SK283881B6 - Spôsob výroby magnetických oceľových plátov s orientovaným zrnením - Google Patents

Abstract

Oceľový plát s orientovaným zrnením a definovaným zložením je zahrievaný, valcovaný, žíhaný a okamžite ochladený, následne valcovaný za studena v jednom alebo viacerých krokoch, pričom studený pruh sa podrobí rekryštalizačnému žíhaniu vo vlhkej atmosfére s obsahom vodíka a dusíka pri súčasnom odstránení uhlíka. Po aplikácii separačného činidla so základným obsahom MgO na obe strany je žíhaný pri vysokej teplote a po aplikácii izolačnej vrstvy sa podrobí výslednému žíhaniu, pričom studený pruh pre vysokotepelné žíhanie sa zahrieva v atmosfére tvorenej menej ako 25 objemových % H2, zvyšok je dusík a/alebo vzácny plyn, ako je argón, až do dosiahnutia udržiavacej teploty 1150 až 1 200 °C, výhodne 1 180 °C.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu výroby magnetických oceľových plátov s orientovaným zmením.

Doterajší stav techniky

Takýto spôsob bol opísaný v DE 43 11 151 Cl. Zníženie teploty predhriatia plátu pod teplotu rozpustnosti sírnika manganatého (MnS) na akúkoľvek teplotu pod 1320 °C, jc možné pri použití sírnika meďnatého ako významného inhibítora tvorby zŕn. Jeho teplota rozpustnosti je taká nízka, že dokonca predhriatie pri tejto zníženej teplote a následné valcovanie za tepla v spojitosti s ochladením za tepla valcovaného pruhu je možná dostatočná tvorba tejto inhibičnej fázy. Z dôvodu oveľa vyššej teploty rozpustnosti MnS, tento nemá úlohu inhibítora, a AIN, ktorého vlastnosti rozpustnosti a odstránenia sú medzi sírnikom Mn a sírnikom Cu, zúčastňuje sa len nevýznamné pri inhibícii.

Cieľom zníženia teploty pred valcovaním za tepla je vyhnúť sa tekutým zvyškom v plátoch, čim sa zníži opotrebovanie výrobného zariadenia a zvýši sa výťažok produkcie.

EP-B-0219 611 opisuje spôsob, ktorý umožňuje tiež výhodným spôsobom zníženie predhrievacej teploty plátu. Používajú sa tu (Al, Si) N-častice ako inhibítory rastu zrna cestou nitrácie pruhu, ktorý bol valcovaný za studená na výslednú hrúbku a dekarbonizovaný. Je opísaný spôsob nitrácie, kde žíhacia atmosféra pri hrubozrnnom žíhaní je zvolená tak, že samotná má filtračnú schopnosť, alebo sa použijú iné nitračné aditíva na žíhacie rozdelenie, alebo kombinácia oboch spôsobov.

EP-B-0 321 695 opisuje podobný spôsob. Ako inhibítory rastu zŕn sa použijú výhradne (Al, Si) N-častice. Uvedené sú ďalšie podrobnosti týkajúce sa chemického zloženia a ďalšia možnosť nitrácie v spojení s dckarbonizáciou. Uvádza sa, že teplota predhriatia plátu by mala byť výhodne udržiavaná pod 1200 °C.

EP-B-0 339 474 tiež opisuje podrobne spôsob, kde nitrácia sa uskutočňuje formou kontinuálneho žíhania pri teplote v rozsahu 500 až 900 °C v prítomnosti primeraného množstva NH₃ v žíhacom plyne. Ďalej je uvedený podrobný opis, ako žíhacia nitrácia môže priamo nasledovať po žíhacej dekarbonizácii. Cieľom tohto riešenia je tiež tvorba (Al, Si) N-častíc ako účinných inhibítorov rastu zŕn. Zdôrazňuje sa najmä, že na takúto nitráciu je potrebných najmenej 100 ppm, výhodne viac ako 180 ppm dusíka. Teplota predhriateho plátu by mala byť pod 1200 °C.

