SK642003A3

SK642003A3 - Self- and load-supporting component, its use and method for producing thereof

Info

Publication number: SK642003A3
Application number: SK64-2003A
Authority: SK
Inventors: Michael Stache
Original assignee: Wiesner Dipl Ing Dr Tech Erich
Priority date: 2000-07-17
Filing date: 2001-07-13
Publication date: 2003-10-07
Also published as: US20040074205A1; ATA10852001A; NO20030227D0; NO20030227L; CA2427743A1; EP1301669A1; PL360700A1; WO2002006606A1; AU2002222949A1; HUP0303121A2; CZ2003131A3; HRP20030021A2; AT411372B

Description

SAMONOSNÝ STAVEBNÝ DIELEC, JEHO POUŽITIE A SPÔSOB JEHO VÝROBY

Oblasť techniky

Vynález sa týka samonosného stavebného dielca, spôsobilého prenášať zaťaženie, s dvoma krycími vrstvami, ktoré sú uložené vo vzájomnom odstupe prostredníctvom jadrovej vrstvy, ktorá je tvorená viacerými dištančnými prvkami, rozdelenými po vzájomne privrátených povrchových plochách krycích vrstiev, pričom aspoň niektoré z dištančných prvkov sú po ich dĺžke priestorovo tvarované, hlavne vlnité, resp. nerovinné, a úzke stranové plochy dištančných prvkov, ako i vzájomne privrátené povrchové plochy, tvoria spolu rovnobežné spojovacie plochy, ktoré sú uložené s prisadením na tupo, pričom dištančné prvky sú aspoň miestne spojené s krycími vrstvami pomocou vytvrditeľného spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku.

Vynález sa rovnako týka použitia vyššie uvedeného stavebného dielca.

Ďalej sa vynález týka spôsobu výroby vyššie uvedeného stavebného dielca z dreva a/alebo drevnej hmoty, pri ktorom sa spája pomocou vytvrditeľného spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku jadrová vrstva, pozostávajúca z pásových dištančných prvkov, s dolnou a hornou krycou vrstvou.

Vynález sa tiež týka spôsobu výroby vyššie uvedeného stavebného dielca z dreva a/alebo drevnej hmoty, pri ktorom sa spája pomocou vytvrditeľného spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku jadrová vrstva, pozostávajúca z pásových dištančných prvkov s dolnou krycou vrstvou, narezanou na formát, a hornou krycou vrstvou narezanou na formát, načo sa krycie vrstvy a jadrová vrstva k sebe pritláčajú.

066/B

Doterajší stav techniky

Zo spisu US 5 738 924 A je známy stavebný dielec vyššie uvedeného druhu, s tromi krycími vrstvami, ktoré sú uložené vo vzájomnom odstupe prostredníctvom jadrovej vrstvy, a jadrová vrstva je tvorená viacerými dištančnými prvkami, rozdelenými po privrátených povrchových plochách krycích vrstiev, a dištančné prvky sú po ich dĺžke vytvorené ako priestorovo tvarované. Dištančné prvky sú tvorené dyhovými pásmi z dreva. Úzke stranové plochy dištančných prvkov, ako i vnútorné povrchové plochy krycích vrstiev tvoria navzájom privrátené, súbežne usporiadané spojovacie plochy, ktoré sú uložené s prisadením k sebe na tupo. Na povrchových plochách oboch krycích vrstiev je plnoplošne nanesená spojovacia vrstva a jadrová vrstva je vtlačená do spojovacej vrstvy, až úzke stranové plochy dištančných prvkov na seba doľahnú na vnútorných povrchových plochách.

Z britského patentového spisu GB 1 281 686 je známy spôsob výroby jadrovej vrstvy pre stavebný dielec, zostavenej z viacerých dištančných prvkov tvarovaných do tvaru sínusovej vlny. Pri spôsobe sa pásové dištančné prvky z dreva uchopia valcovými tvarovými hlavami, uloženými na nekonečne obiehajúcom dopravnom páse, a v priebehu presúvacieho pohybu dopravného pásu poháňaného v jednom smere sa tvarové hlavy, nasledujúce v smere posunu dopravného pásu za sebou, viackrát vychyľujú, takže dištančné prvky zaujmú v podstate sínusový priebeh. Dva susedné sínusové dištančné prvky sa spájajú na ich navzájom na seba nadväzujúcich vrcholoch a potom sa navzájom spájajú sínusovo tvarované úzke stranové plochy dištančných prvkov s oboma krycími vrstvami vhodným lepidlom.

Ďalej je známy zo spisu US 3 428 993 A stavebný dielec, ktorý má dve krycie vrstvy a jednu jadrovú vrstvu, uloženú medzi oboma krycími vrstvami. Jadrová vrstva je tvorená viacerými dištančnými prvkami, rozdelenými po vzájomne privrátených povrchových plochách krycích vrstiev a sú po svojej dĺžke priestorovo tvarované, hlavne sínusovo, a sú ich úzkymi stranovými plochami spojené s vnútornými povrchovými plochami krycích vrstiev. Jadrová

066/B vrstva je pritom vyrobená z viacerých drevených blokov, uložených v rovine a navzájom zlepených a vyrezaných na spôsob sínusovej krivky a navzájom spojených do mriežkoviny nanesením lepidla na k sebe priliehajúcich širokých bočných plochách. Iné vyhotovenie výroby jadrovej vrstvy spočíva vtom, že vo vode máčané dyhové pásy z dreva získajú lisovacím procesom tvar na spôsob sínusovej krivky, načo sa jednotlivé vlnité dyhové pásy ukladajú na seba a na navzájom k sebe priliehajúcich širokých stranových plochách sa navzájom spájajú lepidlom do mriežkoviny a po vytvrdení lepidla sa režú na dĺžku požadovanej jadrovej vrstvy, zodpovedajúcej výške.

Zo spisu FR 2 545 037 A je známy stavebný dielec na báze vlákien, ktorý pozostáva z dvoch krycích vrstiev a medzi nimi uloženej jadrovej vrstvy, pričom jedna z oboch krycích vrstiev je vytvorená ako zakrivený povrch. Jadrová vrstva je vytvorená z krížom do seba zasunutých vopred vytvorených rovinných dištančných prvkov, tvorených prírezom zodpovedajúcim povrchovému obrysu stavebného dielca, z rovnakej zloženej vláknovej hmoty ako krycie vrstvy.

Zo spisu DE 925 858 C2 je známy nosníkový stavebný dielec majúci viacero vlnitých dištančných prvkov, usporiadaných vzájomne voči sebe s presadením o polovicu vlnovej dĺžky alebo s rovnakou fázou a súbežne v pozdĺžnom smere stavebného dielca a so vzájomnými odstupmi v smere priečnom k pozdĺžnemu smeru stavebného dielca. Dištančné prvky, zhotovené z tvarovo nezlepenej preglejky, hlavne stenové prvky, zapadajú do vybraní v pásových, hlavne latovkových alebo trámových krycích vrstvách, s ktorými sú dištančné vrstvy spojené v styku prenášajúcom silu a tvarovom styku. Takéto dištančné prvky sú uložené so vzájomnými odstupmi od seba a s výhodou sú spojené v tvarovom styku a styku spôsobilom prenášať silu, v dôsledku čoho majú tieto stavebné dielce z dreva len malú únosnosť voči priečnym silám, pôsobiacim v priečnom smere. Okrem toho je vzhľadom k malej šírke, obmedzenej medzami rastu, krycích vrstiev vytvorených z reziva, oblasť použitia týchto stavebných dielcov silne obmedzená a takéto stavebné dielce môžu byť zaťažované len stredovo, aby sa predišlo riziku preklopenia do boku. Ďalej majú nevýhodu vtom, že amplitúdy bočných rozstupov dištančných

066/B prvkov sú veľmi malé a v dištančnom prvku prítomné veľké vratné sily v lepených špárach medzi krycou vrstvou a dištančným prvkom vyvolávajú vysoké šmykové sily naprieč k smeru dĺžky stavebného dielca, v dôsledku čoho je potrebné z výrobno-technického hľadiska nákladné tvarovanie krycej vrstvy s dištančným prvkom.

Zo spisu EP 0 568 270 B1 je známy stavebný dielec s krycími vrstvami, udržiavanými vo vzájomnom odstupe dištančnými prvkami, ktorých dištančné prvky vytvárajú v smere dĺžky stavebného dielca viacero navzájom od seba oddelených komôr alebo dutín. Dištančné prvky, ktoré sa aspoň miestne dotýkajú, hlavne stenové prvky, sa spolu spájajú v navzájom sa dotýkajúcich čiastkových úsekoch, a na úzkych stenových plochách sú spojené s krycími vrstvami. Bunkové komory, tvorené stenovými prvkami, sú plnené plnidlom a tvoria jadro, ktoré je uložené medzi prvou a druhou krycou vrstvou a s ňou spojené. Takéto stavebné dielce z dreva majú nevýhodu v tom, že krycie vrstvy sú dištančnými prvkami podoprené iba po časti ich šírky, v dôsledku čoho majú hlavne v krajných oblastiach úzkych stranových plôch, hlavne v rovine kolmej k pozdĺžnemu smeru, len nízku únosnosť. Ďalej sa môžu tieto stavebné dielce, prenášajúce v podstate len veľmi nízke zaťaženie, použiť ako vysoko zaťažiteľné primárne štruktúry, čo opäť vedie k silne obmedzenej oblasti použitia.

Ďalej je zo spisu 195 21 027 A1 známy stavebný dielec, hlavne nosník v tvare dvojitého písmena T (I), pozostávajúci z dvoch krycích vrstiev, uložených vo vzájomných odstupoch pomocou dvoch dištančných prvkov, hlavne stenových prvkov, pričom medzi krycími vrstvami je uložený iba jeden stenový prvok, prebiehajúci¹ nerovinne, resp. vlnito medzi krycími vrstvami. Zostavením viacerých stavebných dielcov, hlavne vlnitých stien, je možné vytvoriť plošný prvok. Takéto usporiadania stavebných dielcov z dreva majú tú nevýhodu, že nosné prvky spojené v pozdĺžnom smere do jedného plošného dielca sú v oblasti spojovacích plôch pri zaťažení namáhané veľmi vysokým šmykom a môže dôjsť k vytvoreniu stupňa medzi dvoma spolu spájanými krycími vrstvami. Aby sa vytvoril veľkoplošný dielec, je preto potrebný rad spojovacích plôch, ktoré sú vyrobiteľné len so zodpovedajúcim spôsobom

066/B vysokými výrobnými nákladmi. Ďalej je oblasť použitia silne obmedzená, pretože na vytvorenie plošného stavebného dielca je potrebné vedľa seba zaradiť viacero nosníkov v tvare dvojitého T, v dôsledku čoho má stavebný dielec len malú ohybovú únosnosť v priečnom smere kvôli chýbajúcim podielom v smere šírky stavebného dielca.

Z ďalšieho zverejneného spisu EP 0 314 625 A1 je známy stavebný dielec s dvoma krycími vrstvami, udržiavanými vo vzájomnom odstupe dištančnými prvkami, ktoré na navzájom odvrátených povrchoch obsahujú ďalšiu vrstvu, z ktorých jedna je nosič dekoračnej dosky a druhá je nosič rubovej ochrannej dosky. Dištančný prvok, hlavne bunky napríklad voštinovito vytvorenej jadrovej vrstvy, je spojený s krycími vrstvami, hlavne zlepený pomocou ťažko horľavého lepidla. Nevýhoda spočíva predovšetkým v tom, že tieto stavebné dielce nie sú vytvorené ako nosné, v dôsledku čoho odpadá prípadné použitie ako primárna nosná konštrukcia. Navyše je u tohto stavebného dielca pri porovnateľne rovnakej únosnosti so stavebným dielcom navrhovaným podľa vynálezu potrebný z konštrukčných dôvodov oveľa vyšší materiálový objem jadrovej vrstvy, a to približne 50 % pri porovnaní k materiálovému objemu stavebného dielca, a výroba dištančných prvkov jadrovej vrstvy je možná len pri mimoriadne vysokých nákladoch.

Všetky tieto systémy sa vyznačujú nevýhodou veľkej spotreby materiálu pri porovnateľne malej zaťažiteľnosti, resp. únosnosti stavebného dielca a jeho vytvorenie ako veľkoplošný stenový, podlahový alebo stropný dielec je možné len obmedzene alebo pri mimoriadne vysokých výrobných nákladoch. Tieto stavebné dielce tiež nie sú, ako sa v súčasnej dobe požaduje, vhodné na rýchlu montáž budov, kde s výhodou bezprostredne spájajú už prefabrikované dielce s dĺžkou až 20 m a šírkou až 4 m, ktoré sa napríklad len upevňujú k už postaveným stĺpom alebo vzájomne pomocou upevňovacích prvkov, ako skrutiek, klincov, atď. a lacné stavanie pomocou týchto dielcov je potom sotva možné.

Ako je napríklad známe zo spisu DE 925 858 C2, sú dištančné prvky vsadené do zahĺbené ustupujúcich vybraní v krycích vrstvách kvôli zvyšovaniu

066/B spojovacích plôch medzi dištančnými prvkami a dištančnými vrstvami a zlepené, na čo je potrebné, aby sa neznížila únosnosť, zväčšiť hrúbku krycích vrstiev aspoň o hĺbku vybratia, takže sa bude musieť značne zvýšiť spotreba materiálu krycích vrstiev. Tieto stavebné dielce, zhotovené z dreva, preto nie sú vyrobiteľné pre rozpätie až 20 m a šírku 4 m, a nie sú preto už spôsobilé vyhovieť súčasným ekonomickým požiadavkám trhu.

Ďalšia nevýhoda týchto tvarovo zlepených stavebných dielcov z dreva spočíva v tom, že použitie v oblastiach ohrozených zemetrasením je len obmedzene možné, lebo tieto dielce sa môžu použiť ako veľkoplošný stavebný dielec len tak, že slúžia ako nosníky uložené so vzájomnými odstupmi, ktoré sú preklenuté veľkoplošnou rovnoplochou doskou, v dôsledku čoho však tiež nemôže dochádzať k žiadnemu ďalšiemu prevádzaniu dynamických síl, pôsobiacich na dosku, do dosky samotnej. V inom prípade, kedy sa vzájomne spája viacero pozdĺžne orientovaných stavebných dielcov na ich pozdĺžnych bočných plochách, zlyhajú krycie vrstvy, resp. pásy v oblasti lepených špár a zostavený plošný stavebný dielec sa nakloní nabok alebo praskne.

Vynález si kladie za úlohu vytvoriť samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, ktorý by bol tvarovo stabilný a jednoducho vyrobiteľný a z drevnej hmoty, u ktorého by sa dal na výrobu potrebný materiálový podiel udržiavať ako čo najnižší. Hlavne si vynález kladie za úlohu vytvoriť tenkostenné konštrukčné usporiadanie stavebného dielca, ktorý by sa mohol použiť v oblastiach ohrozených seizmickými účinkami. Ďalej si vynález kladie za úlohu, aby stavebný dielec vykazoval rôzne vlastnosti pre rôzne prípady použitia, ako napríklad tepelnú a/alebo zvukovú izoláciu.

066/B

Podstata vynálezu

Úloha vynálezu je riešená podlá význakovej časti nároku 1 tým, že krycie vrstvy a dištančné prvky sú vytvorené z dreva alebo drevnej hmoty a materiálový podiel krycích vrstiev pri minimálnom rozpätí alebo dĺžke 6 m je menší ako 0,03 m³/m² povrchovej plochy, s výhodou od 0,01 až 0,024 m³/m²povrchovej plochy a materiálový podiel pásových nerovinných dištančných prvkov je menší ako 0,005 m³/m² stavebného dielca, s výhodou od 0,0035 do 0,0043 m³/m² stavebného dielca.

Prekvapujúca výhoda vyplývajúca z tohto riešenia spočíva vtom, že použitím dištančných prvkov a krycích vrstiev z drevnej hmoty a vytvorením priestorovo tvarovaných, hlavne vlnitých dištančných prvkov, dôjde k významnému zníženiu potrebného podielu dreva voči stavebným dielcom vyrábaným z dreva pri rovnakej únosnosti, a vlastná hmotnosť, ako i celá materiálová potreba sa môžu udržiavať tiež pri veľkom rozpätí malé. Okrem toho je možné vlnito zakrivenými dištančnými prvkami tiež u krycích vrstiev s malou hrúbkou zabrániť vydutiu krycej vrstvy a je možné prenášať zaťaženie ako v pozdĺžnom, tak i v šírkovom smere, a to v podstate v rovnakej miere.

Ďalej je tiež úloha vynálezu riešená podľa význakovej časti nároku 2 tým, že pásové nerovinné dištančné prvky sú vytvorené z dreva alebo drevnej hmoty a tvoria od 50 % do 98 % objemu stavebného dielca, pričom dištančné prvky, rozdelené po povrchovej ploche krycej vrstvy, tvoria od 10 % do 50 %, hlavne 20 % materiálového objemu stavebného dielca. Prekvapujúca výhoda, vyplývajúca z uvedených znakov, spočíva v tom, že dištančnými prvkami, tvoriacimi väčšinu objemu stavebného dielca, je možné prenášať vysoké zaťaženie alebo na stavebný dielec pôsobiace sily, a/prípadne i momenty, pričom rovnomerne rozdelené zaťaženie sa preberá tenkostennými krycími vrstvami a tenkostennými dištančnými prvkami. Ďalšia výhoda spočíva predovšetkým tiež v tom, že sa môžu teraz preberať sily v pozdĺžnom a/alebo priečnom smere stavebného dielca a rovnomerne roznášať po celom priereze.

066/B

Ďalej je tiež úloha vynálezu riešená podľa význakovej časti nároku 3 tým, že krycie vrstvy a dištančné prvky pozostávajú z najmenej jednej vrstvy z prvkov z dreva alebo drevnej hmoty, usporiadaných v náhodnej priestorovej polohe, navzájom spolu spojených pomocou spojiva, hlavne drevených triesok alebo drevných vláknových materiálov, s aspoň miestne medzi prvkami z dreva alebo drevnej hmoty ležiacimi dutinami alebo pórmi, pričom vytvrdený spojovací a/alebo spevňovací prostriedok prestupuje spojovacou plochou dištančných prvkov a s prvkami z dreva alebo drevnej hmoty a/alebo s pórmi a/alebo s dutinami tvoria v najmenej jednej spojovacej oblasti medzi krycou vrstvou a dištančným prvkom spojovacie a/alebo spevňovacie pásmo, usporiadané po časti hrúbky krycích vrstiev a výšky dištančných prvkov, ktoré má vyššiu mechanickú zaťažiteľnosť ako oblasti krycej vrstvy a dištančných prvkov, nadväzujúcej na spojovaciu a/alebo spevňovaciu oblasť.

Výhoda spočíva vtom, že spojovací a/alebo spevňovací prostriedok, ktorý je vo východiskovom stave tekutý, prestupuje v spojovacích oblastiach spojovacími plochami dištančného prvku a krycej vrstvy s otvorenými, prípadne difúzne otvorenými pórmi, a na spojovacích plochách prvkov z dreva alebo drevnej hmoty, usporiadaných s presadením voči spojovacím plochám, priľnieva, resp. je aspoň čiastočne absorbovaný a prípadne vypĺňa dutiny vytvorené medzi prvkami z dreva alebo drevnej hmoty. Po vopred určenej dobe tuhnutia vytvrdený spojovací a/alebo spevňovací prostriedok vytvára medzi krycou vrstvou a dištančným prvkom spojovacie a/alebo spevňovacie pásmo, rozprestierajúce sa zo spojovacej plochy do vnútra dištančného prvku a krycej vrstvy, čim je jednoduchým spôsobom vytvorený spojovací prierez, zaisťujúci prenos zaťaženia. Stavebný dielec podľa vynálezu, schopný prenášať úžitkové zaťaženie, využíva preto poznatok, že krycie vrstvy a dištančné prvky z drevnej hmoty majú z výrobných dôvodov štruktúru s otvorenými pórmi, čo podporuje difundovanie spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku, hlavne lepidla, v dôsledku kapilárneho účinku, do úzkych stranových plôch dištančných prvkov a v spojovacej oblasti do vnútornej povrchovej plochy krycích vrstiev. Vytvorením tohto zväčšeného spojovacieho a/alebo spevňovacieho pásma sa môžu stavebným dielcom prenášať vysoké mechanické zaťaženia, hlavne v

066/B ťahu, tlaku, šmyku a kruté, a to teraz tiež pri spojení dištančných prvkov s krycími vrstvami na tupo a pri malých prierezoch dištančných prvkov a krycích vrstiev.

Podľa vyhotovenia podľa nárokov 4 až 7 sa môžu použiť už známe a dobre osvedčené a vo veľkých počtoch pri nízkych výrobných nákladoch vyrábané hrubé trieskové dosky, trieskové dosky (OSB) alebo vláknové dosky (FPY, MDF, HDF), čo prispieva k ekonomicky priaznivej konštrukcii stavebného dielca, prenášajúceho zaťaženie. Navyše je možné sa prispôsobiť rôznym druhom zaťaženia a rôznym oblastiam použitia.

Podľa nároku 8 je možné dosiahnuť ďalšie zvýšenie únosnosti stavebného dielca, prenášajúceho úžitkové zaťaženie, keď je medzi susednými nerovinnými, resp. vlnitými dištančnými prvkami uložený najmenej jeden ďalší priamočiaro prebiehajúci dištančný prvok.

Výhodné sú tiež riešenia podľa nároku 9 a 10, pri ktorých je hrúbka dištančného prvku od 4 mm do 20 mm, hlavne od 6 do 14 mm, napríklad 8 mm, a hrúbka krycej vrstvy je od 6 mm do 20 mm, hlavne od 8 mm do 14 mm, napríklad 12 mm. Výhodnosť spočíva vtom, že tenkostennou konštrukciou na prenášanie zaťaženia sa s výhodou umožní vytváranie zakrivených dištančných prvkov prostredníctvom výrobných spôsobov, známych zo stavu techniky, ako je lisovanie, s výhodou pri pôsobení teploty.

