SK283420B6 - Antimikrobiálne oxazolidinóny obsahujúce substituované diazínové skupiny - Google Patents

Abstract

Antimikrobiálne oxazolidinóny všeobecného vzorca (I) alebo jeho farmaceuticky prijateľné soli, alebo ich enantioméry, kde Y je vybraný z a-k definovaných skupín, každý z uvedených C1-6alkylov môže byť substituovaný aspoň jedným F, Cl, Br, J, OR1, CO2R1, CN, SR1 alebo R1, (kde R1 je vodík alebo C1-4alkyl), X a Y sú nezávisle C1-6alkyl, C3-12cykloalkyl alebo vodík, alebo X a Z tvoria C0-3skupinu s mostíkovou väzbou, U, V a W sú nezávisle C1-6alkyl, F, Cl, Br, vodík alebo C1-6alkyl substituovaný aspoň jedným F, Cl, Br alebo J, R je vodík, C1-12alkyl, C3-12cykloalkyl, C1-6alkoxyl, C1-6alkyl substituovaný aspoň jedným F, Cl, Br, J a q je 0 až 4 vrátane. Oxazolidinové deriváty obsahujúce diazínové skupiny viazané na N-arylový kruh sú užitočné antimikrobiálne prostriedky, účinné proti radu ľudských a veterinárnych patogénov vrátane mnohonásobne rezistentných stafylokokov a streptokokov, ako i proti anaeróbnym organizmom, ako sú druhy bakterioidov a klostrídií, a kyselinám odolným organizmom, ako sú Mycobakterium tuberculosis a Mycobakterium avium.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka oxazolidinónových derivátov obsahujúcich substituované diazínové skupiny viazané na N-arylový kruh. Zlúčeniny sú použiteľné ako antimikrobiálne prostriedky, účinné proti množstvu ľudských a veterinárnych patogénov, vrátane niekoľkonásobne rezistentných stafylokokov a streptokokov, ako i proti anaeróbnym organizmom, ako sú druhy baktérioidov a klostrídií, a proti kyselinovzdorným organizmom, ako sú Mycobacterium tuberculosis a Mycobacterium avium. Zlúčeniny sú účinné najmä proti posledne uvedeným organizmom, ktoré sú zodpovedné za infekciu u ľudí chorých na AIDS.

Doterajší stav techniky

PCT/US89/03548 opisuje 5'-indolinyl-5-p-amidometyloxazolidinóny, 3-(substituovaný kondenzovaný kruhjfenyl-53-amidometyloxazolidinóny, a 3-(substituovaný dusík)fenyl-5fl-amidometyloxazolidinóny, ktoré sú použiteľné ako antimikrobiálne prostriedky. Iné odkazy opisujúce oxazolidinóny obsahujú USA patenty č. 4 801 600, 4 921 869, Gregory W. A. a iní, J. Med. Chem., 32, 1673 - 81 (1989), Gregory W. A. a iní, J. Med. Chem.. 33, 2569 - 78 (1990), Wang C. a iní, Tetrahedron, 45, 1323 - 26 (1989) a Britelli a iní, J. Med. Chem.. 35, 1156 (1992).

Európska patentová prihláška č. 352 781 opisuje 3-fenyl a pyridyl substituované fenyloxazolidinóny.

Európska patentová prihláška č. 316 594 opisuje 3-styryl substituované oxazolidinóny.

Európska patentová prihláška č. 312 000 opisuje fenylmetyl a pyridinylmetyl substituované fenyloxazolidinóny.

Podstata vynálezu

Vynález sa týka antimikrobiálnych oxazolidinónov vzorca (I)

I T alebo jeho farmaceutický prijateľnej soli, alebo ich enantiomérov, kde

Y je a) vodík

b) C^ealkyl, benzyl alebo -aryl, pričom aryl je fenyl, pyridyl, alebo naftyl, každý výhodne substitovaný s jedným alebo viacerými F, Cl, Br, I, CO₂R’, CN, SR¹, alebo Ci_₄alkyl, R¹ je H alebo C^alkyl,

c) -OH, -O-Cf^alkyl, -O-vinyl, -O-fenyl, -O-C(O)-C_Malkyl, -O-C(O)-fenyl (fenyl môže byť substituovaný jedným až troma F, Cl, -OCH₃, OH, NH₂ alebo C₁₄alkylmi) alebo -O-C(O)-O-CH₃,

d) -S-C^alkyl,

e) -SO₂-C₁.₆alkyl, fenylsulfonyl, p-toluénsulfonyl, -SO₂-N(R³)2, (kde R³ je nezávisle vodík, C^alkyl alebo fenyl, ktorý môže byť substituovaný jedným až troma F, Cl, -OCH3, OH, NH₂ alebo -C_Malícylmi),

f) f) -C(O)-Ci_₆alkyl, benzoyl-l,2-benzyloxyetoxykarbonyl, -C(O)-O-C,.₆alkyl, -C(O)-N(R³)2, -C(O)-CH(R⁴)N(R³)2, alebo -C(O)-CH(R⁴)NH-C(NH)-NH₂, kde R⁴ je bočný reťazec aminokyseliny,

g) -N(R³)₂, pyridyl, -N(CH₂)_m, kde m je 2 až 6 a spolu s dusíkovým atómom tvorí cyklickú štruktúru a kde jeden alebo viac uhlíkových atómov môže byť nahradený s S, O, alebo NR³, alebo kde R⁵ je -OCH₃, -CH₂OH, -CH₂OCH₃, -CO₂CH₃ alebo -CO₂C₂H₅),

h) -C(CH₃)=N-OR, kde R⁷ je CH₂ alebo C(O) a R⁸ je vodík alebo =0.

i)

kde p je 1 alebo 2, j)

alebo

k) c+·

J kde R⁷ je O, S, S(O), SO2, CH2, NH, NCH3, NC2H5, NCHO, NCOCH3 alebo NCO2CH3), kde každý z uvedených C|.6alk_vlov môže byť substituovaný aspoň jedným F, Cl, Br, J, OŔ¹, CO2R', CN, SR¹ alebo R¹, (kde R¹ je vodík alebo C, .₄alkyl), n je také, aby kruh obsahoval 6 až 8 atómov,

X a Z sú nezávisle C^alkyl, C₃.₁₂cykloalkyl alebo vodík, alebo X a Z tvoria C₀.₃skupinu s mostíkovou väzbou.

U, V a W sú nezávisle Ci_₆alkyl, F, Cl, Br, vodík alebo C|.₆alkyl substituovaný aspoň jedným F, Cl, Br alebo J,

R je vodík, Ci._l2alkyl, C₃.₁₂cykloalkyl, C_₆alkoxv, Cj.₆alkyl substituovaný aspoň jedným F, Cl, Br, J a q je 0 až 4 vrátane.

V uvedenom vzorci (I) X a Z sú vodíky, U a V sú F a W je výhodne vodík alebo U je F a V aj W sú vodíky. Výhodné formy Y sú vybrané zo skupiny tvorenej H, metylom, etylom, izopropylom, terc-butylom, benzylom, fenylom, pyridylom, acetylom, difluóracetylom, hydroxyacetylom, benzoylom, metoxykarbonylom, etoxykarbonylom, 2-chlóretoxykarbonylom, 2-hydroxyetoxykarbonylom, 2-benzoxyetoxykarbonylom, 2-metoxyetoxykarbonylom, 2,2,2-trifluóretoxykarbonylom, kyanometylom, 2-kyanoetylom, karbometoxymetylom, 2-karbometoxyetyl, 2-fluóretoxykarbonylom, benzyloxykarbonylom, terc-butoxykarbonylom, metylsulfonylom, fenylsulfonylom alebo paratoluénsulfonylom. Výhodnejšie sú metoxykarbonyl alebo kyanometyl. Taktiež je výhodné, keď R je metyl, H, metoxy alebo CHC1₂. Výhodné je, keď n je 1. Rovnako je výhodné, keď zlúčeniny vzorca (I) sú opticky čisté enantioméry s S-konfiguráciou na C5 oxazolidinónovom kruhu.

Výhodné zlúčeniny podľa tohto vynálezu sú: metylester 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-1 -piperazínkarboxylovej kyseliny, etylester 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-1 -piperazínkarboxylovej kyseliny, metylester 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-l-piperazínkarboxylovej kyseliny, N-((3-(4-(4-benzoyl)-1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid, N-((3-(4-(3-fluór-4-(4-(2-kyanoetyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid, N-((3-(4-(3-fluór-4-(4-(2-hydroxyetyl)-1 -piperazinyljfenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid, N-((3-(4-(3-fluór-4-(4-benzoyl)-1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid, 2-metoxyetylester 4-(4-[5[(acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl]-2-fluórfenyl]-1 -piperazínkarboxylovej kyseliny, 4-[4-[5-(acetylamino)metyl]-2-oxo-3-oxazolidinyl]-2-fluórfenyl]-1 -piperazínacetonitril, (S)-N-((3-((3-fluór-4-(4-(2-metoxyetyl)-1 -piperazinyljfenyl-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid a (S)-N-((3-((3,5-difluór-4-(4-(2-metoxyetyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid, (+/-)-N-[[3-[4-[4-(l ,4-dioxopentyl)-1 -piperazinylJ-3-fluórfenyl]-2-oxo-5-oxazolidinyl]metyl)acetamid, N-[[3-[4-[4-(l,4-dioxopentyl)-l-piperazinyl]-3-fluórfenyl]-2-oxo-5-oxazolidinyl]metyl)acetamid, (+/-)-N-[[3-[4-[4-[(l-oxo-6-oxa-7-fenyl)heptyl]-l-piperazinyl]-3-fluórfenyl]-2-oxo-5-oxazolidinyl]metyl]acetamid, (+/-)-N-[[3-[4-[4-(N-karbobenzyloxy)-2-amino-l-oxoetyl)-l-piperazinyl]]-3-fluórfenyl]-2-oxo-5-oxazolidinyl]metyl]acetamid, (+/-)-N-[[3-[3-fluór-4-(4-formyl)-l-piperazinyl)fenyl]-2-oxo-5-oxazolidinyl]metyl]acetamid: 2-(fenylmetoxy)etylester kyseliny (+/-)-4-[4-[5[(-acetylamino)metyl]-2-oxo-3-oxazolinyl-2-fluórfenyl]-l-piperazínkarboxylovej, 2-(fenylmetoxy)etylester kyseliny (S)-4-[4-[5-[(acetylamino)metyl]-2-oxo-3-oxazolinyl)-2,6-difluórfenyl]-1 -piperazínkarboxylovej, (S)-N-[[3-[3-fluór-4-[4-[2-4-morfolinyl)etyl]-1 -piperazinyl]fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl]metyl]acetamid:

Iný aspekt tohto vynálezu sa týka antimikrobiálneho oxazolidinónu vzorca (I) na prípravu liečiva na liečenie mikrobiálnych infekcií u teplokrvných živočíchov, ktoré to potrebujú, účinným množstvom zlúčeniny uvedeného vzorca (I). Vynález sa týka aj použitia antimikrobiálneho oxazolidinónu vzorca (I) na prípravu jednodennej dávky liečiva, kde množstvo antimikrobiálneho oxazolidinónu vzorca (I) je v rozsahu 0,1 až 100 mg/kg telesnej hmotnosti pacienta/deň. Ešte výhodnejšie je použitie antimikrobiálneho oxazolidinónu vzorca (1) na prípravu jednodennej dávky liečiva, kde množstvo antimikrobiálneho oxazolidinónu vzorca (I) je v rozsahu 3,0 až 100 mg/kg telesnej hmotnosti/deň.

Tento vynález opisuje diazinylové oxazolidinóny štruktúrneho vzorca (I), ako sú definované. Zlúčeniny sú užitočné antimikrobiálne činidlá, účinné proti celému radu ľudských a veterinárnych patogénov, vrátane mnohonásobne rezistentných stafylokokov a streptokokov, ako i anaeróbnym organiznom, ako sú baktérioidy a druhy klostrídií a kyselinám odolným organizmom, ako sú Mycobakterium tuberculosis a Mycobakterium avium.

Vzhľadom na uvedenú definíciu, C₁.₆ alebo C|_₁₂alkyl je metyl, etyl, propyl, butyl, pentyl, hexyl atď. a ich izomérne formy. Cykloalkyly sú tvorené troma až dvanástimi uhlíkovými atómami, ako sú cyklopropyl, cyklobutyl, cyklopentyl, cyklohexyl atď. a ich izoméme formy.

Alkoxy má jeden až šesť uhlíkových atómov pripojených ku kyslíku, tvoriace metoxy, etyloxy, butyloxy atď. a ich izoméme formy. Ďalej sú skupiny v niektorých prípadoch opísané ako alkoxykabonyly, ktoré sú pomenované v nomenklatúre zlúčenín ako alkylestery (ako metoxykabonyl a metylester).

Aryl je definovaný ako fenylová, pyridylovú alebo naftylová skupina, ktorá môže byť substituovaná aspoň jedným F, Cl, Br, J, OR¹, CO2R', CN alebo SR¹, R¹ kde R¹ je vodík alebo C14alkyl).

Farmaceutický prijateľé soli znamenajú soli užitočné na podávanie zlúčenín podľa tohto vynálezu a zahrnujú hydrochloridy, hydrobromidy, hydrojodidy, sírany, fosfáty, octany, propiónany, laktáty, metánsulfonáty, maleínany, jablčnany, jantarany, vínany, kyselinu citrónovú, 2-hydroxyetylsulfonáty, fúmarany a podobne. Tieto soli môžu byť v hydrátovanej forme.

