrombotický účinok v modeli arteriovenózneho shunta (potkany) po orálnej alebo intravenóznej dávke
Príklad |
ED50[mg/kg]p.o. |
ED50[mg/kg]i.v. |
1 |
|
10 |
17 |
|
6 |
44 |
3 |
|
95 |
|
3 |
114 |
|
3 |
115 |
|
3 |
123 |
3 |
|
162 |
|
3 |
b.2) Arteriálny model trombózy (potkany)
Samčie hladné potkany (kmeň: HSD CPB: WU) sa nakortizujú, ako je uvedené. Potkany sú ťažké v priemere 200 g. Vypreparuje sa ľavá Arteria carotis (asi 2 cm). Tvorba arteriálneho trombu sa indikuje mechanickým poškodením cievy podľa metódy, opísanej K. Mengom a kol., Naunyn-Schmiedeberg’s Árch. Pharma-col. (1977), 301, 115-119. K tomu sa vypreparovaná Arteria carotis odsvorkuje z krvného obehu, počas 2 minút sa v kovovom žliabku ochladí na teplotu - 12 °C a pre štandardizáciu veľkosti trombu sa súčasne komprimuje hmotnosťou 200 g. Potom sa prietok krvi dodatočne redukuje sponkou vloženou okolo Arteria carotis distálne od poškodeného úseku cievy. Proximálna svorka sa odstráni, rana sa uzatvorí a po 4 hodinách sa opäť otvorí, aby sa poranený úsek cievy odobral. Úsek cievy sa longitudinálne otvorí a trombus sa zo zraneného úseku cievy odstráni. Ihneď sa zistí vlhká hmotnosť trombu. Skúšané substancie sa na začiatku pokusu aplikujú buď intravenózne cez chvostovú tepnu, alebo orálne bdejúcim zvieratám pomocou pažerákovej sondy.
b.2) Venózny model trombózy (potkany)
Samčie hladné potkany (kmeď: HSD CPB: WU) sa narkotizujú, ako je uvedené. Potkany sú ťažké v priemere 200 g. Vypreparuje sa ľavá Vena jugularis (asi 2 cm). Tvorba venózneho trombu sa indikuje mechanickým poškodením cievy podľa metódy, opísanej K. Mengom a kol., Naunyn-Schmiedeberg’s Árch. Pharmacol. (1977), 301, 115-119. Na to sa vypreparovaná Vena jugularis odsvorkuje z krvného obehu, počas 2 minút sa v kovom žliabku ochladí na teplotu -12 °C a pre štandardizáciu veľkosti trombu sa súčasne komprimuje hmotnosťou 200 g. Potom sa prietok krvi opäť otvorí, rana sa uzavrie a po 4 hodinách sa opäť otvorí, aby sa poranený úsek cievy odobral. Ihneď sa zistí vlhká hmotnosť trombu. Skúšané substancie sa na začiatku pokusu aplikujú buď intravenózne cez chvostovú tepnu, alebo orálne bdejúcim zvieratám pomocou pažerákovej sondy.
B. Výrobné príklady
Východiskové zlúčeniny
Príprava 3-morfolinónu je opísaná v US 5 349 045.
Príprava N-(2,3-epoxypropyl)ftalimidu je opísaná v J.-W. Chem. a kol., Tetrahedron Lett. 1998, 39, 8483.
Substituované anilíny sa môžu získať tak, že sa napríklad 4-fluómitrobenzén, 2,4-difluómitrobenzén alebo 4-chlómitrobenzén nechajú reagovať so zodpovedajúcimi aminmi alebo amidmi za prítomnosti báz. Toto sa môže uskutočňovať tiež za prítomnosti Pd-katalyzátorov, ako je Pd(OAc)2DPPF/NaOt-Bu (Tetrahedron Lett., 1999, 40, 2035) alebo medi (Renger, Synthesis, 1985, 856; Aebischer a kol., Heterocycles, 1998, 48, 2225). Rovnako tak sa môžu premeniť halogenaromáty bez nitroskupiny najprv na zodpovedajúce amidy a potom sa v polohe 4 nitrovať (US 3 279 880).
I. 4-(4-morfolm-3-konyl)nitrobenzén
V 2 1 N-metylpyrolidónu (NMP) sa rozpustí 2 mol (202 g) morfolin-3-ónu (E.Pfeil, U. Harder, Angew. Chem. 79, 1967, 188). Počas 2 hodín sa potom uskutočňuje prídavok 88 g (2,2 mol) hydridu sodného (60 % v parafíne). Po ukončení vývinu vodíka sa za chladenia pri teplote miestnosti prikvapká počas jednej hodiny 282 g (1 mol) 4-fluómitrobenzénu a reakčná zmes sa potom mieša cez noc. Potom sa pri 1,2 kPa a 76 °C oddestiluje 1,7 1 objemu kvapalín, získaný zvyšok sa vleje do 2 1 vody a táto zmes sa dvakrát extrahuje vždy 1 1 etylesteru kyseliny octovej. Po premytí spojených organických fáz vodou sa tieto vysušia pomocou bezvodého síranu sodného a rozpúšťadlo sa vo vákuu oddestiluje. Čistenie sa vykonáva pomocou chromatografie na silikagéli použitím zmesi hexánu a etylacetátu (1 : 1) a nasledujúcou kryštalizáciou z etylacetátu. Produkt sa vyzráža v množstve 78 g ako bezfarebná až hnedastá pevná látka, čo predstavuje 17,6 % teórie. 'H-NMR (300 MHz, CDC13): 3,86 (m, 2H, CH2CH2), 4,08 (m, 2H, CH2CH2), 4,49 (s, 2H, CH2CO), 7,61 (d, 2H, 3J = 8,95 Hz, CHCH), 8,28 (d, 2H, 3J = 8,95 Hz, CHCH)
MS (r.I.%) = 222 (74, M+), 193 (100), 164 (28), 150 (21), 136 (61), 117 (22), 106 (24), 90 (37), 76 (38), 63 (32), 50(25)
Analogicky sa syntetizujú nasledujúce zlúčeniny:
3- fluór-4-(4-morfolin-3-onyl)nitrobenzén
4- (N-piperidonyl)nitrobenzén
3- íluór-4-(N-piperidonyl)nitrobenzén
4- (N-pyrolidonyl)nitrobenzén
3-fluór-4-(N-pyrolidonyl)nitrobenzén
II. 4-(4-morfolin-3-onyl)anilín
V autokláve sa rozpustí 63 g (0,275 mol) 4-(4-morfolin-3-onyl)nitrobenzénu v 200 ml tetrahydrofuránu, zmiesi sa s 3,1 g Pd/C (5 %) a hydrogenuje sa počas 8 hodín pri teplote 70 °C a tlaku vodíka 0,5 Mpa. Po odfiltrovaní katalyzátora sa rozpúšťadlo vo vákuu oddestiluje a produkt sa čistí kryštalizáciou z etylacetátu. Produkt vypadne v množstve 20 g ako bezfarebná až modrastá pevná látka, čo predstavuje 37,6 % teórie.
Čistenie sa môže uskutočňovať tiež chromatografiou na silikagéli použitím zmesi hexánu a etylacetátu. ’H-NMR (300 MHz, CDC13): 3,67 (m, 2H, CH2CH2), 3,99 (m, 2H, CH2CH2), 4,27 (s, 2H, CH2CO), 6,68 (d, 2H, 3J = 8,71 Hz, CHCH), 7,03 (d, 2H, 3J = 8,71 Hz, CHCH)
MS (r, I.%) = 192 (100, M+), 163 (48), 133 (26), 119 (76), 106 (49), 92 (38), 67 (27), 65 (45), 52 (22), 28 (22)
Analogicky sa syntetizujú nasledujúce zlúčeniny:
3- fluór-4-(4-morfolin-3-onyl)anilín
4- (N-piperidonyl)anilm
-fluór-4 -(N-piperidony 1) anilín
4-(N-pyrolidonyl)anilín
-íluór-4 -(N-pyrolidony l)anilín
Všeobecná metóda prípravy 4-substituovaných anilínov reakciou l-fluór-4-nitrobenzénov a 1-chlór-nitrobenzénov s primárnymi alebo sekundárnymi amínmi a nasledujúcou redukciou
X = F, Cl
Ekvimoláme množstvo fluómitrobenzénu, prípadne chlómitrobenzénu a amínu sa rozpustí v dimetylsulfoxide alebo acetonitrile (0,1 M až 1 M roztok) a cez noc sa zmes mieša pri teplote 100 °C. Po ochladení na teplotu miestnosti sa reakčná zmes zriedi dietyléterom a premyje sa vodou. Organická fáza sa oddelí, vysuší sa pomocou bezvodého síranu horečnatého, prefiltruje sa a zahustí. Keď sa v reakčnej zmesi vytvorí zrazenina, tak sa odfiltruje a premyje sa dietyléterom alebo acetonitrilom. Keď sa v materskom lúhu nachádza produkt, tak sa tento, ako je opísané, spracuje dietyléterom a vodou. Surové produkty sa môžu čistiť chromatografiou na silikagéli (zmesi dichlórmetánu a cyklohexánu a dichlórmetánu a etylalkoholu).
Pre nasledujúcu redukciu sa nitrozlúčenina rozpustí v metylalkohole, etylalkohole alebo v zmesiach etylalkoholu a dichlórmetánu (0,1 M až 0,5 M roztok), zmieša sa s paládiom na uhlí (10 %) a mieša sa cez noc pod vodíkovou atmosférou za normálneho tlaku. Potom sa reakčná zmes prefiltruje a zahustí. Surový produkt sa môže čistiť chromatografiou na silikagéli (zmesi dichlórmetánu a etylalkoholu alebo pomocou preparatívnej reverznej fázovej HPLC (zmesi acetonitrilu a vody).
Alternatívne sa môže použiť tiež železný prášok. Na to sa nitrozlúčenina rozpustí v kyseline octovej (0,1 M až 0,5 M roztok) a pri teplote 90 °C sa po častiach pridá počas 10 až 15 minút šesť ekvivalentov železného prášku a vody (0,3 až 0,5-násobný objem kyseliny octovej). Po ďalších 30 minútach pri teplote 90 °C sa reakčná zmes prefiltruje a filtrát sa zahustí. Získaný zvyšok sa extraktívne spracuje s etylesterom kyseliny octovej a 2N hydroxidom sodným. Organická fáza sa vysuší pomocou bezvodého síranu horečnatého, prefiltruje a zahustí. Surový produkt sa môže čistiť pomocou chromatografie na silikagéli (zmesi dichlórmetánu a etylalkoholu) alebo pomocou preparatívnej reverznej fázovej HPLC (zmesi acetonitrilu a vody).
Analogickým spôsobom sa vyrobia nasledujúce východiskové zlúčeniny:
III-1. terc-butyl-1 -(4-aminofenyl)-L-prolinát
MS (ESI): m/z (%) = 304 (M+H+MeCN, 100), 263 (M+H, 20);
HPLC (metóda 4): rt = 2,79 min.
III-2. l-(4-aminofenyl)-3-piperidínkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 220 (M+H, 100):
HPLC (metóda 4): rt = 0,59 min.
III-3. 1 -(4-aminofenyl)-4-piperidínkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 220 (M+H, 100):
HPLC (metóda 4) :rt = 0,57 min.
III-4. 1 -(4-aminofenyl)-4-piperidinon
MS (ESI): m/z (%) = 191 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 0,64 min.
III-5. 1 -(4-aminofenyl)-L-prolínamid
MS (ESI): m/z (%) = 206 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 0,72 min.
III-6. [ 1 -(4-aminofenyl)-3-piperidinyl]metanol
MS (ESI): m/z (%) = 207 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 0,60 min.
III-7. [l-(4-aminofenyl)-2-piperidinyl]metanol
MS (ESI): m/z (%) = 207 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 0,59 min.
III-8. etyl-l-(4-aminofenyl)-2-piperidinkarboxylát
MS (ESI): m/z (%) = 249 (M+H, 35), 175 (100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,43 min.
III-9. [ 1 -(4-aminofenyl)-2-pyrolidinyl Jmetanol
MS (ESI): m/z (%) = 193 (M+H,45);
HPLC (metóda 4): rt = 0,79 min.
III-10. 4-(2-metylhexahydro-5H-pyrolo[3,4-d]izoxazol-5-yl)fenylamín, keď sa vychádza z 2-metylhexahydro-2H-pyrolo[3,4-d]-izoxazolu (Ziegler, Carl B., et al.; J. Heterocycl. Chem.; 25; 2; 1988; 719-723)
MS (ESI): m/z (%) = 220 (M+H, 50), 171 (100); HPLC (metóda 4): rt = 0,54 min.
III-11. 4-(l-pyrolidmyl)-3-(trifluórmetyl)anilín MS (ESI): m/z (%) = 231 (M+H, 100);
HPLC (metóda 7): rt = 3,40 min.
III-12. 3-chlór-4-( 1 -pyrolidinyl)anilín
MS (ESI): m/z (%) = 197 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 0,78 min.
III-13. 5-amino-2-(4-morfolinyl)benzamid
MS (ESI): m/z (%) = 222 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 0,77 min.
III-14. 3-metoxy-4-(4-moroflinyl)anilin
MS (ESI): m/z (%) = 209 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 0,67 min.
III-15. 1 -[5 -amino-2-(4-morfolinyl)fenyl] etanon
MS (ESI): m/z (%) = 221 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 0,77 min.
Všeobecná metóda na prípravu 4-substituovaných anilínov reakciou 1 -fluór-4-nitrobenzénov s amidami a nasledujúcou redukciou
Amid sa rozpustí v dimetylformamide a zmiesi sa s 1,5 ekvivalentom terc-butylátu draselného. Reakčná zmes sa mieša počas jednej hodiny pri teplote miestnosti a potom sa po častiach pridá 1,2 ekvivalentu 1-fluór-4-nitrobenzénu. Reakčná zmes sa mieša cez noc pri teplote miestnosti, zriedi sa dietyléterom alebo etylesterom kyseliny octovej a premyje sa nasýteným vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného. Organická fáza sa vysuší pomocou bezvodého síranu horečnatého, prefiltruje a zahustí. Surový produkt sa môže čistiť chromatografiou na silikagéli (zmesi dichlórmetánu a etylalkoholu).
Pre nasledujúcu redukciu sa nitrozlúčenina rozpustí v etylalkohole (0,01 M až 0,5 M roztok), zmieša sa s paládiom na uhlí (10 %) a cez noc sa pod vodíkovou atmosférou mieša za normálneho tlaku. Potom sa reakčná zmes prefiltruje a zahustí. Surový produkt sa môže čistiť chromatografiou na silikagéli (zmesi dichlórmetánu a etylalkoholu) alebo pomocou preparatívnej reverznej fázovej HPLC (zmesi acetonitrilu a vody).
Alternatívne sa môže použiť tiež železný prášok. Na to sa nitrozlúčenina rozpustí v kyseline octovej (0,1 M až 0,5 M roztok) a pri teplote 90 °C sa po častiach pridá počas 10 až 15 minút šesť ekvivalentov železného prášku a vody (0,3- až 0,5-násobný objem kyseliny octovej). Po ďalších 30 minútach pri teplote 90 °C sa reakčná zmes prefiltruje a filtrát sa zahustí. Získaný zvyšok sa extraktívne spracuje s etylesterom kyseliny octovej a 2N hydroxidom sodným. Organická fáza sa vysuší pomocou bezvodého síranu horečnatého, prefiltruje a zahustí. Surový produkt sa môže čistiť pomocou chromatografie na silikagéli (zmes dichlórmetánu a etylalkoholu) alebo pomocou preparatívnej reverznej fázovej HPLC (zmesi acetonitrilu a vody).
Analogickým spôsobom sa vyrobia nasledujúce východiskové zlúčeniny:
IV-1. 1 -[4-amino-2-(trifluónnetyl)fenyl]-2-pyrolidinon
MS (ESI): m/z (%) = 245 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,98 min.
