SK157294A3 - Block with lateral spaces - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa dotýka dlažbového bloku, upraveného na vloženie do dlažbovej väzby a uloží teľného do mriežkovej modulovej sieti pokrývajúcej dláždenú plochu, a opatrený bočnými dištančníkmi.

Doterajší stav techniky

Dlažbové bloky a dlaždice sú známe v mnohých tvarových obmenách. Napríklad v spisoch DE 341 16 540 a US-PS 3 494 266 sú opísané dlažbové bloky, ktorých vonkajší obrys je vytvarovaný tak, aby mohol byť zaklesnutý do obrysu susedných blokov svojimi zazubenými bočnými stenami.

Týmto zazubením sú dlažobné bloky tohoto vytvorenia tiež zaistené proti posunutiu do strán, takže sa podstatne zvyšuje stabilita dlažby majúca väzbu vytvorenú z takto tvarovaných dlažobných blokov.

Z tohoto druhu dlaždíc alebo dlažobných blokov je síce tvarovým zaklesnutím styčných plôch zlepšená stabilita dlažbovej väzby, ale z takých prvkov nie je možné vytvárať dlažby s priebežnými škárami, v ktorých by mohla napríklad rásť tráva alebo mach, aby sa zlepšil dekoratívny účinok dlažby. Okrem toho takto vytvorené dlaždice neumožňujú odvod dažďovej vody, ktorá môže ich tesnými spojovacími zámkami len pomaly presakovať do zemi.

Aby sa dosiahlo spojenie výhod vzájomného zazubeného spojenia susedných dlaždíc s výhodou dostatočne širokých styčných Škár medzi jednotlivými blokmi, bol vyrieSený dlažbový blok, ktorý je opísaný v EP 0 060 961 BI.

Tento dlažbový blok je vo svojej spodnej časti taktiež opatrený tvarovým vonkajším obrysom, upraveným na zaklesnutie do zazubeného vonkajšieho obrysu susedného bloku, ale v hornej tretine svojej výšky je oproti spodnej časti odsadený a má v pôdorysnom pohľade štvoruhoľníkový vonkajší tvar, ktorého obvod je o niečo menší ako obvod spodnej zazubenej časti. Na hornej ploche tejto hornej odstupňovanej časti dlažbového bloku je vytvorená nášľapná plocha.

Po osadení tohoto bloku do vytváraného úseku dlažby je vďaka zazubeniu svojej spodnej časti dlažbový blok zaistený proti posunutiu do strán a v hornej časti výšky bloku sa nachádza dostatok miesta na vytvorenie škár.

Takto vytvorený blok však má stále ešte nevýhodu spočívajúcu v tom, že spodné časti susedných blokov do seba zapadajú po celom obvode pomerne tesne svojimi obvodovými obrysmi, takže voda môže v tejto spodnej časti blokov len ťažko presakovať do podkladu.

Okrem toho bol už navrhnutý rad dlažobných blokov a dlaždíc, ktoré boli opatrené bočnými dištančnými prvkami na zaistenie rovnomerných škár medzi susednými dlažbovými blokmi. Také dlaždice a dlažbové bloky sú opísané napríklad v DE 89 01 920, DE 87 00 821, EP 0 227 144 a DE 83 02 622.

všetkých týchto známych vyhotoveniach dlažbových dlaždíc sú dištančné alebo rozperné prvky vytvorené dosadajú na styčné plochy susedných dlaždíc po do väzby iba na zraz. V niektorých riešeniach styčné plochy dištančných výstupkov na bočné plochy dlaždíc, v iných dosadajú čelné styčné plochy

Vo blokov a tak, že zosaden í dosadajú susedných dištančných prvkov na obdobné styčné plochy dištančných výstupkov susedných dlaždíc.

Takto vytvorené dištančné a rozperné prvky síce zaisťujú požadovaný odstup medzi susednými dlaždicami, ale neposkytujú týmto dlaždiciam žiadne zaistenie proti posuvom v smere rovnobežnom s rovinami bočných stien dlaždíc.

V DE 89 13 777 je opísaná dlaždica s dištančnými výstupkami na bočných stenách, ktorých styčné plochy neprebiehajú rovnobežne s bočnými stenami dlaždice, ale sú k nim sklonené Šikmo, aby sa dosiahlo zabezpečenie dlaždíc v dlažbe proti bočným posuvom.