Kruh A môže mať 6 - 8 atómov a vo väčších kruhoch môže mať buď dva alebo tri uhlíky medzi jednotlivými atómami dusíka, napríklad

Kruh B, okrem toho, že môže byť nesubstituovaný, môže byť prípadne substituovaný aspoň jedným halogénovým atómom zo série fluór, chlór alebo bróm. Teda skupiny U, V a W na kruhu B môžu byť nezávisle buď vodíkové atómy alebo halogénové atómy v rôznych substitučných štruktúrach.

Skupina Y na atóme dusíka kruhu A sa môže zaviesť štandardnými syntetickými metódami (budú opísané neskôr) z komerčne dostupných chemikálií. Skupina Y sa výhodne vyberá zo skupiny tvorenej H, metylom, etylom, izopropylom, terc-butylom, benzylom, fenylom, pyridylom, acetylom, difluóracetylom, hydroxyacetylom, benzoylom, metoxykarbonylom, etoxykarbonylom, 2-chlóretoxykarbonylom, 2-hydroxyetoxykarbonylom, 2-benzyloxyetoxykarbonylom, 2-metoxyetoxykarbonylom, 2,2,2-trifluóretoxykarbonylom, kyanometylom, 2-kyanoetylom, karbometoxymetylom, 2-karbometoxyetylom, 2-fluóretoxykarbonylom, benzyloxykarbonylom, terc-butoxykarbonylom, metylsulfonylom, fenylsulfonylom alebo paratoluénsulfonylom. Výhodnejšie sú metoxykarbonyl alebo kyanometyl.

Substituent R je výhodne metyl, ale môže byť H, metoxy alebo CHC1₂.

Najvýhodnejšie zlúčeniny zo série by boli pripravené ako opticky čisté enantioméry s (S)-konfiguráciou na C5 oxazolidinónového kruhu.

Opticky čistý materiál by sa získal buď jednou z radu asymetrických syntéz alebo alternatívne štiepením z racemickej zmesi selektívnou kryštalizáciou soli napríklad z medziproduktu 12 (ako je opísaný v príklade 1 a ukázaný v schéme 1) výhodne opticky aktívnou kyselinou, ako je dibenzoylvínan alebo 10-gáforsulfónová kyselina, s nasledujúcim pôsobením zásady, aby sa získal opticky čistý amín.

Iná cesta na prípravu opticky čistého materiálu by bol odlišný postup od postupov opísaných v schémach. Reakciou komerčne dostupného 3-fluórfenylizokyanatanu s komerčne dostupným (R)-glicidylbutyrátom za podmienok podľa Herweha a Kauffmanna (Tetrahedron Letters 1971, 809) by sa získal zodpovedajúci oxazolidinón v opticky čistej forme so žiadanou (S)-konfiguráciou na C5 oxazolidinónového kruhu. Odstránenie butyrátovej skupiny reakciou s uhličitanom draselným v metanole alebo metoxidom sodným v metanole by dalo zodpovedajúci alkohol, ktorý by sa derivatizoval štandardnými metódami, ako je metánsulsonát s nasledujúcou substitúciou azidom sodným, aby sa získal azidometyloxyzolidinón. Redukcia azidu hydrogenáciou s nasledujúcou acyláciou vzniknutého amínu reakciou s anhydridom kyseliny octovej a pyridínom by dala kľúčový opticky aktívny acetylaminometyloxazolidinón. S acetylaminometyloxazolidinónom naporúdzi, zabudovanie piperazínovej skupiny by bolo nevyhnutné. Nitrácia fluóroxazolidinónového derivátu by prebiehala dávajúc prednostne nitroskupinu prevažne v polohe para- k atómu dusíka oxazolidinónového kruhu a orto- k atómu fluóru v kruhu. Redukcia nitroskupiny hydrogenáciou by dala zodpovedajúci derivát anilínu, ktorý po reakcii s hydrochloridom bis(2-chlóretyl)amínu v prítomnosti uhličitanu draselného v refluxujúcom bis(2-metoxyetyl)éteri by dal opticky aktívny piperazínový derivát N-((3-((3-fluór-4-(4-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamidu (22), ktorý možno použiť na prípravu viacerých príkladov tejto prihlášky.

Tieto zlúčeniny sú užitočné na liečenie mikrobiálnych infekcií u ľudí a iných teplokrvných živočíchov tak parenterálnou, ako aj perorálnou aplikáciou. Zo zlúčenín vzorca (I) sú metylester 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfcnyl)-1 -piperazínkarboxylovej kyseliny a 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-l-piperazínacetonitril najaktívnejšie a teda sa im dáva prednosť. To sú príklady všeobecného vzorca (I), kde kruh Aje piperazínová skupina.

Farmaceutické kompozície podľa tohto vynálezu možno pripraviť kombináciou zlúčenín vzorca (I) podľa tohto vynálezu s tuhými či kvapalnými farmaceutický prijateľnými nastavovadlami a masťovými základmi podľa štandardných a konvenčných techník. Tuhé formy kompozícií zahrnujú prášky, tablety, dispergovateľné granuly, kapsuly, tobolky, oblátky a čapíky. Tuhým nosičom môže byť aspoň jedna látka, ktorá môže rovnako slúžiť ako riedidlo, ochucovadlo, solubilizátor, mastivo, suspendujúcc činidlo, spojivo a zapuzdrovacie činidlo. Inertné tuhé nosiče zahrnujú uhličitan horečnatý, stearát horečnatý, mastenec, cukor, laktózu, pektín, dextrín, škrob, želatínu, celulózové materiály, nízko tavený vosk, kakaové maslo a podobne. Napríklad možno pripraviť roztoky zlúčenín podľa tohto vynálezu rozpustné vo vode a sústavách voda-propylénglykol a voda-poly-etylénglykol, prípadne obsahujúce vhodné konvenčné farbiace činidlá, ochucovadlá, stabilizátory' a zahusťovadlá.

Farmaceutická kompozícia podľa tohto vynálezu sa výhodne pripraví bežnými technikami v jednotkovej dávkovej forme obsahujúcej vhodné množstvá aktívnej zložky, to je zlúčeniny vzorca (I) podľa tohto vynálezu.

Množstvo aktívnej zložky, to je zlúčeniny vzorca (I) podľa tohto vynálezu vo farmaceutickej kompozícii a jej jednotková dávková forma sa môžu široko meniť v závislosti od danej aplikácie, sily danej zlúčeniny a žiadanej koncentrácie. Kvantita aktívnej zložky sa bude všeobecne meniť medzi 0,5 až 90 % hmotnostných kompozície.

Pri terapeutickom použití na liečenie alebo zvládanie bakteriálnych infekcií u teplokrvných živočíchov sa zlúčeniny alebo ich farmaceutické kompozície podávajú orálne alebo parenterálne v takej dávke, aby sa získala a udržovala koncentrácia, to je množstvo alebo hladina aktívnej zložky v krvi u živočícha podrobeného liečeniu, ktoré bude antibakteriálne účinné. Všeobecne také antibakteriálne účinné množstvo dávky aktívnej zložky bude v rozmedzí asi od 0,1 do 100, výhodnejšie asi od 3,0 do 100 mg/kg telesnej hmotnosti/deň. Rozumie sa, že dávky sa môžu meniť v závislosti od požiadaviek pacienta, intenzity liečenej bakteriálnej infekcie a danej použitej zlúčeniny. Taktiež sa rozumie, že počiatočné podané dávky sa môžu zvýšiť nad uvedenú hornú hranicu, aby sa rýchle dosiahla žiadaná hladina v krvi, alebo počiatočná dávka môže byť menšia než optimálna a denné dávkovanie sa môže progresívne zvyšovať počas liečenia v závislosti od danej situácie. Pokiaľ je to žiaduce, dennú dávku možno rozdeliť do viac dávok na podávanie, napríklad dve až štyrikrát denne.

Zlúčeniny vzorca (I) podľa tohto vynálezu možno podávať parenterálne, napríklad injekciou, napr. intravenóznou injekciou alebo inými parenterálnymi cestami podávania. Farmaceutické kompozície na parenterálne podávanie budú všeobecne obsahovať farmaceutický prijateľné množstvo zlúčeniny vzorca (I) ako rozpustnú soľ (kyslú adičnú soľ alebo zásaditú soľ) rozpustenú v kvapalnom farmaceutický prijateľnom nosiči, ako je napríklad voda na injekcie a tlmivý roztok, aby sa získal vhodne tlmivý izotonický roztok, napríklad majúci pH asi 3,5 - 6. Vhodné tlmivé roztoky zahrnujú napríklad ortofosfát trojsodný, kyslý uhličitan sodný, citrát sodný, N-metylglukamín, L(+)-lyzín a L(+)-arginín, aby sa uviedlo aspoň niekoľko zástupcov tlmivých roztokov. Zlúčeniny vzorca (I) sa rozpustia v nosiči v množstve dostatočnom na vytvorenie farmaceutický prijateľnej injektovateľnej koncentrácie v rozmedzí asi od 1 mg/ml do 100 mg/ml roztoku. Vzniknutá kvapalná farmaceutická kompozícia sa bude podávať tak, aby sa dosiahlo uvedené antibakteriálne účinné množstvo dávky. Zlúčeniny vzorca (I) podľa tohto vynálezu sa výhodne podávajú orálne v tuhej či kvapalnej dávkovej forme.

Antimikrobiálna aktivita sa testovala in vivo pomocou metódy myšieho testu (Murine Assay). Skupiny myších samíc (šesť myší po 18 - 20 g) dostali intraperitoneálnu injekciu baktérii, ktoré sa rozpustili tesne pred použitím a suspendovali mozgovo srdcovou infúziou so 4 % pivných kvasníc (Stafylococcus aureus) alebo mozgovo srdcovou infúziou (Streptococcus species). Podávalo sa antibiotické ošetrenie v šiestich hladinách dávky pri každom lieku jednu hodinu a päť hodín po injekcii buď orálnou intubáciou alebo subkutánnou cestou. Prežitie sa pozorovalo denne počas šiestich dní a vypočítali sa ED50 hodnoty založené na pomere mortality podľa probitovej analýzy. Predmetné zlúčeniny sa porovnávali s dobre známymi antimikrobiálnymi látkami ako kontrola. Výsledky sú ukázané v tabuľke.

Tabuľka

In vivo aktivita príkladov 1 - 5

Organizmus UC čísle	ED5q, príklad	PO(mg/kg)	ED50, PO(ing/kg) kontrola
S. aureus	9213	1	3,8	Vankomycin 1,8
		3	10,4	Vankomycin 1.8
		5	10,0	Vankomycin 4,2
		6	12,0	Vankomycin 2.5
		7	12,0	Vankomycin 0,9
		10	9,4	Vankomycin 1,9
		36	7.9	Vankomycin 1,7
		37	12,6	Vankomycin 1,9
S. aureus	9271	1	4.0	Vankomycin 5,9
S. aureus	6685	1	4,0	Ciprofloxacin 6,6
S. pyogenes 152	1	2,3	Clindamycín 2,6

V tabuľke sú zlúčeniny podľa príkladov nasledovné:

Príklad 1: metylester kyseliny 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-1 -piperazínkarboxylovej (23),

Príklad 3: metylester kyseliny 4-(4-(5-((acetylamino)-2-oxo-3-oxazolidinyl)fenyl)-1 -piperazínkarboxy lovej, Príklad 5: N-((3-(4-(3-fluór-4-(4-(2-kyanoetyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid,

Príklad 6: 2-hydroxyetylester kyseliny 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-1 -piperazínkarboxylovej,

Príklad 7: N-((3-(4-(3-fluór-4-(4-((fenylkabonyl)-l-piperazmyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid,

Príklad 10: (+/-)-N-((3-(4-(4-(l,4-dioxopentyl)-l-piperazinyl)-3-fluórfenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid, Príklad 36: (S)-N-((3-((3-fluór-4-(4-(2-metoxyetyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid,

Príklad 37: (S)-N-((3-((3,5-difluór-4-(4-(2-metoxyetyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid.

Všeobecný spôsob prípravy metylesteru kyseliny

4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-l-piperazínkarboxy lovej (23) a etylesteru kyseliny 4-(4-(5-((acetylamino)metyl-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-l-piperazínkarboxylovej (24) je opísaný v príkladoch 1 a 2, ako je štruktúrne ďalej uvedený v schémach 1 a 2. (Zlúčeniny sú identifikované chemickým názvom, po ktorom nasleduje kvôli jednoduchosti číselné označenie zo schém). Komerčne dostupný difluómitrobenzén (2) reagoval s prebytkom piperazínu, aby sa získal substitučný produkt (3). Po ochrane ako derivát terc-butoxykarbonylu (BOC) sa získal (4), redukciou nitroskupiny reakciou so sústavou mravčan amónny Pd/C sa získal derivát anilínu (5). Ochrana (5) sa dosiahla derivátom benzyloxykabonylu (CBZ), ktorý sa alyloval, ako je ukázané, aby sa získal (7). Osmyláciou (7) pomocou spôsobu Keelyho a VanRheenena (Tetrahedron Letters 1973, 1976) sa získal diol (8), ktorý cyklizoval reakciou s uhličitanom draselným v refluxujúcom acetonitrile, aby sa získal oxazolidinón (9). Mezyláciou (9) za bežných podmienok sa získal mezylát (10), ktorý sa podrobí miernemu vytesneniu azidom sodným, aby sa získal azid (11). Redukcia azidu (11) hydrogenáciou nad Pd/C dala amín (12), ktorý sa acyloval in situ anhydridom kyseliny octovej a pyridínom, aby sa získal (BOC) chránený oxazolidinónový medziprodukt, 1,1-dimetyletylester kyseliny 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-l-piperazínkarboxylovej (21).

