SK71399A3 - Tubular submucosal graft constructs - Google Patents

Description

Komplexná viac vrstvová protéza zo submukózneho tkaniva a spôsob jej výroby

Oblasť techniky

Vynález sa týka komplexnej viacvrstvovej protézy zo submukózneho tkaniva, t. j. konštrukcie štepov z implantovateľného biologického tkaniva vhodných na rôzne aplikácie v medicíne a spôsobu výroby tejto protézy. Konkrétnejšie sa submukózne tkanivo používa na vytváranie tubulámych viacvrstvových konštrukcií rôzneho priemeru. Konštrukcie z tkanivových štepov nachádzajú uplatnenie ako tepnové a žilné štepy, ako náhrada močovodu a močové trubice a ako rôzne vývody a cievne skraty. Predmetom prihlášky sú tiež spôsoby jej výroby.

Doterajší stav techniky

Výskumní pracovníci v chirurgických odboroch sa už dlhu dobu snažia vyvíjať nové postupy a materiály použiteľné ako štepy na náhradu alebo rekonštrukciu poškodených či nemocných tkanivových štruktúr, kostí a spojovacích tkanív, ako sú väzy a šľachy, a slúžia na urýchlenie hojenia fraktúr. V súčasnej dobe napr. ortopédi bežne odoberajú šľachu jabĺčka autogénneho alebo cudzieho pôvodu, ktorá sa používa na náhradu natrhnutého skríženého väzu. Chirurgické metódy na tieto techniky sú dobre známe. Chirurgovia ďalej na rekonštrukciu a náhradu fyziologických štruktúr už bežne používajú implantovateľné protézy z plastov, kovových a/alebo keramických materiálov. V súčasnosti dostupné chirurgicky implantovateľné protézy môžu však, i napriek svojmu rozsiahlemu využitiu, predstavovať mnoho sprievodných rizík pre pacienta. Chirurgovia preto potrebujú na štepy neimunologické materiály, odolné voči veľkej napínacej sile, ktoré je možné využiť na chirurgickú rekonštrukciu kostí, šliach, väzív a iných funkčných tkanivových štruktúr.

Výskumní pracovníci sa dnes snažia vyvinúť biologické tkanivá, ktoré je možné použiť ako implantáty a na rekonštrukciu poškodených alebo chorých tkanív, pretože materiály z plastov a polymérov vykazujú u týchto medicínskych aplikáciách nedostatky. Zatiaľ čo plasty a polyméry majú určité žiaduce mechanické vlastnosti (napr. odolnosť pri napätí), bolo zistené, že plasty sú napádané infekciami a pri cievnych aplikáciách bolo zaznamenané, že plasty vyvolávajú vznik trombózy.

V posledných rokoch sa v chirurgickej rekonštrukcii a náhrade chorých alebo poškodených krvných ciev u pacientov často používajú tubuláme protézy z prírodných tkanív. Protézy z prírodných tkanív je možné rozdeliť na tri obecné skupiny : autogénne, homológne a heterológne protézy. Protézy z autogénnych materiálov tkaniva sa pripravujú z tkanív odobratých z tela daného pacienta (napr. vena saphena). Použitie týchto protéz eliminuje možné odmietnutie implantovanej protézy, vyžaduje však rozsiahlejší a časovo náročnejší chirurgický zákrok i so sprievodnými rizikami pre pacienta. Protézy z homológnych materiálov tkaniva sa pripravujú z tkaniva odobratého od iného človeka, zatiaľ čo protézy z heterológnych materiálov sa pripravujú z tkaniva odobratého od iného biologického druhu. Použitie heterológnych a homológnych ciev z pupočnej šnúry ako napr. močových a cievnych protéz je opísané v patentoch US 3 894 530, US 3 974 526 a US 3 988 782

Okrem toho opisuje autogénne cievne protézy pripravované z vrstiev osrdcovníka Yoshio Sako v práci “Prevention of Dilation in autogenous Venous and Pericardial Grafts in the Toracic Aorta” (“Prevencia dilatácie v autogénnych žilových a osrdcovníkových štepov v hrudnej aorte”), Surgery, 30, strany 148-160 (1951) a Róbert G. Alien a Francis H. Cóle. Jr., v práci “Modified Blalock Shunts Utilizing Pericardial Tube Grafts” (“Modifikované skraty podľa Blalocka využívajúce tubulárne štepy z osrdcovníka”), Journ. Pediatr. Surg., 12(3), strany 287-294 (1977). Heterogénne cievne protézy pripravované z vrstiev tkaniva osrdcovníka ošípanej opisuje Ornvold K. et al. v práci „Structural Changes Porcine Pericardium after Exoerrimental and Clinical Implatation“ („Štrukturálné zmeny stabilizovaného osrdcovníka ošípanej po experimentálnej a klinickej implantácii“) v Proc. eur. Soc. for. Artif. Organs, roč. VI Ženeva, Švajčiarsko (1079).

Nevyhnutnou vlastnosťou tubulárnej cievnej protézy je biologická kompatibilita, primeraná pevnosť, odolnosť proti infekcii, odolnosť proti biologickej degradácii, absencia trombogenicity a absencia tvorby aneurysmatov. V tejto prihláške znemená pojem biologická kompatibilita to, že protéza je v prostredí in vivo vo svojom zamýšľanom použití netoxická a fyziologický systém pacienta ju neodmieta (tzn. je neantigénna). Navyše je žiaduce, aby bolo možné protézu vyrobiť za ekonomické náklady v najrôznejších priemeroch a tvaroch (napr. ako rovnú, zakrivenú alebo rozdvojenú), aby ju bolo možné pohodlne pripojiť na telo pacienta a k ďalším tubulárnym protézam toho istého alebo iného typu a aby pri používaní vykazovala rozmerovú stálosť.

Ako je zrejmé z patentu US 4 902 508, už skôr boli opísané a využívané na náhradu poškodených alebo chorých cievnych tkanív konštrukcie cievnych štepov, ktoré obsahujú črevné submukózne tkanivo. Konštrukcie cievnych štepov boli pripravované vložením sklenenej tyče príslušného priemeru do priesvitu submukózneho tkaniva a ručným zošitím submukózneho tkaniva. Cievne Štepy zo submukózneho tkaniva sa počas operácie tvoria aseptickou cestou a v typickom prípade ich príprava zaberie chirurgovi asi pol hodiny. Preto, aby sa počas operácie netrávil zbytočne čas prípravou štepov, je žiaduce pracovať s dopredu pripravenými a stabilizovanými štepmi rôznych priemerov.

Príprava tubulárnej protézy správnej dĺžky a tvaru uľahčuje vytvorenie implantácie a zlepšuje funkčnosť implantantu. Napr. tubulárna protéza, ktorá je na zamýšľanú aplikáciu príliš dlhá, môže sa po implantácii zauzliť, zatiaľ čo implantácia príliš krátkej protézy vyvolá nadmerné napätie, ktoré pôsobí na koncoch na anastomózy, čo zapríčiňuje poškodenie anastomóz. Preto by bolo veľmi žiaduce vytvoriť rad tubulárnych protéz, ktoré sa líšia priemerom a môžu byť naprieč v ktoromkoľvek bode medzi svojimi koncami odrezané na požadovanú dĺžku bez toho, aby sa tým protéza zásadne poškodila.

Vynález sa týka tubulárnej protézy zo submukózneho tkaniva a spôsobov výroby tejto protézy. Submukózne tkanivo pripravované podľa vynálezu bolo skôr opísané ako biologicky kompatibilný, netrombogénny materiál štepu, ktorý uľahčuje rekonštrukciu poškodených alebo chorých hostiteľských tkanív. Početné štúdie preukázali, že submukóza teplokrvných stavovcov dokáže vyvolať proliferáciu hostiteľského tkaniva, remodeláciu a regeneráciu tkanivových štruktúr po transplantácii v mnohých prostrediach in vivo vrátane dolných močových ciest, telesnej steny, šliach, väzív, kostí, kardiovaskulárnych tkanív a centrálneho nervového systému. Po transplantácii je pozorovaná bunková infiltrácia a rýchla neovaskularizácia a submukózny materiál je remodelovaný do náhradných hostiteľských tkanív s lokálne špecifickými štrukturálnymi a funkčnými vlastnosťami.

Submukózne tkanivo je možné získať z rôznych zdrojov, je možné ho odobrať zvieratám chovaným na produkciu mäsa vrátane napr. ošípaných a hovädzieho dobytka, oviec alebo iných teplokrvných stavovcov. Konkrétnejšie povedané, submukóza sa izoluje z množstva zdrojov, medzi ktoré patrí zažívací, dýchací, črevný, močový, či pohlavný trakt teplokrvných stavovcov. Obecne sa submukóza pripravuje z týchto tkanivových zdrojov oddelením vrstiev hladkého svalstva i vrstiev sliznice. Príprava črevnej submukózy je opísaná a vymedzená v patentových nárokoch US 4 902 508, ktorého poznatky sú v tejto prihláške uvedené formou odkazov. Submukóza močového mechúra a jej príprava je opísaná v patente US 5 554 489, ktorého poznatky sú v tejto prihláške uvedené formou odkazov. Submukóza žalúdka bola tiež získaná a definovaná obdobnými spôsobmi spracovania tkaniva. Tieto sú opísané v patentovej prihláške US 60/032683 s názvom Stornách Submucosaa Derived Tissue Graft (Tkanivový štep odobratý zo submukózy žalúdka), podanej 10. decembra 1996. Stručne povedané, submukóza žalúdka sa pripraví z časti žalúdka podobným spôsobom, ako sa pripravuje črevná subnukóza. Časť žalúdkového tkaniva sa najprv vyhľadí pozdĺžnym oterom, aby sa odstránili vonkajšie vrstvy (najmä vrstvy hladkého svalstva) a luminálne časti sliznice. Výsledné submukózne tkanivo má hrúbku 100 až 200 mikrometrov a je prevažne (viac ako 98 %) z nebunkového materiálu eozinoféneho farbiva (farbivo H&E - hematoxylín a eosin) mimobunkovej hmoty.

Podstata vynálezu

Podľa vynálezu sa pripravuje komplexná viacvrstvová protéza zo submukózneho tkaniva v tvare trubice. Tubulárna konštrukcia sa skladá z prvej vrstvy submukózneho tkaniva stočenej do tvaru viacvrstvovej trubice zo submukózneho tkaniva a druhej vrstvy submukózneho tkaniva, ktorým je trubica zo submukózneho tkaniva obalená. Druhá vrstva submukózneho tkaniva je položená na trubici zo submukózneho tkaniva tak, že prvý okraj sa dotýka submukózneho tkaniva a druhý protiľahlý okraj je alebo prišitý k prvému okraju alebo cez prvý okraj presahuje a je prišitý k druhej vrstve submukózneho tkaniva. Tubulárne konštrukcie viacvrstvového štepu podľa vynálezu sú vytvorené tak, aby mali ševy odolné voči tekutinám a mohli byť tvarované tak, aby zodpovedali endogénnemu tkanivu, ktoré bude konštrukciou štepu nahradené.