Takto vytvorená dlaždica je síce dostatočne spoľahlivo zaistená proti posunutiu do strán, ale takto vytvorený dlažbový prvok má aj pri štvorcovom pôdoryse rôzne vytvarované bočné plochy. To znamená ako pri výrobe dlaždíc, tak tiež pri kladení dlažby značné komplikácie, ktoré zvyšujú náklady, ktoré tak zvyšujú ceny oboch týchto výrobných postupov.

Z DE 90 00 928-U alebo DE 38 04 760 Al je konečne známy dlažobný blok s rozpernými prvkami, ktoré majú vonkajšie telesné vytvorenie upravené na vzájomný tvarový záber oboch na seba dosadajúcich výstupkov. Tieto tvarové úpravy sú však najmä v prvom z oboch riešení veľmi zložité a vyžadujú veľmi presnú prácu pri kladení týchto dlaždíc a blokov, čo je najmä pri strojnom pokladaní dlažby sotva možné.

Úlohou vynálezu je vyriešiť telesné vytvorenie dlažbového bloku, pri ktorom by jednako bolo zaistené vytváranie rovnomerných styčných škár, ktoré by umožňovali bezproblémové presakovanie vody, a jednako by bol blok na uloženie do dlažby zaistený proti posúvaniu do strán pri zachovaní predpokladov na ľahké kladenie dlažby.

Podstata vynálezu

Táto úloha je vyriešená dlažbovým blokom podľa vynálezu, uloží teľným do mriežkovej modulovej sieti, pokrývajúcej dláždenú plochu, a opatreným bodnými dištančníkmi, ktoré sú opatrené styčnými plochami na tvarové pripojenie k styčným plochám dištančníkov susedných dlažbových blokov; podstata vynálezu spočíva v tom, že styčné plochy distančnlkov majú priestorový tvar na tvarové zaseknutie s komplementárnymi styčnými plochami distančnlkov susedných dlažbových blokov, pričom styčné plochy všetkých distančnlkov na každom dlažbovom bloku majú najmä schodovitý, prípadne stupňovitý vonkajší obrys a ich stupňovité usporiadanie je vytvorené okolo celého obvodu dlažbového bloku v rovnakom zmysle.

Konkrétnym výhodným vytvorením dlažbového bloku podľa ďalších nárokov je možné dosiahnuť ďalších výhodných účinkov riešenia podľa vynálezu.

Podľa týchto znakov je dlažbový blok veľmi výhodný na zapojenie do dlažbovej väzby, ktorá je rozčlenená do jednotlivých modulových polí mriežkovej modulovej sústavy, pokrývajúcej celú plochu vytváranej dlažby. Styčné plochy každého distančníka majú v dôsledku svojho vytvorenia podľa vynálezu charakter priestorového útvaru, ktorý slúži k zaklesnutiu do komplementárnych styčných plôch susedných blokov, pričom odstupňovanie distančnlkov je orientované okolo obvodu bloku stále v rovnakom zmysle.

Takto vytvorené dlažbové bloky sú vzájomným tvarovým záberom distančnlkov medzi sebou pevne zaistené vo väzbe dlažby a nemôže dôjsť k ich posunutiu do strán. Tým je podstatne zvýšená stabilita jednotlivých blokov a zaťažíteľnosť dlažby ako celku.

V tvare dlažbového bloku podľa vynálezu ostávajú zachované všetky výhody vytvorenia blokov alebo dlaždíc s postrannými výstupkami, to znamená je umožnené dobré presakovanie vody pomerne širokými škárami, ktorých šírka je vždy celkom rovnomerná. Škáry medzi dlažbovými blokmi môžu byť v závislosti na účelu vytváranej dlažby ešte ďalej dekoratívne upravené v podstate ľubovoľným spôsobom. Tvar týchto škár nie je v žiadnom prípade obmedzený len na priame línie. Okraje hornej nášľapnej plochy bloku môžu byť podľa požiadavkov zvlnené, vrúbkované alebo môžu mať rad iných tvarov.