Ďalšie vyhotovenie podľa nárokov 11 až 13 je výhodné vtom, že i najväčšie póry a/alebo dutiny sú vyplnené tekutým lepidlom difundujúcim do spájaných plôch a lepidlo sa absorbuje z časti prvkami z dreva alebo drevnej ' I hmoty, a vo vnútri dištančného prvku alebo krycej vrstvy tvorí spevňovaciu oblasť, a medzi dištančným prvkom a krycou vrstvou tvorí spojovaciu, resp. spevňovaciu oblasť, ktorá je predovšetkým vhodná na to, aby prenášala väčšie šmykové sily cez spojovacie a/alebo spevňovacie pásmo. To je o to viac možné, o čo viac je štruktúrou dištančných prvkov a krycej vrstvy z drevného materiálu tekutý lepivý materiál rozdeľovaný po časti jeho povrchu kapilárnym pôsobením alebo sa nasáva a v dôsledku štruktúry zazubovacieho alebo zachytávacieho účinku medzi krycou vrstvou a dištančným prvkom vzniká

066/B značné zvyšovanie hodnôt pevnosti v zlome až na 7 N/mm², a to i zlepovaním na tupo.

Ďalšie vyhotovenia podľa nárokov 14 a 15 majú výhodu vtom, že kvôli rozdielnym statickým a/alebo dynamickým zaťažovacím prípadom, hlavne kvôli silám pôsobiacim v smere rovnobežnom s rovinou stavebných dielcov, môže dôjsť k prispôsobeniu, a stavebný dielec môže byť ovplyvnený v jeho elastickom, resp. kmitavom správaní, hlavne na použitie v oblastiach vystavených seizmickým účinkom. Zodpovedajúcou voľbou spojovacích oblastí je jednoduchým spôsobom možné vytvoriť čiastkovú oblasť dištančného prvku, ležiacu medzi dvoma po sebe nasledujúcimi spojovacími oblasťami pružne poddajné a optimalizovať ju v dôsledku dynamického zaťaženia.

Riešenie podľa nároku 16 umožňuje kombináciu medzi krycou vrstvou vytvorenou z dreva alebo drevného materiálu a krycou vrstvou vytvorenou z materiálu odlišného voči drevu alebo drevnému materiálu, v dôsledku čoho je možné s týmto stavebným dielcom vykonávať priestorové tvarovanie. Je tak možné, aby časť krycej vrstvy bola tvorená plastovou doskou, hlavne transparentnou a prípadne prefarbenou, napríklad z plastu.

Výhodné sú vyhotovenia podlá nárokov 17 až 20, ktorými je vytvorený stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženia, modifikovateľný pre rôzne účely použitia, napríklad odolnosť voči ohňu alebo vlhkosti alebo odolnosť voči poveternosti alebo zvuku alebo teplu. Tak je jednoduchým spôsobom možné vytvoriť stavebný dielec s oblasťou na riadené odhorievanie alebo vytvoriť aspoň jednu z krycích vrstiev ako oblasť na riadené odhorievanie, takže stavebný dielec si až k vopred určenej dobe odolnosti voči požiaru zachováva svoju únosnosť. Okrem toho môže byť vrstva osadená na strane krycej vrstvy alebo krycích vrstiev odvrátenej od dištančných prvkov tvorená materiálom odolným voči opotrebovaniu a vysoko namáhateľným materiálom, napríklad plastom, čím sa rozšíri spektrum použitia stavebného dielca. Výhodné je tiež vytvorenie krycej vrstvy s parotesnou zábranou, čim sa bráni prestupu vodnej pary, a tak sa zlepší funkcieschopnosť stavebného dielca. Napríklad sa vrstva

066/B môže vytvoriť z materiálu uvoľňujúceho vodu, aby sa zohľadnila požiadavka na odolnosť voči ohňu.

Podľa nároku 21 sa zistilo optimum nevyhnutnej spotreby materiálu alebo materiálového objemu jadrovej vrstvy z dištančných prvkov stavebného dielca a vlnitými dištančnými prvkami možno zabrániť vydutiu krycích vrstiev v dôsledku rázových zaťažení. Veľkoplošné krycie vrstvy, prekleňujúce jadrovú vrstvu, umožňujú viesť ďalej silu v krycích vrstvách a prevádzať silu na jadrové vrstvy.

Podľa ďalších variantov vyhotovení podľa obr. 22 až 24 sa štandardizovanými materiálmi vytvorí stavebný dielec, modifikovateľný pre rôzne namáhania alebo zaťaženia, spôsobilý prenášať zaťaženie, ktorý je hlavne odolný tiež proti vonkajším vplyvom. Okrem toho sa ukazujú tiež veľkoplošné vytvorené krycie vrstvy ako výhodné, lebo teraz je možné pri malej hmotnosti stavebného dielca súčasne prijímať vysoké zaťaženia a pokrývať veľké rozpätia, napríklad 6 m a 12 m, a zvyšovať únosnosť, ako i odolnosť stavebného dielca proti krutu vytvorením viacvrstvových krycích vrstiev a/alebo dištančných prvkov. Funkčnosť stavebného dielca sa môže prídavné zvýšiť vytvorením najmenej jednej z krycích vrstiev ako parotesná zábrana.

Podľa nároku 25 sa umožní použitie štandardizovaných lacných drevených a/alebo drevných materiálov. Výhodne sa tým tiež môže zväčšiť spojovacia plocha dištančných prvkov.

Vyhotovenia podľa nárokov 26 a 27 majú tú nevýhodu, že pri nízkom počte jednotlivých vrstiev s odlišnými alebo križujúcimi sa smermi vlákien je možné konštrukčne jednoducho vytvoriť stavebný dielec, únosný z hľadiska ohybu v pozdĺžnom smere a/alebo priečnom smere a/alebo kruté, z ktorých najmenej jedna zväzkovaná vrstva prijíma funkciu priečneho rozdeľovania zaťaženia, pôsobiacich zvonka, a ďalšia zväzkovaná vrstva môže prijímať veľkú časť ťahových a/alebo tlakových síl v rovine dosky. Orientovaním vlákien jednotlivých vrstiev optimalizovane z hľadiska silového toku sa umožní optimálne pozdĺžne a priečne rozdeľovanie vlákien jednotlivých vrstiev. V dôsledku toho má stavebný dielec vo viacerých smeroch vysokú únosnosť

066/B a môže sa na základe kontinuálneho silového toku v krycích vrstvách a/alebo dištančných prvkoch vyrobiť s veľkými rozpätiami, resp. dĺžkami.

Pri vyhotovení podľa nároku 28 sa môže vytvoriť stavebný dielec, ktorý je silne zaťažiteľný a má malú hmotnosť.

Podľa nároku 29 je plnoplošným prekrývaním spojovacej oblasti možné dosiahnuť spojenie viacerých čiastkových alebo zložkových vrstiev v krycej vrstve a/alebo dištančnom prvku, vysoko zaťažiteľnej ťahom alebo tlakom, a presadením a prekrývaním jednotlivých čiastkových a zložkových vrstiev maximálne zoslabiť profilovú oblasť.

Výhodné je tiež ďalšie vyhotovenie podľa nároku 30, ktorým sa umožní jednoduchá výroba a malé nároky na strojné vybavenie. Ďalšou výhodou je, že nie je potrebný žiaden úkos dyhových úsekov a predíde sa nerovnostiam vrstiev.

Vyhotovenie podľa nároku 31 umožňuje využiť celý hrubý prierez v pozdĺžnom smere a na jednej strane sa udržiavajú nízke výrobné náklady a na druhej strane sa prekrývaním s výhodou k sebe priliehajúcich dyhových úsekov využije v pozdĺžnom smere stavebného dielca v podstate celý čistý prierez, hlavne na prenášanie ťahových síl.

Výhodné je tiež vyhotovenie podľa nároku 32, u ktorého je možné jednak vytvoriť difúzne otvorené krycie vrstvy jednoduchým vyhotovením prestupových otvorov a jednak štandardizovanými materiálmi predísť prídavným výrobným nákladom.

Výhodné sú však tiež vyhotovenia podľa nárokov 33 a 34, lebo sa nimi môže jednoduchým spôsobom vyrobiť každé ľubovoľné objemové teleso, ktorého oblasti použitia majú široké uplatnenie.

Pri vyhotovení podľa nároku 35 sa môžu vo voľných priestoroch medzi dištančnými prvkami uložiť zásobné vedenia, hlavne vodovodné vedenia, elektrické vedenia, atď. Ďalej môžu tieto voľné priestory alebo kanály preberať prevetrávaciu alebo ventilačnú funkciu.

066/B

Pri vyhotovení podľa nároku 36 sa môžu dosiahnuť vlastnosti, prispôsobené odlišným požiadavkám, hlavne pokles priepustnosti tepla alebo tlmenie hladiny hluku. Výhodný je však v tejto súvislosti tiež väčší počet vzduchotesne uzatvorených dutín, rozdelených po krycej ploche stavebných dielcov, do ktorých sa uloží plnidlo, lebo pri tomto segmentovaní nevznikajú ani pri šikmom zabudovaní stavebného dielca nežiaduce javy, v podobe sadania, ktoré by zhoršovali požadované vlastnosti, ako tepelnú izoláciu. Ďalšou výhodou pritom je, že plnidlo zostáva v uzatvorených dutinách nedotknuté vplyvmi okolia, v dôsledku čoho je možná vysoká trvanlivosť a odolnosť stavebných dielcov. Prirodzene, kvôli zvýšeniu únosnosti a odolnosti stavebného dielca v šmyku sa môže do plnidla tiež pridávať plast vystužený vláknami.

Podľa nároku 37 sa môže osadením parných ventilov atď. v dutinách vyrovnávať tlak vznikajúci hlavne ožiarením slnečným žiarením alebo vysokými tepelnými rozdielmi na atmosférický tlak, lebo dutiny sú v pozdĺžnom smere voči sebe vzduchotesné, ale paropriepustné.

Výhodné je tiež vyhotovenie podľa nároku 38, lebo je možné z viacerých jednotlivých stavebných dielcov vytvoriť veľkoplošný nekonečný a tvarovo stabilný stavebný dielec, pričom navzájom spájané stavebné dielce môžu tiež v spojovacej oblasti preberať vysoké ťahové a tlakové sily bez toho, aby dochádzalo k neprípustným presunom medzi stavebnými dielcami v kolmom a/alebo vodorovnom smere. Výhodné pritom je, ak sa vytvorí zahĺbenie a/alebo výstupok v čelnej koncovej oblasti krycích vrstiev a/alebo dištančných prvkov, cez ktoré by sa navzájom spájané stavebné dielce vzájomne držali polohované, resp. vzájomne spojené v tvarovom styku a styku spôsobilom prenášať silu. Týmto spôsobom sa získa priebežná spojovacia oblasť, prenášajúca silu a/alebo moment, medzi viacerými navzájom spájanými stavebnými dielcami.

Ďalej je výhodné, aby na plošný dielec pôsobiace zaťaženie sa prenášalo na viacero stavebných dielcov spojených s týmto dielcom, v dôsledku čoho sa môžu na základe rozdelenia zaťaženia stavebné dielce vytvoriť s malou výškou a hrúbkou steny, a teda s malou hmotnosťou. Pritom je výhodné,

066/B ak sú zahĺbenia a/alebo výbežok vytvorené ako oporné a/alebo spojovacie plochy, šikmo sa zbiehajúce smerom od čelného konca, v dôsledku čoho sa môžu pri silných zaťaženiach, hlavne šmykových zaťaženiach, pohltiť vzájomne šikmo prebiehajúcimi opornými a/alebo spojovacími plochami eventuálne sa vyskytujúce malé posunutia oboch vzájomne polohovaných stavebných dielcov bez toho, aby v stavebnom dielci došlo k upnutiu alebo zlomu šmykovým spojením v priečnom smere.

Výhodné je tiež riešenie podľa nároku 39, lebo stavebný dielec vykazuje vo viacerých priestorových smeroch vysokú únosnosť pri porovnateľne tenkej konštrukcii, pretože môže dochádzať k rovnomernému rozdeleniu zaťaženia. Prídavnou výhodou je zvýšenie prenášania šmykovej sily v smere šírky stavebného dielca, pričom je možné predísť preklopeniu stenových prvkov pri šikmom zabudovaní stavebných dielcov.

Výhodné je tiež použitie stavebného dielca podľa nároku 40 ako bedniacej dosky, lebo dielec môže i pri veľkoplošných formátoch, ako je dĺžka 10 m a šírka 3 m, preberať veľké zaťaženie, hlavne až 10 ton bez toho, aby sa pritom doska neprípustné pretvorila.

Podľa nároku 41 navrhuje vynález použitie vyššie uvedeného stavebného dielca ako stenový a/alebo strešný a/alebo stropný dielec nosnej konštrukcie, na prenášanie úžitkového zaťaženia, hlavne v prostrediach ohrozených otrasmi a/alebo na mäkkých základových pôdach. To sa umožní tým, že dielec má malú hmotnosť a vysokú tuhosť, tým i vysokú vlastnú frekvenciu kmitania, hlavne pri silových pôsobeniach v smere rovnobežnom so stavebným dielcom. Ďalej možno vytvorením veľkoformátových stavebných dielcov, vo vzťahu k vopred určenej ploche, napríklad stropnej ploche, stenovej ploche, atď., silne redukovať počet staticky problematických miest medzi stavebnými dielcami. V dôsledku rozdielnej orientácie prvkov z dreva alebo drevnej hmoty v krycej vrstve a/alebo v dištančnom prvku sa redukujú predovšetkým tiež napäťové špičky vznikajúce v priebehu zemetrasenia, hlavne v rohových oblastiach, ako napríklad dverových alebo okenných otvoroch budov, takže je možné optimálne použitie stavebného dielca v seizmických

066/B oblastiach. Použitie stavebného dielca ako strešného dielca ďalej umožňuje tiež jeho podoprenie alebo ukladanie na štítových stenách alebo priečkach muriva, čím sa znižuje prácnosť a náklady na konštrukcie krovov.

Stavebný dielec podľa nároku 42 nachádza uplatnenie predovšetkým ako podlahový alebo strešný dielec, kvôli čomu sa na seba ukladá viacero stavebných dielcov. Vo výhodnom vyhotovení je na sebe uložených viacero stavebných dielcov s bočným presadením, pričom presahujú najmenej jednu pozdĺžnu bočnú plochu a/alebo priečnu bočnú plochu stavebného dielca. Pokiaľ sa stavebný dielec napríklad použije ako podlahový dielec, stavebné dielce sa ukladajú na tupý zraz v rade vedľa seba, takže sa vytvorí kvapalinovotesné spojenie medzi vedľa seba ležiacimi stavebnými dielcami.

Úloha vynálezu je však riešená tiež opatreniami podľa nároku 43. Výhodou pritom je, že teraz je možné v širokej miere plno automatické zhotovovanie stavebného dielca v nekonečnom procese, a to jednoduchým spôsobom pri nízkych výrobných nákladoch. Obzvlášť výhodné je pre zhotovovanie usporiadanie dištančných prvkov kolmo na vnútornú povrchovú plochu a spojenie dištančných prvkov s krycou vrstvou na tupo.

Ďalej je úloha podľa vynálezu riešená opatreniami podľa nároku 44. Výhodou je, že je možné reagovať na požiadavku sérii s inými formátmi a bez veľkých prestrojovacích prác, takže je možná vysoká flexibilita výroby.

Výhodné je tiež opatrenie podľa nároku 45, v dôsledku ktorého sa môže značne skrátiť výroba stavebného dielca v nekonečnom procese.

Podľa nárokov 46 až 48 sa navrhli rôzne varianty výroby stavebného dielca, ktorými sa môže vykonávať odlišný sled procesov výrobného procesu a jadrová vrstva z dištančných prvkov, ktorá v natiahnutom stave tvorí približne mriežkovinu, sa po taktoch alebo kontinuálne prikladá na dolnú kryciu vrstvu a môže sa s ňou spojiť. Obzvlášť výhodné je pritom opatrenie podľa nároku 39, v dôsledku čoho sa môže vykonávať jednoduché nanášanie spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku na úzkych stranových plochách dištančných prvkov. Podľa nároku 40 sa umožní výhoda, že už predtvarované dištančné prvky, napríklad lisované alebo extrudované doskové prvky z drevnej hmoty, sa

066/B môžu v stave bez napätia ukladať na kryciu vrstvu a s ňou spájať. Tým tvorí jadrová vrstva systém v podstate bez síl, takže je možné predísť namáhaniam, hlavne šmykovým silám vo vnútri spojovacieho a/alebo spevňovacieho pásma, vyvolaným spätne pretvárajúcimi silami dištančných prvkov.

Výhodné je tiež opatrenie podľa nároku 49, v dôsledku ktorého sa stáva prístupná alebo sa zväčšuje štruktúra tvorená pórmi, dutinami a drevnými prvkami v oblasti spojovacích plôch krycej vrstvy a dištančných prvkov, čím sa jednak zlepšuje tečenie, resp. difundovanie spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku do vnútra materiálu krycej vrstvy a dištančných prvkov, a jednak sa vytvára rovinné, resp. plnoplošné uloženie pre dištančné prvky na vnútornej povrchovej ploche krycej vrstvy.

Výhodné je opatrenie podľa nároku 50, lebo v priebehu výroby stavebného dielca v bezprostredne nasledujúcom pracovnom procese sa môže stavebný dielec vyrobiť ako už konečný produkt, ako strešný dielec s nosičovými prvkami, ako strešnými latami a/alebo ochranou proti poveternosti.

Konečne sú výhodné tiež opatrenia týkajúce sa ukladania spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku podľa nárokov 51 a 52.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je bližšie vysvetlený v nasledujúcom popise na príkladoch vyhotovenia s odvolaním na pripojené výkresy, v ktorých znázorňuje obr. 1 perspektívny pohľad na stavebný dielec v silne zjednodušenom schematickom znázornení, obr. 2 pôdorysný pohľad na čiastkové oblasti dvoch navzájom spojených stavebných dielcov v silne zjednodušenom schematickom znázornení, obr. 3 perspektívny pohľad na čiastkovú časť stavebného dielca s úložnými drážkami pre dištančné prvky, aké sú samotné známe, v silne zjednodušenom schematickom znázornení,

056/B obr. 4 pôdorysný pohľad na čiastkovú oblasť stavebného dielca v silne zjednodušenom schematickom znázornení, obr. 5 perspektívny pohľad na ďalší variant vyhotovenia stavebného dielca podľa vynálezu, v silne zjednodušenom schematickom znázornení, obr. 6 ďalší variant vyhotovenia stavebného dielca podľa vynálezu v čelnom pohľade a v silne zjednodušenom schematickom znázornení, obr. 7 ďalší variant vyhotovenia stavebného dielca podľa vynálezu, v pôdorysnom pohľade na jadrovú vrstvu, v silne zjednodušenom schematickom znázornení, obr. 8 perspektívny pohľad na viacero navzájom spojených stavebných dielcov, v silne zjednodušenom schematickom znázornení, obr. 9 ďalší variant vyhotovenia stavebného dielca podľa vynálezu, v čelnom pohľade a v silne zjednodušenom schematickom znázornení, obr. 10 rez iným variantom vyhotovenia stavebného dielca, v čelnom pohľade a v silne zjednodušenom schematickom znázornení, obr. 11 čelný pohľad na stavebný dielec v silne zjednodušenom schematickom znázornení, obr. 12 rez ďalším variantom vyhotovenia stavebného dielca podľa vynálezu, v čelnom pohľade a v silne zjednodušenom schematickom znázornení, óbr. 13 rez ďalším variantom vyhotovenia stavebného dielca podľa vynálezu, v čelnom pohľade a v silne zjednodušenom schematickom znázornení,

066/B

obr. 14	rez čiastkovou oblasťou stavebného dielca s konštrukciou krycej vrstvy podľa vynálezu a s dištančným prvkom v pohľade, v silne zjednodušenom schematickom znázornení,
obr. 15	rez ukazujúci ďalší variant vyhotovenia konštrukcie krycej vrstvy, v silne zjednodušenom schematickom znázornení,
obr. 16	perspektívny pohľad na stavebný dielec podľa vynálezu, v silne zjednodušenom schematickom znázornení,
obr. 17	rez rovinou XVII - XVII z obr. 16 v silne zjednodušenom schematickom znázornení,
obr. 18	detail spojovacej oblasti dištančného prvku a krycej vrstvy, v reze časťami dištančného prvku a krycej vrstvy, v silne zjednodušenom schematickom znázornení,
obr. 19	detail ukazujúci efekt vzájomného zadrapnutia medzi dištančným prvkom a krycou vrstvou, po vytrhnutí dištančného prvku, v reze a v silne zjednodušenom schematickom znázornení,
obr. 20	príklad použitia stavebného dielca ako stenový a stropný prvok, v bočnom pohľade a v silne zjednodušenom schematickom znázornení,
obr. 21	príkladové vyhotovenie zariadenia na výrobu stavebného dielca podľa vynálezu, v perspektívnom pohľade a v silne zjednodušenom schematickom znázornení, a
obr. 22	ďalšie príkladové vyhotovenie stavebného dielca v bočnom pohľade v silne zjednodušenom schematickom znázornení.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na úvod je potrebné poznamenať, že v rôznych vyhotoveniach sú rovnaké časti a skupiny častí označené rovnakými vzťahovými značkami, pričom skutočnosti obsiahnuté v popise sa môžu preniesť na časti a skupiny častí opatrené rovnakými vzťahovými značkami. Tiež údaje o polohe, zvolenej

066/B v popise, ako napríklad hore, dole, na bokoch, atď., je možné vzťahovať na bezprostredne popísaný, ako i znázornený obrázok a pri zmene polohy sa dajú preniesť na novú polohu. Ďalej môžu tiež jednotlivé znaky alebo kombinácie znakov zo znázornených a popísaných rôznych príkladov vyhotovenia predstavovať samostatné vynálezcovské riešenia.