EP-B-0 390 140 predovšetkým zdôrazňuje zvláštny význam veľkosti distribúcie zŕn v dekarbonizovaných chladných pásoch a uvádza rôzne metódy na ich stanovenie. Konštatuje sa, že v každom prípade je teplota predhriatia plátu nižšia ako 1280 °C. Ale vždy existuje odporúčanie predhriať plát na teplotu nižšiu ako 1200 °C; všetky príklady spôsobu uvádzajú ako teplotu predhriatia 1150 °C.

Na porovnanie, spôsob opísaný v DE 43 II 151 Cl má významnú výhodu v tom, že teplota predhriatia nemusí byť taká nízka, ako je uvedených 1150 až 1200 °C. Pri často používaných kombinovaných valcovacích postupoch v moderných valcovniach sú často nastavené teploty predhriatia plátov medzi 1250 a 1300 °C, pretože tento teplotný rozsah je priaznivý z energetických nárokov a technológie valcovania za tepla. Okrem toho použitie sírnika meďnatého ako inhibítora má rozhodujúcu výhodu v tom, že nie je potrebné kontrolovať nitráciu dodatočnou technológiou, ale môže priamo pôsobiť ako inhibítor rastu zŕn už pri začatí výroby.

Týmto spôsobom je ďalšie spracovanie teplého pruhu do konečného výrobku významne zjednodušené.

Pruh valcovaný za tepla sa podrobí žíhaniu, aby sa odstránili častice sírnika meďnatého, ktoré tvoria inhibičnú fázu. Potom nasleduje valcovanie za studená na hrúbku výsledného pruhu. Inou možnosťou jc, žc za tepla valcovaný pruh môže byť najprv vystavený valcovaniu za studená pred žíhacím odstránením inhibítora, po ktorom nasleduje posledné valcovanie za studená na hrúbku výsledného pruhu. Tento pruh je nakoniec vystavený kontinuálnej žíhacej dekarbonizácii vo vlhkej žíhacej atmosfére s obsahom vodíka a dusíka. Na začiatku tohto žihacieho spracovania je rekryštalizovaná mikroštruktúra a pruh je dekarbonizovaný. Potom sa nanesie na povrch dekarbonizovaného studeného pruhu nelepiaca vrstva s obsahom MgO, a pruh je zvinutý do kotúčov.

Takto vyrobené dekarbonizované kotúče studených pruhov sú potom vystavené žíhaniu pri vysokej teplote v peci na začatie tvorby Goss štruktúry druhou rekryštalizáciou. Zvyčajne sú kotúče pomaly zahrievané pri teplote zahrievania približne 10 až 30 K/h v žíhacej atmosfére s obsahom vodíka a dusíka. Pri teplote pruhu približne 400 °C, rýchlo stúpa rosná teplota žihacieho plynu, pretože v tomto stave sa uvoľňuje kryštalická voda z nelepivej vrstvy, ktorá bola nanesená (a ktorá obsahuje hlavne MgO). Druhá rekryštalizácia sa uskutočňuje pri teplote približne 950 až 1020 °C. Kým sa dokončí vytvorenie Goss štruktúry, kontinuálne sa zvyšuje teplota najmenej na 1150 °C, výhodne najmenej na 1180 °C, a táto teplota sa udržuje najmenej 2 až 20 h. Toto je potrebné na to, aby sa pruhy očistili od častíc inhibítora, ktoré už nie sú viac potrebné, pretože tieto by zostali v materiáli a spomalili by odmagnetizovanie výsledného výrobku. S cieľom zabezpečiť optimálne očistenie po dokončení druhej rekryštalizácie, zvyčajne od počiatku udržiavacej fázy, sa výrazne zvýši obsah vodíka v žíhacej atmosfére, napríklad na 100 %.

Počas fázy zahrievania hrubozrnneho žíhania sa všeobecne používa zmes vodíka a dusíka ako žíhací plyn, kde zmes obsahuje 75 % vodíka a 25 % dusíka. Pri tomto zložení plynu sa dosiahne určité zvýšenie obsahu dusíka v pruhu, pretože stechiometrické zloženie NH₃ obsahuje dostatočný počet molekúl, ktoré sú potrebné na nitráciu. Týmto spôsobom ďalej narastá inhibícia, založená na AIN.

