SK279159B6 - Tepelne izolačná podložka a spôsob jej výroby - Google Patents

Description

Boli navrhnuté rôzne podložky, panely a stavebné prvky na tepelnoizolačné ciele. Tak napríklad patentový spis Spojených štátov amerických číslo 2 180 373 opisuje tepelnoizolačný panel, ktorý obsahuje kovový košík, teplo odrážajúce vnútorné vyloženie pokrývajúce vnútorné steny košíka a množstvo tenkých pásikov teplo odrážajúceho materiálu, napríklad tenkej hliníkovej fólie, ktorá bola ručne pohýbaná, alebo iné vhodné prostriedky na vytvorenie veľkého počtu nepravidelných povrchov, ktoré vytvárajú bodový dotyk medzi vrstvami. Pásky z tenkej hliníkovej fólie opisované v spise Sibleya a spol. môžu byť na ich každom konci pripevnené k vnútornému vyloženiu košíka a na košíku môže byť vytvorený kryt na zakrytie vyloženia a v ňom sa nachádzajúcich vrstiev tenkej hliníkovej fólie.

V uvedenom spise sa uvádza, že vnútorné vyloženie v košíku slúži na odrážanie väčšiny žiarivého tepla spať proti povrchu, na ktorom je izolácia uložená, čo spôsobí rýchle predhriatie alebo rýchle ochladenie povrchu, ak sa požaduje. Vnútorná strana krytu môže tiež mať teplo odrážajúci povrch, ktorý bude odrážať najväčšiu časť žiarivého tepla, ktoré môže byť prenášané konvekčnými prúdmi obvodovými okrajmi izolácie v paneli spať do jeho zdroja, čo spôsobuje minimálny prestup tepla vo všetkých spojoch. Teplo odrážajúci materiál môže byť umiestnený s dostatočným odstupom pre vytvorenie teplo izolujúcich vzdušných oblastí medzi pásikmi, pričom na tento cieľ je vhodná vzdušná oblasť s veľkosťou 9,525 mm. V spise je teda opisované usporiadanie, ktoré odráža teplo spať k jeho zdroju skôr, ako by smerovalo teplo z jednej časti tepelnoizolačného panelu do jeho inej časti kvôli rozptýleniu tepla v nej.

Patentový spis Spojených štátov amerických číslo

934 174 opisuje tepelnoizolačné teleso, ktoré obsahuje množstvo listov kovovej fólie, ktoré boli razené, ohnuté, poohýbané kvôli vytvoreniu výstupkov, ktoré udržiavajú listy v bodovom dotyku, keď sú zoskupené do navrstvenia. Fólia môže byť poprehýbaná alebo zdeformovaná ručne alebo strojom a uložená na povrch člena, ktorý má byť izolovaný, pričom nie je nutné tieto listy navzájom pevne spájať pre zachovanie nepravidelného tvaru na vytvorenie hrubých vzduchových oblastí. Stredný odstup listov môže byť okolo 1 cm, zvyčajne však bude 0,5 až 2 cm, pričom listy majú hrúbku menšiu ako 0,2 mm, ale tiež 0,005 alebo menej.

V tomto spise sa tiež uvádza, že môže byť vytvorený ochranný obal pre ochranu izolácie proti vonkajším tlakom, keď je však izolácia použitá na vyplnenie vzdušných dutín vytvorených zvyčajnými stavebnými členmi, ako sú múry alebo stropy, nie je nutný žiaden zvláštny obal, zatiaľ čo pri výrobe obalov na rúrky je nutný vonkajší plášť, ktorý môže byť vyrobený z kovu ťažšieho ako fólia. Nie je potrebné, aby všetky listy boli poprehýbané a tepelnoizolačné teleso môže obsahovať stredný list, ktorý zostane rovný. Deckerhoff neuvádza žiadne prostriedky na smerovanie tepla z jednej časti izolačného telesa do jeho inej časti.

Patentové spisy Spojených štátov amerických číslo

926 761, 4 343 866 a 4 386 128 opisujú tepelnoizolačný panel pozostávajúci z množstva tenkých kovových listov. Žiaden z týchto spisov neopisuje či nenavrhuje tepelnoizolačnú podložku alebo panel, ktorý obsahuje prostriedky na smerovanie tepla z jednej jeho časti do inej. Patentové spisy Spojených štátov amerických číslo 1 974 665, 2 441 476, 2 481 046, 2 963 128, 3 029 910, 4 025 996, 4 318 965, 4 703 159 opisujú stavebné panely, ktoré obsahujú množstvo kovových vrstiev, ktoré sú navzájom pevne spojené. Žiaden z týchto spisov neopisuje či nenavrhuje tepelnoizolačnú podložku alebo panel, ktorý obsahuje prostriedky na smerovanie tepla z jednej jeho časti do inej.

Podstata vynálezu

Úlohou vynálezu je vytvoriť tepelnoizolačnú podložku, obsahujúcu teplojemové a tepelnoizolačné oblasti, a použiteľnú ako teplo odrážajúci štít i ako teplojem na rozptýlenie tepla v žiadanom mieste. Podložka môže obsahovať prostriedok na zaistenie tvarovateľnosti podložky pre jej prispôsobenie predmetu, okolo ktorého je pri použití umiestnená.

Podľa výhodného uskutočnenia vynálezu podložka obsahuje teplojemové a tepelnoizolačné oblasti, pričom teplojemová oblasť vedie väčšie množstvo tepla medzi protiľahlými povrchmi podložky, ako je tepelnoizolačná oblasť. Podložka obsahuje množstvo vrstiev kovovej fólie tvoriacich navrstvenie, v ktorom sú vrstvy usporiadané jedna nad druhou vo zvislom smere, pričom navrstvenie obsahuje aspoň jednu teplojemovú oblasť, v ktorej sú vrstvy k sebe bližšie vo zvislom smere ako v aspoň jednej tepelnoizolačnej oblasti navrstvenia priľahlej k teplojemovej oblasti, pričom aspoň jedna z vrstiev obsahuje množstvo výstupkov oddeľujúcich jednu vrstvu od susednej vrstvy v izolačnej oblasti. Vo zvláštnom prípade teplojemová oblasť môže obsahovať stlačený vonkajší obvod navrstvenia, ktorý prebieha vodorovne v priečnom smere kolmo na zvislý smer úplne okolo izolačnej oblasti, pričom vrstvy pri vonkajšom obvode sú navzájom upevnené upevňovacím prostriedkom. Podložka môže obsahovať jednu izolačnú oblasť alebo množstvo izolačných oblastí a teplojemová oblasť môže čiastočne obklopovať niektorú izolačnú oblasť alebo môže úplne obklopovať izolačnú oblasť.

V jednom uskutočnení vynálezu sú vrstvy vo vzájomnom dotyku v teplojemovej oblasti a upevňovací prostriedok obsahuje mechanickú spojku, ako je zvierka alebo iný ekvivalent medzi vrstvami aspoň v časti teplojemovej oblasti. V inom uskutočnení vynálezu upevňovací prostriedok obsahuje aspoň jeden otvor vymedzený dierovanými povrchmi vrstiev, z ktorých každý prebieha vo zvislom smere nad a pod rovinou, ktorá je koplanáma s protiľahlými povrchmi dvoch z vrstiev. V inom uskutočnení vynálezu upevňovací prostriedok obsahuje rám na podoprenie teplojemovej oblasti, pričom rám jc otvorený rám, podložka alebo iný vhodný ekvivalent. V ďalšom uskutočnení vynálezu upevňovací prostriedok je lep medzi vrstvami.

Podľa vynálezu môžu byť výstupky vytvorené vo vzore na iba jednej z vrstiev alebo vzor výstupkov môže byť uskutočnený na aspoň dvoch z vrstiev, pričom vrstvy sú usporiadané tak, že aspoň niektoré z výstupkov nie sú vyrovnané vo zvislom smere. V jednom uskutočnení vynálezu aspoň dve z navzájom priľahlých vrstiev obsahujú vzor výstupkov, takže aspoň niektoré z výstupkov sú vyrovnané vo zvislom smere. Výstupky môžu byť vytvorené tak, že na

SK 279159 Β6 jednej strane strednej roviny prechádzajú stranou podložky od strednej roviny, pričom táto stredná rovina je kolmá na zvislý smer. Výstupky môžu byť tiež vytvorené tak, že aspoň niektoré vytvárajú stlačenie na jednej strane jednej z vrstiev a výklenky na opačnej strane príslušnej vrstvy.