Vo výhodnom vyhotovení vynálezu sú na jednej bočnej stene dlažbového bloku vytvorené najmenej dva distančníky a rovnaký počet dištančníkov, rozmiestnených v rovnakých rozstupoch, je upravený na protiľahlej komplementárnej bočnej stene dlažbového bloku. Tým sa dosahuje výhoda spočívajúca v tom, že s jediným druhom dlažbových blokov je možné vytvárať tak zvanú krížovú väzbu dlažby. Distančníky na jednej bočnej stene a na príslušnej komplementárnej bočnej stene sú vytvorené tak, že každému dištančníku komplementárny distančník a všetky tieto j e pr i radený j eden na seba dosadajúce dvojice dištančníkov môžu súčasne tvarové do seba zapadať.

Aby bolo možné vytvárať dlažbu s pripadne dekoratívnym vzorom z mozaikovo kladených blokov a dlaždíc, je nutné použiť rôzne veľkých dlažobných prvkov. Výhodné je pritom použitie takých veľkostí dlažbových prvkov, ktoré v mriežkovej modulovej sieti na vytvorenie dlažbovej väzby pokrývajú vždy taký počet modulových jednotiek, ktorý je možno určiť celým číslom.

Zvlášť výhodné na vytvorenie modulovej sieti na položenie dlažby sú také dlažbové bloky, ktoré majú v pôdoryse rovnobežníkový tvar. Jednotlivé modulové prvky modulovej sieti potom môžu mať taktiež rovnobežníkové tvary a modulové čiary sú presadené o polovicu áÍrky styčnej škáry k obom koncom predĺžených strán.

Ak sú napríklad k sebe priradené distančníky na dvoch vzájomne protiľahlých bočných stenách umiestnené v rovnakej výške vo vzťahu k dĺžkovým rozmerom bočných stien, je možné ukladanie dlažbových blokov do tak zvanej krížovej väzby bez presadenia medzi susednými blokmi v jednom priamom rade. To platí pochopiteľne aj pre prípad, kedy sa modulové čiary krížia v inom uhle ako 90°.

V ešte inom výhodnom vyhotovení vynálezu sú najmenej dva distančníky na jednej bočnej stene opatrené rovnakými styčnými plochami, pričom rozstup týchto styčných plôch pozdĺž bočnej steny je rovná dĺžke modulovej jednotky delenej počtom dištančníkov, pripadajúcich na jednu modulovú jednotku.

Takto vytvorený blok môže byť výhodne využívaný na vytváranie behúňovej väzby dlažby, v ktorej sú bloky usporiadané do priebežných radov a dlažobné bloky v jednom rade sú presadené oproti blokom druhého radu. Pri vytváraní dlažby z dlažbových blokov s rovnakými veľkosťami zodpovedá počet distančníkov, vytvorených podľa predchádzajúceho opisu na každej z bočných stien bloku, počtu možností vzájomného presadenia susedných blokov v smere ich bočných stien.

Ak sú dve vzájomne protiľahlé bočné steny dlažbových blokov podľa ďalšieho výhodného vyhotovenia vynálezu vytvorené symetricky vzhľadom k osi otáčania o 180°, dosahuje sa tým jednako zníženie nákladov na výrobu blokov a jednako sa umožní uloženie jedného bloku do väzby v dvoch smerových orientáciách. To je zvlášť výhodné pri pravouhoľníkových blokov a dlaždíc, pretože je možné klásť bloky jeden vedľa druhého, bez toho aby bolo potrebné vyhľadávať distančníky, ktoré k sebe svojim tvarom patria.

Pri dlažobnom bloku, ktorý má v pôdoryse v matematickom zmysle rovnobežníkový tvar, to znamená tiež pravouhoľníkový tvar, môžu byť na jeho pretínajúcich sa bočných stenách vytvorené rôzne distančnlky. Tým je možné podľa požiadavkov voliť rozdielnu šírku krížiacich sa škár. Spravidla sa však všetky škáry vytvárajú rovnako široké.

má v ďalšom a je súmerný vytvorený blok do vytváranej

Dlažbový blok podľa vynálezu vyhotovení štvorcový pôdorysný tvar otáčania pri natočení o 90°. Takto kladený s ľubovoľnou orientáciou väzby.

