SK287875B6 - Use of 4'-substituted nucleosides for the manufacture of a medicament for the treatment of diseases mediated by the Hepatitis C Virus - Google Patents

Abstract

Use of 4'-substituted nucleosides of formula (I), wherein B signifies a 9-purinyl or 1-pyrimidinyl residue, and pharmaceutically acceptable salts thereof for the manufacture of a medicament for the treatment of diseases mediated by the Hepatitis C Virus (HCV). The preferred compounds for the aforementioned use are 4'-C-ethynylcytidine hydrochloride (1:1), 4'-C-ethoxycytidine, 4'-C-acetylcytidine and 4'-C-azidocytidine.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka použitia purínových a pyrimidínových nukleozidových derivátov a ich farmaceutický prijateľných solí na výrobu liečiva na liečenie chorôb sprostredkovaných vírusom hepatitídy C (HCV). Opísané deriváty sú inhibítory subgenomickej replikácie RNA replikónu vírusu hepatitídy C.

Doterajší stav techniky

Vírus hepatitídy C je hlavnou príčinou chronického ochorenia pečene vo svete. Pacienti infikovaní HCV sú ohrození vývojom cirhózy pečene a následne hepatocelulámeho karcinómu a preto je HCV hlavnou indikáciou pre transplantáciu pečene. V súčasnej dobe sú schválené len dve terapie pre liečbu infekcie HCV (R. G. Gish, Sem. Liver. Dis., 1999, 19, 35). Tieto terapie sú monoterapie interferonom-α a neskoršie, kombinačné terapie nukleozidového analógu, ribavirínu (Virazol) s interferonom-a.

Rad liečiv, schválených pre liečbu vírusových infekcií, sú nukleozidy alebo analógy nukleozidov, pričom väčšina z týchto nukleozidových analógových liečiv inhibuje replikáciu vírusu, nasledovanú konverziou na zodpovedajúce trifosfáty, cez inhibíciu vírusového polymerázového enzýmu. Táto konverzia na trifosfát je zvyčajne sprostredkovaná bunkovými kinázami a tak sa priame hodnotenie nukleozidov ako inhibítorov replikácie HCV len uskutočňuje pri použití skúšky založenej na bunke. Pre HCV dostupnosť skúšky vírusovej replikácie založenej na skutočných bunkách alebo zvieracom modeli chýba.

Vírus hepatitídy C patrí do rodiny Flaviridae. Ide o RNA vírus, RNA génom kódujúci veľký polyproteín, ktorý po spracovaní produkuje nevyhnutnú replikačnú mašinériu, aby sa dosiahla syntéza progénovej RNA. Má sa za to, že väčšina neštruktúrnych proteínov kódovaných HCV RNA genómom je zahrnutá v replikácii RNA. Lohmann a kol., Science, 1999, 285,110-113, opísali výstavbu bunkovej línie ľudského hepatomu (Huh7), do ktorého boli zavedené subgenomické molekuly HCV RNA a ukázali na replikáciu s vysokou účinnosťou. Má sa za to, že mechanizmus replikácie RNA v týchto bunkových líniách je identický s replikáciou genómu RNA HCV plnej dĺžky pri infektovaných hepatocytoch, Subgenómne HCV c DNA klony, použité na izoláciu týchto bunkových línií, tvoria základ pre vývoj skúšky založenej na bunkách pre identifikáciu nukleozidových analogických inhibítorov replikácie HCV.

Podstata vynálezu

Bolo preukázané, že zlúčeniny všeobecného vzorca (1) sú inhibítory replikácie subgenomického vírusu hepatitídy C v hepatóme bunkovej línie. Tieto zlúčeniny sú potenciálne účinné ako antivírusové liečivá pre liečbu infekcií HCV u ľudí.

Predmetom vynálezu je použitie 4'-substituovaných nukleozidov všeobecného vzorca (I)

kde

R je vodík alebo -[P(O)(OH)-O]_nH, kde n je 1,2 alebo 3;

R-' je Ci.i₂alkyl, C₂.₇alkenyl, C₂_₇alkynyl, haIogén(C|_i₂)alkyl, (C_M2alkyl) karbonyl, (C,.i₂alkoxy) karbonyl, hydroxy (Cn₂)- alkyl, (C_t.|₂)alkoxy (Ci._[2)alkyl, (C|_,2)alkoxy, kyano, azido, hydroxyiminometyl, (Ci.i₂)alkoxyimínometyI, halogén, (Chí) alkylkarbonylamino, (Ci._l2)alkylaminokarbonyl, azido (C[_|₂) alkyl, aminometyl, alkylaminometyl, di((₁.,₂)alkyl)aminometyl alebo heterocyklyl, ktorým je prípadne substituovaný nasýtený, čiastočne nenasýtený alebo aromatický monocyklický, bicyklický alebo tricyklický heterocyklický systém, ktorý obsahuje aspoň jeden heteroatóm vybraný z dusíka, kyslíka a síry, pričom tento heterocyklický systém môže byť tiež kondenzovaný k prípadne substituovanému nasýtenému, čiastočne nenasýtenému alebo aromatickému monocyklickému karbocyklickému alebo héterocyklickému kruhu, a prípadné substituenty heterocyklylu sú zvolené z jednej alebo viac skupín vybraných z (C₃.₇) cykloalylu, nitro, amino, (C!.₁₂)alkylamino, di((Cu₂)alkyl) amino, (C_M2)alkylkarbonylu, ((C₃.₇)cykloalkyl)-karbonylu, (C,.|₂)alkylu, (C₂_₇)alkenylu, (C₂-₇) alkinylu, oxo (=0) aleno aminosulfonylu;

R² je vodík, hydroxy, amino, (Ci_i₂)alkyl, hydroxy (C,.₁₂)alkyl, (Ci.i₂)alkoxy, halogén, kyano alebo azido;

R³ a R⁴ sú vodík, hydroxy, (C,__l2)alkoxy, halogén alebo hydroxy (Ci.|₂)alkyl, s tým, že aspoň jedna zo skupín R³ a R⁴ j e vodík; alebo

R³ a R⁴ spolu tvoria =CH₂ alebo =NOH, alebo

R³ a R⁴ oba predstavujú fluór;

B znamená 9-purinylový zvyšok všeobecného vzorca (BI)

(BI) ,

R⁵ je vodík, hydroxy, (C,.|₂)alkyl, (Cu₂)alkoxy, (Ci_i₂)alkyltioskupina, NHR⁸, halogén alebo SH;

R⁶ je hydroxy, N-HR⁸, NHOR⁹, NHNR⁸, -NHC(O)OR⁹' alebo SH;

R⁷ je vodík, hydroxy, (Ci_₎₂)alkyl, (C|.|₂)alkoxy, (C,.₁₂)alkyltio, NHR⁸, halogén, SH alebo kyano;

R⁸ je vodík; (C,.i₂)alkyl; hydroxy (C,.i₂)alkyl; arylkarbonyl, kde aryl znamená prípadne substituovaný fenyl a naftyl, pričom prípadné substituenty arylu zahŕňajú jeden alebo viac skupín vybraných z (C₃.₇)cykloalylu, nitro, amino, (Ci._i2) alkylamino, di((Ci__í2)alkyl) amino, (Ci_i₂)alkylkarbonylu, ((C₃.₇)cykloalkyl)karbonylu, halogénu, hydroxylu, (C|.i₂)alkylu, halogén (C_M2)alkylu, (C₂.₇)alkenylu, (C₂.₇)alkinylu a aryloxyskupiny; alebo ((C, _i₂)alkyl)karbonyl;

R⁹ je vodík alebo (Ci.|₂)alkyl;

R⁹'je (C,.₁₂)alkyl;

alebo

B znamená 1-pyrimidylový zvyšok všeobecného vzorca (B2)

(B2), kde

Z je O alebo S;

R¹⁰ je hydroxy, NHR⁸, NHOR⁹, NHNR⁸, -NHC (O) OR⁹' alebo SH;

R¹¹ je vodík, (C,.|₂)alkyl, hydroxy, hydroxy (Ci_i₂)alkyl, (Cj.₁₂)alkoxy (Ci__l2)alkyl, halogén (Ci_i₂)alkyl alebo halogén;

R⁸, R⁹ a R⁹ majú definovaný význam;

a ich farmaceutický prijateľných solí;

na výrobu liečiva na liečenie chorôb sprostredkovaných vírusom hepatitídy C (HCV).

4'-Substítuovaným nukleozidom všeobecného vzorca (I) použitým podľa vynálezu je prednostne zlúčenina, v ktorej

R je vodík;

R¹ je C, _i₂alkyl, C₂₇alkenyl, C₂.₇alkynyl, halogén (Ci.|₂)alkyl, (Ci_i₂alkyl) karbonyl, (Ci.i₂)alkoxy, hydroxymetyl, kyano, azido, (Ci_i₂)alkoxyiminometyl, (Ci_i₂)alkylkarbonylamino, (C|_|₂)alkylaminometyl alebo di((C 1.1₂)alkyl)aminometyl;

R² je vodík, hydroxy, (C,.₁₂)alkoxy alebo halogén;

R³ a R⁴ sú vodík, hydroxy, (Ci.i₂)alkoxy, halogén alebo hydroxy (Ci._]2)alkyl, s tým, že aspoň jedna zo skupín R³ a R⁴ j e vodík; alebo R³ a R⁴ sú atómy fluóru; a

B znamená 9-purinylový zvyšok BI alebo 1-pyrimidylový zvyšok B2, ako sú definované.

4'-Substituovaným nukleozidom všeobecného vzorca (I) je najmä zlúčenina všeobecného vzorca (I-a)

(I-a), kde

R¹ je C!.₁₂alkyl, C₂_₇alkenyl, C₂.₇alkynyl, halogén (C_M2)alkyl, (C,._l2alkyl) karbonyl, (Ci.,₂)alkoxy, hydroxymetyl, kyano, azido, (Ci.₁₂)alkoxyiminometyl, (C[.,₂)alkylkarbonylamino, (Ci_|₂)alkylaminometyl alebo di ((C |. 1₂)alkyl)-aminomety 1;

R² je vodík, hydroxy, (C_t.i₂)alkoxy alebo halogén;

R³ a R⁴ sú vodík, hydroxy, (Ci_,₂)alkoxy, halogén alebo hydroxy (Cj.₁₂) alkyl, s tým, že aspoň jedna zo skupín R³ a R⁴ je vodík; alebo R³ a R⁴ sú atómy fluóru; a

R¹¹ je vodík, C_M2alkyl, hydroxy, hydroxy (Ci_₁₂)alkyl, (C,.i₂)alkoxy (C_M2)alkyl, halogén (C,.i₂)alkyl alebo halogén;

alebo jej farmaceutický prijateľná soľ.

Prednostnou zlúčeninou všeobecného vzorca (I-a) je hydrochlorid 4'-C-etynylcytidínu (1:1) 4’-C-etoxycytidín,

4'-C-acetylcytidín alebo 4'-C-azidocytidín.

Predmetom vynálezu je aj použitie farmaceutickej kompozície na podklade farmaceutický účinného množstva zlúčeniny všeobecného vzorca (I) alebo (I-a), alebo jej farmaceutický prijateľnej soli na výrobu liečiva na liečenie chorôb sprostredkovaných vírusom hepatitídy C (HCV).

V ďalšom opise je vynález niekedy objasňovaný v širšom kontexte ako zodpovedá rozsahu, ktorý je skutočne predmetom tohto vynálezu. Výslovne sa preto uvádza, že do rozsahu vynálezu spadajú len aspekty explicitne uvedené skôr, a iba tie sú tiež predmetom pripojených patentových nárokov. Nasledujúci opis má len ilustratívny význam.

V zlúčeninách, kde R je fosfátová skupina -[P(O)(OH)-O]_nH, n je výhodne 1. Fosfátová skupina môže byť vo forme stabilizovaného monofosfátového preliečiva alebo inej farmaceutický prijateľnej odštepujúcej sa skupiny, ktorá po podaní in vivo je schopná poskytovať zlúčeninu, kde R je monofosfát. Tieto „pronukleotidy“ môžu zlepšovať vlastnosti, ako je aktivita, biologická dostupnosť alebo stabilita materského nukleotidu.

Príklady substitučných skupín, ktoré môžu nahradiť jeden alebo viacej atómov vodíka vo fosfátovej časti sú opísané v C. R. Wagner a kol., Medicinal Research Reviews, 2000, 20(6), 417 alebo v R. Jones a N. Bischofberger, Antiviral Research 1995, 27, 1. Také pronukleotidy zahŕňajú alkyl a arylfosfodiestery, steroidné fosfodiestery, alkyl a arylfosfotriestery, cyklické alkylfosfotriestery, cyklosaligenyl (CycloSal) fosfotriestery, S-acyl-2-tioetyl (SATÉ) deriváty, ditioetyl (DTE) deriváty, pivaloyloxymetylfosfoestery, para-acyloxybenzyl (PAOB) fosfoestery, glycerolipidné fosfodiestery, glykosyllipidné fosfotriestery, dinukleozidylfosfodiestery, dinukleozidfosfortriestery, fosfordiamidáty, cyklické fosforamidáty, fosforamidátové monoestery a fosforamidátové diestery.