Podľa vynálezu aspoň jedna z vrstiev podložky môže obsahovať prostriedky vyžarovania tepla. Prostriedok vyžarovania tepla môže tvoriť čierny povrch na aspoň časti aspoň jednej strany, aspoň jednej z vrstiev. Čierny povrch môže siahať cez iba časť jednej strany vrstvy alebo cez celý povrch vrstvy. Keď je podložka použitá na tienenie citlivého zariadenia ako elektrických zložiek od zdroja tepla, môže byť izolačná oblasť podložky vytvorená tak, že je proti zdroju tepla a povrch izolačnej oblasti ležiaci proti zdroju tepla môže byť odrážajúci povrch. Na rozptýlenie tepla z podložky môže byť vytvorený prostriedok vyžarovania tepla ako čierny povrch na jednej alebo viacerých častiach podložky odvrátených od miesta, ktoré má byť tienené proti teplu. Tak napríklad, keď vonkajší obvod podložky alebo jeho časť je umiestnený v oblasti vystavenej cirkulujúcemu vzduchu, ktorý by uľahčoval odvádzanie tepla z podložky, môže byť podložka opatrená čiernym povlakom v takýchto oblastiach. Navyše môže byť čierny povlak povrchu vytvorený na jednotlivých listoch v ľubovoľnom vzore alebo na niektorých ich častiach, čo uľahčí odvádzanie tepla do teplojemovej oblasti či oblastí. Tak napríklad, keď protiľahlé okraje podložky budú umiestnené v oblastiach vystavených cirkulujúcemu vzduchu, môžu byť tieto okraje podložky povlečené čiernym povlakom povrchu a práve jednotlivé vrstvy v takýchto oblastiach môžu byť povlečené čiernym povlakom pre uľahčenie vyžarovania tepla z podložky.

Podľa vynálezu podložka môže obsahovať aspoň jednu ochrannú vrstvu.

Ochranná vrstva môže obsahovať teplovzdomý materiál a môže byť uložená medzi protiľahlé povrchy dvoch susediacich vrstiev. Podľa vynálezu nie je nutné, aby každá z vrstiev obsahovala výstupky. Aspoň jedna z vrstiev môže obsahovať rovný list zbavený výstupkov, pričom rovný list je umiestnený medzi vrstvami, ktoré majú výstupky. Výstupky môžu byť usporiadané v rovnomernom vzore na každom z listov alebo vzor môže byť uskutočnený ako nerovnomerný náhodný vzor. Výstupky môžu mať rovnakú výšku na všetkých listoch alebo môžu mať premenlivú výšku. Výstupky môžu byť vytvorené tak, že majú na každom z listov rovnaký smer alebo tak, že vyčnievajú iba z jednej strany každého z listov, alebo môžu vyčnievať z obidvoch strán aspoň jedného z listov.

Inou úlohou vynálezu je vytvoriť spôsob výroby tepelnoizolačnej podložky majúcej teplojemové a tepelnoizolačné oblasti. Spôsob zahŕňa krok zlúčenia množstva vrstiev kovovej fólie do navrstvenia, kde vrstvy sú uložené jedna nad druhou vo zvislom smere, aspoň dve z vrstiev sú od seba oddelené množstvom výstupkov na aspoň jednej z vrstiev, a krok stlačenia navrstvenia, takže v ňom sú vytvorené teplojemové a izolačné oblasti a vrstvy sú bližšie pri sebe vo zvislom smere v teplojemovej oblasti ako v izolačnej oblasti.

Spôsob podľa vynálezu môže zahŕňať krok vytvorenia výstupkov v množstve vrstiev a tento krok sa môže uskutočňovať ako súčasné vytvorenie výstupkov v množstve prekrývajúcich sa listov kovovej fólie a po vytvorení výstupkov každý z listov tvorí jednu z vrstiev. Zlučovací krok môže zahŕňať oddelenie listov po kroku vytvorenia výstupkov a ich vzájomné presadenie, aby aspoň niektoré z výstupkov na dvoch z listov ležiacich proti sebe neboli vyrovnané vo zvislom smere.

Pri spôsobe podľa vynálezu môže byť uskutočnený krok vzájomného zaistenia vrstiev v teplojemovej oblasti. Zaisťovací krok môže zahŕňať hermetické utesnenie teplojemovej oblasti. Alternatívne krok zaistenia vrstiev navzájom v teplojemovej oblasti môže zahŕňať vzájomné zaistenie vrstiev navzájom vytvorením aspoň jedného otvoru vo zvislom smere prechádzajúceho vrstvami v teplojemovej oblasti, pričom aspoň jeden otvor sa vytvorí pretlačením razníka vrstvami. Tento aspoň jeden otvor môže zahŕňať množstvo otvorov a razník môže zahŕňať množstvo navzájom odľahlých výstupkov, z ktorých každý vytvorí jeden z otvorov. Stláčacie a zaisťovacie kroky môžu byť vykonané súčasne zloženým nástrojom, obsahujúcim stlačiteľný materiál, ktorý vykoná stláčací krok a razníkom, ktorý vykoná zaisťovací krok, pričom stlačiteľný materiál a razník sú usporiadané vedľa seba.

Spôsob podľa vynálezu môže tiež zahŕňať krok rezania navŕšených listov. Rezací krok môže byť uskutočnený tak, že teplojemová oblasť je medzi izolačnou oblasťou a vonkajším okrajom navŕšenia listov. Rezací krok môže byť uskutočnený súčasne so stláčacim krokom a so zaisťovacím krokom. Vo zvláštnom prípade môžu byť rezací, stláčací a zaisťovací krok uskutočnené súčasne zloženým nástrojom, obsahujúcim stlačiteľný materiál na stlačenie vrstiev, razník na zaistenie vrstiev a nôž na rezanie vrstiev, pričom stlačiteľný materiál je uložený medzi nožom a razníkom, stlačiteľný materiál sa dostane do styku s navrstvením listov skôr ako nôž a razník počas súčasného rezacieho, stláčacieho a zaisťovacieho kroku, pričom stlačiteľný materiál je stlačený na vopred určenú mieru a stlačí navrstvenie listov v teplojemovej oblasti, keď nôž odreže navrstvenie a razník vyrazí aspoň jeden otvor.

Spôsob podľa vynálezu môže zahŕňať krok vloženia aspoň jednej ochrannej vrstvy do navŕšenia listov a môže zahŕňať krok povliekania aspoň časti aspoň jednej z vrstiev prostriedkom vyžarovania tepla, obsahujúcim čierny povlak a povliekací krok zahŕňajúci povliekanie aspoň časti teplojemovej oblasti čiernym povlakom.

V inom aspekte je riešením podľa vynálezu laminát obsahujúci prvú vrstvu kovovej fólie, prvú vrstvu izOlačného materiálu z netkaných vlákien, prilepenú k prvej strane kovovej fólie, druhú vrstvu izolačného materiálu z netkaných vlákien prilepenú k druhej strane kovovej fólie a druhú vrstvu kovovej fólie v styku s druhou vrstvou izolačného materiálu.

V inom aspekte je riešením podľa vynálezu laminát obsahujúci prvú vrstvu kovovej fólie, vrstvu plameňovzdorného materiálu z netkaných vlákien, prilepenú k prvej strane kovovej fólie, vrstvu izolačného materiálu z netkaných vlákien prilepenú k druhej strane kovovej fólie a druhú vrstvu kovovej fólie v styku s druhou vrstvou izolačného materiálu, kde kombinácia prvej kovovej fólie a vrstvy plameňovzdomého materiálu zamedzuje poškodeniu vrstvy izolačného materiálu, keď plameňovzdomá strana laminátu je vystavená plameňu s teplotou 649 °C privedenom pod 45° po 10 sekúnd.

V inom aspekte vynález zahŕňa spôsob výroby teplo zadržiavajúceho laminátu, ktorý obsahuje laminovanie medzi prvou vrstvou kovovej fólie a vrstvou teplo izolujúceho materiálu z netkaných vlákien prvým filmom termoplastického lepu, laminovanie medzi protiľahlou stranou prvej kovovej fólie a plameňovzdomým materiálom z netkaných vlákien druhým filmom termoplastického lepu a laminovanie medzi protiľahlou stranou vrstvy izolačného materiálu a druhou vrstvou kovovej fólie tretím filmom termoplastického lepu, pričom každý film termoplastického lepu sa dostatočne zahreje kvôli prilepeniu lepu ku kovovým i vláknovým vrstvám v styku s lepivým filmom.