Odstránením chrániacej skupiny pomocou trojfluóroctovej kyseliny sa získal kľúčový medziprodukt na prípravu analógov, N-((3-(4-(3-fluór-4-(l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid (22). Reakcia (22) buď s metylchlórmravčanom alebo s etylchlórmravčanom za výhodných podmienok podľa Schottena-Baumanna (NaHCO₃/acetón-voda) dala buď metylester kyseliny 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl-1-piperazínkarboxylovej (23) alebo etylester kyseliny 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-1 -piperazínkarboxylovej (24).

Hoci cesta práve vysvetlená a opísaná v príklade 1 sa môže použiť na prípravu všetkých zlúčenín podľa vynálezu, možno použiť menej účinný spôsob na prípravu medziproduktov vedúci k iným zlúčeninám podľa vynálezu, ako je N-((2-oxo-3-(4-(4-((fenylkabonyl)-l-piperazinyl)fenyl-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid (20) a metylester kyseliny 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-l-piperazínkarboxylovej (19). Napríklad diol (13), pripravený z piperazínu a p-fluómitrobenzénu spôsobom identickým s opísaným pre diol (8) v schéme 1, reaguje s jedným ekvivalentom buď mezylchloridu alebo p-toluénsulfonylchloridu, aby sa získal monoderivatizovaný materiál (14) spolu s nezmeneným východiskovým materiálom. Po chromatografickej izolácii metánsulfonátu (14a) alebo p-toluénsulfonátu (14b), reakciou oboch materiálov s azidom sodným sa získal azidalkohol (15). Reakcia (15) so zásadou viedla k cyklizácii na oxazolidinón (16), ktorý možno zase konvertovať na acetamidový derivát (17) redukciou a acyláciou v jednej nádobe, spôsobom opísaným v príklade L Ako je ukázané, solvolytické odstránenie chrániacej skupiny (17) dalo N-((2-oxo-3-(4-(l-piperazinyl)fenyl)-5-oxazolidmyl)metyl)-acetamid (18), ktorý potom možno acylovať, aby sa získali dva nefluórované analógy, etylester kyseliny 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)fenyl)-l-piperazínkarboxylovej 19) a N-((2-oxo-3-(4-(4-(fenylkarbonyl)-1 -piperazinyl)fenyl)-5 -oxazolidinyl)metyl)acetamid (20).

Prípravu analógov metylesteru kyseliny 4-(4-(5-((acctylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórofenyl-1 -piperazínkarboxylovej (23) a etylesteru kyseliny 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-1-piperazínkarboxylovej (24) možno predvídať jednoducho substitúciou piperazínu inými cyklickými amínmi, alebo inými derivátmi nitrobenzénu za (2), alebo reakciou N-((3-(4-(3-fluór-4-( 1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamidu (22) (alebo jeho analógov) s inými acylačnými a alkylačnými činidlami.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Metylester kyseliny 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-1 -piperazínkarboxylovej (23) (a) Príprava l-(2-íluór-4-nitrofenyl)piperazínu (3):

Roztok 12,0 g (75,42 mmol) 3,4-difluómitrobenzénu (2) v 150 ml acetonitrilu reagoval s 16,24 g (188,6 mmol) piperazínu, s nasledujúcim zohrievaním pod spätným chladičom počas 3 hodín. Roztok sa ochladil na izbovú teplotu a zahustil sa pri vákuu. Zvyšok sa zriedil 200 ml vody a extrahoval s etylacetátom (3 x 250 ml). Spojené organické vrstvy sa extrahovali vodou (200 ml) a nasýteným roztokom NaCl s nasledujúcim sušením nad síranom sodným. Roztok sa zahustil pri vákuu, aby sa získal oranžový olej, ktorý sa chromatografoval cez 450 g silikagélu s 230 až 400 ôk/2,54 cm (mesh) s elúciou metylénchloridom, až sa eluovali najmenej polárne frakcie. Potom eluovanie pokračovalo s 2 objem. % chloroformmetanolom. Touto procedúrou sa získalo 13,83 g žiadaného piperazínového derivátu (3) , teplota topenia 68,5 - 71 °C.

(b) Príprava l-(terc-butoxykarbonyl)-4-(2-fluór-4-nitrofenyl)piperazínu (4):

K roztoku 12,0 g (53,29 mmol) nitroderivátu (3) v 110 ml tetrahydrofuránu sa pridal po kvapkách roztok 14,53 g (66,61 mmol) di-terc-butyldikarbonátu v 110 ml tetrahydroíuránu. Po pridaní sa roztok miešal pri izbovej teplote počas 24 hodín. Roztok sa zahustil pri vákuu a zvyšok sa chromatografoval cez 450 g silikagélu s 230 - 400 ôk/2,54 cm a eluoval s 20 % objem, etylacetátu v hexáne, 30 objem. % etylacetátu v hexáne, a nakoniec 50 objem. % etylacetátu v hexáne. Týmto postupom sa získalo 16,6 g BOC derivátu (4), ako žltej tuhej látky, teplota topenia 151 -153,5 °C.

c) Príprava l-(terc-butoxykarbonyl)-4-(2-fluór-4-aminofenyl)piperazínu (5):

Roztok 1,73 g (5,32 mmol) nitrozlúčeniny (4) v 30 ml metanolu a 20 ml tetrahydrofuránu a 10 ml etylacetátu reagoval s 1,68 g (26,59 mmol) mravčanu amónneho a 200 mg 10 % paládia na uhlíku. Vývoj plynu bol ihneď zrejmý a zanikol asi za 30 minút. Zmes sa potom miešala cez noc a potom sa sfiltrovala cez celit a filtračný koláč sa premyl metanolom. Filtrát sa koncentroval pri vákuu, rozpustil v 50 ml etylacetátu a extrahoval sa vodou (2 x 30 ml) a nasýteným roztokom NaCl (30 ml). Sušením nad síranom sodným a zahustením pri vákuu sa získalo 1,6 g (asi 100 %) aminu (5), ako hnedej tuhej látky, dostatočne čistej na použitie v nasledujúcom kroku.

(d) Príprava 1 -(terc-butoxykarbonyl)-4-(2-fluór-4-benzyloxykarbonylaminojpiperazínu (6):

K roztoku 1,57 g (5,32 mmol) aminu (5) a 806 mg (0,84 ml, 6,65 mmol) dimetylanilínu v 25 ml tetrahydrofuránu sa pridalo po kvapkách pri -20 °C 1,0 g (0,84 ml, 5,85 mmol) benzylchlórmravčanu. Roztok sa miešal pri -20 °C 30 minút, s nasledujúcim zohriatím na izbovú teplotu. Zmes sa zriedila s 125 ml etylacetátu a extrahovala sa vodou (2 x 50 ml) a nasýteným roztokom NaCl (50 ml). Sušením nad síranom sodným a koncentráciou pri vákuu sa získal nehomogénny materiál, ktorý sa adsorboval na silikagéli a chromatografoval cez 115 g silikagélu s 230 - 400 ôk/2,54 cm, a eluoval s 18 objem. % etylacetátu v hexáne, potom 25 objem. % etylacetátu v hexáne, a nakoniec 30 objem. % etylacetátu v hexáne. Týmto postupom sa získalo 1,5 g (50 %) CBZ derivátu (6), ako bielej tuhej látky, teplota topenia 150 - 153 °C.

(e) Príprava l-(terc-butoxykarbonyl)-4-(2-fluór-4-benzyloxykarbonylalylamino)piperazínu (7):

K roztoku 1,15 g (2,68 mmol) CBZ derivátu (6) v 10,2 ml dimetylformamidu sa pridalo po kvapkách 77 mg (129 ml, 60 % v oleji, 3,21 mmol) hydridu sodného s nasledujúcim miešaním pri izbovej teplote počas 30 minút. Roztok reagoval s 356 mg (0,26 ml, 2,95 mmol) alylbromidu, s nasledujúcim miešaním pri izbovej teplote počas 18 hodín. Roztok opatrne reagoval s 75 ml vody a extrahoval s dietyléterom (3 x 100 ml). Spojené organické vrstvy sa extrahovali nasýteným roztokom NaCl (100 ml) a sušili nad síranom sodným. Koncentráciou pri vákuu sa získal nehomogénny materiál, ktorý' sa rozpustil v metylénchloride a sušil nad síranom sodným. Koncentráciou pri vákuu sa získal jantárový olej, ktorý sa chromatografoval cez 6 g silikagélu s 230 až 400 ôk/2,54 cm a eluoval 25 objem. % etylacetátu v hexáne. Týmto postupom sa získalo 1,2 g (90 %) alylového derivátu (7), ako oleja.

(f) Príprava l-(terc-butoxykarbonyl)-4-(2-fluór-4-benzyloxykarbonyl(2,3-dihydroxyprop-l-yl)aminofenyl)piperazínu (8):

Roztok 2,18 g (4,64 mmol) alylového derivátu a 3,26 g (27,86 mmol) N-metylmorfolín N-oxidu v 21 ml acetónu a

6,4 ml vody reagoval s 5 ml 2,5 % (hmotn./obj.) roztoku osmium oxidu v terc-butyl alkohole. Vzniknutý roztok sa miešal pri izbovej teplote počas 24 hodín. Roztok sa ochladil na 0 °C a pridalo sa 25 ml nasýteného roztoku NaHSO₃ s nasledujúcim miešaním pri 0 °C počas 15 minút a potom zohriatím na izbovú teplotu počas 2 hodín. Zmes sa zriedila 50 ml vody a nasýteným roztokom NaCl (50 ml). Potom sa extrahovala etylacetátom (5 x 100 ml). Spojené organické vrstvy sa sušili nad síranom sodným a koncentrovali sa pri vákuu, aby sa získal hnedý olej. Tento materiál sa chromatografoval na 150 g silikagélu s 230 - 400 ôk/2,54 cm a eluoval 10 objem. % metanolu v chloroforme. Touto procedúrou sa získalo 2,0 g (86 %) diolu (8) ako belavej hygroskopickej tuhej peny.

(g) Príprava 3-(3-fluór-4-(4-terc-butoxykarbonylpiperazin-1 -yl)feny l)-5-hydroxymetyl-2-oxazolidinónu (9):

Roztok 2,0 g (4,01 mmol) diolu (8) v 20 ml acetonitrilu reagoval s 1,1 g (8,02 mmol) uhličitanu draselného s nasledujúcim zohrievaním pod spätným chladičom počas 3 hodín. Roztok sa ochladil na izbovú teplotu a koncentroval sa pri vákuu. Zvyšok sa zriedil so 100 ml etylacetátu a vzniknutý roztok sa extrahoval vodou (2 x 50 ml) a nasýteným roztokom NaCl (50 ml). Sušením nad síranom sodným a koncentrovaním pri vákuu sa získal olej, ktorý sa chromatografoval cez 80 g silikagélu s 230 - 400 ôk/2,54 cm a eluoval 20 objem. % acetónu v metylénchloride. Touto procedúrou sa získalo 1,6 g (100 %) oxazolidinónu (9), ako bielej tuhej látky, teplota topenia 144 - 146 °C.

(h) Príprava 3-(3-fluór-4-(4-terc-butoxykarbonylpiperazin-1 -yl)fenyl)-5-metánsulfonyloxymetyl-2-oxazolidinónu (10):

K roztoku 375 mg (0,95 mmol) oxazolidinónu (9) a 144 mg (0,20 ml, 1,42 mmol) v 3,8 ml metylénchloridu sa pridalo po kvapkách pri 0 °C 130 mg (0,09 ml, 1,14 mmol) metánsulfonylchloridu. Potom sa roztok miešal pri 0 °C počas 1 hodiny. Roztok sa zriedil 30 ml metylénchloridu a extrahoval sa vodou (2 x 25 ml) a nasýteným roztokom NaHCO₃. Sušením nad síranom sodným a koncentrovaním pri vákuu sa získalo 440 mg (98 %) metánsulfonátu (10), ako bielej tuhej látky, dostatočne čistej na použitie v nasledujúcom kroku.

(i) Príprava 3-(3-fluór-4-(4-terc-butoxykarbonylpiperazin-l-yl)fenyl)-5-azidometyl-2-oxazolidinónu (11):

Roztok 440 mg (0,93 mmol) metánsulfonátu (10) v 22 ml acetónu reagoval so 604 mg (9,29 mmol) azidu sodného v 6,4 ml vody. Zmes sa zohrievala pod spätným chladičom 18 hodín. Roztok sa ochladil a pridal sa roztok 600 mg azidu sodného v 6,0 ml vody. Zmes sa opäť zohrievala pod spätným chladičom 18 hodín. Roztok sa opäť ochladil a pridal sa roztok 1,2 g azidu sodného v 12 ml vody s nasledujúcim zohrievaním pod spätným chladičom počas 24 hodín. Roztok sa ochladil a zriedil 60 ml vody. Potom sa extrahovalo etylacetátom (3 x 75 ml). Spojené organické vrstvy sa extrahovali nasýteným roztokom NaCl (100 ml) a sušili nad síranom sodným. Koncentráciou pri vákuu sa získalo 358 mg (92 %) azidu (11), ako bielej tuhej látky, teplota topenia 130,5 - 132,5 °C, dostatočne čistej na použitie v nasledujúcom kroku.