Vynález tiež zahŕňa proliečivá alebo bioprekurzory materského nukleozidu, ktoré sa prevedú in vivo na zlúčeninu všeobecného vzorca (I), kde R je vodík alebo aspoň jedna zo skupín R², R³ a R⁴ je hydroxyskupina. Výhodné proliečivé deriváty zahrnujú karbocyklické estery, v ktorých je nekarbonylová časť esterovej skupiny vybraná z alkylovej skupiny s priamym alebo rozvetveným reťazcom (napríklad metyl, n-propyl, n-butyl alebo ŕerc-butyl), alkoxyalkyl (napríklad metoxymetyl), arylakyl (napríklad benzyl), aryloxyalkyl (napríklad fenoxymetyl), aryl (napríklad (fenyl, prípadne substituovaný halogénom, C|.₄ alkylom alebo Ci.₄alkoxyskupinou alebo aminoskupinou); sulfonátové estery, ako je alkylsulfonyl alebo arylsulfonyl (napríklad metansulfonyl); estery aminokyselín (napríklad L-valyl alebo L-izoleucyl) alebo ich farmaceutický prijateľné soli. Príprava sa uskutoční podľa metód známych v stave techniky, napríklad známych v knihách organickej chémie (napríklad J. March (1992), „Advanced Organic Chemistry: Reactions, Mechanisms, and Structure“, 4. vydanie, ed. John Wiley & Sons).

Výraz „alkyl“, ako sa používa v tomto dokumente, znamená uhľovodíkový zvyšok s priamym alebo rozvetveným reťazcom obsahujúcim 1 až 12 atómov uhlíka. Výhodne výraz „alkyl“ znamená uhľovodíkový zvyšok s priamym alebo rozvetveným reťazcom obsahujúcim 1 až 7 atómov uhlíka. Najvýhodnejšie znamená metyl, etyl, propyl, izopropyl, n-butyl, izobutyl, terc-butyl alebo pentyi. Alkyl môže byť nesubstituovaný alebo substituovaný. Substituenty sú vybrané z jednej alebo viacerých cykloalylových skupín, nitroskupín, aminoskupín, alkylaminoskupín, dialkylaminoskupín, alkylkarbonylových a cykloalkylkarbonylových skupín.

Výraz „cykloalkyl“, ako sa používa v tomto dokumente, znamená prípadne substituovanú cykloalkylovú skupinu obsahujúcu 3 až 7 atómov uhlíka, napríklad cyklopropyl, cyklobutyl, cyklopentyl, cyklohexyl alebo cykloheptyl.

Výraz „alkoxyskupina“, ako sa používa v tomto dokumente, znamená prípadne substituovanú alkyloxyskupinu s priamym alebo rozvetveným reťazcom, kde „alkylová“ časť má definovaný význam, ako je metoxyskupina, etoxyskupina, n-propyloxyskupina, i-propyloxyskupina, n-butyloxyskupina, i-butyloxyskupina, Zerc-butyloxyskupina, pentyloxyskupina, hexyloxyskupina, heptyloxyskupina, vrátane ich izomérov.

Výraz „alkoxyalkyl“, ako sa používa v tomto dokumente, znamená alkoxyskupinu, ako je definovaná, ktorá je viazaná k alkylovej skupine definovanej skôr. Príklady sú metoxymetyl, metoxyetyl, metoxypropyl, etoxymetyl, etoxyetyl, etoxypropyl, propyloxypropyl, metoxybutyl, etoxybutyl, propyloxybutyl, butyloxybutyl, Zerc-butyloxybutyl, metoxypentyl, etoxypentyl, propyloxypentyl, vrátane ich izomérov.

Výraz „alkenyl“, ako sa používa v tomto dokumente, znamená nesubstituovanú alebo substituovanú uhľovodíkovú skupinu obsahujúcu od 2 do 7 atómov uhlíka, výhodne od 2 do 4 atómov uhlíka a obsahujúcu jednu alebo dve olefínové dvojné väzby, výhodne jednu olefínovú dvojnú väzbu. Príklady sú vinyl, 1-propenyl, 2-propenyl (allyl) alebo 2-butenyl (krotyl).

Výraz „alkynyl“, ako sa používa v tomto dokumente, znamená nesubstituovanú alebo substituovanú uhľovodíkovú skupinu obsahujúcu od 2 do 7 atómov uhlíka, výhodne od 2 do 4 atómov uhlíka a obsahujúcu jednu alebo, kde to je možné, dve trojné väzby, výhodne jednu trojnú väzbu. Príklady sú etynyl, 1-propynyl,

2- pro-pynyl, 1-butynyl, 2-butynyl alebo 3-butynyl.

Výraz „hydroxyalkyl“, ako sa používa v tomto dokumente, znamená alkylovú skupinu s priamym alebo rozvetveným reťazcom, ako je definovaná, kde je 1, 2, 3 alebo viacej atómov vodíka substituovaných hydroxyskupinou. Príklady sú hydroxymetyl, 1-hydroxyetyl, 2-hydroxyetyl, 1-hydroxypropyl, 2-hydroxypro-pyl,

3- hydroxypropyl, hydroxyizopropyl, hydroxybutyl a podobne.

Výraz „halogénalkyl“, ako sa používa v tomto dokumente, znamená alkylovú skupinu s priamym alebo rozvetveným reťazcom, ako je definovaná, kde je 1, 2, 3 alebo viacej atómov vodíka substituovaných halogénom. Príklady sú 1-fluórmetyl, 1-chlórmetyl, 1-brómmetyl, 1-jódmetyl, trifluórmetyl, trichlórmetyl, tribrómmetyl, trijódmetyl, 1-fluóretyl, 1-chlóretyl, 1-brómetyl, 1-jódetyl, 2-fluóretyl, 2-chlóretyl, 2-brómetyl, 2-jódetyl, 2,2-dichlóretyl, 3-brómpropyl alebo 2,2,2-trifluóretyl a podobne.

Výraz „alkyltioskupina“, ako sa používa v tomto dokumente, znamená skupinu (alkyl)S- s priamym alebo rozvetveným reťazcom, kde alkylová časť má význam definovaný skôr. Príklady sú metyltioskupina, etyltioskupina, n-propyltioskupina, i-propyltioskupina, n-butyltioskupina alebo Zerc-butyltioskupina.

Výraz „aryl“, ako sa používa v tomto dokumente, znamená prípadne substituovaný fenyl a naftyl (napríklad 1-naftyl, 2-naftyl alebo 3-naftyl). Vhodné substituenty pre arylovú skupinu môžu byť vybrané zo skupín uvedených skôr pre alkyl a ďalej môžu byť halogén, hydroxyskupina a prípadne substituovaný alkyl, halogénalkyl, alkynyl a aryloxyskupina.

Výraz „heterocyklyl“, ako sa používa v tomto dokumente, znamená prípadne substituovaný nasýtený, čiastočne nenasýtený alebo aromatický monocyklický, bicyklický alebo tricyklický heterocyklický systém, ktorý obsahuje jeden alebo viacej heteroatómov vybraných z dusíka, kyslíka a síry, ktorý môže byť tiež kondenzovaný k prípadne substituovanému nasýtenému, čiastočne nenasýtenému alebo aromatickému monocyklickému karbocyklickému alebo heterocyklickému kruhu.

Príklady vhodných heterocyklov sú oxazolyl, izoxazolyl, furyl, tetrahydrofuryl, 1,3-dioxolanyl, dihydropyranyl, 2-tíenyl, 3-tienyl, pyrazinyl, izotiazolyl, dihydrooxazolyl, pyrimidinyl, tetrazolyl, 1-pyrrolidinyl, 2-pyrrolidinyl, 3- pyrrolidinyl, pyrrolidinonyl, (N-oxid)-pyridinyl, 1-pyrrolyl, 2-pyrrolyl, triazolyl, napríklad 1,2,3-triazolyl alebo 1,2,4-triazolyl, 1-pyrazolyl, 2-pyrazolyl, 4-pyrazolyl, piperidinyl, morfolinyl (napríklad

4- morfolinyl), tiomorfolinyl (napríklad 4-tiomorfolinyl), tiazolyl, pyridinyl, dihydrotiazolyl, imidazolidinyl, pyrazolinyl, piperazinyl, 1-imidazolyl, 2-imidazolyl, 4-imidazolyl, tiadiazolyl napríklad 1,2,3-tiadiazolyl, 45

-metylpiperazinyl, 4-hydroxypiperidín-l-yl.

Vhodné substituenty pre heterocyklyl môžu byť vybrané z tých, ktoré sú uvedené pri alkylovej skupine a ďalej, prípadne substituovaný alkyl, alkenyl, alkynyl, oxoskupina (=O) alebo aminosulfonyl.

Výraz „acyl“ („alkylkarbonyl“), ako sa používa v tomto dokumente, znamená skupinu vzorca C(=O)R, kde R je vodík, nesubstituovaný alebo substituovaný uhľovodíkový zvyšok s priamym alebo rozvetveným reťazcom obsahujúcim 1 až 7 atómov uhlíka alebo fenylová skupina. Najvýhodnejšie acylové skupiny sú tie skupiny, kde R je vodík, nesubstituovaný alebo substituovaný uhľovodíkový zvyšok s priamym alebo rozvetveným reťazcom obsahujúcim 1 až 4 atómy uhlíka alebo fenylovú skupinu.

Výraz halogén znamená fluór, chlór, bróm alebo jód, výhodne fluór, chlór a bróm.

Výraz „X“ v predkladanom vynáleze znamená O, S alebo CH₂, výhodne O alebo CH₂. Najvýhodnejšie „X“ znamená O.

Výraz „Z“ v predkladanom vynáleze znamená O alebo S, výhodne O.

V obrazovom zobrazení zlúčenín v predkladanej prihláške znamená tučná zužujúca sa čiara ( —) substituent, ktorý je nad rovinou kruhu, ku ktorému asymetrický uhlík patrí a prerušovaná čiara ( ♦.»«<·< ) znamená substituent pod rovinou kruhu, ktorému asymetrický uhlík patrí.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (1) majú stereoizomerizmus. Tieto zlúčeniny môžu byť akýkoľvek izomér zlúčeniny všeobecného vzorca (I) alebo zmes týchto izomérov. Zlúčeniny a medziprodukty predkladaného vynálezu majúci jeden alebo viacej asymetrických atómov uhlíka môžu byť získané ako racemické zmesi stereoizomérov, ktoré môžu byť rozložené.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) majú tautomerizmus, takže zlúčeniny podľa vynálezu môžu existovať ako dve alebo viacej zlúčenín, ktoré sú schopné ľahko interkonverzovať. V mnohých prípadoch to znamená iba výmenu atómu vodíka medzi dvomi inými atómami, ktorýkoľvek z nich tvorí kovalentnú väzbu. Tautomemé zlúčeniny existujú vzájomne v mobilnej rovnováhe, takže pokusy o prípravu separátnych látok obvykle vedú k tvorbe zmesí, ktoré majú všetky chemické a fyzikálne vlastnosti, ktoré je možné očakávať na základe štruktúr zložiek.

Najobvyklejší typ tautomerizmu je ten, ktorý zahŕňa karbonylové alebo ketozlúčeniny a nenasýtené hydroxylové zlúčeniny alebo enoly. Štruktúrna zmena je posun atómu vodíka medzi atómami uhlíka a kyslíka, s preskupením väzieb. Napríklad v mnohých alifatických aldehydoch a ketónoch, ako je acetaldehyd, ketoforma je prevládajúcou formou; vo fenoloch je hlavnou zložkou enolová forma.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I), ktoré sú bázické, môžu tvoriť farmaceutický prijateľné soli s anorganickými kyselinami, ako sú halogénvodíkové kyseliny (napríklad kyselina chlorovodíková a kyselina bromovodíková), kyselina sírová, kyselina dusičná a kyselina fosforečná a podobne a s organickými kyselinami (napríklad s kyselinou octovou, kyselinou vínnou, kyselinou jantárovou, kyselinou fumarovou, kyselinou maleínovou, kyselinou jablčnou, kyselinou salicylovou, kyselinou citrónovou, kyselinou metánsulfónovou, kyselinou p-toluénsulfónovou a podobne). Príprava a izolácia takých solí sa môže uskutočniť podľa metód známych v stave techniky.

Výhodné je použitie zlúčenín všeobecného vzorca (1), kde R je vodík;

R¹ je alkyl, alkenyl, alkynyl, halogénalkyl, alkylkarbonyl, alkoxyskupina, hydroxymetyl, kyanoskupina, azidoskupina, alkoxyiminometyl, alkylkarbonylaminoskupina, alkylaminometyl alebo dialkylaminometyl;

R² je vodík, hydroxyskupina, alkoxyskupina alebo halogén;

R³ a R⁴ sú vodík, hydroxyskupina, alkoxyskupina, halogén alebo hydroxyalkyl, s podmienkou, že aspoň jedna skupina z R³ a R⁴ je vodík; alebo R³ a R⁴ predstavujú fluór;

X je O alebo CH₂ a

B znamená 9-purinylový zvyšok BI alebo 1-pyrimidylový zvyšok B2, ako sú definované.