V inom aspekte vynález zahŕňa spôsob výroby teplo zadržiavajúceho laminátu, ktorý obsahuje lepivé vzájomné spojenie prvej vrstvy kovovej fólie a vrstvy plameňovzdorného materiálu z netkaných vlákien a lepivé spojenie protiľahlej strany prvej kovovej fólie a vrstvy tepelnoizolačného materiálu z netkaných vlákien, umiestnené medzi prvú vrstvu kovovej fólie a druhú vrstvu kovovej fólie.

V inom aspekte vynález zahŕňa laminát, obsahujúci prvú kovovú vrstvu, majúcu vrstvu materiálu z netkaných vlákien pripojenú ku každej strane kovovej vrstvy a druhú kovovú vrstvu pripojenú k vystavenému povrchu jednej z vrstiev materiálu z netkaných vlákien.

Podľa iného uskutočnenia vynálezu sa list kovu povlečený lepom, napríklad list hliníka, opatri výstupkami a/alebo poprehýba pre umožnenie jeho ľahkého tvarovania. List môže byť použitý ako obal podložky alebo inak. Lep môže byť nanesený na jednu alebo na obidve strany listu.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je znázornený na výkresoch, kde obr. 1 znázorňuje podložku podľa vynálezu v pôdoryse, obr. 2 znázorňuje rez podložkou z obr. 1 pozdĺž čiaiy II - II, obr. 3 znázorňuje pôdorys iného uskutočnenia podložky podľa vynálezu, obr. 4 znázorňuje priečny rez oblasťou IV podložky z obr. 1, obr. 5 znázorňuje priečny rez podložky podľa iného uskutočnenia vynálezu, obr. 6 znázorňuje priečny rez dvoma vrstvami podložky z obr. 1 s lepivým zaisťovacím prostriedkom medzi nimi, obr. 7 znázorňuje zložený nástroj obsahujúci nôž a stlačiteľný kus na súčasné stlačenie teplojemovej oblasti a rezanie vonkajšieho okraja podložky podľa vynálezu, obr. 8 znázorňuje perspektívny pohľad na zložený nástroj obsahujúci nôž, stlačiteľný materiál a razník majúci množstvo navzájom vzdialených zubov použitých pre súčasné rezanie vonkajšieho okraja podložky, stlačenie podložky pre vytvorenie teplojemovej oblasti a zaistenie vrstiev podložky navzájom v teplojemovej oblasti, obr. 9 znázorňuje priečny rez laminátom podľa vynálezu, obr. 10 schematicky znázorňuje spôsob výroby laminátu podľa vynálezu, obr. 11 znázorňuje perspektívny pohľad na tvarovateľný laminát podľa vynálezu a obr. 12 znázorňuje priečny rez laminátom z obr. 11.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Podľa vynálezu je vytvorená podložka 1, ktorá môže byť použitá ako teplo odrážajúci štít i ako záchytka tepla na rozptyl tepla v žiadanom mieste.

Podložka je obzvlášť užitočná na vytvorenie izolácie „horúceho bodu“, kedy podložka, ktorá je rozmernejšia ako zdroj tepla, môže byť použitá na záštitu oblasti blízkej zdroju tepla spätným vyžarovaním tepla smerom k zdroju tepla a vedením tepla, ktoré podložkou preniká, k žiadanému miestu, napríklad pozdĺž vonkajšieho obvodu podložky. Napríklad, keď zdroj tepla má teplotu 250 °C, je možné znížiť teplotu na strane podložky odvrátenej od zdroja tepla na nižšiu teplotu asi okolo 50 °C. Na druhej strane teplo, ktoré preniká podložkou, môže byť vedené do teplojemovej oblasti podložky. Napríklad, keď je teplojemová oblasť umiestnená pri vonkajšom obvode podložky, je možné odvádzať teplo zo strednej oblasti podložky. Podľa vynálezu teplojemová oblasť vedie teplo z povrchu podložky protiľahlého k zdroju tepla k druhému povrchu s nižším teplotným rozdielom medzi nimi ako v oblasti podložky privrátenej k zdroju tepla. Napríklad, stred podložky môže obsahovať tepelnoizolačnú oblasť s teplotným rozdielom 200 °C medzi povrchom privráteným k zdroju tepla a druhým povrchom podložky, zatiaľ čo teplojemová oblasť podložky môže mať teplotný rozdiel asi 25 °C medzi povrchom privráteným k zdroju a druhým povrchom podložky.

Ako je zrejmé z obr. 1 a 2, podložka 1 podľa vynálezu zahŕňa množstvo vrstiev 2 kovovej fólie, ktoré robia podložku ohybnou. Kovová fólia môže byť z hliníka, medi, zlata alebo iného vhodného kovu, či zliatiny. Hrúbka vrstiev 2 môže byť ľubovoľná, hrúbka 0,0508 mm sa však pokladá za uspokojivú. Ale, vrstvy 2 môžu mať rôzne hrúbky alebo všetky rovnakú hrúbku. Vrstvy 2 sú výhodne z hliníkovej fólie, lebo odrazivosť hliníka je rádovo 95 % a jeho emisia je rádovo 10 %. Emisivita listov môže byť silne zvýšená povlečením hliníkových listov čiernym povrchovým povlakom. Napríklad odrazivosť listov klesá úmerne s emisivitou. Podložka 1 podľa vynálezu môže byť teda vzhľadom na zvláštne použitie navrhnutá tak, že vrstvy 2 podložky môžu byť žiarivej šie tam, kde má podložka 1 zostať chladná a tmavšie v oblastiach, kde sa žiada vyžarovanie tepla z podložky 1.

Ako je zrejmé z obr. 2 a 5, vrstvy 2 sú vytvorené v navrstvení 3, kde vrstvy 2 sú vo zvislom smere a usporiadané jedna nad druhou. Navrstvenie 3 obsahuje aspoň jednu teplojemovú oblasť 4, kde sú vrstvy 2 vo zvislom smere k sebe bližšie ako pri aspoň jednej izolačnej oblasti 5 navrstvenia 3, priľahlej k teplojemovej oblasti 4. Aspoň jedna z vrstiev 2 má množstvo výstupkov 6 oddeľujúcich túto aspoň jednu vrstvu 2 od susednej vrstvy z vrstiev 2 v izolačnej oblasti 5. Podložka 1 môže obsahovať jednu izolačnú oblasť 5, ako je znázornené na obr. 1, alebo množstvo izolačných oblastí 5, ako je znázornené na obr. 3. Teplojemová oblasť 4 môže mať rozsah okolo celého vonkajšieho obvodu podložky 1, ako je znázornené na obr. 1, alebo môže byť vonkajší obvod v jednej alebo niekoľkých oblastiach nechaný otvorený. Vrstvy 2 v teplojemovej oblasti 4 môžu alebo nemusia byť v priamom styku jedna s druhou, ale vrstvy 2 v teplojemovej oblasti 4 by mali vytvárať lepšie vedenie tepla vo zvislom smere ako v izolačnej oblasti 5.

Vo výhodnom uskutočnení aspoň jedna izolačná oblasť 5 obsahuje jednu izolačnú oblasť 4, umiestnenú stredovo v podložke í, ako je znázornené na obr. 1. V tomto uskutočnení teplojemová oblasť 4 obsahuje stlačený vonkajší obvod navrstvenia 3, ktorý je umiestnený vodorovne v priečnom smere B kolmo na zvisý smer A celkom okolo izolačnej oblasti 5, pričom vrstvy 2 pri vonkajšom obvode sú navzájom pevne spojené spojovacím prostriedkom 7 a sú vo zvislom smere k sebe bližšie v teplojemovej oblasti 4 ako v izolačnej oblasti 5.