výhodnom voči osi môže byť dlažbovej

V inom výhodnom vyhotovení vynálezu sú styčné plochy dištančníkov vytvorené tak, že prídavný dlažbový blok je zasunutéľný do čiastočne položenej väzby dlažby, vytvorenej pred tým pozdĺž dvoch sústav vzájomne sa krížiacich modulových čiar, bočným posuvným pohybom vo vodorovnom smere dlažby. Tento posuv je potrebné vykonávať ešte v dobe, kedy sa prisúvaný blok už nachádzal dva susedné bloky, položené pozdĺž krížiacich sa modulových čiar. Týmto prisúvaniam pridávaného dlažbového bloku do čiastočne položenej dlažby sa do tejto väzby zapojujú súčasne dve bočné steny bloku, ktoré na seba nadväzujú. Takto navrhnuté vytvorenie dlažbového bloku poskytuje najmä pri strojnom kladení dlažieb mimoriadnej výhody alebo dlaždice spustené k okrajom zostavenej časti dlažby zhora.

V ďalšom konkrétnom vyhotovení dlažbového bloku podľa vynálezu obsahuje každá schodovitá alebo stupňovitá styčná plocha dve vzájomne rovnobežnej oblasti, ktoré sú rovnobežné sú umiestnené v rôznych pričom tieto oblasti sú plochou alebo plochou Takto vytvorené dlažbové tiež s bočnými stenami a vzdialenostiach od bočných stien, vzájomne spojené rovinnou šikmou orientovanou kolmo na bočné plochy.

bloky sa vo väzbe dlažby dotýkajú svojimi takto upravenými ôelnými styčnými plochami iba rovnako tvarovaných styčných plôch susedných blokov, pričom každý dištančník presahuje cez os styčnej škáry, to znamená pretína modulové čiary. Modulová čiara delí spojovaciu plochu medzi oboma oblasťami, nerovnobežnú s bočnými stenami dlažbového bloku, na dve časti.

Šikmé plochy sú po celom obvode dlažbového bloku sklonené v jednom zmysle vzhľadom k priľahlým bočným stenám a sú vždy buď stúpajúcimi alebo klesajúcimi plochami. Tým je vytvorené príkladné vytvorenie styčných plôch, v ktorom je zaistená možnosť priloženia bloku k čiastočne zostavenej dlažbe spôsobom uvedeným v predchádzajúcej časti.

Dlažbový blok podľa vynálezu môže mať aj iné tvary. Iba je potrebné dbať na to, aby sa uhlový rozsah, v ktorom je možné pridávaný blok zasunúť do už zostavenej časti väzby, prekrýval s definovaným uhlovým rozsahom susedného bloku, ako bude podrobnejšie objasnené v príkladoch vyhotovenia vynálezu.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude bližšie objasnený pomocou príkladov vyhotovenia zobrazených na výkresoch, kde znázorňujú obr. 1 axonometrický pohľad na dlažbový blok podľa vynálezu, obr. 2 bočný pohľad na dlažbový blok z obr. 1, obr. 3 pôdorysný pohľad na dlažbový blok podľa obr. 1, obr. 4 pohľad zdola na dlažbový blok z obr. 1, obr. 5 pohľad na behúňovú väzbu, vytvorenú z dlažbových blokov zobrazených na obr. 1, obr. 6 pohľad na behúftovú väzbu vytvorenú z dlažbových blokov zobrazených na obr. 1, obr. 7 pôdorysný pohľad na čiastočne zostavenú dlažbu s krížovou väzbou, do ktorej sa práve vkladá nový blok, a obr. 8 pôdorysný pohľad na väzbu dlažby zostavenej z blokov s rozdielnymi veľkosťami.

Príklady vyhotovenia vynálezu i

Dlažbový blok i podľa vynálezu, zobrazený na obr. 1 až 4, má v podstate hranolovitý tvar s!štvorcovou nášľapnou plochou

I a je opatrený bodnými dištančníkmi 3. Bočné distančníky 3 t

majú na svojich bokoch stupňovitú styčnú plochu 4, ktorá pozostáva z dvoch vedľa seba uložených a vzájomne rovnobežných oblastí 5, 6, ktoré sú spolu spojené Šikmou plochou 7. Na každej z bočných stien 8, 9, 10. 11 dlažbového bloku 1_ sú vytvorené dva distančníky 3, ktoré sú usporiadané v rozstupoch d majúcich v tomto Špeciálnom príkladnom vyhotovení na všetkých štyroch bočných stenách 8 až 11 rovnakú veľkosť.