Príklady výhodných zlúčenín sú uvedené ďalej:

Zlúčenina č.	ŠTRUKTÚRA	Názov
zlúčenina 6	NH, d ΗΟ-^οΛ* ° HO— ho' oh	4' -C-(Hydroxymetyl)cytid í n
zlúčenina 7	Ýa 0 HO—Λ_7 ho' oh	5-Fluór-4'-C-(hydroxymetyl)uridín
zlúčenina 8	0 Ôľ ho'' oh	4'-C-Metoxyuridín
zlúčenina 10	r/0H Ôľ HO-V0/*0 ho' oh	(E a/alebo Z)-4'-C-Azidouridín-4-oxim
zlúčenina 11	nh2 tL x HO-^yO^ ° F3C'X_Z ho' oh	4 '-C-(T rifluórmetyl)cytidín
zlúčenina 12	nh2 t x HO-^XzO^ ° F3C'A_/ ho'' oh	4 '-C-(Trifluórmetyl)-5-metylcytid í n

zlúčenina 13	nh2 Ca ho-x^A ° ho' oh	1-[4(S)-Azido-2(S),3(R)-dihydroxy-4- (hydroxymetyl)-1R-cyklopentyl]cytozín
zlúčenina 14	nh2 HO— HO'' OH	4'-C-(Hydroxymetyl)adenozín
zlúčenina 15	SH HO—3_l HO'' OH	9-[4-C- Hyd roxymetyl )-beta- D-ribo- furanozyl]-6-merkaptopurín
zlúčenina 16	ôó” HO-\>Oq N^NH.,; N/)-/ ’ HO' OH	4 '-C-Azidoguanozín
zlúčenina 16-1	<<ΛΗ OH OH	4'-C-Azidoinozín (9-(5-Azido-3,4-dihydroxy-5-hydroxymetyltetrahydrofu rán-2-y l)-1,9-d i- hydropurín-6-on)
zlúčenina 17	nh2 ηο-λ-οΛ1 N nh2 ho' oh	2-Amino-4 '-C-azidoadenozín
zlúčenina 18	nh2 HO-X.OÁ’-'V	4'-C-Azidoadenozín

ho'' oh

zlúčenina 19	'Z^HÓf OH	4'-C-(1-Propynyl)guanozín
zlúčenina 20	nh2 Cyt ΗΟ·\χΟχΙ N NHz HO OH	2-Amino-4'-C-<1-propynyl)adenozín
zlúčenina 21	nh2 <00 HO-XxOj N HO OH	4'-C-(1-Propynyl)adenozín

Zvlášť výhodná skupina zlúčenín na liečenie HCV sú zlúčeniny všeobecného vzorca (I-a)

kde

R¹ je alkyi, alkenyl, alkynyl, halogénalkyl, alkylkarbonyl, alkoxyskupina, kyanoskupina, azidoskupina, alkoxyiminometyl, alkylkarbonylaminoskupina, alkylaminometyl alebo dialkylaminometyl;

R² je vodík, hydroxyskupina, alkoxyskupina alebo halogén;

R³ a R⁴ sú vodík, hydroxyskupina, alkoxyskupina, halogén alebo hydroxyalkyl, s tým, že aspoň jedna zo skupín R³ a R⁴ je vodík; alebo

R³ a R⁴ obe predstavujú fluór; a ich farmaceutický prijateľné soli.

Príklady takých zvlášť výhodných zlúčenín sú uvedené ďalej:

Zlúčenina č.	ŠTRUKTÚRA	Názov
zlúčenina 9	.O x“ x M/z·^·0 x	4 '-C-Metoxycytidín
zlúčenina 22	Λ HO OH	4'-C-(Fluórmetyl)cytidín

Zlúčenina č.	“ŠTRUKTÚRA	Názov
zlúčenina 23	NH, X ho'' oh	4'-C-Metylcytidín
zlúčenina 24	NH, d H°^ 0 ho' f f	4 -C-Azido-2 '-deoxy-2', 2 '-difluór- cytidín
zlúčenina 25	NH2 «X ho' f f	2 '-Deoxy-4 '-C-fluór-2' ,2 '-d ifluórcytidín
zlúčenina 26	nh2 cx AX ° HO f F	2 '-Deoxy-4 '-C-etynyl-2', 2 '-difluór- cytidín
zlúčenina 27	NH, Cx 0 MeO OH	4 '-C-Azido-3 '-O-metylcytid in
zlúčenina 28	nh2 Ca OH	4 '-C -Azido-3 '-deoxycytid í n
zlúčenina 29	NH, α -’,>a F OH	4 Č-Azido-3 '-deoxy-3 '-fluórcytid In
zlúčenina 30	NH, Xo ho oh	4 '-C-( 1 -Propynyl)cytid í n
zlúčenina 31	NH, U HO--\ .Oj	4'-C-(1-Buíynyl)cytidín

HO OH

Zlúčenina č.	ŠTRUKTÚRA	Názov 1........
zlúčenina 32	NR, Čš, ho' oh	4'-C-Vinylcytidín
zlúčenina 33	nh2 (X xaJ 0 HO OH	(E)-4 '-C-( 1 -Propenyl)cytid ín
zlúčenina 34	NH, d o$N 0 ho' oh	(Z)-4'-C-(1-Propynyi)cytidín
zlúčenina 35	NH, d ho'' oh	4'-C-Etylcytidín
zlúčenina 36	nh2 Ii N ,>A ho oh	4’-C-Propylcytidín
zlúčenina 37	NH, d ^N'X) HO-XzO^i AcNH*y_^ HO' OH	4'-C-Acetamidocytidín

Zlúčenina č.	ŠTRUKTÚRA	Názov
zlúčenina 38	_ NH, á hoaAi V-7 MeO /“S HO OH	(E)-4'-C-(Metoxyimino)cytidín
zlúčenina 39	nh2 & PO EíO HO OH	(E)-4'-C-(Etoxyimino)cytidín
zlúčenina 40	nh2 ζΧ0 H ?—í, HO OH	4'-C-[(Metylamino)metyl]cytidín
zlúčenina 41	nh2 cl ΗΟ-^οΛ1 ° HO OH	4'-C-[(Etylamino)metyi]cytidín
zlúčenina 42	NH, (X ho' OH	4'-C-[(DimetylamÍn)metyi]cytidín
zlúčenina 43	NH, ΗΟΧ,ΟΪΛ° HO' OH	4 '-C-Azido-5-metylcytid í n

Zlúčenina č.	ŠTRUKTÚRA	Názov
zlúčenina 43-1	o o	4 '-C-Azido-5-metylurid í n
zlúčenina 44	nh2 Fú HOVP ho'' oh	4 '-C-Azido-5-fluórcytidí n
zlúčenina 44-1	N H, Ýx ΗΟ-γΟ,ϊ ° oh' oh	4 '-C-Azido-5-fl uóru ri d í n
zlúčenina 45	nh2 η0-Λν IAo ho oh	4'-C-Azido-5-hydroxycytidín
zlúčenina 46	nh2 CÓ V N H0XxOj ν3Λ_z ho''	4 '-Azido-2 '-doxyadenosí n I
zlúčenina 47	o HO—\^OyNSr oh	4'-C-Azido-2'-deoxyinosín
zlúčenina 48	o VV ΗΟΑ,Ο ΛΝΛθ ťyj	4'-C-Azido-5-metyluridín

Najvýhodnejšie zlúčeniny na liečenie HCV sú uvedené ďalej:

Zlúčenina č.	ŠTRUKTÚRA	Názov
zlúčenina 1 (Príklad 1)	nh2· Λ ho' oh	4'-C-Azidocytidín
zlúčenina 2 (Príklad 2)	O o 'YC f O I o z I	4'-C-Kyancytidín
zlúčenina 3 (Príklad 3)	NH, ix ΗΟ^,Οη ° hci ho'' OH	Hydrochlorid 4'-C-etynylcytidínu (1:1)
zlúčenina 4	NH, Cx HOAzOu 0 Etcr^Q HO' OH	4'-C-Etoxycytidín
zlúčenina 5	nh2 to HO—s o 7 θ WeHO' OH	4 '-C-Acetylcytidín

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sa môžu pripraviť rôznymi metódami, ktoré sú známe v odbore organickej chémie všeobecne, najmä v syntézach nukleozidových analógov. Východiskové materiály pre tieto syntézy sú buď ľahko dostupné z komerčných zdrojov, alebo sú známe, alebo sa môžu pripraviť technikami, známymi v stave techniky. Všeobecné prehľady prípravy nukleozidových analógov sú uvedené v nasledujúcich publikáciách:

AM Michelson „The Chemistry of Nucleosides and Nucleotides“, Academic Press, New York 1963.

L Goodman „Basic Principles in Nucleic Acid Chemistry“ Ed POP Ts'O, Academic Press, New York 1974, vol. 1, kapitola 2.

„Synthetic Procedures in Nucleic acid Chemistry“ Ed W W Zorbach a R S Tipson, Wiley, New York, 1973, vol. 1 a 2.

Prehľad o syntéze karbocyklických nukleozidov je uvedený v L Agrofoglio a kol., Tetrahedron, 1994, 50,

106 11.

Stratégie použiteľné pre syntézu zlúčenín všeobecného vzorca (I) zahŕňajú:

1. modifikáciu alebo interkonverziu predpripravených nukleozidov; alebo

2. konštrukciu heterocyklickej bázy po glykosylácii; alebo kondenzácii chránené furanózy, tiofuranózy alebo cyklopentanového derivátu s pyrimidínovou (B2) alebo purínovou (BI) bázou.

Tieto metódy budú rozobrané ďalej:

1. Modifikácia alebo interkonverzia predpripravených nukleozidov

Tieto metódy zahŕňajú na jednej strane modifikáciu 9- purinylového alebo 1-pyrimidylového zvyšku alebo na druhej strane modifikáciu karbohydrátovej časti.

A. Modifikácia purínylovej alebo pyrimidylovej časti:

a) Deaminácia aminopurínových alebo amínopyrimidínových nukleozidov ako opísal J. R. Tittensor a R. T. Walker Európan Polymér J., 1968, 4, 39 a H. Hayatsu, Progress in Nucleic Acid Research and Molecular Biology 1976, vol 16, str. 75.

b) Konverzia 4-hydroxylovej skupiny 4-hydroxypyrimidínových nukleozidov na odštiepujúcu sa skupinu a vytesnenie nukleofilnými činidlami. Také odštiepujúce sa skupiny zahŕňajú halogén, ako opísal J. Brokes a J. Beranek, Czech. Chem. Comm., 1974, 39, 3100 alebo 1,2,4-triazol, ako opísal K. J. Divakar a C. B. Reece, J. Chem. Soc. Perkin Trans. , 1982,1171.

c) 5-Substitúcia pyrimidínových nukleozidov môže byť uskutočnená pri použití kovových derivátov, ako 5-merkuri alebo 5-palladium, napríklad ako opísal D. E. Bergstrom a J. L. Ruth J. Amer. Chem. Soc., 1976, 98, 1587. Zavedenie fluóru do 5 polohy pyrimidínových nukleozidov môže byť uskutočnené reakčnými činidlami, ako je trifluórmetylhypofluorit ako opísal M. J. Robins, Ann New York, Acad. Sci. 1975, 255, 104.

d) Modifikované purínové nukleozidy sa môžu pripraviť zo zodpovedajúcich purínových nukleozidových derivátov, kde substituent 2, 6 alebo 8 je vhodná odštiepujúca sa skupina, ako je halogén alebo sulfonát, alebo 1,3,4-triazol. 6 substituované purínové nukleozidy sa môžu pripraviť spracovaním vhodných 6-halogénpurínových alebo 6-(l,2,4-triazol-4-yl)purínových nukleozidových derivátov s vhodnými nukleofilnými činidlami, ako opísal V. Nair a A. J. Fassbender Tetrahedron, 1993, 49, 2169 a V. Samano, R. W. Miles a M. J. Robins, J. Am. Chem. Soc., 1994, 116, 9331.

Podobne, 8-substituované purínové nukleozidy sa môžu pripraviť spracovaním zodpovedajúceho 8-halogénpurínového nukleozidu s vhodným nukleofilným činidlom, ako opísal L. Tai- Shun, C. Jia-Chong, I. Kimiko a A. C. Sartorelli, J. Med. Chem., 1985, 28, 14 81; Nandanan a kol., J. Med. Chem., 1999, 42, 1625; J. Jansons, Y. Maurinish a M. Lidakas, Nucleosides Nucleotides, 1995, 14, 1709. Zavedenie 8-kyanového substituenta môže byť uskutočnené vytesnením pri použití kyanidu kovu, ako opísal L-L. Gundersen, Acta. Chem. Scand. 1996, 50, 58. Modifikovaný purínový nukleozid sa môže pripraviť podobným spôsobom, ako opísal T. Steinbrecher, C. Wamelung, F. Oesch a A. Seidl, Angew. Chem. Int. Ed Engl., 1993, 32, 404.

e) Kde substituent v 2 alebo 8-polohe purínového nukleozidu je viazaný cez väzbu uhlík, uhlík, napríklad alkyl, potom sa môžu použiť kovom katalyzované kopulačné postupy, vychádzajúc z vhodného 2 alebo 8-halogénsubstituovaného purínového nukleozidového analógu, ako opísal A. A. Van Aerschott a kol. , J. Med. Chem., 1993, 36, 2938; V. Nair a G. S. Buenger, J. Am. Chem. Soc. , 1989, 111(22), 8502; C. Tu, C. Keane a B. E. Eaton Nucleosides Nucleotides 1995, 14, 1631.