Na obr. 1 až 4 je znázornený plošný, samonosný a tvarovo stabilný stavebný dielec 1 podľa vynálezu v rôznych pohľadoch a v silne zjednodušenom schematickom znázornení. Stavebný dielec 1, vytvorený ako nosný a/alebo samonosný a tuhý v krútení aspoň sčasti z dreva a/alebo drevnej látky, tvorí najmä viacvrstvovú dosku, ktorá sa môže použiť ako strešný a/alebo stenový a/alebo podlahový a/alebo stropný dielec, atď. Vzhľadom k vysokej tuhosti v krútení stavebných dielcov 1 sa teraz môžu na dielce uložiť tiež materiály alebo látky citlivé na rozlomenie. V znázornenom príklade vyhotovenia má dielec šírku 2, vymedzujúcu vzdialenosť navzájom rovnobežných pozdĺžnych bočných plôch 3, usporiadaných kolmo voči priečnym bočným plochám 5, ktoré ležia vo vzdialenosti zodpovedajúcej dĺžke 4 dielca.

Ako je znázornené v tomto príklade vyhotovenia, má dielec dve navzájom rovnobežne prebiehajúce jednu alebo viacvrstvové krycie vrstvy 7, ležiace vo vzájomnom odstupe tvoriacom výšku 6 kolmú k šírke 2 dĺžky, medzi ktorými leží ďalšia vrstva 10 vymedzujúca čiastkovú výšku 9, hlavne jadrovú vrstvu íl. Výška 12 stavebného dielca 1 je tvorená súčtom výšky bočných stien 13 a hrúbok 14 krycích vrstiev 7. Doskovité krycie vrstvy 7, ktoré sú účelne rovinné, kalibrované a/alebo brúsené, prípadne viacvrstvovo vytvorené, tvoria svojimi vzájomne privrátenými krycími plochami 15a spojovaciu plochu 16a pre medzi nimi uloženú jadrovú vrstvu U. Vzájomne privrátené bočné plochy 17 bočných stien 1_3, usporiadaných kolmo ku krycej ploche 15a, ohraničujú jadrovú vrstvu 11 po ich šírke, pričom jadrová vrstva U, ako je znázornené v tomto príklade vyhotovenia, aspoň miestne hraničí s bočnou plochou 17 bočnej steny 13.

066/B

Krycie vrstvy 7 sa kvôli vymedzeniu výšky 6 udržiavajú vo vzájomnom odstupe jedno a/alebo viacvrstvovo zostavenými pásovými dištančnými prvkami 18, vytvorenými s výhodou z dreva, ktoré ich podporujú. Dištančné prvky 18, usporiadané s výhodou kolmo ku krycím vrstvám 7, tvoria v smere dĺžky 4 jeden alebo viacero vlnitých alebo meandrových stenových prvkov 19, umiestnených vo vzájomných odstupoch v smere dĺžky 4 a/alebo šírky 2. Tie majú tvar periodicky sa opakujúcej plynulej funkcie alebo krivky, ktorej amplitúda meraná v smere šírky 2 môže mať rovnaké alebo odlišné hodnoty pozdĺž dĺžky 4. Prirodzene môžu dištančné prvky 18, majúce väčšiu dĺžku ako je dĺžka 4 stavebného dielca 1, prebiehať tiež v podstate súbežne s krycími vrstvami 7, takže sa vrcholy 20 opierajú o k nim privrátené plochy 15a krycích vrstiev 7.

Ako je znázornené v prednostnom variante vyhotovenia podľa obr. 1, sú najmenej dva navzájom rovnobežne usporiadané dištančné prvky 18, presadené o polovicu vlnovej dĺžky, hlavne stenové prvky 19, ktoré sa prípadne o seba opierajú, i v nezaistenom stave alebo až pri zodpovedajúcom zaťažení, v dôsledku čoho sa tangenciálne v oblasti vrcholov 20 prekrývajú alebo dotýkajú, aspoň bodovo a hlavne líniovo. Zodpovedajúcim opretím stenových prvkov 19 sa môžu preberať vysoké priečne sily. Stenové diely 19, usporiadané súbežne a so vzájomným presadením o polovicu vlnovej dĺžky, vymedzujú medzi dvoma po sebe nasledujúcimi vrcholmi 20 dutinu 21 alebo komoru, ktorá je prípadne na všetkých stranách uzatvorená a je vzduchotesná, ale paropriepustná.

Plošný dielec 1, hlavne vrstevná doska, obsahuje preto viacero dutín 21 alebo komôr oddeľovaných od seba oblasťami dotyku. Účelné sa čiastkové oblasti dvoch navzájom privrátených bočných plôch 23, 24 stenových prvkov 19 dotýkajú tangenciálne, pričom však sa môžu prípadne zdrsniť. Dutiny 21 alebo komory sa môžu prirodzene tiež vytvoriť kosoštvorcovo. Prípadne sa môžu dištančné prvky 18 uložiť s takou vzdialenosťou od seba, že sa o seba opierajú až v zaťaženom stave, alebo sú vzájomne k sebe predpäté v pozdĺžnom a/alebo priečnom smere stavebného dielca 1.

066/B

S výhodou sa vzdialenosť (priečny rozostúp) 25 vrcholov medzi dvoma vzájomne k sebe obrátenými stenovými prvkami 19, meria v smere šírky 2, ktorá je od 200 do 700 mm, s výhodou od 300 do 500 mm, dimenzovaná ako menšia, ako vzdialenosť (pozdĺžny rozostúp) 26 meraná v smere dĺžky medzi dvoma po sebe nasledujúcimi oblasťami 22 dotyku, ktorá je od 800 mm do 3 000 mm, s výhodou od 1 000 mm do 1 400 mm. Hrúbka 27 stenových prvkov 19 je od 4 do 20 mm, s výhodou od 8 do 12 mm, a je s výhodou rovnako veľká alebo väčšia ako hrúbka 14 krycích vrstiev 7, ktorá je od 2 do 20 mm, s výhodou od 5 do 10 mm. Vzájomne opačné úzke stranové plochy 28 stenových prvkov 19, privrátené k povrchovým plochám 15a krycích vrstiev 7, majúce s výhodou rovnakú alebo väčšiu šírku ako je hrúbka 27 dištančných prvkov 18, sú s krycou plochou 15a, resp. spojovacou plochou 16a krycích vrstiev 7 aspoň miestne spojené v tvarovom a/alebo silu prenášajúcom styku, hlavne zlepené v tvarovom styku alebo zlepené na tupo, atď. Hrúbka 29 priamočiarych stenových prvkov 30, resp. bočných stien 13, ktorá je od 5 do 40 mm, s výhodou od 20 do 35 mm, je rovnako veľká alebo väčšia, s výhodou väčšia ako hrúbka 27 stenových prvkov 19.

Samonosný stavebný dielec 1. s dvoma alebo viacerými priestorovo vytvarovanými a/alebo viacvrstvovými krycími vrstvami 7 je spojený pomocou dištančných prvkov 18, rozdelených po povrchových plochách 15a krycích vrstiev 7 aspoň miestne v spojoch s tvarovým stykom a/alebo stykom prenášajúcim silu. Upevňovacie body medzi priestorovo tvarovanými dištančnými prvkami 18 a krycími vrstvami 7 sú v pozdĺžnom smere dištančných prvkov 18 uložené na miestach, ležiacich vo vzájomnom odstupe, a v smere priečnom k pozdĺžnemu smeru vo vzdialenosti od seba, ktorá je väčšia ako hrúbka 27 dištančných prvkov 18. Dištančné prvky 18 sa aspoň v čiastkových oblastiach opierajú kvôli prenášaniu sily o susedné dištančné prvky 18 alebo sú s nimi presuvne spojené.

Dištančné prvky 18 sa tiež prípadne môžu o seba opierať až pri zaťažení, s opretím spôsobilým prenášať zaťaženie, takže v nezaťaženom stave ležia s malým odstupom od seba.

066/B

Kvôli zväčšeniu spojovacej plochy 16b dištančných prvkov 18 sa môžu tieto dištančné prvky opatriť v smere ich výšky 9 na ich oboch krajných oblastiach najmenej jednou lištou, uloženou po aspoň časti dĺžky dištančných prvkov 18, ktorá je spojená s bočnými plochami 23, 24 dištančných prvkov 18.

Pomer priečnych rozostupov 25, meraných naprieč k smeru dĺžky k pozdĺžnym rozostupom 26 meraným v smere dĺžky je od 1 : 2 do 1 : 4, s výhodou od 1 : 3,33 do 1 : 3,5.

Podstatná výhoda samonosného a nosného stavebného dielca 1, majúceho malú hmotnosť, spočíva predovšetkým v tom, že pre krycie vrstvy 7 a dištančné prvky 18, tvorené s výhodou z dreva a/alebo drevných hmôt, je potrebný podiel dreva u krycích vrstiev 7 pri minimálnom rozpätí alebo dĺžke 4 o veľkosti 6 m menší ako 0,04 m³/m² povrchovej plochy 15a, 15b, s výhodou od 0,01 do 0,035 m³/m² povrchovej plochy 15a, 15b, a podiel dreva pásových dištančných prvkov 18, hlavne stenových prvkov 19, 30 a/alebo bočných stien je od 0,0015 do 0,01 m³/m² celkového stavebného dielca 1.

Ako príklad možno uviesť, že hrúbka 27, 29 dištančných prvkov 1_8, hlavne priestorovo tvarovaných alebo zvlnených stenových prvkov 19 je 12 mm a priamočiarych stenových prvkov 30 alebo bočných stien 13 30 mm a pri výške 6, 9 bočných stien 13 alebo stenových prvkov 19 140 mm je potrebný podiel materiálu približne 0,00826 m³/m². Pritom je potrebné v prípade nerovinných stenových prvkov 19 s priečnou odstupovou vzdialenosťou 25 400 mm, majúcich výšku 9 140 mm, materiálový podiel približne 0,005 m³/m². Prirodzene môže mať hrúbka bočnej steny 13 iný rozmer ako hrúbka 27 stenových prvkov 19, 30.

Celková materiálová spotreba dreva a/alebo drevných hmôt pri hrúbke krycích vrstiev 7 s veľkosťou 6 mm potom je približne 0,0203 m³/m². Ako podklad sa na to použijú dve priamočiare bočné steny 13 alebo stenové prvky 30 a sedem priestorovo tvarovaných, resp. nerovinných, resp. zvlnených stenových prvkov 19, pričom stavebný dielec 1, ktorý je v pozdĺžnom smere uložený v oboch navzájom opačných koncových oblastiach a uprostred, a tým

066/B tvorí viacero čiastkových oblastí medzi miestami uloženia, má dĺžku 4 s veľkosťou 12 m a šírku 2 s veľkosťou 2 500 mm.

Ako základ pre výpočet platia nasledujúce funkčné vzťahy:

m² nerovinný stenový prvok / m² stavebný dielec = (výška dištančných prvkov x 1 meter dĺžky x počet nerovinných stenových prvkov x 1,06): (šírka stavebného dielca x 1 meter dĺžky) m² priamočiary stenový prvok / m² stavebný dielec = (výška dištančných prvkov x 1 meter dĺžky x počet priamočiarych stenových prvkov): (šírka stavebného dielca x 1 meter dĺžky) m³ nerovný stenový prvok / m² stavebný dielec = (výška dištančných prvkov x 1 meter dĺžky x počet nerovinných stenových prvkov x hrúbka stenových prvkov x 1,06): (šírka stavebného dielca x 1 meter dĺžky) m³ priamočiary stenový prvok / m² stavebný dielec = (výška dištančných prvkov x 1 meter dĺžky x počet priamočiarych stenových prvkov x hrúbka stenových prvkov x 1,06): (šírka stavebného dielca x 1 meter dĺžky)

V tomto príklade platia priamočiare stenové prvky 30 ako bočné steny

13.

Materiálový podiel dreva a/alebo drevných hmôt pre tento príklad je rozdelený nasledovne:

Celkový objem, resp. priestorový objem pri čiastkovej dĺžke čiastkového úseku 6 m je približne 0,152 m³/m².

Nerovné stenové prvky 19 potrebujú 3,2 %, priamočiare stenové prvky 30 približne 2,1 %, krycie vrstvy 7 približne 7,8 % celkového objemu, resp. priestorového objemu, takže objem jadrovej vrstvy Uje približne 92 %.

066/B

Prirodzene, je možné každé ľubovoľné konštrukčné usporiadanie, závislé od statických požiadaviek.

Samonosný, tvarovo stabilný stavebný dielec 1 s jednou alebo viacerými krycími vrstvami 7, obsahuje viacero priestorovo tvarovaných dištančných prvkov 18, rozdelených po povrchových plochách 15a krycích vrstiev 7, ktoré sú s krycími vrstvami 7 aspoň miestne spojené v tvarovom a/alebo silu prenášajúcom styku, a tvoria jadrovú vrstvu ÍL Tá je vytvorená z pásovo a nerovinne vytvorených dištančných prvkov 18, pričom jadrová vrstva 11 tvorí od 50 % do 98 % objemu stavebného dielca 1. Dištančné prvky 18, rozdelené po krycej ploche 15a krycej vrstvy 7, potrebujú od 10 % do 50 % materiálového objemu stavebného dielca 1, pričom úzke čelné plochy 28 dištančných prvkov

18, privrátené k povrchovým plochám 15a, sú usporiadané v podstate rovnobežne s povrchovou plochou 15a krycích vrstiev 7.

Je potrebné poukázať na to, že stavebný dielec 1, hlavne krycie vrstvy 7 a/alebo stenové prvky 19, 30 môžu byť tiež tvorené kovovým alebo nekovovým materiálom a/alebo plastom vystuženým sklenenými vláknami.

Prirodzene je tiež možnosť, že stenové prvky 19, vzájomne presadené o polovicu dĺžky vlny alebo usporiadané s rovnakou fázou, s výhodou oblúkovito zakrivené, sú uložené s odstupmi v smere šírky, a v pozdĺžnom smere stavebného dielca 1 je preto viacero vedľa seba usporiadaných dutín 21 alebo komôr, ohraničených vlnitými stenovými prvkami 19 a/alebo priamočiarymi stenovými prvkami 30 alebo bočnými stenami 13.

Ďalej môžu byť stenové prvky 1_9, 30 a/alebo stenové prvky 19 a bočné steny 13 v oblasti vrcholov 20 alebo dotykových oblastí 22 rovnako spojené v tvarovom a/alebo silu prenášajúcom styku.

Na obr. 2 je znázornený pôdorysný pohľad na viacero stavebných dielcov 1 v silne zjednodušenom a schematickom znázornení. Stenové prvky

19, umiestnené v odstupe od seba a s hrúbkou 29, ktoré sú voči sebe posunuté o polovicu dĺžky vlny, hraničia aspoň miestne líniovo s povrchovou plochou 17 bočnej steny 13 alebo s povrchovou plochou 23, 24 priamočiareho stenového prvku 30, ktorý je vytvorený s hrúbkou 29 zodpovedajúcou ich vzdialenosti.

066/B

Ak sa medzi dvoma susednými dištančnými prvkami 18 nechá medzera, je cez túto dutinu alebo kanál, vymedzovaný medzerou, možná cirkulácia prostredia, ako je to potrebné kvôli zaisteniu prevetrávacích a odvetrávacích úloh.

Stenový prvok 30 alebo bočná stena 13 a vlnito zakrivený stenový prvok 19 ohraničujú dutinu 21 alebo komoru. Samozrejme, je tiež možné, aby navzájom vedľa seba ležiace vlnito zakrivené stenové prvky 19 boli spolu súbežné a prebiehali fázovo súhlasne alebo s posunutím fázy a so vzájomným odstupom. Medzi stenovými prvkami 19 môže byť uložený jeden alebo viacero stenových prvkov 30. Prirodzene, stenové prvky 19 sa môžu navzájom spojiť v jednej alebo viacerých oblastiach 22, prekrývajúcich krycie vrstvy 7 a/alebo stenový prvok 30. Prirodzene, môže byť medzi priamočiarym stenovým prvkom 30 a/alebo bočnými stenami 13 tiež uložených viacero nerovinných stenových prvkov 19.

Viacero stavebných dielcov 1, ktoré sú v oblasti spojenia 32 na sebe na tupo uložené a sú v nekonečnej forme navzájom spojené v tvarovom styku a/alebo styku prenášajúcom silu, môžu sa pomocou jedného alebo viacerých spojovacích prvkov 31 spojiť do veľkoplošného stavebného dielca 1. S výhodou obsahujú navzájom spájané stavebné dielce 1, hlavne ich krycie vrstvy 7, na aspoň jednej z navzájom privrátených čelných plôch, ktoré sú uložené pri koncových oblastiach 33 a/alebo na úzkych čelných plochách krycích vrstiev 7, opornú a/alebo spojovaciu plochu 34 (obr. 3), ktorá je usporiadaná aspoň šikmo po hrúbke 14. S výhodou prebieha oporná a/alebo spojovacia plocha 34 po celej šírke 2 a/alebo dĺžke 4 alebo len po časti šírky 2 a/alebo dĺžky 4 krycích vrstiev 7. Účelne obsahuje jedna z krycích vrstiev aspoň drážkové zahĺbenie 35 s aspoň dvoma opornými a/alebo spojovacími plochami 34 zbiehajúcimi sa k sebe v sklone, do ktorého vystupuje alebo zapadá im zodpovedajúci výbežok, tvorený ďalším stavebným dielcom 1. Medzi navzájom privrátenými a spolu spájanými opätovnými a/alebo spojovacími plochami 34 oboch k sebe privrátených stavebných dielcov 1 je účelne vložená výplňová a/alebo lepiaca vrstva. Takouto kombináciou spojovacích prvkov 31 sa môže vytvoriť veľkoplošný jednodielny stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie

066/B a vystaviteľný predovšetkým veľkému zaťaženiu v ťahu a v ohybe. Samozrejme, bočné steny 13 sa môžu tiež vybaviť spojovacím prvkom 31_, takže sú navzájom spájateľné miestne sa prekrývajúcimi bočnými stenami 13.

Stenové prvky 19 a/alebo 30 vzájomne spájaných stavebných dielcov 1 môžu v oblasti 32 spojenia na seba nadväzovať na tupo alebo sa miestne presahovať alebo prekrývať, pričom v týchto miestach sa môžu tiež spojiť stykom s prenosom sily a/alebo tvarovým stykom.

Ako možno lepšie odvodiť z obr. 3, stavebný dielec 1 v koncovej oblasti 33, spojenej s ďalším stavebným dielcom 1_, je opatrený zahĺbením 35, do ktorého vyčnieva výbežok ďalšieho stavebného dielca 1. Dištančné prvky 18, na tupo na sebe nadväzujúce alebo prekrývajúce sa v oblasti 2 spojenia a/alebo krycie vrstvy 7 stavebných dielcov 1, tvoria rovnoplochý prechod medzi vzájomne spájanými stavebnými dielcami 1 a umožňujú silu prenášajúcim a/alebo tvarovým stykom vytvorenie spojovacieho prvku 31_, prenášajúceho silu a/alebo moment. Prirodzene, vzájomne privrátené dištančné prvky 18 a/alebo krycie vrstvy 7 v oblasti 32 spojenia sa môžu opatriť úkosmi.

Stenové prvky 19 a/alebo stenové prvky 30 vytvárajú odstup krycích vrstiev 7, vytvorených s výhodou viacvrstvovo, s veľkosťou výšky 9, s odčítaním hĺbky drážok na uloženie stenových prvkov 19, 30, ako bude ešte presnejšie popísané. Ďalej by tiež bolo možné, aby sa viacero stavebných dielcov 1 vzájomne spojilo prostredníctvom najmenej jedného spojovacieho prvku na navzájom odvrátených krycích plochách 15b krycích vrstiev 7 v tvarovom styku a/alebo styku s prenosom sily.

Ako je možné ďalej odvodiť z obr. 3, môže sa krycia vrstva 7 vytvoriť ako viacvrstvová. Krycia vrstva 7 je napríklad tvorená medzivrstvou 36 ležiacou medzi v odstupe od seba uloženými vrchnými vrstvami 37, spojenými navzájom plniacou a/alebo lepivou vrstvou alebo umelou živicou. Medzivrstva 36 sa môže tvoriť navzájom zlepenými alebo zlisovanými lištami 38 z dreva a/alebo drevných hmôt alebo zo sendvičového dielu, napríklad pozostávajúceho z rôznych penových plastov alebo zodpovedajúcej hliníkovej konštrukcie a dreva alebo drevných hmôt a podobne.

066/B

Samozrejme, existuje tiež možnosť, že medzivrstva 36 je vytvorená z prepregu známeho zo stavu techniky, hlavne vláknového prepregu, alebo z dyhových vrstiev, usporiadaných v pozdĺžnom smere a/alebo v smere, ktorý je orientovaný naprieč k pozdĺžnemu smeru alebo sa križujúcich a navzájom zlepených, pričom dyhové vrstvy sú uložené kvôli optimalizácii silového toku.

Účelne obsahuje pre tento účel najmenej jedna dyhová vrstva krycích vrstiev 7 a/alebo stenových prvkov 19, 30 a/alebo bočných stien 13 v rovine kolmej k smeru jej dĺžky a/alebo naprieč k pozdĺžnemu smeru dyhovej vrstvy najmenej jeden úkos S, ktorý zodpovedá inému úkosu S, ktorý sa s ňou má spojiť. Tým je medzi jednotlivými dyhovými vrstvami vytvorená oblasť prekrytia alebo spojenia. S výhodou sú úkosy S usporiadané tak, že ležia v opačných krycích vrstvách 7 v pozdĺžnom smere s odstupom, teda so vzájomným presadením. Kvôli lepšej prehľadnosti sa toto schematicky znázornilo na obr. 2.

Iné ďalej neznázornené vyhotovenie spočíva v tom, že v pozdĺžnom smere stavebného dielca 1 na seba dosadá na tupo viacero za sebou uložených dištančných prvkov 18, hlavne stenových prvkov 19, 30, alebo že tieto prvky sú uložené v aspoň miestne sa presahujúcej alebo prekrývajúcej polohe a sú prípadne spojené. Účelne sú oblasti spojenia v pozdĺžnom smere stavebného dielca 1 uložené so vzájomným presadením, takže nie sú vytvorené v podstate žiadne miesta núteného zlomu, ktoré by vyplývali zo spojovacích miest ležiacich v rovnakej rovine. Prirodzene, môžu sa takto rovnako vytvoriť krycie vrstvy 7.