(

Vždy dva k sebe priradené a vzájomne komplementárne distančníky 12. 13 na dvoch vzájomne protiľahlých bočných stenách 9, 11 dlažbového bloku i sú vytvorené v rovnakej výške h, meranej v smere dĺžky bočných stien 9, 11 . Obe styčné plochy 14, 15 k sebe prislúchajúcich a komplementárnych dištančníkov 12, 13 majú rovnaký priebeh. V znázornenom príkladnom vyhotovení sú styčné plochy 14, 15 okrem toho vytvorené súmerne pre natočenie o 180°. V dôsledku toho môžu byť obe bočné steny 9, 1 i spoločne s príslušnými distančníkmi

12. 13. 16. 17 vytvorené súmerne na otáčanie dlažbového bloku o 180°.

V zobrazenom príkladnom vyhotovení, v ktorom má základné teleso dlažbového bloku i hranolovitý tvar a ako je zjavné z Štvorcového tvaru nášľapnej plochy 2, rovnobežníkový, prípadne pravouhoľníkový pôdorys, sú všetky Štyri bočné steny 8 až 11 vytvorené zhodne. Celý dlažbový blok X je vytvorený súmerne vzhľadom k otočeniu o 90°. V dôsledku tohoto konštrukčného vytvorenia môže byť každá z bočných stien 9 až 11 jedného dlažbového bloku X priradená k ľubovoľnej bočnej stene 9 až 11 susedného dlažbového bloku 1.

Pri sledovaní priebehu vonkajšieho obrysu dlažbového bloku X napríklad na obr. 4 v jednom smere okolo dookola sa zisťuje, že šikmé plochy 7, ktoré nie sú rovnobežné s bočnými plochami dlažbového bloku X, sú sklonené tak, že sú vždy buď stúpajúcimi plochami alebo príslušnej bočnej stene 8 klesajúcimi plochami vzhľadom k až 1 i dlažbového bloku X. Pri sledovaní obvodu napríklad v smere pohybu hodinových ručičiek na obr. 4 sú všetky šikmé plochy 7 plochami klesajúcimi smerom k príslušnej bočnej stene 8 až 11 dlažbového bloku X.

Na obr. 5 až 7 sú zobrazené príklady vytvárania dlažieb z dlažbových blokov X, usporiadaných do behúňovej alebo krížovej väzby. Modulové Čiary R, ktoré v týchto zobrazených príkladoch vytvárajú pravouhoľníkovou mriežkou so štvorcovými modulovými pólami, sú zobrazené čiarkovanými čiarami.

Rovnakým vytvorením styčných častí dlažbových blokov X a priradením dvojíc k sebe prislúchajúcich a protiľahlých distančníkov 12. 13 dvoch protiľahlých bočných stien 9, 11 je možné vytvárať dlažbu z dlažbových blokov X so spoločnými styčnými plochami 4.

Vždy dva k sebe priradené a komplementárne distančníky

12. 13 zaberajú do seba svojimi šikmými plochami 7 a vytvárajú tak zazubené styky. Týmto zazubením je dosiahnutá zvýšená stabilita dlažbovej väzby 19, 21. v ktorej sú jednotlivé dlažbové bloky £ podstatne lepšie zaistené proti posuvu do strán.

dlažbovej väzby 19. pripojenie vyhotoven í

Týmto vytvorením styčných plôch 4 je možné navyše dosiahnuť to, že dlažbový blok £ sa môže posunutím do strany v smere šípky P alebo šípky Q zapojiť do čiastočne vytvorenej 21 a pritom je dosiahnuté súčasné dvoch bočných strán. V neznázornenom príkladnom je to dosiahnuté tým,že šikmé plochy 7 styčných plôch 4 sú, ako je to zjavné z obr. 4, sklonené tak, že sú vo vzťahu k príslušným bočným stenám 8, 9, £0, 11 pri sledovaní vonkajšieho obrysu dlažbového bloku £ po obvode v jednom smere buď všetky stúpajúce alebo sú všetky klesajúce. V príklade na obr. 4 sú napríklad všetky šikmé plochy 7 pri sledovaní okolo obrysu v zmysle otáčania hodinových ručičiek vzhľadom k príslušným bočným stenám 8, 9, 10, 11 klesajúce.