Vrstvy 2 v teplojemovej oblasti 4 môžu byť navzájom prepojené rozličnými spojovacími prostriedkami 7. Napríklad, vrstvy 2 môžu byť vo vzájomnom styku v teplojemovej oblasti 4 a spojovací prostriedok 7 môže byť mechanická spojka 7b, ako je znázornené na obr. 4, medzi vrstvami v aspoň časti teplojemovej oblasti 4. Spojovací prostriedok 7 môže tiež byť lep 7c medzi vrstvami 2. Ak sa použije lep na vzájomné spojenie vrstiev 2 v teplojemovej oblasti 4, je žiaduce, aby lep mal hrúbku rovnú asi 0,0127 mm alebo menšiu, aby nebol ovplyvňovaný prestup tepla medzi vrstvami 2. Spojovací prostriedok 7 môže tiež zahŕňať jednu alebo viacero neznázomených zvierok na mechanické vzájomné spojenie vrstiev 2 v teplojemovej oblasti 4. Ako bolo uvedené, teplojemová oblasť 4 môže zahŕňať stlačenú oblasť navrstvenia 3, to znamená, že aspoň jedna z vrstiev 2 môže obsahovať výstupky 6, ktoré sú v teplojemovej oblasti 4 stlačené. V tomto prípade výstupky 6, ktoré sú sploštené, budú metalurgický i mechanicky pripojené k susednej vrstve 2. Spojovací prostriedok 7 môže tiež byť aspoň jeden otvor 7d vymedzený dierovaným povrchom 8 vrstiev 2, pričom každý dierovaný povrch 8 prebieha vo zvislom smere nad a pod rovinou Ρχ, ktorá je koplanáma s priľahlými povrchmi dvoch z vrstiev 2. Spojovací prostriedok 7 môže tiež byť rám 9 na podoprenie teplojemovej oblasti 4, vytvorený ako neznázomený otvorený rám alebo ako podložka zahŕňajúca výrez 9a a obsahujúca navrstvenie 3 listov 2, ako je znázornené na obr. 5. Ako je znázornené na obr. 2, horný list navrstvenia 3 môže prečnievať cez vonkajšie okraje listov 2 v teplojemovej oblasti 4 a horný list má časť 7a, ktorá je poprehýbaná alebo inak upevnená pod dnom jedného z listov 2, ako je znázornené na obr. 2. Okolo vonkajších okrajov navrstvenia 3 môže byť vytvorené hermetické utesnenie a vnútro podložky 1 môže obsahovať plyn ako xenón na zaistenie nízkeho prenosu tepla medzi vrstvami 2. Iný spôsob upevnenia vrstiev 2 v teplojemovej oblasti 4 spočíva v poprehýbaní okraja.

Podložka 1 môže obsahovať iba dve vrstvy 2, z ktorých jedna má výstupky 6. Vo výhodnom uskutočnení však aspoň dve z navzájom susedných vrstiev obsahujú vzor výstupkov 6, pričom vrstvy 2 sú navzájom presadené, takže aspoň niektoré z výstupkov 6 nie sú vyrovnané vo zvislom smere. Pri tomto usporiadaní môžu byť vrstvy 2 vytvorené s bodovým dotykom pre zmenšenie prenosu tepla medzi nimi vo zvislom smere A na minimum. Výstupky 6 môžu byť uskutočnené v rovnomerných alebo nerovnomerných vzoroch na listoch. Ďalej môžu byť výstupky 6 vytvorené tak, že zasahujú iba do jedného povrchu listov alebo môžu byť výstupky 6 uskutočnené tak, že zasahujú do obidvoch povrchov listov, ako je znázornené na vrstve 2b na obr. 5. Vrstva 2a na obr. 5 znázorňuje rovnomerný vzor výstupkov 6, zatiaľ čo vrstva 2b znázorňuje rovnomerný vzor výstupkov 6 na jednej strane a nerovnomerný vzor výstupkov 6 na druhej strane vrstvy 2b. Podobne vrstva 2d obsahuje výstupky 6 v nerovnomernom vzore a výstupky 6 na vrstve 2d môžu mať výšku väčšiu ako výstupky 6 na liste 2a. Vrstva 2b môže obsahovať výstupky 6 rôznych výšok a jedna alebo viacero vrstiev 2 môžu byť ploché ako vrstva 2c. V usporiadaní znázornenom na obr. 2 výstupky 6 na jednej strane strednej roviny P2 prechádzajú povrchom podložky smerom od strednej roviny, pričom stredná rovina je kolmá na zvislý smer. Výstupky 6 tvoria stlačenie na jednej strane jednej príslušnej z vrstiev 2 a vyvýšenie na druhej strane príslušnej vrstvy.

Aspoň jedna z vrstiev 2 môže obsahovať prostriedok 1 vyžarovania tepla. Prostriedok 10 vyžarovania tepla môže zahŕňať čierny povrch na aspoň časti aspoň jednej strany, aspoň jednej z vrstiev 2. Napríklad teplojemová oblasť 4 môže byť povlečená čiernym povrchom 10 alebo rôzne časti podložky 1 môžu obsahovať čierny povrch 10, ako je znázornené na obr. 3. Ako bolo uvedené, čierny povrch umožňuje, že podložka 1 vyžaruje 95 % tepla, zatiaľ čo keď hliníková fólia zostane lesklá, vyžaruje sa iba 10 % tepla. Čierny povlak 10 teda môže byť vytvorený v oblastiach, kde sa vyžaduje vyžarovanie tepla z podložky 1. Ako príklad, keď jedna strana podložky 1 je umiestnená proti zdroju tepla, bolo by žiaduce nechať tento povrch lesklý pre odrážanie tepla späť k zdroju tepla a keď bola na protiľahlej strane podložky 1 umiestnená súčasť citlivá na teplo, bolo by žiaduce nechať tento povrch lesklý pre zamedzovanie vyžarovania tepla na súčasť. Na druhej strane, keď sú vonkajšie okraje podložky 1 umiestnené v oblasti, kde voľne cirkuluje vzduch, bolo by žiaduce stlačiť podložku 1 v tejto oblasti pre vytvorenie teplojemovej oblasti 4 a vytvoriť na nej čierny povlak pre zlepšenie rozptylu tepla z podložky 1 v tejto oblasti. Keď je jeden povrch podložky 1 privrátený k zdroju tepla a druhá strana podložky 1 leží proti otvorenej oblasti, v ktorej nie je súčasť citlivá na teplo, môže byť žiaduce povliecť celý povrch podložky 1 odvrátený od zdroja tepla. Ďalej môže byť jedna alebo viacero vnútorných vrstiev podložky 1 povlečených prostriedkom 10 vyžarovania tepla v ľubovoľnom žiadanom vzore na jej jednej strane alebo na obidvoch stranách. Povlak 10 teda spolupôsobí s teplojemovou oblasťou 4 na smerovanie tepla do žiadanej oblasti podložky 1. Typicky môže byť povlak 10 uskutočnený na spodných vrstvách podložky 1 priľahlých k zdroju tepla a bude siahať k teplojemovej oblasti 4 na odvádzanie tepla zo zdroja tepla.

Podložka 1 môže tiež obsahovať aspoň jednu ochrannú vrstvu 11, ako je znázornené na obr. 2. Ochranná vrstva 11 môže obsahovať materiál odolný proti teplu ako plameňovzdomý polyester FRPE. Ochranná vrstva 11 má typickú hrúbku 0,0254 mm alebo menej a je z tkaniny. Ochranná vrstva 11 môže byť uskutočnená v jednej alebo dvoch vrstvách v hornej oblasti podložky 1. Ochranná vrstva 11 môže ďalej obsahovať reflexný papier, netkanú textíliu zo sklených vlákien, keramickú netkanú textíliu alebo iný vhodný materiál.

Podľa výhodného uskutočnenia vynálezu opísaná podložka 1 môže byť vytvorená krokmi zlúčenia množstva vrstiev 2 kovovej fólie do navrstvenia 3, kde sú vrstvy 2 usporiadané jedna nad druhou vo zvislom smere A, pričom aspoň dve z vrstiev 2 sú od seba oddelené množstvom výstupkov 6 na aspoň jednej z vrstiev 2 a krokom stlačenia navrstvenia 3, takže sa v ňom vytvorí teplojemová oblasť 4 a izolačná oblasť 5 s vrstvami 2 bližšie k sebe vo zvislom smere v teplojemovej oblasti 4 ako v izolačnej oblasti 5.