Podstata vynálezu

Podstatou vynálezu je spôsob výroby magnetických oceľových plátov s orientovaným zrnením, kde tenký oceľový plát tvorí viac ako 0,005 až 0,10 % hmotn. uhlíka, 2,5 až 4,5 % hmotn. kremíka, 0,03 až 0,15 % hmotn. mangánu, viac ako 0,01 až 0,05 % hmotn. síry, 0,01 až 0,035 % hmotn. hliníka, 0,0045 až 0,012 % hmotn. dusíka, 0,02 až 0,3 % hmotn. medi, zvyšok je železo vrátane znečistení, ktorý jc zahrievaný pri teplote nižšej, ako je teplota rozpustnosti sírnikov mangánu, pri akejkoľvek hodnote pod 1320 °C, ale nad teplotou rozpustnosti pre sírniky medi; následne valcované za tepla do konečnej hrúbky teplého plátu v rozsahu 1,5 a 7,0 mm, pri počiatočnej teplote najmenej 960 °C a konečnej teplote v rozsahu 880 až 1000 °C. Teplý plát je následne žíhaný počas 100 až 600 s pri teplote v rozsahu 880 až. 1150 °C a okamžite v nadbytku ochladený pri rýchlosti chladenia 15K/s a valcovaný za studená v jednom alebo viacerých krokoch na výslednú hrúbku studeného pruhu. Následne sa studený pruh podrobí rekryštalizačnému žíhaniu vo vlhkej atmosfére s obsahom vodíka a dusíka, pri súčasnom odstránení uhlíka, a po aplikácii separačného činidla so základným obsahom MgO na obe strany je žíhaný pri vysokej teplote a po aplikácii izolačnej vrstvy sa podrobí výslednému žíhaniu, pričom studený pruh pre vysokotepelné žíhanie sa zahrieva v atmosfére tvorenej menej ako 25 objemových % H₂, zvyšok je dusík a/alebo vzácny plyn, ako je argón, až do dosiahnutia udržiavacej teploty 1150 až 1200 °C, výhodne 1180 °C.

Ďalším predmetom vynálezu je spôsob, v ktorom po dosiahnutí udržiavacej teploty sa v žihacej atmosfére postupne zvýši obsah H₂ až na 100 %.

Žíhacia plynná atmosféra podľa vynálezu pri dosiahnutí teploty v rozsahu 450 až 750 °C obsahuje viac ako 50 objemových % H₂, po prekročení tejto teploty sa obsah H₂ zníži pod 25 objemových % a po dosiahnutí udržiavacej teploty sa zvýši obsah H₂ až na 100 %.

Riešenie podľa vynálezu odstraňuje tak nedostatky spôsobu uvedeného v DE 43 11 151 Cl, kde inhibícia nie je založená na A1N časticiach, ale na sírniku meďnatom. Keď sa použije tento spôsob hrubozmného žíhania, príležitostne sa môžu vyskytnúť disperzie počas tvorby štruktúry (druhá rekryštalizácia) pri vysokotepelnom žíhaní. Tieto disperzie majú priamy, neželateľný účinok na magnetické hodnoty. Takže cieľom predmetného vynálezu je významne znížiť tieto disperzie počas hrubozmného žíhania, a tak stabilizovať pokračovanie druhej rekryštalizácie, čim sa magnetické hodnoty dostanú na veľmi dobrú úroveň.

Na dosiahnutie tohto cieľa, všeobecný postup podľa tohto vynálezu predstavuje pre studený pruh - pre vysokotepelné žíhanie - že je zahriaty v atmosfére s obsahom menej ako 25 objemových % H₂, zvyšok tvorí dusík a/alebo ušľachtilý plyn ako argón, až do dosiahnutia udržiavacej teploty. Po dosiahnutí udržiavacej teploty je možné obsah H₂ postupne zvyšovať až do 100 %.