(j) Príprava 3-(3-fluór-4-(4-terc-butoxykarbonylpiperazin-l-yl)fenyl)-5-aminometyl-2-oxazolidinónu (12) a 3-(3-fluór-4-(4-terc-butoxykarbonylpiperazin-l-yl)fenyl)-5-acetylaminomety 1-2-oxazolidinónu (21):

Roztok 1,42 g (3,38 mmol) azidu (11) v 200 ml etylacetátu reagoval so 400 mg 10 % paládia na uhlíku s nasledujúcou hydrogenáciou pri atmosférickom tlaku počas 48 hodín. Vzniknutý etylacetátový roztok (12) reagoval s 1,34 g (1,37 ml, 16,9 mmol) pyridínu a 870 mg (0,80 ml,

8,5 mmol) anhydridu kyseliny octovej s nasledujúcom miešaním pri izbovej teplote počas 48 hodín. Roztok opäť reagoval s 1,37 ml pyridínu a 0,80 ml, anhydridu kyseliny octovej s nasledujúcim miešaním pri izbovej teplote počas 48 hodín. Roztok sa sfiltroval cez celit a filtračný koláč sa premyl etylacetátom. Filtrát sa premyl vodou (4 x 50 ml), 1,0 M roztokom CuSO₄ a opäť vodou (50 ml). Sušením nad síranom sodným a koncentrovaním za vákua sa získala pena, ktorá sa zriedila metylénchloridom a miešala 1 hodinu s nasýteným roztokom kyslého uhličitanu sodného. Zmes sa extrahovala metylénchloridom a spojené organické vrstvy sa sušili nad síranom sodným. Koncentráciou za vákua sa získal jantárový olej, ktorý' sa chromatografoval cez 74 g silikagélu s 230 - 400 mesh a eluoval 2 objem. % metanolu v metylénchloride a potom 5 objem. % metanolu v metylénchloridc. Týmto postupom sa získalo 1,9 g (81 %) 3-(3-fluór-4-(4-terc-butoxykarbonylpiperazin-1 -y l)fenyl)-5-acetylaminometyl-2-oxazolidinónu (21) ako belavej tuhej peny, teplota topenia 162 - 164 °C.

(k) PrípravaN-((3-(4-(3-fluór-4-(l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinylmetylacetamidu (22):

Roztok 1,19 g (2,73 mmol) BOC derivátu 3-(3-fluór-4-(4-terc-butoxykarbonylpiperazin-1 -yl)fenyl)-5-acetylaminomety 1-2-oxazolidinónu (21) v 40 ml metylénchloridu reagoval pri 0 °C s 15 ml trifluóroctovej kyseliny. Potom sa roztok miešal pri 0 °C s nasledujúcim zohriatím na izbovú teplotu, keď reakcia skončila. Roztok sa koncentroval za vákua. Zvyšok sa zriedil 200 ml etylacetátom a nasýteným roztokom kyslého uhličitanu sodného. Vodná vrstva sa extrahovala etylacetátom a bolo zrejmé, že veľká časť produktu zostala vo vodnej vrstve. Extrahovalo sa etylacetátom a sušilo nad síranom sodným. Koncentráciou pri vákuu sa získalo 179 mg jantárového oleja. Tento materiál sa podrobil radiálnej chromatografii na 2 mm platni elúciou 10 objem. % metanolu v chloroforme. Týmto postupom sa získalo 81 mg (57 %) N-((3-(4-(3-fluór-4-(l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinylmetylacetamidu (22) ako belavej tuhej peny.

(1) Príprava metylesteru 4-(4-(5 -((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfeny I)-1 -piperazínkarboxylovej kyseliny (23):

Roztok 120 mg (0,36 mmol) N-((3-(4-(3-fluór-4-(l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinylmetylacetamidu a 30 mg (0,71 mmol) tuhého kyslého uhličitanu sodného v

1,5 ml acetónu a 0,7 ml vody reagoval pri 0 °C s 37 mg (0,30 ml, 0,39 mmol) metylchlórmravčanu. Roztok sa miešal pri 0 °C 1 hodinu, s nasledujúcim zriedením 20 ml vody. Zmes sa extrahovala s 30 ml etylacetátu a organická vrstva sa potom extrahovala vodou (2 x 10 ml) a nasýteným roztokom kyslého uhličitanu sodného (10 ml). Sušením nad síranom sodným a koncentráciou za vákua sa získalo 95 mg surového produktu. Tento materiál sa podrobil radiálnej chromatografii na 2 mm platni s elúciou 33 objem. % acetónu v metylénchloride. Týmto postupom sa získal metylester 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-l-piperazínkarboxylovej kyseliny (23), ako biela tuhá látka, teplota topenia 177- 179 °C.

Príklad 2

Etylester 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-l-piperazínkarboxylovej kyseliny (23):

Nasledoval rovnaký postup ako v príklade 1, kroky a -

- k. Potom roztok 100 mg (0,30 mmol) N-((3-(4-(3-fluór-4-(1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamidu (23) (produkt uvedeného kroku k) a 50 mg (0,59 mmol) tuhého kyslého uhličitanu sodného v 2 ml acetónu a 1 ml vody reagoval pri 0 °C s 35 mg (0,31 ml, 0,33 mmol) etylchlórmravčanu. Roztok sa miešal pri 0 ^CC 2 hodiny, s nasledujúcim zohriatím na izbovú teplotu počas 18 hodín. Roztok sa zriedil 30 ml vody a extrahoval sa 40 ml etylacetátu. Organická vrstva sa potom extrahovala vodou (30 ml) a nasýteným roztokom kyslého uhličitanu sodného (30 ml). Sušením nad síranom sodným a koncentráciou za vákua sa získala biela tuhá látka. Tento materiál sa podrobil radiálnej chromatografii na 2 mm platni s elúciou 2 objem. % metanolu v chloroforme. Touto procedúrou sa získalo 70 mg (58 %) etylesteru 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-l-piperazínkarboxylovej kyseliny (24), ako bielej tuhej látky, teplota topenia 224 -

- 226 °C.

Príklad 3

Metylester 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)fenyl)-l-piperazínkarboxylovej kyseliny (23):

Podľa postupu príkladu 1 sa pripravila táto zlúčenina nahradením východiskového materiálu 3,4-difluómitrobenzénu (2) 4-fluómitrobenzénom.

Príklad 4

N-((2-Oxo-3-(4-(4-fenylkarbonyl)-1 -piperazinyl)fenyl)-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid:

Podľa postupu v príklade 2 sa pripravila táto zlúčenina náhradou východiskového materiálu 3,4-difluómitrobenzénu (2) 4-fluómitrobenzénom.

Príklad 5

N-((3-(4-(3-Fluór-4-(4-(2-kyanoetyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid:

Roztok 75 mg (0,22 mmol) N-((3-(4-(3-fluór-4-(l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamidu (22) (príklad 1, krok k) v 5 ml metanolu reagoval s 13 mg (0,017 ml, 0,33 mmol) akrylonitrilu s nasledujúcim zohrievaním pod spätným chladičom počas 3 hodín. Roztok sa ochladil a koncentroval sa za vákua. Zvyšok sa podrobil radiálnej chromatografii na 4 mm platni s elúciou 5 objem. % metanolu v chloroforme. Touto procedúrou sa získalo 84 mg (97 %) žiadaného nitrilu, N-((3-(4-(3-fluór-4-(4-(2-kyanoetyl)-1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamidu, ako bielej tuhá látka, teplota topenia 125 -130 °C.

Príklad 6

2-Hydroxyetylester kyseliny 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-OXO-3 -oxazolidinyl)feny 1)-1 -piperazínkarboxylovej:

Roztok 75 mg (0,22 mmol) N-((3-(4-(3-fluór-4-(l-piperazinyl))fenyl-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamidu (22) (príklad 1, krok k) v 3 ml acetónu a 2 ml vody reagoval s 21 mg (0,25 mmol) tuhého kyslého uhličitanu sodného. Nasledovalo ochladenie na 0 °C. Zmes reagovala s roztokom 53 mg (0,25 mmol) 2-benzyloxyetylchlórmravčanu v 2 ml acetónu. Roztok sa nechal počas 22 hodín ohriať na izbovú teplotu. Zmes sa zriedila 30 ml etylacetátu a extrahovala sa vodou (3 x 30 ml) a nasýteným roztokom kyslého uhličitanu sodného (20 ml). Sušením nad síranom sodným a koncentráciou sa získala biela tuhá látka. Tento materiál sa podrobil radiálnej chromatografii na 4 mm platni s elúciou 20 objem. % acetónu v metylchloride. Týmto postupom sa získalo 113 mg (asi 100 %) chlórmravčanu, 2-hydroxyetylesteru 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)fenyl)-l-piperazínkarboxylovej kyseliny, ako bielej tuhej látky, teplota topenia 121 - 123 °C. Roztok tohto materiálu v 5 ml metanole reagoval s 35 mg 10 % paládia na uhlíku s nasledujúcou hydrogenolýzou pri atmosférickom tlaku počas 1 hodiny. Zmes sa filtrovala cez celit a filtračný koláč sa premyl metanolom. Filtrát sa koncentroval za vákua, čím sa získala biela tuhá látka. Tento materiál sa podrobil radiálnej chromatografii na 2 mm platni s elúciou 5 objem. % metanolu v chloroforme, potom 10 objem. % metanolu v chloroforme. Týmto postupom sa získalo 76 mg (82 %) hydroxyetylchlórmravčanu, 2-hydroxy etylestcru 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-l-piperazínkarboxylovej kyseliny, ako bielej tuhej látky, teplota topenia 203 - 206 °C.

Príklad 7

N-((3-(4-(3-Fluór-4-(4-((fenylkarbonyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid:

Podľa postupu príkladu 1 sa pripravila táto zlúčenina zo 100 mg (0,297 mmol) N-((3-(4-(3-fluór-4-(l-piperazinyl))fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamidu (22) (príklad 1, krok k) náhradou metylchlórmravčanu benzoylchloridom. Týmito postupmi sa získal N-((3-(4-(3-fluór-4-(4-((fenylkarbonyl)-1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid, ako jemný biely prášok, teplota topenia 184-187 °C.

Príklad 8

2-Metoxyetylester 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)fenyl)-l-piperazínkarboxylovej kyseliny:

Roztok 75 mg (0,25 mmol) piperazínového derivátu (22) v 4 ml acetónu a 2 ml vody reagoval s 21 mg (0,25 mmol) kyslého uhličitanu sodného. Nasledovalo ochladenie na 0 °C. Zmes reagovala s roztokom 35 mg (0,25 ml, 3,0 mmol) 2-metoxyetylchlórmravčanu. Roztok sa nechal počas 22 hodín ohriať na izbovú teplotu. Zmes sa zriedila 30 ml etylacetátu a extrahovala sa vodou (3 x x 20 ml) a nasýteným roztokom kyslého uhličitanu sodného (20 ml). Spojené vodné vrstvy sa extrahovali etylacetátom (3 x 20 ml) a spojené organické vrstvy sa sušili nad síranom sodným a koncentrovali sa pri vákuu, čím sa získala biela tuhá látka. Tento materiál sa podrobil radiálnej chromatografii na 4 mm platni s elúciou 20 objem. % acetónu v metylénchloride. Týmto postupom sa získalo 92 mg (96 %) žiadanej zlúčeniny, ako bielej tuhej látky.

Príklad 9

4-(4-(5-(( Acetylamino)metyI)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-1 -piperazínacetonitril:

Roztok 75 mg (0,25 mmol) piperazínového derivátu (22) v 4 ml acetóne a 2 ml vody reagoval s 21 mg (0,25 mmol) kyslého uhličitanu sodného. Nasledovalo ochladenie na 0 °C. Zmes reagovala s roztokom 226 mg (0,190 ml, 3,0 mmol) čerstvo destilovaného chlóracetonitrilu. Roztok sa nechal počas 60 hodín ohriať na izbovú teplotu. Zmes sa zriedila 35 ml etylacetátu a extrahovala sa vodou (3 x 20 ml) a nasýteným roztokom kyslého uhličitanu sodného (20 ml). Spojené vodné vrstvy sa extrahovali etylacetátom (3 x 20 ml) a spojené organické vrstvy sa sušili nad síranom sodným a koncentrovali sa pri vákuu, čim sa získala biela tuhá látka. Tento materiál sa podrobil radiálnej chromatografii na 4 mm platni s elúciou 5 objem. % metanolu v chloroforme. Týmto spôsobom sa získalo 80 mg (96 %) žiadaného nitrilu, ako lesklej bielej tuhej látky.

Príklad 10 (+/-)-N-((3-(4-(4-(l,4-Dioxopentyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid, (Y=MeCO(CH₂)₂-CO-, mono-F, racemický):

Zlúčenina z uvedeného príkladu 1 (k) reagovala s 0,41 g levulovej kyseliny, 0,083 g l-etyl-3-(3-dimetylaminopropyl)karbodiimidu a 0,005 g N,N-dimetylaminopyridínu a zmes sa miešala 2 dni pri 20 °C. Po spracovaní extrakciou pomocou metylénchloridu sa získalo 0,139 g zvyšku. Ten sa čistil kvapalnou chromatografiou pri strednom tlaku na silikagéli s elúciou 5 objem. % metanolu v etylacetáte, čím sa získalo 0,118 g bielej tuhej látky, teplota topenia 148 - 150 °C.

Príklad 11

N-((3-(4-(4-( 1,4-Dioxopentyl)-1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid, (S)- (Y= rovnaké ako hore, diF, opticky aktívny):

Podľa postupu v príklade 10 sa pripravila táto zlúčenina z východiskovej trifluóracetátovej soli piperazínu U-99472 (jej prípravu pozri ďalej). 0,291 g tejto soli sa získalo po preparatívnej TCL (tenkovrstvová chromatografia) (1,0 mm, 20 objem. % acetónu v metylénchloride) 0,103 g penovo bielej tuhej látky, teplota t. 52 - 56 °C.

Príklad 12 (+/-)-N-((3-(4-(4-( 1 -Oxo-6-oxa-7-fenyl)heptyl)-1 -piperazinyl)-3-fluórfenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid, (Y=Ph-CH₂-O(CH₂)₄CO-):

Podľa postupu príkladu 10 sa pripravila táto zlúčenina náhradou levulovej kyseliny kyselinou 5-benzyloxyvalérovou. Z 0,101 g z uvedeného príkladu 1 (k) sa získalo po kvapalnej chromatografii pri strednom tlaku s elúciou 10 objem. % metanolu v etylacetáte 0,130 g titulnej zlúčeniny, TCL R_f = 0,24.

