SK282357B6 - Aminoguanidínkarboxyláty a ich použitie - Google Patents

Aminoguanidínkarboxyláty a ich použitie Download PDF

Info

Publication number
SK282357B6
SK282357B6 SK640-97A SK64097A SK282357B6 SK 282357 B6 SK282357 B6 SK 282357B6 SK 64097 A SK64097 A SK 64097A SK 282357 B6 SK282357 B6 SK 282357B6
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
aminoiminomethyl
acid
acetic acid
hydrazine
mmol
Prior art date
Application number
SK640-97A
Other languages
English (en)
Other versions
SK64097A3 (en
Inventor
Scott D. Larsen
Valerie A. Vaillancourt
Paul D. May
Steven P. Tanis
John A. Tucker
Martin D. Meglasson
Heinrich J. Schostarez
Original Assignee
Pharmacia And Upjohn Company
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Priority claimed from US08/484,547 external-priority patent/US5994577A/en
Application filed by Pharmacia And Upjohn Company filed Critical Pharmacia And Upjohn Company
Publication of SK64097A3 publication Critical patent/SK64097A3/sk
Publication of SK282357B6 publication Critical patent/SK282357B6/sk

Links

Classifications

    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K31/00Medicinal preparations containing organic active ingredients
    • A61K31/185Acids; Anhydrides, halides or salts thereof, e.g. sulfur acids, imidic, hydrazonic or hydroximic acids
    • A61K31/19Carboxylic acids, e.g. valproic acid
    • A61K31/195Carboxylic acids, e.g. valproic acid having an amino group
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K31/00Medicinal preparations containing organic active ingredients
    • A61K31/185Acids; Anhydrides, halides or salts thereof, e.g. sulfur acids, imidic, hydrazonic or hydroximic acids
    • A61K31/19Carboxylic acids, e.g. valproic acid
    • A61K31/195Carboxylic acids, e.g. valproic acid having an amino group
    • A61K31/197Carboxylic acids, e.g. valproic acid having an amino group the amino and the carboxyl groups being attached to the same acyclic carbon chain, e.g. gamma-aminobutyric acid [GABA], beta-alanine, epsilon-aminocaproic acid or pantothenic acid
    • A61K31/198Alpha-amino acids, e.g. alanine or edetic acid [EDTA]
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61PSPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P3/00Drugs for disorders of the metabolism
    • A61P3/08Drugs for disorders of the metabolism for glucose homeostasis
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61PSPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P3/00Drugs for disorders of the metabolism
    • A61P3/08Drugs for disorders of the metabolism for glucose homeostasis
    • A61P3/10Drugs for disorders of the metabolism for glucose homeostasis for hyperglycaemia, e.g. antidiabetics
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C07ORGANIC CHEMISTRY
    • C07CACYCLIC OR CARBOCYCLIC COMPOUNDS
    • C07C281/00Derivatives of carbonic acid containing functional groups covered by groups C07C269/00 - C07C279/00 in which at least one nitrogen atom of these functional groups is further bound to another nitrogen atom not being part of a nitro or nitroso group
    • C07C281/16Compounds containing any of the groups, e.g. aminoguanidine
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C07ORGANIC CHEMISTRY
    • C07CACYCLIC OR CARBOCYCLIC COMPOUNDS
    • C07C281/00Derivatives of carbonic acid containing functional groups covered by groups C07C269/00 - C07C279/00 in which at least one nitrogen atom of these functional groups is further bound to another nitrogen atom not being part of a nitro or nitroso group
    • C07C281/16Compounds containing any of the groups, e.g. aminoguanidine
    • C07C281/18Compounds containing any of the groups, e.g. aminoguanidine the other nitrogen atom being further doubly-bound to a carbon atom, e.g. guanylhydrazones

Landscapes

  • Health & Medical Sciences (AREA)
  • Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Organic Chemistry (AREA)
  • Veterinary Medicine (AREA)
  • Public Health (AREA)
  • General Health & Medical Sciences (AREA)
  • Animal Behavior & Ethology (AREA)
  • Life Sciences & Earth Sciences (AREA)
  • Pharmacology & Pharmacy (AREA)
  • Medicinal Chemistry (AREA)
  • Diabetes (AREA)
  • Epidemiology (AREA)
  • Hematology (AREA)
  • Nuclear Medicine, Radiotherapy & Molecular Imaging (AREA)
  • General Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Chemical Kinetics & Catalysis (AREA)
  • Obesity (AREA)
  • Bioinformatics & Cheminformatics (AREA)
  • Engineering & Computer Science (AREA)
  • Endocrinology (AREA)
  • Emergency Medicine (AREA)
  • Acyclic And Carbocyclic Compounds In Medicinal Compositions (AREA)
  • Pharmaceuticals Containing Other Organic And Inorganic Compounds (AREA)
  • Organic Low-Molecular-Weight Compounds And Preparation Thereof (AREA)

Abstract

Opisujú sa zlúčeniny všeobecného vzorca (I) a (II) a ich farmaceuticky prijateľné soli, kde AG je a) N-aminoguanidín, b) N,N'-diaminoguanidín alebo c) N,N',N''-triaminoguanidín, kde n je celé číslo od 1 do 5, kde R1 je a) vodík, b) fenyl, c) C1-C5 alkyl alebo d) C1-C3 alkylfenyl a kde R1 je a) fenyl, b) C1-C10 alkyl alebo c) C1-C5 alkylfenyl, s nasledujúcimi výhradami: a) vo vzorci (I), keď n je 2, R1 je iný ako vodík, b) vo vzorci (I), keď n je 1, R1 je iný ako metyl, c) vo vzorci (II), keď R2 je etyl, R1 je iný ako vodík, d) vo vzorci (II), keď R2 je fenyl, R1 je iný ako vodík, e) vo vzorci (I), keď n je 3, R1 je iný ako vodík, f) zlúčenina nie je N-aminoguanylglicín ani N-aminoguanyl-DL-fenylanín.ŕ

Description

Oblasť techniky
Predložená prihláška je čiastočným pokračovaním US prihlášky č. 08/344,274, podanej 23. novembra, 1994, teraz v konaní.
Vynález sa týka zlúčenín a spôsobu liečenia diabetes mellitus, nezávislého na inzulíne (NIDDM), diabetických komplikácií, vznikajúcich z prílišnej neenzymatickej glykozylácie proteínov pri diabetes mellitus nezávislom na inzulíne a pri diabetes mellitus závislom na inzulíne, zhoršenej tolerancie voči glukóze a obezite.
Doterajší stav techniky
Diabtes mellitus nezávislý na inzulíne (NIDDM) a diabetes typu II sú synonymá. Pacienti s NIDDM majú abnormálne vysoké koncentrácie glukózy v krvi, keď sa postia, ako aj oneskorené prijímanie glukózy bunkami po jedle alebo po diagnostickom teste, známom ako test tolerancie voči glukóze. Diagnóza NIDDM je založená na uznávaných kritériách (Američan Diabetes Association, Physician's Guide to Insulin-Dependent (Type I) Diabetes, 1988; Američan Diabetes Association, Physician's Guide to Non-Insulin-Dependent (Type II) Diabetes, 1988).
Diabetes mellitus závislý na inzulíne (IDDM) a diabetes typu I sú synonymá. Pacienti s IDDM majú abnormálne vysoké koncentrácie glukózy v krvi, keď sa postia a oneskorené prijímanie glukózy bunkami po jedle alebo po diagnostickom teste, známom ako test tolerancie voči glukóze. Diagnóza IDDM je založená na uznávaných kritériách (American Diabetes Association, Physician's Guide to Insulin-Dependent (Type I) Diabetes, 1988).
K zhoršenej tolerancii voči glukóze dochádza, keď rýchlosť metabolického odbúravania glukózy z krvi po orálnom alebo parenterálnom podaní glukózy je nižšia ako obvykle sa vyskytujúca pri zdravej populácii (Američan Diabetes Association, Physician's Guide to Non-InsulinDependent (Type II) Diabetes, 1988). K zhoršenej tolerancii voči glukóze môže dochádzať pri NIDDM, IDDM, tehotenskom diabetes a obezite. K zhoršenej tolerancii voči glukóze môže dochádzať u jednotlivcov, nespĺňajúcich diagnostické kritériá pre tieto chorobné stavy. Zhoršená tolerancia voči glukóze u nediabetických jednotlivcov je predispozičným faktorom rozvoja NIDDM.