Aby bolo možné vyhodnotiť a porovnať zlepšenie druhej rekryštalizácie, viaceré identicky dekarbonizované vzorky studených pruhov boli vystavené laboratórnemu spracovaniu napodobňujúcom výrobné podmienky vysokotepelného žíhania v peci. Len čo sa dosiahli vopred stanovené teploty pri zahrievaní, boli odobraté jednotlivé vzorky. V tejto fáze hrubozmného žíhania boli zo vzoriek odobraté materiály a tieto boli zmrazené. Ako tepelný interval bol zvolený rozsah medzi 900 a 1045 °C, pretože druhá rekryštalizácia sa uskutočňuje v tomto rozsahu. Vo všetkých vzorkách bola stanovená sila magnetického poľa a obr. 1 graficky zaznamenáva túto hodnotu v závislosti od teploty vzorky. Sila magnetického poľa je nepriamo úmerná od priemernej veľkosti zrna mikroštruktúry. Podobne je možné spoznať začiatok druhej rekryštalizácie ako náhly pokles v hodnote sily magnetického poľa pri určitej teplote vzorky. Tento náhly pokles označujúci začiatok druhej rekryštalizácie možno vidieť na obr. L Tento typ skúšky sa nazýva „rekryštalizačná skúška“ (M. Hastenrath a spol., Anales de Fisika B, zv. 86 (1990), str. 229-231). Vo vzorkách pre rekryštalizačnú skúšku bol súčasne stanovený obsah dusíka a síry. Toto sledovanie ukázalo, že dekarbonizovaný studený pruh vyrobený podľa DE 43 11 151, má tiež vysoký obsah dusíka, keď je tepelne spracovaný bežným hrubozmným žíhacím spôsobom pri obsahu 75 % vodíka a 25 % dusíka vo fáze zahrievania. Súčasne však v procese hrubozmného žíhania významne klesá obsah síry. Znamená to však oslabenie inhibície v dôsledku účinku sírnikov medi. Toto odsírenie sa uskutočňuje nehomogénnym spôsobom, čo vysvetľuje rozptyl magnetických hodnôt, ktoré boli pozorované. Pri hrubozmnom žíhaní podľa tohto vynálezu, obsah vodíka počas zahrievania je obmedzený maximálne na 25 objemových %, potom dochádza len k veľmi redukovanému odsíreniu. Obsah síry je pochopiteľne znížený len počas zvýšených teplôt, keď už je ukončená druhá rekryštalizácia. Táto skutočnosť je znázornená uvedenými niekoľkými príkladmi.

Použitie nízkeho obsahu vodíka počas zahrievacej fázy však tiež významne zvyšuje oxidačný potenciál žihacej atmosféry, čo v jednotlivých prípadoch môže mať neželateľný účinok na následnú tvorbu izolačnej fosfátovej vrstvy a jej prilipnutie. Ale tento problém je vnímaný len na začiatku zahrievacej fázy, keď rosná teplota žihacieho plynu sa zvýši ako výsledok uvoľnenia vodných pár z nepriľnavej vrstvy. Ale pri takýchto nízkych teplotách nie je ešte zrejmá zmena fázy inhibítora ako výsledok odsírenia; toto nastane len pri zvýšených teplotách. Aby sa vyhlo akémukoľvek neželateľnému vplyvu na povrchové vlastnosti, malo by byť zmenené zloženie plynu počas zahrievacej fázy. Je preto výhodné začať hrubozmné žíhanie v žihacej atmosfére s vysokým obsahom vodíka, a pri týchto podmienkach zahrievať na teplotu 450 až 750 °C. Potom by sa mala zmeniť zahrievacia atmosféra, mal by sa nastaviť nízky obsah vodíka, napríklad 5 až 10 objemových % a zahrievanie by malo pokračovať do udržiavacej fázy. Od začiatku udržiavacej fázy sa potom obsah vodíka zvýši na 100 % bežným spôsobom.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obr. 1 zaznamenáva prudký pokles sily magnetického poľa, čo je dôkazom, že vo všetkých troch vzorkách sa uskutočnila druhá rekryštalizácia. Jednotlivé rekryštalizačné skúšobné vzorky boli chemicky analyzované na obsah dusíka a síry.