Spôsob podľa vynálezu môže tiež obsahovať krok vytvorenia výstupkov 6 v množstve vrstiev 2 tak, že sa súčasne pritlačí množstvo prekiývajúcich sa listov 2 kovovej fólie a každý z listov po kroku vytvorenia výstupkov 6 tvorí jednu z vrstiev. Výstupky 6 môžu byť vytvorené v náhodnom alebo rovnomernom opakujúcom sa vzore. V rámci vynálezu je tiež možné vykonať pretlačenie každého listu oddelene. Výstupky 6 môžu byť vytvorené pretiahnutím jedného listu alebo navrstvenia listov medzi pármi valcov majúcich na povrchu požadovaný vzor výstupkov. Výstupky môžu mať rovnakú výšku alebo rôznu výšku na jednotlivých listoch alebo môžu byť listy vytvorené tak, že jeden list má výstupky väčšej výšky ako výstupky na inom liste. Výstupky môžu vystupovať von iba z jednej strany listu, alebo môžu vystupovať von z obidvoch strán listov. Výhodná kovová fólia použitá na každú vrstvu je hliníková fólia s hrúbkou asi 0,0508 mm, ale hrúbka listov môže byť určená v súlade s požiadavkami na podložku 1. Tak napríklad listy väčšej hrúbky vytvárajú lepší prestup tepla do bokov. Je tiež možné v rámci vynálezu vytvoriť listy', ktoré sú v niektorých častiach hrubšie, kde sa požaduje lepší prestup tepla do bokov.

Spôsob podľa vynálezu môže tiež obsahovať krok vzájomného zaistenia vrstiev v teplojemovej oblasti 4. Zaisťovací krok môže zahŕňať hermetické utesnenie teplojemovej oblasti 4, vystuženie teplojemovej oblasti 4 jednou alebo viacerými výstužami, poprehýbanie vrstiev pozdĺž teplojemovej oblasti 4, vytvorenie mechanického spojenia v teplojemovej oblasti 4 a/alebo mechanické spojenie jednotlivých vrstiev navzájom, napríklad ultrazvukovým zváraním, ktoré spôsobí prerušenie vrstvy oxidu hlinitého na hliníkovej fólii a spojenie jednotlivých vrstiev navzájom, nanesenie lepu medzi vrstvy v teplojemovej oblasti 4 a/alebo niektorý iný zaisťovací prostriedok. Keď je podložka 1 hermeticky utesnená, môže sa medzi vrstvy v izolačnej oblasti 5 vpustiť plyn s nízkym prenosom tepla, napríklad xenón.

Podľa výhodného uskutočnenia spôsobu podľa vynálezu krok vzájomného zaistenia vrstiev v teplojemovej oblasti 4 môže obsahovať vzájomné zachytenie vrstiev vytvorením aspoň jedného otvoru 7d prechádzajúceho vo zvislom smere vrstvami v teplojemovej oblasti 4, pričom tento aspoň jeden otvor 7d je vytvorený pretlačením razníka 12 vrstvami. Tento aspoň jeden otvor 7d môže zahŕňať množstvo otvorov, ako je znázornené na obr. 1. Razrník môže obsahovať množstvo navzájom oddelených zubov 12a, z ktorých každý vytvorí jeden z otvorov 7d. Kroky stlačenia a zaistenia môžu byť vykonané súčasne zloženým nástrojom T2 obsahujúcim stlačiteľný materiál 13, ktorý vykonáva krok stlačenia a razník 12, ktorý vykonáva krok zaistenia, pričom stlačiteľný materiál 13 a razník 12 sú uložené vedľa seba, ako je znázornené na obr. 8. Stlačiteľný materiál 13 môže byť pružný materiál, ako prírodný alebo umelý kaučuk alebo kovová, pružinou zaťažená súčasť, napríklad kovový prstenec.

Podľa iného výhodného uskutočnenia spôsobu podľa vynálezu krok rezania navrstvenia 3 môže byť uskutočnený tak, že teplojemová oblasť 4 leží medzi izolačnou oblasťou 5 a vonkajším okrajom la navrstvenia 3. Krok rezania môže byť vykonaný ako oddelený krok alebo súčasne so stláčacím krokom, alebo súčasne so stláčacím krokom a zaisťovacím krokom. Tak napríklad krok rezania môže byť vykonaný nástrojom T], obsahujúcim nôž 14 uložený vedľa stlačiteľného materiálu 13 na vhodnom držiaku 15, ako je znázornené na obr. 7. Týmto usporiadaním stlačiteľný materiál 13 stlačí navrstvenie 3 pred jeho stykom s nožom 14, stlačiteľný materiál 13 sa pretvorí pri stláčaní navrstvenia 3 pre vytvorenie teplojemovej oblasti 4 a potom nôž 14 oreže vonkajší okraj la podložky 1. V prípade, kedy rezanie, stláčanie a zaistenie sa vykonávajú súčasne, môže byť použitý zložený nástroj T2, znázornený na obr. 8. Ako je znázornené na obr. 8, zložený nástroj T2 má razník 12 majúci navzájom oddelené zuby 12a, stlačiteľný materiál 13 a nôž 14, ktoré sú upevnené vedľa seba. Nástrojom T2 môžu byť vykonané kroky rezania, stlačenia a zaistenia tak, že stlačiteľný materiál 13 príde do styku s navrstvením 3 pred tým, ako nôž 14 a razník 12 s ním prídu do styku počas súčasných krokov rezania, stláčania a zaistenia, pričom stlačiteľný materiál 13 sa stlačí na vopred určenú mieru a stlačí navrstvenie 3 v teplojemovej oblasti 4, keď nôž 14 navrstvenia 3 oreže a razník 12 vyrazí otvory 7d.

Pri spôsobe podľa vynálezu môže byť tiež vykonaný krok vloženia aspoň jednej ochrannej vrstvy 11 do navrstvenia 3. V tomto prípade sa medzi jednotlivé vrstvy 2 navrstvenia 3 vloží jedna alebo viacero ochranných vrstiev 11.

Pri spôsobe podľa vynálezu môže byť tiež vykonaný krok povlečenia aspoň časti aspoň jednej vrstvy 2 prostriedkom 10 vyžarovania tepla. Prostriedok 10 vyžarovania tepla prednostne obsahuje čierny povlak a povliekací krok môže obsahovať povliekanie aspoň časti teplojemovej oblasti 4 čiernym povlakom 10. Ale rôzne časti jednotlivých vrstiev 2 alebo vonkajšie povrchy podložky 1 môžu byť povlečené prostriedkom 10 vyžarovania tepla v závislosti od požadovaných charakteristík prenosu tepla podložky 1.

Príklad 1

Podložka podľa vynálezu obsahuje päť vrstiev hliníkovej fólie, horná vrstva a spodná vrstva majú hrúbku 0,0508 mm a tri vnútorné vrstvy majú hrúbku 0,0203 mm. Vonkajšie rozmery podložky sú 305 x 308 mm a podložka má hrúbku 5 mm. Teplojemová oblasť môže mať šírku 3 až 10 mm, napríklad 6 mm. Výstupky majú výšku asi 1 mm a podložka môže byť chránená doskou s hrúbkou 0,508 mm. Horný list môže presahovať okraje dosky na držanie podložky vo výreze v doske. Doska je užitočná na ochranu podložky proti kameňom atď., keď je podložka uložená na spodnej strane vozidla.

Podľa iného aspektu laminát podľa vynálezu obsahuje prvú kovovú vrstvu medzi dvoma izolačnými vrstvami a druhú kovovú vrstvu na vonkajšom povrchu niektorej z izolačných vrstiev. Vo výhodnom uskutočnení vrstva izolačného materiálu na strane odvrátenej od druhej kovovej vrstvy je plameflovzdomý materiál. Výhodné lamináty podľa vynálezu teda majú jeden povrch, ktorý je plameňovzdomý vláknitý materiál a druhý povrch je kovová vrstva. Medzi týmito dvoma povrchovými vrstvami sú ďalšia kovová vrstva a ďalšia vrstva izolačného materiálu.

Zistilo sa, že kombinácia tenkej vrstvy z plameňovzdomého materiálu s tenkou kovovou vrstvou, ktorá má vysokú tepelnú vodivosť, zaisťuje nezvyčajne účinnú ochranu proti vysokej teplote pre bežný izolačný materiál. Táto kombinácia umožňuje použitie takých izolačných materiálov v aplikáciách vysokých teplo, vyšších ako by mohli byť normálne použité, hlavne v aplikáciách „bodových“ izolácií.