B. Modifikácia karbohydrátovej časti

Po zavedení chrániacich skupín, ktoré sú kompatibilné s nasledujúcou chémiou:

- Azid sa môže zaviesť do 4'-polohy spracovaním 4',5'-didehydronukleozidu s jódazidom, ako opísal H. Maag a kol., J. Med. Chem., 1992, 35, 1440. Alkoxid sa môže zaviesť do 4'-polohy spracovaním 4',5'-didehydronukleozidu s jódom a potom alkoholom a uhličitanom olovnatým, ako preukázal J. P. Verheyden a J. G. Moffatt, J. Am. Chem. Soc., 1975, 97(15), 4386. Fluorid môže byť zavedený do 4'-polohy spracovaním 4', 5'-didehydronukleozidu s jódom a potom s fluoridom strieborným, ako opísal G. R. Owen a kol., J. Org. Chem., 1976, 41(8), 3010 alebo A. Maguire a kol., J. Chem. Soc. Perkin Trans. 1, 1993, 1(15), 1975. 4'-Formylová skupina môže byť zavedená a následne konvertovaná na rad substituentov, vrátane, nie však s obmedzením, 4'-halogénalkyl, 4'-etynyl, 4'-oximinometyI a 4'-kyanoskupinu, ako preukázal M. Nomura a kol., J. Med. Chem., 1999, 42,2901.

- Je možná modifikácia buď 2'-hydroxylového substituenta, alebo 3'-hydroxylového substituenta v nukleozidovom analógu.

- Konverzia 3-hydroxyskupiny na odštepujúcu sa skupinu, ako je halogén, reakciou napríklad s trifenylfosfinom a tetrahalogén- alkánom, ako opísal napríklad L. De Napoli a kol., Nucleosides Nucleotides, 1993, 12, 981 a následná redukcia poskytuje 2-deoxycukrové deriváty, ako opísal D. G. Norman a C. B. Reese, Synthesis 1983, 304.

- Derivatizácia 3 hydroxyskupiny konverziou na triflátovú skupinu a následná redukcia pri použití borohydridu sodného, ako opísal S. A. Surzhykov a kol., Nucleosides Nucleotides, 1994, 13(10), 2283. Priame zavedenie fluórového substituenta sa môže uskutočniť fluoračnými činidlami, ako je dietylaminosulfurtrifluorid, ako opísal P. Herdewijn, A. Van Aerschot a L. Kerremans, Nucleosides Nucleotides, 1989, 8, 65.

- Konverzia hydroxylového substituenta na odštepujúcu sa skupinu, ako je halogén alebo sulfonát tiež umožňuje vytesnenie pri použití nukleofilných činidiel, ako je tetrabutylamoniumfluorid, litiumazid alebo kyanidy kovov, ako preukázal H. Hrebabecky, A Holý a E de Clercq, Collect. Czech. Chem. Comm. 1990, 55, 1800;

K. E. B. Parkes a K. Taylor, Tet. Lett., 1988, 29, 2995; H. M. Pfundheller a kol., Helv. Chim. Acta, 2000, 83, 128.

- Reakcia 2'-ketónukleozidov s fluoračnými činidlami, ako je dimetylaminosulfúrtrifluorid sa môže použiť na prípravu 2',2'-difluómukleozidov, ako opísal D. Bergstrom, E. Romo a P. Shum Nucleosides Nucleotides, 1987,6,53.

2. Výstavba heterocyklickej bázy po glykosylácii.

a) Napríklad s využitím furanosylaminových derivátov, ako opísal N. J. Cusack, B. J. Hildick, D. H. Robinson, P. W. Rugg a G. Shaw, J. Chem. Soc. Perkin Trans., 1 1973, 1720 alebo G. Shaw, R. N. Warrener, M. H. Maguire a R. K. Ralph, J. Chem. Soc., 1958, 2294.

b) Napríklad s využitím furanosylmočovín pre pyrimidínové nukleozidové syntézy, ako opísal J. Šmejkal, J. Frakas a F. Šorm, Coli. Czech. Chem. Comm., 1996, 31, 291.

c) Príprava purínových nukleozidov z imidazolových nukleozidov je opísaná L. B. Townsende, Chem. Rev., 1967, 67, 533.

d) Príprava zlúčenín všeobecného vzorca (I), kde X je CH₂, môže byť uskutočnená z 1 -hydroxymetyl-4-aminocyklopentanových derivátov, ako opísal Y. F. Shealy a J. D. Clayton, J. Am. Chem. Soc., 1969, 91, 3075; R. Vince a S. Daluge, J. Org. Chem., 1980, 45, 531; R. C. Cermak a R. Vince, Tet. Lett., 1981, 2331; R. D. Elliot a kol., J. Med. Chem., 1994, 37, 739.

3. Kondenzácia chránených furanozových, toiofuranozových alebo cyklopentánových derivátov s purínovým alebo pyrimidínovým derivátom.

Kondenzačná reakcia chráneného fúranozového, tiofuranozového alebo cyklopentánového derivátu s vhodným purínovým alebo pyrimidínovým derivátom sa môže uskutočniť pri použití štandardných metód, zahŕňajúcich použitie Lewizovej kyseliny ako katalyzátora, ako je napríklad bromid ortutnatý, chlorid ciničítý alebo trimetylsilyltrifluórmetansulfonát v rozpúšťadlách, ako je acetonitril, 1,2-dichlóretan, dichlórmetán, chloroform alebo toluén pri zníženej, izbovej alebo zvýšenej teplote. Príklady kondenzačnej reakcie chránenej furanózy alebo tiofuranózy

- s derivátmi ťažkých kovov purínov alebo pyrimidínovými derivátmi (napríklad chlórmerkuriderivátmi) opísal J. Davoll a B. A. Lowry, J. Am. Chem. Soc., 1951, 73, 1650; J. Fox, N. Yung, J. Davoll a G. B. Brown, J. Am. Chem. Soc., 1956, 78, 2117.

- s alkoxypyrimidínmi ako opísal K. A. Watanabe, D. H. Hollenberg a J. J. Fox, Carbohydrates, Nucleosides and Nucleotides, 1974, 1,1.

- so silylderivátmi purínov alebo pyrimidínov opísal U. Niedballa a H. Vorbruggen, J. Org. Chem. 1976, 41, 2084; U. Niedballa a H. Vorburggen, J. Org. Chem., 1974, 39, 3672. A. J. Hubbard, A. S. Jones a R. T. Walker, Nucleic Acids Res., 1984, 12, 6827.

Ďalej

- spojenie peracylovaných cukrov s purínmi vo vákuu v prítomnosti p-toluénsulfónovej kyseliny opísal T. Simadate, Y. Ishudo a T. Sato, Chem. Abs. 1962, 56, 11 692 a W. Pflleiderer, R. K. Robins, Chem. Ber. 1965, 98,1511;

- kondenzačnú reakciu opísal K. A. Watanabe, D. H. Hollenberg a J. J. Fox, Carbohydrates Nucleosides and Nucleotides, 1974, 1,1.

Príklady kondenzačných reakcií chráneného cyklopentánového derivátu s vhodným purínovým derivátom alebo pyrimidínovým derivátom opísal H. Kapeller, H. Baumgarther a H. Griengl, Monattsch Chem., 1997, 128, 191 a P. Wang a kol., Tet. Lett., 1997, 38, 4207; alebo T. Jenny a kol., Helv. Chim. Acta, 1992, 25, 1944.

Také metódy často vedú v zmes anomémych nukleozidových derivátov, ktoré môžu byť separované štandardnými technikami známymi v stave techniky, ako je rekryštalizácia, stĺpcová chromatografia, vysokoúčinná kvapalinová chromatografia alebo superkritická fluidná chromatografia.

Purinové deriváty a pyrimidínové deriváty pre uvedené kondenzačné reakcie sa môžu získať komerčne alebo sa môžu pripraviť postupami, ktoré sú známe v stave techniky.

Prehľad prípravy purínových derivátov uvádza G Shaw v „Comprehensive Héterocyclic Chemistry“, pub. Pergamon Preš, vol. 5, kapitola 4.09, str. 499 a „Comprehensive Heterocyclic Chemistry II“, publ. Pergamon Press, vol. 7, kapitola 7.11, str. 397.

Prehľad prípravy pyrimidínových derivátov uvádza D. J. Brown v „The Chemistry of Heterocyclic Compounds - The Pyrimidines“, 1962 a Supplement 1, 1970, pub. John Wiley and Sons, New York, D. J. Brown v „Comprehensive Heterocyclic Chemistry“, pub. Pergamon Press, vol. 5, kapitola 4.09, str. 499 a K. Unhe16 im a T. Benneche v „Comprehensive Heterocyclic Chemístry II“, pub. Pergamon Press, vol. 6, kapitola 6.02, str. 93.

Furanozové deriváty sa môžu pripraviť z komerčne dostupných cukomých východiskových materiálov, ako sú D formy ribózy, arabinózy, xylózy alebo lyxózy a nasledujúcim zavedením chrániacich skupín, ktoré sú kompatibilné s chémiou. 4-Substituované furanózy so substituentom obsahujúcim atóm uhlíka viazaný v 4-polohe furanózy, napríklad alkyl, alkenyl, alkynyl, halogénalkyl, acyl, alkoxykarbonyl, hydroxyalkyl, alkoxyalkyl, kyanoskupina, oximinometyl, alkoxyiminometyl, alkylamínokarbonyi a acyl sa môžu pripraviť zo zodpovedajúcej 4-formylfúranózy. Prípravu jednej takej 4-formylfuranózy opísal H. Ohrui a kol., J. Med. Chem., 2000, 43, 5416. Halogénalkylové ťuranózy sa môžu pripraviť zo zodpovedajúcich 4-hydroxymetyl10 furanóz (napríklad K. Kitano a kol., Tetrahedron, 1997, 53(39), 13 315. 4-Metylfuranózy sa môžu pripraviť metódou, ktorú opísal T. Waga a kol., Biosci, Biotech. Biochem. 1993, 19(7), 408.

2,2-Difluórfuranozové deriváty sa môžu pripraviť z D-glukózy alebo D-manózy, ako opísal R. Femandez, M. I. Mateu, R. Echarri a S. Castillon, Tetrahedron, 1998, 54, 3523. Tiofuranozové deriváty sa môžu pripraviť postupmi opísanými v literatúre, napríklad L- Bellon, J. L. Barascut, J. L. Imbach, Nucleosides and Nuc15 leotides 1992, 11, 1467 a modifikovanými podobným spôsobom ako pri furanozových analógoch opísaných skôr.

Cyklopentánové deriváty sa môžu pripraviť spôsobmi známymi v stave techniky organickej chémie a metódami a odkazmi uvedenými v L. Agrofolio a kol., Tetrahedron, 1994,50, 10611.

Predformované nukleozidové deriváty sú buď komerčne dostupné, alebo sa pripravia spôsobmi, opísaný20 mi skôr.

Spôsoby diskutované skôr sú podrobnejšie opísané ďalej.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I), kde R¹ je N₃, R² a R³ sú hydroxyskupina a B je B2, sa môžu pripraviť podľa reakčnej schémy A.

Schéma A

HO

roj²

Hl ,

HÓ ÓH iv,

HO OH HO OH BzÓ ÓBz

VII, v,

VI,

HO OH

IX .

kde Ac je acetyl, Bz je benzoyl a R¹¹ má uvedený význam.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (II) sa môžu jódovať pri použití zmesi trifenylfosfínu, jódu a pyridínu, ako doložil H. Maag a kol., J. Med. Chem., 1992, 35, 1440. Acetonidová chrániaca skupina sa môže odstrániť spracovaním s kyselinou, napríklad kyselinou octovou, ako opísal J. P. Verheyden a kol., J. Org. Chem., 1970, 35 (7), 2319, pri získaní nukleozidu všeobecného vzorca (III). Po chránení 2' a 3' hydroxylových skupín s anhydridom kyseliny octovej a pyridínovej eliminácii jodovodíka napríklad fluoridom strieborným v pyridíne a odstránením acetylových chrániacich skupín s metanolickým amoniakom ako opísal P Verheyden a kol., J. Org. Chem., 1974, 39(24), 3573, sa získajú 4',5'-didehydronukleozidy všeobecného vzorca (V). Adícia azidu jódu na dvojnú väzbu sa môže uskutočniť spracovaním zlúčeniny všeobecného vzorca (V) zmesí chloridu jodného a azidu sodného v N,N-dimetylformamide, ako opísal H. Maag a kol., J. Med. Chem., 1992, 35, 1440 pri získaní nukleozidov všeobecného vzorca (VI). Chránenie hydroxylových skupín v zlúčenine VI sa môže uskutočniť spracovaním zlúčeniny VI s benzoylchloridom v pyridíne, pri získaní nukleozidov všeobecného vzorca (VII), ktoré sa môžu potom previesť na 5'-benzoylnukleozidy všeobecného vzorca (VIII) pôsobením metachlórperbenzoovou kyselinou v dichlórmetáne, pričom sa uskutoční deprotekcia bázou, napríklad metoxidom sodným v metanole pri získaní nukleozidov všeobecného vzorca (IX), všetko ako opísal H. Maag a kol., J. Med. Chem., 1992, 35, 1440. V prípade, že B2 je v zlúčenine všeobecného vzorca (VIII) uracil alebo 5'-substituovaný uracil, nasleduje chránenie 3'-hydroxylovej skupiny s anhydridom kyseliny octovej a pyridínom, konverzia na zodpovedajúci cytidín všeobecného vzorca (XII) metódou, ktorú opísal A. B. Borthwick a kol., J. Med. Chem., 1990, 33(1), 179, kedy sa nukleozidy všeobecného vzorca (X) môžu spracovať so 4-chlórfenyldichlórfosfátom a triazolom pri získaní 4-triazolylových nukleozidov všeobecného vzorca (XI), pričom sa uskutoční spracovanie nukleozidov (XI) s vodným amoniakom pri získaní 5-substitu-ovaných cytidínov všeobecného vzorca (XII).