Obezita je stavom, pri ktorom zvýšenie obsahu tuku v tele, vedie k rastu telesnej hmotnosti nad kritériá, stanovené pre vek, pohlavie, výšku a stavbu tela (Bray, Obezita, endokrinná perspektíva, s. 2303, Multihormonal Systems and Disorders, 1989). Prijaté normy boli stanovené podľa skúseností úmrtnosti životného poistenia a podľa výskytu chorôb vo vzťahu k zloženiu tela. Nadbytočná úmrtnosť, ku ktorej dochádza u obéznych jednotlivcov, je výsledkom chorôb, ktoré sú predisponované touto podmienkou. Zahrnujú rakovinu, kardiovaskulárne ochorenia, choroby tráviaceho traktu, respiračné choroby a diabetes mellitus.
U pacientov s chronickou hyperglykémiou, ku ktorej dochádza pri diabetes mellitus, nezávislom na inzulíne a diabetes mellitus závislom na inzulíne, rýchlosť sieťovania proteínov, závislá na glukóze, prekračuje normu (Bunn, Američan loumal of Medicíne, 70, 325, 1981). To vedie k zmenenej terciámej štruktúre proteínu (Brownlee, kap. 18, Diabetes Mellitu, s. 279, 1990). Prílišná neenzymatická glykozylácia proteínov prispieva k diabetickým komplikáciám pri starnutí u nediabetických ľudí, ako je neuropatia, nefropatia a retinopatia, hypertenzia a ateroskleróza (Brownlee, 1990, pozri skôr uvedené).
Hyperglykémia je definovaná ako koncentrácia glukózy v krvi, ktorá je nadbytočná nad normu, prijatú pre zdravú populáciu (Američan Diabetes Association, Physician’s Guide to Non-Insulin-Dependent (Type II) Diabetes, 1988).
Pretože vzťah medzi týmito stavmi je známy, bolo by výhodné mať liek, ktorý by ich mohol liečiť alebo im zabrániť.
3-(l-(Aminometyl)hyrazíno)propánová kyselina je opísaná v JP 54128523 (Chem. Abstr. 92:75899h) ako fungicíd a insekticíd. Syntéza N-(hydrazmometyl)glycínu je opísaná v J. Gante, Chem. Ber. 1968, 101, 1195. Určité deriváty alkylidén-aminoguanidínu sú opísané v US patente 5,272,165, nazvanom „Inhibícia pokročilej glykozylácie telesných proteínov pomocou derivátov 2-alkylidénaminoguanidínu, použitých napríklad na liečenie diabetických vedľajších účinkov alebo najmä na prevenciu farbenia zubov. Aminoguanidínové analógy arginínu sú opísané v DE 4244539-A1 a WO 9104-023-A. US patent 5,132,453 opisuje, že N-6-(hydrazínimmometyl)-lyzín je použiteľný ako inhibítor tvorby oxidu dusnatého a pri liečení hypertenzie. EP-230-037-A opisuje niektoré nové 2-substituované guanidínové deriváty, ktoré majú antiischemickú a kardioprotektívnu aktivitu. US patent 3,412,105 opisuje β-aryl-Nguanidín-^-alaníny alebo a-karboxy-3-alaníny) ako inhibítory MAO a dlhodobo účinné hypotenzíva.
Podstata vynálezu
Predložený vynález poskytuje najmä (1) zlúčeninu všeobecného vzorca (I) alebo (II)
AG - (CH2)„ - CO2R‘ AG-CH-COjR1
R2 (I) alebo (II), alebo jej farmaceutický prijateľnej soli, kde AG je
a) N - aminoguanidín,
b) N,N - diaminoguanidin alebo
c) N,N,N - triaminoguanidín, kde n je celé číslo od 1 do 5, kde R1 je
a) vodík,
b) fenyl,
c) CrC5 alkyl alebo
d) C|-C3 alkylfenyl a kde R2 je
a) vodík,
b) fenyl,
c) Ci-Cjo alkyl alebo
d) CrC5 alkylfenyl, s nasledujúcimi výhradami:
a) vo vzorci (I), keď n je 2, R1 je iný ako vodík,
b) vo vzorci (I), keď n je 1, R1 je iný ako metyl,
c) vo vzorci (II), keď R2 je etyl, R1 je iný ako vodík,
d) vo vzorci (II), keď R2 je fenyl, R1 je iný ako vodík,
e) vo vzorci (I), keď n je 3, R1 je iný ako vodík.
(2) Spôsob liečenia alebo prevencie diabetes mellitus, nezávislého na inzulíne u pacienta predisponovaného na NIDDM alebo postihnutého uvedenou NIDDM, zahrnujúci systematické podávanie množstva účinného na liečenie alebo prevenciu NIDDM zlúčeniny vzorca (III)
kde R3 je vodík, metyl, etyl, CH2fenyl alebo n-hexyl.
Vo všeobecných vzorcoch (I) a (II) je pripojenie AG fragmentu nešpecifikované, k väzbe na susedný uhlík môže napríklad dôjsť na ktoromkoľvek z dusíkov AG fragmentu. Zostávajúce dusíky AG fragmentu zostávajú nesubstituované.
Obsah uhlíka v uhľovodíkových skupinách je zobrazený dolným indexom Cj-Cj, kde i je najnižší počet uhlíkových atómov a j je najvyšší počet uhlíkových atómov.
Príklady alkylových skupín, majúcich od 1 do 10 uhlíkových atómov, zahrnujú napríklad metyl, etyl, n-propyl, izopropyl, n-butyl, izobutyl, t-butyl, n-pentyl, izoamyl, n-hexyl, n-heptyl, n-oktyl, n-nonyl, n-decyl a ich izoméme formy.
Príklady farmaceutický prijateľných solí zahrnujú octan, adipát, aspartát, benzoát, benzénsulfonát, bisulfát, butyrát, citrát, camphorát, gáforsulfonát, cyklopentánpropionát, diglukonát, dodecylsulfát, etánsulfonát, fumarár, glukoheptanoát, glycerofosfát, hemisulfát, heptanoát, hydrochlorid, hydrobromid, hydrojodid, 2-hydroxyetánsulfonát, laktát, maleát, metánsulfonát, 2-naftalénsulfonát, nikotinát, oxalát, palmoleát, pektinát, persíran, 3-fenylpropionát, pikrát, pivalát, propionát, jantaran, vínan, tiokyanát, tosylát a undekanoát.
Dávka zlúčenín vzorcov (I-III), ktorá sa má použiť, je medzi 0,1 a 100 mg/kg telesnej hmotnosti denne. Výhodná dávka je 1-50 mg/kg/deň. Podávanie môže byť orálne, parenterálne, nosnou sliznicou, ústami, pod jazyk, rektálne alebo pokožkou. Výhodné je orálne podávanie.
Zlúčeniny podľa predloženého vynálezu sú dané vzorcami (I) a (II). Známe zlúčeniny, nárokované na liečenie NIDDM, sú predstavené vzorcom (III).
Zo zlúčenín tohto vynálezu, predstavených vzorcami (I) a (II), sa obzvlášť dáva prednosť zlúčeninám, uvedeným v tabuľke 1 a ich výhodné použitie je na liečenie NIDDM a jeho komplikácii.
Tabuľka 2 obsahuje zoznam príbuzných zlúčenín, ktoré nie sú nárokované. Sú uvedené, aby sa demonštroval prekvapivý účinok nárokovaných zlúčenín, keď sa ukazuje, že zlúčeniny, ktoré sú úzko príbuzné nárokovaným zlúčeninám, sa nepovažujú za účinné v najvyššej testovanej dávke.
Tabuľka 3 obsahuje zoznam zlúčenín vo všeobecnom rozsahu zachytenom vzorcami (I) a (II), ktoré neukázali aktivitu v najvyššej testovanej dávke a teda predstavujú výnimky, určené výhradami v nároku 1.
Tabuľka 4 obsahuje zoznam nových zlúčenín, menovite nárokovaných v tomto vynáleze. Ich spôsoby prípravy sú uvedené.
Tabuľka 5 obsahuje zoznam známych zlúčenín, ktoré sú nárokované na liečenie NIDDM.
Tento vynález teda poskytuje nové a známe zlúčeniny, ktoré majú prekvapivé a neočakávané antidiabetické vlastnosti.