IV-2. 4-[4-amino-2-(trifluórmetyl)fenyl]-3-morfolinón
MS (ESI): m/z (%) = 261 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,54 min.
IV-3. 4-(4-amino-2-chlórfenyl)-3 -morfolinón
MS (ESI): m/z (%) = 227 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 1,96 min.
IV-4. 4-(4-amino-2-metylfenyl)-3-morfolinón
MS (ESI): m/z (%) = 207 (M+H,100);
HPLC (metóda 4): rt = 0,71 min.
IV-5. 5-amino-2-(3 -oxo-4-morfolinyl)benzonitril
MS (ESI): m/z (%) = 218 (M, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 1,85 min.
IV-6. 1 -(4-amino-2-chlórfenyl)-2-pyrolidinon
MS (ESI): m/z (%) = 211 (M, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,27 min.
IV-7. 4-(4-amino-2,6-dimetylfenyl)-3-morfolinón, keď sa vychádza z 2-ŕluór-l,3-dimetyl-5-nitrobenzénu (Bartoli a kol., J. Org. Chem. 1975,40, 872);
MS (ESI): m/z (%) = 221 (M, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 0,77 min.
IV-8, 4-(2,4-diaminofenyl)-3-morfolinón, keď sa vychádza z l-fluór-2,4-dinitrobenzénu;
MS (ESI): m/z (%) = 208 (M, 100);
HPLC (metóda 4); rt = 0,60 min.
IV-9. 4-(4-amino-2-chlórfenyl)-2-metyl-3-morfolinón, keď sa vychádza z 2-metyl-3-morfolinónu (Pfeil, E.;
Harder, U.; Angew. Chem. 1967, 79, 188):
MS (ESI): m/z (%) = 241 (M, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,27 min.
IV-10.4-(4-amino-2-chlórfenyl)-6-metyl-3-morfolinón, keď sa vychádza zo 6-metyl-3-morfolinónu (EP 350 002):
MS (ESI): m/z (%) = 241 (M, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,43 min.
Príklady syntézy
V nasledujúcich príkladoch 1 až 13,17 až 19 a 36 až 57 sa vzťahujú na variant spôsobu [A]
Príklad 1
Výroba 5-chlór-N-{[5S)-3-(3-fluór-4-morfolínfenyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl]metyl}-2-tiofénkarboxamidu
Cl (5S)-5-(aminometyl)-3-(3-fluór-4-morfolinfenyl)-l,3-oxazolidin-2-ón (výroba pozri S. J. Brickner a kol., J. Med. Chem. 1996, 39, 673) (0,45 g, 1,52 mmol), a kyselina 5-chlórtiofén-2-karboxylová (0,25 g, 1,52 mmol) a hydrát 1-hydroxy-lH-benzotriazolu (HOBT) (0,3 g, 1,3 ekvivalentu) sa rozpustí v 9,9 ml dimetylformamide. Pridá sa 0,31 g (1,98 mmol, 1,3 ekvivalentu) N’-(3-dimetylaminopropyl)-N-etylkarbodiimidu (EDCI) a pri teplote miestnosti sa prikvapká 0,39 g (0,53 ml, 3,05 mmol, 2 ekvivalenty) diizopropyletylamínu (DIEA). Reakčná zmes sa mieša cez noc pri teplote miestnosti, na čo sa pridajú 2 g silikagélu a vsádzka sa odparí za vákua do sucha. Získaný zvyšok sa chromatografuje na silikagéli s gradientom toluén-etylacetát. Získa sa takto 0,412 g (61,5 % teórie) cieľovej zlúčeniny s teplotou topenia 197 °C.
Rf (SiO2, toluén/etylacetát 1:1) = 0,29 (edukt = 0,0);
MS (DCI) 440,2 (M), Cl-Muster;
'H-NMR (de-DMSO, 300 MHz) 2,95 (m, 4H), 3,6 (t, 2H), 3,72 (m, 4H), 3,8 (dd, 1H), 4,12 (t, 1H), 4,75 - 4,85 (m, 1H), 7,05 (t, 1H), 7,15 - 7,2 (m, 3H), 7,45 (dd, 1H), 7,68 (d, 1H), 8,95 (t, 1H).
Príklad 2
5-Chlór-N-{[(5S)-3-(4-morfolínfenyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl]metyl}-2-tiofén-karboxamid
sa získa analogicky z benzyl-4-morfolmofenylkarbamátu cez stupeň (5S)-5-(aminometyl)-3-(3-fluoro-4-morfolinofenyl)-l,3-oxazolidin-2-ónu (pozri príklad 1)
T. t.: 198 °C
IC50 = 43 nM;
Rf (SiO2, toluol/etylacetát 1:1) = 0,24.
Príklad 3
5-Chlór-N-({(5S)-3-[3-fluór-4-(l,4-tiazinan-4-yl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}-metyl)-2-tiofénkarboxamid
sa získa analogicky z (5S)-5-(aminometyl)-3-[3-fluoro-4-(l,4-tiazinan-4-yl)fenyl]-l,3-oxazolidin-2-ónu (výroba pozri M.R.Barbachyn a kol., J. Med. Chem. 1996, 39, 680).
T. t.: 193 °C;
Výťažok: 82 %;
Rf (SiO2, toluén/etylacetát 1:1) = 0,47 (edukt = 0,0).
Príklad 4
5-Bróm-N-{(5S)-3-[3-fluór-4-(l,4-tiazinan-4-yl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)-2-tiofénkarboxamid
sa získa analogicky z 5-brómtiofén-2-karboxylovej kyseliny.
T. t.: 200 °C.
SK 287272 Β6
Príklad 5
N-({(5S)-3-[3-Fluór-4-(l,4-tiazinan-4-yl)-fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-5-metyl-2-tiofénkarboxamid
F O
O sa získa analogicky z kyseliny 5-metylfiofén-2-karboxylovej.
T. t.: 167 °C.
Príklad 6
5-Chlór-N-{[(5S)-3-(6-metyltieno[2,3-b]pyridin-2-yl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl]metyl}-2-tiofénkarboxamid
sa získa analogicky z (5S)-5-(aminometyl)-3-(6-metyltieno[2,3-b]pyridin-2-yl)-l,3-oxazolidin-2-ónu (výroba pozri EP-A-785 200).
T. t.: 247 °C.
Príklad 7
5-Chlór-N-{[(5S)-3-(3-metyl-2-oxo-2,3-dihydro-l,3-benzotiazol-6-yl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl]metyl}-2-tiofénkarboxamid
sa získa analogicky zo 6-[(5S)-5-aminometyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-3-yl]-3-metyl-l,3-benzotiazol-2(3H)-ónu (výroba pozri EP-A-738 726).
T. t.: 217 °C.
Príklad 8
5-Chlór-N[N((5S)-3-{3-fluór-4-[4-pyridinyl)piperazino]-fenyl}-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid
O sa získa analogicky z (5S)-(aminometyl)-3-{3-fluoro-4-[4-(4-pyridinyl)piperazino]fenyl}-l,3-oxazolidin-2-ónu (výroba pozri J. A.- Trucker a kol., J. Med. Chem. 1998, 41, 3727).
MS (ESI): 516 (M), Cl-muster.
Príklad 9
5-Chlór-N-({(5S)-3-[3-fluór-4-(4-metylpiperazino)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidm-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
sa získa analogicky z (5S)-5-(aminometyl)-3-[3-fluoro-4-(4-metylpiperazinio)fenyl]-l,3-oxazolidin-2-ónu.
Príklad 10
5-Chlór-N-({(5S)-3-[3-fluór-4-(4-tercbutoxykarbonyl-piperazin-l-yl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
sa získa analogicky z (5S)-5-(aminometyl)-3-[3-fluoro-4-(4-tercbutoxykarbonylpiperazin-l-yl)fenyl]-l,3-oxazolidin-2-ónu (výroba pozri už citovaný WO-A-93/23384).
T. t.: 184 °C;
Rf (S1O2, toluol/etylacetát 1:1) = 0,42.
Príklad 11
5-Chlór-N-({(5S)-3-[3-fluór-4-(piperazin-l-yl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
sa získa reakciou zlúčeniny z príkladu 12 s kyselinou trifluóroctovou v metylchloride.
IC5o= 140 nM;
‘H-NMR [de-DMSO]: 3,01 - 3,25 (m, 8H), 3,5 - 3,65 (m, 2H), 3,7 - 3,9 (m, 1H), 4,05 - 4,2 (m, 1H), 4,75 - 4,9 (m, 1H), 7,05 - 7,25 (m, 3H), 7,5 (dd, 1H), 7,7 (d, 1H), 8,4 (široký pás s, 1H), 9,0 (t, 1H).
Príklad 12
5-Chlór-N[((5S)-3-(2,4’-bipyridinyl-5-yl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxainid
sa získa analogicky z (5S)-5-aminometyl-3-(2,4’-bipyridinyl-5-yl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-2-ónu (výroba pozri EP-A-789 026).
Rf (SiO2, etylacetát/etanol 1:2) = 0,6;
MS (ESI): 515 (M), Cl-Muster.
Príklad 13
5-Chlór-N-{[(5S)-2-oxo-3-(4-piperidinfenyl)-l,3-oxazolidm-5-yl]metyl}-2-tiofén-karboxamid
sa získa z 5-(hydroxymetyl)-3-(4-piperidinofenyl)-l,3-oxazolidin-2-ónu (výroba pozri DE 2 708 236) po mesylácii, reakciou s ftalimidom draselným, hydrazinolýzou a reakciou s kyselinou 5-chlórtiofén-2-karboxylovou.
Rf (SiO2, etylacetát/toluol 1 : 1) = 0,31;
T. t.: 205 °C.
Príklad 17
5-Chlór-N-({(5S)-2-oxo-3-[4-(2-oxo-l-pyrolidinyl)fenyl]-l,3-oxazolidm-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
Cl
Z l-(4-aminofenyl)pyrolidin-2-ónu (výroba pozri Reppe a kol., Justus Liebigs Ann. Chem. 596, 1955, 209) sa získa analogicky ako podľa známej syntéznej schémy (pozri S. J. Brickner a kol., J. Med. Chem. 1996, 39, 673) po reakcii s benzyloxykarbonylchloridom, nasledujúcou reakciou s R-glycidylbutyrátom, mesylácii, reakcii s ftalimidom draselným, hydrazinolýze v metylalkohole a reakcii s kyselinou 2-chlórtiofén-2-karboxylovou nakoniec 5-chlóro-N-({(5S)-2-oxo-3-[4-(2-oxo-l-pyrolidinyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofén-karboxamid. Týmto spôsobom získaný 5-chloro-N-({(5S)-2-oxo-3-[4-(2-oxo-l-pyrolidinyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofén-karboxamid má hod-notu IC50 4 nM (testovacia metóda pre hodnotu IC50 podľa opísaného príkladu A-l, a.l) „Meranie inhibície faktora Xa“).
T. t.: 229 °C;
Rf (SiC>2, toluol/etylacetát 1:1) = 0,05 (edukt: = 0,0);
MS (ESI): 442,0 (21 %, M+Na, Cl-Muster), 420,0 (72 %, M+H, Cl-Muster), 302,3 (12 %), 215 (52 %), 145 (100 %);
’H-NMR (de DMSO, 300 MHz): 2,05 (m, 2H), 2,45 (m, 2H), 3,6 (t, 2H), 3,77 - 3,85 (m, 3H), 4,15 (t, 1H),
4,75 - 4,85 (m, 1H), 7,2 (d, 1H), 7,5 (d, 2H), 7,65 (d, 2H), 7,69 (d, 1H), 8,96 (t, 1H).
Jednotlivé stupne opísanej syntézy podľa príkladu 17 so zodpovedajúcimi predstupňami sú nasledujúce:
g (22,7 mmol) l-(4-aminofenyl)pyrolidin-2-ónu a 3,6 ml (28,4 mmol) Ν,Ν-dimetylanilínu sa v 107 ml tetrahydrofuránu pri teplote -20 °C pomaly zmieša so 4,27 g (25,03 mmol) benzylesteru kyseliny chlórmravčej. Reakčná zmes sa mieša počas 30 minút pri teplote -20 °C a potom sa nechá prejsť na teplotu miestnosti. Potom sa pridá 0,5 1 etylesteru kyseliny octovej a organická fáza sa premyje 0,5 1 nasýteného roztoku chloridu sodného. Organická fáza sa oddelí, vysuší sa pomocou bezvodého síranu horečnatého a rozpúšťadlo sa vo vákuu odparí. Získaný zvyšok sa rozotrie s dietyléterom a odsaje sa. Získa sa takto 5,2 g (73,8 % teórie) benzyl-4-(2-oxo-l-pyrolidinyl)fenylkarbamátu vo forme svetlobéžovej kryštalickej látky s teplotou topenia 174 °C.
Zmieša sa 1,47 g (16,66 mmol) izoamylalkoholu v 200 ml tetrahydrofuránu pod argónovou atmosférou pri teplote -10 °C po kvapkách so 7,27 ml 2,5 M roztoku n-butyllítia (BuLi) v hexáne, pričom je nutných ďalších 8 ml roztoku BuLi až do premeny pridaného indikátora N-benzylidénbenzylamínu. Reakčná zmes sa mieša počas 10 minút pri teplote -10 °C, ochladí sa na teplotu -78 °C a pomaly sa pridá roztok 4,7 g (15,14 mmol) benzyl-4-(2-oxo-l-pyrolidinyl)fenylkarbamátu. Potom sa pridá ešte až do zmeny sfarbenia indikátora asi 4 ml roztoku η-BuLi, mieša sa počas 10 minút pri teplote -78 °C, pridá sa 2,62 g (18,17 mmol) R-glycidylbutyrátu a mieša sa počas 30 minút pri teplote -78 °C.
Celá reakčná zmes sa nechá cez noc prejsť na teplotu miestnosti, pridá sa 200 ml vody a tetrahydrofuránový podiel sa vo vákuu odparí. Vodný zvyšok sa extrahuje etylesterom kyseliny octovej, organická fáza sa vysuší pomocou bezvodého síranu horečnatého a vo vákuu sa odparí. Získaný zvyšok sa rozotrie s 500 ml dietyléteru a vypadnuté kryštály sa vo vákuu odsajú.
Získa sa takto 3,76 g (90 % teórie) (5R)-5-(hydroxy-metyl)-3-[4-(2-oxo-l-pyrolidinyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-2-ónu s teplotou topenia 148 °C a hodnotou Rf(SiO2, toluén/etylacetát 1 : 1) 0,04 (edukt = 0,3).
3,6 g (13,03 mmol) (5R)-5-(hydroxymetyl)-3-[4-(2-oxo-+-pyrolidinyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-2-ónu a 2,9 g (28,67 mmol) trietylaminu sa za miešania predloží pri teplote 0 °C do 160 ml dichlórmetánu. Potom sa pridá za miešania 1,79 g (15,64 mmol) chloridu kyseliny metánsulfónovej a mieša sa počas 1,5 hodiny pri teplote 0 °C a počas 3 hodín pri teplote miestnosti.
Reakčná zmes sa premyje vodou a vodná fáza sa ešte extrahuje metylénchloridom. Organická fáza sa spojí, vysuší sa pomocou bezvodého síranu horečnatého a odparí. Potom sa získaný zvyšok (1,67 g) rozpustí v 70 ml acetonitrilu, zmieša sa s 2,62 g (14,16 mmol) ftalimidu draselného a v uzatvorenej nádobe sa v mikrovlnnej rúre mieša počas 45 minút pri teplote 180 °C.
Vsádzka sa zbaví nerozpustného zvyšku filtráciou, filtrát sa vo vákuu odparí, získaný zvyšok (1,9 g) sa rozpustí v metylalkohole a zmieša sa s 0,47 g (9,37 mmol) hydrazinhydrátu. Reakčná zmes sa varí počas 2 hodín, potom sa ochladí, zmieša sa s nasýteným roztokom hydrogenuhličitanu sodného a extrahuje sa šesťkrát celkom 2 1 metylénchloridu. Spojené organické extrakty surového (5S)-5-(aminometyl)-3-[4-(2-oxo-l-pyrolidinyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-2-ónu sa vysuší pomocou bezvodého síranu sodného a vo vákuu sa odparí.