Príklad 13 (+/-)-N-((3-(4-(4-(l-Oxo-5-hydroxypentyl)-l-piperazinyl)-3-fluórfenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid, (Y=HO-(CH₂)₄CO-):

Zlúčenina z príkladu 12 (66 mg) sa rozpustila v 5 ml metanolu a banka sa trikrát evakuovala a naplnila dusíkom. K zmesi sa pridalo 0,034 g paládiovej černe a banka sa trikrát evakuovala a naplnila vodíkom počas 3 hodín, potom sa filtrovala cez rozsievkovú zeminu a premyla metanolom. Filtrát sa odparil. Zvyšok sa suspendoval s chloroformom. Vyzrážala sa biela tuhá látka. Tá sa izolovala, čím sa získala titulná zlúčenina, R_f = 0,07 (metanolu v etylacetáte, 10 objem. %), teplota t. 171 - 172 °C.

Príklad 14

N-((3-(3,5-Difluór-4-(4-(5-R,S-metyl-(l,3-dioxa-2-oxo)cyklopentyl)-1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid, -(5S) (Y=cyklický karbonát, opticky aktívny na oxazolidinóne, ale racemický na cyklickom karbonáte, diF):

BOC-piperazín, diF, opticky aktívna zlúčenina (0,094 g reagovala s 1,0 ml trifluóroctovej kyseliny v 1,5 ml metylénchloridu pri 0 °C počas 50 minút a potom sa zmes nechala ohriať na 20 °C. Odstránením prchavých látok za vákua sa získal červený olej (trifluóracetát U-99472). K tomu sa pridalo 0,069 g chlórmetyletylénkarbonátu a 0,069 g uhličitanu draselného v acetonitrile a zmes sa zohrievala pod spätným chladičom 1 deň. Zmes sa filtrovala a odparila za vákua, čím sa získal žltý olej. Ten sa čistil kvapalnou chromatografiou pri strednom tlaku na silikagéli s gradientovou elúciou 5 - 10 objem. % metanolu v metylénchloride, s nasledujúcou preparatívnou TCL (7 objem. % metanolu v metylénchloride), čím sa získalo 0,022 g bielej tuhej látky, teplota topenia 106 -111 °C.

Príklad 15

N-((3-(3,5-Difluór-4-(4-(l-oxo-2-metoxyetyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid, (S)- (Y=MeOCH₂CO - opticky aktívny, diF):

K roztoku trifluóracetátovej soli piperazínu (0,192 g) v 3 ml metylénchloride a 1,0 ml trietylamínu pod dusíkom sa pri 0 °C pridalo 0,071 g metoxyacetylchloridu. Zmes sa miešala pri 0 °C, potom sa spracovala vodnou extrakciou s metylénchloridom. Organická vrstva sa sušila nad síranom sodným a koncentrovala na 5 - 10 ml a ochladila. Tuhá látka sa zobrala a rekryštalizovala z etylacetátu, aby sa získalo 44 mg bielej tuhej látky', teplota topenia 239 - 241 °C.

Príklad 16 (+/-)-N-((3-(4-(4-(N-Karbobenzyloxy)-2-amino-1 -oxoetyl)-1 -piperazinyl))-3-fluórfenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid, (Y = PhCH₂O₂CNHCH₂CO- racemický mono-F)

K zlúčenine z príkladu l(k) sa pridalo 0,085 g N-karbobenzyloxyglycínu v 4 ml tetrahydrofuránu a 2 ml vody, potom sa upravilo pH na asi 4 prídavkom 3 N kyseliny soľnej, potom sa pridalo 0,203 g l-etyl-3-(3-dimetylaminopropyljkarbodiimidu. Zmes sa miešala pri 20 °C 1 hodinu, potom sa pridalo ďalších 0,101 g N-karbobenzyloxyglycínu a 0,225 g l-etyl-3-(3-dimetylaminopropyl)karbodiimidu. pH sa upravilo z 3 na 4 až 5 prídavkom 2 N hydroxidu sodného a zmes sa miešala počas noci. Po spracovaní extrakcií s etylacetátom sa organické vrstvy zahustili a zvyšok sa čistil koncentrovaním z metylénchloridu a metanolu, potom rozotrením s metanolom, aby sa získalo 42 mg bielej tuhej látky, teplota topenia 189 -191 °C.

Príklad 17 (S)-N-((3-(4-(4-Kyanometyl)-l-piperazinyl)-3-fluórfenyl)-2-oxo-5-xazolidinyl)metyl)acetamid (U-97665)

Nasledujúce kroky demonštrujú prípravu mono-F substituovaných produktov podľa tohto vynálezu.

(a) 1,1-Dimetyletylester kyseliny (S)-4-(4-(5-hydroxymetyl)-2-oxo-3 -oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-1 -piperazinkarboxylovej (2)

K roztoku 7,5 g (17,5 mmol) CBz derivátu 1 v 240 ml tetrahydrofuránu sa pri -78 °C pridalo po kvapkách 12,0 ml (1,6 M, 19,25 mmol) n-butyllítia v hexáne počas asi 3 minút. Roztok sa miešal pri -78 °C 30 minút, nasledovalo pridanie po kvapkách 2,78 g (2,78 ml, 19,25 mmol) čistého R-(-)-glycidylbutyrátu počas asi 5 minút s nasledujúcim ohriatím na asi 0 °C a potom azda na izbovú teplotu v priebehu 18 hodín. Zmes sa zriedila metylénchloridom a extrahovala sa vodou a nasýteným roztokom NaCl. Organická vrstva sa sušila nad síranom sodným a koncentráciou vo vákuu sa získal gumovitý zvyšok. Tento materiál sa rek ryštalizoval z horúceho etylacetátu s trochou hexánu, aby sa získal 6,4 g (93 %) požadovaný produkt, teplota topenia 130,5- 130 °C.

(b) 1,1-Dimetyletylester kyseliny (S)-4-(4-(5-metánsulfonyloxymetyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-1 -piperazínkarboxylovej (3)

Roztok 2,88 g (7,28 mmol) alkoholu 2 v 32 ml metylénchloridu reagoval pri 0 °C s 1,29 g (1,77 ml, 12,7 mmol) trietylamínu a potom s 1,04 g (0,70 ml, 9,10 mmol) metánsulfonylchloridu. Roztok sa miešal pri 0 °C 15 minút, s nasledujúcim zriedením metylénchloridom a extrahovaním vodou. Sušenie nad síranom sodným a koncentrácia vo vákuu 3,4 g (98 %) mesylátu (3) ako ľahko ružovú tuhú látku. Hmotnostné spektrum s vysokým rozlíšením: 473,1631, dostatočne čisté na použitie v nasledujúcom kroku.

(c) 1,1-Dimetyletylester kyseliny (S)-4-(4-(5-azidometyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-1 -piperazínkarboxylovej (4)

Roztok 16,8 g (35,5 mmol) mesylátu (3) v 400 ml dimetylformamidu reagoval s 11,5 g (177,5 mmol) azidu sodného. Nasledovalo 16 hodinové zahrievanie na 60 °C. Roztok sa zriedil etylacetátom a extrahoval vodou. Organická vrstva sa sušila nad síranom sodným a koncentrovala vo vákuu, čo dalo 14,9 g (100 %) azidu (4), ako ľahko žltú tuhú látku, teplota topenia 101 - 104 °C, dostatočne čistú na použitie v nasledujúcom kroku.

(d) 1,1-Dimetyletylester kyseliny (S)-4-(4-(5-acetylmetyl)-2-ΟΧΟ-3 -oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-1 -piperazinkarboxy lovej (5)

Roztok azidu (4) (14,92 g, 35,5 mmol) v 2000 ml ctylacetátu reagoval s 2 g 10 % paládia na uhlíku s nasledujúcou hydrogenizáciou pri atmosférickom tlaku počas 24 hodín. Banka sa premyla dusíkom s nasledujúcim postupným pridávaním 14,0 g (14,4 ml, 177,5 mmol) pyridínu a 9,1 g (8,4 ml, 88,8 mmol) anhydridu kyseliny octovej. Zmes sa miešala pri izbovej teplote 72 hodín. Roztok sa filtroval cez celit. Filtrát sa premyl vodou, 1,0 M roztokom CuSO₄. Sušenie a koncentrovanie vo vákuu dalo hnedú tuhú látku, ktorá sa čistila chromatografiou, aby sa dostalo 12,7 g (82 %) produktu (5), ako prášková biela tuhá látka, teplota topenia 153 -159 °C.

(e) (S)-N-((3-(4-(3-Fluór-4-( 1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)metyl)acetamid ml trifluóroctovej kyseliny reagovalo pri 0 °C s 5,0 g (11,6 mmol) BOC produktu s nasledujúcim ohriatím na izbovú teplotu počas 1 hodiny. Roztok sa koncentroval vo vákuu, čo dalo zvyšok, ktorý sa rozpustil vo vode a miešal s 125 ml iónovej živice AGI-X8 (OH- forma) počas

2,5 hodiny. Živica sa odstránila filtrovaním a kombinované filtráty sa sušili vymrazovaním, aby sa získalo 2,7 g (69 %) požadovanej titulnej zlúčeniny, teplota topenia 73 - 76 °C, ako kyprá biela tuhá látka.

(f) (S)-N-((3-(4-(-4-Kyanometyl)-1 -piperazinyl)-3-fluórfenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid:

Roztok 2,42 g (7,2 mmol) zlúčeniny (e) vyššie v 242 ml acetónu a 74 ml vody sa ochladil na 0 °C a potom reagoval s 1,20 g (14,4 mmol) kyslého uhličitanu sodného.

Nasledovalo pridanie 26,2 g (22,0 ml, 350 mmol) chlóracetonitrilu. Roztok sa potom nechal počas 36 hodín ohriať na izbovú teplotu. Zmes sa zriedila etylacetátom a extrahovala sa vodou a nasýteným roztokom chloridu sodného (20 ml). Sušilo sa nad síranom sodným a koncentrovalo sa vo vákuu, čo dalo belavú tuhú látku, ktorá sa čistila chromatografiou na silikagéli s elučnou sústavou rozpúšťadiel metanol/chloroform. Tieto procedúry dali 2,2 g (82 %) titulnej zlúčeniny, ako kyprá biela tuhá látka, teplota topenia 166- 167 °C.

Príklad 18 (S)-N-((3-(4-(-4-Kyanomctyl)-l-piperazinyl)-3,5-difluórfenyI)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid:

Podľa postupu príkladu 17 sa pripravila titulná zlúčenina, biely prášok, teplota topenia 150 - 154 °C, náhradou difluórpiperazínového derivátu (S)-N-((3-(3,5-difluór(-4-(1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamidu za monofluór derivát z príkladu 17(e).

Príklad 19 (+/-)-N-((3-(4-(-4-(2-Kyanometyl)-1 -piperaziny l)-3-fluórfenyl-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid:

Roztok 75 mg (0,22 mmol) racemátu z príkladu 17(e) v 5 ml metanolu reagoval s 13 mg (0,17 ml, 0,25 mmol) akrylonitrilu s nasledujúcim zahrievaním pod spätným chladičom počas 3 hodín. Roztok sa koncentroval vo vákuu. Zvyšok sa podrobil radiálnej chromatografii s elúciou 5 objem. % metanolu v chloroforme, potom 10 objem. % metanolu v chloroforme. Táto procedúra dala 84 mg (97 %) titulnej zlúčeniny, ako kyprá biela tuhá látka, teplota topenia 125 - 130 °C.

Príklad 20 (+/-)-N-((3-(4-(-4-(2-Kyano-2-propyl)-l-piperazinyl)-3-fluórfenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid:

Roztok 75 mg (0,22 mmol) racemátu z príkladu 17(e) v ml suchého acetonitrilu reagoval postupne s 5 mg (0,03 mmol) bezvodého chloridu zinočnatého, 26 mg (0,033 ml, 0,45 mmol) suchého acetónu a 44 mg (0,059 ml, 0,45 mmol) trimetylsilylkyanidu. Roztok sa zahrieval pod spätným chladičom počas 18 hodín. Zmes sa zriedila etylacetátom a extrahovala sa vodou. Sušilo sa nad síranom sodným a koncentrovalo vo vákuu, čo dalo hnedú tuhú látku, ktorá sa podrobila radiálnej chromatografii s elúciou 5 objem. % metanolu v metylénchloride, potom 10 objem. % metanolu v chloroforme. Táto procedúra dala 36 mg (40 %) titulnej zlúčeniny, ako biela tuhá látka, teplota topenia 139- 143 °C.

Príklad 20 (S)-N-((3-(4-(-4-(4-Kyanotetrahydropyran-4-yl)-1 -piperazinyl)-3-fluórfenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid:

Roztok 50 mg (0,15 mmol) racemátu z príkladu 17(e) v ml suchého acetnitrilu reagoval postupne s 3 mg (0,02 mmol) bezvodého chloridu zinočnatého, 30 mg (0,028 ml, 0,30 mmol) tetrahydropyran-4-ónu a 29 mg (0,040 ml, 0,30 mmol) trimetylsilylkyanidu. Roztok sa zahrieval pod spätným chladičom počas 30 hodín. Zmes sa zriedila etylacetátom a extrahovala sa vodou. Sušilo sa síranom sodným a koncentrovalo sa vo vákuu, čo dalo ľahko žltú tuhú látku, ktorá sa podrobila radiálnej chromatografii s elučnou rozpúšťadlovou sústavou metanol/metylénchlorid. Táto procedúra dala 24 mg (36 %) titulnej zlúčeniny, ako biela tuhá látka, teplota topenia 134 - 137 °C.