Vynálezom je ďalej spôsob výroby implatovanej konštrukcie tkanivového štepu vytvoreného v tvare trubice, ktorý má pozdĺžny šev po celej dĺžke štepu, pričom šev je utesnený tak, aby odolával pohybu tekutín z priesvitu trubice cez šev smerom von z trubice. Jeden zo spôsobov tvorby submukóznej turbulárnej konštrukcie podľa vynálezu sa skladá z nasledovných krokov:

a) Vrstva submukózneho tkaniva sa položí cez obvod jadra, aby vznikla trubica submukózneho tkaniva, ktorá obsahuje oblasť, kde sa prekrýva viacero vrstiev.

b) Vrstvy submukózneho tkaniva sa v oblasti prekrytia pripevnia k sebe.

c) Na trubicu zo submukózneho tkaniva sa položí druhá vrstva submukózneho tkaniva, aby tak vznikla druhá trubica submukózneho tkaniva, pričom šev druhej trubice submukózneho tkaniva je utesnený pomocou stehov.

d) Vykoná sa kompresia vrstiev submukózneho tkaniva položených cez seba za dehydrátiijúcich podmienok.

Vynález umožňuje vytvorenie viacvrstvových konštrukcií tubulárnych štepov z vrstiev submukózneho tkaniva, pričom steny vytvorenej tubulámej protézy neobsahujú perforácie, ktoré by slúžili ako priamy priechod z priesvitu na vonkajší povrch. Viacvrstvová tubulárna protéza má dostatočnú pevnosť a trvanlivosť na to, aby sa mohla používať v cievnych aplikáciách bez toho, aby došlo k jej presiaknutiu alebo zlyhaniu.

Prehľad obrázkov na výkresoch.

Vynález bude ďalej opísaný v súvislosti s pripojenými obrázkami na výkresoch, ktoré znázorňujú vyhotovenie vynálezu vrátane konkrétnych častí a ich usporiadania. Výkresy, ktoré sú súčasťou tohto technického opisu, sú ukážkou výhodného vyhotovenia vynálezu a nemali by byť chápané ako obmedzenie rozsahu vynálezu.

Na obrázku 1 je perspektívne znázornenie kompresnej komory s jadrom pokrytým submukóznym tkanivom, vloženým do vnútorného priestoru kompresnej komory.

Na obrázku 2 je prierez kompresnou komorou podľa nároku 1.

Na obrázku 3 je perspektívne znázornenie jedného pruhu submukózneho tkaniva špirálovité ovinutého okolo jadra.

Na obrázku 4 je prierez jadrom pokrytým submukóznym tkanivom, pričom jeden koniec jadra bol utesnený a na otvorený koniec je aplikované vákuum.

Na obrázku 5a je perspektívne znázornenie jedného pruhu materiálu prepúšťajúceho vodu ovinutého okolo prederaveného jadra.

Na obrázku 5b je perspektívne znázornenie prederaveného jadra obaleného jedným pruhom materiálu prepúšťajúceho vodu a prvej vrstvy submukózneho tkaniva.

Na obrázku 5c je perspektívne znázornenie prederaveného jadra obaleného jedným pruhom materiálu prepúšťajúceho vodu, prvej vrstvy submukózneho tkaniva a druhej vrstvy submukózneho tkaniva.

Príklady uskutočnenia vynálezu

V mnohých medicínskych aplikáciách je žiaduce použiť implantovanú tabulámu protézu z biologického tkaniva. Vynálezom je konštrukcia viacvrstvového štepu z biologického tkaniva ľubovoľnej dĺžky a priemeru. S výrobkom je možné manipulovať tak, aby vyhovoval rôznym aplikáciám v medicíne tam, kde je potrebná tubulárna konštrukcia alebo kanálik. Príkladom možnej aplikácie sú tepnové a žilové štepy, náhrady močovodu a močovej trubice a rôzne vývody a cievne skraty. Spôsob výroby tubulárnych konštrukcií podľa vynálezu zahŕňa prípravu vrstvy submikózneho tkaniva podľa patentu US 4 902 508 a položenie tkaniva cez jadro príslušného priemeru tak, aby vznikla trubica zo submukózneho tkaniva. Vrstva submukózneho tkaniva môže byť ovinutá okolo jadra viackrát, čím vznikne viacvrstvová trubica zo submukózneho tkaniva. Obvod vytvorenej trubice zo submukózneho tkaniva sa potom obalí druhou vrstvou submukózneho tkaniva a koniec druhej vrstvy submukózneho tkaniva sa prišije ku konštrukcii čapu, čím vznikne vodotesný šev prebiehajúci pozdĺžne po celej dĺžke trubice. Aby vznikla komplexná turbulárna protéza podľa vynálezu, submukózne tkanivo sa potom skomprimuje za dehydratujúcich podmienok a voliteľne sa zohreje.

Submukózne tkanivo, vhodné, na použitie pri vytváraní tejto konštrukcie štepu obsahuje prirodzené asociované proteiny mimobunkovej hmoty glykoproteiny a ďalšie faktory. Medzi submukózne tkanivá podľa vynálezu konkrétnejšie patrí črevná submukóza, žalúdočná submukóza, submukóza močového mechúra, a maternicová submukóza. Jedným z preferovaných materiálov je črevné submukózne tkanivo, konkrétnejšie, submukóza tenkého čreva.

Medzi vhodné submukózne tkanivá v typickom prípade patrí vrstva submukózy oddelená zo svalovej vrstvy a aspoň z luminálnej časti vrstvy mukózy. V jednom z vyhotovení vynálezu zahrňuje črevné submukózne tkanivo vrstvu submukózy a základné vrstvy mukózy vrátane mukózy lamina muscularis a stratum compactum, pričom je známe, že tieto vrstvy sa líšia hrúbkou a sú presne závislé na pôvode druhu stavovcov.

Príprava črevného submukózneho tkaniva na použitie podľa vynálezu je opísané v patente US 4 902 508. Časť čreva stavovcov, prednostne odobratá z ošípaných, hovädzieho dobytka, alebo z oviec, pričom sa nevylučujú ani iné druhy, je pozdĺžnym oterom vyhladená, aby sa odstránili všetky vonkajšie vrstvy , obsahujúce tkanivo hladkého svalstva a vrstva, ktorá leží najhlbšie vo vnútri, tzv. luminálna časť vrstvy mukózy. Submukózne tkanivo je opláchnuté fyziologickým roztokom a voliteľne sterilizované.

Ako tkanivový štep prejde submukózne tkanivo remodeláciou a po implantácii do hostiteľa bude vyvolávať rast endogénnych tkanív. Bol už úspešne použitý v cievnych štepoch, pri rekonštrukcii močového mechúra a pruhu, náhrade a rekonštrukcii šliach a väzov a v dermálnych štepoch. Pri využití v takýchto aplikáciách konštrukcia štepu neslúži len ako hmota na nový rast tkaniva nahradených konštrukciou štepu, ale tiež podporuje či vyvoláva nový rast endogénneho tkaniva. V tomto remodelačnom procese sa bežne vyskytujú nasledujúce javy: rozsiahla a veľmi rýchla neovaskularizácia, proliferácia granulačných mezenchymálnych buniek, biologická degradácia alebo resorbcia implantovaného črevného materiálu submukózneho tkaniva a nedochádza k imunologickému odmietnutiu.

Konštrukcie tubulámeho štepu zo submukózneho tkaniva podľa vynálezu môžu byť sterilizované použitím bežných sterilizačných postupov vrátane glutaraldehydového čistenia, formaldehydového čistenia pri kyslom pH, ošetrení propypenoxidom alebo ethylenoxidom, sterilizácia plynnou plazmou, gama žiarením, ožiarením lúčom elektrónov a sterilizácia peroktovou kyselinou. Perforované sú sterilizačné postupy, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú mechanickú pevnosť, štruktúru a biotropné vlastnosti submukózneho tkaniva. Napr. silné gama žiarenie môže redukovať pevnosť submukózneho tkaniva. Medzi preferované stabilizačné postupy patrí vystavenie štepov kyseline peroctovej, ožiarenie gama žiarením s intenzitou 1 až 4 Mrad (výhodne gama žiarením s intenzitou 1 až 2,5 Mrad), ošetrenie etylenoxidom a sterilizácia plynnou plazmou, pričom najviac sa preferuje postup sterilizácie kyselinou peroktovou. V typickom prípade je submukózne tkanivo vystavené dvom alebo väčšiemu počtu sterilizačných procesov. Po vykonaní sterilizácie submukózneho tkaniva napr. chemickým ošetrením môže byť tkanivo zabalené do plastikového obalu alebo fólie a znovu sterilizované použitím sterilizačných postupov využívajúcich elektrónový lúč alebo gama žiarenie.

Submukózne tkanivo môže byť uložené v hydrátovanom alebo dehydrátovanom stave. Lyofilizované alebo vzduchom vysušené submukózne tkanivo môže byť znovu hydrátované a použité podľa vynálezu, bez toho, aby došlo k významnej strate jeho biotrópnych a mechanických vlastností.

Vrstvy submukózneho tkaniva môžu byť upravené tak, ako opisuje patent US 5 275 826 (ktorého poznatky sú tu zahrnuté v odkazoch), aby sa zmenili viskoelastické submukózne vlastnosti. Podľa jedného z uskutočnení vynálezu sa submukóza oddelená od svalovej vrstvy a luminámá časť vrstvy mukózy upravuje tak, aby jej napätie neprekročilo 20 %. Submukózne tkanivo sa upravuje natiahnutím, chemickým ošetrením, enzymatickým ošetrením alebo vystavením tkaniva iným faktorom prostredia. V jednom z vyhotovení sa pásy črevného submukózneho tkaniva upravujú natiahnutím v pozdĺžnom alebo bočnom smere, aby napätie pruhov tkaniva črevnej submukózy neprekročilo 20 %.

V jednom z uskutočnení je submukózne tkanivo upravované pozdĺžnym natiahnutím / r materiálu štepu na väčšiu dĺžku, ako je dĺžka submukózneho tkaniva, z ktorého bola vytvorená konštrukcia štepu. Jedným zo spôsobov úpravy tkaniva natiahnutím je aplikácia danej záťaže na submukózu v troch až piatich cykloch. Každý cyklus zahŕňa pôsobenie záťaže na materiál štepu počas piatich sekúnd, po ktorých nasleduje uvoľnenie v dĺžke desať sekúnd. Po troch až piatich cykloch vznikne materiál štepu po úprave natiahnutím, ktorý sa vyznačuje menším napätím. Materiál štepu sa bezprostredne nevracia do svojej pôvodnej veľkosti, ale zostáva vo svojom „natiahnutom“ rozmere. Materiál štepu je možné voliteľne dopredu upraviť natiahnutím v bočnom rozmere.