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I), kde R'je -C=CH, -CH=CHC1, - CH=N-OH, -CN, R² a R³ sú hydroxyskupina a B je BI alebo B2, sa môžu pripraviť podľa reakčnej schémy B.

Schéma B

HO

XIII,

TBSCI _ľ imidazol

TBSO

TBSÔ OTBS XIV.

80% AcOH THF

TBSO OTBS XV.

EDAC ........ >»’

DMSO,

C_eH«

NaOH

TBSO OTBS

XVI,

HO— )-(

TBSÔ OTBS

XVII,

NaBH₄ -*

EtOH

HO-^n ? HO—A-(

TBSO OTBS XVIII,

Ph₃CCI

HO

TBSCI

TBSO

PfyCO— )-(

TBSO OTBS

XIX , imidazoh ^Ph3CO— \ (

TBSO OTBS XX , brómkatecholboran

TBSO--s. n

HO— >TBSÔ' OTBS

DMSO* (CF₃SOpO

Xj

TBSOO=^''' )-(

TBSÔ OTBS

XXI

XXII,

Zlúčeniny všeobecného vzorca (XIII) sa môžu silylovať s Zerc-butyldimetylsilylchloridom (TBSC1) a imidazolom pri získaní tri-terc-butyldimetylsilylových zlúčenín všeobecného vzorca (XIV). 5'-íerc-Butyldimetylsilyléter sa môže zbaviť chrániacej skupiny pri použití 80 % kyseliny octovej a získajú sa 5-hydroxynukleozidy XV, ktoré sa môžu oxidovať na 5'-formylnukleozidy XVI pri použití zmesi hydrochloridu l-(3-dimetylaminopropyl)-3-etylkarbodiimidu (EDAC) a dimetylsulfoxidu vo vhodnom rozpúšťadle, napríklad benzéne. Alkyláciou XVI s formaldehydom a hydroxidom sodným sa získajú 4'-hydroxymetylové zlúčeniny XVII, ktoré sa môžu redukovať na 4'-dihydroxymetylové zlúčeniny XVIII. Selektívnou ochranou hydroxymetylovej skupiny na čelnej ploche a s tritylchloridom v pyridíne poskytuje 4'-tritylové zlúčeniny XIX. Potom sa uskutoční chránenie hydroxymetylovej skupiny na čelnej ploche β nukleozidu s ferc-butyl10 dimetylsilylchloridom (TBSC1) a imidazolom a získajú sa zlúčeniny všeobecného vzorca (XX). Odstránením chrániacej tritylovej skupiny s brómkatecholboranom sa získa 4'-hydroxymetylová zlúčenina XXI, ktorá sa môže oxidovať s anhydridom kyseliny trifluórmetánsulfónovej a dimetylsulfoxidom a získa sa 4'-formyl zlúčenina všeobecného vzorca (XXII).

Aldehyd všeobecného vzorca (XXII) sa môže použiť ako východiskový materiál pre rad 4'-substitu15 ovaných nukleozidov, ako je znázornené na schéme C.

Schéma C

XXIX

TBSO-χη ?

O \_____/

TBSÓ OTBS

XXII ,

HONH,*HCI pyr

TBSO

HO

Ch Ph₃P*CHCI ^T^°“V,o,⁸

THF

TBSO ÓTBS XXVI ,

TBSO OTBS XXIII ,

ACjO,

NaOAc ' r

xxtv, XXVIII,

Spracovaním aldehydu XXII s hydrochloridom hydroxylamínu a pyridínom sa získa 4'-hydroxyimín všeobecného vzorca (XXIII). Zo zlúčeniny XXIII sa eliminuje voda a získajú sa 4-kyanozlúčeniny všeobecného vzorca (XXIV). Spracovaním 4'-formylových zlúčenín všeobecného vzorca (XXII) s chlórmetylsulfoniumchloridom a butyllítiom sa získajú 4'-(2-chlóretenylové) zlúčeniny XXVI. Spracovaním zlúčenín všeobecného vzorca (XXVI) s butyllítiom vedie k eliminácii chlorovodíka a získajú sa 4'-etynylové zlúčeniny všeobecného vzorca (XXVII). Odstránenie silylových chrániacich skupín z tri /erc-butyldimetylsilylchloridových chránených zlúčenín XXIII, XXVII a XXIV sa môže uskutočniť zdrojom fluoridu, ako je fluorid amónny v metanole alebo tetrabutylamoniumfluorid absorbovaný na silikagéli v tetrahydrofuráne a získajú sa príslušné 4'-substituované nukleozidy XXV, XXVIII a XXIX.

Vhodne chránené 4'-substituované uridíny (napríklad XXIV a XXVII) sa môžu konvertovať na zodpovedajúce 4'-substituované cytidíny podľa reakčnej schémy D.

Schéma D

XXXII, XXXIII,

Tri-ferc-butyldimetylsilyl (TBS) chránené uridíny všeobecného vzorca (XXX) sa môžu spracovať tri-izopropylbenzénsulfonylchloridom, trietylamínom a dimetylaminopyridínom pri získaní 4-triazolylnukleozidov XXXI. 4-Triazolylové zlúčeniny XXXI sa môžu konvertovať na 4-aminozlúčeniny XXXI s vodným amoniakom. Deprotekciou silylových skupín zmesí metanolu a kyseliny chlorovodíkovej v dioxáne sa získajú cytidínové deriváty XXXIII.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I), kde R¹ je alkoxyskupina, R² a R³ sú hydroxyskupiny a B je 9-purinylový zvyšok BI alebo 1-pyrimidylový zvyšok B2 sa môžu pripraviť postupom, ktorý opísal J. P. Verheyden a kol., US patent č. 3 910 885.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I), kde R¹ je trifluórmetyl, metyl alebo etynyl sa môžu pripraviť, ako je znázornené v reakčnej schéme E.

Schéma E

BzÓ OBz báza

TMSOTf

BzÓ ÓBz

XXXIV,

ho oh

XXXVI

XXXV, napríklad kopuláciou vhodne chráneného 4'-substituovaného ribofuránosidu XXXIV so silylovanou bázou v prítomnosti Lewizovej kyseliny, napríklad trimetylsilyltrifluórmetansulfonátu (TMSOTf) alebo chloridu ciničitého vo vhodnom rozpúšťadle, napríklad acetonitrile alebo 1,2-dichlóretáne, pri získaní zlúčeniny všeobecného vzorca (XXXV). Chrániace skupiny sa môžu odstrániť spracovaním XXXV s bázou, napríklad s metoxidom sodným, v kompatibilnom rozpúšťadle, napríklad metanole, pri získaní zlúčeniny všeobecného vzorca (XXXVI).

Spôsoby pre monofosforyláciu organických zlúčenín, vrátane nukleozidov, opísal L. A. Slotin, Synthesis, 1977, 737. Neskoršie boli opísané ďalšie postupy nukleozidovej fosforylácie: M. Uchiyama a kol., J. Org. Chem., 1993, 58, 373; R. Caputo a kol., Synlett., 1997, 739 a M. Taktakishvili a V. Nair, Tet. Lett., 2000, 41, 7173. Ďalšie postupy monofosforylácie, ktoré sa môžu použiť pre nukleozidy, opísal C. E. McKenna a J. Schmidhauser, J. Chem. Soc., Chem. Commun., 1979, 739 a J. K. Stowell a T. S. Widlanski, Tet. Lett., 1995, 1825. Syntéziu di a trifosfátových derivátov opísal K. H. Scheit, Nucleotide Analogues, 1980, Wiley Interscience a K. Burgess a D. Cook, Chemical Reviews, 2000, 100, 2047.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Nasledujúce príklady ilustrujú spôsoby prípravy zlúčenín vzorca (I).

Príklad 1

Prípravy zlúčeniny 1 podľa schém lala

Schéma 1

1.

2,

3.

O

Ac₂O, pyr,, DMF AgF, pyr

CC aq. NH₃, MeOH

HO OH iv,

HO OBz

NaOMe

MeOH

1. ICI, NaN₃, DMF

2. BzCI, pyr.

BzÓ OBz mcpba -►

CH₂CIj/H₂O v,

HÓ ÓH vi

1.1. Zlúčenina (i)

Zlúčenina (i) bola získaná od Lancaster (č. kat.: 206-647-7, CAS 362-43-6)

1.2. Zlúčenina (ii)

Trifenylfosfin (1,57 g, 6,0 mmol) a jód (1,52 g, 6,0 mmol) sa pridajú k zlúčenine (i) (1,14 g, 4,0 mmol) v dioxáne (20 ml) obsahujúcej pyridín (0,65 g, 8,0 mmol). Zmes sa mieša cez noc a potom sa zaleje s meta21 nolom (1 ml). Rozpúšťadlo sa odparí vo vákuu. Zvyšok sa rozpustí v etylacetáte (200 ml), premyje sa vodou (100 ml), 10 % vodným tiosíranom sodným (100 ml), soľankou (100 ml) a suší sa nad bezvodným síranom horečnatým. Síran horečnatý sa odstráni filtráciou a filtrát sa odparí vo vákuu. Zvyšok sa čistí okamihovou chromatografiou na silikagéli, eluuje sa zmesou 1 : 1 etylacetát/benzín a získa sa zlúčenina (ii) ako bezfarebný olej, ktorý pomaly tuhne na bezfarebnú voskovitú pevnú látku (1,5 g), hmotnostné spektrum (CI) m/z 3 95 [M+H]⁺.

1.3. Zlúčenina (iii)

Zlúčenina (iii) sa pripraví zo zlúčeniny (ii), ako opísal J. P. Verheyden a kol., J. Org. Chem., 1970, 35(7), 2319.

1.4. Zlúčenina (iv)

Zlúčenina (iv) sa pripraví zo zlúčeniny (iii), ako opísal J. P. Verheyden a kol., J. Org. Chem., 1974, 39(24), 3573.

1.5. Zlúčenina (v)

Zlúčenina (v) sa pripraví zo zlúčeniny (iv), ako opísal H. Maag a kol., J. Med. Chem., 1992, 1440-1451.

1.6. Zlúčenina (vi)

K roztoku zlúčeniny (v) (482 mg, 0,80 mmol) v dichlórmetáne nasýtenom s vodou (10 ml) sa pridá 55 % metachlórperbenzoová kyselina (1,0 g, 4,95 mmol). Zmes sa mieša 2 hodiny. Pridá sa ďalšia kyselina metachlórperbenzoová (0,50 g) a zmes sa mieša ďalšie 3 hodiny. Pridá sa etylacetát (100 ml) a roztok sa premyje 10 % roztokom disiričitanu sodného (50 ml) a potom nasýteným roztokom hydrogenuhličitanu sodného (50 ml). Etylacetát sa suší nad bezvodným síranom horečnatým. Síran horečnatý sa odstráni filtráciou a filtrát sa odparí vo vákuu. Zvyšok sa podrobí okamihovej chromatografii eluovaním zmesou 1 : 1 etylacetát/benzín a získa sa zlúčenina (vi) ako bezfarebné sklo (200 mg); hmotnostné spektrum (ESI) m/z 535 [M+H+CH₃CN]⁺.

1.7. Zlúčenina (22)

K roztoku zlúčeniny (vi) (170 mg, 0,35 mmol) v metanole (2 ml) sa pridá roztok metoxidu sodného v metanole (0,5 M, 0,5 ml) . Roztok sa mieša 2 hodiny pri teplote miestnosti. Roztok sa neutralizuje iónomeničovou živicou (Amberlite IRC 50 (H⁺), Aldrich, č. kat. 42,883-3) a mieša sa 10 minút. Živica sa odstráni filtráciou. Filtrát sa odparí vo vákuu a zvyšok sa podrobí okamihovej chromatografii eluovaním zmesou 1 : 1 etylacetát/acetón a získa sa bezfarebný olej. Trituráciou s etylacetátom sa získa zlúčenina (vii) ako bezfarebná pevná látka (35 mg); hmotnostné spektrum (CI) m/z 286 [M+H]⁺.

Premena azidouridínového derivátu na zodpovedajúci azidocytidínový derivát (zlúčenina 1) ajeho hydrochloridovú soľ je znázornená v schéme la.

Schéma la

O

O

1. 1,2,4-triazol,

4-chlórfenyldichldrfosfät

2. aq. NK/dioxan

HCI

EtOAc/

MeOH

zlúčenina 1 hydrochlorid zlúčeniny 1

1.8. Zlúčenina (23)

K roztoku zlúčeniny (vi) (460 mg, 0,93 mmol) v pyridíne (3 ml) sa pridá anhydrid kyseliny octovej (1 ml) a zmes sa mieša 4 hodiny. Pridá sa etylacetát (100 ml) a zmes sa premyje 2 N HCI (50 ml) a potom nasýteným roztokom hydrogénuhličitanu sodného (50 ml) . Roztok sa suší nad bezvodným síranom horečnatým. Síran horečnatý sa odstráni filtráciou a filtrát sa odparí vo vákuu. Zvyšok sa podrobí okamihovej chromatografii eluovaním zmesou etylacetát/benzín 1:1a získa sa zlúčenina (viii) ako bezfarebná guma (350 mg); hmotnostné spektrum (ESI) m/z 536 [M+H]⁺.