Príklad 22 (+/-)-N-((3-(3-Fluór-4-(4-formyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5 -oxazolidinyl)metyl)acetamid:

Roztok 250 mg (0,267 mmol) racemátu z príkladu 17(e) v 4 ml THF a 2 ml vody reagoval s 11 mg (0,009 ml, 0,243 mmol) kyseliny mravčej a potom sa upravilo pH na

4,5 prídavkom 0,1 N vodnej kyseliny soľnej, potom sa pridalo 0,513 g hydrochloridu 1 -etyl-3-(3-dimetylaminopropyl)karbodiimidu v 1 ml vody. Zmes sa miešala pri izbovej teplote a pH sa upravilo na 4,5 prídavkom 2 N hydroxidu sodného a 0,1 N kyseliny soľnej. Po 1 hodinovom miešaní sa pridal ďalší karbodiimid (100 mg, 0,53 mmol) a kyseliny mravčej (30 mg, 0,80 mmol) za miešania pri izbovej teplote počas 16 hodín. Zmes sa zriedila vodou a extrahovala nasýteným roztokom kyslého uhličitanu sodného a nasýteným roztokom chloridu sodného. Sušenie nad síranom sodným a koncentrácia vo vákuu dala bielu tuhú látku. Tento materiál sa podrobil chromatografii na silikagéli s elučnou sústavou rozpúšťadiel metanol/metylénchlorid, čo dalo 0,094 g (97 %) titulnej zlúčeniny ako biela tuhá látka, teplota topenia 190-193,5 °C.

Príklad 23

Metylester kyseliny (S)-N-4-(-5-acetylaminometyl)-2-oxo-3-oxazolidin)-2-fluórfenyl)-l-piperazínkarboxylovej

Roztok zlúčeniny z príkladu 17(e) v 22 ml acetónu a 11 ml vody reagoval s 150 mg (1,80 mmol) kyslého uhličitanu sodného. Nasledovalo ochladenie na 0 °C. Zmes reagovala s roztokom 170 mg (0,14 ml, 1,80 mmol) 2-metylchlórmravčana. Po 2 hodinách sa zmes zriedila etylacetátom a extrahovala s vodou a nasýteným roztokom kyslého uhličitanu sodného. Sušilo sa nad síranom sodným a koncentrovalo sa vo vákuu, čo dalo bielu tuhú látku, ktorá sa čistila chromatografiou na silikagéli s elučnou sústavou rozpúšťadiel acetón/metylénchlorid. Tieto procedúry dali 0,494 g (77 %) titulnej zlúčeniny ako biela tuhá látka, teplota topenia 179,5 - 182 °C.

Príklad 24

Metylester kyseliny (S)-N-4-(-5-acetylaminometyl)-2-oxo-3-oxazolidin)-2-fluórfenyl)-1 -piperazínkarboxylovej

Podľa postupu príkladu 23 sa pripravila titulná zlúčenina náhradou difluórpiperazínu (7) za zlúčeninu 17(e), ako biely prášok, teplota topenia 175 - 178 °C.

Príklad 25 (+/-)-N-((3-(4-(3-Fluór-4-(fenylkarbonyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid

Podľa postupu príkladu 23 sa pripravila titulná zlúčenina (s použitím racemátu z príkladu 17(e)) ako biely prášok, teplota topenia 184 - 187 °C, náhradou metylchlórmravčanu benzyolchloridom.

Príklad 26

2-Metoxyetylester kyseliny (+/-)-4-4-(5-acetylaminometyl)-2-oxo-3-oxazolidín)-2-fluórfenyl)-l-piperazinkarboxylovej

Roztok 75 mg (0,25 mmol) piperazinového derivátu z príkladu 25 v 4 ml acetónu a 2 ml vody reagoval s 21 mg (0,25 mmol) kyslého uhličitanu sodného. Nasledovalo ochladenie na 0 °C. Zmes reagovala s roztokom 35 mg (0,25 ml, 3,0 mmol) 2-metoxyetylchlórmravčana. Roztok sa nechal počas 22 hodín ohriať na izbovú teplotu. Zmes sa zriedila etylacetátom a extrahovala sa vodou, nasýteným roztokom kyslého uhličitanu sodného a nasýteným roztokom chloridu sodného. Organické vrstvy sa sušili nad síranom sodným a koncentrovali vo vákuu, čo dalo bielu tuhú látku. Tento materiál sa podrobil radiálnej chromatografii s elúciou 30 objem. % acetónu v metylénchloride. Táto procedúra dala 92 mg (96 %) titulnej zlúčeniny, ako bielu tuhú látku.

Príklad 27

2-Metoxyetylester kyseliny (S)-4-4-(5-acetylaminometyl)-2-oxo-3-oxazolidin)-2,6-difluórfenyl)-1 -piperazínkarboxylovej

Podľa postupu príkladu 26 sa pripravila titulná zlúčenina ako biela tuhá látka, teplota topenia 154,5 - 156 °C, náhradou difluórpiperazínu (7) za zlúčeninu 17(e).

Príklad 28

2-(Fenylmetoxy)etylester kyseliny (+/-)-4-4-(5-acetylaminometyl)-2-oxo-3-oxazolidin)-2,6-difluórfenyl)-1 -piperazínkarboxylovej

Roztok 208 mg (0,25 mmol) zlúčeniny z príkladu 25 v 3 ml acetónu a 2 ml vody reagoval s 21 mg (0,25 mmol) kyslého uhličitanu sodného. Nasledovalo ochladenie na 0 °C. Zmes reagovala s roztokom 54 mg (0,25 mmol) 2-(fenylmetoxy)etylmravčana v 2 ml acetónu. Roztok sa nechal behom 22 hodín ohriať na izbovú teplotu. Zmes sa zriedila etylacetátom a extrahovala s vodou a nasýteným roztokom kyslého uhličitanu sodného. Sušilo sa nad síranom sodným a koncentrovalo vo vákuu, čo dalo bielu tuhú látku. Tento materiál sa podrobil radiálnej chromatografii na 4 mm doske s elúciou 20 objem. % acetónu v metylénchloride. Táto procedúra dala 113 mg (100 %) titulnej zlúčeniny, ako bielu tuhú látku, teplota topenia 121 -123 °C.

Príklad 29

2-Fenylmetoxy)etylester kyseliny (S)-4-4-(5-acetylaminometyl)-2-oxo-3-oxazolidin)-2,6-difluórfenyl)-1 -piperazínkarboxylovej

Podľa postupu príkladu 28 sa pripravila titulná zlúčenina náhradou difluórpiperazínu (7) za zlúčeninu 17(e), ako biela tuhá látka, teplota topenia 108 - 110 “C.

Príklad 30

2-Hydroxyetylester kyseliny (+/-)-4-4-(5 -acetylaminometyl)-2-oxo-3-oxazolidin)-2,6-difluórfenyl)-1 -piperazínkarboxylovej

Roztok 113 mg zlúčeniny z príkladu 28 v 5 ml metanolu reagoval s 35 mg 10 % paládia na uhlíku s nasledujúcou hydrogenáciou pri atmosférickom tlaku počas 1 hodiny. Zmes sa filtrovala cez celit a filtračný koláč sa premyl metanolom. Filtrát sa koncentroval vo vákuu, čo dalo bielu tuhú látku. Tento materiál sa podrobil radiálnej chromatografii s elúciou rozpúšťadlovou sústavou metanolu v chloroforme. Táto procedúra dala 76 mg (82 %) titulnej zlúčeniny, ako biela tuhá látka, teplota topenia 203 - 206 °C.

Príklad 31 (S-R))-((3-(3,5-Difluór-4-(4-tetrahydro-2-furanyl)karbonyl)-1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazilidinyl)metyl)acetamid pH roztoku 100 mg (0,28 mmol) derivátu difluórpiperazínového (S))-((3-(3,5-difluór-4-(l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamidu a 144 mg (1,25 mmol) kyseliny (R)-2-tetrahydrofuránovej v 4 ml tetrahydroferánu a 2 ml vody sa upravilo pH na 4,5 prídavkom 2 N hydroxidu sodného. Tento roztok reagoval s roztokom 324 mg (1,69 mmol) hydrochloridu l-etyl-3-(3-dimetylaminopropyljkarbodiimidu v 2 ml vody. pH roztoku sa udržovalo na 4,6 prídavkom 2 N hydroxidu sodného za miešania pri izbovej teplote počas 1,5 hodiny. Zmes sa zriedila vodou a extrahovala sa etylacetátom. Kombinovaná organická vrstva sa sušila nad síranom sodným a koncentrovala vo vákuu, čo dalo hnedú tuhú látku, ktorá sa podrobila radiálnej chromatografii s elúciou sústavou rozpúšťadiel metanolu v chloroforme. Táto procedúra dala 106 mg (83 %) titulnej zlúčeniny. Amid bol biela tuhá látka, teplota topenia 198 - 200 °C.

Príklad 32 (S-R))-((3-(3,5-Difluór-4-(4-(2-l-piperidinyl)etyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid

Nasledujúce kroky demonštrujú prípravu difluór substituovaných medziproduktov podľa tohto vynálezu.

(a) 2,6-Difluór-4-nitrobenzén(trifluórmetán)sulfonát

2,6-Difluór-4-nitrofenol (31,55 g, 180,19 mmol) sa spojil s metylénchloridom (300 ml) a pyridínom (29,15 ml, 360,38 mmol). Vzniknutá suspenzia sa ochladila na 0 °C v ľadovom kúpeli a potom sa pridal po kvapkách triflát anhydrid (31,8 ml, 189,2 mmol) počas 45 minút. Roztok sa nechal miešať pri 0 °C 45 minút a potom sa nechal uložiť cez noc v chladničke (5 °C). Koniec reakcie sa určil TLC (15 % etylacetát/hexán, krátkovlnné UV). Reakčná zmes sa koncentrovala za zníženého tlaku a potom sa spracovala tak vodou (50 ml), ako aj etylacetátom (100 ml) a premývala 1 N kyselinou soľnou, až bolo premytie kyslé. Vodná fáza sa extrahovala späť etylacetátom (2 x 200 ml). Etylacetátové extrakty sa spojili a opäť premyli 1 N kyselinou soľnou (400 ml) a jednou soľankou (400 ml). Organická vrstva sa sušila nad síranom sodným, filtrovala a koncentrovala, čo dalo červenkastý zlatý olej. I keď olej bol podľa NMR čistý, spojil sa so surovými produktmi dvoch ďalších várok a chromatografoval na silikagéli (550 g), sýteného 5 % etylacetátu. Elúcia 2 litrov tak 5 % etylacetátu, ako aj 10 % etylacetátu, dala 95 % celkový výťažok titulnej zlúčeniny, ako svetlo žltý olej. Hmotnostné spektrum s vysokým rozlíšením: vypočítané pre C7H2F5NO5S 306,9574, nájdené: 306,9590.

(b) 1 -(Terc-butoxykarbonyl)-2,6-difluór-4-nitrofcnylpiperazín

Roztok 2,6-difluór-4-nitrobenzén(trifluórmetán)sulfonátu (55 g, 179 mmol) v suchom dimetylformamide (275 ml) reagoval s l-(terc-butoxykarbonyl)piperazínom (45,71 g, 250 mmol). Vzniknutý jasnožltý roztok sa zafarbil do oranžová po pridaní diizopropyletylamínu (47 ml, 269 mmol). Reakčná zmes sa zahrievala pod spätným chladičom počas 15 hodín v dusíku. Koniec reakcie sa určil TLC (30 % etylacetát/hexán, krátkovlnné UV). Reakčná zmes sa koncentrovala do sucha a spojila sa so surovým produktom ďalšej várky na ďalšie čistenie. Surový materiál sa rozpustil v horúcom etylacetáte (420 ml, nejaké tuhé látky nesúvisiace s produktom sa rozpustili) a potom sa chromatografoval na troch oddelených kolónach (2 kolóny s 750 g silikagélu, sýteného metylénchloridom, plniace 180 ml materiálu, jedna kolóna s 250 g silikagélu, sýteného metylénchloridom, plniaca 60 ml. Elúcia (2,5 a 5 % etylacetát/metylénchlorid) dala 87 % výťažok titulnej zlúčeniny, ako oranžová tuhá látka. Hmotnostné spektrum s vysokým rozlíšením: vypočítané pre CjjHigFjNjOj 343,1343, nájdené: 343,1358.

(c) 1 -(Terc-butoxykarbonyl-2,6-difluór-4-(benzyloxykarbonyl)aminofenylpiperazín

-(T erc-butoxykarbony l-2,6-difluór-4-nitrofeny lpiperazín (44,7 g, 130 mmol) sa rozpustil v 20 % tetrahydrofuránu/metynolu (600 ml) v 2 1 banke. Pridal sa po dávkach mravčan amónny (41 g, 651 mmol) a potom 10 % paládia na uhlíku (1,12 g, 2,5 hmotn. % s ochladením ľadovým kúpeľom. Keď reakcia skončila, ľadový kúpeľ sa odstránil. Banka sa ľahko zohriala, žltá farba zmizla. Koniec reakcie sa určil po 1,5 hodine TLC (30 % etylacetát/hexán, krátkovlnné UV). Reakčná zmes sa sfiltrovala cez celit (filtračný koláč sa premyl metanolom (500 ml). Filtrát sa koncentroval vo vákuu, čo dalo tuhú látku. Tá sa spracovala a 1 1 etylacetátu a vodou (500 ml). Vrstvy sa oddelili a organická vrstva sa premyla vodou (500 ml) a jednou soľankou (500 ml). Vodné fázy sa extrahovali späť etylacetátom (2 x x 300 ml). Kombinované organické extrakty sa sušili nad bezvodým síranom sodným, filtrovali a koncentrovali, čo dalo žltú tuhú látku (40,8 g). Tá sa ihneď rozpustila v dimetylformamide (kúpeľ ľad/metanol). Roztok reagoval s N,N-dimetylanilínom (20,6 ml, 163 mmol) a potom sa pridal po kvapkách benzyl chlórmravčan (21,5 ml, 143 mmol). Kúpeľ s ľadom sa nechal cez noc roztopiť. Koniec reakcie sa určil TLC (30 % etylacetát/hexán, krátkovlnné UV). Reakčná zmes sa koncentrovala na žltý olej, ktorý' sa rozpustil v 1 1 etylacetátu a premyl vodou (500 ml) a soľankou (500 ml). Vodné fázy sa extrahovali späť etylacetátom (2 x 300 ml). Kombinované organické extrakty sa sušili nad bezvodým síranom sodným, filtrovali a koncentrovali, čo dalo žltú tuhú látku. Surový materiál sa rekryštalizoval z horúceho etylacetátu, aby sa získalo 39,11 g (67 %) titulnej zlúčeniny, ako svetložltá kryštalická látka, teplota topenia 171 - 172 °C.