Obr. 2a a 2b znázorňujú hodnoty magnetických vlastností uvedených v tabuľke 2.

Obr. 3 zaznamenáva vývoj obsahu dusíka a obr. 4 zaznamenáva vývoj obsahu síry v tepelnom intervale 900 až 1045 °C počas zahrievacej fázy hrubozmného žíhania. Na oboch obrázkoch sú zaznamenané vypočítané priemery nameraných hodnôt pre všetky pruhy z tavieb A až E uvedených v tabuľke L Pásy boli vyvalcované na konečnú hrúbku 0,03 mm.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklady ukazujú účinok takéhoto postupu podľa vynálezu. Teplé pruhy z jednotlivých tavieb mali chemické zloženie uvedené v tabuľke 1, boli vystavené ďalšiemu spracovaniu dekarbonizácii studeného pruhu podľa postupu opísaného vDE 43 11 151 Cl. Tento dekarbonizovaný studený pruh bol rozdelený a počas výrobných skúšok bol vystavený trom rôznym spôsobom hrubozmného žíhania.

„Porovnávacia“ vzorka: Prvá vzorka, navrhnutá ako „referenčná“ vzorka, bola pripravená podľa predchádzajúceho, už existujúceho spôsobu v atmosfére 75 objemových % H₂ + 25 objemových % N₂ počas zahrievacej fázy. Zahrievanie sa uskutočnilo cirkulujúcou teplotou pri rýchlosti 15 K/h až na udržiavaciu teplotu 1200 °C; táto teplota bola udržiavaná 20 h, a potom následne bolo začaté pomalé ochlaďovanie. Od začatia udržiavacej fázy bola zmenená atmosféra na 100 % H₂.

„Vzorka podľa vynálezu“: Druhý spôsob hrubozmného žíhania predstavuje spôsob podľa predkladaného vynálezu a na rozdiel od „porovnávacej vzorky“ zahŕňa atmosféru 10 objemových % H₂ + 90 objemových % N₂ počas zahrievacej fázy.

„Inertná“ vzorka: Tretí spôsob hrubozmného žíhania, označený ako „inertný“, predstavuje tiež spôsob podľa predkladaného vynálezu, ale na rozdiel od „vzorky podľa vynálezu“ namiesto Nj bol počas zahrievacej fázy ako inertný plyn použitý argón.

Takto boli dosiahnuté magnetické vlastnosti uvedené v tabuľke 2. Tieto hodnoty sú znázornené graficky na obrázkoch 2a a 2b. Pri porovnaní s „porovnávacou“ vzorkou hrubozmného žíhania (už existujúci spôsob), „vzorky podľa vynálezu“ a „inertné“ vzorky hrubozmného žíhania podľa tohto vynálezu majú významne viac homogénne magnetické hodnoty v zmysle polarizácie, čo poukazuje na stabilizačný účinok. Navyše, tieto hodnoty sú veľmi vysoké. Porovnanie týchto dvoch vzoriek podľa vynálezu ukazuje, že dusík jc najviac vhodnou hlavnou zložkou žíhacicho plynu.

Z dôvodov nákladov, použitie inertného plynu argónu, nemá význam. Ale „inertná“ vzorka má tiež zlepšenie a stabilizáciu magnetických vlastností, čo dokazuje, že dusík nie je hlavnou zložkou žíhacej atmosféry, ale určujúcim je nízky obsah vodíka. Pred začatím hrubozmného žíhania boli otestované dekarbonízované rekryštalizované vzorky spôsobom uvedeným skôr. Tu tiež boli vytvorené tri obmeny vzhľadom na atmosféru plynu zahrievacej fázy tak, ako bolo opísané v pokusoch.