Príklad použitia takejto bodovej izolácie je v oblasti motorových vozidiel, kde sa požaduje ochrana podlahy kabíny pre cestujúcich v aute proti teplu vyvíjanému pod podlahou výfukovým systémom, hlavne tlmičom a katalyzátorovým meničom, ktoré môžu byť umiestnené bližšie pri podlahe ako výfukové potrubie všeobecne. Kombinácia plameňovzdomej vrstvy a kovovej vrstvy v laminátoch podľa vynálezu vytvára povrch pre laminát, ktorý je trvanlivý pri vystavení tvrdým teplotným podmienkam, a ktoiý je účinný na ochranu izolačnej vrstvy pred degradáciou. Zložka kovovej vrstvy v lamináte podľa vynálezu robí tento laminát obzvlášť účinným pri použití ako „bodovej“ tepelnej bariéry, pretože kovová vrstva má snahu odvádzať teplo z oblasti horúceho bodu a rozptyľovať ho rovnomernejšie po väčšej ploche povrchu, čím sa chráni izolačná vrstva a stáva sa oveľa účinnejšou. To tiež robí lamináty tepelnej bariéry podľa vynálezu oveľa účinnejšími pre mnohé aplikácie.

Zistilo sa, že je obzvlášť výhodné mať vrstvu kovového povrchu laminátov podľa vynálezu v kombinácii s kovovou vrstvou, ktorá je uložená medzi dvoma izolačnými vrstvami.

SK 279159 Β6

Kombinácia dvoch kovových vrstiev zaisťuje vysoké tienenie tepla a vysoký rozptyl tepla, hlavne vhodné v aplikáciách bodovej izolácie pri motorových vozidlách. Tak napríklad pri takomto použití je laminát podľa vynálezu uložený tak, že plameňovzdomá povrchová vrstva je umiestnená na kovovej podlahe kabíny pre cestujúcich a vrstva kovového povrchu je hore. Kobercová podložka alebo koberec kabíny pre cestujúcich je uložený na vrstve kovového povrchu laminátu podľa vynálezu. V tejto polohe laminát podľa vynálezu má vysokú hodnotu ako bodový izolátor pre danú hrúbku a hmotnosť v porovnaní s inými typmi izolácie.

Pri tomto zvláštnom použití sa zistilo, že je výhodné mať laminát podľa vynálezu s hrúbkou od 25 % do 75 % celkovej hrúbky tohto laminátu a podlahového koberca. Ešte výhodnejšie je, keď laminát má hrúbku od 40 % do 60 % celkovej hrúbky, najlepšie okolo 50 %.

Hoci lamináty podľa vynálezu sú tu opisované ako lamináty „tepelnej bariéry“, je zrejmé, že lamináty podľa vynálezu majú tiež prekvapujúco účinné akustické vlastnosti. Teda môžu lamináty podľa vynálezu byť navrhnuté pre požadovaný rozdiel teplôt (T) a pre požadovaný rozdiel decibelov (db) z jednej strany laminátu na druhú. Predpokladá sa, že kovová vrstva v lamináte podľa vynálezu vyvíja neočakávané tlmenie hluku a vibrácií, pretože je prilepená k dvom rohožiam netkaných vlákien. Kovová vrstva zamedzuje prestup hluku rohožami netkaných vlákien a vibračná energia zavedená do kovovej vrstvy je rozptýlená v rohožiach, ku ktorým je kovová vrstva pripojená. Ako je zrejmé, na čisto akustické použitie, kde teplo nie je významné, nepožaduje sa použitie plameňovzdomej vrstvy. Vhodná je rohož netkaných vlákien nevzdorujúca plameňom.

Všeobecne môžu lamináty podľa vynálezu mať ľubovoľnú požadovanú celkovú hrúbku závislú od izolácie požadovaných hodnôt (T) a/alebo od hodnôt izolácie (db) hluku. Podobne pomerná hrúbka rohože netkaných vlákien na jednej strane kovovej vrstvy v porovnaní s hrúbkou rohože na druhej strane kovovej vrstvy bude premenlivá v závislosti od výsledných požadovaných vlastností laminátu. Cena príslušných vrstiev bude často určujúcim činiteľom rovnako ako fyzikálne vlastnosti.

Celková hrúbka laminátu, ako i hrúbka, hustota a iné vlastnosti každej vrstvy budú predmetom voľby vykonanej odborníkom podľa údajov tu obsiahnutých a v závislosti od výsledných požadovaných vlastnosti laminátu pre zvláštne konečné použitie. Tieto činitele sa budú meniť v závislosti od toho, či konečné použitie je na tepelnú bariéru alebo na, hlukovú bariéru, alebo na obidva prípady. Tak napríklad použitie hliníkovej fólie hrúbky 0,0254 mm a rohože netkaných aramidových vlákien hrúbky 2,54 mm na jednej strane a rohože netkaných polyesterových vlákien na druhej strane dáva laminát hrúbky 19,05 mm, ktorý dáva T asi 49 °C a laminát hrúbky 9,525 mm dáva T asi 37,8 °C medzi výfukovým potrubím automobilu a podlahou kabíny pre cestujúcich. Odborníkovi bude iste zrejmé, že vrstvy v laminátoch podľa vynálezu môžu byť viacnásobné vrstvy pre zaistenie požadovaných vlastností.

Podľa výhodného uskutočnenia vynálezu vynález vytvára ľahké lamináty ako tepelné bariéry, ktoré majú hrúbku menšiu ako 25,4 mm a mernú hmotnosť asi 0,08 kg.dnr³. Výhodnejšie majú tieto lamináty hrúbku menšiu ako 19,05 mm, prednostne 12,7 mm alebo 9,525 mm. Podobne merná hmotnosť je výhodne od 0,048 kg.dnr⁵ do 0,064 kg.dnr⁵, prípadne nižšia. Plameňovzdomá vrstva má prednostne hrúbku 2,54 mm alebo menej v kombinácii s kovovou vrstvou, ktorá má prednostne hrúbku 0,127 mm alebo menej. Izolačná vrstva dopĺňa celkovú hrúbku laminátu. Výhodnejšie má plameňovzdomá vrstva hrúbku menšiu ako 2,032 m, výhodne od 0,0762 mm do 0,1524 mm. Kovová vrstva je výhodne kovová fólia, ktorá zaisťuje ohybnosť pre spracovanie a pre konečné použitie a má hrúbku menšiu ako 0,0762 mm, prednostne ako 0,0508 mm a výhodne na mnohé konečné aplikácie od 0,0254 do 0,0381 mm.

Materiály, ktoré sú výhodné pre laminát podľa vynálezu, zahŕňajú hliníkovú fóliu pre kovovú vrstvu a rohož aramidových netkaných vlákien pre plameňovzdomá vrstvu. Izolačná vrstva je výhodne polyester alebo rohož netkaných sklených vlákien. Vrstvy laminátu môžu byť spolu spojené alebo zlepené rôznymi spôsobmi podľa konečného použitia. Je výhodné, keď sa vylúči dierovanie kovovej fólie, aby sa zachovala spojitosť bočnej tepelnej vodivosti kovovej vrstvy.

Zatiaľ čo vonkajšia povrchová kovová vrstva je výhodne pripojená lepením k izolačnej vrstve, nie je nutné, aby povrchová kovová vrstva k nej bola pripojená lepením. Táto kovová vrstva iba vyžaduje byť v tepelnom dotyku s izolačnou vrstvou a môže byť držaná na mieste ľubovoľnými požadovanými prostriedkami. V jednom usporiadaní táto kovová vrstva môže byť pripojená k spodnej strane podlahového koberca kabíny pre cestujúcich v automobile a je tak uložená v dotyku s izolačnou vrstvou na vytvorenie laminátu podľa vynálezu, keď je koberec uložený na hornej strane izolačnej vrstvy, ktorá má inú kovovú vrstvu a vrstvu plameňovzdomého materiálu na druhej strane.