Na obr. 6 sú napríklad zobrazené dva rohové bloky 18., 20, z ich polohy v dlažbovej väzbe 21 je zrejmé, že boli uložené do pred tým vytvorenej dlažbovej väzby 21 bočným posuvom v smere šípky P, prípadne v smere šípky Q.

Ľavý spodný rohový blok 18 môže byť napríklad v zobrazení podľa obr. 6 prisunutý zdola v smere šípky P k dohotovenej časti dlažbovej väzby 21 . Pravý spodný rohový blok 20 môže byť zase v tomto zobrazení prisunutý sprava v smere šípky Q. Akonáhle je dlažbový blok obklopený na viac ako dvoch stranách susednými dlažbovými blokmi, je už v dlažbe pevne zakotvený. Rovnaké zásady platia samozrejme tiež pre dlažbovú väzbu 19 zobrazenú na obr. 5.

Distančníky 12, 13 v dlažbovej väzbe 19 presahujú vždy cez os 23 škáry 22, pričom pri každom distančníku 12. 13 delí táto os 23 škáry 22 ich šikmú plochu 7 na dve časti. V znázornenom príkladnom vyhotovení sú osi 23 Škár 22 zhodné s modulovými diarami R. Tento stav nemusí byť zachovaný vo všetkých prípadoch, v tomto konkrétnom prípade vychádza z toho, že bodné steny 8, 9, 10. 11 dlažbových blokov i sú priame a rovnako dlhé, a všetky distandníky 3 majú zhodné telesné a tvarové vytvorenie. Pokiaľ by boli bodné steny 8 až 11 zakrivené, vznikali by príslušné zakrivené škáry 22, ktorých strednicové diary by pochopiteľne neboli zhodné s priamkovými modulovými dierami R.

Rozstup d dvoch dištančníkov 12. 13 na jednej bodnej ploche zodpovedá presne polovici súdtu dĺžky L bodnej strany s šírky F škáry 22, prebiehajúcej kolmo k rovine tejto bodnej strany, to znamená dĺžke Lr modulovej jednotky (d = Lr/2). Tým sú dané pozdĺž tohoto smeru bodných strán dve rôzne možnosti vytvárania väzby dlažby z prvkov podľa vynálezu. Jedna z možnosti zodpovedá behúňovej dlažbovej väzbe 19 zobrazenej na obr. 5 a druhá možnosť zodpovedá krížovej dlažbovej väzbe 21 podľa obr. 6. Pokiaľ by bola každá bodná stena opatrená troma dištančníkmi, musel by rozstup d týchto dištančníkov zodpovedať presne jednej tretine dĺžky Lr modulovej jednotky, to znamená d = Lr/3, aby bolo možné dosiahnuť troch možností vzájomného presadenia prvkov dlažby.

V čiastočne položenej krížovej dlažbovej väzbe 21 na obr. 7 je dobre poznať ukladanie dlažbového bloku 25 do sústavy ostatných prvkov, pretože tento príklad je zobrazený vo zväčšenej mierke. V tejto sústave je tiež napríklad obsiahnutý pravouhoľníkový dlažbový blok 24, ktorý prebieha cez dve modulové jednotky. Aj bez ďalšieho zobrazovania je zrejmé, že zostava dlažby môže obsahovať tiež také typy dlažbových prvkov, ktoré siahajú cez viac ako dve modulové jednotky.

Pomocou novo osadzovaného dlažbového bloku 25 a tiež dvoch okrajových dlažbových blokov 26, 27 je možné objasniť.

za akých predpokladov môže byť pridávaný dlažbový blok 25 priradený svojimi dvoma susednými bočnými stenami 8, 9 k rohovej väzbe dlažby z dlažbových blokov 1_, aby bol nakoniec uložený v svojej modulovej jednotke 28.

Dlažbový blok 25 sa môže jednou svojou bočnou stenou, napríklad prvou bočnou stenou 8, prisunutý posuvným pohybom prebiehajúcim v ľubovoľnom uhle, spadajúcim prvej uhlovej oblasti a, k okrajovému dlažbovému bloku 26. Uhlová oblasť et je určená tvarom styčnej plochy dištančníkov.