Obr. 3 ukazuje, že v prípade „referenčnej“ vzorky vývoj v obsahu dusíka počas zahrievacej fázy očakávané vysoko stúpa už pri teplotách pod 1020 °C. Na porovnanie, zvýšenie vo „vzorke podľa vynálezu“ podľa tohto vynálezu je významne menej výrazné a stáva sa dominantným len pri zvýšených teplotách, po ukončení druhej rekryštalizácie. V prípade „inertnej“ obmeny, tiež podľa tohto vynálezu, nedochádza k žiadnemu zvýšeniu obsahu dusíka, pretože žíhaci plyn neobsahuje dusík. Ale pozoruhodný pokles obsahu dusíka nastáva len pri zvýšených teplotách po druhej rekryštalizácii. Účinok dvoch hrubozrnných vzoriek podľa tohto vynálezu na vývoj obsahu dusíka počas tepelného spracovania sa líši. Ale účinok na magnetické vlastnosti jc približne rovnaký. Takže vplyv na obsah dusíka vo vyrobenom materiáli podľa spôsobu uvedenom v DE 43 II 151 Cl nemôže byť dôvodom pre zlepšenia, ktoré sú podstatou tohto vynálezu.

Ale pri sledovaní, vývoja obsahu síry počas zahrievania a pri porovnaní troch testovaných vzoriek možno ľahko rozpoznať účinný mechanizmus spôsobu podľa tohto vynálezu: kým v prípade „referenčnej“ vzorky obsah síry klesá celkom rýchlo dokonca pred začatím druhej rekryštalizácie - takýto pokles je významne menej výrazný vo „vzorke podľa vynálezu“ a „inertnej“ vzorke podľa tohto vynálezu. Pokles obsahu síry možno vysvetliť len znížením príslušných sírnikov medi, ktoré pôsobia ako inhibítory. V prípade „referenčnej“ hrubozmej žíhacej vzorky, tento pokles nastáva celkom rýchlo, a spolu s ním klesá inhibičný účinok, a preto spôsob výberu štruktúry na začiatku druhej rekryštalizácie je vystavený určitým rozptylom. Pri použití obmeny podľa tohto vynálezu, účinok inhibičnej fázy jc časovo predĺžený s priaznivým účinkom na výberový spôsob počas druhej rekryštalizácie.

Vývoj obsahov síry sa pozoruhodne líši od spôsobov hrubozmného žíhania podľa predchádzajúcich spôsobov a tými, uvedenými v tomto vynáleze len pre teploty pruhov nad 900 °C. Takže výhodný účinok obmeny podľa tohto vynálezu sa vyskytuje tiež vtedy, keď žíhacia atmosféra s nízkym obsahom vodíka je použitá len neskoršie počas zahrievacej fázy. Napríklad, keď použitie žíhacej atmosféry s nízkym obsahom vodíka (napríklad 5 objemových % vodíka) počas zahrievacej fázy spôsobí problémy na povrchové vlastnosti pruhu, v dôsledku jej veľmi vysokého oxidačné ho potenciálu, potom spôsob podľa tohto vynálezu možno nasledovne zmeniť: žíhanie začína v žíhacej atmosfére s vysokým obsahom vodíka. Po dosiahnutí teploty pruhu najmenej 450 °C a najviac 750 °C, je nutné zmeniť zloženie žíhacieho plynu a pokračovať v žíhaní v atmosfére s nízkym obsahom vodíka. V zásade bude možné urobiť zmeny v žíhacej atmosfére po dosiahnutí 900 °C, ale môže to byť ťažké v peciach používaných pre takéto hrubozmné žíhanie - z dôvodu vysokej tepelnej kapacity uloženého kotúčového materiálu a výsledných teplotných gradientov pre nemožnosť stanoviť teplotu dostatočne presne. Keď sa dosiahne udržiavacia teplota najmenej 1150 °C, znovu je nutné zmeniť plynnú atmosféru a výrazne zvýšiť obsah vodíka, výhodne na 100 %. Čo sa týka účinku, táto úprava spôsobu podľa tohto vynálezu jc identická spôsobu podľa vynálezu opísanom skôr.