Vrstvy laminátu sú výhodne spojené lepom, ktorý je vhodný pre rozsahy teplôt v oblasti použitia laminátu. Lep môže byť nanášaný ako kvapalný alebo ako pevný a môže byť naprášený ako kvapalina alebo prášok na povrch vláknových rohoží a/alebo kovové fólie na spojenie vláknitých materiálov s kovovou fóliou. Ale výhodný lep je termoplastický lep nanášaný vo forme listu alebo filmu, typicky s hrúbkou asi 0,0381 mm. Výhody použitia lepu vo forme filmu budú odborníkovi vo výrobe laminátov zrejmé. Lepivý film môže byť privádzaný zo zvitku a uložený medzi kovovú fóliu a vláknitú rohož, potom zahriaty a stlačený pri vhodnej teplote a tlaku na roztavenie lepu s cieľom spojenia vláknitej rohože s kovovou fóliou. Táto forma lepu ako filmu alebo listu má výhody ľahkého použitia, vytvorenia rovnomernej vrstvy a neprítomnosti akýchkoľvek rozpúšťadiel pri vykonávaní laminovania.

Obr. 1 znázorňuje priečny rez typickým laminátom podľa vynálezu. Laminát 16 obsahuje kovovú vrstvu 17, ktorá má na jednej strane prilepenú izolačnú vrstvu 18. Na druhej strane kovovej vrstvy 17 je prilepená plameňvzdomá vrstva 19. Druhá kovová vrstva 20 je v tomto uskutočnení pripojená k izolačnej vrstve 18.

Ako bolo uvedené, spôsob pripojenia izolačnej vrstvy 18 a/alebo plameňovzdomej vrstvy 19 ku kovovej vrstve 17 môže byť vykonaný ľubovoľným žiadaným prostriedkom, ale najhospodárnejší a najvhodnejší je lep, ktorý môže byť kvapalný alebo pevný a môže to byť termoplast alebo termoset, ako i katalytický spracovaná lepivá sústava zahŕňajúca vzduchom alebo vlhkom spracované lepivé sústavy. Pomerné hrúbky troch vrstiev tvoriacich laminát podľa vynálezu sú uvedené a môžu byť určené odborníkom na splnenie požadovaných vlastností na každý zvláštny prípad použitia, na ktorý má byť laminát podľa vynálezu použitý ako tepelná bariéra.

Obr. 2 znázorňuje uskutočnenie spôsobu výroby laminátu podľa vynálezu. Iné uskutočnenia a ich obmeny v rámci myšlienky vynálezu budú odborníkovi zrejmé. Vo zvláštnom uskutočnení znázornenom na obr. 10 sa odoberá hliníková fólia 21 zo zvitku 24 zároveň s lepivým filmom 22 zo zvitku 25 a s rohožou 23 z polyesteru alebo netkaných sklených vlákien zo zvitku 26 a všetky sa privádzajú medzi laminovacie valce 27 a 28, ktoré stláčajú a laminujú všetky tri vrstvy, takže lep 22 spojí vláknitú rohož 23 s vrstvou 21 hliníkovej fólie. Teplo môže byť privádzané do valcov 27 a/alebo 28, alebo v oblasti D, a/alebo E na vytvorenie požadovanej teploty na účinné roztavenie lepu 22 pre pripojenie hliníkovej fólie 21 k vláknitej rohoži 23. Alternatívne môže byť privádzané teplo v oblasti C na vytvorenie alebo podporu lepivého spojenia kovovej a vláknitej vrstvy.

Laminát 42 hliníkovej fólie, lepu a izolačnej vláknitej rohože sa potom vedie medzi laminačné valce 43 a 44 zároveň s rohožou 41 plameňovzdomých vlákien, ktoré má v tomto uskutočnení vrstvu lepu už prilaminovanú k povrchu rohože 41 plameňovzdomých vlákien, ktorá príde do styku s hliníkovou fóliou 21 skôr vyrobeného laminátu 42. Lepivá vrstva medzi hliníkovou fóliou 21 a rohožou 41 plameňovzdomých vlákien môže byť tiež privádzaná oddelene ako lep 22 privádzaný v prvom kroku.

Ale za určitých okolností môže byť výhodnejšie, ako je znázornené na obr. 2, vytvoriť laminát 41 , ktorý je kombináciou rohože 31 plameňovzdomých vlákien, napríklad aramidových vlákien, privádzaných zo zvitku 33, a lepivým filmom 32 privádzaným zo zvitku 34. Rohož 31 plameňovzdomých vlákien a lepivý film 32 sa zahrejú a olaminujú v laminačných valcoch 35 a 36 na vytvorenie laminátu 41. Laminát 41 sa potom vedie s laminátom 42 do laminačných valcov 43 a 44 pri prívode tepla v oblasti F a/alebo G na spojenie rohože 31 plameňovzdomých vlákien s hliníkovou fóliou 21. Druhá hliníková fólia 51 sa privádza zo zvitku 52 s lepivou fóliou 53 zo zvitku 54 k valcom 43 a na styk s laminátom 42, čím sa vytvorí výsledný laminát podľa vynálezu, ktorý sa navíja na zvitok 46. Spojenie druhej hliníkovej fólie 51 s izolačnou vrstvou 42 môže byť vykonané vyhrievaným valcom 44, teplo sa privádza k horným oblastiam podobne ako k oblastiam F alebo G cesty, a/alebo môže byť privádzané pecou 61. V niektorých použitiach môže byť žiaduca iba pec 61, takže valce 44 a 43 nezhusťujú alebo nedeformujú laminátovú štruktúru pred pôsobením lepov 53 a/alebo 32.

Výsledný laminát podľa vynálezu môže potom byť rozrezaný, rozstrihaný alebo rezaný v raznici pre vytvorenie rozličných tvarov požadovaných na tepelné a/alebo hlukové bariéry, a/alebo izolačné vrstvy na zvláštne konečné aplikácie. Rýchlosti laminovania a teploty použité v laminačnom postupe budú závisieť od zvláštnych materiálov a hlavne od použitého lepu.

Alternatívne k uskutočneniu znázornenému na obr. 10, lep môže byť kvapalný lep, ktorý sa nastrieka medzi vrstvy pre vytvorenie požadovaných spojení medzi príslušnými vláknitými vrstvami a hliníkovou fóliou. Lepy môžu mať i inú formu ako sú prášky a môžu to tiež byť kombinácie filmov, kvapalín a pod.

Lamináty podľa vynálezu sú obzvlášť užitočné na výrobky, ktoré vyhovujú norme „Federal Automotive Štandard 302“ pre požiadavky plameňovzdomej izolácie pre automobily. Vrstva plameňovzdomých rohoží netkaných vlákien užitočná v tomto vynáleze môže byť z plameňovzdomých vlákien alebo z iných vlákien spracovaných plameňovzdomým materiálom.

Pre zaistenie väčšej ohybnosti podložky 1 znázornenej na obr. 1 môžu byť vytvorené otvory 100. Tieto otvory 100 môžu prebiehať cez celú hrúbku podložky 1. Tak napríklad razník, ktorý má rad od seba odľahlých čepelí s hrúbkou asi 0,254 mm a s dĺžkou asi 6,35 mm v smere rovnobežnom s radom čepelí môže byť použitý na vytvorenie otvorov 100 v podložke 1. Otvory 100 môžu byť uskutočnené v ľubovoľnom vzore, napríklad v neznázomenej priamke, v krivke znázornenej na obr. 1 alebo v neznázomenom zoskupení priamok a/alebo kriviek. Hoci takéto čepele majú hrúbku asi 0,254 mm, výrezy vytvorené v podložke 1 majú šírku iba niekoľko stotín mm. S takýmito perforáciami je možné podložku 1, znázornenú na obr. 1, ľahko ohýbať alebo tvarovať okolo predmetov najrôznejších tvarov. Perforácie môžu byť usporiadané vo vzore prispôsobením k tvaru predmetu, okolo ktorého má byť podložka 1 použitá.

Horná vrstva alebo list 4, ktorá je z kovu, napríklad tenkého hliníkového listu, môže byť použitá na pokrytie rámu 9, ako je znázornené na obr. 5, alebo môže byť použitá oddelene. Pre zlepšenie pevnosti listu 4 môže tento byť na jednej alebo po obidvoch stranách povlečený lepom, napríklad uvedeným termoplastovým lepom. Keď sa list 4 povlečený lepom zahreje, napríklad na teplotu asi 127 °C, môže byť pripojený k žiadanému predmetu, napríklad rámu 9 na obr. 5. V tomto prípade sa podložka 1 umiestni do rámu 9, vrstva 4 sa upevní nad rám 9 a vonkajšie okraje vrstvy 4 sa ohnú okolo rohov rámu 9, načo sa zostava zahreje pre spojenie vrstvy 4 s rámom 9. Vytvorenie lepivého spojenia významne zlepší odolnosť proti opotrebovaniu listu 4, hlavne v jeho okrajových častiach. Lepom povlečený list 4 môže byť použitý v prostrediach so zvýšenou teplotou, napríklad 132 °C, bez poškodenia lepivého povlaku.