Podávanie zlúčenín podľa tohto vynálezu KKAy myšiam v dávke asi 100 až 500 mg/kg/deň, vedie k čiastočnému alebo úplnému zlepšeniu hyperglykémie tohto typu hlodavcov s diabetes mellitus nezávislým na inzulíne (špecifické zlúčeniny sú uvedené v tabuľkách 4 a 5, pozri Chang, Wyse, Copeland, Peterson a Ledbetter, Diabetes 1985, s. 466,1986). KKAy myši odolávajú inzulínu (Chang a osť, vyššie) a zistenie, že hladina glukózy v krvi je u týchto najhladnejšich zvierat znížená, ukazuje, že odolnosť voči inzulínu je pravdepodobne nižšia po ošetrení nárokovanými zlúčeninami. KKAy myši sú obézne pri porovnaní s normálnou vyšľachtenou myšou (Chang a osť, vyššie) a podávanie zlúčenín, podľa tohto vynálezu, vedie k strate hmotnosti.
Podávanie N-(dihydrazínometylén)glycínu, výhodnej zlúčeniny tejto série, diabetickým KKAy myšiam, počas 4 dní, znížilo hladinu glukózy v krvi u týchto najhladnejšich zvierat (pozri tabuľka 6). Dávka 60 mg/kg/deň viedla k 35% zníženiu hladiny glukózy v krvi, čo je štatisticky významné v porovnaní s kontrolami. Vyššie dávky viedli k ešte väčším zníženiam koncentrácie glukózy v krvi. 3-Guanidín-propiónová kyselina pri 500 mg/kg/deň viedla k približne podobnému zníženiu koncentrácie glukózy v krvi, aké sa dosiahlo so 60 mg/kg/deň N-(dihydrazínometylén)glycinu.
Podávanie N-(dihydrazínometylén)glycínu diabetickým KKAy myšiam počas 4 dní, znížilo telesnú hmotnosť zvierat (pozri tabuľka 6). Dávka 100 mg/kg/deň viedla k 4% zníženiu telesnej hmotnosti, čo je štatisticky významné v porovnaní s kontrolami. Vyššie dávky viedli k ešte väčšiemu zníženiu prebytočnej telesnej hmotnosti KKAy myší. 3-Guanidínpropiónová kyselina pri 500 mg/kg/deň viedla k približne podobnému zníženiu koncentrácie glukózy v krvi, aké sa dosiahlo so 100 mg/kg/deň N-(dihydrazínometylén)glycínu.
Podávanie N-(dihydrazinometylén)glycinu normálnym C57BL myšiam v dávkelOO mg/kg/deň znížilo koncentráciu glukózy v krvi týchto zvierat (tabuľka 7).
Podávanie N-(dihydrazínometylén)glycínu diabetickým KKAy myšiam alebo normálny C57BL myšiam v dávke 100 mg/kg/deň vedie k zlepšeniu tolerancie voči glukóze, ako to ukazujú nižšie hladiny glukózy v krvi po injekcii Štandardnej testovacej dávky glukózy (tabuľka 7).
Neenzymatická glykozylácia proteínov je počiatočným krokom pri sieťovaní proteínov závislých na glukóze (Brownlee, vyššie). Neenzymatická glykozylácia ľudského sérového albumínu je znížená in vitro N(dihydrazínometylén)glycínom, N-(dihydrazínoiminometyl)glycínom a monohydrochloridom [2-(aminoiminometyl)hydrazíno]octovej kyseliny (tabuľka 8). Aminoguanidín, ktorý tiež inhibuje neenzymatická glykozyláciu proteínov in vitro (Khatami, Suldan, Dávid, Li a Rockey, Life Sciences, zv. 43, 1725-1731, 1988) a in vivo (Brownlee, vyššie), je tiež účinný pri tomto teste (tabuľka 8). 3-Guanidínopropiónová kyselina nemá pri tomto teste žiadny účinok na neenzymatická glykozyláciu albumínu.
U pacientov s diabetes mellitus existuje rad metabolických porúch, ktorých úprava by priniesla terapeutický prospech; abnormálne vysoké koncentrácie glukózy v krvi v sýtom aj hladnom stave, oneskorené prijímanie glukózy z krvného toku (Američan Diabetes Association, Physician's Guide to Insulin-Dependent (Type I) Diabetes, 1988; Američan Diabetes Association, Physician's Guide to NonInsulin-Dependent (Type II) Diabetes, 1988) a prílišná glykozylácia proteínov, ktoré prispievajú k rozvoju diabetických komplikácii (Brownlee, vyššie). Ďalej je obezita často spojená s diabetes mellitu, nezávislým na inzulíne a zhoršuje u týchto pacientov porušený metabolizmus glukózy (Horton a Jeanrenaud, kap. 27, Obesity and Diabetes Mellitus, 1990). Optimálne liečenie diabetes mellitus nezávislého na inzulíne by upravilo všetky tieto poruchy. Prílišnej glykozylácii proteínov, ku ktorej môže dochádzať u pacientov s diabetes mellitus nezávislým na inzulíne aj s diabetes mellitus závislým na inzulíne, sa dá zabrániť blokádou chemickej reakcie glukózy a molekúl proteínu (Brownlee, vyššie) a znížením abnormálne vysokej koncentrácie
SK 282357 Β6 glukózy v krvi pri diabetickom stave (Holman a Tumer, Diabetic Medicíne, 5:582-588, 1988, Benjamín a Sacks, Clin. Chem., 4015: 683-687, 1994). Najviac žiadané liečenie by pôsobilo obidvoma spôsobmi tak, aby úplnejšie znížili rýchlosť neenzymatickej glykozylácie proteínov.
Schopnosť nárokovaných zlúčenín, pozitívne ovplyvňovať početné metabolické poruchy, vrátane diabetes mellitus a zabrániť metabolickým poruchám viac ako jedným mechanizmom, jasne odlišuje ich farmakologické účinky od iných zlúčenín guanidínu, ktoré boli skôr nárokované na liečenie diabetes mellitus. Nárokované zlúčeniny sú prekvapivo lepšie ako aminoguanidín, 3-guanidínpropiónová kyselina a metformin pri liečení NIDDM, pretože ponúkajú úplnejšie spektrum požadovaných účinkov a sú účinné pri nižších dávkach.
Nárokované zlúčeniny ponúkajú neočakávané výhody pri liečení diabetes mellitus, pri porovnaní s diaminoguanidínom a aminoguanidínom, pretože nárokované zlúčeniny pôsobia jednak metabolický na zníženie nadmerne vysokej koncentrácie glukózy v krvi a jednak priamo blokovaním neenzymatickej glykozylácie proteínov. Nárokované zlúčeniny sú neočakávane lepšie ako aminoguanidín a diaminoguanidín pri liečení zhoršenej tolerancie voči glukóze a obezity, pretože aminoguanidín a diaminoguanidín nie sú v tomto smere účinné. Aminoguanidín a diaminoguanidín inhibujú neenzymatickú glykozyláciu proteínov in vitro a tvorbu pokročilých konečných produktov glykozylácie (Kumari, Umar, Bansal a Sahib, Diabetes, 40:1079-1084, 1991). Podľa inhibície neenzymatickej glykozylácie proteínov bol aminoguanidín navrhovaný ako použiteľný na liečenie diabetes (Brownlee, vyššie). Aminoguanidín nemá žiadny účinok na hladinu glukózy v krvi u normálnych hlodavcov alebo krýs, ktoré sa stali diabetickými po injekcii alloxanu alebo streptozotocínu (Kumari, Umar, Bansal a Sahib, vyššie; Yagihashi, Kamijo, Baba, Yagihashi a Nagai, Diabetes, 41:47-52, 1992; Edelstein a Brownlee, Diabetológia, 35:96-97, 1992; Oxlund a Andreassen, Diabetológia, 35:19-25, 1992). Diaminoguanidín nemá žiadny účinok na hladinu glukózy v krvi u normálnych alebo po alloxane diabetických krýs (Kumari, Umar, Bansal a Sahib, vyššie). Aminoguanidín nemá žiadny účinok na telesnú hmotnosť normálnych a diabetických krýs (Kumari, Umar, Bansal a Sahib, vyššie; Yagihashi, Kamijo, Baba, Yagihashi a Nagai, vyššie; Oxlund a Andreassen, Diabetológia, 35:19-25, 1992) alebo vedie k zvýšeniu telesnej hmotnosti u ľudí a krýs (Baylin, Horáková a Beaven, Experientia, 31:562, 1975). Diaminoguanidín neúčinkuje na telesnú hmotnosť normálnych a po alloxane diabetických krýs (Kumari, Umar, Bansal a Sahib, vyššie). Účinok aminoguanidínu alebo diaminoguanidínu na toleranciu voči glukóze by sa ešte mal preukázať.