Tak isto sa môžu medzi jednotlivými dyhovými vrstvami uložiť tiež parotesné zábrany alebo vláknité výstuže alebo ochranné prostriedky proti ohňu. Medzi vrchnými vrstvami 37 majúcimi účelne šírku 2 a/alebo dĺžku 4, sú uložené lišty 38 obdĺžnikového prierezu, ktorých väčší prierezový rozmer leží s výhodou v smere hrúbky 14 krycej vrstvy 7. Lišty 38, usporiadané v pozdĺžnom a/alebo priečnom smere krycích vrstiev 7, sú spojené s vrchnými vrstvami 37, najmä zlepené. Vrchné vrstvy 37, prekrývajúce úzke strany líšt 38, poskytujú krycej vrstve 7 vysokú pevnosť v ohybe a v ťahu, ktorá prípadne

066/B usporiadaním jednej alebo viacerých líšt 38 z kovu a/alebo plastu, prispievajú k zvýšeniu pevnosti v ohybe v pozdĺžnom a/alebo priečnom smere.

Ako je schematicky znázornené, môžu dištančné prvky 18, hlavne stenové prvky 19 a/alebo 30 obsahovať viacero vrstiev, pričom medzi vrchnými vrstvami 39 je uložená jedna alebo viacero medzivrstiev 40, ktoré sú vytvorené napríklad z dreva a/alebo drevných hmôt alebo syntetických živíc a/alebo plniaceho alebo lepivých vrstiev alebo penových plastov alebo hliníkových konštrukcií a podobne. Prirodzene, existuje možnosť, že krycie vrstvy 7 a/alebo stenové prvky 19 a/alebo 30 pozostávajú z latovkových lamiel alebo zo zlepenej preglejky alebo z lisovaných dielov na báze triesok s výstužou alebo bez výstuže alebo z kovu atď.

Úložná drážka 41, zahĺbené vytvorená v najmenej jednej z privrátených povrchových plôch 17 krycích vrstiev 7, polohuje alebo drží stenové prvky 19 a/alebo 30, prebiehajúce v pozdĺžnom alebo priečnom smere, zasadených do drážky 41. Pritom korešponduje prierezový priebeh stenových prvkov 19 a/alebo 30 s prierezovým priebehom úložných drážok 41, pričom šírka úložných drážok 41 je účelne dimenzovaná ako o niečo väčšia ako hrúbka 27 alebo 29 stenových prvkov 19 alebo 30, v ktorých je v dutom žliabku vymedzovanom rozdielom voči rozmerom 27, 29 uložená tesniaca hmota, atď. alebo plastová zálievka na polohovanie stenových prvkov 19, 30. Prirodzene, je tiež možné úložnú drážku 41 vytvoriť ako drážku na lícované zasadenie.

Na obr. 14 je znázornený ďalší variant vyhotovenia stavebného dielca 1 v pôdoryse pri silne zjednodušenom schematickom znázornení. Medzi oboma proti sebe ležiacimi bočnými stenami 13 je v pozdĺžnom smere usporiadaných v pozdĺžnom smere viacero stenových prvkov W, 30, pričom medzi najmenej dvoma stenovými prvkami 19, 30, posunutými voči sebe o polovicu dĺžky vlny, je uložený priamočiary stenový prvok 30. Nasledujúci, resp. susedný vlnitý stenový prvok 19 prilieha bezprostredne k predchádzajúcemu vlnitému stenovému prvku 1_9, takže k sebe priliehajú vlnité stenové prvky 19 alebo vlnité a lineárne stenové prvky 30. Najmenej jedna z krycích vrstiev 7 obsahuje ďalšiu vrstvu 43, spojenú cez výplňovú alebo lepiacu vrstvu 42 s povrchovou plochou

066/8

15b krycej vrstvy 7, pričom táto ďalšia vrstva 43 zrejme tvorí ochrannú vrstvu 44, vytvorenú z nehorľavého alebo ťažko horľavého materiálu, hlavne minerálnej hmoty. Prirodzene, ochranná doska 44 sa môže opatriť protipožiarnym povrstvením. Nehorľavá alebo ťažko horľavá ochranná doska 44, prípadne s nehorľavým povrstvením, je spojená s krycou vrstvou 6 ťažko horľavým lepidlom. Ďalšia možnosť spočíva vtom, že vrstva 43 je vytvorená napríklad z minerálnej vlny za účelom tepelnej izolácie alebo z plastu, ako napríklad penového polystyrénu alebo zdyhových vrstiev alebo kovových materiálov alebo materiálov odpudzujúcich žiarenie, ako napríklad z olova.

Ochranná doska 44 sa môže vyrobiť z nehorľavého, ale v prípade požiaru napeňovateľného a izolujúceho materiálu, napríklad kremičitanu draselného alebo sodného. Prirodzene, vrstva 43 sa napríklad môže tvoriť fasádnym obkladom, ako napríklad dekoračnou doskou, atď., alebo z plastovej fólie alebo súvrstvia fólie z plastu alebo hliníka alebo z plechu alebo dyhovej vrstvy alebo vodu odpudzujúceho materiálu, hlavne z impregnovaných materiálov.

Ďalšia možnosť spočíva v integrácii prvkov na využitie slnečnej energie, najmä kolektorov alebo fotovoltaiky.

Obr. 2 a 4 znázorňujú len príkladové vyhotovenia, pokiaľ ide o usporiadanie stenových prvkov 19, 30 medzi oboma protiľahlými, s výhodou rovnobežne usporiadanými bočnými stenami 13. Prirodzene, stenové prvky 19, ako je znázornené, sa môžu usporiadať tiež súbežne a s rovnakou fázou a/alebo sa môže kombinovať viacero stenových prvkov 19, presadených o polovicu dĺžky vlny, a ďalšie stenové prvky 19 sú usporiadané s rovnakou fázou, pričom medzi nimi môžu napríklad byť uložené, aspoň miestne, lineárne stenové prvky 30. Stenové prvky 19, 30 a/alebo bočné steny 13 a/alebo krycie vrstvy 7 sa môžu navzájom spojiť v styku prenášajúcom silu a/alebo tvarovom styku, hlavne zlepiť, zglejiť, zosvorkovať a podobne.

V spoločne popisovaných obr. 5 a 6 sú znázornené ďalšie varianty vyhotovenia v rôznych pohľadoch v silne zjednodušenom schematickom zobrazení. Stavebný dielec 1, znázornený na obr. 5, je tvorený v podstate

066/B krycími vrstvami 7, majúcimi šírku 2 a dĺžku 7, bočnými stenami 13 vymedzujúcimi šírku 2 a dištančnými prvkami 18 majúcimi výšku 9, hlavne stenovými prvkami 19 a/alebo 30. Stenové prvky 19, 30, usporiadané medzi krycími vrstvami 7, prebiehajú v smere dĺžky 4 a/alebo šírky 2 stavebného dielca 1, ako je možné odvodiť tiež pre ostatné vyhotovenia, pričom môžu byť tvorené jednou alebo viacerými čiastkovými vrstvami.

Jedna z oboch jedno- alebo viacvrstvovo konštruovaných a priestorovo tvarovaných krycích vrstiev je tvorená ako zakrivená konkávna krycia vrstva 7, privrátená k doskovitej druhej krycej vrstve 7. Prirodzene, krycia vrstva 7, ležiaca proti rovnoplochej krycej vrstve 7, môže mať tvar konvexné zakrivenej plochy, alebo majú obe proti sebe ležiace a súbežne usporiadané krycie vrstvy 7 rovnaké konvexné alebo konkávne zakrivenie, takže tvoria v podstate kruhový oblúkový segment. Tým sa môžu vytvoriť najrôznejšie tvary objemových telies alebo stavebných dielcov 1_. S výhodou sú dištančné prvky 18 zlepené s krycími vrstvami 7 pri ich tvarovaní, čim sa dá dosiahnuť zvýšenie únosnosti. Zhotovenie jednotlivých potrebných stavebných dielcov sa účelne vykonáva pomocou strojov s CNC riadením s hospodárnymi výrobnými nákladmi.

Ak je jedna z oboch v pozdĺžnom smere proti sebe ležiacich výšok 9 jadrovej vrstvy, resp. výška 12 stavebného dielca 1_, tvorená výškou 9 a hrúbkami 14 krycích vrstiev vytvorená ako podstatne vyššia ako proti nej ležiaca výška 9, takýto stavebný dielec 1 sa môže vyrobiť osadením plastového povlaku, odolného proti oderu, na povrchovej ploche 15b krycej vrstvy 7, odvrátenej od jadrovej vrstvy 11., napríklad skateboardová dráha, ktorá hlavne po vyplnení dutín 21 alebo komôr materiálom, najmä recyklovaným materiálom, plastom a podobne, umožňuje jednak tlmiaci účinok a jednak minimalizáciu šumu tlmením zvukových vín.

066/B

Ďalší variant vyhotovenia, znázornený na obr. 6, ukazuje, že najmenej jedna z krycích vrstiev 7 alebo bočných stien 13 prebieha v pozdĺžnom smere a/alebo v na ňom priečnom smere stavebného dielca 1 šikmo k protiľahlej krycej vrstve 7 alebo bočnej stene 13 a napríklad tvorí nosný prvok pre nosnú konštrukciu. Pritom prebieha najmenej jedna krycia vrstva 7, uložená medzi bočnými stenami 13, šikmo k tejto protiľahlej krycej vrstve 7. Samozrejme, obe krycie vrstvy 7 sa môžu uložiť zbiehavo k sebe alebo sa súbežne usporiadať. Medzi týmito krycími vrstvami 7 sú uložené stenové prvky 19, 30, prebiehajúce súbežne s bočnými stenami 13, ktorých výška 9 plynulo klesá v závislosti od uhlového priebehu smerom k menšej výške 6 bočnej steny 13.

Prirodzene, sú možné všetky geometrické tvary v usporiadaní krycích vrstiev 7 a/alebo bočných stien 13 a stenových prvkov 19 a/alebo 30. Napríklad môže mať stavebný dielec 1 v rovine kolmej k jeho pozdĺžnemu smeru približne lichobežníkový alebo štvorcový alebo obdĺžnikový prierez, ktorého prierezové rozmery môžu v pozdĺžnom smere narastať alebo sa zmenšovať.

Na obr. 7 je znázornené ďalšie vyhotovenie v pôdoryse a v značne zjednodušenom schematickom znázornení. Dištančné prvky 18 sú tvorené viacerými bunkami 45, ktorých steny 46 sa môžu vytvoriť z dreva a/alebo z drevných hmôt alebo z kovu, atď., s výhodou z hliníka, a sú usporiadané kolmo k povrchovej ploche 15a krycej vrstvy 7 smerom k protiľahlej krycej vrstve 7. Bunky 45 majú štvorcovú a/alebo šesťuholníkovú voštinovú štruktúru a ich steny pozostávajú z čiastočne jednoduchých a čiastočne dvojitých prepážok 47, ktoré sú navzájom spojené alebo zvarené, atď. Bočné steny 13 a/alebo prepážky 47 ohraničujú vzduchotesne uzatvorené dutiny alebo komory 21, ktoré sú prípadne plniteľné nehorľavými alebo ťažko horľavými a/alebo tepelne izolačnými materiálmi.

Na spoločne popisovaných obr. 8 až 13 je znázornený stavebný dielec 48 podľa vynálezu v rôznych pohľadoch. Stavebný dielec 48 je tvorený jedným alebo viacerými aspoň sčasti sa prekrývajúcich dielcov 1. Stavebný dielec 1 je v podstate tvorený krycími vrstvami 7, majúcimi šírku 2 a dĺžku 4, bočnými stenami 13 vymedzujúcimi šírku 2, a dištančnými prvkami 18, hlavne stenami

066/B a/alebo 30 a/alebo bunkami 45. Ako možno odvodiť z príkladov vyhotovenia, môže sa každé z vyhotovení vybaviť materiálmi tlmiacimi hluk, tepelnoizolačnými, nehorľavými alebo ťažko horľavými, ako je čiastočne schematicky znázornené, uloženými v dutinách 21 alebo v komorách. Bočné plochy 5 vymedzujú výšku 12, pričom výška 12 môže mať v smere dĺžky stavebných dielcov! rôznu veľkosť.

Ako nie je ďalej znázornené, môžu sa jeden alebo viacero stavebných dielcov 1 napríklad tiež spojiť s lepeným väzníkom alebo nosnou konštrukciou, atď., vo forme primárnej štruktúry.

Ako je lepšie zrejmé z obr. 8, je viacvrstvový stavebný dielec 48 tvorený najmenej dvoma čiastkovými stavebnými dielcami !, uloženými na sebe a v smere šírky 2 a/alebo dĺžky 4 a vzájomne spolu spojenými v tvarovom styku a/alebo styku spôsobilom prenášať silu. Za sebou a/alebo vedľa seba uložené viacvrstvové stavebné dielce 48 sa prekrývajú v oblasti 49 spojenia, kde sú stavebné dielce ! na ich navzájom privrátených pozdĺžnych bočných plochách 3 a/alebo priečnych bočných plochách 4 a/alebo na vonkajších, navzájom privrátených a prekrývajúcich sa povrchových plochách 15b krycích vrstiev 7, navzájom spojené v tvarovom styku a/alebo styku spôsobilom prenášať silu. Prirodzene, v oblasti pozdĺžnej bočnej plochy 3 sa môže oblasť spoja 42 vytvoriť na spojenie viacerých stavebných dielcov !. S výhodou sú obojstranne proti sebe ležiace 1 stavebné dielce jednej z plôch 50 k sebe prisadené na tupo. Medzi navzájom privrátenými pozdĺžnymi bočnými plochami 3 a/alebo priečnymi bočnými plochami 4 a/alebo na navzájom privrátených povrchových plochách 15b krycích vrstiev 7 sa s výhodou uloží výplňová alebo lepivá vrstva, ktorá oba stavebné dielce 1 spolu spája v tvarovom styku a/alebo styku spôsobilom prenášať silu.

Stavebné dielce 1 na ploche odvrátenej od plochy 50 a vzájomne privrátené sú s výhodou uložené s malým vzájomným odstupom, takže po vzájomnom priložení a spojení oboch stavebných dielcov ! sa vytvorí medzera alebo pružná dilatačná špára, takže eventuálne sa vyskytujúce tolerancie, ako napríklad uhlová chyba, atď., nemajú žiaden vplyv na napríklad tekutinotesné

066/B spojenie stavebných dielcov 1 navzájom spájaných na ploche 50. Prípadne sa môžu stavebné dielce 1 tiež navzájom spojiť v oblasti 49 spojenia na navzájom privrátených a prekrývajúcich sa priečnych bočných plochách 5 alebo povrchových plochách 15b. Ďalej sa môžu medzerou vyrovnávať akékoľvek napätia, vyvolávané teplotnými rozdielmi. Vzájomným nastavovaním viacerých stavebných dielcov 1 sa môže vytvoriť veľkoplošný viacvrstvový plošný dielec 48, hlavne podlahový dielec alebo stenový dielec alebo strešný dielec.

Samozrejme, existuje tiež možnosť, aby stavebné dielce 1 boli tiež v smere ich dĺžky 4 a/alebo šírky 2 uložené so vzájomným presadením. Ďalšou možnosťou je, že napríklad stavebný dielec 1, privrátený k ploche 50, prečnieva na oboch protiľahlých pozdĺžnych bočných plochách 3 a/alebo čelnej koncovej oblasti 33.

Ako je ďalej schematicky znázornené, je tiež možné použiť dištančné prvky 18 v tvare približne písmena I, ktoré sú vytvorené z dreva alebo s výhodou z profilov vytlačených z plastu atď. a vytvárané v podstate súmerne od seba odvrátenými stenovými úsekmi v tvare písmena U, majúcimi spoločnú zvislú stojinu a priečne príruby. Medzi zvislou stojinou a priečnymi prírubami je prechodová oblasť v tvare kruhového oblúka, dimenzovaná ako veľká vzhľadom k výške 9 dištančného prvku 18. Komora, umiestnená medzi opačnými priečnymi stenami, slúži na uloženie lepidla, hlavne vodostáleho lepidla, čím sa dosiahne zväčšenie spojovacej plochy 16b.

Ako je zrejmé z obr. 9 a 10, dutiny 21, resp. komory sú aspoň sčasti vyplnené tepelno a/alebo zvukovo izolačnými a/alebo ťažko horľavými a/alebo nehorľavými plnidlami 51, ktoré môžu mať najrôznejšie vlastnosti. Vytvorením radu dutín 21 alebo komôr sa dosiahne jednak plošné rozdelenie zaťaženia a vysokej šmykovej pevnosti stavebného dielca 1 a jednak segmentovanie plnidla 51_. Plnidlo 51 sa môže napríklad tvoriť sypaným materiálom, organickými alebo anorganickými látkami, najmä pilinami alebo trieskami, celulózou atď., alebo nehorľavou kamennou vlnou alebo plastami alebo recyklovaným materiálom. Segmentovaním sa predovšetkým dá zabrániť zosadávaniam, ku ktorým môže dochádzať napríklad pri šikmej alebo zvislej

066/B polohe zabudovania stavebných dielcov 1, resp. 48. Uložením rôznych vrstiev plnidiel 51, majúcich rozdielnu tepelnú vodivosť, je možné dosiahnuť optimalizovaný tepelný prestup. Samozrejme, plnidlo 51 sa môže napríklad tiež vystužiť vláknami.

Ako. je zrejmé z obr. 10; môže sa d.utina 21 alebo komora tiež vyplniť plnidlom 51 len sčasti, pričom vo voľnom priestore, ktorý zostal medzi povrchom plnidla 51 a povrchovou plochou 15a, je k dispozícii voľná vzduchová vrstva. Plnidlo 51 tak nie je stále bezprostredne vystavené meniacim sa podmienkam okolia, takže neodchádza k negatívnemu ovplyvňovaniu vlastností plnidla 51.

Ako je lepšie zrejmé na obr. 11, môže sa prirodzene uložiť na seba tiež viacero stavebných dielcov 1, pričom napríklad medzi dvoma vonkajšími stavebnými dielcami 1 je uložený najmenej jeden ďalší stavebný dielec 1, ktorý presahuje najmenej jednu pozdĺžnu bočnú plochu 3 a/alebo priečnu bočnú plochu 4 najmenej jedného z vonkajších stavebných dielcov 1. Tým sa môže vytvoriť najmenej jedno zasúvacie spojenie medzi viacerými vedľa seba usporiadanými stavebnými dielcami 1. Prirodzene, pri tomto usporiadaní sa môžu tiež vyplniť dutiny 21 alebo komory najmenej jedného stavebného dielca 1 celkom alebo aspoň sčasti plnidlom 51.

Na obr. 12 a 13 sú teraz znázornené dve ďalšie vyhotovenia, ktorých dutiny 21 alebo komory sú celkom alebo sčasti vyplnené plnidlami 51.

Ako je znázornené na obr. 12, stenovými prvkami 19, 30, ležiacimi s odstupom od seba, z najmenej jedného stavebného dielca 1 sa preberá cirkulácia média, v dôsledku čoho prípadne nie je potrebná v plnenom stavebnom dielci 1 žiadna prídavná parotesná zábrana. Prídavné sa ďalším navrchu uloženým stavebným dielcom 1 dosiahne zvýšenie únosnosti. Uložením krycej vrstvy 7 otvorenej pre difúziu, čo je dosiahnuteľné napríklad prestupovými otvormi prechádzajúcimi krycou vrstvou 7 alebo difúzne otvorenými materiálmi, je cez oba stavebné dielce 1 možná cirkulácia média. Tým je možné predísť viacerým nákladom pri výrobe prídavného usporiadania alebo upevnenia napríklad nakašírovanej alebo nalepenej parotesnej zábrany

056/B na stavebnom dielci 1.. Okrem toho existuje možnosť, že môže dochádzať k cirkulácii média priechodnými otvormi alebo difúzne otvorenými materiálmi medzi viacerými naplnenými alebo nenaplnenými stavebnými dielcami L

Ako je rovnako zrejmé z tohto obrázku, môžu dištančné prvky 18 obsahovať najmenej jednu vrchnú vrstvu 39 a najmenej jednu medzivrstvu .40. Medzivrstva 40 je tvorená viacerými pozdĺžnymi lištami, ktoré prebiehajú v pozdĺžnom smere medzi proti sebe ležiacimi a v odstupe od seba vrchnými vrstvami 39 dištančných prvkov 18. Účelne ležia po výške 9 od seba v odstupe a medzivrstvy 40 sú spojené s vrchnými vrstvami 39, pričom v koncových oblastiach privrátených ku krycím vrstvám 7 je uložená pozdĺžna lišta. Výhodné pritom je, že sa tým vytvorí väčšia spojovacia plocha 16b a okrem toho sa dosiahne tepelné zlepšenie.

Na obr. 13 je znázornené ďalšie vyhotovenie, u ktorého tvorí najmenej jeden stavebný dielec 1, hlavne krycej vrstvy 7, definovanú oblasť 52 na riadenie odhorievania, ktorej látkové zloženie je dimenzované na základe potrebnej doby protipožiarnej odolnosti. Táto ťažko horľavá oblasť 52 na riadenie odhorievania môže pozostávať napríklad z kovového alebo organického alebo anorganického materiálu. Na tento účel sa môžu použiť všetky materiály známe zo stavu techniky. K nim patria prirodzene tiež materiály, ktoré pri zvýšenej teplote uvoľňujú vodu, ako napríklad hydroxidy hlinité, alkalické kovy kremičitanov, hydratované fosfáty, hydratované borokremičitany, atď. Účelne je jadrová vrstva H. zvyšujúca pevnosť, vytvorená rovnako z ťažko horľavých alebo nehorľavých materiálov alebo plnidiel 51, ktoré pozostávajú z viacerých rôznych komponentov alebo látok. Obzvlášť výhodné pri tomto usporiadaní je, že po odhorení stavebného dielca Ί vybaveného oblasťou na riadenie odhorievania môžu byť ťahové a/alebo tlakové sily prenášané z ďalšieho stavebného dielca 1, vykazujúceho zvyškovú únosnosť. Ako je zrejmé z jednotlivých obrázkov, dištančné prvky 18 nad sebou uložených stavebných dielcov 1, usporiadané v rovnakej prierezovej rovine, sa môžu uložiť v smere šírky 2 nad sebou alebo vzájomne presadene, čo predovšetkým vedie k tepelnému zlepšeniu.