V jednom z uskutočnení je submukózne tkanivo natiahnuté použitím 50 % predpokladanej konečnej záťaže. „Konečná záťaž“ je maximálna záťaž, ktorou je možné pôsobiť na submukózne tkanivo, bez toho, aby bolo tkanivo poškodené (tzn. dosiahnutie bodu lámavosti tkaniva). Konečnú záťaž je možné predvídať pre daný pruh submukózneho tkaniva na základe zdroja a hrúbky materiálu. Jedným z postupov prípravy tkaniva natiahnutím je preto aplikácia 50 % predpokladanej záťaže na submukózu počas troch až desiatich cykloch. Každý cyklus zahŕňa aplikácie záťaže na materiál štepu počas piatich sekúnd, po ktorých nasleduje uvoľnenie v dĺžke desiatich sekúnd. Výsledné upravené submukózne tkanivo má napätie menšie ako 30 %, najčastejšie napätie od asi 20 % do asi 28 %. V jednom z výhodných uskutočnení malo upravené submukózne tkanivo napätie neprevyšujúce 20 %. Pojem napätie, ako sa tu používa, označuje maximálnu mieru predĺženia tkaniva, kým dôjde k poškodeniu tkaniva, keď je tkanivo napínané v dôsledku pôsobenia záťaže. Vyjadruje sa ako percento dĺžky tkaniva pred zaťažením. Upravené submukózne pruhy je možné použiť na vytvorenie tubulárnej konštrukcie alebo v inom prípade môže byť tubuláma konštrukcia upravená až po svojom vytvorení.

Konštrukcia tubulámeho štepu podľa vynálezu sa tvorí ako viacvrstvová konštrukcia, pričom prvá vrstva submukózneho tkaniva je sformovaná do tvaru trubice zo submukózneho tkaniva a druhá vrstva je položená na trubicu zo submukózneho tkaniva. Rozmery jednotlivých vrstiev použitého submukózneho tkaniva nie sú rozhodujúce, a pojem „vrstva submukózneho tkaniva“ je tu definovaný tak, aby zahrňoval jeden alebo väčší počet zdrojov od stavovcov alebo orgány najrôznejších veľkostí a tvarov. Potom, čo je na jadro položená druhá vrstva submukózneho tkaniva, začne na časti, ktoré sa prekrývajú pôsobiť tlak, ktorý pritlačí submukózne tkanivo na jadro. Vo výhodných uskutočneniach sú povrchy jadra priepustné vodu. Pojem „povrch priepustný vodu“, ako sa tu používa, označuje povrchy, schopné absorbovať vodu, ktoré sú mikroporézne a makroporézne. Medzi makroporézne materiály patria perforované pláty alebo siete z plastu, kovu, keramiky alebo dreva.

V jednom z výhodných uskutočnení sú vrstvy submukózneho tkaniva komprimované za dehydrátujúcich podmienok. Pojem „dehydrátujúce podmienky“ je definovaný tak, aby zahŕňal akúkoľvek mechanickú podmienku alebo podmienku danú prostredím, ktorá podporuje, či vyvoláva odstránenie vody zo submukózneho tkaniva. Na podporu dehydrátacie komprimovaného submukózneho tkaniva bude aspoň jeden z povrchov komprimujúcich tkanív priepustný vodu. Dehydratáciu tkaniva je nožné ďalej voliteľne zvýšiť aplikáciou nasiakavého materiálu, zohriatím tkaniva alebo prúdením vzduchu po vonkajšom okraji stlačených povrchov.

Submukózne tkanivo má v typickom príklade abluminálny a luminálny povrch.

Luminálny povrch je povrch submukózy smerujúci proti priesvitu (lumenu pozn.

prekladateľa) zdroja orgánu a v typickom prípade susedí s vrstvou vnútornej mukózy in vivo, zatiaľ čo abluminálny povrch je submukózny navonok od vnútorného otvoru trubice zdroja orgánu a v typickom prípade sa dotýka in vivo tkaniva hladkého svalstva. V jednom z vyhotovení obaľuje jedna alebo väčší počet vrstiev submukózneho tkaniva jadro s luminálnym povrchom submukózneho tkaniva dotýkajúceho sa povrchu jadra. Luminálny povrch vrstvy submukózneho tkaniva je teda proti priesviru vytvorenej trubice submukózneho tkaniva. Trubica submukózneho tkaniva však môže byť tiež tvorená jednou alebo väčším počtom submukózneho tkaniva s abluminálnym povrchom proti priesvitu vzniknutej konštrukcie tubulárneho štepu.

Podľa jedného z uskutočnení je tubulárna protéza vyrobená tak, že obsahuje prvú vrstvu submukózneho tkaniva v tvare trubice submukózneho tkaniva a druhú vrstvu submukózneho tkaniva, ktoré je obalené okolo jeho obvodu a je v priľnavom kontaktu s trubicou submukózneho tkaniva, pričom šev tvorený koncovou časťou druhej vrstvy submukózneho tkaniva je zašitý tak, aby vznikla vodotesná izolácia. Trubica submukózneho tkaniva obsahuje prvú vrstvu submukózneho tkaniva, ktorá má prvý okraj a druhý protiľahlý okraj, v tvaru trubice, pričom druhý protiľahlý okraj prvej vrstvy presahuje cez prvý okraj prvej vrstvy a vymedzuje viacvrstvovú oblasť prekrytia submukózneho tkaniva. Používaný pojem „oblasť prekrytia“ sa týka častí viacvrstvovej trubice vymedzené uhlom prekrytia (Θ) zovretého prvým a druhým okrajom prvej vrstvy submukózneho tkaniva v tvare trubice (obr. 5b). Vrstvy submukózneho tkaniva v oblasti prekrytia sú k sebe pripevnené použitím štandardných postupov, ktoré osoba priemerne zbehlá v odboru pozná. Inak môžu byť vrstvy submukózneho tkaniva pripevnené tak, že sa tkanivo ošetrí glutaraldehydom a prekrývajúce vrstvy sa „vákuovo stlačia“, ako je ďalej opísané.

V jednom z vyhotovení sú vrstvy submukózneho tkaniva v oblasti prekrytia k sebe pripevnené tak, že sa ošetria sieťovadlom, napr. aldehydom, ako je formaldehyd alebo lepšie glutaraldehyd. V jednom vyhotovení môže byť šev v trubici submkukózneho tkaniva „bodovo zvarený“, aby koncová Časť nezostala voľná. Podľa tohto vyhotovenia je na oblasť prekrytia tvoriaci šev aplikovaný Q-hrot, zvlhčený glutaraldehydem s koncentráciou χ % (či iným sieťovadlom alebo spojovacím činidlom). Hodnota χ je asi 0,1 až 1 %, pravdepodobnejšie však asi 0,5 %, existuje tu však vzťah medzi šírkou švu, koncentráciou glutaraldehydu a počtom cyklov, ktorými sa vymedzuje pevnosť v lome vnútorným tlakom. V jednom z vyhotovení môže byť celá konštrukcia štepu ponorená do zriedeného roztoku glutaraldehydu (ktorý obsahuje asi 0,1 až asi 1,0 % glutaraldehydu) a potom stlačená za dehydratujúcich podmienok, aby sa vrstvy submukózneho tlačiva spojili. Vrstvy submukózneho tkaniva v oblasti prekrytia môžu byť navyše zošité a pokiaľ sa nepoužije ošetrenie sieťovadlom, sú v jednom vyhotovení vrstvy oblasti prekrytia zafixované stehmi.

V jednom z výhodných uskutočnení je trubica submukózneho tkaniva tvorená prvou vrstvou submukózneho tkaniva vytvorená tak, že prvý a druhý protiľahlý okraj prvej vrstvy submukózneho tkaniva sú v podstate rovnobežné, ako je zrejmé z obr. 1 a obr. 2. V tomto uskutočnení je vrstva submukózneho tkaniva zrolovaná do tvaru trubice s viacerými vrstvami. Trubica submukózneho tkaniva obsahuje v tomto prípade dve vrstvy submukózneho tkaniva a prekrývajúca oblasť obsahuje tri vrstvy submukózneho tkaniva.

Konštrukcie štepu podľa vynálezu ďalej obsahujú druhú vrstvu submukózneho tkaniva, pričom druhá vrstva je v priľnavom kontakte s vonkajším povrchom trubice submukózneho tkaniva. V jednom vyhotovení sú prvý a druhý protiľahlý okraj submukózneho tkaniva zošité po celej dĺžke trubice submukózneho tkaniva bez toho, aby došlo k perforácii trubice submukózneho tkaniva, ležiacej pod nimi. V inom vyhotovení presahuje druhý protiľahlý okraj druhej vrstvy cez prvý okraj druhej vrstvy a je k druhej vrstve submukózneho tkaniva prišitý bez toho, aby došlo k perforácii submukózneho tkaniva, ležiaceho pod nimi.

Vo výhodnom uskutočnení je oblasť prekrytia trubice submukózneho tkaniva posunutá vzhľadom ku stehom vytvoreným v druhej vrstve submukózneho tkaniva (tzn. oblasť prekrytia sa nedotýka zošitej oblasti druhej vrstvy). V inom uskutočnení sú stehy vytvorené v druhej oblasti submukózneho tkaniva rozmiestnené po 90 až 180° po obvode trubice submukózneho tkaniva vzhľadom na oblasť prekrytia (obr. 5c).

Podľa jedného z uskutočnení obsahuje tubulárna protéza prvú vrstvu submukózneho tkaniva, ktorej prvý a druhý okraj sú v podstate rovnobežné, stočeného do tvaru viacvrstvovej trubice obsahujúcu oblasť prekrytia, pričom prvý a druhý okraj zostanú vo vytvorenej trubice v podstate rovnobežne a vrstvy v oblasti prekrytia sú k sebe pripevnené stehmi či prostredníctvom sieťovadla. Tubulárna konštrukcia ďalej obsahuje druhú vrstvu submukózneho tkaniva priľnutú k vonkajšiemu povrchu vytvorenej trubice submukózneho tkaniva, pričom druhá vrstva, ktorej prvý a druhý okraj sú v podstate rovnobežné, je obalená okolo obvodu trubice submukózneho tkaniva a prvý a druhý okraj sú k sebe pripevné švami.

Podľa jedného z uskutočnení sa tubulárna protéza podľa vynálezu vytvorí nasledujúcimi krokmi: Je vybraté jadro s priemerom vhodným na preferovaný priemer konečnej konštrukcie. Jadro je v typickom prípade valcovitého tvaru a vo výhodnom uskutočnení obsahuje dutú trubicu, prepúšťajúcu vodu. Na jadro je potom položená prvá vrstva submukózneho tkaniva, ktorá má prvý okraj a druhý protiľahlý okraj uložený tak, aby vznikla trubica submukózneho tkaniva, pričom druhý protiľahlý okraj prvej vrstvy submukózneho tkaniva presahuje cez prvý okraj prvej vrstvy submukózneho tkaniva, čím je vymedzená oblasť prekrytia submukózneho tkaniva. Vrstvy submukózneho tkaniva v oblasti prekrytia sú potom k sebe pripevnené tak, že vznikne šev prebiehajúci po celej dĺžke vytvorenej trubice. Na trubicu submukózneho tkaniva je potom položená druhá vrstva submukózneho tkaniva, ktorá má prvý okraj a druhý protiľahlý okraj, a druhý protiľahlý okraj druhej vrstvy submukózneho tkaniva je prišitý k položenej druhej vrstvy submukózneho tkaniva po celej dĺžke trubice submukózneho tkaniva, bez toho aby došlo k perforácii submukózneho tkaniva. V jednom z vyhotovení sú prvý a druhý okraj druhej vrstvy submukózneho tkaniva prišité k sebe, a tvoria tak druhú trubicu s jednou vrstvou, ktorá obklopuje prvú trubicu submukózneho tkaniva. Vrstvy submukózneho tkaniva sú potom pritlačené na jadro za dehydrátujúcich podmienok.