Nárokované zlúčeniny sú prekvapivo lepšie ako 3-guanidínpropiónová kyselina pri liečení diabetes mellitus, pretože táto kyselina je menej účinná a chýba jej schopnosť kontrolovať (regulovať) hyperglykémiu a schopnosť inhibovať neenzymatickú glykozyláciu proteínov. Nárokované zlúčeniny sú prekvapivo lepšie ako 3-guanidín-propiónová kyselina pri liečení zhoršenej tolerancie voči glukóze a obezity kvôli vyššej účinnosti týchto zlúčenín. Skôr sa ukázalo, že 3-guanidínpropiónová kyselina znižuje hyperglykémiu, prebytočnú telesnú hmotnosť a zlepšuje toleranciu voči glukóze u diabetických hlodavcov (Meglasson, Wilson, Yu, Robinson, Wyse a de Souza, J. Pharm. Exp. Therapeutics, 266:1454-1462, 1993). Výhodná zlúčenina v tomto nároku, N-(dihydrazínometylén)glycín, je silnejšia ako 3-guanidínpropiónová kyselina pri znižovaní abnormálne vysokej hladiny glukózy v krvi a telesnej hmotnosti u KKAy myší. Zníženie hladiny glukózy v krvi KKAy myši o 20 % si vyžadovalo 130 mg/kg/deň druhej zlúčeniny. Podobné zníženie hladiny glukózy v krvi by bolo možné dosiahnuť s 30 mg/kg/deň N-(dihydrazínometylén)glycínu. N-(Dihydrazíno-metylén)glycín podávaný KKAy myšiam v dávke 60 mg/kg/deň bol približne rovnako účinný ako 500 mg/kg/deň 3-guanidínpropiónovej kyseliny. 3-Guanidínpropiónová kyselina zlepšuje toleranciu voči glukóze diabetických KKAy myši, keď sa podáva ako 1% prísada v krmive, čo by bola asi dávka 1000 mg/kg/deň (US patent č. 5,132,324). Na porovnanie, N-(dihydrazínometylén)glycín zlepšil toleranciu voči glukóze normálnych C57BL myší a KKAy myší, keď sa podával v dávke 100 mg/kg/deň. S ohľadom na zníženie telesnej hmotnosti bolo 100 mg/kg/deň N-(dihydrazíno-metylén)glycínu približne podobne účinné ako 500 mg/kg/deň 3-guanidínpropiónovej kyseliny. 3-Guanidínpropiónová kyselina neinhibuje neenzymatickú glykozyláciu albumínu in vitro, na rozdiel od nárokovaných zlúčenín.
Nárokované zlúčeniny sú neočakávane lepšie ako metformin pri liečení diabetes mellitus, neznášanlivosti voči glukóze a pri liečbe obezity, pretože táto zlúčenina bola menej účinná, keď sa testovala na rovnakom zvieracom modeli ako nárokované zlúčeniny. Tiež vzhľadom na účinok pri znižovaní telesnej hmotnosti a prevencii neenzymatickej glykozylácie proteínov sú publikované údaje pre metformin rozporné a neposkytujú konzistentné výsledky. Skôr bolo dokázané, že metformin znižuje hyperglykémiu u diabetických pacientov nezávislých na inzulíne, keď sa podáva v dávke 1000-3000 mg/deň a zvyšuje rýchlosť odbúravania glukózy u týchto pacientov, keď sa podáva v dávke 1500-2500 mg/deň (Bailey, Diabetes Čare, 15:755-772, 1992). Hlodavce sú na metformin menej citlivé ako ľudia, preto sú potrebné vyššie dávky (na základe telesnej hmotnosti), aby sa preukázali glykemické účinky (Bailey, Flatt,Wilcock a Day, Frontiers in Diabetes Research, s.277-282, 1990; Penicaud, Hitier, Ferre a Girard, Biochem. J., 262:881-885, 1989). Chronické orálne podávanie metforminu znižuje hyperglykémiu, keď sa podáva neonatálnym krysám, diabetickým po streptozotocíne, pri 100 mg/kg/deň (Rossetti, DeFronzo, Gherzi, Stein a ost., Metabolism, 39:425-435, 1990), DBM myšiam pri 400 mg/kg/deň (Bailey, Flatt, Wilcock a Day, vyššie), Zucker fa/fa krysám pri 350 mg/kg/deň (Penicaud, Hitier, Ferre a Girard, vyššie) a KKAy myšiam pri 300 mg/kg/deň (Meglasson, Wilson, Yu, Robinson, de Souza, vyššie). Chronické orálne podávanie metforminu nemá účinok na koncentráciu glukózy v krvi u normálnych myší pri dávke 250 mg/kg/deň, u myší diabetických po streptozotocíne (Bailey, Flatt, Wilcock a Day, vyššie) alebo u diabetických ob/ob myší pri dávke 250 mg/kg/deň (Bailey, Flatt a Ewan, Árch. Int. Pharmacodyn., 282:233-239, 1986). Akútne podávanie 264 mg/kg metforminu alebo 132 mg/kg jeho analóga buforminu nemá účinok na hladinu glukózy v krvi u krýs (Tutwiler a Bridi, Diabetes, 27:868-876, 1978). Keď sa testovala na KKAy myšiach zlúčenina, výhodná v tomto nárokovaní, N(dihydrazínometylén)-glycín bol silnejší na tomto modeli ako metformin pri znižovaní abnormálne vysokej hladiny glukózy v krvi. Zníženie hladiny glukózy v krvi u KKAy myší o 25 % vyžadovalo 300 mg/kg/deň metforminu (Meglasson, Wilson, Yu, Robinson, Wyse a de Souza, vyššie). Podobné zníženie hladiny glukózy v krvi by vyžadovalo 30-60 mg/kg/deň N-(dihydrazíno-metylén)-glycínu. Vo vzťahu k zlepšeniu tolerancie voči glukóze bolo publikované, že metformin nemá vplyv na toleranciu voči glukóze u normálnych krýs, keď sa podával v dávke 750 mg/kg/deň (Tutwiler a Bridi, vyššie) alebo u normálnych
SK 282357 Β6 myši, keď sa podával v dávke 50 mg/kg/deň (Bailey, Flatt, Wilcock a Day, vyššie). Keď sa podával orálne normálnym myšiam alebo krysám diabetickým po streptozotocíne, v dávke 250 mg/kg/deň sa tolerancia voči glukóze zvýšila (Bailey, Flatt, Wilcock a Day, vyššie). Na porovnanie: N-(dihydrazínometylén)-glycín zvýšil toleranciu voči glukóze, keď sa podával normálnym C57BL myšiam alebo KKAy myšiam pri nižšej dávke 100 mg/kg. Čo sa týka zníženia telesnej hmotnosti, bolo publikované, že metformin spôsobuje zníženie hmotnosti diabetických pacientov, nezávislých na inzulíne liečených, jeden rok (Bailey, vyššie), alebo že nemá významný účinok na telesnú hmotnosť diabetických pacientov závislých na inzulíne liečených rovnako dlhú dobu (mnohostredisková štúdia, Diabetológia, 24:404-411, 1983). Metformin nespôsoboval zníženie hmotnosti ob/ob diabetických myší, keď sa podával v dávke 240 mg/kg/deň alebo myší diabetických po streptozotocíne, keď sa podával v dávke 60 mg/kg/deň (Lord, Atkins a Bailey, Diabetológia, 25:108-113, 1983). Metformin spôsoboval štatisticky významné zníženie hmotnosti KKAy myší liečených 1700 mg/kg/deň tejto zlúčeniny, avšak nie vtedy, keď sa podávala v nižších dávkach (Meglasson, Wilson, Yu, Robinson, Wyse a de Souza, vyššie). Na porovnanie: keď sa podával N-(dihydrazíno-metylén)-glycín KKAy myšiam v dávke 100 mg/kg/deň, bol približne podobne účinný ako 1700 mg/kg/deň metforminu čo sa týka znižovanie hmotnosti tohto obézneho myšieho kmeňa (Meglasson, Wilson, Yu, Robinson, Wyse a de Souza, vyššie). Bolo publikované, že metformin inhibuje neenzymatickú glykozyláciu membrány plazmových erytrocytov, pri koncentráciách 0,5 a 5 pmolov/liter, v závislosti na jeho schopnosti zabrániť zníženiu radových parametrov pri elektrónovej paramagnetickej rezonančnej spektroskopii plazmových membrán, inkubovaných s glukózou in vitro (Freisleben, Ruckert, Wiemsperger a Zimmer, Biochcmical Pharmacology, 43:1185-1194, 1992). Pri vyšších koncentráciách (50 a 100 pmolov/liter) mal metformin opačný účinok a vyvolal veľmi nízky radový parameter. Dá sa teda očakávať, že metformin buď zníži alebo zhorší neenzymatickú glykozyláciu proteínov u diabetických pacientov, a to podľa koncentrácie metforminu v sére liečených pacientov. U diabetických osôb, ktoré dostávali 1 gram metforminu orálne, priemerná Cmax koncentrácia v plazme je 3,24 pg/ml (alebo 25 pmol/l) (Tucker, Casey, Philips, Connor a ďalší, Br. J. Clin. Pharmacol., 2:235-246, 1981) a leží teda medzi najvyššou koncentráciou, ktorá znižovala neenzymatickú glykozyláciu erytrocytov a najnižšou koncentráciou, ktorá stimulovala tento proces. Podľa publikovaných údajov sa nedajú robiť žiadne závery z hodnôt hladín metforminu v plazme diabetických pacientov, či by metformin inhiboval neenzymatickú glykozyláciu proteínov alebo nejakým spôsobom tento proces zhoršil, keby sa pacientom aplikoval ako terapia.