1.9 Zlúčenina 1

K roztoku zlúčeniny (viii) (1,5 g, 2,8 mmol) v pyridíne (20 ml) sa pridá 1,2,4-triazol (0,97 g, 14 mmol). Potom sa pridá pri miešaní po kvapkách 4-chlórfenyldichlórfosfát (1,36 ml, 8,4 mmol). Zmes sa mieša 16 hodín. Pridá sa etylacetát (300 ml) a zmes sa premyje nasýteným roztokom hydrogénuhličitanu sodného (200 ml). Roztok sa suší nad bezvodným síranom horečnatým. Síran horečnatý sa odstráni filtráciou a filtrát sa odparí vo vákuu. Zvyšok sa podrobí okamihovej chromatografii eluovaním zmesou 2 : 1 etylacetát/benzín a získa sa žltá pena (850 mg). Pena sa spracuje s dioxanom (8 ml) a potom vodným roztokom amoniaku (16 ml) a mieša sa 16 hodín. Filtrát sa odparí vo vákuu a zvyšok sa podrobí okamihovej chromatografii eluovaním zmesou 90 : 18 : 3 : 2 dichlórmetán/metanol/kyselina octová/voda a získa sa zlúčenina 1 ako svetlohnedá pena (350 mg); hmotnostné spektrum (FAB) m/z 285 [M+H]⁺.

1.10. Hydrochlórid zlúčeniny 1

Zlúčenina 1 (0,40 g) sa rozpustí v metanole a spracuje sa roztokom chlorovodíka v etylacetáte. Produkt sa separuje ako mikrokryštalická pevná látka a zoberie sa filtráciou a suší sa vo vákuu a získa sa hydrochloridová soľ zlúčeniny 1 (0,22 g); hmotnostné spektrum (ESI) m/z 285 [M+H]⁺.

Príklad 2

Príprava zlúčeniny 2 podľa metódy schémy 2

XIII , xii,

		NH,
		(1 N
	HO.	LÁ
TBAF.THF	Lc
	NC'Y_	J
	HÓ	OH

O zlúčenina 2

2.1. Zlúčenina (ix)

Zlúčenina (ix) sa pripraví zo zlúčeniny (xiv), pozri príklad 3, ako opísal M. Nomura a koi., J. Med. Chem., 1999, 42, 2901- 2908.

2.2. Zlúčenina (23)

Zmes zlúčeniny (ix) (600 mg, 0,98 mmol) a hydrochloridu hydroxylamínu (140 mg, 1,95 mmol) v pyridíne sa mieša pri teplote miestnosti 2 hodiny. Reakčná zmes sa odparí vo vákuu a zvyšok sa rozdelí medzi etylacetát (30 ml) a vodu (30 ml). Etylacetátová vrstva sa oddelí a suší sa nad bezvodným síranom horečnatým.

Síran horečnatý sa odstráni filtráciou a filtrát sa odparí vo vákuu a získa sa zlúčenina (x) ako biela pena (615 mg); hmotnostné spektrum (ESI) m/z 630 [M+H]⁺.

2.3. Zlúčenina (xi)

Zmes zlúčeniny (x) (550 mg, 0,87 mmol) a octanu sodného (720 mg, 5,25 mmol) sa suspenduje v anhydride kyseliny octovej a potom sa zahrieva na 130 °C počas 3 hodín. Reakčná zmes sa odparí vo vákuu a zvyšok sa rozdelí medzi etylacetát (30 ml) a nasýtený hydrogenuhličitan sodný (30 ml). Etylacetátová vrstva sa oddelí a suší sa nad bezvodným síranom horečnatým. Síran horečnatý sa odstráni filtráciou a filtrát sa odparí vo vákuu. Zvyšok sa čistí okamihovou stĺpcovou chromatografiou na silikagéli eluovaním zmesou 1 : 2 dietyléter/hexán. Frakcia obsahujúca produkt sa spojí a odparí sa vo vákuu a získa sa zlúčenina (xi) ako bezfarebná pevná látka (285 mg). Hmotnostné spektrum (ESI) m/z 612 [M+H]⁺.

2.4. Zlúčenina (xii)

4-Chlórfenyldihydrofosfát (160 [4,1, 0,98 mmol) sa pridá po kvapkách k roztoku zlúčeniny (xi) (200 mg, 0,33 mmol) a 1,2,4-triazolu (115 mg, 1,63 mmol) v bezvodnom pyridíne (5 ml) a potom sa mieša pri teplote miestnosti 16 hodín. Reakčná zmes sa odparí vo vákuu a zvyšok sa rozdelí medzi etylacetát (30 ml) a 2 M kyselinu chlorovodíkovú (30 ml). Etylacetátová vrstva sa oddelí, premyje sa nasýteným hydrogenuhličitanom sodným (30 ml) a suší sa nad bezvodným síranom horečnatým. Síran horečnatý sa odstráni filtráciou a filtrát sa odparí vo vákuu. Zvyšok sa čistí okamihovou stĺpcovou chromatografiou na silikagéli eluovaním zmesou 1 : 1 dietyléter/hexán a potom 2 : 1 dietyléter/hexán. Frakcia obsahujúca produkt sa spojí a odparí sa vo vákuu a získa sa zlúčenina (xii) ako krémová pevná látka (65 mg). Hmotnostné spektrum (ESI) m/z 663 [M+H]⁺.

2.5. Zlúčenina (xiii)

Roztok zlúčeniny (xii) (60 mg, 0,09 mmol) a vodného amoniaku (2 ml) v acetonitrile sa mieša pri teplote miestnosti 16 hodín. Reakčná zmes sa odparí vo vákuu a zvyšok sa rozdelí medzi etylacetát (10 ml) a 2 M kyselinu chlorovodíkovú (10 ml). Etylacetátová vrstva sa oddelí a suší sa nad síranom horečnatým. Síran horečnatý sa odstráni filtráciou a po odparení vo vákuu sa získa zlúčenina (xiii) ako svetložltá pevná látka (45 mg). Hmotnostné spektrum (ESI) m/z 611 [M+H]⁺.

2.6. Zlúčenina 2

Tetrabutylamoniumfluorid (1 M roztok v THF, 0,3 ml) sa pridá k miešanému roztoku zlúčeniny (xiii) (40 mg, 0,06 mmol) v suchom tetrahydrofuráne (10 ml) a zmes sa mieša pri teplote miestnosti 2 hodiny. Rozpúšťadlo sa odstráni odparením vo vákuu. Zvyšok sa spracuje s pyridínom (1 ml) a potom anhydridom kyseliny octovej (0,3 ml) a zmes sa mieša 4 hodiny pri teplote miestnosti. Rozpúšťadlo sa odstráni odparením vo vákuu. Zvyšok sa spracuje s etylacetátom (50 ml) a premyje sa zriedenou kyselinou chlorovodíkovou (30 ml) a potom 5 % vodným roztokom hydrogenuhličitanu sodného. Etylacetátová vrstva sa suší nad bezvodným síranom horečnatým. Síran horečnatý sa odstráni filtráciou a filtrát sa odparí vo vákuu. Zvyšok sa podrobí stĺpcovej chromatografii eluovaním s etylacetátom a získa sa olej. Olej sa rozpustí v metanole (1 ml) a spracuje sa s metoxidom sodným (0,5 M roztok v metanole, 0,05 ml) a nechá sa stáť pri teplote miestnosti 3 hodiny. Zmes sa neutralizuje iónomeničovou živicou (Amberlite IRC 50 (H⁺))- Živica sa odstráni filtráciou a filtrát sa odparí vo vákuu. Zvyšok sa rozpustí vo vode a sušením vymrazovaním sa získa zlúčenina 2 ako amorfná pevná látka (7 mg).

2.7. Zodpovedajúci 4'-kyanouridín sa môže pripraviť deprotekciou zlúčeniny (xi).

Deprotekcia sa môže uskutočniť nasledovne:

Zlúčenina (xi) (50 mg, 82 pmol) sa rozpustí v tetrahydrofuráne, spracuje sa tetrabutylamoniumfluoridom na silikagéli a potom sa mieša 16 hodín pri teplote miestnosti. Reakčná zmes sa filtruje cez Hyflo Super Cel (Fluka kat. č. 56 678), odparí sa vo vákuu, potom sa čistí okamihovou chromatografiou na silikagéli a eluuje sa zmesou dichlórmetán/metanol/kyselina octová/voda (240 : 24 : 3 : 2) a následne zmesou dichlórmetán/meta-nol/kyselina octová (90 : 18:3:2). Frakcia obsahujúca produkt sa spojí a odparí. Zvyšok sa rozpustí v zmesi metanol/voda (5 : 1), spracuje sa iónomeničovou živicou Duolite C225 (forma H⁺, BDH, č. kat. 56 678) a mieša sa 15 minút. Živica sa odstráni filtráciou a filtrát sa odparí vo vákuu na malý objem. Produkt sa zoberie filtráciou a suší sa vo vákuu a získa sa 4'-kyanouridín ako biela kryštalická pevná látka (15 mg). Hmotnostné spektrum m/z (ESI) 270 [M+H]⁺.

Príklad 3

Príprava zlúčeniny 3 metódou podľa schémy 3

TBSCI ->imidazol

O

ch₂ci₂ bromkatecholboran

-

zlúčenina 3

3.1. Zlúčenina (xiv)

Táto zlúčenina sa pripraví ako opísal M. Nomura a kol., J. Med. Chem., 199 9, 42, 2901-2908.

3.2. Zlúčenina (xv)

Tritylchlorid (3,2 g; 11,5 mmol) sa pridá k roztoku zlúčeniny (xiv) (3,0 g, 6,0 mmol) v pyridíne (20 ml) a zmes sa mieša pri teplote miestnosti počas 16 hodín. Rozpúšťadlo sa odparí vo vákuu a zvyšok sa rozdelí medzi etylacetát (50 ml) a 2 M kyselinu chlorovodíkovú (50 ml). Etylacetátová vrstva sa oddelí, premyje sa soľankou (50 ml) a suší sa nad bezvodným síranom horečnatým. Síran horečnatý sa odstráni filtráciou a filtrát sa odparí vo vákuu. Surový materiál sa čistí okamihovou chromatografiou na silikagéli eluovaním zmesou 2 : 1 dietyléter/hexán. Frakcia obsahujúca produkt sa spojí a odparí sa vo vákuu a získa sa zlúčenina (xv) ako biela pevná látka (2,75 g). Hmotnostné spektrum (ESI) m/z 767 ]M+H]⁺.

3.25. Zlúčenina (xvi) íerc-Butyldimetylsilylchlorid (0,67 g, 4,4 mmol) a imidazol (0,91 g, 13,3 mmol) sa pridá k miešanému roztoku zlúčeniny (xv) (2,75 g, 3,7 mmol) v dimetylformamide (20 ml). Reakčná zmes sa zahrieva na 45 °C počas 16 hodín. Pridá sa ďalší terc-butyldimetylsilylchlorid (0,67 g, 4,4 mmol) a imidazol (0,91 g, 13,3 mmol) a zmes sa zahrieva na 60 °C 4 hodiny. Rozpúšťadlo sa odstráni odparením vo vákuu a zvyšok sa rozdelí medzi etylacetát a soľanku. Etylacetátová vrstva sa oddelí a premyje sa väčším množstvom soľanky a suší sa nad bezvodným síranom horečnatým. Síran horečnatý sa odstráni filtráciou a filtrát sa odparí vo vákuu. Zvyšková bezfarebná pena sa čistí okamihovou chromatografiou na silikagéli eluovaním zmesou 1 : 2 dietyléter/hexán. Frakcia obsahujúca produkt sa spojí a odparí sa vo vákuu a získa sa zlúčenina (xvi) ako biela pevná látka (3,1 g).

3.4. Zlúčenina (xvii)

Brómkatecholborán (355 mg, 1,77 mmol) sa pridá pri teplote 0 °C k miešanému roztoku zlúčeniny (xvi) (1,5 g, 1,77 mmol) v suchom dichlórmetáne (50 ml) pod atmosférou dusíka. Reakčná zmes sa mieša 15 minút, zriedi sa dichlórmetánom (50 ml) a potom sa premyje nasýteným roztokom hydrogenuhličitanu sodného (100 ml) a soľankou (100 ml). Dichlórmetán sa suší nad bezvodným síranom horečnatým. Síran horečnatý sa odstráni filtráciou a filtrát sa odparí vo vákuu. Zvyšok sa čistí okamihovou chromatografiou na silikagéli eluovaním zmesou 1 : 1 dietyléter/hexán. Frakcia obsahujúca produkt sa spojí a po odparení vo vákuu sa získa zlúčenina (xvii) ako biela pevná látka (930 mg).

3.25. Zlúčenina (xvi)

Zlúčenina 3 sa pripraví zo zlúčeniny (xvii) ako opísal M. Nomura a kol., J. Med. Chem., 1999, 42, 2901-2908.