V zobrazenom príkladnom vyhotovení je táto uhlová oblasť et vymedzená v krajnej polohe uhlom, ktorý zviera šikmá plocha 7 dištančníkov 3 s ich vzájomne rovnobežnými oblasťami 5, 6.

Taktiež tak je bezprostredne zrejmé, že novo pridávaný dlažbový blok 25 môže byť svojou druhou bočnou stenou 9 prisúvaný napríklad k ďalšiemu okrajovému dlažbovému bloku 27 v ľubovoľnom uhle, ktorý spadá do rozsahu druhej uhlovej oblasti g, určujúcej druhú skupinu možných zasúvacích uhlov. Druhá uhlová oblasť g je vymedzená analogicky ako rozsah prvej uhlovej oblasti c.

Ak sa má pridávaný dlažbový blok 25 prisúvať súčasne svojou prvou bočnou stenou 8 k bočnej stene 30 dlažbového bloku 31 a svojou druhou bočnou stenou 9 k bočnej stene 29 dlažbového bloku 24, je také prisunutie možné vtedy, keď sa dosiahne prekrytie aspoň časti oboch uhlových oblastí et, [l, pričom prekrývajúce sa oblasti vymedzujú spoločnú uhlovú oblasť qp Pridávaný dlažbový blok 25 potom môže byť prisúvaný v ľubovoľnom smere, spadajúcom do tejto spoločnej uhlovej oblasti bočným posuvom, až sa dostane na svoje miesto v príslušnej modulovej jednotke 28.

Na obr. 8 je zobrazená väzba 32 dlažby, vytvorenej v štvorcovej modulovej mriežke, vymedzenej modulovými čiarami R. V tomto príklade sú použité dlažbové bloky 33, 34, 35, 36, 37. 38 rôznych veľkostí. Najmenší dlažbový blok 33 pokrýva presne jedno pole modulovej mriežky, zatiaľ čo najväčší dlažbový blok 38 má plošnú veľkosť zodpovedajúcu dvanástim modulovým jednotkám 28. Všetky dlažbové bloky 33 až 38 obsadené v tejto väzbe 32 dlažby však pokrývajú taký počet modulových jednotiek, ktorý je možné vyjadriť celým číslom. Samozrejme by bolo možné vytvoriť tiež takú väzbu 32 dlažby, v ktorej by už ten najmenší blok pokrýval niekoľko modulových jednotiek.

Sú pochopiteľne možné tiež také väzby dlažieb a také tvary dlažbových blokov, ktoré sú osadzované do modulových mriežok iného usporiadania ako štvorcového alebo obecne pravouhoľníkového tvaru. Použiteľná by bola taktiež šesťuhoľníková modulová sústava, ktorá vytvára voštinovú štruktúru, pokrývajúcu rovnomerne celú plochu, alebo modulovú sieť s trojuhoľníkovými alebo rovnobežníkovými, napríklad 1ichobežníkovými pólami.