Vynález bude ďalej opisovaný vzhľadom k výhodným uskutočneniam tak, ako je znázornené na obrázkoch. Na obrázku 1 je znázornené jedno z výhodných uskutočnení jadra 10 na obalenie vrstvami biologického tkaniva. Jadro 10 je dutá kovová alebo plastová trubica, ktorá má vo svojej stene otvory 12, pričom tieto otvory sú v časti alebo v inom prípade po celej dĺžke kovovej trubice. Veľkosť otvorov v jadre 10 nie je podstatná za predpokladu, že jadro je dostatočne porézne, aby umožňovalo dehydrátaciu submukózneho tkaniva pri stlačení obaleného submukózneho tkaniva 14. V jednom z výhodných uskutočnení je jadrom kovová trubica, výhodne z hliníka. Na jadro je položené submukózne tkanivo 14, aby tak vznikla viacvrstvová trubica zo submukózneho tkaniva. Jadro pokryté submukóznym tkanivom je potom vložené do vnútorného priestoru kompresnej komory 20. ktorá sa v jednom z vyhotovení používa na prípravu tubulárnej konštrukcie podľa vynálezu. Kompresná komora 20 sa skladá z vonkajšieho plášťa 22, membrány 24 a tlakového vstupného otvoru 26. Membránu 24 je možné pripevniť či prilepiť k vnútornej stene vonkajšieho plášťa 22 rôznymi spôsobmi, napr. adhezným alebo tepelným spojením. Ako znázorňuje obr. 2, obalené jadro 10 je vložené do kompresnej komory 20, kde sa vnútorná membrána 18 membrány 24 dotýka submukózneho tkaniva 14 a keď je tekutina privádzaná do tlakového vstupného otvoru 26 za účelom nafúknutí membrány 24, stlačuje ju. Membrána 24 je nafúknutá na požadovaný tlak a tlak je udržiavaný, pokiaľ nie je submukózneho tkanivo dostatočne dehydrovaná.

Proces kompresie a dehydratácie je možné urýchliť zohriatím konštrukcie tkanivového štepu na malú teplotu (napr. na teplotu menšiu ako 50°C). Ďalej je možné za účelom urýchlenia procesu sušenia pustiť do priesvitu jadra vzduch alebo inertný plyn (napr. N₂), ktorý slúži ako alternatívny či vodivý prostriedok. Aby sa proces dehydratácie ďalej urýchliť, je možné vzduch či plyn v priesvitu voliteľne ohriať. Otvory 12 v stenách jadra 10 napomáhajú procesu vysušovania submukózneho tkaniva 14, ale táto štruktúra predstavuje iba jedno z vyhotovení jadra vhodné na použitie podľa vynálezu (obr. 1). Jadro môže mať tiež tvar plneného valca alebo trubice bez otvorov. V jednom z vyhotovení je jadrom dutá trubica s otvormi v stenách, pričom kompresii submukózneho tkaniva napomáha vysatie priesvitu jadra na vákuum.

Inak je možné spraviť kompresiu submukózneho tkaniva súvislým stočením jadra obsahujúceho obalené vrstvy biologického tkaniva v priamom dotyku s ďalším povrchom, čím vznikne priama tlaková sila. Okrem toho môže v jednom z výhodných uskutočnení, ako znázorňuje obr. 4, vzniknúť po aplikácii vákua základná tlaková sila na kompresiu prekrývajúcich sa oblastí rôznych pruhov submukózneho tkaniva (vákuové stlačenie). V tomto uskutočnení je jadro 30 tvorené dutou trubicou s množstvom otvorov 32 v stene jadra 30 pokryté viacerými vrstvami submukózneho tkaniva 34. Jadro 30 je vybavené zástrčkou 36 na utesnenie prvého konca jadra 30 a koncovkou 40 na vysatie vzduchu z vnútorného priestoru jadra. Koncovka 40 je pripojená na zdroj vákua a vo vnútornom priestore jadra 30 sa tvorí vákuum: medzi vrstvami submukózneho tkaniva prúdi vzduch a dochádza ku kompresii vrstiev tkaniva. Vrstvy submukózneho tkaniva je možné obaliť nepriepustnou vrstvou (jadro je možné napr. umiestniť do plastikového sáčku, ktorý je na vstupnom otvoru do vákua utesnený svorkou 46), čím vznikne druhý povrch, ktorý sa zúčastňuje spolu s jadrom 30 kompresie vrstiev submukózneho tkaniva 34 medzi druhým povrchom a jadrom 30. Potom je aplikované vákuum, a to obvykle v rozsahu medzi 35,6 až 177,8 cm ortuťového stĺpca (0,49 až 2,46 kg/cm²), výhodná je hodnota pôsobiaceho vákua približne 129,5 cm ortuťového stĺpca (1,79 kg/cm²). Na vrchol prístroja je možné voliteľne umiestniť ohrievajúcu dečku, ktorá bude počas kompresie tkaniva submukózne tkanivo zahrievať. Po dostatočne dlhej kompresii submukózneho tkaniva bude stlačené submukózneho tkanivo z jadra odobraté ako komplexná tkanivová konštrukcia.

Vrstvy submukózneho tkaniva sú v typickom prípade komprimovaný 12 až 48 hodín pri izbovej teplote, môžu byť však tiež ohriate. Na vonkajšok kompresných povrchov je možné napr. priložiť ohrievaciu dečku, a zvýšiť tak teplotu stlačeného tkaniva až asi na 40°C až 50°C. Oblasti prekrytia sa obvykle komprimujú po časových intervaloch stanovených stupňom dehydratácie tkaniva. Teplo urýchľuje dehydrátaciu, a tým redukuje čas potrebný na kompresiu oblasti prekrytia tkaniva. V typickom prípade sa tkanivo komprimuje po dostatočne dlhý čas, aby vznikol pevný, ale pružný materiál. Dostatočná dehydrátacia tkaniva sa taktiež vyznačuje zvýšením odporu elektrického prúdu tkanív. Ak sa zvýši odpor o 100 až 200 Ω, je tkanivo dostatočne dehydrované a tlak je možné uvoľniť.

V jednom z výhodných uskutočnení znázornenom na obr. 5a je jadro 50 najprv obalené odstrániteľnou páskou z porézneho materiálu priepustného vodu 52. Potom sú na jadro 50 položené vrstvy submukózneho tkaniva. Materiál odstrániteľnej pásky 52 je výhodne materiál priepustný vodu, odolný proti roztrhnutiu, čo môže byť porézny plast alebo iný materiál, ktorý sa na submukózneho tkanivo alebo jadro nelepí. V jednom z uskutočnení je poréznym materiálom 52 umbilikálna páska. Vrstvy submukózneho tkaniva sú potom položené priamo na materiál pásky a vysušené tak, aby vytvorili komplexnú tubulárnu konštrukciu. Po vysušení submukózneho tkaniva je porézny materiál pásky 52 z jadra 50 odstránený tak, že sa zatiahne za prvý koniec 54 a za druhý koniec 56 z materiálu priepustného vodu 52 (obr. 5a). Odstránením pásky z materiálu priepustného vodu 52 sa uvoľní priestor medzi konštrukciou submukózneho tkaniva a jadrom 50, čo umožní odstránenie konštrukcie z jadra.

Podľa jedného z vyhotovení (obr. 5a až 5c), zahrnuje spôsob zostavenia konštrukcie: voľbu dutého jadra 50 priepustného vodu primeraného priemeru a špirálovité obalenie jadra 50 pruhom materiálu poréznej pásky 52, čo môže byť napr. umbilikálna páska. Jadro je prednostne vodu priepustné a v jednom z vyhotovení je vybavené množstvom otvorom. Potom je urobený požadovaný počet obalení prvej vrstvy submukózneho tkaniva 60, pričom „obalenie submukózneho tkaniva“ je definované ako kus submukózneho tkaniva obalený okolo jadra pod uhlom 360°. Počtom 1 až 2 obalení obvykle vzniká po vyrobení tlaková pevnosť v lomu asi 1000 až 2000 mm ortuťového stĺpca. Prvá vrstva submukózneho tkaniva je aplikovaná na jadro 50 stočením požadovaného počtu vrstiev (bežne dvoch) a oblasti prekrytia 62 (definovaná uhlom prekrytia (Θ), zovretým prvým okrajom 64 a druhým protiľahlým okrajom 66 prvej vrstvy submokózneho tkaniva 60). Tak vznikne trubica submukózneho tkaniva, obsahujúca pozdĺžnu oblasť prekrytia, ktorá tvorí šev trubice (obr. 5b). Uhol prekrytia sa bežne pohybuje v rozsahu od asi 20° až 90°, najčastejšie asi medzi 20° až 40° a v jednom z vyhotovení je uhol prekrytia 30°. Submukózne tkanivo obaľuje jadro, pričom ponecháva odkrytý prvý koniec materiálu 54 a druhý koniec materiálu 56 priepustného vodu.

V jednom z vyhotovení môže byť šev v trubici submukózneho tkaniva „bodovo zvarený“, aby druhý, protiľahlý koniec 66 nezostal voľný. Podľa tohto vyhotovenia je na oblasť prekrytia tvoriaceho šev aplikovaný Q-hrot, zvlhčený glutaraldehydom s koncentráciou χ % (či iným sieťovadlom alebo spojovacím činidlom). Hodnota χ je asi 0,1 až 1 % pravdepodobnejšie však asi 0,5 %, existuje ale vzťah medzi šírkou oblasti prekrytia 62. koncentráciou glutaraldehydu a počtom cyklov, ktorými sa vymedzuje pevnosť v lome vnútorným tlakom. Vrstvy submukózneho tkaniva tvoriace oblasť prekrytia môžu byť tiež zosietené, aby sa koncová časť po ponorení celej trubice submukézneho tkaniva do roztoku sieťovadla , ako je glutaraldehyd, neuvoľnila. Trubica submukózneho tkaniva ošetrená glutaraldehydom môže byť pred položením druhej vrstvy submukózneho tkaniva na trubicu submukózneho tkaniva voliteľne stlačená za dehydrujúcich podmienok (vrátane vákuového stlačenia), aby sa vrstvy submukózneho tkaniva spojili.