Tabuľka 1

Chemické zloženie testovaného materiálu v hmotnostných %

	C	Mn	s	Si	Cu	Al	N
Tavba A	0, 061%	Ú,080%	0,023%	3, 08%	U,068%	0,020%	0,0079%
Tavba B	0,048%	0, 0891	0,024%	3, 20%	0,07'%	0,022%	0,0086%
Tavba C	0,058%	0,09?%	0,022%	3, 21%	0,070%	0,021%	0,0073%
Tavba Ľ	0,05'??	0,081%	0,023%	3,12%	0,078%	0,022%	0,0074%
Tavba E	0,085%	0,081%	0, 02 3%	3, 20%	0,071%	0,023%	0,0085%

Tabuľka 2

Magnetické vlastnosti pásov v príkladoch s rozdielnymi spôsobmi hrubozmného tepelného spracovania

	ľyp	hrubezrnnétio žíhania
	Porovnávací	Pocla vynálezu	Inertný
ľavbô	J500	9 1,7	J9C0	P 1,7	J8 0C	p 1,7
	v T	v W/kq	v T	v W/kq	v T	v W/kq
A	1, 91	1, L1	1, 94	0, 91	1, 93	1, Ci 0
B	1, 94	1, C 3	1,93	0, 95	1, 92	1 , 04
	1, 92	1,06	1, 94	0, 91	1,9 3	1,01
D	1,89 ' 1,15	1, 93	0, 95	1,93	0,9 9
B	1, 91	1.C9	1, 94	0, 92	1,93	1, 03
Priemer	1,912 ; 1.C9	1,936	0, 93	1, 925	1 ,01

PATENTOVÉ NÁROKY

Claims (3)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Spôsob výroby magnetických oceľových plátov s orientovaným zrnením, kde tenký oceľový plát tvorí viac ako 0,005 až 0,10 % hmotn. uhlíka, 2,5 až 4,5 % hmotn. kremíka, 0,03 až 0,15 % hmotn. mangánu, viac ako 0,01 až 0,05 % hmotn. siry, 0,01 až 0,035 % hmotn. hliníka, 0,0045 až 0,012 % hmotn. dusíka, 0,02 až 0,3 % hmotn. medi, zvyšok je železo vrátane znečistení, ktorý je zahrievaný pri teplote nižšej, ako je teplota rozpustnosti sírnikov mangánu, pri teplote pod 1320 °C, ale nad teplotou rozpustnosti pre sírniky medi, následne valcovaný za tepla do konečnej hrúbky teplého plátu v rozsahu 1,5 a 7,0 mm, pri počiatočnej teplote najmenej 960 °C a konečnej teplote v rozsahu 880 až 1150 “C, potom je teplý plát následne žíhaný počas 100 až 600 s pri teplote v rozsahu 880 až 1150 °C a okamžite v nadbytku ochladený pri rýchlosti chladenia 15K/s a valcovaný za studená v jednom alebo viacerých krokoch, ďalej sa studený pruh podrobí rekryštalízačnému žíhaniu vo vlhkej atmosfére s obsahom vodíka a dusíka pri súčasnom odstránení uhlíka, a po aplikácii separačného činidla so základným obsahom MgO na obe strany je žíhaný pri vysokej teplote, pričom po aplikácii izolačnej vrstvy sa podrobí výslednému žíhaniu, vyznačujúci sa tým, že studený pruh pre vysokotepelné žíhanie sa zahrieva v atmosfére tvorenej menej ako 25 objemových % H₂, zvyšok je dusík a/alebo vzácny plyn, ako je argón, až do dosiahnutia udržiavacej teploty 1150 až 1200 °C, výhodne 1180 °C.
2. 2. Spôsob podľa nároku 1,vyznačujúci sa t ý m, že po dosiahnutí udržiavacej teploty sa v žíhacej atmosfére postupne zvýši obsah H₂ až na 100 %.
3. 3. Spôsob podľa nárokov 1 a 2, vyznačujúci sa t ý m, že žihacia plynná atmosféra pri dosiahnutí teploty v rozsahu 450 až 750 °C obsahuje viac ako 50 objemových % H₂, po prekročení tejto teploty sa obsah H₂ zníži pod 25 objemových % a po dosiahnutí udržiavacej teploty sa zvýši obsah H₂ až na 100 %.