Claims (15)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Dlažbový blok na vloženie do dlažbovej väzby (19, 21), uloží teľný do mriežkovej modulovej sieti (R), pokrývajúcej dláždenú plochu, a opatrený bočnými dištančníkmi (3), ktoré sú opatrené styčnými plochami (4) na tvarové pripojenie k styčným plochám (4) distančnlkov (3) susedných dlažbových blokov, pričom styčné plochy (4) distančnlkov (3) majú priestorový tvar <5 až 7) na tvarové zaklesnutie s komplementárnymi styčnými plochami (4) distančnlkov (3) susedných dlažbových blokov a styčné plochy (4) všetkých distančnlkov (3) na každom dlažbovom bloku majú najmä schodovitý, prípadne stupňovitý vonkajší obrys a ich stupňovité usporiadanie je vytvorené okolo celého obvodu dlažbového bloku (1) v rovnakom zmysle.
2. 2. Dlažbový blok podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m, že na jednej bočnej stene (9) dlažbového bloku (1) sú vytvorené najmenej dva distančnlky (12, 17) a rovnaký počet distančnlkov (13, 16), rozmiestnených v rovnakých rozstupoch (d), je upravený na protiľahlej komplementárnej bočnej stene (11) dlažbového bloku (1).
3. 3. Dlažbový blok podľa najmenej jedného z nárokov 1 a 2, vyznačujúci sa tým, že je vytvorený v takých dimenziách, že pokrýva celočíselný počet modulových jednotiek modulovej sieti.
4. 4. Dlažbový blok podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že má mimo oblasti distančnlkov (3) rovnobežníkový pôdorysný tvar.
5. 5. Dlažbový blok podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že k sebe priradené distančnlky (12, 13) na dvoch vzájomne protiľahlých bočných stenách (9, 11) sú umiestnené v rovnakej výške (h) vo vzťahu k dĺžkovým rozmerom bočných stien (9, 11).
6. 6. Dlažbový blok podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že najmenej dva distančníky (12, 17) na jednej bočnej stene (9) sú opatrené rovnakými styčnými plochami (4), pričom rozstup (d) týchto styčných plôch (4) pozdĺž bočnej steny (9).je rovný dĺžke (Lr) modulovej jednotky delenej počtom distančníkov (12, 17), pripadajúcich na jednu modulovú jednotku.
7. 7. Dlažbový blok podľa vyznačujúci sa steny (9, 11) sú vytvorené dlažbového bloku (l)o 180° najmenej tým, súmerne jedného z nárokov 1 až 6, že dve protiľahlé bočné vzhľadom k osi natáčania
8. 8. Dlažbový blok podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 7, vyznačujúci sa tým, že má pravouhoľníkový tvar.
9. 9. Dlažbový blok podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 8, vyznačujúci sa tým, že je opatrený na svojich pretínajúcich sa bočných stenách rovnako vytvorenými dištančníkami na vytvorenie krížiacich sa styčných škár s rovnakou šírkou.
10. 10. Dlažbový blok podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 9, vyznačujúci sa tým, že má štvorcový pôdorysný tvar a je súmerný voči osi otáčania pri natočení o 90°.
11. 11. Dlažbový blok podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 10, vyznačujúci sa tým, že styčné plochy (4) distančníkov (3) sú vytvorené tak, že pridávaný dlažbový blok (25) je zasunuteľný do väzby (21) dlažby, vytvorenej pred tým pozdĺž dvoch sústav vzájomne sa krížiacich modulových čiar (R), bočným posuvným pohybom (v smere šípky W) svojimi dvoma na seba nadväzujúcimi bočnými stenami (8, 9) súčasne.
12. 12. Dlažbový blok podľa najmenej jedného z nárokov 1 až

    11, vyznačujúci sa tým, že každá schodovitá alebo stupňovitá styčná plocha (4) obsahuje dve vzájomne rovnobežné a odstupňované oblasti (5, 6), ktoré sú vzájomne spojené rovinnou šikmou plochou (7) alebo plochou (7) orientovanou kolmo na bočné plochy, pričom šikmé plochy (7) sú po celom obvode dlažbového bloku (1) sklonené v jednom zmysle vzhľadom k priľahlým bočným stenám a sú vždy buď stúpajúcimi alebo klesajúcimi plochami.
13. 13. Dlažbový blok podľa najmenej jedného z nárokov 1 až

    12, vyznačujúci sa tým, že distančnlky (3) presahujú cez os (23) škár (22), pripadne modulových čiar (R), pričom tieto osi (23) rozdeľujú oblasti (7) styčných plôch (4), ktorá nie je rovnobežná s bočnými plochami, pripadne rozpoľuje výšku týchto plôch, kolmých na bočné strany dlažbového bloku ( 1) .
14. 14. Dlažbový blok podľa nároku 12, vyznačujúci sa tým, že každý dištančník (3) je vytvorený v tvare blokového výstupku na bočných stenách (8 až 11) dlažbového bloku (1) a je opatrený prechodovými plochami (39, 40), ktoré sú kolmé na bočné plochy alebo sú šikmé a sú spojovacími plochami bočných plôch so stupňovitými oblasťami (5, 6).
15. 15. Dlažbový blok podľa nároku 12 alebo 14, vyznačujúci sa tým, že dištančníky (3) 1 íčujú so spodnou hranou (42) dlažbového bloku (1) a sú ukončené v odstupe (a) od obežnej hrany (41) dlažbového bloku (1), ktorý je rovný jednej pätine výšky (H) dlažbového bloku (1).