066/B

Prirodzene, stavebný dielec 1 môže aspoň čiastočným vyplnením dutín 21 alebo komôr plnidlami 51 rovnako vytvárať zvukovo a/alebo tepelne izolujúcu jadrovú vrstvu H, ktorou sa môžu preberať prevetrávacie alebo vetracie úlohy a/alebo oblasť 52 na riadenie odhorievania.

S výhodou sú stenové prvky 19 a/alebo 30, tvoriace dištančné prvky 18, tvorené dyhovými vrstvami, usporiadanými v smere dĺžky a/alebo v smere na ňu priečnom, prekrývajúcimi sa a navzájom zlepenými alebo latovkovými lamelami a podobne. Prirodzene, tiež sa môžu medzi jednotlivými dyhovými vrstvami uložiť aj parotesné zábrany z hliníkových alebo plastových fólii alebo vláknové výstuže alebo ochranné prostriedky proti ohňu alebo tepelno-izolačné materiály a/alebo kovové materiály, atď. Dištančné prvky 18 sú s krycími vrstvami hlavne na tupo zlepené na ich spojovacej ploche 16a a/alebo sú zalepené v tvarovom styku do úložnej drážky 41. Krycie vrstvy 7 sa môžu prirodzene tvoriť všetkými doskami známymi zo stavu techniky, ako napríklad vláknovými doskami, hlavne stredne hutnými vláknovými doskami MDF alebo OSB alebo laminátovými doskami alebo kompaktnými doskami alebo povrstvenými trieskovými doskami alebo sendvičovými doskami, atď. Prirodzene, dištančné prvky 18 viacerých navzájom spájaných stavebných dielcov 1 sa môžu na ich čelných vzájomne privrátených úzkych stranách opatriť úkosom a/alebo rybinovým či zazubeným spojom, takže sa môže vytvoriť nekonečný stavebný dielec.

Na záver je potrebné ešte poznamenať, že vzduchotesné, ale účelne paropriepustné dutiny 21 alebo komory sú opatrené priechodným otvorom vybaveným membránou alebo parným ventilom, pričom tlak vyvíjaný pri ožiarení slnkom alebo vysokých rozdielov teplôt v dutinách 21 sa môže vyrovnávať na atmosférický tlak. Účelne sú proti sebe ležiaca koncová oblasť 33 prvého stavebného dielca a koncová oblasť 33 posledného stavebného dielca 1 opatrené najmenej jednou uzatváracou lištou, v ktorej je uložená membrána alebo parný ventil, nepriepustná pre vzduch, v dôsledku čoho môže pozdĺžnom smere stavebného dielca 1 tlak pary unikať cez membránu alebo parné ventily. Priepustnosť pre paru je možná cez dištančné prvky 18 ležiace

066/B so vzájomným odstupom a/alebo paropriepustnými dištančnými prvkami 18 alebo krycími vrstvami 7.

V spoločne popísaných obr. 14 a 15 je znázornená čiastková oblasť stavebného dielca 1 v bočnom pohľade, v reze a v čiastočne zjednodušenom schematickom znázornení. Krycie vrstvy 7, obsahujúce viacero čiastkových vrstiev 53, 54, sú uložené vo vzájomnom odstupe zodpovedajúcom výške 9 dištančných prvkov 18, hlavne stenových prvkov 19, 30, a tvoria výšku 19 stavebného dielca 1. Čiastkové vrstvy 53, 54 obsahujú každá dve alebo viacero zložkových vrstiev 55, 56, pričom aspoň jedna zo zložkových vrstiev 55, 56 obsahuje viacero za sebou uložených dyhových úsekov 57, 58 alebo dyhových subvrstiev v krycej vrstve a/alebo v dištančnom prvku 18 stavebného dielca 1, v dôsledku čoho sa spojovacia oblasť 59 zložkovej vrstvy 55, 56, vytvorená medzi za sebou uloženými dyhovými úsekmi 57, 58, plnoplošne prekrýva ďalšou s ňou rovnobežne usporiadanou zložkovou vrstvou 55 rovnakej čiastkovej vrstvy 53 alebo zložkovou vrstvou 56 druhej čiastkovej vrstvy 54. Tým sa spájacie oblasti 59 alebo spoje jednotlivých zložkových vrstiev 55, 56 v krycej vrstve 7 a/alebo k aspoň jednému spoju dištančných prvkov 18 uložia so vzájomným presadením v pozdĺžnom smere. Jednotlivé zložkové vrstvy 55, 56 krycích vrstiev 7 sú vo vzťahu k strednej rovine stavebného dielca 1 vytvorené vzájomne súmerne alebo nesúmerne a navzájom spojené.

Ako je zrejmé z obrázkov, medzi vzájomne privrátenými bočnými plochami, hlavne bočnými plochami čelných častí dyhových úsekov 57 zložkovej vrstvy 55 a medzi vzájomne privrátenými bočnými plochami, hlavne bočnými plochami čelných častí dyhových úsekov 58 zložkovej vrstvy 56, sa vytvorí styk 60, ktorý prebieha približne kolmo k smeru dĺžky dyhového úseku 57, 58. Viacvrstvovou stavbou krycích vrstiev 7 sa každý styk 60 jednej zložkovej vrstvy 55, 56 plnoplošne prekrýva ďalšou zložkovou vrstvou 55, 56, v dôsledku čoho nie je potrebný žiaden úkos jednotlivých zložkových vrstiev 55, 56, aký je však prípadne možný.

066/B

Čiastkové vrstvy 53, privrátené k dištančným prvkom 1_8, hlavne ich nad sebou a za sebou uložené dyhové úseky 57 jednotlivých zložkových vrstiev 55, sú usporiadané so smerom vlákien 61 naprieč k pozdĺžnemu smeru krycej vrstvy 7, zatiaľ čo dyhové úseky 58 ďalšej čiastkovej vrstvy 54, plnoplošne prekrývajúcej čiastkovú vrstvu 53, sú usporiadané so smerom vlákien 62 približne rovnobežným s pozdĺžnym smerom krycej vrstvy 7. Pozdĺžne orientovanými vláknami vonkajšej čiastkovej vrstvy 54 sa môžu napríklad preberať a prenášať ťahové sily a vnútornou čiastkovou vrstvou 53 s vláknami kolmými na pozdĺžny smer sa môžu preberať a prenášať tlakové sily. Preto sa vlákna jednotlivých čiastkových vrstiev 53, 54 križujú.

Vonkajšia čiastková vrstva je s výhodou opatrená dvoma až siedmimi, s výhodou od troch od piatich na sebe uložených zložkových vrstiev 56 dyhových úsekov 57, ktoré sú navzájom spojené cez privrátené plochy 64 dyhových úsekov 57 alebo 58, s výhodou zlepené. Vnútorná čiastková vrstva 53 je s výhodou opatrená jednou až tromi, s výhodou dvoma na sebe uloženými vrstvami 55 dyhových úsekov 57. Vzhľadom k veľkoplošnému zlepeniu na plochách 63 už nie je potrebné navzájom spolu spájať za sebou uložené a k sebe prisadené dyhové úseky 57, 58 na ich styku 60. Prirodzene, je možné každé ľubovoľné usporiadanie jednotlivých čiastkových vrstiev 53, 54 oboch proti sebe uložených krycích vrstiev 7. Čiastková vrstva 53 a/alebo vrstva 54 sa môžu tiež tvoriť lištami z dreva, usporiadanými v pozdĺžnom smere a/alebo ich križujúcimi lištami z dreva, ktoré sa môžu v spojovacej oblasti 59 opatriť úkosom alebo sa môžu navzájom spojiť preplátovaním alebo rybinovým či zazubeným spojom.

Ako možno odvodiť z obr. 15, existuje tiež možnosť, že najmenej jedna z čiastkových vrstiev 53, 54, hlavne vonkajšia čiastková vrstva 54, je tvorená materiálom odlišným od dreva, hlavne tenkým plechom 64 alebo plastom, ktorého hrúbka je od 0,2 do 1,0 mm, hlavne od 0,2 do 0,5 mm. Pritom môže plech 64 súčasne preberať funkciu parotesnej zábrany alebo krycieho plášťa. Samozrejme, existuje tiež možnosť plech 64 uložiť medzi čiastkovou vrstvou 53 a dištančnými prvkami 18 a/alebo medzi oboma čiastkovými vrstvami 53 a 54

066/B a spojiť ho s nimi, najmä zlepiť. Zložkové vrstvy 55, 56 sú navzájom spojené vodostálym a zreagovaným a nevratným zložkovým lepidlom.

Takáto konštrukcia krycích vrstiev 7 je prirodzene použiteľná tiež pre dištančné prvky 18 a bočné steny 13, ako napríklad vrchné vrstvy 39 dištančných prvkov 18 tvorené dyhovými úsekmi obsahujúcimi vlákna prebiehajúce v smere priečnom k pozdĺžnemu smeru, a medzivrstva 40 tvorená dyhovými úsekmi prebiehajúcimi rovnobežne s pozdĺžnym smerom dištančných prvkov 18. Medzi dyhovými úsekmi vrstiev je vytvorený styk 66.

Ďalšie neznázornené vyhotovenie spočíva vtom, že stavebný dielec 1_ obsahuje viacero krycích vrstiev 7, hlavne viac ako dve krycie vrstvy 7, medzi ktorými sú uložené dištančné prvky spojené s krycími vrstvami 7, pričom obe vonkajšie krycie vrstvy 7 účelne obsahujú viacero čiastkových vrstiev 53, 54, a medzi nimi ležiaca krycia vrstva 7 obsahuje najmenej jednu čiastkovú vrstvu 53 alebo 54. Dištančné prvky 18 medzi oboma krycími vrstvami 7 sa môžu uložiť v pozdĺžnom smere stavebného dielca 1 a/alebo v smere k nemu priečnom. Ak sú dištančné prvky 18 medzi oboma krycími vrstvami 7 uložené v pozdĺžnom smere, môžu sa usporiadať voči sebe s presadením v priečnom smere a/alebo v pozdĺžnom smere.

Samonosný a nosný stavebný dielec 1_ sa môže tiež použiť ako strešný dielec, uložený medzi proti sebe ležiacimi štítovými stenami a/alebo uložený a podoprený na jednej alebo viacerých priečkach. Povrchová plocha 15b stavebného dielca 1, ležiaca na strane odvrátenej dovnútra budovy, sa môže už pred montážou dielca opatriť priečnymi latami na položenie alebo zachytenie strešných tašiek.

Iné, ďalej neznázornené vyhotovenie stavebného dielca 1 spočíva v tom, že aspoň jedna z krycích vrstiev 7 obsahuje najmenej jednu difúzne tesnú čiastkovú vrstvu 53, 54, hlavne zložkovú vrstvu 55, 56 alebo aspoň jednu ďalšiu vrstvu 43 uloženú na krycej vrstve 7, a ďalšia krycia vrstva 7 obsahuje najmenej jednu hygroskopickú čiastkovú vrstvu 53, 54 a/alebo čiastkovú vrstvu 53, 54 schopnú akumulovať kvapalinu, hlavne zložkovú vrstvu 55, 56, ktorá preberá a akumuluje a/alebo vydáva smerom do vzduchu okolo budovy kondenzát

066/B objavujúci sa v jadrovej vrstve 11 stavebného dielca. Difúzne tesná čiastková vrstva 53, 54 alebo ďalšia vrstva 43 môže byť tvorená fóliou z plastu, hliníka, atď. alebo kovovými materiálmi. Účelne obsahuje krycia vrstva 7 privrátená k vnútornému priestoru, ktorá je vzduchotesná a spôsobilá prenášať silu, uzatvárateľné otvory, póry, atď.

Na obr. 16 až 18 je znázornený spoločne popisovaný samonosný a nosný stavebný dielec 1 v rôznych pohľadoch a vo veľmi zjednodušenom schematickom zobrazení. Stavebný dielec 1, vytvorený aspoň sčasti z drevnej hmoty, je vytvorený ako zložená vrstvená doska a môže sa použiť ako veľkoplošný stavebný dielec 1 napríklad pre stenové, stropné alebo podlahové dielce. Podľa tohto príkladu vyhotovenia má dielec pozdĺžne bočné plochy 3 usporiadané vo vzdialenosti zodpovedajúcej šírke 2 dielca, a k nim kolmo usporiadané priečne bočné plochy 4. Vo vzdialenosti zodpovedajúcej výške 6 dielca, kolmej k šírke 2, sú uložené dve rovnobežne spolu usporiadané jedno alebo viacvrstvové krycie vrstvy 7, medzi nimi je uložená jadrová vrstva 11 s výškou 9. Výška 12 stavebného dielca 1 je tvorená súčtom výšky 6 bočných stien 13 a hrúbok 14 krycích vrstiev 7.

V najjednoduchšom prípade, ako ale nie je ďalej znázornené, pozostáva stavebný dielec 1 z krycej vrstvy 7 a jadrovej vrstvy 11 obmedzovanej bočnými stenami 13. Jadrová vrstva 11 je tvorená pásovými dištančnými prvkami 18, rozdelenými po vnútornej povrchovej ploche 15a krycej vrstvy 7. Jadrová vrstva 11, hlavne dištančné prvky 1_8, sú prostredníctvom najmenej jedného spojovacieho prvku 70, ktorý s výhodou prebieha po celej dĺžke dištančného prvku 18, spojené svojimi spojovacími plochami 16b, privrátenými k povrchovej ploche 15a, v tvarovom a/alebo silu prenášajúcom styku s aspoň časťou povrchovej plochy 15a. Medzi dištančným prvkom 18 a krycou vrstvou 7 je vytvorená najmenej jedna spojovacia oblasť 71, prebiehajúca po dĺžke 4 dištančného prvku 18. Pre účely prispôsobenia rôznym účelom použitia stavebného dielca 1 prenášajúceho zaťaženie môžu byť medzi dištančným prvkom 18 a krycou vrstvou 7 na viacerých miestach 72, ležiacich vo vzájomnom odstupe v pozdĺžnom smere dištančného prvku 18, k dispozícii

066/B spojovacie oblasti 7Ί, ako je znázornené na obr. 16, v ktorých sú uložené spojovacie a/alebo spevňovacie prostriedky 70.

Podľa tohto príkladu vyhotovenia je hrúbka 14 krycej vrstvy 7, vymedzovanej vnútornou povrchovou plochou 15a a súbežne s ňou prebiehajúcou vonkajšou povrchovou plochou 15b tvorené doskou 76, pozostávajúcou z prvkov 73 z dreva alebo drevnej hmoty, uloženými v náhodnej priestorovej polohe, hlavne drevených triesok a/alebo drevných vláknových hmôt, s aspoň miestne medzi prvkami 73 umiestnenými dutinami 75 a/alebo na povrchoch týchto prvkov 73 z dreva alebo drevnej hmoty vytvorenými pórmi 74. Takto vytvorená doska 76 sa môže napríklad tvoriť trieskovou doskou (FPY) alebo stredne hutnou vláknovou doskou (MDF) alebo laminovanou doskou typu laminated-strand-lumber (LSL) alebo doskou typu oriented-strand-board (OSB). Účelne sa pre kryciu vrstvu 7 použije hrubotriesková doska OSB. OSB dosky 76, dobre známe zo stavu techniky, sú väčšinou viacvrstvové alebo jednodielne konštruované, pričom obe vonkajšie vrstvy 37 alebo oblasti vonkajších vrstiev sú orientované po dĺžke a medziľahlá vrstva alebo medziľahlá oblasť obsahuje priečne orientované prvky 73 alebo drevné prvky 73, hlavne triesky. Obe vonkajšie vrstvy 37 OSB - dosky sa môžu prirodzene hrúbkovo odlišovať podľa zaťaženia, aké majú preberať.

Pritom tvoria vonkajšie vrstvy 37 vymedzujúce medzivrstvu alebo medziľahlú oblasť aspoň časti hrúbky 14 krycej vrstvy 7. Prirodzene, môže sa tiež použiť viacero vrstiev 36 a/alebo 37. Hrúbka oboch vonkajších vrstiev 37 alebo vonkajších oblastí je od 0,3 do 8 mm, hlavne od 0,5 do 2 mm, napríklad 0,8 mm. Tým sa môže únosnosť v pozdĺžnom smere alebo dĺžka 4 stavebného dielca 1. podstatne zvýšiť alebo zväčšiť. Prvky 73 z dreva alebo drevnej hmoty, resp. triesky, hlavne vonkajších vrstiev 36 alebo vonkajšej oblasti krycích vrstiev 7, majú prierez s dĺžkou približne 75 mm a hrúbkou 0,7 mm. Iné vyhotovenie viacvrstvovej OSB - dosky 76 spočíva v tom, že drevené alebo drevné prvky 73, resp. triesky vonkajšej a strednej vrstvy 36, 37, resp. vonkajšej a strednej oblasti sú tvorené dyhovými pruhmi s dĺžkou 120 mm až 350 mm, napríklad dlhými 150 mm, prípadne vodostále zlepenými. Toto vyhotovenie sa vyznačuje predovšetkým znížením nežiaducich tvarových zmien krycej vrstvy 7,

066/B vyvolávaných vlhkosťou. Takéto krycie vrstvy 7, hlavne zOSB - dosiek, majú väčšinou vysoký podiel dreva, najmä cez 96 %, napríklad prieklestového dreva, a môžu vzhľadom ku krížovému prilepeniu oboch vonkajších vrstiev 37 k medzivrstve 36 preberať vysoké zaťaženie v smere dĺžky a šírky. Ďalej sa vyznačujú tieto dosky 76 vysokou odolnosťou proti poveternosti. Hrúbka 14 krycej vrstvy je od 8 mm do 14 mm, napríklad 10 mm.

Ako je zrejmé z obr. 16, sú dištančné prvky 18 usporiadané v smere dĺžky 4 stavebného dielca 1. a sú orientované kolmo k vnútornej povrchovej ploche 15a a prebiehajú so spojovacími plochami 16a, 16b úzkych stranových plôch 28 rovnobežne s vnútornou povrchovou plochou 15a krycej vrstvy 7, ku ktorej sa prikladajú, a vytvárajú medzi týmito plochami spojovaciu oblasť 71.

V dôsledku toho prebieha spojovacia plocha 16b a jej zodpovedajúca vnútorná povrchová plocha 15a v rovnakej rovine a dištančný prvok 18 a krycia vrstva 7 sú uložené kolmo na seba a spojené pri vzájomnom prisadení na tupo.

V dôsledku toho nie sú potrebné žiadne drážkové zahĺbenia, do ktorých by sa uložili dištančné prvky 18 a v ktorých by sa opreli kvôli ich fixácii voči krycej vrstve 7.

Priestorovo tvarovaný, dištančný prvok 18, hlavne vlnito tvarovaný v pozdĺžnom smere, je tvorený prvkami 73 z dreva alebo drevných hmôt, nachádzajúcich sa v priestorovej náhodnej polohe, najmä drevenými trieskami a/alebo drevnými vláknitými hmotami, s aspoň miestne medzi prvkami 73 umiestnenými dutinami 75 a/alebo na povrchoch týchto prvkov 73 z dreva alebo drevnej hmoty vytvorenými pórmi 74. Takto vytvorená doska 76 sa môže napríklad tvoriť trieskovou doskou (FPY) alebo stredne hutnou vláknovou doskou (MDF) alebo doskou typu oriented-strand-board (OSB) alebo laminovanou doskou typu laminated-strand-lumber (LSL). Účelne je dištančný prvok 18 tvorený doskovými pásmi 77 z ohýbanej trieskovej dosky (Biegenspannplatte, FPY). Takéto jednovrstvové, trojvrstvové alebo viacvrstvové ploché lisované dosky alebo ohýbané trieskové dosky sú už známe zo stavu techniky.

066/B

Ako je zrejmé z tohto výhodného variantu vyhotovenia, je viacero vzájomne súbežných dištančných prvkov 18, vždy presadených voči sebe o polovicu dĺžky vlny, uložených na vnútornej povrchovej ploche 15a krycej vrstvy, pričom oblasti obratu 78 dvoch priľahlých, vzájomne súbežne prebiehajúcich dištančných prvkov 18 na seba dosadajú a opierajú sa o seba. Vzdialenosť medzi dvoma, po sebe v pozdĺžnom smere stavebného dielca 1 nasledujúcimi oblasťami obratu 78, je od 800 do 3 000 mm, hlavne od 2 000 do 2 800 mm, napríklad 2 500 mm a je s výhodou väčšia ako priečny rozostúp 25 meraný naprieč k pozdĺžnemu smeru stavebného dielca 1 medzi oblasťami obratu 78 dvoch vedľa seba usporiadaných dištančných prvkov 18, ktorý je 200 až 700 mm, hlavne od 300 do 500 mm, napríklad 400 mm. Z tohto vyplýva pomer pozdĺžneho rozostupu 26 k priečnemu rozostupu 25 od 1 : 4 do 1 : 4,3.

Účelne sú dištančné prvky na ich vzájomne privrátených bočných plochách 23, 24 v oblasti obratu 78, resp. v nimi vytváraných oblastiach dotyku 22 vzájomne spojené so stykom prenášajúcim silu a/alebo tvarovým stykom a tvoria jednodielne vytvorenú jadrovú vrstvu H. Dutina 21_, resp. komora je ohraničovaná čiastkovými oblasťami dvoch susedných dištančných prvkov 18 a/alebo čiastkovou oblasťou dištančného prvku 18 a bočnej steny 13 medzi dvoma po sebe nasledujúcimi oblasťami obratu 78 a s výhodou oboma krycími vrstvami 7. Hrúbka 27 dištančného prvku 18 je od 4 mm do 8 mm, napríklad 6 mm. Ako už bolo uvedené vyššie pre kryciu vrstvu 7, môže byť, ako však nie je ďalej znázornené, dištančný prvok 18 vytvorený ako viacvrstvový a môže obsahovať obe vonkajšie vrstvy 39 alebo oblasti a medziľahlú vrstvu 40 alebo medziľahlé oblasti.