Všeobecné spôsoby prípravy zlúčenín, podľa tohto vynálezu, sú uvedené v schémach 1 až 4. Špecifické príklady radu týchto techník sa dajú nájsť v príkladoch uskutočnenia tohto vynálezu. S použitím iných východiskových materiálov a reaktantov sa dajú pripraviť rôzne zlúčeniny, podľa tohto vynálezu. Nasledujúce odkazy rozoberajú postupy, všeobecne sa týkajúce syntézy zlúčenín podľa predloženého vynálezu.
Schéma 1
Gante, J.: Chem. Ber. 1968, 101, 1195. Armagero, W.L.F., Kobayashi, T.: J. Chem. Soc. (C) 1971, 238. Evans, D.A., Britton, T.C., Dorow, R.L., Dellaria, J.F.: J. Am. Chem.
Soc. 1986, 108, 6395. Evans, D.A., Britton, T.C., Dorow, R.L., Dellaria, J.F.: Tetrahedron, 1988,44,5525.
Schéma 3
Gut, J., Hesoun, D., Novacek, A.: Coli. Czech. Chem. Comm., 1966, 31, 2014. iura, K., Ikeda, M., Kondo, T., Setogawa, K.: Chem. Abstr. 1962, 56:4767b. Pankaskie, M., Abdel-Monem, M.M., J. Pharm. Sci. 1980, 69,1000.
Schéma 4
Lee, K., Kim, S., Um, H., Park, H.: Synthesis, 1989, 638. Reddy, T.I., Bhawal, B.M., Rajappa, S.: Tetrahedron, 1993, 49,2101.
Nasledujúce experimentálne postupy sú špecifickými príkladmi, ktoré opisujú prípravu radu zlúčenín podľa tohto vynálezu.
Príklady uskutočnenia vynálezu
Príklad 1
Kyselina [2-(aminoiminometyl)hydrazíno]octová
Hydrochlorid etylénhydrazínooctanu (7,73 g, 50 mmol) sa zmydelnil 2hodinovým reíluxovaním so 100 ml IN Na -OH. K horúcemu roztoku sa pridal síran 2-metyl-2pseudomočoviny (6,95 g, 50 mmol) a roztok sa refluxoval ďalšie 2 hodiny. Zmes sa zahustila asi na polovičný objem, kedy vypadla tuhá biela látka. Roztok sa ochladil a sfiltroval, čím sa získalo 3,34 g bielej tuhej látky. Rekryštalizácia z vody poskytla 2,41 g (36 %) kyseliny [2-(aminoimmometyl)hydrazíno]octovej ako vysokokryštalickej bielej tuhej látky. Teplota topenia 247-248 °C (rozklad). 'H NMR: (D2O) δ 3.40 (s, 2H).
Príklad 2
Monohydrochlorid kyseliny [2-(aminoiminometyl)hydrazino]octovej
K miešanému roztoku monohydrochloridu monohydrátu kyseliny [2-(amino-iminometyl)hydrazíno]octovej (10 g, 60 mmol) v 300 ml metanolu sa pridalo 0,25 g 10% Pd-C a zmes sa hydrogenovala pri 207 kPa cez noc. Zmes sa sfiltrovala a rozpúšťadlo sa odparilo dosucha. Zvyšok sa rekryštalizoval z etanolu. Získalo sa 4,2 g (42 %) titulnej zlúčeniny ako biela tuhá látka. Teplota topenia 163-165 °C. ’HNMR: (D2O) δ 3.68 (s, 2H).
Príklad 3
Monohydrochlorid fenylmetylesteru kyseliny [2-(aminoiminometyl)hydrazíno]octovej
Plynný HC1 sa prebublával suspenziou kyseliny [2-(aminoiminometyl)hydrazíno]octovej (2,00 g, 15,2 mmol) v 30 ml benzylalkoholu. Reakčná zmes sa miešala asi hodinu, kým všetko neprešlo do roztoku. Surový produkt sa vyzrážal pridaním dietylesteru. Tento materiál sa rekryštalizoval z metanol/etylacetátu. Získalo sa 3,20 g (82 %) monohydrochloridu fenylmetylesteru kyseliny [2-(aminoiminometyljhydrazíno]octovej ako biela kryštalická látka. Teplota topenia 162-164 °C.
‘H NMR: (CDjOD) δ 3.69 (s, 2H), 5.24 (s, 2H), 7.34-7.42 (m, 5H).
Príklad 4 α-hydrazínobenzénpropiónová kyselina
Roztok LDA (50 ml 1,5M roztoku v ΤΉΡ) v 250 ml suchého THF sa ochladil na -78 °C. K tomu sa po kvapkách pridal roztok etylhydrocinamátu (12,0 g, 68,2 mmol) v 250 ml suchého THF. Roztok sa miešal pri -78 °C 30 minút. Potom sa po kvapkách pridal roztok di-terc-butylazodikarboxylátu (18,84 g, 81,8 mmol) v 100 ml suchého THF. Po 10 minútach sa reakcia ukončila pridaním 14 ml kyseliny octovej a zmes sa nechala ohriať na izbovú teplotu. Zmes sa delila medzi dietyléter a vodu. Vodná vrstva sa extrahovala dietyléterom (3x 100 ml). Spojené organické vrstvy sa premyli nasýteným vodným roztokom hydrogenuhličitanu sodného (2x 100 ml) a soľankou (lx 100 ml), sušili sa nad síranom sodným a kondenzovali sa. Surový produkt sa chromatografoval na silikagéli (90/100 hexán/etylacetát), čím sa získalo 15,33 g (55 %) bis-BOC chráneného hydrazinoesteru.
Ester sa previedol do 200 ml dichlórmetanolu. K tomu sa pridalo 120 ml trifluóroctovej kyseliny. Zmes sa miešala pri izbovej teplote 2 hodiny. Po odstránení rozpúšťadla sa surový produkt previedol do 75 ml IN NaOH a refluxoval sa 2 hodiny. Roztok sa ochladil a extrahoval sa dietyléterom, neutralizoval sa, kondenzoval sa na polovičný objem a sfiltroval sa. Vzniknutá hnedastá tuhá látka sa miešala vo vriacom izopropanole 5 minút, aby sa odstránili sfarbené nečistoty. Filtráciou a sušením sa získalo 3,35 g (27 %) kyseliny α-hydrazínbenzénpropánovej ako tuhá biela látka. Teplota topenia 198-201 °C (rozklad).
'H NMR: (D2O) δ 7.41-7.29 (m, 5H), 3.89 (dd, J=7.6 Hz, IH), 3.23-3.08 (m, 2H).
Príklad 5
Monohydrát kyseliny a-[2-(aminoiminometyl)hydrazín]benzénpropiónovej
Roztok α-hydrazínobenzénpropiónovej kyseliny (3,00 g, 16,7 mmol) a síranu 2-metyl-2-tiopseudomočoviny (2,55 g, 18,3 mmol) v 17 ml IN NaOH sa zahrieval na reflux 2 hodiny. Zmes sa neutralizovala 3N HCI a koncentrovala sa, kým nezačalo zrážanie (asi na polovičný objem). Surový produkt sa sfiltroval a rekryštalizoval z vody. Získalo sa 1,81 g (49 %) monohydrátu kyseliny <x-[2-(aminoiminometyl)hydrazín]benzénpropiónovej. Teplota topenia 127-130 °C (rozklad).