Ďalšie zlúčeniny sa môžu pripraviť podľa metód opísaných v stave techniky, napríklad:

Zlúčenina č.	ŠTRUKTÚRA	Názov a spôsob prípravy
zlúčenina 6	1 ľH’ cx ho'' oh	4 '-C-(Hyd roxy mety Ijcytid í n G.H. Jones a kol., J. Org. Chem., 1979,44(8), 1309
zlúčenina 7	HO OH	5-FI uór-4'-C-(hyd roxymetyl) u rid í n Youssefyech a kol., J. Org. Chem., 1979,44, 1301
zlúčenina 8	d HO OH	4'-Č-Metoxyuridin J. A. Cook a J. L. Secrist, J, Am. Chem. Soc., 1979, 101, 1554
zlúčenina 9	NH, íľX ho' oh	4'-C-Metoxycytid ín J. G. Moffatt a J. P. Verheden, US patent č. 3 910 885
zlúčenina 22	NH, fx 73$ °	4'-C-(Fluórmetyl)cytidín K. Kitano a kol., Tetrahedron, 1997, 53 (39), 13 315

zlúčenina 23		4'-C-Metylcytidín
	Ä	T. Waga a kol., J. Biosci.
		Biotechnol. Biochem., 1993, 57(9),
		1433
	ho' oh

Ďalšie zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sa môžu pripraviť analogicky k metódam opísaným v stave techniky uvedenom ďalej:

1 í Λ KJ-. o> ° r~ - + HO OH	4'-C-Allyundin J. Secrist a kol., J. Am. Chem. Soc., 1978, 100, 2554
SH „o CÓ ! ho OH	9-[4-(C-(Hydroxymetyl)-be1a-D-ribufuranozyl]-6-merkaptopurÍn Youssefyeh a kol.. J. Org. Chem., 1970, 44. 1301
i“ „ cá ho’ 'oh	4 -C-(Hydroxymetyl)adenozín A, Rosenthal a M. Ratclíffe, Carbohydr. Res., 1977, 54, 61
-Ah HO* OH	4'-C-Trifluórmetyl)-5-metyluridín J. Kozák a C. R. Johnson, 1998, 17(12), 2221
Ú ° — HO OH -	4'-C-(Etynyl)-5-metyluridín R. Yamaguchi a kol., J. Biosci. Biotechnol. Biochem., 1999, 63(4), 736

có HO OH	4'-C-Metoxyadenozin C. M. Richards a kol., Carbohydr. Res., 1982, 100, 315
HO OH	1-[4-C-(Hydroxymetyl)-beta-D-xylofuránosyl]uracil G. H. Jones a kol., J. Org. Chem., 1979, 44(8), 1309-1317
NH, Ô. rA ° ho' oh	1-[4-C-(Hydroxymetyl)-beta-D-arabinofuranosyl]cytozín T. Waga a kol., Nucleosides Nucleotides, 1996, 15(1-3) 287- 304
	4 -C-(Hydroxymetyl)guanozín J. C. Martin a J. P. Verheyden, Nucleosides Nucleotides 1988, 7(3), 365
ŕ· HO* OM	9-(4-C-(Hydroxymetyl)-beta-D-xylofuranozyl|adenin D. L. Leland a M. P. Kotick, Carbohydr. Res., 1974, 38, C9- C11
O ΙΪ A) ° n/ OH	3-Azido-3'-deoxy-4'-C-(hydroxymetyl)-5-metyluridín A. G. Olsen a kol., J, Chem. Soc. Perkin Trans. 1, 2000, 21, 3610
NH, čx HO^VO/Í'^0 HO OH	1-(4-C-Etynyl-beta-D-arabinofuranozyl)cytozín H. Ohrui a kol., J. Med. Chem., 2000, 43(23), 4516 alebo S. Kohgo a kol., Biosci. Biotechlol. Biochem., 1999, 63(6), 1146

NHCOPh HO* OH	N4-Benzoyl-1-[4-C-metyl-beta-D-arabinofuranozyl]cytozín T. Yamaguchi a kol., Nucleosides Nucleotides, 1997, 16(7), 1347
HO	3'-Azido-3'-deoxy-4'-C-(hydroxymetyl)uridín S. A. Surzhikov a N. B. Dyatkina Russ J. Biorg. Chem. (Engl. Transl.), 1993, 19(7), 408
ά n/ oh	Preperation 2'-deoxy-4'-azidonucleosídes H. Maag a kol.. Eur. Pat. Appl. EP 371 366 A1 J

Nasledujúca skúšobná metóda demonštruje schopnosť zlúčenín všeobecného vzorca (I) inhibovať HCV RNA replikáciu a tak ich potenciálne použitie na liečenie infekcií HCV.

Skúška s využitím luciferázy z Renilla

Táto skúška je založená na myšlienke použitia reportéra ako jednoduchého meradla pre intracelulámu úroveň RNA replikónu HCV. Na tieto účely sa luciferázový gén zavedie do prvej otvorenej kostry replikonového konštruktu NK5.1 (Krieger a kol., J. Virol. 75:4614) bezprostredne po sekvencii pre miesto vstupu vnútorného ribozómu (IRES) a kondenzuje sa s neomycínovým fosfotransferázovým (NPTII) génom cez samoštiepiaci peptid 2A z vírusu ochorenia slintačky a krívačky (Ryan & Drew, EMBO, vol. 13: 928-933). Po transkripcii in vitro s RNA elektricky zavedie do buniek ľudského hepatómu Huh7 a kolónie rezistentnej proti G418 sa izolujú a expandujú. Bolo preukázané, že stabilne selektované bunkové línie 2209-23 obsahujú replikatívny HCV subgenómnu RNA a aktivita Renilla luciferázy exprimovaná replikónom zobrazuje jeho úroveň RNA v bunkách.

Na uskutočnenie skúšky sa bunky obsahujúce HCV replikón a Renilla luciferázu (2209-23), ktoré sa kultivujú v Dubleccovom MEM (GibcoBRL, kat. č. 31966-021) s 5 % zárodočným hovädzím sérom (FCS, GibcoBRL) č. kat. 10106-169) plátujú do 96-jamkovej platne pri 5 000 bunkách na jamku a inkubujú sa cez noc. Po 24 hodinách sa pridajú k bunkám rôzne zriedené chemické zlúčeniny v rastovom médiu a potom sa uskutočni inkubácia pri 37 °C počas troch dní. Skúška sa uskutočňuje dvojmo, pričom raz sa použije biela nepriesvitná platňa a raz sa použije transparentná platňa, aby bolo zabezpečené, že miera aktivity a cytotoxicity chemickej zlúčeniny nie je spôsobená redukciou bunkovej proliferácie.

Na konci inkubačnej doby sa bunky v bielych platňách pozberajú a aktivita luciferázy sa meria pri použití DualLuciferázového skúšobného systému (Promega, č. kat. E1960). Všetky reakčné činidlá opísané v nasledujúcich odsekoch boli zahrnuté do súpravy výrobca a inštrukcie výrobca boli dodané pre prípravu reakčných činidiel. Stručne povedané, bunky sa premyjú dvakrát s 200 μΐ fosfátového pufŕového fyziologického roztoku (pH 7,0) (PBS) na jamku a lyžujú sa s 25 μΐ 1 x pasívne lyzovaného pufra, pričom sa uskutoční inkubácia pri teplote miestnosti počas 20 minút. Do každej jamky sa pridá 100 mikrolitrov činidla LAR 11. Platne sa potom vložia do luminometra pre mikroplatne LB 96V (MicroLumatPlus, Berthold), a do každej jamky so zariadením injektuje 100 μΐ činidla Stop & Glo a signál sa meria pri použití 2-sekundového oneskorenia pri 10-sekundovom meracom programe. Hodnota IC50, koncentrácie liečiva požadovaná na redukcii úrovne replikónu na 50 % vzhľadom na neošetrené kontrolné bunky sa môže vypočítať z grafu percentového zníženia aktivity luciferázy proti koncentrácii liečiva. Výsledky sú uvedené ďalej.

Pre skúšku cytotoxicity sa použije činidlo WST-1 od Roche Diagnostic (č. kat. 1 644 807). Do každej jamky, ktorá obsahuje samotné médium, sa pridá desať mikrolitrov činidla WST-1 (slepý pokus). Bunky sa potom inkubujú počas 1 až 1,5-hodiny pri teplote 37 °C a hodnoty OD sa meria 96-jamkovým platňovým čítačom pri 450 nm (referenčný filter pri 650 nm). Opäť, CC50, koncentrácia liečiva, ktorá je požadovaná na zníženie bunkovej proliferácie na 50 % vzhľadom na neošetrené kontrolné bunky, sa môže vypočítať z grafu percentového zníženia hodnôt WST-1 proti koncentrácii liečiva.

Zlúčenina č.	ŠTRUKTÚRA	Názov	IC50 (μΜ)	CC50 (μΜ) WST-1
zlúčenina 1	nh2 Cx o Ν'3 HO OH	4’-C-Azidocytidin	1,2	0 % (100 μΜ)
zlúčenina 2	NH, cx H°n?$ ho' ΧϊΗ	4'-C-Kyancytidin	99 (20 μΜ)	100 % 20 μΜ)
zlúčenina 3	NH. _ Τ'N^O HO-'X/’U HCI HÓ* OH	Hydrochlórid 4'-C-et- hynylcytidínu	3% (20 μΜ)	0% 20 μΜ)
zlúčenina 4	NH, CX HO-^yOq ° — HO' OH ---1	4'-C-Etoxycytidín	11 % (20 μΜ)	0 % 20 μΜ)

zlúčenina 6	NH, HO OH	4 -C-(Hydroxymetyl)- cytidin	13 % (20 μΜ)	2 % 20 μΜ)
zlúčenina 16-1	<Λβ OH OH	4'-C-Azidoinozín	>500 μΜ
zlúčenina 18	NH, N ho'' *oh	4-C-Azidoadenozín	57
zlúčenina 30	NH, (x O 'x^ho# oh	4'-C-(1-Propynyl)- cytidln	15 % (20 μΜ)	2 % (20 μΜ)
zlúčenina 44	NH, vX __ 2· N'XJ ho' oh	4-C-Azido-5-fluór- cytidín	108
zlúčenina 46	NH, HO-X-Oj Ni-y_/ ho''	4 -Azido-2 '-deoxy- adenozín	13	0 % (20 μΜ)
zlúčenina 47	o Ηθ-X^oyi OH	4 '-C-Azido-2 -deoxy- inozín	37	12 % (20 μΜ)

Ako je uvedené v tabuľke, zlúčeniny všeobecného vzorca (I) prichádzajú do úvahy ako protivírusové liečivá pre liečbu infekcií HCV u ľudí alebo sú metabolizované na zlúčeninu, ktorá má takú aktivitu.

V ďalšom uskutočnení vynálezu aktívna zlúčenina alebo jej derivát, alebo soľ môžu byť podávané v kombinácii s ostatným protivírusovým činidlom, ako je činidlo proti hepatitíde, vrátane činidiel všeobecného vzorca (I). Pokiaľ je aktívna zlúčenina alebo jej derivát, alebo soľ podávaná v kombinácii s iným antivírusovým činidlom, aktivita môže byť vyššia než aktivita materskej zlúčeniny. Toto môže byť ľahko zistené prípravou derivátu a testovaním anti-HCV aktivity podľa metód opísaných v tomto dokumente.

Podávanie aktívnej zlúčeniny môže byť v rozsahu od nepretržitého podania (intravenózna kvapačka) až k niekoľkým orálnym podaním denne (napríklad Q.I.D) a môže zahŕňať orálne, topické, parenterálne, intramuskuláme, intravenózne, subkutánne, transdermálne (ktoré môže zahŕňať činidlo zvyšujúce penetráciu), bukálne podanie a podanie vo forme čapíkov.

4'-Substituované nukleozidové deriváty a rovnako ich farmaceutický prijateľné soli sa môžu použiť vo forme farmaceutických formulácií. Farmaceutické formulácie môžu byť podávané enterálne, buď orálne, napríklad vo forme tabliet, potiahnutých tabliet, dražé, tvrdých a mäkkých želatínových kapsúl, roztokov, emulzií, sirupov alebo suspenzií, alebo rektálne, napríklad vo forme čapíkov. Môžu tiež byť podávané parenterálne (intramuskuláme, intravenózne, subkutánne alebo intrastemálnymi injekčnými alebo infúznymi technikami), napríklad vo forme injekčných roztokov, nazálne vo forme nazálnych sprejov alebo inhalačných sprejov, topicky atď.

Pre prípravu farmaceutických preparátov sa 4'-substituované nukleozidové deriváty a rovnako ich farmaceutický prijateľné soli môžu formulovať s terapeuticky inertnými, anorganickými alebo organickými excipientmi, napríklad pri výrobe tabliet, potiahnutých tabliet, dražé, tvrdých a mäkkých želatínových kapsúl, emulzií alebo suspenzií.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sa môžu formulovať v zmesi s farmaceutický prijateľným nosičom. Napríklad zlúčeniny podľa predkladaného vynálezu sa môžu podávať orálne ako farmaceutický prijateľné soli. Vzhľadom na to, že zlúčeniny podľa predkladaného vynálezu sú väčšinou vo vode dobre rozpustné, môžu sa podávať intravenózne alebo vo fyziologickom roztoku (napríklad pufrovanom na pH od okolo 7,2 do 7,5). Na tieto účely sa môžu použiť obvyklé pulty, ako sú fosfáty, hydrogenuhličitany alebo citráty. Odborník môže modifikovať formulácie v znení špecifikácie, pri vzniku celého radu formulácií pre konkrétnu cestu podania, hoci by došlo k negatívnemu ovplyvneniu stability alebo ohrozeniu terapeutickej aktivity prostriedku. Konkrétne, modifikácia predkladaných zlúčenín tak, aby sa stali stabilnejšími a rozpustnejšími vo vode alebo inom vehikule, môže byť ľahko uskutočnená miernymi modifikáciami (tvorba soli, esterifikácia atď.), ktoré sú odborníkovi známe. Je tiež na vedomosti odborníka modifikovať cestu podania a dávkový režim konkrétnej zlúčeniny tak, aby došlo k ovládnutiu farmakokinetík predkladaných zlúčenín k maximálnemu prospechu pre pacienta.