Pritom môžu mať vonkajšie vrstvy 39 alebo oblasti a medzivrstva 40 alebo oblasť krycej vrstvy 7 a/alebo dištančných prvkov 18 napríklad odlišnú hustotu a/alebo kríženú orientáciu prvkov 73 z dreva alebo drevnej hmoty alebo z materiálu odlišného od materiálu prvkov 73 z dreva alebo drevnej hmoty, ako z plastu a/alebo kovu, atď. Preto môže byť dištančný prvok 18 tvorený vyššie popísaným trojvrstvovým alebo viacvrstvovým pásom z trieskovej dosky alebo pásom z OSB-trieskovej dosky. Prirodzene, krycia vrstva 7 a/alebo dištančné prvky 18 môžu tiež obsahovať najmenej jednu výstužnú vrstvu, tvorenú

066/B vláknovým prepregom a/alebo živicou impregnovaných vláknitých rohoží, napríklad s uhlíkovými a/alebo sklenenými vláknami a/alebo sieťami a/alebo úpletmi z rovnakých alebo rôznych nití alebo vláken pre tkaninové vystuženie.

Ako je lepšie zrejmé z obr. 17, na obrázku je znázornený v silnom zjednodušení stavebný dielec 1 s dvoma krycími vrstvami 7 a medzi nimi uloženými dištančnými prvkami 18, pričom medzi jednak prvou dolnou a ďalšou hornou krycou vrstvou 7 a jednak dištančnými prvkami 18 je vytvorená najmenej jedna spojovacia oblasť 71. Ako už bolo uvedené vyššie, sú krycie vrstvy 7 vytvorené z OSB-dosky 76 a dištančné prvky 18 sú vytvorené z pásov 77 z FPY-dosiek, pričom vo vrchnej vrstve 37 krycích vrstiev 7, privrátenej k dištančnému prvku 18, sú pásové alebo vláknové prvky 73 z dreva alebo drevných hmôt usporiadané v podstate v pozdĺžnom smere stavebného dielca 1 a medzivrstva 36 krycích vrstiev 7 je uložená v podstate naprieč k pozdĺžnemu smeru stavebného dielca 1. V dôsledku výrobného procesu krycích vrstiev 7 sú medzi prvkami 73 z dreva alebo drevných hmôt uzatvorené dutiny 75, a po povrchu drevených a drevných prvkov 73 sú nerovnomerne vytvorené póry 74. Dutiny 75 v oblasti vonkajšej krycej vrstvy 37 alebo krycej oblasti, privrátenej k dištančnému prvku 18, prebiehajú v podstate rovnobežne a/alebo aspoň šikmo k vnútornej povrchovej ploche 15a a/alebo vzájomne krížom. Drevené alebo drevné prvky 73 vonkajšej krycej vrstvy 37, prebiehajúc v podstate krížom a/alebo šikmo k drevným alebo dreveným prvkom 73 medzivrstvy 36 krycích vrstiev 7 obklopujú dutiny 75, vytvorené medzi drevenými alebo drevnými prvkami 73 a v podstate naprieč k pozdĺžnemu smeru drevených alebo drevných prvkov 73 a/alebo krížom voči nim.

Dištančné prvky 18, tvorené v podstate doskovými pásmi 77 z drevnej hmoty obsahujú s výhodou drevené alebo drevné prvky 73, usporiadané krížom po ich hrúbke 27, ktoré rovnako obsahujú póry 74, nepravidelne rozdelené po ich povrchu. Drevené alebo drevné prvky 73 dištančných prvkov 18 prebiehajú v sklone v podstate vo viacerých priestorových smeroch šikmo k spojovacej ploche 16b, resp. vnútornej povrchovej ploche 15a krycej vrstvy 7. Ako je známe zo stavu techniky, majú drevené alebo drevné prvky 73 dištančných

066/B prvkov 18 vytvorených doskových pásikov 77 z FPY hlavný rozmer 79, hlavne dĺžku alebo šírku približne 1 mm až 10 mm, napríklad 6 mm.

Je potrebné na tomto mieste poznamenať, že je možná každá ľubovoľná kombinácia krycích vrstiev 7 a dištančných prvkov 18 vytvorených z drevnej hmoty, ako napríklad FPY a FPY alebo OSB a FPY alebo FPY a OSB alebo OSB a OSB.

Aspoň drevený alebo drevný prvok 73 krycej vrstvy 7 vytvorenej z OSB, uložený v podstate súbežne s povrchovou plochou 15a v oblasti povrchu s ňou susediacou, hlavne vrchnej vrstve 37, orientovaný v pozdĺžnom smere, je vytvorený v oblasti spojenia 71 pre dištančný prvok 18 aspoň v jeho hlavnom rozmere 79 ako väčší ako hrúbka 14 dištančného prvku 18 alebo je niekoľkonásobkom hrúbky 14 dištančného prvku 18. Na pripojenie dištančného prvku 18 v spojovacej oblasti 71 prebiehajúcej po celej dĺžke spojovacej plochy 16b alebo vo viacerých spojovacích oblastiach 71 uložených so vzájomnými odstupmi je uložený medzi dištančným prvkom 18 a krycou vrstvou 7 spojovací a/alebo spevňovací prostriedok 70, a to v spojovacej oblasti alebo oblastiach 71 medzi dištančným prvkom 18 a krycou vrstvou 7, uložených vo vzájomnom odstupe.

Vytvrditeľný spojovací a/alebo spevňovací prostriedok 70 je tvorený s výhodou lepivou látkou, s výhodou lepidlom schopným vyplnenia pórov alebo dutinu s veľkosťou až 2 mm, hlavne z močovino-formaldehydových alebo melamino-formaldehydových alebo melamino-močovinových alebo fenolformaldehydových kondenzačných živíc. Prirodzene, za studená alebo za tepla tvrditeľný spojovací a/alebo spevňovací prostriedok 70 sa môže tvoriť tiež

I resorcínovým lepidlom alebo akýmkoľvek iným s výhodou teplom tvrditeľným syntetickým lepidlom, napríklad PVAC alebo PUR. Na spájanie jadrovej vrstvy 11 s najmenej jednou krycou vrstvou 7 sa môžu prirodzene použiť všetky lepidlá známe zo stavu techniky, ktoré majú takú viskozitu, že môžu difundovať do spojovacích plôch 16a, 16b povrchovej plochy 15a a dištančného prvku 18. Silne viskózne lepidlá sa môžu aspoň v priebehu nanášania na spojovacie plochy 16a, 16b mikrovlnovou energiou alebo vplyvom teploty, atď. meniť v ich

066/B viskozite tak, že je možné spoľahlivé difundovanie do vnútra spojovacích plôch 16a, 16b.

Prirodzene, spojovací a/alebo spevňovací prostriedok 70 sa môže tiež tvoriť jedno- alebo dvoj- alebo viaczložkovým lepidlom, s nastavovadlom alebo bez neho, a plnidlom a/alebo tvrdidlom. Vnútornú kryciu vrstvu 15a s otvorenými pórmi a úzkou stranovou plochou 28, resp. drevenými alebo drevnými prvkami 73 s otvorenými pórmi difunduje vytvrditeľné tekuté lepidlo, nanesené na úzku stranovú plochu 28 a/alebo v spojovacej oblasti 71 na pripojenie dištančného prvku 18 ku krycej vrstve 7, do vnútra dištančných prvkov 18 a krycej vrstvy 7. Lepidlo, tekuté vo východiskovom stave, difunduje usporiadaním drevených alebo drevných prvkov 73 v krycej vrstve 7, v podstate v pozdĺžnom smere a/alebo čiastočne v smere šírky a cez časť jej hrúbky 14 a je absorbované usporiadaním drevených alebo drevných prvkov 73 v dištančnom prvku 18 v podstate v smere jeho výšky 9.

Tým sa jednoduchým spôsobom v spojovacej oblasti 71 medzi krycou vrstvou 7 a dištančným prvkom 18 vytvorí spojovacie a/alebo spevňovacie pásmo 80 s drevenými alebo drevnými prvkami 73 a/alebo pórmi 74 a/alebo dutinami 75 medzi krycou vrstvou 7 a dištančným prvkom 18 z vytvrdených spojovacích a/alebo spevňovacích prostriedkov 70. Toto spojovacie a/alebo spevňovacie pásmo 80 má vyššiu mechanickú zatäžiteľnosť voči na ne nadväzujúcim oblastiam krycej vrstvy 7 a dištančného prvku 18, hlavne v tlaku, ťahu, ohybe, šmyku a tuhosti proti krutu. Spojovacie a/alebo spevňovacie pásmo 80 medzi krycou vrstvou 7 a dištančným prvkom 18, usporiadané po časti hrúbky 7 a výšky 9, má v každej z týchto spojovacích oblastí 71 prípojný profil v tvare približne písmena T, pričom maximálny spojovací prierez 81 prvého úseku spojovacieho a/alebo spevňovacieho pásma 80, vybiehajúceho do dištančného prvku 18, je vymedzený minimálnou hrúbkou 14 dištančného prvku 18, a minimálny spojovací prierez 82 ďalšieho úseku spojovacieho a/alebo spevňovacieho pásma 80, vybiehajúceho do krycej vrstvy 7, je väčší ako maximálna hrúbka 27 dištančného prvku 18. Tým sa pri usporiadaní dvoch krycích vrstiev 7 vytvorí spojovací prierez v tvare približne písmena I medzi krycími vrstvami 7 a dištančným prvkom 18. Spojovacie a/alebo spevňovacie

066/B pásmo 80, vybiehajúce do krycej vrstvy 7 a dištančného prvku 18, je v jeho hrúbke d vytvorené o niekoľkonásobok väčšie ako maximálna povrchová drsnosť krycej vrstvy 7 a dištančného prvku 18 v spojovacej oblasti 71 týchto častí a je približne od 0,02 do 8 mm, najmä 4 mm, napríklad 4 mm. Spojovacie a/alebo spevňovacie pásmo 80 je vytvorené ako ťažko horľavé a/alebo brániace šíreniu požiaru.

Je potrebné poukázať na to, že spojovacie a/alebo spevňovacie pásmo 80, tvorené vytvrdeným spojovacím a/alebo spevňovacím prostriedkom 70 v spojovacích oblastiach 71., je na obr. 17 znázornené len schematicky a že sa znázornili pokusy, ako je toto pásmo vytvorené v tvare ježka a jednotlivé bodliakové ramená tohto pásma sa drápkovito zasekávajú s drevenými alebo drevnými prvkami. Stavebný dielec 1. môže v dôsledku prítomnosti spojovacieho a/alebo spevňovacieho pásma 80 preberať vyššie ťahové a tlakové zaťaženia.

Ako je ďalej znázornené na obr. 17, existuje samozrejme tiež možnosť, aby aspoň jedna z krycích vrstiev 7 bola na vonkajšej povrchovej ploche 15b odvrátenej od jadrovej vrstvy 1_1, opatrená najmenej jednou ďalšou vrstvou 43, ako je vyznačená čiarkovanie. Táto vrstva je vytvorená s výhodou z vláknovej rohože z dodatočne rozpínavých surovín s poréznym povrchom a s pridaným anorganickým materiálom, hlavne kremičitou múčkou. Účelne je táto vláknitá rohož neoddeliteľne spojená s povrchovou plochou 15a, 15b cez plnidlovú alebo lepidlovú vrstvu 42. Prirodzene existuje tiež možnosť, aby vrstva 43, uložená na vnútornej a/alebo povrchovej vrstve 15b, sa vytvorila povlakom z plastu, filmu, farby, laku alebo zošľachtením povrchu z melamínovej živice. Ďalej sa môže táto vrstva 43 tvoriť prípadne prefarbenou vrstvou alebo lepivou vrstvou, aspoň sčasti vtlačenou do vonkajšej vrstvy 37 krycej vrstvy 7, ako melaminomočovinoformaldehydovou vrstvou alebo fenol-formaldehydovou vrstvou alebo z plastovej fólie. Okrem toho je tiež možné, aby vonkajšia povrchová vrstva 15b bola aspoň v čiastkových oblastiach vytvorená hladká alebo štruktúrovaná.

066/B

Kvôli lepšiemu pochopeniu a objasneniu malého materiálového podielu, resp. objemov je ako príklad uvedený systém s dvoma poľami, s celkovou dĺžkou stavebného dielca 1 12 m a dĺžkou 4, meranou medzi dvoma podpornými bodmi, s veľkosťou 6 m, a šírkou 2 s veľkosťou 2 m, ako i priečnymi rozostupmi (rozostupovou šírkou) 25 s veľkosťou 400 mm a pozdĺžnymi rozostupmi (pozdĺžnou rozostupovou šírkou) 26 2 500 mm.

Pri hrúbke 27 dištančných prvkov 1_8, hlavne priestorovo tvarovaných, resp. nerovinných stenových prvkov 19 s veľkosťou 6 mm a pri výške stenových prvkov 140 mm je materiálový podiel približne 0,0043 m³ nerovinných stenových prvkov na m² stavebného dielca.

Pri hrúbke 27, 29 dištančných prvkov 18, hlavne priamočiarych stenových prvkov 30, resp. bočných stenách 13 12 mm a výške 6, 9 bočných stien 13 alebo stenových prvkov 19 140 mm je materiálový podiel približne 0,00168 m³ nerovinných stenových prvkov na m² stavebného dielca.

Celková materiálová spotreba rovinných a nerovinných dištančných prvkov 18 je potom približne 0,00598 m³/m² stavebného dielca a krycích vrstiev 7 približne 0,024 m³/m² stavebného dielca. Ako podklad pre tento účel sa použili dve priamočiare bočné steny 13 alebo steny 30 a desať priestorovo pretvorených, resp. nerovinných stenových prvkov 19. Ako korekčný faktor pre nerovné stenové prvky sa zistila hodnota 3 % a zodpovedajúcim spôsobom sa zohľadnila vo výpočtoch pre materiálový podiel m³ nerovinného stenového prvku /m² stavebného dielca.

Jadrová vrstva 11 tvorí približne od 50 % do 98 % objemu stavebného dielca, pričom rovinné a/alebo nerovinné dištančné prvky 18, rozdelené po vnútornej povrchovej ploche 15a krycej vrstvy 7, predstavujú od 10 % do 50 %, hlavne od 18 % do 25 % a napríklad 20 % materiálového objemu stavebného dielca 1. Je vhodné poukázať na to, že sa prirodzene môže výška 9 jadrovej vrstvy 11 obmieňať a z toho vyplýva obmieňanie objemu stavebného dielca 1. a materiálového objemu stavebného dielca 1 a dištančných prvkov 18. Tak môže byť výška 9 od 80 mm do 350 mm, hlavne od 120 mm do 300 mm a napríklad 140 mm.

066/B

Zvlášť výhodné pritom je, že konštrukčné riešenie jadrovej vrstvy 11 a túto vrstvu prekleňujúcich rovinných krycích vrstiev 7 pri rozpätí alebo dĺžke 4 s veľkosťou 6 m a výške 9 približne 140 mm a hrúbke 27 dištančných prvkov 18 a hrúbke 14 krycích vrstiev 7 približne 12 mm je dostatočné na to, aby prenášalo úžitkové zaťaženie približne 1 kN/m².

Na obr. 19 je znázornená čiastková oblasť krycej vrstvy 7 a čiastková oblasť dištančného prvku 18 oddeleného od krycej vrstvy 7 v silne zjednodušenom a schematickom zobrazení. Pritom je zrejmé, že po zaťažení dištančného prvku 18 a/alebo krycej vrstvy 7 neprípustnou skúšobnou silou v podstate kolmo ku krycej vrstve 7, je spojovacia oblasť spojovacieho a/alebo spevňovacieho pásma 80, pozostávajúca z drevených alebo drevných prvkov 73 a spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku 70, vytrhnutá. Zväčšením bočného spojovacieho prierezu 81 v oblasti krycej vrstvy 7 voči maximálnemu spojovaciemu prierezu 82 dištančného prvku 18 sa dosiahne vysoký odpor proti vytrhnutiu dištančného prvku 18 z krycej vrstvy 7, a tým nadzdvihnutie krycej vrstvy 7 z dištančného prvku 18.

Pokusy ukázali, že i pri zlepení dištančného prvku 18 a krycej vrstvy 7 sa mohli v šmyku dosiahnuť hodnoty porušenia až k 7 N/mm²

Na obr. 20 je znázornené príkladové použitie veľkoplošného stavebného dielca 1 ako stenový dielec 83 alebo stropný dielec 84 pre budovu v bočnom pohľade a silne schematickom znázornení. Stenový dielec 1 obsahuje najmenej jednu kryciu vrstvu 7 a po jej vnútornej povrchovej ploche 15a rozdelené dištančné prvky 18, ktoré sú s krycou vrstvou spojené s tvarovým stykom a/alebo so stykom prenášajúcim silu. Krycia vrstva 7 a dištančné prvky 18, ako už bolo vyššie podrobne popísané, sú vytvorené z drevných hmôt. V znázornenom príklade vyhotovenia stenového dielca 83 má tento dielec pozdĺžne bočné stenové plochy 3, rovnobežne spolu usporiadané, vo vzdialenosti zodpovedajúcej šírke 2, ku ktorej kolmo sú usporiadané priečne bočné stenové plochy 5, ležiace vo vzájomnej vzdialenosti zodpovedajúcej dĺžke 4. Na rozdiel od vyššie popísaných variantov vyhotovenia sú dištančné prvky 18, vytvorené z drevnej hmoty, usporiadané naprieč k pozdĺžnemu smeru

066/B alebo dĺžke 4, a sú usporiadané súbežne so vzájomným presadením o polovicu dĺžky vlny. Stenový dielec 83 a stropný dielec 84 sú cez spojovacie časti 85 upevnené k nosným prvkom 86, usporiadaným kolmo k základovej doske 86. Vodorovná plošná základová doska 86 je opretá o základovú zeminu 88 a je vytvorená z betónu s výstužou alebo bez výstuže. Nosné prvky (stĺpy) 87 umiestnené v rozteči zodpovedajúcej dĺžke 4 stenového dielca 83, sú vsadené do základovej dosky 86 a sú s ňou nepohyblivo spojené. Stavebné dielce 1 sú cez spojovacie časti 85 spojené s nosnými prvkami 87 nepohyblivo alebo s plávajúcim držaním. Spojovacie časti 85 sa môžu tvoriť napríklad profilovými uholníkmi prebiehajúcimi po aspoň časti šírky 2, resp. výšky proti sebe ležiacim priečnym bočným plochám 5 a/alebo pozdĺžnym bočným plochám 3.

Pri vytvorení malej medzery medzi dolnou bočnou plochou 3 a základovou doskou 86 sa stenový dielec 84 drží a podporuje v podstate výlučne prostredníctvom nosných prvkov (stĺpov) 87. Konštrukčné usporiadanie stenových prvkov 84 zodpovedá tomu, ako je už popísané na obr. 1 až 19 a môže sa rovnako preniesť na toto vyhotovenie z obr. 20.

Stavebný dielec sa výborne hodí pre nosné konštrukcie v seizmických oblastiach, hlavne budov, kde sú mäkké základové pôdy 88, hlavne piesčité pôdy, lebo v prípade zemetrasenia sa môžu dynamické sily, pôsobiace v podstate rovnobežne s rovinou stenového dielca 84, ktoré sa v prípade zemetrasenia prenášajú na nosné prvky 87, absorbovať stavebným dielcom 1 jeho vopred určeným správaním v kmitaní. To je do tej miery možné, keď je stavebný dielec 1 vytvorený ako veľkoplošný a s malou hmotnosťou, a preto vysokou amplitúdou v kmitaní. Na tento účel obsahuje stavebný dielec 1. vlnito tvarované dištančné prvky 18, ktoré sú spojené s vnútornou povrchovou plochou 15a. Prirodzene, správanie stavebného dielca 1 v kmitaní sa tiež môže značne ovplyvniť pružnosťou vytvrdeného spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku 70, hlavne lepidla, a usporiadaním spojovacích oblastí 71, ako i hrúbkou 14, 27 krycej vrstvy 7 a dištančných prvkov 18. Silami pôsobiacimi pri zemetrasení na stavebný dielec 1. je stavebný dielec pružne pretváraný v podstate v pozdĺžnom smere. Tento účinok je odborníkovi známy ako stenové pôsobenie (Scheibenwirkung).

066/B

Spojenia, ako rôzne konštrukčné usporiadania stavebného dielca 1, vyplývajú z vyššie popísaných obr. 1 až 19.

Ako je ďalej zrejmé z tohto obrázku, je jedna z krycích vrstiev 7 tvorená plastovou doskou, najmä transparentnou a prípadne zafarbenou plastovou doskou, napríklad z plexiskla.

Na obr. 21 je schematicky znázornený spôsob výroby samonosného stavebného dielca 1, spôsobilého prenášať zaťaženie, pri značnom zjednodušení a v perspektívnom pohľade. Je potrebné poznamenať, že v tomto obrázku má stavebný dielec 1 dolnú a hornú kryciu vrstvu 7, medzi ktorými je uložená jadrová vrstva H, pozostávajúca z väčšieho počtu dištančných prvkov

18. Prirodzene, tento stavebný dielec 1 môže tiež obsahovať len dolnú kryciu vrstvu 7 a jadrovú vrstvu U, pričom sa spôsob v tomto prípade v zodpovedajúcej miere upraví.

Výrobné zariadenie 89 na výrobu stavebného dielca 1 obsahuje najmenej jedno, s výhodou nekonečne obiehajúce dopravné zariadenie 90 pre dolnú vrstvu 7, nekonečne odvíjajúco uloženú v prvom zvitku okolo osi 91 otáčania, a najmenej jeden prvý nanášací valec 92, uložený pri vnútornej povrchovej ploche 15a dolnej krycej vrstvy, pre spojovací a/alebo spevňovací prostriedok 70, ktorý sa otáča okolo osi 94 uloženej naprieč k smeru 93 dopravy, zásobník 95 pre dávkované privádzanie plnidla 51, umiestnený za nanášacim valcom 92, a najmenej jedno natriasacie zariadenia 96, uložené pri vonkajšej povrchovej ploche 15b odvrátenej od jadrovej vrstvy H.. Poháňateľné dopravné zariadenie 90, hlavne pásový dopravník, má dĺžku, ktorá je s výhodou o niekoľkonásobok väčšia ako maximálna dĺžka formátu a je aspoň o niečo širšia ako je maximálna šírka formátu vyrábaného stavebného dielca 1.