'H NMR: (D2O) δ 7.40-7.27 (m, 5H), 3.60 (dd, J=8.6 Hz, IH), 3.04 (dd, J=14.6 Hz, IH), 2.86 (dd, J=14.8 Hz, IH). 2-[2-(aminoiminometyl)hydrazín]benzénpropiónová kyselina
Zmes hydrochloridu 2-[(aminoiminometyl)hydrazón]propiónovej kyseliny (10,0 g, 56,4 mmol) (J. Pharm. Sci. 1980, 69, 1000-1004), 1,5 g 10% paládia na uhlíku a 300 ml destilovanej vody sa trepala pod tlakom 345 kPa vodíka pri 25 °C 16 hodín. Zmes sa sfíltrovala. K filtrátu sa pridalo 75 g vodíkovej formy Dowex IR118H silne kyslej katiónovej živice. Zmes sa miešala 1 hodinu a potom sa zmes sfiltrovala. Živica sa premyla tromi dávkami destilovanej vody. Spojené filtráty a premývky sa vyhodili a živica sa premyla piatimi 200ml dávkami 20% (objem/objem) pyridínu v destilovanej vode. Tieto premývky sa spojili a rozpúšťadlo sa odparilo za zníženého tlaku (25 °C, 133 Pa). Vzniknutý biely prášok sa rozpustil v 30 ml horúceho absolútneho etanolu. Zmes sa nechala ochladiť na 25 °C a po 24 hodinách sa vzniknutá zrazenina pozberala filtráciou. Tuhá látka sa sušila (2,66 kPa, 50 °C/24 hodín). Získalo sa 3,8 g titulnej zlúčeniny ako biela tuhá látka. Teplota topenia 239-241 °C.
Príklad 6
Monohydrobromid kyseliny [l-(aminoiminometyl)hydrazín] octovej
K miešanej suspenzii hydrogenuhličitanu aminoguanidínu (100 g, 734 mmol) v 200 ml vody sa pridala brómoctová kyselina (100 g, 720 mmol). Po začiatočnom šumení sa homogénny roztok refluxoval cez noc, ochladil sa na izbovú teplotu a rozpúšťadlo sa odparilo dosucha. Zvyšok sa rozsuspendoval v 200 ml etanolu za pôsobenia ultrazvukom, tuhá látka sa sfíltrovala. Získalo sa 13,6 g (9 %) titulnej zlúčeniny ako biela tuhá látka. Teplota topenia 163-165 °C.
‘H NMR: (D2O)8 4.25 (s, 2H).
Príklad 7
Kyselina 3-[[imino[l-metyletylidén)hydrazín]metyljaminojpropánová β-alanín (6,00 g, 67,5 mmol) sa rozpustil v 67,5 ml IN NaOH. K tomu sa pridal hydrojodid N-amino-S-metylizotiomočoviny (15,69 g, 67,5 mmol). Zmes sa zahrievala na reflux 1,5 hodiny. Rozpúšťadlo sa odstránilo. Surový produkt sa previedol do 50 ml vody a pridalo sa 50 ml acetónu. Odstránením rozpúšťadla sa získala oranžová tuhá látka, ktorá sa chromatografovala na silike (80/20 chloroform/metanol, potom 60/40 chloroform/metanol), čím sa získalo 5,88 g (47 %) kyseliny 3-[[imino[l-metyletylidén)hydrazín]metyl]amino]propánovej ako bledožltá tuhá látka. Teplote topenia asi 125 °C (rozklad).
’H NMR: (D2O) δ 3.36 (t, J=6 Hz, 2H), 2.35 (t, J=6 Hz, 2H), 1.87 (s, 2H), 1.80 (s, 3H).
Príklad 8
N-(hydrazínometyl)-fl-alanín
3-[[imino[l-metyletylidén)hydrazín]metyl]amino]propánová kyselina (5,88 g, 31,61 mmol) sa rozpustila v 125 ml vody a zahrievala sa na 60 °C počas 72 hodín. Rozpúšťadlo sa odparilo a produkt sa miešal v zmesi 4 : 1 etanolu a metanolu. Vzniknutá bledooranžová zrazenina sa sfíltrovala a premyla sa etanolom a vysušila sa na 3,16 g (68 %) N-(hydrazínometyl)-p-aIanínu ako svetlooranžová tuhá látka. Teplota topenia asi 177-179 °C.
*H NMR: (D2O) δ 3.39 (t, J=6 Hz, 2H), 2.42 (t, J=6 Hz, 2H).
Príklad 9
N-(dihydrazínometylén)-L-alanín
K suspenzii L-alanínu (10,0 g, 0,11 mmol) a trietylamínu (33,5 ml, 0,24 mmol) v 90 ml etanolu a 6 ml vody sa pridal sírouhlík (7,2 ml, 0,12 mmol). Po miešaní cez noc sa k žltému roztoku pridal metyljodid (7,5 ml, 0,12 mmol). Zmes sa miešala 1 hodinu a zahustila sa na suspenziu. Zvyšok sa rozpustil v 25 ml vody a pridala sa koncentrovaná HCI do okyslenia. Zmes sa extrahovala dietyléterom (3x 100 ml) a organická fáza sa sušila síranom horečnatým a koncentrovala sa na 18,4 g (93 %) príslušného ditiokarbamátu ako bledožltá tuhá látka s dobrou čistotou. Analyticky čistá vzorka sa získala rekryštalizáciou z dietyléter/hexánu. Teplota topenia 90-92 °C.
‘H NMR: (D2O) δ 4.89 (q, J=7 Hz, IH), 2.59 (s, 3H), 1.52 (d, J=7 Hz, 3H).
K roztoku ditiokarbamátu (5,0 g, 28 mmol) v 50 ml dichlórmetánu sa pri 0 °C pridal trifluórmetánsulfonát (3,5 ml, 31 mmol). Zmes sa zahriala na izbovú teplotu a miešala sa 20 hodín. Zmes sa zahustila za zníženého tlaku na bezfarebný olej. Vzniknutý olej sa rozpustil v 5 ml vody a pridal sa 1,0M NaOH (28 mmol). Zmes sa extrahovala etylacetátom (3x 100 ml) a organická fáza sa sušila síranom horečnatým. Po filtrácii sa rozpúšťadlo odstránilo vo vákuu, čím sa získal hustý viskózny olej. Olej sa rozpustil v 25 ml ab solútneho etanolu a pridal sa bezvodý hydrazín (4,4 ml, 0,14 mmol). Zmes sa miešala 1,5 hodiny a vzniknutá tuhá látka (2,5 g) sa oddelila filtráciou. Biely prášok sa ďalej čistil rekryštalizáciou z vody/IPA. Získalo sa 2,2 g (49 %) diaminoguanidínu ako biely prášok. Teplota topenia 174-176 °C (rozklad).
*H NMR: (D2O) δ 3.69 (q, J=7 Hz, IH), 1.20 (d, J=7 Hz, 3H).
Príklad 10
N-(dihydrazínmetylén)-3-alanín
Analogickým postupom ako bol použitý pre N(dihydrazínmetylén)-l-alanín sa β-alanín previedol na N(dihydrazínmetylén)-P-alanín. Teplota topenia 192 °C (rozklad).
’H NMR: (D2O) δ 3.40 (t, J=7 Hz, 2H), 2.48 (t, J=7 Hz, 2H).
Príklad 11
N-(dihydrazínmetylén)-glycín
Roztok metylovaného tiokarbohydrazidu (25,0 g, 101 mmol) a glycínu (6,314 g, 83,98 mmol) v 50 ml vody a 12,5M NaOH (8,89 ml, 111 mmol) sa miešal pod dusíkom pri 75-80 °C 3 hodiny. Roztok sa na ľade zmrazil, stále pod dusíkom, pred pridaním absolútneho etanolu (550 ml v 50ml dávkach), s miešaním za každým pridaním, pokiaľ zrážanie nebolo úplné. Zmes sa potom miešala pri 0 °C 15 minút pred filtráciou. Pozberané tuhé látky sa starostlivo premyli absolútnym etanolom. Sušením sa získal svetloružový prášok (8,04 g). Surová tuhá látka sa rozpustila v 30 ml vody, sfiltrovala sa, aby sa odstránil jemný nerozpustný materiál a potom sa zriedila na objem 250 ml absolútnym etanolom. Zrážanie nastalo takmer okamžite a urýchlilo sa niekoľkosekundovým ultrazvukom. Po státí pri izbovej teplote počas 10 minút sa zmes sfiltrovala, čím sa získal bledoružový prášok (5,25 g, 42 %). Teplota topenia 200 °C (rozklad).
Ή NMR: (D2O) δ 3.78 (s).