Konečný stupeň, 5-chlór-N-({(5S)-2-oxo-3-[4-(2-oxo-l-pyrolidmyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl]metyl)-2-tiofénkarboxamid, sa vyrobí tak, že sa 0,32 g (1,16 mmol) skôr získaného (5S)-5-(aminometyl)-3-[4-(2-oxol-pyrolidinyl)-fenyl]-l,3-oxazolidm-2-ónu, kyselina 5-chlórtiofén-2-karboxylová (0,19 g, 1,16 mmol) a 1-hydroxy-lH-benzotriazol-hydrát (HOBT) (0,23 g, 1,51 mmol) rozpustí v 7,6 ml dimetylformamidu, pridá sa 0,29 g (1,51 mmol) N’-(3-dimetylammopropyl)-N-etylkarbodiimidu (EDCI) a pri teplote miestnosti sa prikvapká 0,3 g (0,4 ml, 2,32 mol, 2 ekvivalenty) diizopropyletylamínu (DIEA). Reakčná zmes sa mieša cez noc pri teplote miestnosti.
Vsádzka sa potom vo vákuu odparí do sucha, získaný zvyšok sa rozpustí v 3 ml dimetylsulfoxide a chromatografuje sa na RP-MPLC použitím gradientu acetonitril/voda/0,5 % TFA. Zo zodpovedajúcich frakcií sa odparí acetonirilový podiel a vyzrážaná zlúčenina sa odsaje. Získa sa takto 0,19 g (39 % teórie) cieľovej zlúčeniny.
Analogickým spôsobom sa vyrobí:
Príklad 18 5-Chlór-N({(5S)-2-oxo-3-[4-(l-pyrolidinyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
Analogicky ako v príklade 17 sa získa zo 4-pyrolidin-l-yl-anilínu (Reppe a kol., Justus Liebigs Ann. Chem.; 596, 1955, 151) zlúčenina 5-chlóro-n-({(5S)-2-oxo-3-[4-(l-pyrolidinyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2 -tiofénkarboxamid.
IC50 = 40 nM;
T. t.:216°C;
Rf (SiO2, toluén/etylacetát 1 : 1) = 0,31 [edukt: = 0,0],
Príklad 19 5-Chlór-N-({(5S)-2-oxo-3-[4-(dietylamino)fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tio-fénkarboxarmd
Analogicky sa získa z N,N-dietylfenyl-4-diamínu (US-A-2 811 555; 1955) zlúčenina 5-chlóro-N-({(5S)-2-oxo-3-[4-(dietylamino)fenyl]-l,3-oxazolidm-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid.
ICso = 27O nM;
T. t.:181°C;
Rf (SiO2itoluén/etylacetát 1:1) = 0,25 [edukt: = 0,0].
Príklad 36 5-Chlór-N-({(5S)-3-[2-metyl-4-(4-morfolmyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}me-tyl)-2-tiofénkarboxamid
Keď sa vychádza z 2-metyl-4-(4-morfolinyl)anilínu (J. E. Lu Valle a kol. J. Am. Chem. Soc. 1948, 70, 2223):
MS (ESI): m/z (%) = 436 ([M+H]+, 100), Cl-Muster;
HPLC (metóda 1): rt (%) = 3,77 (98).
IC50: 1,26 μΜ
Príklad 37 5-Chlór-N-{[(5S)-3-(3-chlór-4-morfolmfenyl)-2-oxo-l,3-oxazolidm-5-yl]metyl]-2-tiofénkarboxamid
Keď sa vychádza z 3-chlór-4-(4-morfolinyl)anilŕnu (H. R. Snyder a kol. J. Pharm. Sci. 1977, 66,1204): MS (ESI): m/z (%) = 456 ([M]+, 100), Cl2-Muster;
HPLC (metóda 2): rt (%) = 4,31 (100).
IC5o: 33 nM
Príklad 38
5-Chlór-N-({(5S)-3-[4-morfolinylsulfonyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
Keď sa vychádza zo 4-(4-morfolmylsulfonyl)anilínu (Adams a kol., J. Am. Chem. Soc. 1939, 61, 2342): MS (ESI): m/z (%) = 486 ([M+H]+, 100), Cl-Muster;
HPLC (metóda 3): rt (%) = 4,07 (100).
IC50: 2 μΜ
Príklad 39 5-Chlór-N-({(5S)-3-[4-(l-azetidinylsulfonyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidm-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
Keď sa vychádza zo 4-(l-azetidinylsulfonyl)anilínu:
MS (DCI, NH3): m/z (%) = 473 ([M+NH4]+, 100), Cl-Muster;
HPLC (metóda 3): rt (%) = 4,10 (100).
IC50: 0,84 μΜ
Príklad 40
5-Chlór-N-[((5S)-3-{4-[(dimetylamino)sulfonyl]fenyl}-2-oxo-l,3-oxazoliden-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid
Keď sa vychádza z 4-amino-N,N-dimetylbenzolsulfonamidu (I. K. Khanna a kol., J. Med. Chem. 1997, 40, 1619):
MS (ESI): m/z (%) = 444 ([M+H]+, 100), Cl-Muster;
HPLC (metóda 3): rt (%) = 4,22 (100).
IC50: 90 nM
Všeobecná metóda pre acyláciu 5-(aminometyl)-3-[4-(2-oxo-l-pyrolidinyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-2-ónu chloridmi karboxylových kyselín
K zodpovedajúcemu chloridu kyseliny (2,5 ekvivalentu) sa pod argónovou atmosférou pri teplote miestnosti prikvapká asi 0,1 molámy roztok 5-(aminometyl)-3-[4-(2-oxo-l-pyrolidinyl)fenyl]-l, -oxazolidin-2-ónu (z príkladu 45) (1,0 ekvivalentu) a absolútneho pyridínu (asi 6 ekvivalentov) v absolútnom dichlórmetáne. Zmes sa mieša počas asi 4 hodín pri teplote miestnosti, na čo sa pridá asi 5,5 ekvivalentu PS-trisamínu (Argonaut Technológie). Suspenzia sa ľahko mieša počas 2 hodín, po zriedení zmesí dichlórmetánu a dimetylformamidu (3 : 1) sa prefiltruje (živica sa premyje zmesou dichlórmetánu a dimetylformamidu) a filtrát sa zahustí. Získaný produkt sa prípadne čistí pomocou preparatívnej RP-HPLC.
Analogickým spôsobom sa vyrobí:
Príklad 41
N-({2-oxo-3-[4-(2-oxo-l-pyrolidmyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl-2-tiofén-karboxamid
LC-MS (metóda 6): m/z (%) = 386 (M, 100);
LC-MS: rt(%) = 3,04 (100).
IC50: 1,3 μΜ
Všeobecná metóda na prípravu acylderivátov, vychádzajúcich z 5-(aminometyl)-3-[4-(2-oxo-l-pyrolidinyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-ónu a karboxylových kyselín
Ku 2,9 ekvivalentom na živicu viazaného karbodiimidu (PS-karbodiimid, Argonaut Technologies) sa pridá zodpovedajúca karboxylová kyselina (asi 2 ekvivalenty) a zmes absolútneho dichlórmetánu a dimetylformamidu (asi 9 : 1). Po asi 15 minútach ľahkého trepania pri teplote miestnosti sa pridá 5-(aminometyl)-3-[4-(2-oxo-l-pyrolidinyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-2-ón (z príkladu 45) (1,0 ekvivalentu) a reakčná zmes sa trepe cez noc, na čo sa odfiltruje živica (premyje sa dichlórmetánom) a filtrát sa zahustí. Získaný produkt sa prípadne čistí preparatívnou RP-HPLC.
Analogickým spôsobom sa získa:
Príklad 42
5-Metyl-N-((2-oxo-3-[4-(2-oxo-l-pyrolidinyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}-metyl)-2-tiofénkarboxamid LC-MS: m/z (%) = 400 (M+H, 100);
LC-MS (metóda 6): rt (%) = 3,23 (100).
IC50: 0,16 μΜ
Príklad 43
5-Bróm-N-({2-oxo-3-[4-(2-oxo-l-pyrolidinyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid LC-MS: m/z (%) = 466 (M+H, 100);
LC-MS (metóda 5): rt (%) = 3,48 (78).
IC50: 0,014 μΜ
Príklad 44
5-Chlór-N-({(5S)-2-oxo-3-[4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
O
Cl
a) 2-((2R)-2-hydroxy-3-{[4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]amino}-propyl)-lH-izoindol-l,3(2H)-dión:
Suspenzia 2-[(2S)-2-oxiranylmetyl]-lH-izoindol-l,3-(2H)-diónu (A. Gutcait a kol., Tetrahedron Asym. 1996, 7, 1641) (5,68 g, 27,9 mmol) a 4-(4-aminofenyl)-3-morfolinónu (5,37 g, 27,9 mmol) v zmesi etylalkoholu a vody (9 : 1, 140 ml) sa refluxuje počas 14 hodín (zrazenina prechádza do roztoku, po určitom čase znovu tvorba zrazeniny). Zrazenina (požadovaný produkt) sa odfiltruje, trikrát sa premyje dietyléterom a usuší. Spojené materské lúhy sa vo vákuu zahustia a po prídavku druhej porcie 2-[(2S)-2-oxiranylmetyl]-lH-izomdol-l,3-(2H)-diónu (2,84 g, 14,0 mmol) sa suspendujú v zmesi etylalkoholu a vody (9 : 1), 70 ml) a refluxujú sa počas 13 hodín (zrazenina prechádza do roztoku, po nejakom čase znovu tvorba zrazeniny). Zrazenina (požadovaný produkt) sa odfiltruje, trikrát sa premyje dietyléterom a usuší. Celkový výťažok predstavuje 10,14 g (92 % teórie).
MS (ESI): m/z (%) = 418 ([M+Na]+, 84), 396 ([M+H]’, 93);
HPLC (metóda 3): rt (%) = 3,34 (100).
b) ({(5S)-2-oxo-3-[4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl-lH-izomdol-l,3-(2H)-dión:
K suspenzii aminoalkoholu (3,58 g, 9,05 mmol) v tetrahydrofuráne (90 ml) sa pod argónovou atmosférou pridá pri teplote miestnosti N,N’-karbonyldiimidazol (2,94 g, 18,1 mmol) a dimetylaminopyridín (katalytické množstvo). Reakčná suspenzia sa mieša pri teplote 60 °C počas 12 hodín (zrazenina prechádza do roztoku a po určitom čase dochádza znovu ku tvorbe zrazeniny), zmieša sa s druhou porciou N,N’-karbonyldiimidazolu (2,94 g, 18,1 mmol) a mieša sa počas ďalších 12 hodín pri teplote 60 °C. Zrazenina (požadovaný produkt) sa odfiltruje, premyje sa tetrahydrofuránom a usuší. Filtrát sa vo vákuu odparí a ďalší produkt sa čistí pomocou okamihovej chromatografie. Celkový výťažok predstavuje 3,32 g, čo zodpovedá 87 % teórie. MS (ESI): m/z (%) = 422 ([M+H]+, 100);
HPLC (metóda 4): rt (%) = 3,37 (100).
c) 5-chlór-N-{(5S)-2-oxo-3-[4-(3-oxo-4-mofrolinyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid:
K suspenzii oxazolidinónu (4,45 g, 10,6 mmol) v etylalkohole (102 ml) sa pri teplote miestnosti pridá po kvapkách metylamin (40 % vo vode, 10,2 ml, 0,142 mol). Reakčná zmes sa zahrieva počas jednej hodiny k varu pod spätným chladičom a vo vákuu sa odparí. Surový produkt sa bez ďalšieho čistenia použije v ďalšej reakcii.
K roztoku amínu v pyridine (90 ml) sa pod argónovou atmosférou pri teplote 0 °C prikvapká chlorid kyseliny 5-chlórtiofén-2-karboxylovej (2,29 g, 12,7 mmol). Chladenie ľadom sa odstráni a reakčná zmes sa mieša počas jednej hodiny, na čo sa zmieša s vodou. Po prídavku dichlórmetánu a oddelení fáz sa vodná fáza extrahuje dichlórmetánom. Organická fáza sa spojí, vysuší sa pomocou bezvodého síranu sodného, prefiltruje a vo vákuu sa zahustí. Požadovaný produkt sa čistí pomocou okamihovej chromatografie (zmesi dichlórmetánu a metylalkoholu). Celkový výťažok predstavuje 3,92 g, čo zodpovedá 86 % teórie.
T. t.: 232 - 233 °C;
Ή NMR (DMSO-d6, 200 MHz): 9,05 - 8,90 (t, J = 5,8 Hz, 1H), 7,70 (d, J = 4,1 Hz, 1H), 7,56 (d, J = 9,0 Hz, 2H), 7,41 (d, J = 9,0 Hz, 2H), 7,20 (d, J = 4,1 Hz, 1H), 4,93 - 4,75 (m, 1H), 4,27 - 4,12 (m, 3H), 4,02 - 3,91 (m, 2H), 3,91 - 3,79 (dd, J = 6,1 Hz, 9,2 Hz, 1H), 3,76 - 3,66 (m, 2H), 3,66 - 3,54 (m, 2H);
MS (ESI): m/z (%) = 436 ([M+H], 100, Cl-Muster);
HPLC (metóda 2): rt (%) = 3,60 (100);
[a]2l D = - 38° (c 0,2985, DMSO); ee: 99 %.
IC5o: 0,7 nM
Analogickým spôsobom sa vyrobí:
Príklad 45 5-Metyl-N-({(5S)-2-oxo-3-[4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 831 ([2M+H]+, 416 ([M+H]+, 66);
HPLC (metóda 3): rt (%) = 3,65 (100).
IC50: 4,2 nM
Príklad 46
5-Bróm-N-({(5S)-2-oxo-3-[4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 480 ([M+H]+, 100, Br-Muster);
HPLC (metóda 3): rt (%) = 3,87 (100).
IC50: 0,3 nM
Príklad 47 5-Chlór-N-{[(5S)-3-(3-izopropyl-2-oxo-2,3-dihydro-l,3-benzoxazol-6-yl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl]metyl}-2-tiofénkarboxamid
200 mg (0,61 mmol hydrochloridu 6-[(5S)-aminometyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-3-yl]-3-izopropyl-l,3-benzoxazol-2(3H)-ónu (EP 738 726) sa suspenduje v 5 ml tetrahydrofuránu a zmieša sa s 0,26 ml (1,83 mmol) trietylamínu a so 132 mg (0,73 mmol) chloridu kyseliny 5-chlórtiofén-2-karboxylovej. Reakčná zmes sa mie ša cez noc pri teplote miestnosti a potom sa zahustí. Získaný produkt sa izoluje pomocou stĺpcovej chromatografie (silikagél, metylénchlorid/etylalkohol = 50 : 1 až 20 : 1). Získa sa takto 115 mg (43 % teórie) požadovanej zlúčeniny.
MS (ESI): m/z (%) = 436 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,78 min.
Analogickým spôsobom sa vyrobia nasledujúce zlúčeniny:
Príklad |
Štruktúra |
t. t.°[C] |
IC50[gM] |
48 |
O g CICNral
(X 0
A
o |
210 |
0,12 |
49 |
O Chral
0 |
234 |
0,074 |
50 |
A
CI |
195 |
1,15 |
51 |
O Cí*nii
\_O » |
212 |
1,19 |
52 |
O
VO
O |
160 |
0,19 |
53 |
O Chmil
o |
MS(ESI): m/z(%)=431 ([M+H]+,100), Cl-Muster |
0,74 |
SK 287272 Β6
Príklad |
Štruktúra |
t. t.°[C] |
ICsoíúM] |
54 |
O Chtml
n O
z 5 amino-2-pyrolidínobenzonitrilu (Grell, W.Humaus,
R.;Griss, G.,Sauter,R.;Rupprecht, E.etal.; J.Med.