(d) 3-(3,5-Difluór-4-(4-(terc-butoxykarbonyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metanol l-(Terc-butoxykarbonyl-2,6-difluór-4-(benzyloxykarbonyl)aminofenylpiperazín sa rozpustil v suchom tetrahydrofuráne (150 ml) a ochladil na -78 °C (kúpeľ suchý ľad/acetón). K zmesi sa pridalo po kvapkách 21,6 ml (35 mmol) n-butillítia počas 25 minút. Roztok sa miešal o

pri -78 °C 30 minút, nasledovalo pridanie po kvapkách (4,89 ml, 35 mmol) R-(-)-gIycidyl butyrátu počas 7 minút. Roztok sa udržoval pri -78 °C 30 minút s nasledujúcim pomalým ohriatím na izbovú teplotu cez noc. Koniec reakcie sa určil TLC (5 % metanol/chloroform, krátkovlnné UV). Reakčná zmes sa zriedila metylénchloridom (500 ml) a extrahovala sa tak vodou (3 x 300 ml), ako aj soľankou (300 ml). Vodné fázy sa extrahovali späť ďalším etylacetátom (2 x 400 ml). Kombinované organické extrakty sa sušili nad bezvodým síranom sodným, filtrovali a koncentrovali, čo dalo krémovo žltú tuhú látku. Surový materiál sa rekryštalizoval z horúceho etylacetátu/hexánu, aby sa získalo 11,063 g (85 %) titulnej zlúčeniny, ako biela tuhá látka, teplota topenia 164- 166 °C.

(e) 3-(3,5-Difluór-4-(4-(terc-butoxykarbonyl)-1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)-p-toluénsulfonát

3-(3,5-Difluór-4-(4-(terc-butoxykarbonyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metanol (24,2 g, 59 mmol) sa rozpustil v pyridíne (110 ml) a ochladil na 0 °C (kúpeľ s ľadom). K zmesi sa pridal čerstvo rekryštalizovaný p-toluénsulfonylchlorid (13,4 g, 70 mmol) a roztok sa nechal miešať pri 0 °C 2,5 hodiny. Banka sa zazátkovala a potom sa nechala uložiť cez noc do chladničky (5 °C). Reakčná zmes sa stala svetloružová suspenzia. Podľa TLC zostal ešte nejaký alkohol. Reakčná zmes reagovala s ďalším p-toluénsulfonylchlorid (1,12 g, 5,85 mmol) s katalytickým

4-(dimetylamino)pyridínom a 20 ml suchého metylénchloridu, aby sa uľahčilo miešanie. Po 4 hodinách pri 0 °C reakcia podľa TLC (5 % metanol/chloroform, krátkovlnné UV) skončila. Reakčná zmes sa pridala k 750 ľadovej vody a vyzrážaný produkt sa izoloval filtráciou s odsávaním. Premývalo sa tak vodou (1 1), ako aj etérom (500 ml). Sušenie vo vákuu dalo 29,921 g (90 %) titulnej zlúčeniny, ako biela tuhá látka, teplota topenia 150,5 -151,5 °C.

(f) 3-(3,5-Difluór-4-(4-(terc-butoxykarbonyl)-l -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)metánsulfonát

3-(3,5-Difluór-4-(4-(terc-butoxykarbonyl)-1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metanol (3,831 g, 9,27 mmol) sa rozpustil v metylénchloride (40 ml), ochladil na 0 °C a pridal sa pod dusíkom trietylamín (1,74 g, 2,4 ml, 17,22 mmol). Potom sa pomaly pridal metánsulfonylchlorid (1,48 g, 1 ml, 12,92 mmol) počas 1 minúty. Po 0,5 hodine reakcie podľa TLC (20 % acetón/metylénchlorid) skončila. Reakčná zmes sa zriedila metylénchloridom (200 ml) a premyla vodou (3 x 50 ml) a soľankou (50 ml), sušila sa nad bezvodým síranom sodným, sfiltrovala a koncentrovala vo vákuu, čo dalo titulnú zlúčeninu, ako belavá tuhá látka. Hmotnostné spektrum s vysokým rozlíšením (M+): vypočítané pre C₂₀H₂₇F₂N₃O₇S 491,1538, nájdené: 491,1543.

(g) 3-(3,5-Difluór-4-(4-(terc-butoxykarbonyl)-1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)azid

3-(3,5-Difluór-4-(4-(terc-butoxykarbonyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5 -oxazolidinyl)metyl)-p-toluénsulfonát sa rozpustil v suchom tetrahydrofuráne (125 ml) a reagoval s tuhým azidom sodným (10,19 g, 156 mmol) pri izbovej teplote. Reakčná zmes sa zahrievala počas 3 hodín na 60 °C. Roztok sa nechal ochladiť na izbovú teplotu cez noc pod dusíkom. Podľa TLC (30 % ctylacctát/hexán, bežalo dvakrát, krátkovlnné UV) skončila. Reakčná zmes sa koncentrovala vo vákuu, čo dalo smotanovo zafarbenú tuhú látku. Surový materiál sa rozpustil v 600 ml etylacetátu a premyl tak vodou (2 x 500 ml), ako aj soľankou (500 ml). Vodné fázy sa extrahovali späť etylacetátom (2 x 400 ml). Kombinované organické extrakty sa sušili nad bezvodým síranom sodným, filtrovali a koncentrovali vo vákuu, čo dalo 22,41 g (91 %) titulnej zlúčeniny, ako svetložltá tuhá látka, teplota topenia 115 -117 °C.

Za podstatne rovnakých podmienok odpovedajúci mesylát sa konvertoval na rovnaký azid.

(h) 3-(3,5-Difluór-4-(4-(terc-butoxykarbonyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid:

3-(3,5-Difluór-4-(4-(terc-butoxykarbonyl)-1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl) (22,4 g, 51 mmol) sa rozpustil v 1 1 etylacetátu a potom sa trikrát odplynil dusíkom. K zmesi sa pridalo 4,48 g paládiovej černe 20 hmôt. % a roztok sa opäť trikrát odplynil dusíkom pred náhradou atmosféry vodíkom (z fľaše). Zmes sa miešala pod vodíkom počas 3 hodín, keď podľa TLC (20 % metanol/chloroform, krátkovlnné UV) skončila. Tu sa pridalo 8,26 ml (102 mmol) pyridínu a potom 9,64 ml (102 mmol) anhydridu kyseliny octovej. Zmes sa miešala pri izbovej teplote cez noc. Reakcia podľa TLC (20 % metanol/chloroform, krátkovlnné UV) skončila. Reakčná zmes sa sfiltrovala cez celit (filtračný koláč sa premyl etylacetátom (500 ml)). Filtrát sa koncentroval asi na 600 ml, premyl sa vodou (2 x 500 ml) a soľankou (500 ml). Vodné fázy sa extrahovali späť etylacetátom (2 x 500 ml). Kombinované organické extrakty sa sušili nad bezvodým síranom sodným, filtrovali a koncentrovali, čo dalo žltú tuhú látku. Surový produkt sa rekryštalizoval z horúceho chloroformu a hexánu, aby sa získalo 19,167 g titulnej zlúčeniny, ako bielej tuhej látky, teplota topenia 177 - 179 °C.

(i) 3-(3,5-Difluór-4-(l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid:

-(3,5-Difluór-4-(4-(terc-butoxykarbonyl)-1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidmyl)metyl)acetamid (1,00 g, 2,20 mmol) sa rozpustil v metylénchloride (6 ml) a ochladil na 0 °C (kúpeľ s ľadom). K zmesi sa pridalo 20 ml kyseliny trifluóroctovej a ľadový kúpeľ sa odstránil. Reakčná zmes sa nechala ohriať na izbovú teplotu počas 1 hodiny. Reakčná zmes sa koncentrovala vo vákuu a zvyšok sa rozpustil v 15 ml vody. Roztok sa pridal k 12 ml ionexovej živice Bio Rad AGI-X8 (OH- forma, premytá vodou do neutrálu), pridalo sa ďalších 5 ml vody a zmes sa miešala 10 minút. Zmes sa sfiltrovala a živica sa premyla ďalšou vodou (3 x x 5 ml). Vodný filtrát sa lyofilizoval, aby sa získalo 0,559 g (72 %) titulnej zlúčeniny, teplota topenia 108 - - 112 °C (rozklad), ako biela tuhá látka.

Q) (S)-N-(3,5-Difluór-4-(4-(2-( 1 -piperidinyl)etyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid

Zmes (S)-N-((3-(3,5-difluór-4-(l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamidu (0,200 g, 0,565 mmol), hydrochloridu 1-(2-chlóretylpiperidínu (0,125 g, 0,678 mmol) a uhličitanu draselného (0,478 g, 3,39 mmol) v 10 ml acetonitrilu sa zahrievala pod spätným chladičom 1,5 hodiny. Roztok sa ochladil na izbovú teplotu a koncentroval vo vákuu. Zvyšok sa trel s metylénchloridom, tuhé látky sa odfiltrovali a filtrát sa koncentroval vo vákuu. Surový materiál sa chromatografoval na silikagéli (5 g) s elúciou 5 % a potom 10 % metanol/chloroform. To dalo po koncentrácii vhodných frakcií 0,137 g (52 %) titul nej zlúčeniny, ako belavá tuhá látka, teplota topenia 198 - 200 °C.

Príklad 33 (S)-N-((3-(3-fluór-4-(4-piperidinyl)etyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid

Zmes (S)-N-((3-(3-Fluór-4-(l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamidu (0,200 g, 0,595 mmol), hydrochloridu l-(2-ch!óretyl)piperidínu (0,131 g, 0,714 mmol) a uhličitanu draselného (0,493 g, 3,57 mmol) v 12 ml acetonitrilu sa zahrievala pod spätným chladičom 1,0 hodiny. Roztok sa ochladil na izbovú teplotu a koncentroval vo vákuu. Zvyšok sa trel s metylénchloridom, tuhé látky sa odfiltrovali a filtrát sa koncentroval vo vákuu, čo dalo surový produkt (0,308 g). Tento surový materiál sa chromatografoval na silikagéli (5 g) s elúciou 5 % a potom 10 % metanol/chloroform. To dalo po koncentrácii vhodných frakcií 0,192 g (72 %) titulnej zlúčeniny, ako belavá tuhá látka, teplota topenia 169- 170 °C.

Príklad 34 (S)-N-((3-(3-Fluór-4-(4-morfolinyl)etyl)-1 -piperazinyljfenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid

Zmes (S)-N-((3-(3-fluór-4-( 1 -piperazinyl)fcnyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamidu (0,200 g, 0,595 mmol), hydrochloridu 4-(2-chlóretyl)morfolinu (0,133 g,

0,714 mmol) a uhličitanu draselného (0,493 g, 3,57 mmol) v 12 ml acetonitrilu sa zahrievala pod spätným chladičom 1,0 hodinu. Roztok sa ochladil na izbovú teplotu a koncentroval vo vákuu. Zvyšok sa trel s metylénchloridom, tuhé látky sa odfiltrovali a filtrát sa koncentroval vo vákuu, čo dalo jantárovú gumu (0,201 g). Tento surový materiál sa chromatografoval na silikagéli (5 g) s elúciou 5 % a potom 10 % metanol/chloroform. To dalo po koncentrácii vhodných frakcií 0,129 g (48 %) titulnej zlúčeniny, ako belavá tuhá látka, teplota topenia 150 -151,5 °C.

Príklad 35 (S)-N-((3-(4-(4-(2-Doetylamino)etyl)-l-piperazinyl)-3-fluórfenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid

Zmes (S)-N-((3-(3-fluór-4-(l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamidu (0,200 g, 0,595 mmol), hydrochloridu 2-dietylaminoetylchloridu (0,123 g,

0,714 mmol) a uhličitanu draselného (0,493 g, 3,57 mmol) v 12 ml acetonitrilu sa zahrievala pod spätným chladičom 1,0 hodinu. Roztok sa ochladil na izbovú teplotu a koncentroval vo vákuu. Zvyšok sa trel s metylénchloridom, tuhé látky sa odfiltrovali a filtrát sa koncentroval vo vákuu, čo dalo belavú gumu (0,241 g). Surový materiál sa chromatografoval na silikagéli (5 g) s elúciou 5 % a potom 10 % metanol/chloroform. To dalo po koncentrácii vhodných frakcií 0,159 g (61 %) titulnej zlúčeniny, ako belavá tuhá látka, teplota topenia 131 -133 °C.