Príklad 12 [2-(hydrazínoiminometyl)hydrazm]-octová kyselina
Hydrochlorid etylhydrazínooctanu (9,28 g, 60 mmol) sa zmydelnil 2-hodinovým refluxovaním so 120 ml IN Na -OH. K horúcemu roztoku sa pridal hydrojodid N-amino-S-metylizotiomočoviny (13,98 g, 60 mmol) a roztok sa refluxoval ďalšie 2 hodiny. Rozpúšťadlo sa odstránilo. Surový produkt sa rozpustil v metanole a sfiltroval sa, aby sa odstránil NaCl. Filtrát sa koncentroval a sušil vo vysokom vákuu. Zvyšok sa miešal v 150 ml metanolu cez noc. Vzniknutá biela tuhá látka sa sfiltrovala. Táto tuhá látka sa potom refluxovala v 100 ml metanolu 2 hodiny, aby sa odstránili akékoľvek nečistoty. Zmes sa potom ochladila a sfiltrovala. Vzniknutá tuhá látka sa sušila vo vákuu, čím sa získalo 2,14 g (24 %) [2-(hydrazínoiminometyl)hydrazín]-octovej kyseliny ako belavá tuhá látka. Teplota topenia 201-203 °C (rozklad).
Ή NMR: (DjO)ó 3.39 (s, 2H).
Príklad 13
N-(dihydrazínometylén)-D-alanín
K suspenzii D-alaninu (1,8 g, 20 mmol) a trietylamínu (6,1 ml, 0,44 mmol) v 15 ml etanolu a 1 ml vody sa pridal sírouhlík (1,3 ml, 22 mmol). Po miešaní cez noc sa pridal k žltému roztoku metyljodid (1,4 ml, 22 mmol). Zmes sa miešala 1 hodinu a zahustila sa na suspenziu. Zvyšok sa rozpustil vo vode a pridala sa koncentrovaná HC1 do okyslenia. Zmes sa extrahovala metyl-t-butyléterom (3x 50 ml) a organická fáza sa sušila síranom horečnatým a koncentrovala sa na žltý olej, ktorý po spracovaní ultrazvukom a pridaní malého množstva hexánu stuhol. Po ďalšom sušení sa získalo 2,9 g žltej tuhej látky. Produkt sa ďalej čistil rekryštalizáciou z dietyléter/hexánu. Získalo sa 1,67 g (47 %) zlúčeniny identifikovanej ako zlúčenina A v tabuľke 9 ako krémová tuhá látka. Teplota topenia 89-91 °C.
‘H NMR: (D2O) δ 4.67 (m, IH), 2.39 (s, 3H), 1.32 (d, J=7.0 Hz, 3H).
K roztoku ditiokarbamátu zlúčeniny A v tabuľke 9 (15,1 g, 84,3 mmol) v 170 ml dichlórmetánu sa pri 0 °C pridal metyltrifluórmetánsulfonát (10,5 ml, 92,7 mmol). Zmes sa zahriala na izbovú teplotu a miešala sa 20 hodín. Zmes sa zahustila za zníženého tlaku na bezfarebný olej. Vzniknutý olej sa rozpustil v 40 ml vody a pridal sa l,0M NaQH (84,3 mmol). Zmes sa extrahovala etylacetátom (3x 200 ml) a organická fáza sa sušila síranom horečnatým. Po filtrácii sa rozpúšťadlo odstránilo vo vákuu, čim sa získal hustý viskózny olej. Olej sa rozpustil v 85 ml absolútneho etanolu a pridal sa bezvodý hydrazín (13,2 ml, 0,42 mmol). Zmes sa miešala 1,5 hodiny a vzniknutá tuhá látka (7,5 g) sa oddelila filtráciou. Biely prášok sa ďalej čistil rekryštalizáciou z vody/IPA. Získalo sa 6,48 g (48 %) titulnej zlúčeniny ako biely prášok. Teplota topenia 175-177 °C.
'H NMR: (D2O) δ 3.69 (q, J=7 Hz, IH), 1.20 (d, J=7 Hz, 3H).
Príklad 14
N-(dihydrazinometylén)-valín
K suspenzii L-valínu (5,0 g, 42,7 mmol) a trietylamínu (13,1 ml, 93,9 mmol) v 30 ml etanolu a 2 ml vody sa pridal sírouhlík (2,8 ml, 47,0 mmol). Po miešaní cez noc sa pridal k žltému roztoku metyljodid (2,9 ml, 0,47 mmol). Zmes sa miešala 2 hodiny a zahustila sa na suspenziu. Zvyšok sa rozpustil v 10 ml vody a pridala sa koncentrovaná HC1 do okyslenia. Zmes sa extrahovala dietyléterom (3x 100 ml) a organická fáza sa sušila síranom horečnatým a zahustila sa na žltý olej, ktorý po naočkovaní poskytol žltú tuhú látku. Tuhá látka sa suspendovala v hexáne a prefiltrovala sa na 7,7 g zlúčeniny B v tabuľke 9 ako belavá tuhá látka. Filtrát sa ochladil na 0 °C a získala sa druhá úroda 0,27 g zlúčeniny B v tabuľke 9 (celkom 7,97 g, 90 %) ako biela tuhá látka. Teplote topenia 76-78 °C.
'H NMR: (D2O) δ 5.30 (m, IH), 2.40 (m, IH), 1.08 (d, J=7 Hz, 3H), 1.04 (d, J=7 Hz, 3H).
K roztoku zlúčeniny B v tabuľke 9 (8,0 g, 38,6 mmol) v 60 ml dichlórmetánu sa pri 0 °C pridal metyltrifluórmetánsulfonát (4,8 ml, 42,5 mmol). Zmes sa zohriala na teplotu miestnosti a miešala sa 20 hodín. Zmes sa zahustila za zníženého tlaku na bezfarebný olej. Vzniknutý olej sa rozpustil v 10 ml a pridal sa l,0M NaOH (38,6 ml). Zmes sa extrahovala etylacetátom (3x 100 ml) a organická fáza sa sušila síranom horečnatým. Po filtrácii sa rozpúšťadlo odstránilo vo vákuu, čím sa získal hustý viskózny olej. Olej sa rozpustil v 150 ml izopropylalkoholu a pridal sa monohydrát hydrazínu (9,4 ml, 0,19 mmol). Zmes sa miešala 2 hodiny a pridal sa THF, čo viedlo k získaniu lepšie filtrovateľnej tuhej látky. Filtráciou sa získalo 2,4 g (33 %) titulnej zlúčeniny ako ľahko hygroskopická biela tuhá látka. Teplota topenia 112-116 ’C.
*H NMR: (D2O) δ 3.70 (d, >5.0 Hz, IH), 2.20 (m, IH), 0.97 (d, J=7 Hz, 3H), 0.94 (d, >7.0, 3H).
Príklad 15 (l-(aminohydrazónometyl)hydrazín]-octová kyselina (prosím porovnať so schémou 5)
Príprava 9
K miešanej suspenzii hydrochloridu etylhydrazínooctanu (5,0 g, 32,34 mmol) a N-metylmorfolínu (3,26 g, 32,34 mmol) sa pridal pri 0 °C tuhý (benzyloxykarbonyloxy)sukcínimid (8,06 g, 32,34 mmol). Zmes sa nechala cez noc zahriať na izbovú teplotu a rozpúšťadlo sa odstránilo vo vákuu. Zvyšok sa suspendoval medzi etylacetát/vodu, vrstvy sa pretrepali, organická fáza sa oddelila a sušila sa nad síranom sodným. Rozpúšťadlo sa odstránilo a zvyšok sa chromatografoval na oxide kremičitom fleš-chromatografiou (eluent 4:1 hexán/etylacetát), čím sa získalo 5,7 g (70 %) titulnej zlúčeniny ako tuhá biela látka. Teplota topenia 95-97 °C. Zvyšok sa čistil v následných reakciách rekryštalizáciou z etylacetát/hexánu, čim sa získala titulná zlúčenina v trochu nižšom výťažku.
'H NMR: (CDClj) δ 1.27 (t, J=7.0 Hz, 3H), 3.66 (s, 2H), 4.19 (s, J=7 Hz, 2H), 5.13 (s, 2H), 6.77 (brs, 1H), 7.33 (m, 5H).
Príprava 10
K miešanej suspenzii prípravy 9 (3,0 g, 11,89 mmol) v 30 ml etanolu sa pridalo pri izbovej teplote 11,89 ml IN NaOH. K zmesi sa pridalo ďalších 10 ml vody a miešalo sa 1 hodinu (zmes sa stala homogénnym roztokom a potom vypadla tuhá látka). Potom sa pridalo 11,89 ml IN HCI, etanol sa odstránil vo vákuu a vodná fáza sa extrahovala etylacetátom (2x 100 ml). Organické vrstvy sa spojili, sušili nad síranom sodným a rozpúšťadlo sa odstránilo, čím sa získalo 2,31 g (87 %) titulnej zlúčeniny vo forme bielej tuhej látky. Teplota topenia 131-133 °C.