Chem.1998, 41;5219) |
221 |
0,13 |
55 |
O O cs«»i
/=\_S
< Z N a N FÁ
o S
z 3-(4-aminofenyI)-oxazolidin-2-ónu (Artico,M.et al.; Farmaco Ed.Sci. 1969,24;179) |
256 |
0,04 |
56 |
0 Chirai
0 0 |
218 |
0,004 |
57 |
o Chíľ»l
0 0 |
226 |
0,58 |
58 |
|
228-230 |
|
Nasledujúce príklady 20 až 30 a 58 až 139 sa týkajú variantu [B] spôsobu, pričom príklady 20 a 21 opisujú prípravu predstupňov.
Príklad 20
Príprava N-alyl-5-chlór-2-tiofénkarboxamidu
K ľadom chladenému roztoku 2,63 ml (35 mmol) alylamínu v 14,2 absolútneho pyridínu a 14,2 absolútneho tetrahydrofuránu sa prikvapká chlorid kyseliny 5-chlórtiofén-2-karboxylovej (7,61, 42 mmol). Chladenie ľadom sa odstráni a reakčná zmes sa mieša počas 3 hodín pri teplote miestnosti, na čo sa vo vákuu zahustí. Získaný zvyšok sa zmieša s vodou a pevná látka sa odfiltruje. Surový produkt sa čistí pomocou okamihovej chromatografie na silikagéli (dichlórmetán).
Výťažok: 7,20 g (99 % teórie)
MS (DCI, NH4): m/z (%) = 219 (M+NH4, 100), 202 (M+H, 32);
HPLS (metóda 1): rt (%) = 3,96 min (98,9).
Príklad 21
Príprava 5-chlór-N-(2-oxiranylmetyl)-2-tiofénkarboxamid
O
Ľadom chladený roztok 2,0 g (9,92 mmol) N-allyl-5-chlór-2-tiofénkarboxamidu v 10 ml dichlórmetánu sa zmieša s kyselinou meta-chlórperbenzoovou (3,83 g, asi 60 %). Reakčná zmes sa mieša cez noc, pritom sa zahreje na teplotu miestnosti a potom sa trikrát premyje 10 % roztokom hydrogensíranu sodného. Organická fáza sa dvakrát premyje nasýteným roztokom hydrogenuhličitanu sodného a nasýteným roztokom chloridu sodného, vysuší sa pomocou bezvodého síranu horečnatého a zahustí sa. Produkt sa čistí pomocou chromatografie na silikagéli (cyklohexán/etylacetát 1 : 1).
Výťažok: 837 mg (39 % teórie);
MS (DCI, NH4): m/z (%) = 253 (M+NH4, 100), 218 (M+H, 80);
HPLC (metóda 1): rt (%) = 3,69 min (ca. 80).
Všeobecná metóda na prípravu substituovaných derivátov N-(3-amino-2-hydroxypropyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamidu, vychádzajúca z 5-chlór-N-(2-oxiranylmetyl)-2-tiofénkarboxamidu
K roztoku derivátu primárneho amínu alebo anilínu (1,5 až 2,5 ekvivalentu) v zmesiach 1,4-dioxánu a vody alebo etylalkohole a v zmesiach etylalkoholu a vody (asi 0,3 až 1,0 mol/1) sa pri teplote miestnosti alebo teplote až 80 °C pridá po častiach 5-chlór-N-(2-oxiranylmetyl)-2-tiofénkarboxamid (1,0 ekvivalentu). Reakčná zmes sa mieša počas 2 až 6 hodín, na čo sa zahustí. Z reakčnej zmesi sa môže produkt izolovať chromatografiou na silikagéli (zmesi cyklohexánu a etylacetátu, dichlórmetáne a metylalkoholu alebo dichlórmetáne, metylalkoholu a trietylamíne).
Analogicky sa vyrobí:
Príklad 22
N-[3-(Benzylamino)-2-hydroxypropyl]-5-chlór-2-tiofénkarboxainid
MS (ESI): m/z (%) = 325 (M+H, 100);
HPLC (metóda 1): rt (%) = 3,87 min (97,9).
Príklad 23
5-Chlór-N-[3-(3-kyanoanilíno)-2-hydroxypropyl]-2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 336 (M+H, 100);
HPLC (metóda 2): rt (%) = 4,04 min (100).
Príklad 24
5-Chlór-N-[3-(4-kyanoanilíno)-2-hydroxypropyl]-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 336 (M+H, 100);
HPLC (metóda 1): rt (%) = 4,12 min (100).
Príklad 25
5-Chlór-N-{3-[-(kyanometyl)anilíno]-2-hydroxypropyl}-2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 350 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt (%) = 3,60 min (95,4).
Príklad 26
5-Chlór-N-{3-[3-(kyanometyl)anilíno]-2-hydroxypropyl}-2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 350 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt (%) = 3,76 min (94,2).
Príklad 58 terc-Butyl-4-[(3-{[(5-Chlór-2-tienyl)karbonyl]amino}-2-hydroxypropyl)amino]-benzylkarbamát
Keď sa vychádza z terc-butyl-4-aminobenzylkarbamátu (Bioorg. Med. Chem. Lett.; 1997; 1921 - 1926): MS (ES-pos): m/z (%) = 440 (M+H, 100), (ES-neg): m/z (%) = 438 (M-H, 100);
HPLC (metóda 1): rt (%) = 4,08 (100).
Príklad 59 terc-Butyl-4-[(3-{[(5-Chlór-2-tienyl)karbonyl]amino}-2-hydroxypropyl)ammo]fenyl-karbamát
Keď sa vychádza z N-terc-butyloxykarbonyl-l,4-fenyléndiamínu:
MS (ESI): m/z (%) = 426 (M+H, 45) 370 (100);
HPLC (metóda 1): rt (%) = 4,06 (100).
Príklad 60 terc-Butyl-2-hydroxy-3-{[4-(2-oxo-l-pyrolidinyl)fenyl]-amino}propyl-karbamát
Keď sa vychádza z l-(4-armnofenyl)-2-pyrolidinónu (Justus Liebigs Ann. Chem.; 1955; 596; 204): MS (DCI, NH,): m/z (%) = 350 (M+H, 100);
HPLC (metóda 1): rt (%) = 3,57 (97).
Príklad 61 5-Chlór-N-(3-{[3-fluór-4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]amino}-2-hydroxypropyl)-2-tiofénkarboxamid
800 mg (3,8 mmol) 4-(4-amino-2-fluórfenyl)-3-morfolinónu a 700 mg (3,22 mmol) 5-chlór-N-(2-oxiranylmetyl)-2-tiofénkarboxamidu sa v 15 ml etylalkoholu a 1 ml vody zahrieva počas 6 hodín k varu pod spätným chladičom. Potom sa reakčná zmes vo vákuu odparí, po spracovaní etylacetátom sa odsajú vyzrážané kryštály a chromatografiou materského lúhu sa získa 276 mg (17 % teórie) cieľovej zlúčeniny. Rf (etylacetát): 0,25.
Príklad 62 (N-(3-Anilino-2-hydroxypropyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamid
Keď sa vychádza z anilínu:
MS (DCI, NH3): m/z (%) = 311 ([M+H]+, 100), Cl-muster, HPLC (metóda 3): rt (%) = 3,79 (100).
Príklad 63
5-Chlór-N-(2-hydroxy-3-{[4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]amino}-propyl)-2-tiofénkarboxamid
Keď sa vychádza zo 4-(4-aminofenyl)-3-morfolinónu:
MS (ESI): m/z (%) = 410 ([M+H]+, 50), Cl-muster;
HPLC (metóda 3): rt (%) = 3,58 (100).
Príklad 64
N-[3-({4-[Acetyl(cyklopropyl)amino]fenyl}amino)-2-hydroxypropyl]-5-chlór-2-tiofénkarboxamid
Keď sa vychádza z N-(4-aminofenyl)-N-cyklopropylacetamidu:
MS (ESI): m/z (%) = 408 ([M+H]+, 100), Cl-muster;
HPLC (metóda 3): rt (%) = 3,77 (100).
Príklad 65 N-[3-({4-[Acetyl(metyl)amino]fenyl}amino)-2-hydroxypropyl]-5-chlór-2-tiofénkarboxamid
Keď sa vychádza z N-(4-aminofenyl)-N-metylacetamidu:
MS (ESI): m/z (%) = 382 ([M+H], 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,31 min.
Príklad 66 5-Chlór-N-(2-hydroxy-3-{[4-(lH-l,2,3-triazol-l-yl)fenyl]-amino}propyl)-2-tiofénkarboxamid
Keď sa vychádza zo 4-(lH- l,2,3-triazol-l-yl)anilmu (Bouchet et al.; J. hem. Soc. Perkin Trans. 2; 1974; 449): MS (ESI): m/z (%) = 378 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,55 min.
Príklad 67 terc-Butyl-l-{4-[(3-{[(5-chlór-2-tienyl)karbonyl]amino}-2-hydroxypropyl)amino]-fenyl}-L-prolinát MS (ESI): m/z (%) = 480 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,40 min.
Príklad 68 l-{4-[(5-Chlór-2-tienyl)karbonyl]amino}-2-hydroxypropyl)amino]fenyl}-4-piperidínkarboxamid MS (ESI): m/z = 437 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,39 min.
Príklad 69
- {4- [(3- {[(5-Chlór-2-tienyl)karbonyl]amino} -2-hydroxypropyl)-amino} fenyl} -3 -piperidínkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 437 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,43 min.
Príklad 70
5-Chlór-N-(2-hydroxy-3-{[4-(4-oxo-l-piperidinyl)fenyl]-amino}-propyl)-2-tiofén-karboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 408 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,43 min.
Príklad 71 l-{4-](3-{[(5-Chlór-2-tienyl)karbonyl]amino}-2-hydroxypropyl)amino]fenyl}-L-prolínamid
MS (ESI): m/z (%) = 423 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,51 min.
Príklad 72
5-Chlór-N-[2-hydroxy-3 -({4-[3 -(hydroxymetyl)-1 -piperidinyl] fenyl} amino)propyl] -2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 424 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt - 2,43 min.
Príklad 73
5-Chlór-N-[-hydroxy-3-( {4-(2-(hydroxymetyl} -1 -piperidinyl] fenyl} amino)propyl]-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/Z (%) = 424 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,49 min.
Príklad 74
Etyl-l-{4-[(3-{[(5-chlór-2-tienyl)karbonyl]amino}-2-hydroxypropyl)amino]fenyl}-2-piperidínkarboxylát MS (ESI): m/z (%) = 466 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,02 min.
Príklad 75
5-Chlór-N-[2-hydroxy-3-({4-[2-(hydroxymetyl)-l-pyrolidinyl]fenyl}amino)propyl]-2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 410 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,48 min.
Príklad 76
5-Chlór-N-(2-hydroxy-3-{[4-(2-metylliexahydro-5H-pyrolo[3,4-d]izoxazol-5-yl)fenyl]amino}propyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 437 (M+H, 100).
HPLC (metóda 5): rt = 1,74 min.
Príklad 77
5-Chlór-N-(2-hydroxy-3-{[4-(l-pyrolidinyl)-3-(trifluórmetyl)fenyl]amino}propyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 448 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,30 min.
Príklad 78
5-Chlór-N-(2-hydroxy-3-{[4-(2-oxo-l-pyrolidinyl)-3-(trifluórmetyl)fenyl]amino}propyl)-2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 462 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,50 min.
Príklad 79
5-Chlór-N-(3-{[3-chlór-4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]amino}-2-hydkroxypropyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 444 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,26 min.
Príklad 80
5-Chlór-N-(2-hydroxy-3-{[4-(3-oxo-4-morfolinyl)-3-(trifluórmetyl)fenyl]-ammo}propyl)-2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 478 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,37 min.
Príklad 81
5-Chlór-N-(2-hydroxy-3-{r3-metyl-4-(3-oxo-4-morfblinyl)-fenyllamino}propyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 424 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,86 min.
Príklad 82
5-Chlór-N-(3-{[3-kyano-4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl)amino}-2-hydroxypropyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 435 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,10 min.
Príklad 83
5-Chlór-N-(3- {[3-chlór-4-( 1 -pyrolidinyl)fenyl]amino}-2-hydroxypropyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 414 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,49 min.
Príklad 84
5-Chlór-N-(3-{[3-chlór-4-(2-oxo-l-pyrolidmyl)fenyl]-amino{-2-hydroxypropyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 428 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,39 min.
Príklad 85
5-Chlór-N-(3-{[3,5-dimetyl-4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]-amino}-2-hydroxypropyl)-2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 438 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,84 min.
Príklad 86
N-(3-{[3-(Aminokarbonyl)-4-(4-morfolinyl)fenyl]amino}-2-hydroxypropyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 439 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,32 min.
Príklad 87
5-Chlór-N-(2-hydroxy-3-{ľ3-metoxy-4-(4-morfolinyl)fenyll-amino}propyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 426 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,32 min.
Príklad 88
N-(3-{[3-Acetyl-4-(4-morfolinyl)fenyl]amino}-2-hydroxypropyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 438 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,46 min.
Príklad 89
N-(3-{[3-Armno-4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]amino}-2-hydroxypropyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 425 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,45 min.
Príklad 90
5-Chlór-N-(3-{[3-chlór-4-(2-metyl-3-oxo-4-morfolinyl)-fenyl]amino}-2-hydroxypropyl)-2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 458 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,44 min.
Príklad 91
5-Chlór-N-(3-{[3-chlór-4-(2-metyl-5-oxo-4-morfolinyl)-fenyl]amino}-2-hydroxypropyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 458 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,48 min.
Príklad 91a
5-Chlór-N-[2-hydroxy-3-({4-[(3-oxo-4-morfolinyl)metyl]-fenyl}amino)propyl]-2-tiofénkarboxamid
Keď sa vychádza zo 4-(4-amino-benzyl)-3-morfolinónu (Surrey et al.; J. Amer. Chem. Soc. ; 77; 1955; 633):
MS (ESI): m/z (%) = 424 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,66 min.
Všeobecná metóda prípravy 3-substituovaných derivátov 5-chlór-N-[(2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)-metyl]-2-tiofénkarboxamidu, vychádzajúca zo subtituovaných derivátov N-(3-amino-2-hydroxypropyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamidu
/ R
K roztoku substituovaného derivátu N-(3-amino-2-hydroxypropyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamidu (1,0 ekvivalentu) v absolútnom tetrahydrofuráne (asi 0,1 mol/1) sa pri teplote miestnosti pridá karbodiimidazol (1,2 až 1,8 ekvivalentu) alebo porovnateľný ekvivalent fosfénu. Reakčná zmes sa mieša pri teplote miestnosti alebo prípadne pri zvýšenej teplote (až 70 °C) počas 2 až 18 hodín, na čo sa vo vákuu zahustí. Produkt sa môže čistiť chromatografiou na silikagéli (zmesi dichlórmetánu a metylalkoholu alebo cyklohexánu a etylacetátu).
Analogickým spôsobom sa vyrobí:
Príklad 27
N-[(3-Benzyl-2-oxo-l,3-oxazolidm-5-yl)metyl]5-chlór-2-tiofénkarboxarnid MS (DCI, NH4): m/z (%) = 372 (M+Na, 100), 351 (M+H, 45);
HPLC (metóda 1): rt = 4,33 min. (100).
Príklad 28
5-Chlór-N-{[3-kyanofenyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl]-metyl}-2-tiofénkarboxamid MS (DCI, NH4): m/z (%) = 362 (M+H, 42), 145 (100);
HPLC (metóda 2): rt = 4,13 min. (100).
Príklad 29 5-Chlór-N-({3-[4-(kyanometyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofén-karboxamid MS (ESI): m/z (%) = 376 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 4,12 min.