Krycia vrstva 7, odvíjateľná z prvého zvitku, sa vlastnou hmotnosťou kontinuálne pohybuje s vopred určenou rýchlosťou obiehajúcim dopravným zariadením 90 v smere 93 dopravy. Nanášací valec 92, priradený k dolnej krycej vrstve 7, resp. k vnútornej povrchovej ploche 15a, je vytvorený ako relatívne prestaviteľný vzhľadom k vnútornej povrchovej ploche 15a ďalej neznázornenými prestavovacími prvkami, hlavne pneumatickými valcami,

066/B hydraulickými valcami, atď., v dôsledku čoho môže dochádzať k zapínaniu a vypínaniu nanášania spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku 70 na vnútornej povrchovej ploche 15a.

Po aspoň čiastočne úsekovom, s výhodou plnoplošnom nanesení spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku 70 na vnútornej povrchovej ploche 15a sa na vnútornú povrchovú plochu 15a ukladajú jadrové vrstvy H, vytvorené s dĺžkou 97, v rade bezprostredne za sebou. Za sebou uložené jadrové vrstvy 11., resp. ich dištančné prvky 18, sa môžu v ich spojovacích oblastiach 32 na tupo ukladať k sebe alebo do čiastočne presahujúcej vrstvy alebo s úkosmi, ako už bolo popísané s odvolaním na obr. 3. Tým je vytvorená v podstate nekonečná pásová rovinná jadrová vrstva H, ako je zrejmé z obr. 21. V oblasti spojenia 32 sa môžu za sebou bezprostredne usporiadané jadrové vrstvy 11 spolu spájať s tvarovým stykom a/alebo stykom prenášajúcimi silu.

Potom sa dutiny 21, resp. komory, ako je znázornené na obr. 9, 10, 12 a 13, aspoň čiastočne plnia plnidlom 51 alebo sa vkladá vrstva alebo vláknitá rohož. Kvôli lepšiemu rozdeľovaniu plnidla 51 v dutinách 21 alebo komorách sa vykonáva aspoň krátkodobo natriasacím zariadením 96 vibračné ukladanie dolnej krycej vrstvy 7 a jadrovej vrstvy H. Po prípadnom vyplnení dutín 21 alebo komôr dochádza prípadne k tomu, keď sa použije horná krycia vrstva 7, že sa nanáša, opäť pomocou ďalšieho nanášacieho valca 92 spojovací a/alebo spevňovací prostriedok 70 na horných úzkych stranových plochách 28 alebo výlučne v spojovacích oblastiach 71 alebo v pozdĺžnych odstupoch od seba uložených miestach 72, ako je schematicky vyznačené krížikmi na úzkych stranových plochách 28 dištančných prvkov 18 na obr. 16. Na tento účel sa ďalší nanášací valec 92 vytvorí relatívne prestaviteľné.

Po tom sa ukladá horná krycia vrstva 7, nekonečne odvíjaná z horného ďalšieho zvitku, vnútornou povrchovou plochou 15a na úzke stranové plochy 28 dištančných prvkov 18 na tupo a vykoná sa vzájomné spojenie na prenášanie sily, hlavne zlepenie. K odvíjaciemu pohybu hornej krycej vrstvy 7 dochádza poháňateľným prítlačným valcom a zlepovaním medzi hornou krycou vrstvou 7 a jadrovou vrstvou U, pričom regulovateľná rýchlosť odvíjanej hornej vrstvy je

066/B o niečo menšia ako nastaviteľná rýchlosť dolnej krycej vrstvy 7, takže sa v priebehu odvíjania hornej krycej vrstvy 7 z ďalšieho zvitku vyvíja napínacia sila.

Po uložení hornej krycej vrstvy 7 sa nekonečný stavebný dielec 1_ privádza k ďalej neznázornenému a v smere 93 dopravy ďalej uloženému lisovaciemu a/alebo prípadne vytvrdzovaciemu zariadeniu kvôli rýchlemu tuhnutiu spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku 70. Vytvrdzovacie zariadenie môže byť napríklad tvorené generátorom vysokofrekvenčného žiarenia, temperovacou komorou, atď., takže sa môže vykonať alebo skrátiť rýchly proces vytvrdzovania alebo tuhnutia spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku 70. Takéto lisovacie a vytvrdzovacie zariadenia sú už bežné v stave techniky.

Po lisovaní stavebného dielca 1 a/alebo prípadne vytvrdení spevňovacieho a/alebo spojovacieho prostriedku 70 sa nekonečný stavebný dielec 1 v jeho celkovej dĺžke reže na vopred určenú formátovú dĺžku. Jadrová vrstva 11 má pritom voči navinutej celkovej dĺžke krycej vrstvy 7 kratšiu dĺžku 96. Prirodzene, spojovací a/alebo spevňovací prostriedok 70 sa môže tiež vtláčať alebo nanášať nanášacou tryskou pod tlakom odlišným od atmosférického tlaku, hlavne pretlakom alebo podtlakom.

Ako je ďalej zrejmé, dištančné prvky 18 sa ukladajú v pozdĺžnom smere odvíjania dolnej krycej vrstvy 7. Prirodzene, dištančné prvky sa však môžu, ako sa požaduje pri použití ako stenový dielec, tiež ukladať na vnútornú povrchovú plochu 15a pri usporiadaní naprieč k pozdĺžnemu smeru odvíjanej krycej vrstvy 7 alebo smeru 93 dopravy.

Na obr. 22 je znázornený schematicky iný spôsob výroby samonosného a nosného stavebného dielca 1 s veľkým zjednodušením. Je potrebné poznamenať, že na tomto obrázku má stavebný dielec 1 dolnú a hornú kryciu vrstvu 7, medzi ktorými je uložená jadrová vrstva 11 pozostávajúca z viacerých dištančných prvkov 18. Prirodzene, tento stavebný dielec môže tiež obsahovať iba dolnú kryciu vrstvu 7 a jadrovú vrstvu U, pričom sa spôsob v zodpovedajúcej miere zmení.

066/B

Dopravné zariadenie 89 je tvorené viacerými za sebou uloženými čiastkovými úsekmi 98 až 103, ktoré sú opatrené valčekmi 104 s osami priečnymi k smeru 93 dopravy, otáčajúcimi sa a poháňanými. Týmito čiastkovými úsekmi 98 až 103, ležiacimi za sebou v smere dopravy, sa v taktoch dopravujú každá z jednotlivých dolných krycích vrstiev 7, už narezaných na vopred určenú dĺžku 4. S výhodou je viacero valčekov 104 jedného čiastkového úseku 98 až 103 navzájom spojených kvôli spoločnému poháňaniu, napríklad reťazou alebo remeňom, pričom jeden z valčekov je poháňaný motorom, s ktorým je spojený cez prírubu.

V jednotlivých čiastkových úsekoch 98 až 103 dochádza k odlišným pracovným krokom. V čiastkovom úseku 98 sa už naformátované krycie vrstvy 7 v taktoch ukladajú na valčeky 104 tvoriace dopravnú dráhu a v taktoch sa v smere 93 dopravujú do nasledujúceho čiastkového úseku 99. V tomto čiastkovom úseku 99 sa pri dávkovaní nanášacou tryskou 106 nanáša spojovací a/alebo spevňovací prostriedok 70 na dolnej úzkej stranovej ploche 28 dištančných prvkov 18 a/alebo vnútornej povrchovej ploche 15a dolnej krycej vrstvy 7. V ďalšom čiastkovom úseku 100, nasledujúcom v smere 93 dopravy, sa krycie vrstvy H, pozostávajúce z dištančných prvkov 18, ukladajú pri polohovaní manipulačným systémom 107. Ďalej sa prípadne v ďalšom čiastkovom úseku 101 rovnako vykonáva plnenie dutín alebo medzier plnidlom. Po tom sa v ďalšom čiastkovom úseku 102 vykonáva nanášanie spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku 70 pomocou nanášacej trysky 106 na hornej úzkej stranovej ploche 28 dištančných prvkov 18 a/alebo vnútornej povrchovej ploche 15a hornej krycej vrstvy 7. V nasledujúcom čiastkovom úseku 103 sa privádza horná krycia vrstva 7, kde sa pri polohovaní manipulačným systémom 108 polohuje a kladie na jadrovú vrstvu H. Nanášacia tryská 106 je vytvorená ako prestaviteľná pri vedení senzormi v smere rovnobežnom s rovinou stavebného dielca, teda v smere dĺžky a šírky stavebného dielca, s výhodou pozdĺž dĺžky dištančných prvkov 18.

Pred kladením jadrových vrstiev 11 na dolnú kryciu vrstvu 7 sa jadrové vrstvy presne nastavujú. Rovnako tak je tiež horná krycia vrstva 7 pred ukladaním jadrovej vrstvy 11 nastavená vzhľadom k dolnej krycej vrstve 7. Na

066/B konci výrobného procesu sa v poslednom čiastkovom úseku 109 hotový stavebný dielec 1 prostredníctvom manipulačného systému 119 privádza k ďalšiemu lisovaciemu procesu alebo následnému spracovávaciemu procesu.

Ako už nie je podrobnejšie znázornené, môže sa bezprostredne za výrobným zariadením 89 podľa obr. 21 alebo 22 umiestniť ďalšie zariadenie na vykonávanie ďalších pracovných procesov, kde napríklad na vonkajšej povrchovej ploche 15b dochádza k následnému spracovaniu, hlavne povrchová úprava, napríklad brúsenie, lakovanie, povlakovanie, povrchové tvrdenie, atď. Prirodzene, tiež sa môžu následne na stavebnom dielci osadzovať nosné prvky, ako napríklad pre strešné tašky a/alebo ochranné fólie, ako plastová fólia alebo živicová fólia, alebo sa môže stavebný dielec 1 podrobiť chemického ošetreniu, napríklad postreku na ochranu proti hmyzu.

Ako už nie je ďalej znázornené, existujú tiež, pokiaľ ide o výrobu jadrovej vrstvy 11, rôzne varianty výroby. Napríklad je možné, aby sa viacero rovnoplochých doskových pásov 77 nastavovalo bezprostredne vedľa seba v rade a pred alebo po ukladaní jadrovej vrstvy 11 sa na vnútornú povrchovú plochu 15a dolnej krycej vrstvy 7 najprv bodovo alebo líniovo spájali prostredníctvom spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku 70 susedné doskové pásy 77, určené pre dištančné prvky 18, vo vopred určiteľných spojovacích oblastiach 71 na navzájom privrátených bočných plochách 23, 24, pričom spojovacie oblasti 71 medzi dvoma doskovými pásmi 77 by sa v ich pozdĺžnom smere ukladali s presadením vzhľadom k spojovacím oblastiam 71 ďalších doskových pásov 77, ktoré sa majú navzájom spájať, a pred alebo po ukladaní častí doskových pásov, nachádzajúcich sa medzi spojovacími oblasťami 71, aby sa pri vyvíjaní sily roztiahli na mriežkovinu tvoriacu jadrovú vrstvu H.

Ďalej je tiež možné viacero rovnoplochých doskových pásov 77 ukladať bezprostredne vedľa seba, vo forme radu, a pri pôsobení sily ich rozťahovať na mriežkovinu tvoriacu jadrovú vrstvu U, a pomocou spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku 70 ich vo vopred určiteľných spojovacích oblastiach 71 na bočných plochách 23, 24 bodovo alebo líniovo navzájom spolu spájať,

066/B načo sa jadrová vrstva 11 s dištančnými prvkami 18 bodovo alebo líniovo spojí pomocou spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku 70 vo vopred určiteľných spojovacích oblastiach 71 s vnútornou povrchovou plochou 15a, a to najprv dolnej krycej vrstvy a potom hornej krycej vrstvy 7.

Prirodzene je tiež možné, aby dištančné prvky 18 získali' už po ich zhotovení zodpovedajúcimi zariadeniami, napríklad lismi, ich konečný vlnitý tvar a vlnito predtvarované dištančné prvky 18 sa ukladali na vnútornú povrchovú vrstvu 15a v spojovacej oblasti 71 pre dištančné prvky 18, načo by sa vo vopred určiteľných spojovacích oblastiach 71 na navzájom privrátených bočných plochách 23, 24 dištančných prvkov 18 tieto dištančné prvky 18 bodovo alebo líniovo navzájom spájali. Pritom sa pred ukladaním dištančných prvkov 18 v spojovacích oblastiach 71 pre dištančné prvky 18 medzi dištančnými prvkami a vnútornou povrchovou plochou 15a dolnej krycej vrstvy 7 nanáša spojovací a/alebo spevňovací prostriedok 70. Dĺžka spojovacích oblastí 71 medzi dištančnými prvkami 18 a krycími vrstvami 7 pritom zodpovedá dĺžke dištančných prvkov 18. Prirodzene, spojovací a/alebo spevňovací prvok sa môže nanášať tiež bezprostredne na vnútornú kryciu plochu 15a hornej krycej vrstvy 7.

Samozrejme, je tiež možné, že sa dištančné prvky 18 a/alebo krycia vrstva 7, vytvorené z drevnej hmoty, vo vopred určených spojovacích oblastiach 71 pred nanášaním spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku 70 na vnútorných povrchových plochách 15a a/alebo na navzájom odvrátených úzkych stranových plochách 28 a/alebo širokých bočných plochách 23, 24 aspoň trochu zbrúsia, a to jednak kvôli zväčšeniu pórov 74 a/alebo dutín a jednak kvôli rovinnému doľahnutiu.

Je vhodné poznamenať, že dištančné prvky 18 a krycie vrstvy 7 sú navzájom spojené pomocou spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku 70 v spojovacích oblastiach 71 a/alebo že na vopred určených miestach 72 sú dištančné prvky 18 s krycími vrstvami 7 prípadne prídavné spojené prostredníctvom spojovacích prvkov, ako samorezných skrutiek alebo skôb alebo klincov, atď. Ďalej je tiež možné, aby dištančné prvky 18 boli v ich

066/B navzájom na seba dosadajúcich miestach obratu 78 spojené s tvarovým stykom alebo stykom spôsobilým prenášať silu, napríklad vo forme lepeného rybinového či zazubeného spoja alebo spoja na drážku a pero, prebiehajúceho v smere výšky dištančného prvku 18.

Na záver je ešte potrebné poukázať na to, že všetky znaky alebo kombinácie znakov, ako boli vysvetlené s odvolaním na obr. 1 až 15, sa môžu preniesť ako vysvetlenie do vyhotovení vysvetlených s odvolaním na obr. 16 až 22.

Kvôli úplnosti na záver sa poznamenáva, že kvôli lepšiemu pochopeniu stavebného dielca 1 je tento dielec znázornený čiastočne mimo meradlo a/alebo zväčšene a/alebo zmenšene.

Úlohu vynálezu, vzťahujúcu sa na samostatné vynálezcovské riešenie, je možné odvodiť z popisu.

Predovšetkým môžu jednotlivé vyhotovenia a opatrenia, znázornené na obr. 1 až 22, tvoriť samostatné vynálezcovské riešenie. Príslušné vynálezcovské úlohy a riešenie je možné odvodiť z detailných popisov týchto obrázkov.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Samonosný stavebný dielec (1), spôsobilý prenášať zaťaženie, s dvoma krycími vrstvami (7), ktoré sú uložené vo vzájomnom odstupe prostredníctvom jadrovej vrstvy (11), ktorá je tvorená viacerými dištančnými prvkami (18), rozdelenými po vzájomne privrátených povrchových plochách (15a) krycích vrstiev (7), pričom aspoň niektoré z dištančných prvkov (18) sú po ich dĺžke priestorovo tvarované, predovšetkým vlnité, resp. nerovinné, a úzke stranové plochy (28) dištančných prvkov (18), ako i vzájomne privrátené povrchové plochy (15a) tvoria spolu rovnobežné spojovacie plochy (16a, 16b), ktoré sú uložené s prisadením na tupo, pričom dištančné prvky (18) sú aspoň miestne spojené s krycími vrstvami (7) pomocou vytvrditeľného spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku (70), vyznačujúci sa tým, že krycie vrstvy (7) a dištančné prvky (18) sú vytvorené z dreva alebo drevnej hmoty a materiálový podiel krycích vrstiev (7) pri minimálnom rozpätí alebo dĺžke (4) 6 m je menší ako 0,03 m³/m² povrchovej plochy (15a, 15b), s výhodou od 0,01 až 0,024 m³/m² povrchovej plochy (15a, 15b) a materiálový podiel pásových nerovinných dištančných prvkov (18) je menší ako 0,005 m³/m²stavebného dielca (1), s výhodou od 0,0035 do 0,0043 m³/m² stavebného dielca (1).
2. Samonosný stavebný dielec (1), spôsobilý prenášať zaťaženie, s dvoma krycími vrstvami (7), ktoré sú uložené vo vzájomnom odstupe prostredníctvom jadrovej vrstvy (11), ktorá je tvorená viacerými dištančnými prvkami (18), rozdelenými po vzájomne privrátených povrchových plochách (15a) krycích vrstiev (7),

32 066/B pričom aspoň niektoré z dištančných prvkov (18) sú po ich dĺžke priestorovo tvarované, predovšetkým vlnité, resp. nerovinné, a úzke stranové plochy (28) dištančných prvkov (18), ako i vzájomne privrátené povrchové plochy (15a) tvoria spolu rovnobežné spojovacie plochy (16a, 16b), ktoré sú uložené s prisadením na tupo k sebe, .

pričom dištančné prvky (18) sú aspoň miestne spojené s krycími vrstvami (7) pomocou vytvrditeľného spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku (70), vyznačujúci sa tým, že pásové nerovinné dištančné prvky (18) sú vytvorené z dreva alebo drevnej hmoty, a tvoria od 50 % do 98 % objemu stavebného dielca (1), pričom dištančné prvky (18), rozdelené po povrchovej ploche (15a) krycej vrstvy (7), tvoria od 10 % do 50 %, hlavne 20 % materiálového objemu stavebného dielca (1).
3. Samonosný stavebný dielec (1), spôsobilý prenášať zaťaženie, s dvoma krycími vrstvami (7), ktoré sú uložené vo vzájomnom odstupe prostredníctvom jadrovej vrstvy (11), ktorá je tvorená viacerými dištančnými prvkami (18), rozdelenými po vzájomne privrátených povrchových plochách (15a) krycích vrstiev (7), pričom aspoň niektoré z dištančných prvkov (18) sú po ich dĺžke priestorovo tvarované, predovšetkým vlnité, resp. nerovinné, a úzke stranové plochy (28) dištančných prvkov (18), ako i vzájomne privrátené povrchové plochy (15a) tvoria spolu rovnobežné spojovacie plochy (16a, 16b), ktoré sú uložené s prisadením k sebe na tupo, pričom dištančné prvky (18) sú aspoň miestne spojené s krycími vrstvami (7) pomocou vytvrditeľného spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku (70),

32 066/B vyznačujúci sa tým, že krycie vrstvy (7) a dištančné prvky (18) pozostávajú z najmenej jednej vrstvy (36, 37, 39, 40) z prvkov (73) z dreva alebo drevnej hmoty, usporiadaných v náhodnej priestorovej polohe, navzájom spolu spojených pomocou spojiva, hlavne drevených triesok alebo drevných vláknových materiálov, s aspoň miestne medzi prvkami (73) z dreva alebo drevnej hmoty ležiacimi dutinami (75) alebo pórmi (74), pričom vytvrdený spojovací a/alebo spevňovací prostriedok (70) prestupuje spojovacou plochou (16a, 16b) dištančných prvkov (18) a s prvkami (73) z dreva alebo drevnej hmoty a/alebo s pórmi (74) a/alebo s dutinami (75) tvoria v najmenej jednej spojovacej oblasti (71) medzi krycou vrstvou (7) a dištančnými prvkami (18) spojovacie a/alebo spevňovacie pásmo (80), usporiadané po časti hrúbky (14) krycích vrstiev (7) a výšky (9) dištančných prvkov (18), ktoré má vyššiu mechanickú zaťažiteľnosť ako oblasti krycej vrstvy (7) a dištančných prvkov (18), nadväzujúce na spojovaciu a/alebo spevňovaciu oblasť (80).
4. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že krycie vrstvy (7) sú tvorené doskou (76), pozostávajúcou z prvkov (73) z dreva alebo drevnej hmoty, usporiadaných v náhodnej priestorovej polohe, navzájom spolu spojených pomocou spojiva, hlavne z drevených triesok a/alebo drevných vláknových materiálov, s aspoň miestne medzi prvkami (73) z dreva alebo drevnej hmoty ležiacimi dutinami (75) a pórmi (74), napríklad hrubou trieskovou doskou, ako OSB-doskou.
5. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že dištančné prvky (18)

32 066/B sú tvorené doskovým pásom (77), pozostávajúcim z prvkov (73) z dreva alebo drevnej hmoty, usporiadaných v náhodnej priestorovej polohe, navzájom spolu spojených pomocou spojiva, hlavne z drevených triesok a/alebo drevných vláknových materiálov, s aspoň miestne medzi prvkami (73) z dreva alebo drevnej hmoty ležiacimi dutinami (75) a pórmi (74), napríklad pásovou stredne hutnou vláknovou doskou, ako MDF-doskovými pásmi, alebo trieskovou doskou, ako FPY-doskovými pásmi.
6. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že krycie vrstvy (7), resp. ich tvoriace dosky (76) z drevnej hmoty obsahujú každá v ich hrúbke (14) najmenej dve vrchné vrstvy (37) alebo vrchné oblasti, usporiadané vzhľadom k orientácii prvkov (73) z dreva alebo drevnej hmoty vzájomne rovnobežne, a najmenej jednu medzivrstvu (36) alebo medzivrstvovú oblasť, usporiadanú naprieč k vrchným vrstvám, pričom prvky (73) z dreva alebo drevnej hmoty vrchných vrstiev (37), resp. vrchnej oblasti prebiehajú v pozdĺžnom smere krycej vrstvy (7) v rovinách v čo najväčšej miere rovnobežných s jej vnútornou povrchovou plochou (15a).
7. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že dištančné prvky (18), resp. ich tvoriace doskové pásy (77), obsahujú vo svojej hrúbke (27) najmenej dve vzájomne rovnobežne usporiadané vrchné vrstvy (39) alebo vrchné oblasti, obsahujú najmenej jednu medzivrstvu (40) alebo medzivrstvovú oblasť usporiadanú naprieč k vrchným vrstvám, pričom prvky (73) z dreva alebo drevnej hmoty vo vrchných vrstvách (39) sú pozdĺž dištančného prvku (18) usporiadané v rovinách v čo najrozsiahlejšej miere kolmých k úzkej stranovej ploche (28) dištančného prvku.