Pre parenterálne podanie bude nosič obvykle obsahovať sterilnú vodu alebo vodný roztok chloridu sodného, i keď sa môžu použiť iné ingredienty, vrátane tých, ktoré napomáhajú tvorbe disperzie. Ale pokiaľ sa použije sterilná voda a roztok sa má udržovať sterilný, musí byť kompozícia a nosič rovnako sterilizovaný. Môžu sa tiež pripraviť injektovateľné suspenzie, kde sa môžu použiť vhodné kvapalné nosiče, suspenzačné činidlá a podobne.

Vhodné excipienty pre tablety, potiahnuté tablety, dražé a tvrdé želatínové kapsuly sú napríklad laktóza, kukuričný škrob a jeho deriváty, mastenec a kyselina stearová a jej soli.

Pokiaľ to je žiaduce, tablety alebo kapsuly môžu byť entericky potiahnuté alebo upravené pre trvalé uvoľňovanie štandardnými technikami.

Vhodné excipienty pre mäkké želatínové kapsuly sú napríklad rastlinné oleje, vosky, tuky, polopevné alebo kvapalné polyoly.

Vhodné excipienty pre injekčné roztoky sú napríklad voda, fyziologický roztok, alkoholy, polyoly, glycerín a rastlinné oleje.

Vhodné excipienty pre čapíky sú napríklad prírodné a stužené oleje, vosky, tuky, polokvapalné alebo kvapalné polyoly.

Vhodné excipienty pre roztoky a sirupy na enterálne použitie sú napríklad voda, polyoly, sacharóza, invertný cukor a glukóza.

Farmaceutické preparáty podľa predkladaného vynálezu môžu byť tiež poskytované ako formulácie s trvalým uvoľňovaním alebo ako ďalšie vhodné formulácie.

Farmaceutické preparáty môžu tiež obsahovať konverzačné činidlá, solubiiizéry, stabilizátory, zmáčadlá, emulgátory, sladidlá, farbivá, aromáty, soli na úpravu osmotického tlaku, pufry, maskovacie činidlá a antioxidanty.

Farmaceutické preparáty môžu tiež obsahovať ďalšie terapeuticky aktívne činidlá známe v stave techniky.

Dávky sa môžu líšiť v širokom rozsahu a budú upravené podľa požiadaviek v každom konkrétnom prípade. Na orálne podanie bude vhodná pri monoterapii a/alebo kombinačnej terapii denná dávka medzi okolo 0,01 a 100 mg/kg telesnej hmotnosti denne. Výhodná dávka je medzi okolo 0,1 a okolo 500 mg/kg telesnej hmotnosti, výhodnejšie medzi 0,1 a okolo 100 mg/kg telesnej hmotnosti a najvýhodnejšie medzi 1,0 a okolo 100 mg/kg telesnej hmotnosti denne. Typický preparát bude obsahovať od okolo 5 % do okolo 95 % aktívnej zlúčeniny (hmotnosť/hmotnosť). Denná dávka môže byť podaná ako jedna dávka alebo v jednotlivých dávkach, zvyčajne 1 až 5 dávkach denne.

V niektorých farmaceutických dávkových formách je výhodná preliečivá forma zlúčenín, najmä zahŕňajúca acylované (acetylované alebo iné) deriváty, pyridínové estery a rôzne formy soli. Odborník pozná, ako ľahko modifikovať predkladané zlúčeniny na preliečivé formy, aby došlo k uľahčeniu dodávania aktívnych zlúčenín na liečivé miesta v hostiteľskom organizme pacienta. Odborník tiež využije výhody priaznivých farmakokinetických parametrov preliečivých foriem, kde to je výhodné, na rozširovanie predkladaných zlúčenín na cieľové miesta v hostiteľskom organizme alebo u pacienta k maximilizácii požadovaného účinku zlúčeniny.

Nukleozidové deriváty alebo ich liečivá sa môžu použiť v monoterapii alebo kombinačnej terapii, t. j . liečba môže byť v spojení s podaním jedného alebo viacej ďalších terapeuticky aktívnych substancií, napríklad imúnneho systémového modulátora, ako je interleukín, faktor nekrózy nádoru alebo faktor stimulujúci kolónie; antivírusového činidla alebo protizápalového činidla. Pokiaľ liečba je kombinačnou terapiou, také podanie môže byť súbežné alebo sekvenčné vzhľadom na 4'-substituované nukleozidové deriváty. Súbežné podanie, ako sa používa v tomto dokumente, zahŕňa podanie činidiel v rovnakej dobe alebo rôznej dobe.

Je treba vziať do úvahy, že referencie uvádzané v tomto dokumente na liečbu zahŕňajú profylaxiu a rovnako liečbu existujúcich stavov a že liečba živočíchov zahŕňa liečbu ľudí a ostatných cicavcov. Ďalej, liečba infekcie vírusu hepatitídy C (HCV) , ako sa tu používa, tiež zahŕňa liečbu alebo profylaxiu choroby alebo stavu spojených s alebo sprostredkované infekciou vírusom hepatitídy C (HCV) alebo jeho klinických symptómov.

V predkladanom vynáleze výraz „zahŕňa“ znamená „vrátane alebo sa skladá“ a výraz „zahŕňajúci“ znamená „vrátane alebo skladajúci sa“.

Hľadiská uvádzané v uvedenom opise alebo nasledujúcich nárokoch, vyjadrené v ich špecifických formách alebo výrazoch významov pre uskutočnenie opísanej funkcie alebo spôsob, alebo postup pre dosiahnutie opísaného výsledku, ako to je vhodné, môžu byť separátne alebo v kombinácii takých rysov využité k realizácii vynálezu v jeho rôznych formách.

Claims (6)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Použitie 4'-substituovaných nukleozidov všeobecného vzorca (I) (I), kde

   R je vodík alebo -[P(O)(OH)-O]_nH, kde nje 1, 2 alebo 3;

   R¹ je Ci_i₂alkyl, C₂.7alkenyl, C₂.₇alkynyl, halogén (C_M2)alkyl, (C,.i₂alkyl) karbonyl, (C,.i₂alkoxy) karbonyl, hydroxy-(C|.|₂) alkyl, (Cu₂) alkoxy (C|._i2) alkyl, (C|._l2) alkoxy, kyano, azido, hydroxyiminometyl, (Cj__l2) alkoxyiminometyl, halogén, (C,.i₂) alkylkarbonylamino, (C₍.₁₂) alkylaminokarbonyl, azido (C|.,₂) alkyl, aminometyl, alkylaminometyl, di((Ci_i₂)alkyl)aminometyl alebo heterocyklyl, ktorým je prípadne substituovaný nasýtený, čiastočne nenasýtený alebo aromatický monocyklický, bicyklický alebo tricyklický heterocyklický systém, ktorý obsahuje aspoň jeden heteroatóm vybraný z dusíka, kyslíka a síry, pričom tento heterocyklický systém môže byť tiež kondenzovaný k prípadne substituovanému nasýtenému, čiastočne nenasýtenému alebo aromatickému monocyklickému karbocyklickému alebo heterocyklickému kruhu, a prípadné substituenty heterocyklylu sú zvolené z jednej alebo viac skupín vybraných z (C₃_₇) cykloalylu, nitro, amino, (Ci_|₂)-alkylamino, di((C_M2)alkyl) amino, (Ci„|₂)alkylkarbonylu, ((C₃.₇) cykloalkylj-karbonylu, (C|._l2)alkylu, (C₂.₇) alkenylu, (C₂.₇) alkinylu, oxo (=O) alebo aminosulfonylu;

   R² je vodík, hydroxy, amino, (Ci_₁₂)alkyl, hydroxy (Ci_₁₂)alkyl, (C,.|₂)alkoxy, halogén, kyano alebo azido;

   R³ a R⁴ sú vodík, hydroxy, (Cj_|₂)alkoxy, halogén alebo hydroxy (Cfy.^jalkyl, s tým, že aspoň jedna zo skupín R³ a R⁴ je vodík; alebo

   R³ a R⁴ spolu tvoria =CH₂ alebo =NOH, alebo R³ a R⁴ oba predstavujú fluór;

   B znamená 9-purinylový zvyšok všeobecného vzorca (Bl) (Bl) ,

   R⁵ je vodík, hydroxy, (C).₁₂) alkyi, (Cu₂) alkoxy, (C|.|₂) alkyltioskupina, NHR⁸, halogén alebo SH;

   R⁶ je hydroxy, NHR⁸, NHOR⁹, NHNR⁸, -NHC(O)OR⁹' alebo SH;

   R⁷ je vodík, hydroxy, (C[.|₂)alkyl, (C_M2)alkoxy, (Ci.i₂)alkyltio, NHR⁸, halogén, SH alebo kyano;

   R⁸ je vodík; (C|.,₂)alkyl; hydroxy (Cm₂) alkyi; arylkarbonyl, kde aryl znamená prípadne substituovaný fenyl a naftyl, pričom prípadné substituenty arylu zahŕňajú jeden alebo viac skupín vybraných z (C₃.₇)cykloalylu, nitro, amino, (Ci-i₂)alkylamino, di((C_l.|₂)alkyl) amino, (C_M2) alkylkarbonylu, ((C₃_₇) cykloalkyl) karbonylu, halogénu, hydroxylu, (CM₂)alkylu, halogén (Cj.|₂) alkylu, (C₂.₇) alkenylu, (C₂.₇)alkinylu a aryloxyskupiny; alebo ((C|.₁₂) alkyl)-karbonyl;

   alebo

   B znamená 1-pyrimidylový zvyšok všeobecného vzorca (B2) (B2), kde

   Zje O alebo S;

   R¹⁰ je hydroxy, NHR⁸, NHOR⁹, NHNR⁸, -NHC(O)OR⁹' alebo SH;

   R¹¹ je vodík, (C|.|₂)alkyl, hydroxy, hydroxy (Ci_i₂)alkyl, (Cm₂) alkoxy (C!.|₂)alkyl, halogén (Ci.|₂)alkyl alebo halogén;

   R⁸, R⁹ a R⁹ majú definovaný význam; a ich farmaceutický prijateľných solí;

   na výrobu liečiva na liečenie chorôb sprostredkovaných vírusom hepatitídy C (HCV).
2. 2. Použitie podľa nároku 1, kde Rje vodík;

   R¹ je C|.|₂alkyl, C₂.₇alkenyl, C₂.₇alkynyl, halogén (Ci_|₂) alkyi, (C|.|₂alkyl) karbonyl, (C,._l2)alkoxy, hydroxymetyl, kyano, azido, (Ci.|₂)alkoxyiminometyl, (C|.|₂)alkylkarbonylamino, (C[.|₂) alkylaminometyl alebo di((C i. ₁₂)alkyl)aminometyl;

   R² je vodík, hydroxy, (C|.|₂)alkoxy alebo halogén;

   R³ a R⁴ sú vodík, hydroxy, (C_L.i₂) alkoxy, halogén alebo hydroxy (Ci_i₂) alkyi, s tým, že aspoň jedna zo skupín R³ a R⁴je vodík; alebo R³ a R⁴ sú atómy fluóru; a B znamená 9-purinylový zvyšok Bl alebo 1-pyrimidylový zvyšok B2, ako sú definované v nároku 1.
3. 3. Použitie podľa nároku 1 alebo nároku 2, kde 4'-substituovaným nukleozidom všeobecného vzorca (I) je zlúčenina všeobecného vzorca (I-a) kde

   R¹ je C|.i₂alkyl, C₂.₇alkenyl, C₂_₇alkynyl, halogén (C,.i₂) alkyl, Obálky]) karbonyl, (C_M2)alkoxy, hydro5 xymetyl, kyano, azido, (C,_|₂) alkoxyiminometyl, (Ci_,₂) alkylkarbonylamino, (Ci._!2) alkylaminometyl alebo di((C|.₎₂)alkyl)-aminometyl;

   R² je vodík, hydroxy, (CM₂)alkoxy alebo halogén;

   R³ a R⁴ sú vodík, hydroxy, (C|.₁₂)alkoxy, halogén alebo hydroxy (Ci.₁₂)alkyl, s tým, že aspoň jedna zo skupín R³ a R⁴ je vodík; alebo

   10 R³ a R⁴ sú atómy fluóru; a

   R¹¹ je vodík, Ci„,₂alkyl, hydroxy, hydroxy (Ci.i₂)alkyl, (Ci.,₂)alkoxy (C_M2)alkyl, halogén (C|._]2)alkyl alebo halogén; alebo jej farmaceutický prijateľná soľ.
4. 4. Použitie podľa nároku 3, kde zlúčeninou všeobecného vzorca (I-a) je hydrochlorid 4'-C-etynylcytidínu (1 : 1),

   15 4'-C-etoxycytidín alebo 4’-C-acetylcytidín.
5. 5. Použitie podľa nároku 3, kde zlúčeninou všeobecného vzorca (I-a) je 4'-C-azidocytidín.
6. 6. Použitie farmaceutickej kompozície na podklade farmaceutický účinného množstva zlúčeniny všeobecného vzorca (I) alebo (I-a), alebo jej farmaceutický prijateľnej soli podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až

   20 5 na výrobu liečiva na liečenie chorôb sprostredkovaných vírusom hepatitídy C (HCV).