Príklad 30 5-Chlór-N-({3-[3-(kyanometyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofén-karboxamid MS (ESI): m/z (%) = 376 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 4,17 min.
Príklad 92 terc-Butyl-4[5-({[5-chlór-2-tienyl)karbonyl]amino}-metyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-3-yl]benzylkarbamát
Keď sa vychádza z príkladu 58:
MS (ESI): m/z (%) = 488 (M+Na, 23), 349 (100);
HPLC (metóda 1): rt (%) = 4,51 (98,5).
Príklad 93 terc-Butyl-4-[5-({[5-chlór-2-tienyl)karbonyl]amino}-metyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-3-yl]fenylkarbamát
Keď sa vychádza z príkladu 59:
MS (ESI): m/z (%) = 493 (M+Na, 70), 452 (M+H, 10), 395 (100);
HPLC (metóda 1): rt (%) = 4,41 (100).
Príklad 94 terc-Butyl-2-oxo-3-[4-(2-oxo-1 -pyrolidinyl)fenyl]-1,3-oxazolidin-5-yl} metyl-karbamát
Keď sa vychádza z príkladu 60:
MS (DCI, NH3): m/z (%) = 393 (M+NH4, 100);
HPLC (metóda 3): rt (%) = 3,97 (100).
Príklad 95
5-Chlór-N-({3-[3-fluór-4-(3-oxo-morfolinyľ)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
260 mg (0,608 mmol) 5-chlór-N-(3-{[3-fluór-4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]amino}-2-hydroxypropyl)-2-tiofénkarboxamidu (z príkladu 61), 197 mg (1,22 mmol) karbonylimidazolu a 7 mg dimetylaminopyridínu sa v 20 ml dioxánu zahrieva do varu pod spätným chladičom počas 5 hodín. Potom sa pridá 20 ml acetonitrilu a mieša sa v mikrovlnnej rúre v uzatvorenej nádobe počas 30 minút pri teplote 180 °C. Roztok sa za vákua odparí a chromatografuje sa s použitím RP-HPLC stĺpca. Získa sa takto 53 mg (19 % teórie) cieľovej zlúčeniny.
NMR (300 MHz, d6-DMSO): δ = 3,6 - 3,7 (m, 4H), 3,85 (dd, 1H), 3,95 (m,2H), 4,2 (m,lH), 4,21 (s, 2H), 4,85 (m, 1H), 4,18 (s, 2H), 7,19 (d, 1H, tiofén), 7,35 (dd, 1H), 7,45 (t, 1H), 7,55 (dd, 1H), 7,67 (d, 1H, tiofén), 8,95 (t, 1H, CONH).
Príklad 96
5-Chlór-N-[(2-oxo-3-fenyl-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid
Keď sa vychádza z príkladu 62:
MS (ESI): m/z (%) = 359 ([M+Na]+, 71), 337 ([M+H]*, 100), Cl-muster;
HPLC (metóda 3): rt (%) = 4,39 (100). IC50: 2 μΜ
Príklad 97
5-Chlór-N-({2-oxo-3-[4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
Keď sa vychádza z príkladu 63:
MS (ESI): m/z (%) = 458 ([M+Na]+, 66), 436 ([M+H]+, 100), Cl-muster;
HPLC (metóda 3): rt (%) = 3,89 (100). IC50: 1,4 nM
Príklad 98
N-[(3-{4-[Acetyl(cyklopropyl)amino]fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-5-chlór-2-tiofénkarboxamid
Keď sa vychádza z príkladu 64:
MS (ESI): m/z (%) = 456 ([M+Na]+, 55), 434 ([M+H]+, 100), Cl-muster;
HPLC (metóda 3): rt (%) = 4,05 (100).
IC5o: 50 nM
Príklad 99 N-[(3-[4-[Acetyl(metyl)amino]fenyl}-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-5-chlór-2-tiofénkarboxainid MS (ESI): m/z (%) = 408 (M+H, 30), 449 (M+H+MeCN, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,66 min.
Príklad 100 5-Chlór-N-({2-oxo-3-[4-(lH-l,2,3-triazol-l-yl)fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}-metyl)-2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 404 (M+H, 45), 445 (M+H+MeCN, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,77 min.
Príklad M 101 terc-Butyl-l-{4-[5-({[(5-Chlór-2-tienyl)karbonyl]amino}-metyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-3-yI]fenyl}-L-prolinát MS (ESI): m/z (%) = 450 (M+H-56, 25), 506 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 5,13 min.
Príklad 102 l-{4-[5-({[5-Chlór-2-tienyl)karbonyl]amino]}metyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-3-yl]fenyl}-4-piperidínkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 463 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,51 min.
Príklad 103 l-{4-[5-({[(5-Chlór-2-tienyl)karbonyl]amino}metyl)-2-oxo-l,3-oxazolidm-3-yl]fenyl}-3-piperidínkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 463 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,67 min.
Príklad 104
5-Chlór-N-({2-oxo-3-[4-(4-oxo-l-piperidmyl)fenyl]-l,3-oxazolidm-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 434 (M+H, 40), 452 (M+H+H2O, 100), 475 (M+H+MeCN, 60);
HPLC (metóda 4): rt = 3,44 min.
Príklad 105
- {4-[5-({[(5-Chlór-2-tienyl)karbonyl]amino} metyl)-2-oxo-1,3-oxazolidin-3-yllfenyl} -L-prolínamid
MS (ESI): m/z (%) = 449 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,54 min.
Príklad 106
5-Chlór-N-[(3-{4-[3-(hydroxymetyl)-l-piperidinyl]fenyl}-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 450 (M+H, 100);
HPLC (metóda 5): rt = 2,53 min.
Príklad 107
5-Chlór-N-[(3-{4-[2-(hydroxymetyl)-l-piperidinyl]fenyl}-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 450 (M+H, 100);
HPLC (metóda 5): rt = 2,32 min.
Príklad 108
Etyl-l-{4-[5-({[(5-chlór-2-tienyl)karbonyl]amino}metyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-3-yl]fenyl}-2-piperidínkarboxylát
MS (ESI): m/z (%) = 492 (M+H, 100);
HPLC (metóda 5): rt = 4,35 min.
Príklad 109
5-Chlór-N-[(3-{4-[2-(hydroxymetyl)-l-pirolidinyl]fenyl}-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 436 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,98 min.
Príklad 110
5-Chlór-N-({2-oxo-3-[4-(l-pyrolidinyl)-3-trifluórmetyl)-fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 474 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 4,63 min.
Príklad 111
5-Chlór-N-({3-[4-(2-metylhexahydro-5H-pyrolo[3,4-d]-izoxazol-5-yl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 463 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,56 min.
Príklad 112
5-Chlór-N-( {2-oxo-3-[4-(2-oxo-1 -pyrolidinyl)-3-(trifluórmetyl)fenyl]-1,3-oxazolidin-5-yl} metyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 488 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,64 min.
Príklad 113
5-Chlór-N-({3-[3-chlór-4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 470 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,41 min.
Príklad 114
5-Chlór-N-({2-oxo-3-[4-(3-oxo-4-morfolinyl)-3-(trifluórmetyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 504 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,55 min.
Príklad 115
5-Chlór-N({3-[3-metyl-4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]-2-oxo-1,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 450 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,23 min.
Príklad 116
-Chlór-N( (3- [3 -kyano-4-(3 -oxo-4-morfolinyl)fenyl]-2-oxo-1,3 -oxazolidin-5 -yl} metyl)-2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 461 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,27 min.
Príklad 117
5-Chlór-N-({3-[3-chlór-4-(l-pyrolidinyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 440 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,72 min.
Príklad 118
5-Chlór-N-({-[3-chlór-4-(2-oxo-l-pyrolidinyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 454 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,49 min.
Príklad 119
5-Chlór-N-({3-[3,5-dirnetyl-4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 464 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,39 min.
Príklad 120
N-({3-[3-(Aminokarbonyl)-4-(4-morfolinyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 465 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,07 min.
Príklad 121
5-Chlór-N-({3-[3-metoxy-4-(4-morfolinyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 452 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,86 min.
Príklad 122
N-({3-[3-Acetyl-4-(4-morfolinyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 464 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,52 min.
Príklad 123
N-({3-[3-Amino-4-(3-oxo-4-morfblinyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}-metyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 451 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,16 min.
Príklad 124
5-Chlór-N-({3-[3-chlór-4-(2-metyl-3-oxo-4-morfolinyl)-fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 484 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,59 min.
Príklad 125
5-Chlór-N-( {3-[3-chlór-4-(2-metyl-5-oxo-4-morfolinyl)-fenyl]-2-oxo-1,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 484 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,63 min.
Príklad 125a
5-Chlór-N-[(2-oxo-3-{4-[(3-oxo-4-morfolinyl)metyl]fenyl}-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 450 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 3,25 min.
Cestou otvorenia epoxidu pomocou amínu a nasledujúcou cyklizáciou na zodpovedajúci oxazolidinón sa okrem toho vyrobia nasledujúce zlúčeniny:
Príklad |
Štruktúra |
t. t.°c |
IC50[pM] |
126 |
F |
229Z |
0,013 |
127 |
F O |
159 |
0,0007 |
128 |
jrvBr
O o |
198 |
0,002 |
129 |
QOXitlY»
O í |
196 |
0,001 |
130 |
0 o |
206 |
0,0033 |
130a |
F O
0 0 |
194 |
|
131 |
0 |
195 |
0,85 |
132 |
0
ŕ O |
206 |
0,12 |
133 |
O__ r\__
O |
217 |
0,062 |
SK 287272 Β6
Príklad |
Štruktúra |
t. t.°c |
ICsoľúMl |
134 |
V ý 0
z l-(4-aminofenyl)-piperidín-3ónu (Tong,L.K.J. et
al.;J.Amer.Chem.Soc.l960;82,1988). |
207 |
0,48 |
135 |
0
°yO F |
202 |
1,1 |
136 |
O
O
T o'ro |
239 |
1,2 |
137 |
0
0
T
O^O |
219 |
0,044 |
138 |
°-N Vo
N-O'N^NrJQ'c
O |
95 |
0,42 |
139 |
0
0 s |
217 |
1,7 |
Nasledujúce príklady 14 až 16 sú príklady uskutočnenia pre fakultatívny, to znamená prípadne uskutočňovaný oxidačný krok spôsobu.
Príklad 14
5-Chlór-N-( {(5 S)-3-[ 3-fluór-4-( 1 -oxo-1 [lambda]4,4-tiazinan-4-yl)fenyl]-2-oxo-1,3-oxazolidin-5-yl} metyl)-2-tiofénkarboxamid
5-Chlór-N-({(5S)-3-[3-fluór-4-(l,4-tiazman-4-yl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidm-5-yl}metyl)-2-tiofénkar10 boxamid (0,1 g, 0,22 mmol) z príkladu 3 v metylalkohole (0,77 ml) sa pridá k roztoku jodistanu sodného (0,05 g, 0,23 mmol) vo vode (0,54 ml) a mieša sa počas 3 hodín pri teplote 0 °C. Potom sa pridá 1 ml dimetylformamidu a mieša sa počas 8 hodín pri teplote miestnosti. Po prídavku ďalších mg jodistanu draselného sa opäť mieša cez noc pri teplote miestnosti. Potom sa vsádzka zmiesi s 50 ml vody a nerozpustný produkt sa odsaje. Po premytí vodou a sušení sa získa 60 mg kryštalickej látky (58 % teórie).
T. t.: 257 °C
Rf (silikagél, toluol/etylacetát 1:1) = 0,54 (edukt = 0,46);
IC50 =1,1 μΜ;
MS (DCI): 489 (M+NH4), Cl-muster
Príklad 15
5-Chlór-N-({(5S)-3-[4-(l,l-dioxo-l[lambda]6,4-tiazinan-4-yl)-3-fluórfenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
O
Zmieša sa 5-chlór-N-({(5S)-3-[3-fluór-4-(l,4-tiazinan-4-yl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamidu (0,1 g, 0,22 mmol) z príkladu 3 v 3,32 ml zmesi 1 dielu vody a 3 dielov acetónu s 80 mg (0,66 mmol) N-metylmorfolin-N-oxidu (NMO) a 0,1 ml 2,5 % roztoku oxidu osmičelého v 2-metyl-2-propanole. Reakčná zmes sa mieša cez noc pri teplote miestnosti a pridá sa ešte NMO. Potom sa mieša ďalšiu noc, do vsádzky sa pridá 50 ml vody a extrahuje sa trikrát etylacetátom. Z organickej fázy sa získa po vysušení a odparení 23 mg a z vodnej fázy po odsatí nerozpustné pevné látky 19 mg (celkom 39 % teórie) cieľovej zlúčeniny.
T. t.: 238 °C
Rf (toluol/etylacetát 1 : 1) = 0,14 (edukt = 0,46);
IC5o=21OnM;
MS (DCI): 505 (M+NH4), Cl-muster.
Príklad 16 5-Chlór-N-{[(5S)-3-(3-fluór-4-morfolínfenyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl]metyl}-2-tiofénkarboxamid-N-oxid
Uvedená zlúčenina sa získa spracovaním 5-chlór-N-{[(5S)-3-(3-fluór-4-morfolinofenyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl]metyl}2-tiofénkarboxamidu z príklad 1 s horečnatou soľou kyseliny monoperoxyftalovej. MS (ESI): 456 (M+H, 21 %, Cl-muster), 439 (100 %).
Nasledujúce príklad 31 až 35 a 140 až 147 sa týkajú fakultatívneho, to znamená prípadne uskutočňovaného amidinačného kroku spôsobu.
Všeobecná metóda na prípravu amidínov a derivátov amidínov, vychádzajúce z kyanometylfenylsubstituovaných derivátov 5-chlór-N[(2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarbamidu
Zodpovedajúce kyanometylfenylsubstituované deriváty 5-chlór-N-[(2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl-2-tiofénkarboxamidu (1,0 ekvivalentu) sa spoločne s trietylamínom (8,0 ekvivalentu) miešajú jeden až dva dni pri teplote miestnosti v nasýtenom roztoku sírovodíka v pyridíne (asi 0,05 až 0,1 mol/1). Reakčná zmes sa zriedi etylacetátom (EtOAc) a premyje sa 2 N kyselinou chlorovodíkovou. Organická fáza sa vysuší pomocou bezvodého síranu horečnatého prefiltruje a vo vákuu sa odparí.
Surový produkt sa rozpustí v acetóne (0,01 až 0,1 mol/1) a zmieša sa s metyljodidom (40 ekvivalentov). Reakčná zmes sa mieša počas 2 až 5 hodín pri teplote miestnosti a potom sa vo vákuu zahustí.
Získaný zvyšok sa rozpustí v metylalkohole (0,01 až 0,1 mol/1) a na prípravu nesubstituovaných amidínov sa zmieša s octanom amónnym (3 ekvivalenty) a chloridom amónnym (2 ekvivalenty). Na prípravu substituovaných amidínových derivátov sa pridávajú sekundárne amíny (1,5 ekvivalentu) a kyselina octová (2 ekvivalenty) k metanolickému roztoku. Po 5 až 30 hodinách sa rozpúšťadlo vo vákuu odstráni a získaný zvyšok sa čistí na stĺpci silikagélu RPS (voda/acetonitril 9 : 1 až 1 : 1 + 0,1 % kyseliny trifluóroctovej).
Analogickým spôsobom sa vyrobí:
Príklad 31
N-( {3-[4-(2-Amino-2-iminoetyl)fenyl]-2-oxo-1,3-oxazolidin-5-yl} metyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 393(M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,63 min.
Príklad 32
5-Chlór-N-( {3-[3-(4,5-dihydro-1 H-imidazol-2-ylmetyl)-fenyl]-2-oxo-l ,3-oxazolidin-5-yl) metyl)-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 419 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,61 min.
Príklad 33
5-Chlór-N-[(3-{3-[2-imino-2-(4-morfolinyl)etyl]fenyl}-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 463 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,70 min.