Šev trubice submukózneho tkaniva môže byť tiež zafixovaný zošitím vrstiev trubice submukózneho tkaniva v oblasti prekrytia. Pri použití stehov nie je treba robiť zosietenie vrstiev submukózneho tkaniva v oblasti prekrytia.

Podľa vynálezu môže byť prvá vrstva submukózneho tkaniva obalené okolo jadra v mnohých rôznych orientáciách. V jednom vyhotovení majú vrstvy šírku rovnú dĺžke jadra, takže jediná vrstva obalená okolo jadra pod uhlom 360° plne pokrýva jadro, (obr. 5b).

Za predpokladu, že medzi švami prekrývajúceho sa tkaniva neexistujú medzery, je možné na sformovanie prvej vrstvy submukóznrho tkaniva do trubice submukózneho tkaniva použiť aj ďalšie techniky obalenia. V jednom z vyhotovení môže mať vrstva submukózneho tkaniva šírku menšiu, ako je požadovaná dĺžka vytvorenej trubice submukózneho tkaniva. V tomto alternatívnom vyhotovení je úzka vrstva submukózneho tkaniva 80 viackrát obalená okolo jadra 82, pričom vrstva sa pri kladení na jadro aspoň čiastočne prekrýva a nenecháva odkrytú žiadnu Časť jadra umiestneného pod ňou (obr. 3). Jadro je priepustné vodu a v jednom z vyhotovení je vybavené množstvom otvorov 84. Miera prekrytia v týchto čiastočne prekrytých vrstvách submukózneho tkaniva sa pohybuje medzi 10 až 60 % šírky jednotlivých vrstiev, pričom je výhodné prekrytie v hodnote 50 % oblasti prekrytia. V jednom z vyhotovení je možné na jadro položiť viac častí submukózneho tkaniva za predpokladu, že aspoň časť každého kusa submukózneho tkaniva prekrýva časť iného kusa submukózneho tkaniva obaleného okolo jadra. V ďalšom vyhotovení je možné dlhý úzky pruh submukózneho tkaniva špirálovito obaliť okolo jadra s prekrytím, po ktorom nasleduje špirálovité ovinutie v opačnom smere.. Tak vzniknú 4 vrstvy submukózneho tkaniva, vyvolávajúce vnútorný tlak. V tomto vyhotovení by švy tvorené prekrývajúcimi sa vrstvami submukózneho tkaniva mali presahovať asi o 0,5 až 3 cm, výhodnejšie o ľ až 2 cm. Vo vyhotoveniach, kde je šírka prvej vrstvy submukózneho tkaniva, použitého na vytvorenie trubice submukózneho tkaniva menšia, ako je dĺžka požadovanej trubice submukózneho tkaniva, budú švy trubice fixované prednostne vystavením pôsobenia sieťovadla.

Po vytvorení trubice submukózneho tkaniva sa druhá vrstva submukózneho tkaniva 70 obalí okolo obvodu vonkajšieho povrchu trubice submukózneho tkaniva 60. V jednom z vyhotovení sa druhá vrstva submukózneho tkaniva 70 položí na trubicu submukózneho tkaniva 60, obalenú raz okolo trubice, a prvý okraj 74 a druhý, protiľahlý okraj 76 druhej vrstvy submukózneho tkaniva sú zošité po dĺžke trubice submukózneho tkaniva stehmi 78, bez toho, aby došlo k perforácii trubice submukózneho tkaniva 60 (obr. 5c). Inakšie je druhá vrstva submukózneho tkaniva položená na trubici submukózneho tkaniva aspoň raz obalená okolo trubice, pričom druhý, protiľahlý okraj druhej vrstvy bude presahovať cez prvý okraj druhej vrstvy submukózneho tkaniva a uvedený druhý, protiľahlý okraj druhej vrstvy je prišitý po dĺžke trubice submukózneho tkaniva bez toho, aby došlo ku perforácii trubice submukózneho tkaniva.

Okrem toho platí, že keď je na trubici submukózneho tkaniva vytvorenej z prvej vrstvy tkaniva položená druhá vrstva submukózneho tkaniva, druhá vrstva môže byť položená tak, že sa jej abluminálny povrch alebo luminálny povrch bude dotýkať trubice submukózneho tkaniva. Každá s týchto kombinácii prekrytia vrstiev submukózneho tkaniva z rovnakého stavovca alebo rôznych stavovcov či zdrojov orgánov bude po kompresii aspoň prekrývajúcich sa častí za podmienok umožňujúcich dehydrátaciou tkaniva vytvárať komplexnú konštrukciu štepu zo submukózneho tkaniva tubulárneho tvaru.

Po obalení jadra druhou vrstvou submukózneho tkaniva je submukózne tkanivo komprimované za dehydratujúcich podmienok. V jednom z vyhotovení je tkanivo vákuovo stlačené, pričom jeden z koncov jadra je uzavretý a vnútro jadra pokrytého submukóznym tkanivom je pripojené na vákuovú pumpu. V dôsledku vákua bude atmosférický tlak komprimovať vrstvy submukózneho tkaniva a vo vyhotoveniach, ktoré využívajú na zosietenie vrstiev submukózneho tkaniva sieťovadlo, bude mať vákuové stlačenie za následok preniknutie sieťovadla do celej hrúbky šva. Proces vákuového utesnenia (vysušenie) trvá v bežnom prípade asi štyri hodiny.

Po dokončení procesu utesnenia (vysušenia) sa uchopí prvý a druhý koniec (54 a 56) pásky 52 z pórovitého materiálu priepustného vodu (napr. umbilikálne pásky) a pozdĺžne sa natiahnu. Páska pod trubicou submukózneho tkaniva sa zľahka odvinie a trubica submukózneho tkaniva potom ľahko sklzne z jadra. Výsledkom je bezšvová trubica, vyzerajúca ako slamka na malinovku.

V jednom z vyhotovení je možné trubicu submukózneho tkaniva pripraviť z jednej alebo väčšieho počtu vrstiev submukózneho tkaniva obalením jednej alebo väčšieho počtu vrstiev submukózneho tkaniva okolo obvodu jadra, vystavením obaleného submukózneho tkaniva sieťovadlu a vykonaním kompresie obaleného tkaniva za dehydrátujúcich podmienok. Vrstvy tkaniva je možné položiť na jadro použitím množstva techník zábalu za predpokladu, že medzi švami prekrytých vrstiev tkaniva nebudú existovať medzery. V jednom z vyhotovení je jedna vrstva submukózneho tkaniva, ktoré má prvú koncovú oblasť a druhú koncovú oblasť položenú na jadro tak, že prvá a druhá okrajová časť sa prekrývajú a tvoria trubicu submukózneho tkaniva. V jednom z vyhotovení presahuje druhý okraj vrstvy submukózneho tkaniva cez prvý okraj submukózneho tkaniva, pričom prvý okraj je v podstate rovnobežný s druhým koncom a tvorí tak viacvrstvovú tubulárnu konštrukciu, ako je zrejmé z obr. 5b. Je možné tiež špirálovité obaliť okolo jadra jednu úzku vrstvu submukózneho tkaniva, ako je zrejmé z obr. 3. Prekrývajúce sa časti vrstvy submukózneho tkaniva sú potom privedené do kontaktu so sieťovadlom. V jednom z vyhotovení je celá konštrukcia štepu ponorená do roztoku sieťovadla. Jedným z výhodných sieťovadiel je glutaraldehyd s koncentráciou 0,1 % až 1 %. Po ošetrení prekrývajúcich sa vrstiev submukózneho tkaniva sieťovadlom sú prekrývajúce sa vrstvy komprimované za dehydrátujúcich podmienok. V jednom z vyhotovení sú prekrývajúce sa vrstvy submukózneho tkaniva vákuovo stlačené, pričom jeden koniec jadra je uzavretý a vnútro submukózneho tkaniva je pripojené na vákuovú pumpu. V dôsledku vákua bude atmosférický tlak komprimovať vrstvy submukóneho tkaniva a vákuové stlačenie vyvolá preniknutie sieťovadla do celej hrúbky konštrukcie štepu.

Ako je zrejmé z Príkladu 4, majú trubice submukózneho tkaniva, ktoré boli opatrené roztokom glutaraldehydu s koncentráciou aspoň 1% glutaraldehydu, významnú trvanlivosť vpulzných tlakových skúškach. Okrem toho tvorí trubica submukózneho tkaniva, ktorá obalením vrstiev submukózneho tkaniva vznikla ako viacvrstvová trubica a bola ošetrená glutaraldehydom a vákuovo stlačená, trubicu submukózneho tkaniva s hladkým luminálnym povrchom.

Je známe, že ošetrenie biomateriálov glutaraldehydom podporuje kalcifikáciu, zlú inkorporáciu hostiteľského tkaniva a konečne mechanické zrútenie bioprotéz. Aby sa škodlivé účinky ošetrenia biomateriálov glutaraldehydom minimalizovali, vystavujú sa tubuláme konštrukcie podľa vynálezu relatívne zriedeným roztokom glutaraldehydu s koncetráciuo približne 0,1 % až 1% glutaraldehydu. Tubuláme konštrukcie ošetrené glutaraldehydom, vytvorené podľa vynálezu roztokom obsahujúcim menej ako 1% glutaraldehydu je možné použiť v rôznych nie cievnych aplikáciách, ako je napr. náhrada močovodu a močovej trubice a ako rôzne vývody a cievne skraty. Okrem toho môže byť trubica submukózneho tkaniva, ktorej švy submukózneho tkaniva sú utesnené sieťovadlom, pripevnená k druhej vrstve submukózneho tkaniva tak, aby sa posilnili švy spojené glutaraldehydom. V jednom z vyhotovení je trubica submukózneho tkaniva znovu hydrátovaná a trubica submukózneho tkaniva je obalená druhou vrstvou submukózneho tkaniva, ktorá je za dehydrátujúcich podmienok pritlačená na trubicu submukózneho tkaniva. V jednom z vyhotovení je trubica submukózneho tkaniva pripravená z vrstvy submukózneho tkaniva a je privedená do kontaktu s roztokom glutaraldehydu (pričom koncentrácia glutaraldehydu je menšia ako 1 %, výhodne menšia ako 0,5 %), vákuovo stlačená a ďalej obalená druhou vrstvou submukózneho tkaniva, ktorá je pozdĺžne zošitá, ako je zrejmé z obr. 5c. Druhá vrstva submukózneho tkaniva v tomto vyhotovení poskytuje dostatočnú oporu trubici submukózneho tkaniva ležiacej pod ňou tak, že konštrukciu je možné použiť v cievnych aplikáciách vrátane náhrady tepien a žíl napriek tomu, že koncentrácia sieťovadla použitého na utesnenie trubice submukózneho tkaniva je nízka.