32 066/B
8. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7, vyznačujúci sa tým, že medzi susednými nerovinnými, resp. vlnitými dištančnými prvkami (18) je uložený najmenej jeden ďalší priamočiaro prebiehajúci dištančný prvok (18).
9. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 8, vyznačujúci sa tým, že hrúbka (27) dištančného prvku (18) je od 4 mm do 20 mm, hlavne od 6 do 14 mm, napríklad 8 mm.
10. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7, vyznačujúci sa tým, že hrúbka (14) krycej vrstvy (7) je od 6 mm do 20 mm, hlavne od 8 mm do 14 mm, napríklad 12 mm.
11. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že spojovacie a/alebo spevňovacie pásmo (80) medzi dištančnými prvkami (18) a krycími vrstvami (7) v uvedenej najmenej jednej spojovacej oblasti (71), obsahuje spojovací prierez v tvare približne písmena T, pričom maximálny spojovací prierez (81) prvého úseku spojovacieho a/alebo spevňovacieho pásma (80), vybiehajúceho v smere dištančného prvku (18), sa vymedzuje minimálnou hrúbkou (27) dištančného prvku (18), a minimálny spojovací prierez (82) ďalšieho úseku spojovacieho a/alebo spevňovacieho pásma (80), vybiehajúceho v smere krycej vrstvy (7) je väčší ako maximálna hrúbka (27) dištančného prvku (18).

32 066/B
12. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 11, vyznačujúci sa tým, že spojovací a/alebo spevňovací prostriedok (70) je tvorený lepivou látkou vyplňujúcou až aspoň 2 mm póry alebo dutiny, hlavne lepidlom.
13. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa nároku 12, vyznačujúci sa tým, že lepidlo patrí do skupiny umelých lepidiel a je tvorené močovinoformaldehydovými alebo melaminoformaldehydovými alebo melaminomočovinovými alebo fenolformaldehydovými kondenzátovými živicami alebo resorcínovým lepidlom.
14. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 13, vyznačujúci sa tým, že dva vedľa seba ležiace dištančné prvky (18), opierajúce sa o seba v spojovacích oblastiach (71) na ich širokých bočných plochách (23, 24), sú navzájom spolu spojené spojovacím a/alebo spevňovacím prostriedkom (70), a v spojovacích oblastiach (71) je vytvorené ďalšie spojovacie a/alebo spevňovacie pásmo (80).
15. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 13, vyznačujúci sa tým, že medzi dištančnými prvkami (18) a krycími vrstvami (7) je v pozdĺžnom smere dištančných prvkov vytvorených na miestach (72), ležiacich vo vzájomnom odstupe v pozdĺžnom smere, viacero spojovacích a/alebo spevňovacích pásiem (80) vo viacerých spojovacích oblastiach (71) medzi dištančnými prvkami (18) a krycími vrstvami (7), ktoré sú uložené vo vzdialenosti od seba v smere priečnom k pozdĺžnemu smeru, ktorá je väčšia ako je hrúbka (27) dištančných prvkov (18).

32 066/8
16. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že na vonkajšej povrchovej ploche (15b) krycej vrstvy (7) a/alebo vo vybratí v krycej vrstve (7) je uložený diel z najmenej jedného materiálu odlišného od dreva alebo drevnej hmoty, napríklad plastová doska, kolektory alebo fotovoltaické zariadenie.
17. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že na povrchovej ploche (15a, 15b) krycej vrstvy (7), privrátenej a/alebo odvrátenej voči dištančným prvkom (18) a/alebo vo vnútri krycej vrstvy (7) a/alebo medzi krycími vrstvami (7) je uložená najmenej jedna vrstva (43) z kovu, nekovu, plastovej fólie, minerálnej hmoty alebo organického alebo anorganického materiálu.
18. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa nároku 17, vyznačujúci sa tým, že vrstva (43) je tvorená vláknitou rohožou z dodatočne rozpínajúcich surovín, ktorá má porézny povrch a plní sa anorganickým izolačným materiálom, hlavne kremičitou múčkou.
19. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa nároku 17, vyznačujúci sa tým, že vrstva (43) na vonkajšej povrchovej ploche (15b) je tvorená povlakom z plastu, filmu, farby, laku alebo zušľachtením povrchu melamínovou živicou.
20. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa nároku 17, vyznačujúci sa tým, že vrstva (43) je tvorená lepivou vrstvou, aspoň sčasti vtlačenou do krycej vrstvy (7), ako vrstvou z melaminomočovinoformaldehydovej alebo fenolformaldehydovej živice.

32 066/B
21. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 15, vyznačujúci sa tým, že vlnité dištančné prvky (18) sú uložené súbežne a so vzájomným presadením o polovicu dĺžky vlny, s výhodou v smere dĺžky stavebného dielca (1), pričom rozostupová vzdialenosť (26) medzi dvoma po sebe nasledujúcimi bodmi obratu (78), meraná v pozdĺžnom smere dištančných prvkov (18), je od 800 do 3 000 mm, hlavne od 2 000 do 2 800 mm, napríklad 2 500 mm, a priečna rozostupová vzdialenosť (25) medzi dvoma susednými dištančnými prvkami (18), meraná naprieč k smeru ich dĺžky, je od 200 do 700 mm, hlavne od 300 do 500 mm a napríklad 400 mm.
22. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 21, vyznačujúci sa tým, že doskovitá krycia vrstva (7) je vytvorená z viacerých čiastkových vrstiev (36, 37, 53, 54).
23. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 21, vyznačujúci sa tým, že doskovité dištančné prvky (18) sú vytvorené z viacerých čiastkových vrstiev (39, 40, 53, 54).
24. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa nároku 22 alebo 23, vyznačujúci sa tým, že ďalšia čiastková vrstva (36, 37, 39, 40) dištančného prvku (18) alebo krycej vrstvy (7) je vytvorená z dreva alebo drevnej hmoty alebo kovového materiálu, napríklad hliníka a/alebo z plastu a/alebo z vláknitých rohoží impregnovaných živicou, napríklad s uhlíkovými a/alebo sklenenými vláknami a/alebo sieťami a/alebo úpletmi z rovnakých alebo rôznych nití alebo vlákien na tkaninové vystuženie.
25. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa nároku 23, vyznačujúci sa tým, že dištančné prvky (18) sú tvorené najmenej

32 066/B dvoma vrstvami (39), uloženými vo vzájomnom odstupe a navzájom súbežne, a viacerými tyčovými lištami z dreva alebo drevného materiálu, usporiadanými medzi vrstvami (39) a v odstupe od seba v smere výšky (9) dištančných prvkov (18).
26. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa nároku 22 alebo 23, vyznačujúci sa tým, že čiastkové vrstvy (53, 54) pozostávajú zo zložkových vrstiev (55, 56) z dreva alebo drevnej hmoty, križujúcich sa z hľadiska smerov vlákien (61, 62) jednotlivých vrstiev (53, 54), z dreva a/alebo drevnej hmoty, pričom počet týchto vrstiev (56), v ktorých prebieha smer vlákien (62) dyhových vrstiev približne rovnobežne s pozdĺžnym smerom krycej vrstvy (7) alebo dištančného prvku (18), je väčší ako počet tých vrstiev (55), v ktorých smer vlákien (61) prebieha naprieč k pozdĺžnemu smeru krycej vrstvy (7) alebo dištančného prvku (18).
27. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa nároku 26, vyznačujúci sa tým, že zložkové vrstvy (55, 56) dištančných prvkov (18) a/alebo krycích vrstiev (7) sa vzájomne presahujú v pozdĺžnom smere a jednotlivé zložkové vrstvy (55, 56) sú navzájom spojené, najmä zlepené.
28. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa nároku 26 alebo 27, vyznačujúci sa tým, že čiastkové vrstvy (53) krycích vrstiev (7), privrátené k dištančným prvkom (18), obsahujú viacero zložkových vrstiev (55) so smerom vlákien (61) priečnym k pozdĺžnemu smeru krycích vrstiev (7), ktoré sa aspoň miestne prekrývajú viacerými zložkovými vrstvami (56) ďalšej čiastkovej vrstvy (54), so smerom vlákien (62) prebiehajúcim v pozdĺžnom smere krycích vrstiev (7),

32 066/B a sú vzájomne spolu spojené.
29. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 26 až 28, vyznačujúci sa tým, že spojovacia oblasť (59) medzi bezprostredne za sebou uloženými dyhovými úsekmi (57, 58) najmenej jednej zložkovej vrstvy (55, 56) krycej vrstvy (7) a/alebo dištančného prvku (18) stavebného dielca (1) je plnoplošne prekrývaná ďalšou zložkovou vrstvou (55, 56) rovnakej alebo ďalšej čiastkovej vrstvy (53, 54) a spojovacie oblasti (59) jednotlivých zložkových vrstiev (55, 56) sú v pozdĺžnom smere krycej vrstvy (7) a/alebo dištančného prvku (18) uložené so vzájomným presadením.
30. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 26 až 29, vyznačujúci sa tým, že jednotlivé zložkové vrstvy (55, 56) krycích vrstiev (7) alebo dištančných prvkov (18) sú vzhľadom k pozdĺžnej strednej rovine alebo priečnej strednej rovine stavebného dielca (1) s výhodou súmerne navzájom usporiadané.
31. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 26 až 30, vyznačujúci sa tým, že vzájomne k sebe privrátené bočné plochy, hlavne čelné bočné plochy, dyhových úsekov (57, 58) v spojovacej oblasti (59), sa aspoň miestne prekrývajú alebo na seba tupo dosadajú alebo sú vzájomne spolu spojené s úkosom, hlavne zlepené.
32. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 31, vyznačujúci sa tým, že aspoň jedna z krycích vrstiev (7) je opatrená prestupovými otvormi alebo je tvorená difúzne otvoreným materiálom.

32 066/B
33. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 32, vyznačujúci sa tým, že krycie vrstvy (7) a/alebo bočné steny (13), udržiavané vo vzájomných odstupoch dištančnými prvkami (18), š nimi spojenými, sa v smere dĺžky (4) a/alebo výšky (12) stavebného dielca (1) k sebe šikmo zbiehajú.
34. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 33, vyznačujúci sa tým, že stavebný dielec (1) vytvára najmenej jednu zakrivenú alebo oblúkovú kryciu vrstvu (7).
35. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 34, vyznačujúci sa tým, že medzi dvoma dištančnými prvkami (18), ležiacimi vedľa seba a prebiehajúcimi v pozdĺžnom smere stavebného dielca (1), je vytvorená medzera tvoriaca kanál.
36. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 35, vyznačujúci sa tým, že dutina (21) ohraničená dištančnými prvkami (18) je vyplnená aspoň sčasti plnidlom (51) zo skupiny organických alebo anorganických látok, hlavne trieskami, celulózou, kamennou vlnou, atď.

I
37. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 36, vyznačujúci sa tým, že najmenej jedna z čelných koncových oblastí (33) stavebného dielca (1) je opatrená uzatváracou lištou, na ktorej je uložená najmenej jedna membrána nepriepustná pre vzduch a priepustná pre pary, alebo parný ventil.

32 066/B
38. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 36, vyznačujúci sa tým, že aspoň jedna z krycích vrstiev (7) je v najmenej jednej čelnej koncovej oblasti (33) stavebného dielca (1) opatrená spojovacím prvkom (31), tvoreným zahĺbením (35) a/alebo výbežkom, na polohované uloženie doplnkového spojovacieho prvku ďalšieho stavebného dielca (1), tvoreného zahĺbením (35) a/alebo výbežkom.
39. Samonosný stavebný dielec, spôsobilý prenášať zaťaženie, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 38, vyznačujúci sa tým, že dištančné prvky (18) a/alebo bočné steny (13), uložené medzi krycími vrstvami (7), sú aspoň miestne opreté s prispôsobením na prenos zaťaženia, kvôli ďalšiemu prevádzaniu síl, o susedné dištančné prvky (18) a/alebo bočné steny (13).
40. Použitie stavebného dielca podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 39 ako bedniaca doska.
41. Použitie stavebného dielca podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 39 ako stenový a/alebo strešný a/alebo stropný dielec nosnej konštrukcie, na prenášanie úžitkového zaťaženia, hlavne v prostrediach ohrozených otrasmi a/alebo na mäkkých základových pôdach.
42. Použitie viacerých na sebe uložených a úsekovo sa prekrývajúcich a navzájom spolu spojených stavebných dielcov podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 39, ako podlahový alebo strešný dielec prenášajúci úžitkové zaťaženie, s najmenej jednou spojovacou oblasťou (71) medzi krycou vrstvou (7) a dištančným prvkom (18).

32 066/B
43. Spôsob výroby stavebného dielca (1) z dreva a/alebo drevnej hmoty, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 39, pri ktorom sa spája pomocou vytvrditeľného spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku (70) jadrová vrstva (11), pozostávajúca z pásových dištančných prvkov (18), s dolnou a hornou krycou vrstvou (7), vyznačujúci sa tým, že sa pásová dolná krycia vrstva (7), odvíjaná zo zvitku, kontinuálne posúva v smere (93) dopravy s vopred určiteľnou rýchlosťou, a najprv sa na vnútornej ploche (15a) dolnej krycej vrstvy (7) nanáša vo vopred určených spojovacích oblastiach (71) pre dištančné prvky (18) a/alebo na dolných úzkych stranových plochách (28) dištančných prvkov (18) spojovací a/alebo spevňovací prostriedok (70), jadrová vrstva (11) sa nastaví voči dolnej krycej vrstve (7) a uloží sa na vnútornú povrchovú plochu (15a) do roviny rozvinutej rovnoplochej dolnej krycej vrstvy (7), načo sa spojovací a/alebo spevňovací prostriedok (70) vytvrdí do tej miery, že aspoň niektoré dištančné prvky (18) sú polohovo fixované voči dolnej krycej vrstve (7), a na vnútornej povrchovej ploche (15a) pásovej hornej krycej vrstvy (7) sa nanáša vo vopred určených spojovacích oblastiach (71) pre dištančné prvky (18) a/alebo na horných úzkych stranových plochách (28) dištančných prvkov (18) spojovací a/alebo spevňovací prostriedok (70), a horná krycia vrstva (7), odvíjaná z ďalšieho zvitku (7), sa naťahuje na jadrovú vrstvu (11) vopred určiteľnou napínacou silou, načo sa z pásu oddeľujú stavebné dielce (1) s vopred určenou dĺžkou (4).
44. Spôsob výroby stavebného dielca (1) z dreva a/alebo drevnej hmoty, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 39, pri ktorom sa spája pomocou vytvrditeľného spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku (70) jadrová

32 066/B vrstva (11), pozostávajúca z pásových dištančných prvkov (18), s dolnou krycou vrstvou (7), narezanou na formát, a hornou krycou vrstvou (7), narezanou na formát, načo sa krycie vrstvy (7) a jadrová vrstva (11) k sebe pritláčajú, vyznačujúci sa tým, že sa dolná krycia vrstva (7) po taktoch dopravuje v smere (93) dopravy čiastkovými úsekmi (98 až 103) dopravného zariadenia (90), ležiacimi za sebou v smere dopravy, pričom v prvom čiastkovom úseku (99) na vnútornej povrchovej ploche (15a) dolnej krycej vrstvy (7) sa vo vopred určených spojovacích úsekoch (71) pre dištančné prvky (18) a/alebo na dolných úzkych stranových plochách (28) dištančných prvkov (18) nanáša spojovací a/alebo spevňovací prostriedok (70), a v čiastkovom úseku (100), nasledujúcom v smere dopravy (93), sa manipulačným systémom (107) nastavuje jadrová vrstva (11) voči dolnej krycej vrstve (7) a ukladá sa na dolnú kryciu vrstvu (7), načo sa spojovací a/alebo spevňovací prostriedok (70) natoľko vytvrdí, že aspoň niektoré z dištančných prvkov (18) sú polohovo fixované vzhľadom k dolnej krycej vrstve (7), a v čiastkovom úseku (102), nasledujúcom v smere (93) dopravy, sa na vnútornom povrchu (15a) hornej krycej vrstvy (7) vo vopred určených spojovacích úsekoch (71) pre dištančné prvky (18) a/alebo na horných úzkych stranových plochách (28) dištančných prvkov (18) nanáša spojovací a/alebo spevňovací prostriedok (70), a v ďalšom nasledujúcom čiastkovom úseku (103) sa manipulačným systémom (108) nastavuje horná krycia vrstva (7) voči dolnej krycej vrstve (7) a ukladá sa na jadrovú vrstvu (11), načo sa jadrová vrstva (11) a krycie vrstvy (7) stláčajú spolu vopred určiteľnou tlačnou silou pri pôsobení teplotou alebo mikrovlnnou energiou alebo vysokofrekvenčným poľom žiarenia.

32 066/B
45. Spôsob podľa nároku 43, vyznačujúci sa tým, že po uložení dištančných prvkov (18) a krycích vrstiev (7) na seba sa tieto časti pritlačia k sebe vopred určiteľnou prítlačnou silou, prípadne pri pôsobení teploty alebo pôsobení mikrovlnnej energie alebo vysokofrekvenčného poľa žiarenia:
46. Spôsob podľa nároku 43 alebo 44, vyznačujúci sa tým, že sa bezprostredne vedľa seba nastavuje viacero rovnoplochých doskových pásov (77) v tvare radu, a pred alebo po prisadení jadrovej vrstvy (11) na vnútornú povrchovú plochu (15a) krycej vrstvy (7) sa najprv susedné rovnoploché doskové pásy (77), určené pre dištančné prvky (18), spájajú spojovacím a/alebo spevňovacím prostriedkom (70) bodovo alebo líniovo vo vopred určených spojovacích oblastiach (71) medzi k sebe priliehajúcimi širokými bočnými plochami (23, 24), pričom spojovacie oblasti (71) medzi dvoma doskovými pásmi (77) sú v ich pozdĺžnom smere presadené vzhľadom k spojovacím plochám (71) ďalších navzájom spájaných doskových pásov (77), pričom časti doskových pásov (77), nachádzajúce sa pred alebo po usadení medzi spojovacími oblasťami (71), sa pri pôsobení sily roztiahnú na mriežkovinu tvoriacu jadrovú vrstvu (11).
47. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 43 až 46, vyznačujúci sa tým, že sa nastavuje bezprostredne vedľa seba viacero rovnoplochých doskových pásov (77) v tvare radu a pri silovom pôsobení sa vyťahujú do mriežkoviny (11) tvoriacej jadrovú vrstvu, a vo vopred určených spojovacích oblastiach (71) medzi k sebe priliehajúcimi širokými bočnými plochami (23, 24) sa pomocou spojovacích a/alebo spevňovacích prostriedkov (70) spájajú bodovo alebo líniovo,

32 066/B načo sa jadrová vrstva (11) spája s dištančnými prvkami (18) pomocou spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku (70) vo vopred určených spojovacích oblastiach (71) bodovo a/alebo líniovo s vnútornou povrchovou plochou (15a) najprv dolnej a/alebo po tom hornej krycej vrstvy (7).
48. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 43 až 47, vyznačujúci sa tým, že dištančné prvky (18) sú vytvorené ako vlnito predtvarované, napríklad tvarovo lisované alebo extrudované doskové pásy (77) z drevnej hmoty, načo sa s výhodou po uložení vlnito tvarovaných dištančných prvkov (18) na vnútornú povrchovú plochu (15a) dolnej krycej vrstvy (7) dištančné prostriedky (18) navzájom spájajú pomocou spojovacieho a/alebo spevňovacieho prostriedku (70) vo vopred určiteľných spojovacích oblastiach (71) medzi ich bodovo alebo líniovo k sebe priliehajúcimi širokými bočnými plochami (23, 24).
49. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 43 až 48, vyznačujúci sa tým, že dištančné prvky (18) a/alebo krycia vrstva (7) sa vo vopred určených spojovacích oblastiach (71) na úzkych stranových plochách (28), resp. spojovacích plochách (16b) a/alebo vnútornej povrchovej ploche (15a) a/alebo širokých bočných plochách (23, 24) brúsia.
50. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 43 až 49, vyznačujúci sa tým, že po zostavení stavebného dielca (1) sa s výhodou na vonkajšej povrchovej ploche (15b) najmenej jednej krycej vrstvy (7) vykonáva dodatočné spracovanie, hlavne povrchová úprava, napríklad brúsenie, lakovanie, povlakovanie, tvrdenie povrchu a/alebo sa v ďalšom pracovnom kroku ukladajú hlavne upevňovacie mechanizmy pre fasádové dielce alebo nosičové prvky, napríklad pre tašky a/alebo ochranná fólia, napríklad plastová fólia alebo živicová fólia.

32 066/B
51. Spôsob podľa nároku 43 alebo 44, vyznačujúci sa tým, že sa spojovací a/alebo spevňovací prostriedok (70) ukladá po celej dĺžke úzkych stranových plôch (28) dištančných prvkov (18) alebo v smere dĺžky úzkych stranových plôch (28) vo vopred určených spojovacích oblastiach (71), ležiacich vo vzájomných odstupoch po dĺžke úzkych stranových plôch (28).
52. Spôsob podľa nároku 43 alebo 44, vyznačujúci sa tým, že sa spojovací a/alebo spevňovací prostriedok (70) ukladá po celej dĺžke vedľa seba usporiadaných spojovacích oblastí (71) pre dištančné prvky (18) rozdelené po vnútornej povrchovej ploche (15) krycích vrstiev (7), alebo vo vopred určených spojovacích oblastiach (71), ležiacich vo vzájomných odstupoch po dĺžke krycích vrstiev (71).