Príklad 34
5-Chlór-N-[(3-{3-[2-imino-2-(l-pyrolidinyl)etyl]fenyl}-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 447 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,82 min.
Príklad 35
N-({3-[3-(2-Amino-2-iminoetyl)fenyl]-2-oxo-1,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 393 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,60 min.
Príklad 140
5-Chlór-N-({3-[4,5-dihydro-lH-imidazol-2-yl-metyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
ESI): m/z (%) = 419 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,65 min.
Príklad 141
5-Chlór-N-[(3-{4-[2-imino-2-(4-morfolinyl)etyl]fenyl}-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 463 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,65 min.
Príklad 142
5-Chlór-N-[(3-{4-[2-imino-2-(l-piperidmyl)etyl]fenyl}-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 461 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,83 min.
Príklad 143
5-Chlór-N-[(3-{4-[2-imino-2-(l-pyrolidinyl)etyl]fenyl}-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 447 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,76 min.
Príklad 144
5-Chlór-N-[(3-{4-[2-(cyklopentylamino)-2-iminoetyl]fenyl}-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 461 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,89 min.
Príklad 145
5-Chlór-N-{[3-(4-{2-imino-2-[(2,2,2-trifluóretyl)amino]-etyl}fenyl)-2-oxo-l,3-oxazoliiín-5-yl]metyl}-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 475 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,79 min.
Príklad 146
N-({3-[4-(2-Anilino-2-iminoetyl)fenyl]-2-oxo-1,3-oxazolidin-5-yl} metyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 469 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt = 2,83 min.
Príklad 147
5-Chlór-N-[(3-{4-[2-imino-2-(2-pyridinylamino)etyl]fenyl}-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 470 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt (%) = 2,84 min.
Nasledujúce príklady 148 až 151 sa týkajú odštiepenia ochranných skupín aminoskupín Boe: Všeobecná metóda odštiepenia Boc-ochranných skupín (terebutoxy-karbonylová skupina):
R-N H
K ľadom chladenému roztoku zlúčeniny, chránenej terebutoxykarbonylovou skupinou (Boe), v chloroforme alebo dichlórmetáne (asi 0,1 až 0,3 mol/1) sa prikvapká vodná kyselina trifluóroctová (TFA), asi 90 %). Po asi 15 minútach sa chladenie ľadom odstráni a reakčná zmes sa mieša počas 2 až 3 hodín pri teplote miestnosti, na čo sa roztok zahustí a za vysokého vákua sa usuší. Získaný zvyšok sa vyberie do dichlórmetánu alebo zmesi dichlórmetánu a metylalkoholu a premyje sa nasýteným roztokom hydrogenuhličitanu sodného alebo 1 N roztokom hydroxidu sodného. Organická fáza sa premyje potom nasýteným roztokom chloridu sodného, vysuší sa pomocou malého množstva bezvodého síranu horečnatého a zakoncentruje sa. Prípadne sa uskutoční čistenie kryštalizáciou z dietyléteru alebo zmesou dietyléteru a dichlórmetánu.
Analogickým spôsobom sa zo zodpovedajúcich BOC-chránených prekurzorov vyrobí:
Príklad 148
N-({3-[4-(Aminometyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}-metyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamid
Keď sa vychádza z príkladu 92:
MS (ESI); m/z (%) = 349 (M-NH2, 25), 305 (100);
HPLC (metóda 1): rt (%) = 3,68 (98).
IC50: 2,2 μΜ.
Príklad 149
N- {[3-(4-Aminofenyl)-2-oxo-1,3-oxazoliiín-5-yl]metyl} -5-chlór-2-tiofénkarboxamid
Keď sa vychádza z príkladu 93:
MS (ESI): m/z (%) = 352 (M+H, 25);
HPLC (metóda 1): rt (%) = 3,50 (100).
IC50: 2 μΜ.
Enantioméme čistá alternatívna syntéza tejto zlúčeniny je znázornená v nasledujúcej reakčnej schéme (pozri tiež Delande S.A., DE 2 836 305, 1979; Chem. Abstr. 90, 186926):
1. BuLÍ
2. R-glycidyl butyrát
3. NH4CI/H2O
O \ b // O
OH
SK 287272 Β6
Príklad 150
5-Chlór-N-({3-[4-(glycylamino)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofé-karboxamid
Keď sa vychádza z príkladu 152:
MS (ES-pos): m/z (%) = 408 (100);
HPLC (metóda 3): rt (%) = 3,56 (97).
IC50: 2 μΜ.
Príklad 151
5-(Aminometyl)-3-[4-(2-oxo-1 -pyrolidinyl)fenyl]-l ,3-oxazolidin-2-ón
Keď sa vychádza z príkladu 60:
MS (ESI): m/z (%) = 276 (M+H, 100);
HPLC (metóda 3): rt (%) = 2,99 (100).
IC50: 2 μΜ.
Nasledujúce príklady 152 až 166 sa týkajú derivatizácie aminoskupín anilínom alebo benzylamínom substituovaných oxazolidinónov rôznymi reagenciami:
Príklad 152 5-Chlór-N-({3-[4-(N-terc-butyloxykarbonyl-glycylamino)-fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
K roztoku 751 mg (4,3 mmol) Boc-glycínu, 870 mg (6,4 mmol) HOBT (1-hydroxy-lH-benzotriazol x H2O), 1790 mg (4,7 mmol) HBTU [O-(benzotriazol-l-yl)-N,N-N’,N’-tetrametyluroniumhexaíluorosfosfát] a 1,41 ml (12,9 mmol) N-metylmorfolínu v 15 ml zmesi dimetylformamidu a dichlórmetánu (1 ; 1) sa pri teplote 0 °C pridá 754 mg (2,1 mmol) N-{[3-(4-aminofenyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl]metyl}-5-chlór-2-tiofénkarboxamidu (z príkladu 149). Reakčná zmes sa mieša cez noc pri teplote miestnosti, na čo sa zriedi vodou. Vyzrážaná pevná látka sa odfiltruje a usuší. Výťažok predstavuje 894 mg, čo zodpovedá 79,7 % teórie. MS (DCI, NH3): m/z (%) = 526 (M + NH4, 100);
HPLC (metóda 3): rt (%) = 4,17 (97).
Príklad 153
N-[(3-{4-[(Acetylammo)metyl]fenyl}-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-5-chlór-2-tiofénkarboxamid
Zmes 30 mg (0,082 mmol) N-({3-[4-(aminometyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamidu (z príkladu 148) v 1,5 ml absolútneho tetrahydrofuránu a 1,0 ml absolútneho dichlórmetánu a 0,02 ml absolútneho pyridínu sa pri teplote 0 °C zmieša s acetanhydridom (0,015 ml, 0,164 mmol). Reakčná zmes sa mieša cez noc pri teplote miestnosti. Po prídavku dietyléteru a kryštalizácii sa získa požadovaný produkt vo výťažku 30 mg (87 % teórie).
MS (ESI): m/z (%) = 408 (M+H, 18), 305 (85);
HPLC (metóda 1): rt (%) = 3,78 (97).
IC50: 0,6 μΜ.
Príklad 154
N- {[3-(4- {[(Aminokarbonyl)amino]metyl} fenyl)-2-oxo-1,3-oxazolidin-5-yl]metyl} -5-chlór-2-tiofénkarboxamid
Ku zmesi 30 mg (0,082 mmol) N-({3-[4-(aminometyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidm-5-yl}metyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamidu (z príkladu 148) v 1,0 ml dichlórmetánu sa pri teplote miestnosti prikvapká 0,19 ml (0,82 mmol) trimetylsilylizokyanátu. Reakčná zmes sa mieša cez noc, na čo sa pridá dietyléter a produkt sa mieša cez noc, na čo sa pridá dietyléter a produkt sa získa filtráciou. Výťažok predstavuje 21,1 mg (52 % teórie).
MS (ESI): m/z (%) = 409 (M+H, 5), 305 (72);
HPLC (metóda 1): rt (%)= 3,67 (83).
IC50: 1,3 μΜ.
Všeobecná metóda acylácie N-{[3-(4-aminofenyl)-2-oxo-l,3-oxazolidm-5-yl]metyl}-5-chlór-2-tiofénkarboxamidu pomocou chloridov karboxylových kyselín
Pod argónovou atmosférou sa k zodpovedajúcemu chloridu kyseliny (2,5 ekvivalentu) prikvapká asi 0,1 molámy roztok N-{[3-(4-aminofenyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl]metyl}-5-chlór-2-tiofénkarboxainidu (z príkladu 149) (1,9 ekvivalentu) v zmesi absolútneho dichlórmetánu a pyridínu (19 : 1). Reakčná zmes sa mieša cez noc, na čo sa zmieša s asi 5 ekvivalentmi PS-Tris-amine (Argonaut Technologies) a 2 ml absolútneho dichlórmetánu. Po jednohodinovom ľahkom miešam sa reakčná zmes prefiltruje a filtrát sa skoncentruje. Prípadne sa uskutoční čistenie produktu pomocou preparatívnej RP-HPLC.
Analogickým spôsobom sa vyrobí:
Príklad 155
N-({3-[4-(Acetylamino)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}-metyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamid
LC-MS: m/z (%) = 394 (M+H, 100);
LC-MS: (metóda 6): rt (%) = 3,25 (100).
IC50: 1,2 μΜ
Príklad 156 5-Chlór-N-[(2-oxo-3-{4-[(2-tienylkarbonyl)amino]fenyl}-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid LC-MS: m/z (%) = 462 (M+H, 100);
LC-MS: (metóda 6): rt (%) = 3,87 (100).
IC50: 1,3 μΜ
Príklad 157 5-Chlór-N-[(3-{4-[(metoxyacetyl)amino]fenyl}-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid LC-MS: m/z (%) = 424 (M+H, 100);
LC-MS: (metóda 6): rt (%) = 3,39 (100).
IC50: 0,73 μΜ
Príklad 158
N-{4-[5-({[(5-Chlór-2-tienyl)karbonyl]amino}metyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-3-yl]fenyl}-3,5-dimetyl-4-izoxazolkarboxamid
LC-MS: m/z (%) = 475 (M+H, 100).
IC50: 0,46 μΜ
Príklad 159
5-Chlór-N-{[3-(4-{[(3-chlórpropyl)sulfonyl]amino}fenyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl]metyl}-2-tiofénkarboxamid
Cl
K ľadom chladenému roztoku 26,4 mg (0,15 mmol) chloridu kyseliny 3-chlór-l-propánsulfónovej a 0,03 ml (0,2 mmol) trietylamínu v 3,5 ml absolútneho dichlórmetánu sa pridá 35 mg (0,1 mmol) N-{[-3-(4-aminofenyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl]metyl}-5-chlór-2-tiofénkarboxamidu (z príkladu 149). Po 30 minútach sa chladenie ľadom odstráni a reakčná zmes sa mieša cez noc pri teplote miestnosti, na čo sa pridá 150 mg (asi 5,5 ekvivalentu) PS-Trisamine (Argonaut Technologies) a 0,5 ml dichlórmetánu. Suspenzia sa ľahko mieša počas 2 hodín, prefiltruje sa (živica sa premyje zmesou dichlórmetánu a metylalkoholu) a filtrát sa zahustí. Produkt sa čistí pomocou preparatívnej RP-HPLC, pričom výťažok predstavuje 19,6 mg (40 % teórie). LC-MS: m/z (%) = 492 (M+H, 100);
LC-MS: (metóda 5): rt (%) = 3,82 (91).
IC50: 1,7 μΜ
Príklad 160
5-Chlór-N-({3-[4-(l,l-dioxido-2-izotiazolidinyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
Zmes 13,5 mg (0,027 mmol) 5-chlór-N-{[-(4-{[(3-chlórpropyl)sulfonyl]amino}fenyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl]metyl}-2-tiofénkarboxamidu (z príkladu 159) a 7,6 mg (0,065 mmol) uhličitanu draselného v 0,2 ml dimetylformamide sa zahrieva počas 2 hodín na teplotu 100 °C. Po ochladení sa reakčná zmes zriedi dichlórmetánom a premyje sa vodou. Organická fáza sa vysuší a zahustí. Získaný zvyšok sa čistí pomocou preparatívnej chromatografie na tenkej vrstve (silikagél, dichlórmetán/metylalkohol 95 : 5), pričom sa dosiahne výťažku 1,8 mg (14,4 % teórie).
MS (ESI): m/z = 456 (M+H, 15), 412 (100);
LC-MS (metóda 4): rt (%) = 3,81 (90).
IC50.· 0,14 μΜ
Príklad 161
5-Chlór-N-[((5S)-3-{4-[(5-chlórpentanyol)amino]fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid
0,5 g (1,29 mmol) N-{[3-(4-aminofenyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl]metyl}-5-chlór-2-tiofénkarboxamidu (z príkladu 149) sa rozpustí v 27 ml tetrahydrofuránu a zmieša sa s 0,2 g (1,29 mmol) chloridu kyseliny 5-chlórvalérovej a 0,395 ml (2,83 mmol) trietylamínu. Vsádzka sa vo vákuu odparí a získaný zvyšok sa chromatografuje na silikagéli použitím zmesi toluén/etylacetát 1 : 1 —> etylacetát-gradient. Získa sa takto 315 mg (52 % teórie) pevnej látky.
T. t: 211 °C
Príklad 162
5-Chlór-N-({(5S)-2-oxo-3-[4-(2-oxo-l-piperidinyl)-fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}me-tyl]-2-tiofénkarboxamid
Za inertných podmienok sa pridá k 5 ml dimetylsulfoxidu 30 mg 60 % hydridu sodného a zahrieva sa počas 30 minút na teplotu 75 °C až do ukončenia vývinu plynu. Potom sa prikvapká roztok 290 mg (0,617 mmol) 5-chlór-N-[((5S)-3-{4-[(5-chlórpentanoyl)amino]fenyl}-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)-metyl]-2-tiofénkarboxamidu (z príkladu 161) v 5 ml metylénchloridu a reakčná zmes sa mieša cez noc pri teplote miestnosti. Reakcia sa potom ukončí a zmes sa dá do 100 ml vody a extrahuje sa etylacetátom. Odparená organická fáza sa chromatografuje na stĺpci RP-8 a eluuje sa zmesou acetonitrilu a vody. Získa sa takto 20 mg (7,5 % teórie) cieľovej zlúčeniny).
T. t.: 205 °C
NMR (300 Mhz, d«-DMSO): δ = 1,85 (m, 4H), 2,35 (m, 2H), 3,58 (m, 4H), 3,85 (m, 1H), 4,2 (t, 1H), 4,82 (m, 1H), 7,18 (d, 1H, tiofén), 7,26 (d, 2H), 7,5 (d, 2H), 2,68 (d, 1H, tiofén), 9,0 (t, 1H, CONH).
IC50:2,8 nM
Príklad 163
5-Chlór-N-[((5S)-3-{-[(3-bromopropionyl)amino]fenyl}-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid
sa získa analogicky zo zlúčeniny z príkladu 149.
Príklad 164
5-Chlór-N-({(5S)-2-oxo-3-[4-(2-oxo-l-azetidinyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid
sa získa analogickým spôsobom cyklizáciou brómpropionylovej zlúčeniny s otvoreným reťazcom z príkladu 163 pomocou NaH/DMSO.
MS (ESI): m/z (%) = 406 ([M+H]+, 100), Cl-muster.
IC50: 380 nM
Príklad 165 terc-Butyl-4- [4-[5-( {[(5-chlór-2-tienyl)karbonyl]amino} -metyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-3-yl]fenyl} -3,5-dioxo-1 -piperazinkarboxylát
K roztoku 199 mg (0,85 mmol) kyseliny Boc-iminodioctovej, 300 mg (2,2 mmol) HOBT, 0,66 ml (6 mmol) N-metylmorfolínu a 647 mg (1,7 mmol) HBTU sa pridá 300 mg (0,85 mmol) N-{[3-(4-aminofenyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl]metyl}-5-chlór-2-tiofénkarboxamidu v 6 ml zmesi z dimetylformamidu a dichlórmetánu (1 : 1). Reakčná zmes sa mieša cez noc, na čo sa po zriedení dichlórmetánom premyje vodou, nasýteným roztokom chloridu amónneho, nasýteným roztokom hydrogenuhličitanu sodného, vodou a nasýteným roztokom chloridu sodného. Organická fáza sa vysuší pomocou bezvodého síranu horčíkového a zahustí sa. Surový produkt sa čistí pomocou stĺpcovej chromatografie na silikagéli (dichlórmetán/metylalkohol 98 : 2), pričom sa dosiahne výťažku 134 mg (29 % teórie).