Príklad 36 (S)-N-((3-((3-Fluór-4-(4-(2-metoxyetyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid

Zmes (S)-N-((3 -(3 -fluór-4-( 1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamidu (0,450 g, 1,34 mmol), 2

-chlóretylmetyléteru (1,220 ml, 13,40 mmol) a uhličitanu draselného (1,110 g, 8,04 mmol) v 25 ml acetonitrilu sa zahrievala pod spätným chladičom 24 hodín. Roztok sa ochladil na izbovú teplotu a koncentroval vo vákuu. Zvyšok sa trel s metylénchloridom, tuhé látky sa odfiltrovali a filtrát sa koncentroval vo vákuu, čo dalo žltú penovú tuhú látku (0,326 g). Surový materiál sa chromatografoval na silikagéli (25 g) s elúciou 1 %, 3 % a potom 5 % metanol/chloroform. To dalo po koncentrácii vhodných frakcií 0,296 g (56 %) titulnej zlúčeniny, ako belavá tuhá látka, teplota topenia 145,5 - 146 °C.

Príklad 37 (S)-N-((3-((3,5-Difluór-4-(4-(2-metoxyetyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl) acetamid

Roztok (S)-N-((3-((3,5-difluór-4-(4-(terc-butoxykarbonyl)-1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamidu (0,200 g, 0,441 mmol) v metylénchloride (1 ml) reagoval pri izbovej teplote s 4 ml kyseliny trifluóroctovej 1 hodinu. Reakčná zmes sa koncentrovala vo vákuu a zvyšok sa spojil s 2-chlóretylmetyléterom (0,403 ml, 4,41 mmol) a uhličitanom draselným (0,730 g, 5,28 mmol) v 9 ml acetonitrilu. Zmes sa zahrievala pod spätným chladičom 15 hodín. Roztok sa ochladil na izbovú teplotu a koncentroval vo vákuu. Zvyšok sa trel s metylénchloridom, tuhé látky sa odfiltrovali a filtrát sa koncentroval vo vákuu, čo dalo surový produkt. Surový materiál sa chromatografoval na silikagéli (10 g) s elúciou 1 %, 3 % a potom 5 % metanol/chloroform. To dalo po koncentrácii vhodných frakcií 0,097 g (53 %) titulnej zlúčeniny, ako belavá tuhá látka, teplota topenia 162- 164 °C.

Príklad 38 (S)-N-((3-(3-Fluór-4-(4-(3-hydroxypropyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid:

Zmes (S)-N-((3-(3-fluór-4-(l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamidu (0,200 g, 0,595 mmol), 3-chlór-l-propanolu (0,299 g, 3,57 mmol) a uhličitanu draselného (0,493 g, 3,57 mmol) v 12 ml acetonitrilu sa zahrievala pod spätným chladičom 7 hodín. Roztok sa ochladil na izbovú teplotu a koncentroval vo vákuu. Surový materiál sa rozpustil v 10 % metanol/chloroforme a absorboval sa na silikagéli (2 g). Chromatografia tohto materiálu s elúciou 1 %, 3 % a potom 6 % metanol/chloroform dala po koncentrácii vhodných frakcií 0,096 g (41 %) titulnej zlúčeniny, ako biela tuhá látka, teplota topenia 154 - 155,5 °C.

Príklad 39 (S)-N-(3-(3,5-Difluór-4-(4-hydroxyetyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid

Roztok 3-(3,5-difluór-4-(4-terc-butoxykarbonyl)-1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamidu reagoval pri izbovej teplote so 7 ml kyseliny trifluóroctovej 1 hodinu. Reakčná zmes sa koncentrovala vo vákuu a zvyšný jantárový sirup sa spojil s 2-chlóretanolom (0,354 ml, 5,27 mmol) a uhličitanom draselným (0,730 g, 5,27 mmol) v 20 ml acetonitrilu. Zmes sa zahrievala pod spätným chladičom 24 hodín. Roztok sa ochladil na izbovú teplotu a koncentroval vo vákuu. Surový materiál sa chromatografoval na silikagéli (10 g) s elúciou 1 %, 3 % a potom 6 % metanol/chloroform. To dalo po koncentrácii vhodných frakcií 0,067 g (19 %) titulnej zlúčeniny, ako belavá tuhá látka, teplota topenia 172 - 174 °C.

Príklad 40 (S)-N-((3-(3-Fluór-4-(4-(3-(4-morfolinyl)-l-oxopropyl)-1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid

Kyselina 3-(4-morfolinyl)propiónová sa pripravila koncentráciou morfolínu s etylakrylátom (3 ekvivalenty) v refluxujúcom etanole s nasledujúcou destiláciou, zmydeľnením (1 N hydroxid sodný, tetrahydrofurán, reflux), neutralizáciou (1 N HCI) a lyofilizáciou reagoval pri izbovej teplote s (S)-N-((3-(2-fluór-4-(l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamidom (0,354 g, 1,05 mmol) a 50 ml 1 : 1 tetrahydrofurán/metylchlorid. Po 3 dňoch sa reakčná zmes sfiltrovala, aby sa odstránila zrazenina 1,3-dicyklohexyl-močoviny, a filtrát sa koncentroval vo vákuu. Surový produkt sa chromatografoval na silikagéli (20 g) s gradientovou elúciou 1 - 6 % metanol/chloroformu. To dalo 0,446 g (95 %) titulnej zlúčeniny, ako biela tuhá látka, teplota topenia 209 - 210 °C.

Schéma 1

U ^r¹

Schéma 2

nebo τ·α

Μ·α

NeN|

U

1) M*. MTC » Αβ,Ο, Py

K.CO, dlebo

KOHu

Claims (11)

1. Antimikrobiálne oxazolidinóny obsahujúce substituované diazinové skupiny všeobecného vzorca (I) alebo ich farmaceutický prijateľné soli, alebo ich enantioméry, kde

Y je a) vodík

b) Cj^alkyl, benzyl alebo -aryl, pričom aryl je fenyl, pyridyl, alebo naftyl, každý výhodne substitovaný s jedným alebo viacerými F, Cl, Br, I, CO₂R', CN, SR¹, alebo Ci_₄alkyl, R¹ je H alebo Cj^alkyl.

c) -OH, -O-C_Malkyl, -O-vinyl, -O-fenyl, -O-C(O)-C_walkyl, -O-C(O)-fenyl (fenyl môže byť substituovaný jedným až troma F, Cl, -OCH₃, OH, NH₂ alebo C^alkylmi) alebo -O-C(O)-O-CHj,

d) -S-C₁.₆alkyl

e) -SO₂-C₁.₆alkyl, fenylsulfonyl, p-toluénsulfonyl, -SO₂-N(R³)2, (kde R³ je nezávisle vodík, C].4alkyl alebo fenyl, ktorý môže byť substituovaný jedným až troma F, Cl, -OCH₃, OH, NH₂ alebo -C_Malkylmi),

f) -CjOj-C^alkyl, benzoyl-1,2-benzyloxyetoxykarbonyl, -C(O)-O-C,.₆alkyl, -C(O)-N(R³)2, -C(O)-CH(R⁴)N(R³)2, alebo -C(O)-CH(R⁴)NH-C(NH)-NH₂, kde R⁴ je bočný reťazec aminokyseliny,

g) -N(R³)₂, pyridyl, -N(CH₂)_TO kde m je 2 až 6 a spolu s dusíkovým atómom tvorí cyklickú štruktúru a kde jeden alebo viac uhlíkových atómov môže byť nahradený s S, O, alebo NR³, alebo kde R⁵ je OH, -OCH₃, -CH₂OH, -CH,OCH₃, -CO₂CH₃ alebo -CO₂C₂H₅, kde R⁷ je CH₂ alebo C(O) a R⁸ je -H alebo =O, ^³2)ρ kde p je 1 alebo 2, j) alebo k) y

ž kde R⁷ je O, S, S(O), SO, CH2, NH, NCH3, NC2H5, NCHO, NCOCH3 alebo NCO2CH3), kde každý z uvedených CU1alkylov môže byť substituovaný aspoň jedným F, Cl, Br, J, OR¹, CO2R', CN, SR¹ alebo R¹, (kde R¹ je vodík alebo Ci^alkyl), n je také, že kruh obsahuje 6 až 8 atómov,

X a Z sú nezávisle C|.₆alkyl, C₃₁₂cykloalkyl alebo vodík, alebo X a Z tvoria C₀.₃skupinu s mostíkovou väzbou,

U, V a W sú nezávisle C|._f,alkyl, F, Cl, Br, vodík alebo C].₆alkyl substituovaný aspoň jedným alebo viacerými F, Cl, Br alebo J,

R je vodík, C₁.₁₂alkyl, C₃.₁₂cykloalkyl, C^alkoxyl, C₁_₆alkyl substituovaný aspoň jedným alebo viacerými F, Cl, Br, J* a q je 0 až 4 vrátane.

2. Antimikrobiálne oxazolidinóny obsahujúce substituované diazínové skupiny, podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým,žeXaZsú vodíky.

3. Antimikrobiálne oxazolidinóny obsahujúce substituované diazínové skupiny podľa nároku 1,vyznačujúce sa t ý m , že U, V je F a W je vodík.

4. Antimikrobiálne oxazolidinóny obsahujúce substituované diazínové skupiny podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým,žeUjeFaVaWsúvodíky.

5. Antimikrobiálne oxazolidinóny obsahujúce substituované diazínové skupiny, podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým, že Y je vybraný zo skupiny tvorenej H, metylom, etylom, izopropylom, terc-butylom, benzylom, fenylom, pyridylom, acetylom, difluóracetylom, hydroxyacetylom, benzoylom, metoxykarbonylom, etoxykarbonylom, 2-chlóretoxykarbonylom, 2-hydroxyetoxykarbonylom, 2-benzoloxyetoxykarbonylom, 2-metoxyetoxykarbonylom, 2,2,2-trifluóretoxykarbonylom, kyanometylom, 2-kyanoetylom, karbometoxymetylom, 2-karbometoxyetylom, 2-fluóretoxykarbonylom, benzyloxykarbonylom, terc-butoxykarbonylom, metylsulfonylom, fenylsulfonylom alebo paratoluénsulfonylom.

6. Antimikrobiálne oxazolidinóny obsahujúce substituované diazínové skupiny podľa nároku 4, vyznačujúce sa tým, že Y metoxykarbonyl alebo kyanometyl.

Ί. Antimikrobiálne oxazolidinóny obsahujúce substituované diazínové skupiny podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým, že R je metyl, H, metoxy alebo CHC1₂.

8. Antimikrobiálne oxazolidinóny obsahujúce substituované diazínové skupiny podľa nároku 1, vyznačujú c e sa t ý m , že sú to opticky čisté enantioméry s

S-konfiguráciou na C5 oxazolidínovom kruhu.

9. Antimikrobiálne oxazolidinóny obsahujúce substituované diazínové skupiny podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým, že n je 1.

10. Antimikrobiálne oxazolidinóny obsahujúce substituované diazínové skupiny podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že to je metylester 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-1 -piperazínkarboxylovej kyseliny, etylester 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfenyl)-1 -piperazínkarboxylovej kyseliny, metylester 4-(4-(5-((acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl)-2-fluórfeny 1)-1 -piperazínkarboxylovej kyseliny, N-((3-(4-(4-benzoyl)-1 -piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid, N-((3-(4-(3-fluór-4-(4-(2-kyanoetyl)-1 -pipcrazinyljfeny 1)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid, N-((3-(4-(3-fluór-4-(4-(2-hydroxyetyl)-1 -piperazinyljfenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid, N-((3-(4-(3-fluór-4-(4-benzoyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid, 2-metoxyetylester 4-(4-[5 [(acetylamino)metyl)-2-oxo-3-oxazolidinyl]-2-fluórfenyl]-l-piperazínkarboxylovej kyseliny,

4-[4-[5-(acetylamino)metyl]-2-oxo-3-oxazolidinyl]-2-fluórfenyl]-l-piperazínacetonitril, (S)-N-((3-((3-fluór-4-(4-(2-metoxyetyl)-l-piperazinyl)fenyl-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid a (S)-N-((3-((3,5-difluór-4-(4-(2-metoxyetyl)-l-piperazinyl)fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl)metyl)acetamid.

11. Antimikrobiálne oxazolidinóny obsahujúce substituované diazínové skupiny podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že to je (+/-)-N-[[3-[4-[4-( 1,4-dioxopentyl)-l -piperazinyl]-3-fluórfenyl]-2-oxo-5-oxazolidinyl]metyl)acetamid, N-[[3-[4-[4-(l,4-dioxopentyl)-l-piperazinyl]-3-fluórfenyl]-2-oxo-5-oxazolidinyl]metyl)acetamid, (+/-)-N-[[3-[4-[4-[(l-oxo-6-oxa-7-fenyl)heptyl]-l-piperazinyl]-3-fluórfenyl]-2-oxo-5-oxazolidinyl]metyl]acetamid, (+/-)-N-[[3-[4-[4-(N-karbobenzyloxy)-2-amino-1 -oxoetyl)-l-piperazinyl]]-3-fluórfenyl]-2-oxo-5-oxazolidinyl]metyljacetamid, (+/-)-N-[[3-[3-ľluór-4-(4-formyl)-l-piperazinyl)fenyl]-2-oxo-5-oxazolidinyl]metyl]acetamid: 2-(fenylmetoxy)etylester kyseliny (+/-)-4-[4-[5[(acetylamino)metyl]-2-oxo-3-oxazolinyl-2-fluórfenyl]-l-piperazínkarboxylovej,

2-(fenylmetoxy)etylester kyseliny (S)-4-[4-[5-[(acetylamino)metyl]-2-oxo-3-oxazolinyl)-2,6-difluórfenyl]-l-piperazinkarboxylovej, (S)-N-[[3-[3-fluór-4-[4-[2-4-morfolinyl)etyl]-l-piperazinyl]fenyl)-2-oxo-5-oxazolidinyl]metyl]acetamid.

12. Použitie antimikrobiálnych oxazolídinónov podľa ktoréhokoľvek predchádzajúceho nároku, kde Y nie je vodík, na prípravu liečiva na liečenie antibakteriálnych infekcií.