V jednom z vyhotovení zahŕňa spôsob výroby submukóznej turbulárnej protézy položenie prvého pruhu materiálu priepustného vodu pozdĺž obvodu jadra a potom položenie druhého pruhu materiálu priepustného vodu na vrch prvého pruhu materiálu priepustného vodu. Prvá vrstva submukózneho tkaniva, ktorá má prvý okraj a druhý protiľahlý okraj, je potom položená na špirálovité obalený materiál, aby tak vznikla trubica submukózneho tkaniva, pričom druhý protiľahlý okraj presahuje cez prvý okraj, čím je vymedzená oblasť prekrytia niekoľkých vrstiev submukózneho tkaniva. Trubica submukózneho tkaniva je potom pritlačená na povrch jadra za dehydrátujúcich podmienok, aby tak vznikla konštrukcia v tvare trubice. Z jadra je potom odstránený druhý pruh materiálu priepustného vodu a konštrukcia v tvare trubice sa uvoľní od jadra. Vrstvy submukózneho tkaniva v oblasti prekrytia uvoľnenej trubice submukózneho tkaniva sú potom použitím pokračovacieho stehu zošité, aby sa trubica nerozpárala. Tubuláma konštrukcia je potom umiestnená späť do jadra spustením tak, že sa trubica nechá skíznuť cez prvý pruh materiálu priepustného vodu pokrývajúci jadro. Na trubici submukózneho tkaniva je potom položená druhá vrstva submukózneho tkaniva, ktorá má prvý okraj a druhý protiľahlý okraj. Prvý okraj a druhý protiľahlý okraj druhej vrstvy submukózneho tkaniva sú potom po celej dĺžke trubice submukózneho tkaniva zošité, bez toho, aby došlo k perforácii submukózneho tkaniva a vrstvy submukózneho tkaniva sú skomprimované za dehydrátujúcich podmienok. Z jadra je potom odstránený prvý pruh materiálu priepustného vodu a tubulárna protéza sa uvoľní od jadra. Vo výhodných uskutočneniach nepresahujú stehy druhej vrstvy submukózneho tkaniva stehy vytvorené v oblasti prekrytia trubice submukózneho tkaniva.

Je možné vytvoriť viacvrstvovú konštrukciu tkanivového štepu, ktorá má v zásade izotropné vlastnosti. Tieto v zásade izotropné (pseudoizotropné) štepy sa pripravujú aspoň z dvoch vrstiev submukózneho tkaniva odobratého zo svalovej vrstvy a z luminálnej časti vrstvy mukózy teplokrvného stavovca. Každá z vrstiev črevného submukózneho tkaniva sa r vyznačuje tým, že má pozdĺžnu os odpovedajúcu prevažujúcej orientácii kolagénových vlákien vo vrstvách submukózneho tkaniva. Postup formovania pseudoizotrópnych konštrukcií štepu zahŕňa umiestnenie prvej vrstvy submukózneho tkaniva na jadro a položenie aspoň jednej ďalšej vrstvy submukózneho tkaniva na prvú vrstvu tak, že pozdĺžne osy jednotlivých vrstiev submukózneho tkaniva zvierajú uhol približne 90° s pozdĺžnou osou ďalšej vrstvy submukózneho tkaniva, čím vzniká viacvrstvový štep.

Implantáty či konštrukcie z biologického tkaniva vytvorené podľa vynálezu riešia problém presakovania tekutiny otvormi stehov šitých biologických tkanív. Konštrukcia dvoch susedných trubíc submukózneho tkaniva, kde sú šité švami trubice zloženej z dvoch trubíc vzájomne posunuté s následným spojením obidvoch trubíc submukózneho tkaniva zaisťuje, že otvory spôsobené stehmi nebudú vo vytvorených protézach presakovať. Vyhotovenie, v ktorých sa využíva na utesnenie švov prvá trubica ošetrená zosietením, proste nemajú v stene trubice žiadne perforácie, a nebudú teda presakovať. Konštrukcie trubíc podľa vynálezu sú v zásade bezšvové trubice, ktoré nebudú prepúšťať tekutiny ani vyžadovať uskutočnenie ďalších opatrení spojených s výtokom tekutiny. Táto vlastnosť je dôležitá najmä ak má byť konštrukcia použitá ako cievny štep, náhrada močovodu alebo skrat. S konštrukciou je možné manipulovať (tzn. je možné ju rezať, skladať, šiť a pod.), aby vyhovovala rôznym aplikáciám v medicíne tam, kde je potrebný submukózny materiál podľa vynálezu.

Ďalšie vlastnosti a aspekty tohto vynálezu ocenia osoby priemerne zbehlé v odbore po prečítaní a zvládnutí tohto technického opisu. Tieto vlastnosti, aspekty a očakávané variácie a modifikácie spadajú evidentne do rozsahu vynálezu.

Príklad 1

Príprava tubulámych konštrukcií štepu submukózneho tkaniva

V jednom z vyhotovení zahŕňa postup tvorby konštrukcie výber dutého jadra príslušného priemeru z materiálu priepustného vodu a špirálovité obalenie jadra umbilikálnou páskou. Potom je urobený požadovaný počet obalení prvej vrstvy submukózneho tkaniva, pričom „obalenie submukázneho tkaniva“ je definované ako kus submukázneho tkaniva obalený okolo jadra v uhle 360°. Počtom 1 až 2 obalení obvykle vzniká po vyrobení tlaková pevnosť v lome v hodnote 1 000 až 2 000 mm ortuťového stĺpca.

Vrstva submukózneho tkaniva je umiestnená na hladký povrch mukóznou stranou nahor. Na ňu je položené jadro obalené páskou svojou dlhšou osou rovnobežne s dlhšou osou submukózneho tkaniva. Potom sa použije žiletka na narezanie submukózneho tkaniva rovnobežne s osou jadra tak, aby bol vytvorený lineárny okraj submukózneho tkaniva. Sobmukózne tkanivo je aplikované na jadre zrolovaním požadovaného počtu vrstiev (bežne dvoch) a oblasť prekrytia (definovaná uhlom vymedzenej uhlom prekrytia (Θ) s veľkosťou asi 30°, ktorý zvierajú dva bočné okraje submukózneho tkaniva) vytvára trubicu submukózneho tkaniva obsahujúcu pozdĺžne prebiehajúci šev.

Po úplnom obalení jadra je jeden koniec jadra uzavretý a vnútrajšok jadra pokrytého submukóznym tkanivom je pripojený na vákuovú pumpu. V dôsledku vákua bude atmosférický tlak komprimovať vrstvy submukózneho tkaniva a urýchľovať dehydrátaciu submukózneho tkaniva. Proces vákuového utesnenia (vysušenia) trvá v bežnom prípade asi štyri hodiny.

Po utesnení (vysušení) sa uchopia konce umbilikálnej pásky a pozdĺžne sa natiahnu. t

Páska pod trubicou submukózneho tkaniva sa ľahko odvinie a trubica potom ľahko sklzne z jadra. Výsledkom je bezševová trubica, vyzerajúca ako slamka na malinovku.

Je možné použiť aj iné typy tesnenia a koncentračné a obalové postupy. Jednou z možností je napr. špirálovité ovinutie dlhého úzkeho pruhu submukózneho tkaniva okolo jadra s prekrytím, po ktorom nasleduje špirálovité obalenie v opačnom smere. Tak vzniknú 4 vrstvy submukózneho tkaniva vyrovnávajúceho vnútorný tlak. Túto dvojnásobnú špirálu je možné skombinovať s technikou znázornenou na obr. 3. Podľa vynálezu je možné obaliť jadro submukózneho tkaniva v rôznych možných orientáciách. Jedným z obmedzení je to, že by medzi švami prekrývajúceho sa tkaniva nemali byť žiadne medzery. Vo výhodnom uskutočnení by švy vytvorené prekrývajúcimi sa pruhmi submukózneho tkaniva mali presahovať o 0,5 až 3 cm, výhodne o 1 až 2 cm.

Príklad 2

Bodové zváranie švov submukózneho tkaniva.

V jednom z vyhotovení môže byť šev v trubici submukózneho tkaniva „bodovo zvarený“, aby koncová časť nezostala voľná. Podľa jedného vyhotovenia je šev zvarený prostredníctvom sieťovadla, akým je glutaraldehyd. podľa tohto vyhotovenia je na oblasť prekrytia tvoriaceho šev aplikovaný Q-hrot, zvlhčený glutaraldehydom s koncentráciou χ % (alebo iným sieťovadlom alebo spojovacím činidlom). Hodnota je asi 0,1 až 1 %, pravdepodobnejšie však asi 0,5 %, existuje tu ale vzťah medzi šírkou švu, koncentráciou glutaraldehydu a počtom cyklov, ktorými sa vymedzuje pevnosť v lome vnútorným tlakom. Inakšie môže byť šev bodovo zvarený použitím laseru.

V inom vyhotovení môže byť šev submukóznej trubice tepelne bodovo zvarený, aby sa šev spojený s tkanivom do komplexnej submukóznej trubice ďalej utesnil. Existujú štyri faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu tepelne zvareného bodu submukózneho tkaniva: 1) teplota, 2) tlak, 3) čas pôsobenia tlaku a 4) tvar nástroja na tepelné zváranie. Špicatý nástroj vytvorí zvar s otvorom. Plochý hrot nevytvorí otvor a hrotom s daným polomerom je možné vytvoriť malý otvor.

Použitím malej zváracej žehličky s teplotné kalibrovaným hrotom je možné submukózne tkanivo roztaviť v nespojitých miestach tak, aby vytvorila medzi dvoma kusmi submukózneho tkaniva bod „zvaru“. Po umiestnení vzorky submukózneho tkaniva na sklenenú doštičku (je treba predísť tepelnému poklesu), sa na submukózne tkanivo priloží teplý hrot, aby sa stanovila teplota a čas aplikácie potrebnej na roztavenie tkaniva. Boli urobené štúdie s pruhmi so šírkou 1 cm prekrývajúcimi sa o 1 cm, aby sa stanovil počet tepelných bodových zvarov potrebných na spojenie a udržanie dvoch kusov submukózneho tkaniva. Pri piatich bodových zvaroch v oblasti prekrytia 1 x 1 cm vzniká zvar, ktorý je odolnejší ako sila potrebná na rozbitie jedného pruhu s hrúbkou 1 cm. Špicatým hrotom sa vytvoril malý zvar s otvorom, a preto je potrebné poznať parametre, kedy vznikne najpevnejší zvar s malým otvorom.

Za účelom optimalizácie podmienok bodového zvárania sa urobia nasledujúce experimenty. Využijú sa pruhy submukózneho tkaniva so šírkou 1 cm a dĺžkou 10 cm a bude vyrobené a vyskúšané päťdesiat vzoriek s troma so štyroch premenných (teplota, čas, tlak a tvar hrotu), ktoré budú udržiavané na konštantnej hodnote a ostatné sa budú meniť. V týchto prvých štúdiách sa použije špicatý hrot. Potom sa budú štúdie opakované s hrotom s polomerom 0,5 mm, a potom s plochým hrotom s priemerom 1 mm. Výsledkom bude návod na najpevnejší zvar s najmenším otvorom, meraným mikroskopom. Použitím prístroja MTS stanovíme tiež silu potrebnú na rozbitie zvolených druhov.

b) Skúška na laboratórnych zvieratách

Na preskúmanie reakcie hostiteľa na bodovo zvarené pruhy submukózneho tkaniva bude použitý model pracujúci s odstavenou krysou. Bude zahájená anestézia, udržiavaná metafanom podávaným cez masku na tvári. Brušná stena bude zasvorkovaná a pripravená na aseptický chirurgický zákrok. V každom abdominálnom kvadrante budú vedené pozdĺžne kožné rezy. Pod kožou každej krysy budú tupým oddelením vytvorené obojstranné podkožné vrecká. Do každého vrecka bude podkožné umiestnená jedna skúšobná vzorka s veľkosťou 1 cm² a zaistená v svojej pozícii 5-0 polypropylénovým stehom vytvoreným do spodnej časti. Kožné rezy budú uzavreté jednotlivými stehmi 5-0 polypropylénu. V tejto štúdii bude použitých dvadsať štyri krýs.