MS (ESI): m/z (%) = 571 (M+Na, 82), 493 (100);
HPLC (metóda 3): rt (%)= 4,39 (90).
IC50: 2 μΜ.
Príklad 166
Trifluóracetát N-[((5S)-3-{4-[(3R)-3-amino-2-oxo-l-pyrolidinyl]fenyl-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-5-chlór-2-tiofénkarboxamid
HOBT
EDC, DIEA
N2-(terc-butoxykarbonyl)-Nl-{4-[(5S)-5-({[(5-chlór-2-tienyl)karbonyl]amino}-metyl)-2-oxo-1,3-oxazolidin-3-yl]fenyl} -D-metíonínamid
429 mg (1,72 mmol) N-Boc-metionínu, 605 mg (1,72 mmol) N-{[(5S)-3-(4-aminofenyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl]-metyl}-5-chlór-2-tiofénkarboxamidu a 527 mg (3,44 mmol) HOBT-hydrátu sa rozpustí v 35 ml dimetylformamidu, zmieša sa so 660 mg (3,441 mmol) EDCI-hydrochloridu a potom po kvapkách so 689 mg (5,334 mmol) N-etyl-diizopropylamínu. Reakčná zmes sa mieša počas dvoch dní pri teplote miestnosti, získaná suspenzia sa odsaje a zvyšok sa premyje dimetylformamidom. Spojené filtráty sa zmiešajú s malým množstvom silikagélu, vo vákuu sa odparia a získaný zvyšok sa chromatografuje na silikagéli použitím gradientu toluén -> T10EE7. Získa sa takto 170 mg (17 % teórie) cieľovej zlúčeniny s teplotou topenia 183 °C. Rf (SiO2, toluol/etylacetát =1:1): 0,2.
'H-NMR (300 MHz, de-DMSO): δ = 1,4 (s, 1H, BOC), 1,88 - 1,95 (m, 2H), 2,08 (s, 3H, SMe), 2,4 - 2,5 (m, 2H, čiastočné zakrytie pomocou DMSO), 3,6 (m, 2H), 3,8 (m, 1H), 4,15 (m, 2H), 4,8 (m, 1H), 7,2 (1H, tiofén), 7,42 (d, časť AB-systému, 2H), 7,6 (d, časť AB-systému, 2H), 7,7 (d, 1H, tiofén), 8,95 (t, 1H, CH2NHCO), 9,93 (bs, 1H, NH).
Terc-butyl-(3R)-l-{4-[(5S)-5-({[(5-chlór-2-tienyl)-karbonyl]amino}metyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-3-yl]fenyl}-2-oxo-3 -pyrolidinylkarbamát
170 mg (0,292 mmol) N2-(tercbutoxykarbonyl)Nl-{4-](5S)-5-({[(5-chlór-2-tienyl)karbonyl]amino}metyl-2-oxo-l,3-oxazolidin-3-yl]fenyl}-D-metioninamidu sa rozpustí v 2 ml dimetylsulfoxidu, zmieša sa so 178,5 mg (0,875 mg (0,875 mmol) trimetylsulfóniumjodídu a 60,4 mg (0,437 mmol) uhličitanu draselného a reakčná zmes sa mieša počas 3,5 hodín pri teplote 80 °C. Potom sa za vysokého vákua odparí a získaný zvyšok sa premyje etylalkoholom. Získa sa takto 99 mg cieľovej zlúčeniny.
'H-NMR (300 MHz, d6-DMSO): δ = 1,4 (s, 1H, BOC), 1,88 - 2,05 (m, 1H), 2,3 - 2,4 (m, 1H), 3,7 - 3,8 (m, 3H), 3,8 - 3,9 (m, 1H), 4,1 - 4,25 (m, 1H), 4,25 - 4,45 (m, 1H), 4,75 - 4,95 (m, 1H), 7,15 (1H, tiofén), 7,25 (d, 1H), 7,52 (d, časť AB-systému, 2H), 7,65 (d, časť AB-systému, 2H), 7,65 (d, 1H, tiofén), 9,0 (široký pás s, 1H).
Trifluoracetát N-[((5S)-3-{4-[(3R)-3-amino-2-oxo-l-pyrolidinyl]fenyl}-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-5-chlór-2-tiofénkarboxamidu
Suspenduje sa 97 mg (0,181 mmol) terc-butyl-(3R)-l-{4-[(5S)-5-({[(5-chlór-2-tienyl)karbonyl]amino}metyl)-2-oxo-l,3-oxazolidin-3-yl]fenyl}-2-oxo-3-pyrolidinylkarbamátu v 4 ml metylénchloridu, pridá sa 1,5 ml kyseliny trifluóroctovej a reakčná zmes sa mieša počas jednej hodiny pri teplote miestnosti. Potom sa vo vákuu odparí a získaný zvyšok sa čistí pomocou RP-HPLC (acetonitril/voda/0,1 % TFA-gradient). Získa sa takto po odparení zodpovedajúcej frakcie 29 mg (37 % teórie) cieľovej zlúčeniny s teplotou topenia 241 °C (rozklad).
Rf (SiO2, EtOH/TEA = 17 : 1): 0,19.
‘H-NMR (300 MHz, de-DMSO): δ = 1,92 - 2,2 (m, 1H), 2,4 - 2,55 (1H, čiastočné zakrytie DMSO-píkom), 3,55 - 3,65 (m, 2H), 3,75 - 3,95 (m, 3H), 4,1 - 4,3 (m, 2H), 4,75 - 4,9 (m, 1H), 7,2 (1H, tiofén), 7,58 (d, časť AB-systému, 2H), 7,7 (d, časť AB-systému, 2H), 7,68 (d, 1H, tiofén), 8,4 (široký pás s, 3H, NH3), 8,9 (t, 1H, NHCO).
Nasledujúce príklady 167 až 170 sa týkajú zavedenia sulfonamidových skupín do fenyl-substituovaných oxazolidinónov.
Všeobecná metóda prípravy substituovaných sulfonamidov, vychádzajúca z 5-chlór-N-[(2-oxo-3-fenyl-1,3 -oxazolidin-5 -yl)-metyl] -2-tiofénkarboxamidu
Cl
Cl
Ku chlórsulfónovej kyseline (12 ekvivalentov) sa pridá pod argónovou atmosférou pri teplote 5 °C 5-chlór-N-[(2-oxo-3-fenyl-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid (z príkladu 96). Reakčná zmes sa mieša počas 2 hodín pri teplote miestnosti a potom sa vleje do ľadovej vody. Vypadnutá zrazenina sa odfiltruje, premyje sa vodou a usuší.
Potom sa pod argónovou atmosférou pri teplote miestnosti rozpustí v tetrahydrofuráne (0,1 mol/1) a zmieša sa so zodpovedajúcim aminom (3 ekvivalenty), trietylamínom (1,1 ekvivalentu) a dimetylaminopyridínom (0,1 ekvivalentu). Reakčná zmes sa mieša počas jednej až dvoch hodín a potom sa vo vákuu zahustí. Požadovaný produkt sa čistí pomocou okamihovej chromatografie (zmesi dichlórmetánu a metylalkoholu).
Analogickým spôsobom sa vyrobí:
Príklad 167 5-Chlór-N-({2-oxo-3-[4-(l-pyrolidinylsulfonyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 492 ([M+Na]+, 100), 470 ([M+H]+, 68), Cl-muster;
HPLC (metóda 3): rt (%) = 4,34 (100).
IC50: 0,5 μΜ
Príklad 168
5-Chlór-N-[(3-{-[4-[(4-metyl-l-piperazinyl)sulfonyl]fenyl}-2-oxo-1,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) = 499 ([M+H]+, 100), Cl-muster;
HPLC (metóda 2): rt (%) = 3,3 (100).
Príklad 169 5-Chlór-N-({2-oxo-3-[4-(l-piperidinylsulfonyl)fenyl]-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid MS (ESI): m/z (%) = 484 ([M+H4], 100), Cl-muster;
HPLC (metóda 2): rt (%) = 4,4 (100).
Príklad 170 5-Chlór-N-[(3-{4-[(4-hydroxy-l-piperidinyl)sulfonyl]fenyl}-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-2-tiofénkarboxamid
MS (ESI): m/z (%) - 500 ([M+H+], 100), Cl-muster;
HPLC (metóda 3): rt (%) = 3,9 (100).
Príklad 171
-Chlór-N-( {2-oxo-3 - [4-( 1 -pyrolidinyl)fenyl]-1,3 -oxazolidin-5-yl} metyl)-2-tiofénkarboxamid
780 mg (1,54 mmol) terc-butyl-l-{4-[5-({[(5-chlór-2-tienyl)karbonyl]amino}metyl-2-oxo-l,3-oxazolidin-3-yl]-fenyl}prolinátu sa rozpustí v 9 ml kyseliny trifluóroctovej a 6 ml dichlórmetánu a reakčná zmes sa počas 2 dní mieša pri teplote 40 °C. Potom sa zahustí a rozmieša sa s dietyléterom a 2 N hydroxidom sodným. Vodná fáza sa zahustí a rozmieša sa s dietyléterom a 2 N kyselinou chlorovodíkovou. Organická fáza z týchto extrakcií sa vysuší pomocou bezvodého síranu horečnatého, prefiltruje a zahustí. Surový produkt sa chromatografuje na silikagéli (dichlórmetán/etyl-alkohol/koncentrovaný roztok NH3 100 : 1 : 0,1 až 20 : 1 : 0,1). Získa sa takto 280 mg produktu (40 % teórie).
MS (ESI): m/z (%) = 406 (M+H, 100);
HPLC (metóda 4): rt (%) = 3,81min.
HPLC parametre a LC-MS parametre v uvedených príkladoch uvádzaných HPLC- a LC-MS-dat (jednotkou retenčných dôb (rt) sú minúty):
[1] Stĺpec: Kromasil C18m L-R teplota: 30 °C, tok: 0,75 ml.min.·1, eluent: A = 0,01 M HC104, B = CH3CN, gradient: -> 0,5 min. 98 % A -> 4,5 min. 10 % A -> 6,5 min. 10 % A [2] Stĺpec: Kromaxil C18 60*2, L-R teplota: 30 °C, tok: 0,75 ml. min.’1, eluent: A = 0,01 M H3PO4, B= = CH3CN, gradient: -t 0,5 min. 98 % A -> 4,5 min. 10 % A -> 6,5 min. 10 % A [3] Stĺpec: Kromasil C18 60*2, L-R teplota: 30 °C, tok: 0,75 ml. min.’1, eluent: A = 0,005 M HC104, B= = CH3CN, gradient: -> 0,5 min. 98 % A -> 4,5 min. 10 % A -> 6,5 10 % A [4] Stĺpec: Symetry 2,1 x 150 mm, pec stĺpce: 50 °C, tok: 0,6 ml. min.’1, eluent: A = 0,6 g 30 % Hcl/1 voda,B = CH3CN, gradient: 0,0 min. 90 % A -> 4,0 min. 10 % A -> 9 min. 10 % A [5] MHZ-2Q, Inštrument Micromass Quatro LCZ Stĺpec Symetry C18, 50 x 2,1 nnm 3,5 pm, teplota: 40 °C, tok: 0,5 ml.min.’1, eluent A % CH3CN + 0,1 % kyselina mravčia, eluent B = voda + 0,1 % kyselina mravčia, gradient: 0,0 min. 10 % A -> 4 min. 90 % A -> 6 min. 90 % A [6] MHZ-2P, Inštrument Micromass Platform LCZ; Stĺpec Symetry C18, 50 x 2,1 mm, 3,5 pm, teplota: 40 °C, tok: 0,5 ml.min.’1, eluent A = CH3CN + 01 % kyselina mravčia, eluent B = voda + 0,1 % kyselina mravčia, gradient; 0,0 min. 10 % A —> 4 min. 90 % A —> 6 min. 90 % A [7] MHZ-7Q, Inštrument Micromass Quatro LCZ: Stĺpec Symetry C18, 50 x 2,1 mm, 3,5 pm, teplota: 40 °C, tok: 0,5 mLmin.’1, eluent A = CH3CN + 0,1 % kyselina mravčia, eluent B = voda + 0,1 % kyselina mravčia, gradient: 0,0 min. 5 % A -> 1 min. 5 % A -> 5 min. 90 % A, 6 min. 90 % A.
Všeobecná metóda na prípravu oxazolidinónov všeobecného vzorca (B) syntézou v pevnej fáze
Reakcia s rôznymi na živici viazanými produktmi sa uskutočňuje v súprave oddelených reakčných nádob.
5-(Brommetyl)-3-(4-fluór-3-nitrofenyl)-l,3-oxazolidin-2-ón A (pripravený z epibrómhydrinu a 4-fluór-3-nitro-fenylizokyanátu s LiBr/Bu3PO v xyléne analogicky, ako je opísané v US 4 128 654, pr. 2) (1,20 g, 3,75 mmol) a etyldiizopropylamín (DIEA, 1,91 ml. 4,13 mmol) sa rozpustí v dimetylsulfoxide (70 ml), zmiesi sa so sekundárnym amínom (1,1 ekvivalentu, amínový komponent 1) a nechá sa reagovať počas 5 hodín pri teplote 55 °C. K tomuto roztoku sa pridá TentaGel SAM živice (5,0 g, 0,25 mmol/g) a nechá sa reagovať počas 48 hodín pri teplote 75 °C. Živica sa odfiltruje a opakovane sa premyje metylalkoholom, dimetylformamidom, metylalkoholom, dichlórmetánom a dietyléterom a usuší sa. Živica (5,00 g) sa suspenduje v dichlórmetáne (80 ml), zmieša sa s etyldiizopropylamínom (10 ekvivalentov) a chloridom kyseliny 5-chlórtiofén-2-karboxylovej [vyrobené reakciou kyseliny 5-chlórtiofén-2-karboxylovej (5 ekvivalentov) a 1-chlór-1-dimetylamino-2-metylpropénu (5 ekvivalentov) v dichlórmetáne (20 ml) pri teplote miestnosti počas 15 minút] a nechá sa reagovať počas 5 hodín pri teplote miestnosti. Získaná živica sa odfiltruje a opakovane sa premyje metylalkoholom, dichlórmetánom a dietyléterom a usuší sa. Získaná živica sa odfiltruje a opakovane sa premyje metylalkoholom, dichlórmetánom a dietyléterom a usuší sa. Potom sa živica suspenduje v zmesi dimetyiformamidu a vody (v/v 9 : 2, 80 ml), zmieša sa s dihydrátom chloridu cínatého (5 ekvivalentov) a nechá sa reagovať počas 18 hodín pri teplote miestnosti. Živica sa opäť oddelí a opakovane sa premyje metylalkoholom, dimetylformamidom, vodou, metylalkoholom, dichlórmetánom a dietyléterom a usuší sa. Táto živica sa suspenduje v dichlórmetáne, zmieša sa s diizopropylamínom (10 ekvivalentov) a pri teplote 0 °C s chloridom kyseliny (5 ekvivalentov, derivát kyseliny 1) a nechá sa reagovať cez noc pri teplote miestnosti. Karboxylové kyseliny sú pred reakciou prevedené reakciou s l-dimetylantino-l-chlór-2-metylpropénom (1 ekvivalent, vzťahujúc na karboxylovú kyselinu) v dichlórmetáne pri teplote miestnosti počas 15 minút na korešpondujúce chloridy kyselín. Živica sa opäť opakovane premyje dimetylformamidom, vodou, dimetylformamidom, metylalkoholom, dichlórmetánom a dietyléterom a usuší sa. V prípade použitia Fmoc-chránených aminokyselín ako derivátov kyseliny 1, tak sa Fmoc-ochranná skupina v poslednom reakčnom kroku odštiepi reakciou so zmesi piperidínu a dimetylformamidu (v/v 1 : 4) pri teplote miestnosti počas 15 minút a živica sa premyje dimetylformamidom, metylalkoholom, dichlórmetánom a dietyléterom a usuší sa. Produkty sa potom odštiepia z pevnej fázy pomocou kyseliny trifluóroctovej (kyselina trifluóroctová/dichlórmetán (v/v, 1:1)), živica sa odfiltruje a reakčné roztoky sa odparia. Surové produkty sa filtrujú cez silikagél (dichlórmetán/metylalkohol 9 : 1) a odparia sa na získanie produktov B.