Pre zlepšenie ohybnosti vrstvy 4 s alebo bez opísaného lepu, táto môže byť opatrená vytlačeným vzorom znázorneným na obr. 11 a 12. V tomto prípade list 4a môže obsahovať prekrížený vzor tvaru diamantu, ktorý umožňuje rozťahovanie a stláčanie listu 4a pri jeho usadzovaní okolo predmetu. Ako je zrejmé z obr. 11 a 12, vytlačený vzor obsahuje množstvo vyvýšenín a prehĺbenín prebiehajúcich medzi hornými a spodnými bodmi 101. Tieto body 101 môžu byť od seba vzdialené náhodne, v rovnakých vzdialenostiach alebo v opakovanom vzore 12,7 mm v jednom smere a 9,525 mm v druhom smere. Hĺbka medzi najvyšším bodom 101a najhlbším bodom 101b môže byť asi 0,0254 mm pre hliníkovú fóliu s hrúbkou 0,0508 mm.

List 4a môže byť opatrený otvormi 100, výstupkami alebo inými prostriedkami ako vráskami a jamkami zvyšujúcimi jeho tvarovateľnosť. Tak napríklad môže byť v liste vytvorené množstvo rebier v tvare vín alebo iných tvarov. Keď sa použije pretláčaný opakovaný vzor, môže byť vytvorený vhodne uskutočneným pretláčacím valčekom, ktorý pritláča list 4a proti druhému valčeku s hladkým povrchom. Alternatívne môžu byť použité dva pretláčacie valčeky majúce navzájom sa doplňujúce povrchy opatrené výstupkami.

Claims (22)

1. Tepelnoizolačná podložka obsahujúca vrstvy kovovej fólie tvoriacej navrstvenie, v ktorom sú vrstvy kovovej fólie usporiadané jedna nad druhou vo zvislom smere, vyznačujúca sa tým, že navrstvenie (3) obsahuje teplojemovú plochu (4) a tepelnoizolačnú plochu

SK 279159 Β6 (5) priľahlú k teplojemovej ploche (4), pričom aspoň jedna vrstva (2) kovovej fólie obsahuje výstupky (6) a je oddelená od priľahlej vrstvy (2) v kovovej fólii v tepelnoizolačnej ploche (5) medzerami medzi nimi a jedna z vrstiev (2) kovovej fólie v tepelnoizolačnej ploche (5) je priľahlá k inej vrstve (2) kovovej fólie bez metalurgického spojenia a teplojemová plocha (4) obsahuje stlačenú časť navrstvenia (3).

2. Tepelnoizolačná podložka podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že teplojemová plocha zahŕňa stlačený vonkajší obvod navrstvenia (3), ktorý je umiestnený vodorovne v priečnom smere kolmom na zvislý smer po celom obvode tepelnoizolačnej plochy (5), pričom vrstvy (2) kovovej fólie sú pri vonkajšom obvode navrstvenia (3) spolu spojené.

3. Tepelnoizolačná podložka podľa nároku 2, vyznačujúca sa tým, že vrstvy (2) kovovej fólie sú spolu prepojené aspoň jedným dierovaným povrchom (8) vrstiev (2) kovovej fólie, pričom dierovaný povrch (8) je usporiadaný vo zvislom smere nad a pod rovinou, ktorá je zhodná s priľahlými povrchmi dvoch vrstiev (2) kovovej fólie.

4. Tepelnoizolačná podložka podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že aspoň dve z vrstiev (2) kovovej fólie k sebe priľahlých obsahujú výstupky (6), ktoré sú na jednej z týchto dvoch vrstiev (2) kovovej fólie presadené vo zvislom smere vzhľadom na výstupky (6) na druhej z dvoch vrstiev (2) kovovej fólie.

5. Tepelnoizolačná podložka podľa nároku 1, vyzná i u j ú c a sa tým, že aspoň jedna z vrstiev (2) kovovej fólie má na sebe vrstvu (10) vyžarujúcu teplo.

6. Tepelnoizolačná podložka podľa nároku 5, vyznačujúca sa tým, že vrstva (10), vyžarujúca teplo, obsahuje čierny povrch aspoň na časti aspoň jednej strany, aspoň jednej z vrstiev (2) kovovej fólie.

7. Tepelnoizolačná podložka podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že medzi dvoma k sebe privrátenými povrchmi dvoch z vrstiev (2) kovovej fólie je uložená aspoň jedna ochranná vrstva (11 ) obsahujúca tepelne odolný materiál.

8. Tepelnoizolačná podložka podľa nároku 1, v y značujúca sa tým, že obsahuje zoslabenú tvarovateľnú oblasť.

9. Tepelnoizolačná podložka podľa nároku 8, vyznačujúca sa tým, že zoslabená tvarovateľná oblasť obsahuje aspoň jeden rad otvorov (100).

10. Tepelnoizolačná podložka podľa nároku 9, vyznačujúca sa tým, že otvory (100) sú umiestnené v teplojemovej ploche (4) a v tepelnoizolačnej ploche (5).

11. Tepelnoizolačná podložka podľa nároku 8, vyznačujúca sa tým, že zoslabená tvarovateľná oblasť obsahuje zahĺbenie iba vo vonkajšej z vrstiev (2) kovovej fólie.

12. Tepelnoizolačná podložka podľa nároku 11, vyznačujúca sa tým, že zahĺbenia sú uskutočnené aspoň pozdĺž vonkajšieho obvodu teplojemovej plochy (4).

13. Tepelnoizolačná podložka podľa nároku 11, vyznačujúca sa tým, že zahĺbenia majú hĺbku menšiu ako je hrúbka vonkajšej vrstvy (2) kovovej fólie.

14. Tepelnoizolačná podložka podľa nároku 8, vyznačujúca sa tým, že aspoň na jednej strane jednej z vrstiev (2) kovovej fólie je nanesená vrstva lepu (7c).

15. Tepelnoizolačná podložka podľa nároku 8, vyznačujúca sa tým, že na protiľahlých stranách vonkajšej z vrstiev (2) kovovej fólie je nanesená vrstva lepu (7c).

16. Tepelnoizolačná podložka podľa nároku 14, vyznačujúca sa tým, že lep (7c) je termosetový plastický lep.

17. Tepelnoizolačná podložka podľa nároku 14, vyznačujúca sa tým, že vrstva lepu (7c) je nanesená na vonkajšiu stranu jednej vonkajšej vrstvy (2) kovovej fólie.

18. Spôsob výroby tepelnoizolačnej podložky podľa nárokov 1 až 17 zložením vrstiev kovovej fólie do navrstvenia, vyznačujúci sa tým, že aspoň na jednej kovovej fólii sa vytlačia výstupky, vrstvy kovovej fólie sa uložia jedna nad druhou vo zvislom smere s medzerami medzi susednými vrstvami kovovej fólie, pričom časť navrstvenia kovových fólií sa stlačí a v navrstvení s vrstvami kovovej fólie vytvaruje teplojemová plocha a tepelnoizolačná plocha.

19. Spôsob podľa nároku 18, vyznačujúci sa tým, že sa vo vrstvách kovovej fólie súčasným pretlačením prekrývajúcich sa vrstiev kovovej fólie vytvoria výstupky.

20. Spôsob podľa nároku 19, vyznačujúci sa tým, že pretlačené vrstvy kovovej fólie sa od seba oddelia a opäť sa zložia vo vzájomnom plošnom premiestnení.

21. Spôsob podľa nároku 18, vyznačujúci sa tým, že sa do navrstvenia vrstiev kovovej fólie vloží aspoň jedna ochranná vrstva.

22. Spôsob podľa nároku 18, vyznačujúci sa tým, že sa aspoň časť aspoň jednej z vrstiev kovovej fólie povlečie vrstvou čierneho povlaku.