Po uplynutí daného času budú usmrtené vnútrosrdečným chloridom draselným ( po 1, 2, 4 a 8 týždňoch po implatácii).

c) Morfologická analýza

Vzorky odobraté na morfologické vyhodnotenie budú počas 24 upevnené v Trampovom fixatore, a potom umiestnené do fosfátového tlmivého roztoku. Vzorky na svetelnú mikroskopiu budú zavarené do parafínu a rozdelené po 2 - 3 μητ Úseky budú vyfarbené hematoxylinom a eosinom (H&E) na celkovú morfológiu a VonKossovým farbivom na vyhodnotenie kalcifíkácie.

Príklad 3

Výroba a skúšanie submukózneho tkaniva

Cieľom tejto štúdie je vytvoriť štepy s vonkajším priemerom 5,0 mm. Duté jadro s otvormi s priemerom 4 mm je špirálovité obalené neprekrývajúcou sa umbilikálnou páskou. Potom sa urobí dve a pol obalenia, aby vznikla trubica submukózneho tkaniva, a prekrývajúca sa časť sa pripevní v jednej skupine glutaraldehydom a v drahej stehmi. Trubica submukózneho tkaniva je potom obalená drahou vrstvou submukózneho tkaniva a protiľahlé konce drahej vrstvy submukózneho tkaniva sú zošité. Po obalení je jeden koniec jadra pripojený na vákuovú pumpu a drahý koniec jadra je uzavretý. V dôsledku výsledného vákua v jadre bude atmosférický tlak pevne stláčať vrstvy submukózneho tkaniva a vytláčať zo submukózneho tkaniva vlhkosť, čo potrvá asi 24 hodín.

Po vysušení vrstiev submukózneho tkaniva sa konce pásky uchopia a pozdĺžne roztiahnu. Páska pod trubicou submukózneho tkaniva sa trochu odvinie a trubica potom ľahko sklzne z jadra.

e) Statická skúška

Pred vykonaním skúšky pevnosti bude každý štep submukózneho tkaniva ponorený na 24 hodín v 0,9 % soľnom roztoku. Cieľom tohto postupuje stanoviť trvanlivosť švov.

Aby sa stanovila pevnosť v pretlaku, upevní sa jeden koniec tubulámeho štepu submukózneho tkaniva do zariadenia, ktoré bude použité na aplikáciu atmosférického tlaku. Druhý koniec tubulámeho štepu submukózneho tkaniva sa uzavrie stehom a je aplikovaný rastúci atmosférický tlak. Nepretržitý záznam tlaku a času umožňuje presné stanovenie pevnosti v lome vnútorným tlakom. Našim cieľom je dosiahnutie pevnosti v lome vnútorným tlakom v hodnote 1 000 mm ortuťového stĺpca alebo vyššej. Úspešný výrobný postup je ten, ktorý zaručuje pevnosť (pri akomkoľvek tlaku) bez olupovania. Tubulámy štep submukózneho tkaniva, ktorý prejde touto statickou skúškou, podstúpi pulznú skúška.

e) Pulzná skúška

Kritickým obdobím pre tubulámy štep submukózneho tkaniva je niekoľko prvých týždňov po implatáncií, kedy je v počiatočnej fáze remodelovania a je vystavená statickému (diastolickému) a pulznému tlaku teplej krvi. Počas tohto času je podstatné zistiť, či bude zachovaná pevnosť štepu v priebehu počiatočného štádia remodelovania. Preto budú vykonávané pulzné tlakové skúšky s konštrukciou štepu vo fyziologickom roztoku s teplotou 37 %. Bude použitý pulzný tlak s veľkosťou 200/150 mm ortuťového stĺpca s frekvenciou 1/s. Skúšanie potrvá 2 týždne, po nich bude štep skúšaný na statický tlak.

Príklad 4

Pulzná skúška trubíc submukózneho tkaniva

Za účelom skúšania trvanlivosti submukóznych tubulárnych konštrukcií vytvorených z vrstiev submukózneho tkaniva podľa vynálezu bola vyvinutá metóda pulzného skúšania. Bola zostavená pulzná tlaková pumpa, dodávajúca tlakové impulzy nastaviteľnej intenzity pri 4,5 lcHz. Pracovnou tekutinou v systéme je sterilná voda. Na tubulárne konštrukcie submukózneho tkaniva, ktoré sú pripojené na vývod s pumpy, je aplikovaný tlak. Trubice sú ponorené do vody s teplotou 37 %, stimulujúcou fyziologické podmienky. Systém pulzného skúšania je bežne vykonávaný s tlakom 150/50 mm ortuťového stĺpca. Pokles pôsobiaceho tlaku indikuje poškodenie tkanivového štepu.

Výsledky skúšania sibmukóznych trubíc.

Glutaraldehydom ošetrená trubica submukózneho tkaniva.

Hydratizované submukózne tkanivo tenkého čreva (2,5 otočení) bolo obalené okolo dutého jadra s otvormi a ponorené do zriedeného roztoku glutaraldehydu (GA) a vákuovo vysušená, ako je vpredu uvedené. Trubice submukózneho tkaniva ošetrené GA boli potom skúšané zariadením na pulzné skúšanie.

v

Štepy, ktoré boli ošetrené roztokom GA s vyššou koncentráciou ako 2 % (vodného roztoku) vykazovali značnú trvanlivosť pri pulznóm tlaku (400/200), pričom vydržali 5,5 miliónov pulzných cyklov. Trubice ošetrené roztokom GA slabším ako 1 % (vodného roztoku) boli významne menej trvanlivé, pričom vydržali za obdobných podmienok menej ako päťstotisíc cyklov. Pri ošetrení trubíc submukózneho tkaniva roztokom GA s koncentráciou 1 % (vodného roztoku) alebo vyšším teda vzniká komplexná trubica submukózneho tkaniva, ktorá má požadovanú trvanlivosť v pulznóm tlaku.

Neošetrené ručne šité trubice submukózneho tkaniva

Hydrátované submikózne tkanivo tenkého čreva bolo obalené okolo dutého jadra s otvormi, vákuovo vysušené, zašité a potom obalené ďalšou vrstvou submukózneho tkaniva tenkého čreva a ručne po dĺžke zošité, ako je zrejmé z obr. 5a a 5c. Tieto neošetrené, ručne šité trubice boli potom odskúšané na prístroji na pulzné skúšanie.

Výsledky týchto skúšok vykazovali, že ručne šité trubice vydržali 6 miliónov pulzných cyklov, pričom skúška bola zámerne prerušená a limit trvanlivosti má byť ešte zhodnotený.

Claims (37)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Komplexná viacvrstvová protéza zo submukózneho tkaniva, ktorá obsahuje prvú vrstvu submukózneho tkaniva, ktorá má prvý okraj a druhý protiľahlý okraj a je sformovaná do tvaru trubice submukózneho tkaniva, vyznačujúca sa tým, že druhý protiľahlý okraj prvej vrstvy presahuje cez prvý okraj prvej vrstvy, čím je vymedzená viacvrstvová oblasť prekrytia submukózneho tkaniva, pričom vrstvy submukózneho tkaniva v oblasti prekrytia sú k sebe pripevnené, ďalej obsahuje druhú vrstvu submukózneho tkaniva, ktorá má prvý okraj a druhý protiľahlý okraj, pričom uvedená druhá vrstva je priľnavom kontakte s trubicou submukózneho tkaniva a prvý okraj a druhý protiľahlý okraj druhej vrstvy sú zošité po dĺžke trubice submukózneho tkaniva, bez toho aby došlo k perforácii submukózneho tkaniva ležiaceho pod nimi.
2. 2. Protéza podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že trubica submukózneho tkaniva je vytvorená z prvej vrstvy submukózneho tkaniva tak, že prvý okraja druhý protiľahlý okraj prvej vrstvy sú v podstate rovnobežné.
3. 3. Protéza podľa nároku 2, vyznačujúca sa tým, že trubica submukózneho tkaniva obsahuje dve vrstvy submukózneho tkaniva a niekoľkonásobne prekrytá druhá oblasť obsahuje tri vrstvy submukózneho tkaniva.
4. 4. Protéza podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že vrstvy submukózneho tkaniva v oblasti prekrytia sú k sebe pripevnené sieťovadlom.
5. 5. Protéza podľa nároku 4, vyznačujúca sa tým, že trubica submukózneho tkaniva a druhá vrstva submukózneho tkaniva sú prepojené pomocou kompresie submukózneho tkaniva za podmienok vedúcich k dehydratácii tkaniva.
6. 6. Protéza podľa nároku 4, vyznačujúca sa tým, že sieťovadlom je glutaraldehyd.
7. 7. Protéza podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že vrstvy submukózneho tkaniva v oblasti prekrytia sú k sebe pripevnené stehmi a oblasť prekrytia je posunutá vzhľadom ku stehom vytvoreným v druhej vrstve submukózneho tkaniva.
8. 8. Protéza podľa nároku 7, vyznačujúca sa tým, že trubica submukózneho tkaniva a druhá vrstva submukózneho tkaniva sú prepojené pomocou kompresie submukózneho tkaniva za podmienok vedúcich k dehydratácii tkaniva.
9. 9. Protéza podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že submukózne tkanivo zahŕňa submukózu črevného tkaniva odobratú z abluminálnych svalových vrstiev a aspoň z luminálnej časti mukózy teplokrvného stavovca.
10. 10. Protéza podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že trubica submukózneho tkaniva je vytvorená s abluminálnym povrchom vrstvy submukózneho tkaniva na vonkajšej časti trubice.
11. 11. Komplexná viacvrstvová protéza zo submukózneho tkaniva, ktorá obsahuje prvú vrstvu submukózneho tkaniva, ktorá má prvý okraj a druhý protiľahlý okraj a je sformovaná do tvaru trubice submukózneho tkaniva, vyznačujúca sa tým, že druhý protiľahlý okraj prvej vrstvy presahuje cez prvý okraj prvej vrstvy, čím je vymedzená viacvrstvová oblasť prekrytia submukózneho tkaniva, pričom vrstvy submukózneho tkaniva v oblasti prekrytia sú k sebe pripevnené, ďalej obsahuje druhú vrstvu submukózneho tkaniva, ktorá má prvý okraj a druhý protiľahlý okraj, pričom uvedená druhá vrstva je priľnavom kontakte s trubicou submukózneho tkaniva a druhý protiľahlý okraj druhej vrstvy presahuje cez prvý okraj druhej vrstvy a je prišitý k druhej vrstve submukózneho tkaniva, bez toho aby došlo k perforácii submukózneho tkaniva ležiaceho od nimi.
12. 12. Protéza podľa nároku 11, vyznačujúca sa tým, že trubica submukózneho tkaniva je vytvorená z prvej vrstvy submukózneho tkaniva tak, že prvý okraja druhý prótiľahlý okraj prvej vrstvy sú v podstate rovnobežné.
13. 13. Protéza podľa nároku 11, vyznačujúca sa tým, že vrstvy submukózneho tkaniva v oblasti prekrytia sú k sebe pripevnené sieťovadlom.
14. 14. Protéza podľa nároku 13, vyznačujúca sa tým, že trubica submukózneho tkaniva a druhá vrstva submukózneho tkaniva sú prepojené pomocou kompresie submukózneho tkaniva za podmienok vedúcich k dehydratácii tkaniva.
15. 15. Protéza podľa nároku 13, vyznačujúca sa tým, že sieťovadlom je glutaraldehyd.
16. 16. Protéza podľa nároku 11, vyznačujúca sa tým, že vrstvy submukózneho tkaniva v oblasti prekrytia sú k sebe pripevnené stehmi a oblasť prekrytia je posunutá vzhľadom ku stehom vytvoreným v druhej vrstve submukózneho tkaniva.
17. 17. Protéza podľa nároku 11, vyznačujúca sa tým, že trubica submukózneho tkaniva a druhá vrstva submukózneho tkaniva sú prepojené pomocou kompresie submukózneho tkaniva za podmienok vedúcich k dehydratácii tkaniva.
18. 18. Protéza podľa nároku 11, vyznačujúca sa tým, že submukózne tkanivo zahŕňa submukózu črevného tkaniva odobratú z abluminálnych svalových vrstiev a aspoň z luminálnej časti mukózy teplokrvného stavovca.
19. 19. Spôsob výroby tubulárnej protézy z vrstiev submukózneho tkaniva, vyznačujúci sa tým, že pozostáva z:

    výberu jadra, ktoré má vopred stanovený priemer, položenia prvej vrstvy submukózneho tkaniva, ktorá má prvý okraj a druhý protiľahlý okraj, na jadro tak, aby vznikla trubica submukózneho tkaniva, pričom druhý protiľahlý okraj prvej vrstvy submukózneho tkaniva presahuje cez prvý okraj prvej vrstvy submukózneho tkaniva a vymedzuje tak viacvrstvovú oblasť prekrytia submukózneho tkaniva, vzájomného prekrytia vrstiev submukózneho tkaniva v oblasti prekrytia, položenia druhej vrstvy submukózneho tkaniva, ktorá má prvý okraj a druhý protiľahlý okraj, cez trubicu submukózneho tkaniva, prišitia druhého protiľahlého okraja druhej vrstvy submukózneho tkaniva k položenej druhej vrstve submukózneho tkaniva, bez toho aby došlo k perforácii trubice submukózneho tkaniva a vykonanie kompresie trubice submukózneho tkaniva a druhej vrstvy submukózneho tkaniva k jadru za dehydratujúcich podmienok.
20. 20. Spôsob podľa nároku 19, zahŕňajúci ďalej krok položenia pruhu materiálu priepustného vodu na jadro, vykonaný pred položením prvej vrstvy submukózneho tkaniva na jadro, vyznačujúci sa tým, že po vytvorení tubulámej protézy sa pruh materiálu priepustného vodu z jadra odstráni, aby pomohol uvoľniť tubulámu protézu z jadra.
21. 21. Spôsob podľa nároku 20, vyznačujúci sa tým, že prvý okraj a druhý protiľahlý okraj druhej vrstvy sú k sebe prišité po dĺžke trubice submukózneho tkaniva bez toho, aby došlo k perforácii trubice submukózneho tkaniva.
22. 22. Spôsob podľa nároku 20, vyznačujúci sa tým, že druhý protiľahlý okraj druhej vrstvy presahuje cez prvý okraj druhej vrstvy druhej vrstvy submukózneho tkaniva a uvedený druhý protiľahlý okraj druhej vrstvy je zošitý po dĺžke trubice submukózneho tkaniva, bez toho, aby došlo k perforácii trubice submukózneho tkaniva.
23. 23. Spôsob výroby tubulámej protézy z vrstiev submukózneho tkaniva, vyznačujúci sa tým, že pozostáva z:

    výberu jadra, ktoré má vopred stanovený priemer, položenia prvej vrstvy submukózneho tkaniva, ktorá má prvý okraj a druhý protiľahlý okraj, na pruh materiálu priepustného vodu tak, aby vznikla trubica submukózneho tkaniva, pričom druhý protiľahlý okraj prvej vrstvy submukózneho tkaniva presahuje cez prvý okraj prvej vrstvy submukózneho tkaniva a vymedzuje tak viacvrstvovú oblasť prekrytia submukózneho tkaniva, uvedenia trubice submukózneho tkaniva do kontaktu s roztokom obsahujúcim sieťovädlo, položenia druhej vrstvy submukózneho tkaniva, ktorá má prvý okraj a druhý protiľahlý okraj, cez trubicu submukózneho tkaniva, zošitia prvého a druhého protiľahlého okraja druhej vrstvy submukózneho tkaniva po dĺžke trubice submukózneho tkaniva bez toho, aby došlo k perforácii trubice submukózneho tkaniva a vykonanie kompresie trubice submukózneho tkaniva a druhej vrstvy submukózneho tkaniva k jadru za dehydratujúcich podmienok.
24. 24. Spôsob podľa nároku 23, zahŕňajúci ďalej krok položenia pruhu materiálu priepustného vodu na jadro, vykonaný pred položením prvej vrstvy submukózneho tkaniva na jadro, vyznačujúci sa tým, že po vytvorení tubulámej protézy sa pruh materiálu priepustného vodu z jadra odstráni, aby pomohol uvoľniť tubulámu protézu z jadra.
25. 25. Spôsob podľa nároku 24, vyznačujúci sa tým, že ďalej zahŕňa krok kompresie trubice submukózneho tkaniva k jadru za podmienok vedúcich k dehydratácii, vykonanej potom, keď je trubica submukózneho tkaniva uvedená do kontaktu so sieťovadlom a pred tým, ako je na trubicu submukózneho tkaniva položená druhá vrstva submukózneho tkaniva.
26. 26. Spôsob podľa nároku 24, vyznačujúci sa tým, že roztok sieťovadla obsahuje asi 0,1 až asi 1,0 % glutaraldehydu.
27. 27. Spôsob podľa nároku 24, vyznačujúci sa tým, že uvedené jadro je dutá porézna trubica, ktorá má luminálny priestor, a krok kompresie uvedeného biologického tkaniva sa vykoná aplikáciou vákua na priesvit jadra.
28. 28. Spôsob podľa nároku 24, vyznačujúci sa tým, že trubica submukózneho tkaniva druhá vrstva submukózneho tkaniva sú ohriate v priebehu kompresie trubice a druhej vrstvy submukózneho tkaniva.
29. 29. Spôsob podľa nároku 24, vyznačujúci sa tým, že kompresia trubice submukózneho tkaniva a druhej vrstvy submukózneho tkaniva sa vykoná kompresnou komorou.
30. 30. Spôsob výroby tubulárnej protézy z vrstiev submukózneho tkaniva, vyznačujúci sa tým, že pozostáva z:

    výberu jadra, ktoré má vopred stanovený priemer, položenia prvej vrstvy submukózneho tkaniva, ktorá má prvý okraj a druhý protiľahlý okraj, na materiál priepustný vodu tak, aby vznikla trubica submukózneho tkaniva, pričom druhý protiľahlý okraj prvej vrstvy submukózneho tkaniva presahuje cez prvý okraj prvej vrstvy submukózneho tkaniva a vymedzuje tak viacvrstvovú oblasť prekrytia submukózneho tkaniva, vykonania kompresie uvedenej trubice submukózneho tkaniva k jadru za dehydratujúcich podmienok, zošitia vrstiev oblasti prekrytia, položenia druhej vrstvy submukózneho tkaniva, ktorá má prvý okraj a druhý protiľahlý okraj, cez trubicu submukózneho tkaniva, zošitia prvého a druhého protiľahlého okraja druhej vrstvy submukózneho tkaniva po dĺžke trubice submukózneho tkaniva bez toho, aby došlo k perforácii trubice submukózneho tkaniva a vykonanie kompresie trubice submukózneho tkaniva a druhej vrstvy submukózneho tkaniva k jadru za dehydratujúcich podmienok.
31. 31. Spôsob podľa nároku 30, zahŕňajúci ďalej krok položenia pruhu materiálu priepustného vodu na jadro, vykonaný pred položením prvej vrstvy submukózneho tkaniva na jadro, vyznačujúci sa tým, že po vytvorení tubulámej protézy sa pruh materiálu priepustného vodu z jadra odstráni, aby pomohol uvoľniť tubulámu protézu z jadra.
32. 32. Spôsob podľa nároku 31, vyznačujúci sa tým, že uvedené jadro je dutá porézna trubica, ktorá má luminálny priestor, a krok kompresie uvedeného biologického tkaniva sa vykoná aplikáciou vákua na priesvit jadra.
33. 33. Spôsob podľa nároku 31, vyznačujúci sa tým, že trubica submukózneho tkaniva druhá vrstva submukózneho tkaniva sú ohriate v priebehu kompresie trubice a druhej vrstvy submukózneho tkaniva.
34. 34. Spôsob podľa nároku 31, vyznačujúci sa tým, že kompresia trubice submukózneho tkaniva a druhej vrstvy submukózneho tkaniva sa vykoná kompresnou komorou.
35. 35. Spôsob formovania komplexnej viac vrstvovej tubulámej konštrukcie z vrstvy submukózneho tkaniva, vyznačujúci sa tým, že pozostáva z:

    položenia prvej vrstvy submukózneho tkaniva, ktorá má prvú okrajovú časť a druhú protiľahlú okrajovú časť, na jadro, pričom prvá okrajová časť a druhá okrajová časť uvedenej vrstvy submukózneho tkaniva sa prekrývajú a vytvoria trubicu submukózneho tkaniva, uvedenia prekrývajúcej sa prevej okrajovej časti a druhej okrajovej časti do kontaktu so sieťovadlom, vykonanie kompresie prekrývajúcej sa prvej a druhej okrajovej časti za dehydratujúcich podmienok.
36. 36. Spôsob podľa nároku 35, vyznačujúci sa tým, že prekrývajúca sa prvá a druhá okrajová časť sú komprimované vákuovým stlačením.
37. 37. Spôsob podľa nároku 36, vyznačujúci sa tým, že sieťovadlom je glutaraldehyd.

    ?/