Priebeh reakcie je možné znázorniť pomocou nasledujúcej reakčnej schémy:
SK 287272 Β6
Br
TentaGelSAM
TentaGelSAM
Analogicky je možné vyrobiť nasledujúce zlúčeniny:
TFA/DCM, 1/1
SK 287272 Β6
Príklad 172
N-({3-[3-Amino-4-(l-pyrolidinyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamid
Analogicky, ako je opísané vo všeobecnom pracovnom predpise na výrobu derivátov B, sa nechá reagovať 5 g (1,25 mmol) TentaGel SAM živice s pyrolidinom ako amínovým komponentom 1. Po redukcii pomocou dihydrátu chloridu cínatého získaný anilín sa bez ďalšieho acylačného kroku od pevnej fázy odštiepi a odparí. Surový produkt sa rozdelí medzi etylacetát a roztok hydrogenuhličitanu sodného, organická fáza sa vysolí pomocou chloridu sodného, oddekantuje sa a odparí sa do sucha. Tento surový produkt sa čistí pomocou vákuovej okamihovej chromatografie na silikagéli (dichlórmetán/etylacetát 3 : 1 až 1 : 2).
'H-NMR (300 MHz, CDClj): 1,95 - 2,08 (br, 4H), 3,15 - 3,30 (br, 4H), 3,65 - 3,81 (m, 2H), 3,89 (dd, 1H), (ddd, 1H), 4,05 (dd, 1H), 4,81 (dddd, 1H), 6,46 (dd, 1H), 6,72 (dd, 1H), 6,90 (dd, 1H), 6,99 (dd, 1H), 7,03 (dd, 1H). 7,29 (d, 1H).
Príklad 173
N-[(3-{3-(P-Alanylamino)-4-[(3-hydroxypropyl)amino]fenyl}-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl)metyl]-5-chlór-2-tiofénkarboxamid
Analogicky, ako je opísané vo všeobecnom pracovnom predpise na výrobu derivátov B, sa nechá reagovať 5 g (1,25 mmol) TentaGel SAM živice s azetidínom ako amínovým komponentom 1 a Fmoc-p-alanínom ako derivátom kyseliny 1. Surový produkt, získaný po odštiepení, sa mieša počas 48 hodín v metylalkohole pri teplote miestnosti a potom sa odparí do sucha. Tento surový produkt sa čistí pomocou reverznej fázovej HPLC použitím gradientu voda/kyselina trifluóroctová/acetonitril.
’H-NMR (400 MHz, CD3OD): 2,31 (tt, 2H), 3,36 (t, 2H), 3,54 (t, 2H), 3,62 (t, 2H), 3,72 (dd, 1H), 3,79 (dd, 1H), 4,01 (dd, 1H), 4,29 (dd, 2H), 4,43 (d, 2H), 4,85 - 4,95 (m, 1H), 4,48 - 7,55 (m, 2H), 7,61 (d, 1H), 7,84 (d, 1H).
Príklad 174
N-({3-[4-(3-Amino-l-pyrolidinyl)-3-nitrofenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamid
Analogicky, ako je opísané vo všeobecnom pracovnom predpise na výrobu derivátov B, sa nechá reagovať 130 mg (32,5 pmol) TentaGel SAM živice s terc-butyl-3-pyrolidinylkarbamátom ako amínovým komponentom 1. Po acylácii pomocou kyseliny 5-chlórtiofénkarboxylovej získaný derivát nitrobenzénu sa od pevnej fázy odštiepi a odparí sa. Tento surový produkt sa čistí pomocou reverznej fázovej HPLC použitím gradientu voda/kyselina trifluóroctová/acetonitril.
'H-NMR (400 MHz, CD3OH): 2,07 - 2,17 (m, 1H), 2,39 - 2,49 (m, 1H), 3,21 - 3,40 (m, 2H), 3,45 (dd, 1H), 3,50 - 3,60 (m, 1H), 3,67 (dd, 1H), 3,76 (dd, 1H), 3,88 - 4,00 (m, 2H), 4,14 - 4,21 (t, 1H), 4,85 - 4,95 (m, 1H), 7,01 (d, 1H), 7,11 (d, 1H), 7,52 (d, 1H), 7,66 (dd, 1H), 7,93 (d, 1H).
Príklad 175
N-({3-[3-Amino-4-(l-piperidinyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamid
Analogicky, ako je opísané vo všeobecnom pracovnom predpise na výrobu derivátov B, sa nechá reagovať 130 mg (32,5 pmol) TentaGel SAM živice s piperidínom ako amínovým komponentom 1. Po redukcii získaný anilín sa bez ďalšieho acylačného kroku od pevnej fázy odštiepi a odparí sa. Tento surový produkt sa čistí pomocou reverznej fázovej HPLC s použitím gradientu voda/kyselina triíluóroctová/acetonitril. ’H-NMR (400 MHz, CD3OH): 1,65 - 1,75 (m, 2H), 1,84 - 1,95 (m, 4H), 3,20 - 3,28 (m, 4H), 3,68 (dd, 1H), 3,73 (dd, 1H), 3,90 (dd, 1H), 4,17 (dd, 1H), 4,80 - 4,90 (m, 1H), 7,00 (d, 1H), 7,05 (dd, 1H), 7,30 - 7,38 (m, 2H), 7,50 (d, 1H).
Príklad 176 N-({3-[3-(Acetylamino)-4-(l-pyrolidinyl)fenyl]-2-oxo-l,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-5-chlór-2-tiofénkarboxamid
Analogicky, ako je opísané vo všeobecnom pracovnom predpise na výrobu derivátov B, sa nechá reagovať 130 mg (32,5 pmol) TentaGel SAM živice s pyrolidinom ako amínovým komponentom 1 a acetylchloridom ako derivátom kyseliny 1. Surový produkt sa rozdelí medzi etylacetát a roztok hydrogenuhličitanu sodného, organická fáza sa odsolí pomocou chloridu sodného, dekantuje a odparí sa do sucha. Tento surový produkt sa čistí pomocou vákuovej okamihovej chromatografie na silikagéli (dichlórmetán/etylacetát 1 : 1 až 0 : 1).
’H-NMR (400 MHz, CD3OH): 1,93 - 2,03 (br, 4H), 2,16 (s, 3H), 3,20 - 3,30 (br, 4H), 3,70 (d, 2H), 3,86 (dd, 1H), 4,10 (dd, 1H), 4,14 (dd, 1H), 4,80 - 4,90 (m, 1H), 7,00 (d, 1H), 7,07 (d, 1H), 7,31 (dd, 1H), 7,51 (d, 1H), 7,60 (d, 1H).
Analogicky ako vo všeobecnom pracovnom predpise sa vyrobia nasledujúce zlúčeniny:
Príklad |
Štruktúra |
ret. čas |
HPLC[%] |
178 |
o
y Fq |
2,49 |
33,7 |
179 |
3-n^Vx°A ,λΓ cr 0 |
4,63 |
46,7 |
180 |
sMr° c-°
0 |
3,37 |
44,8 |
181 |
n-KcrF
r c. |
2,16 |
83 |
182 |
N
o
0 |
2,31 |
93,3 |
183 |
ζ^Ύ° °γ-ο
ρν Κ
Ν |
2,7 |
100 |
184 |
0
O-O-cr<Q
Ο=Ν\ $ CI
0 |
3,91 |
51 |
SK 287272 Β6
Príklad |
Štruktúra |
ret. čas |
HPLCf%l |
185 |
o-\__ 0
h
>o 0 01 |
2,72 |
75,2 |
186 |
0 °=^
ΟγΝ NvJ
0 |
3,17 |
46 |
187 |
s ΛΥΤ0 c,7^
& |
4,61 |
50,2 |
188 |
>xr vo c,aT cr
o |
3,89 |
56,6 |
189 |
cixf OrN
o |
3,37 |
52,9 |
190 |
0 |
3,6 |
63,9 |
191 |
i
0 o=<
“V/Vya tá
vi/ i n—f y-N ]
°TÍ \=/
0 |
2,52 |
70,1 |
Príklad |
Štruktúra |
ret. čas |
HPLC[%] |
192 |
0 _,0^0 q4
o |
3,52 |
46,6 |
193 |
°^N \_/
P °ť N cM c
0 |
2,87 |
50,1 |
194 |
0 ^°Y° V M νζ |
3,25 |
71,1 |
195 |
jYYr°
N |
2,66 |
67 |
196 |
ν.Άί
M pq N |
2,4 |
52,1 |
197 |
s/mT o m7-
N |
3,13 |
48,9 |
Príklad |
Štruktúra |
ret. čas |
HPLC[%] |
198 |
yxr° °Λ
W
NQ N |
2,67 |
75,5 |
199 |
a A τ νθ A CC í |
2,72 |
65,7 |
200 |
>αΧ°
X ΌΓ
N-\
Q
N |
2,71 |
57,3 |
201 |
9 H,
“AX A<]
O |
2,22 |
100 |
202 |
X-n uJ rX
c,A W
o |
3,89 |
75,7 |
203; |
>Xr° °rO aT cr
o |
3,19 |
49,6 |
204 |
%XX°A?
A r; í |
2,55 |
88,2 |
Príklad |
Štruktúra |
ret. čas |
HPLC[%1 |
205 |
v4”
uf w
Ν-Λ
9
N |
2,44 |
68,6 |
206 |
„u cy-
Q
N |
2,86 |
71,8 |
207 |
o.f cr
Ν-Λ
9
N |
2,8 |
63,6 |
208 |
/
0 o °=?
c''-<\sZAn'>^ /-č
«J I N-f Vn 1
°1Λ=Λ Λ,
0 |
2,41 |
77 |
209 |
0 °=t
Λ
° uOO.
o N |
2,56 |
67,9 |
210 |
c,K w
υ |
3,67 |
78,4 |
Príklad |
Štruktúra |
ret. čas |
HPLC[%] |
211 |
o o=^~
ή N~\ /N ] kAn 0 |
2,54 |
69,8 |
212 |
o J*/
r
.h |
3,84 |
59,2 |
213 |
y-N^T
J3 W
u N-\
Q
N |
2,41 |
67,8 |
214 |
o V
s>rr crV
N |
2,41 |
75,4 |
215 |
°rO
c,xf w
o |
4,01 |
81,3 |
216 |
jFuč.’/
F w
o |
3,46 |
49,5 |
217 |
0γ° V0, ΝγγΝ^-Λ 0
acl |
4,4 |
60,2 |
Príklad |
Štruktúra |
ret. čas |
HPLC[%] |
218 |
Q
/H.
Ό r n-/ y-N )
0 |
3,79 |
70,9 |
219 |
oA-o
P °ť
Cl /
o |
4,57 |
51,5 |
220 |
Ť |
2,68 |
100 |
221 |
Qr
ϋ |
4,53 |
63,5 |
222 |
0 YY° °Ϋ
)-NZ^V'Ny?\,N „K Y,
N |
2,66 |
89,2 |
223 |
vp-O
ckO W
0 |
4,76 |
69,3 |
224 |
0 0=ζ
0 |
3,45 |
77,4 |
Príklad |
Štruktúra |
ret. čas |
HPLC[%] |
225 |
5
0 o=\ αϊτΥ Y* o^N V_/
o |
3,97 |
63,2 |
226 |
ciXT ^YQ |
3,94 |
61,4 |
227 |
vY-CY^
Y Y”
u N-^N |
4,15 |
66,3 |
228 |
YYvY^
cA) W
O |
4,41 |
55,1 |
229 |
N
<Y
YfyYO
0 |
2,83 |
41,1 |
230 |
r> N
yYXYť Y U O |
2,7 |
83 |
231 |
vYY °Y
RX ϋ |
4,39 |
64,2 |
SK 287272 Β6
Príklad |
Štruktúra |
ret. čas |
HPLC[%] |
232 |
0 |
4,85 |
74,9 |
233 |
οΛΓ w
0 |
4,17 |
41 |
234 |
0
0 N \ / N /
0 |
4,21 |
61,8 |
235 |
„X w
U N-\
2 |
2,75 |
100 |
236 |
sA-Cr°
O |
3,94 |
50 |
237 |
xf cr
o |
4,65 |
75,8 |
238 |
/
0
0 0=?
Q“O“ny_/
0 |
4,4 |
75,3 |
Príklad |
Štruktúra |
ret. čas |
HPLC[%] |
239 |
0
N °
zv=\r° % |
4,24 |
62,2 |
240 |
kCyO
ο,λΓ w
0 |
4,76 |
75,1 |
241 |
°rO
oAj θ' |
4,17 |
72,5 |
242 |
gá r; O |
4,6 |
74,8 |
243 |
s Λ
c,ir n''v\_z1_n3 οΎ v_y
0 |
4,12 |
51,6 |
244 |
J-XY vZ
«-v Q-N
O |
4,71 |
66,2 |
245 |
Oy° °y°\
K |
4,86 |
62 |
Príklad |
Štruktúra |
ret. čas |
HPLC[%] |
246 |
o A7
CIAJ tK o |
5,23 |
58,3 |
247 |
JrA°ľ° vC c,aT Dtn
υ |
4,17 |
72,4 |
248 |
ο~^·°
%-Ν Λ^Νγ:νΝ eA> NQ
N °3 |
3,35 |
59,6 |
249 |
,°-r° V
Οχ Γ\ζΝχΑνΝ
F UQ U N
O=ý |
2,41 |
60,3 |
250 |
o-f” »/ £' A °3 |
3,31 |
65,2 |
251 |
ciajAn^Q-Ó'n^í
0 Cr'' |
2,86 |
36,5 |
252 |
>Xf M3 c,K W
3
N |
2,69 |
89,8 |
Príklad |
Štruktúra |
ret. čas |
HPLC[%1 |
253 |
vXf °rO ο,λΓ W q
N |
2,81 |
67,4 |
254 |
yy |
2,19 |
75,4 |
Všetky produkty syntézy v pevnej fáze sú charakterizované pomocou LC-MS. Na to sa štandardne používa nasledujúci deliaci systém: HP 1100 s UV-detektorom (208 až 400 nm), teplota pece 40 °C, stĺpec WatersSymmetry C18 (50 mm x 2,1 mm, 3,5 pm), pohyblivá fáza A: 99,9 % acetonitril/0,1 % kyselina mravčia, pohyblivá fáza B: 99,9 % voda/0,1 % kyselina mravčia; gradient:
čas |
A:% |
B:% |
Tok |
0,00 |
10,0 |
90,0 |
0,50 |
4,00 |
90,00 |
10,00 |
0,50 |
6,00 |
90,00 |
10,00 |
0,50 |
6,10 |
10,00 |
90,00 |
1,00 |
7,50 |
10,00 |
90,00 |
0,50 |
Dôkaz substancií sa uskutočňuje pomocou Micromass Quattro LCZ MS, ionizácia: ESI požitív/negatív.
Pri uvedených štruktúrach, ktoré obsahujú zvyšok alebo zvyšky =N, -N alebo -O, to vždy znamená funkcie =NH, NH2 alebo -OH.
PATENTOVÉ NÁROKY