'H NMR: (CDjOD) δ 3.59 (s, 2H), 5.15 (s, 2H), 7.37 (m, 5H).
Príprava 11
K miešanej suspenzii prípravy 10 (25,44 g, 112,7 mmol) v 500 ml etylacetátu sa pridal trimetylsilylizotiokyanát (14,79 g, 112,7 mmol) a zmes sa zahrievala na mierny reflux (80 °C) cez noc. Vzniknutý roztok sa ochladil na teplotu miestnosti a premyl sa vodou (2x 100 ml). Organická vrstva sa oddelila, sušila nad síranom sodným a rozpúšťadlo sa odparilo do sucha. Olejovitý zvyšok sa rozpustil v dichlórmetáne a nechal sa stáť pri teplote okolia 3 minúty, kedy sa vytvorila tuhá látka. Tuhá látka sa prefiltrovala, premyla sa dichlórmetánom (100 ml) a sušila sa vo vákuu. Tuhá látka sa suspendovala v horúcom etylacetáte (300 ml), aby sa rozpustili akékoľvek sírne koprodukty a roztierala sa s hexánom (200 ml), čím sa získalo 17,1 g (53 %) titulnej zlúčeniny ako biela tuhá látka. Teplota topenia 148-149 °C.
‘H NMR: (CDjOD) δ 5.20 (s, 2H), 7.30 (m, 5H), zostávajúce CH2 nepozorovateľné.
Príprava 12
K miešanému roztoku prípravy 11 (5,0 g, 17,64 mmol) v 150 ml etanolu sa pri teplote miestnosti pridal metyljodid (2,73 g, 19,41 mmol) a vzniknutý roztok sa miešal cez noc. Rozpúšťadlo sa odstránilo vo vákuu, čím sa získalo 7,50 g (kvantitatívne) titulnej zlúčeniny ako žltá pena.
’H NMR: (CDjOD) δ 2.69 (brs, 0.6H), 2.84 (brs, 0.4H), 4.40-4.70 (m, 2H), 5.31 (brs, 2H), 7.46 (m, 5H).
Príprava 13
K intenzívne miešanému roztoku prípravy 12 (25,5 g, 60 mmol) v 100 ml vody sa pri izbovej teplote pridal hydrazínhydrát (6,06 g, 120 mmol), pomaly, do polovičky množstva. K tuhej hmote, ktorá vznikla, sa pridalo 10 ml vody a tuhá látka sa mechanicky rozbila špachtľou. Potom sa pridal zostávajúci hydrazín a roztok sa intenzívne miešal 1 hodinu. Heterogénna zmes sa spracovala ultrazvukom a miešanie pokračovalo až do vytvorenia hustej hmoty. Pridalo sa 50 ml etanolu, tuhá látka sa sfiltrovala, premyla sa etanolom a sušila sa vo vákuu, čím sa získalo 9,24 g (55 % ) titulnej zlúčeniny ako biela tuhá látka. Teplota topenia 168-170 °C.
’H NMR: (D2O) δ 3.86 (brs, 1H), 4.21 (brs, 1H), 5.17 (s, 2H), 7.39 (s, 5H).
Kyselina [ 1 -(aminohydrazónomety l)hydrazín]-octo vá
K roztoku prípravy 13 (9,20 g, 32,71 mmol) v 400 ml metanol/voda (asi 2:1 obj.) sa pridal 1,0 g 10% Pd-C a zmes sa hydrogenovala pri 207 kPa 4 hodiny. Katalyzátor sa odfiltroval kremelinou a pridal sa opäť 1,0 g Pd-C. Zmes sa hydrogenovala pri 207 kPa 2,5 hodiny a reakcia pomocou TLC sa ukázala ako úplná (elúcia 85:14:1 dichlórmetán/metanol/kyselina octová). Zmes sa sfiltrovala kremelinou a rozpúšťadlo sa odstránilo asi na 50 ml, kedy sa vyzrážala tuhá látka. Tuhá látka sa sfiltrovala, premyla sa minimálnym množstvom vody a sušila sa vo vákuu, čím sa získalo 3,60 g (75 %) titulnej zlúčeniny ako belavá tuhá látka. Teplota topenia 196-198 °C. Druhá úroda sa získala zahustením filtrátu, kým sa nevytvorila tuhá látka. Filtráciou sa získalo 0,90 g (19 %, celkový výťažok 94 %) ďalšieho materiálu s identickou teplotou topenia.
’H NMR: (DjO) δ 4.06 (s, 2H).
Biologické testy
Zlúčeniny predmetného vynálezu sa testovali na schopnosť znižovať glukózu v krvi a telesnú hmotnosť nasledovne:
KKAy myši sú hlodavčim modelom NIDDM a obezity (Chang, Wyse, Copeland, Peterson a Ledbetter, 1986). Vzorka krvi pred spracovaním sa získala z retroorbitálneho oblúka a myši sa usporiadali do skupín po 6 tak, aby priemerná hladina glukózy v krvi bola v priemere rovnaká vo všetkých skupinách. Testované zlúčeniny sa zmiešali s krmivom v koncentrácii 0,5 % a myši sa nechali konzumovať diétu ad libitum. Kontrolné myši dostávali potravu neupravenú. V deň 0 sa myši odvážili a zásobili kontrolnou potravou alebo potravou upravenou testovanými zlúčeninami. Po 3 dňoch spotreby kontrolného krmiva alebo krmiva spracovaného s testovanými zlúčeninami sa získala vzorka krvi na stanovenie koncentrácie glukózy a zvieratá sa odvážili kvôli stanoveniu straty hmotnosti. Spotreba krmiva sa merala odvážením krmiva poskytnutého na začiatku testu a zvyšku krmiva na konci testu. Spotreba krmiva sa vypočítala odpočítaním hmotnosti zvyšku od hmotnosti na začiatku. Príjem liečiva sa vypočítal násobením spotreby krmiva 0,5 %. Týmto spôsobom sa stanovil príjem liečiva asi ako 500 mg/kg/deň. Údaje o glukóze v krvi sú vyjadrené ako priemerná koncentrácia glukózy v krvi testovanej skupiny delené priemernou koncentráciou glukózy v krvi kontrolnej skupiny (ošetrenie/kontrola alebo O/K). Zlúčeniny, poskytujúce hodnoty O/K rovnajúce sa alebo nižšie ako 0,90 sa považujú za aktívne antihyperglykemické činidlá. Údaje o znížení hmotnosti sú vyjadrené ako percento zmeny telesnej hmotnosti. Zlúčeniny spôsobujúce stratu hmotnosti 1 % alebo menej ako kontrola počas troch dní sa považujú za účinné anti-obezitné činidlá.
SK 282357 Β6
Tabuľka 1
Výhodné zlúčeniny podľa vynálezu
Tabuľka 3
Neúčinné výnimky všeobecného vzorca
Kyselina [2^ammoiminometyl)hydrazíno]octová
NH
NHS-C—NH-NH—CHjCHj—C-OH II O
Kyselina 3-(l-(animoiminometyl)hydraanojpropánová
H9N-C-NH-NHGH2 _C-OH 2 II 2 II
NH O • HCI
Monohydrochloríd kyseliny [2-(ammoimioonietyljhydrazínoj-octovej
N-(hydiaanoiaúnometylén)-glycjn
N-(hydiazíiioininiometylcn)-glycía hydrcchlorid (2:1)
Kyselina 2-[2-{aminomimometyl)hydra* zmojbutánová -
N^dihydrazmoinctylén)-glycÍD
Kyselina 4-[(hydrazmoÍminometyl)Äniino· zmojbutinová
HoN-C-NH-NHCI-U-C-OH
II u o
Kyselina [2-fhydraanoiniioonictyl)hydrizm Jodová
NHj
Tabuľka 4
Konkrétne nárokované zlúčeniny podľa vynálezu
HjN-C-NH-NH-CHj-C-OH
NH O
Kyselina [2^aminointtnometyl)hydraa· nojoctová
NH
I
O II
Kyselina {l-(hydia2miauaometyl)hydndn]octová
HaN-C-NH-NHCHa-C-OH 2 II 2 II
NH O • HCI
Kyselina [2-{aminoimniom.etyl)hydnzínojoctová, DQonohydrochlorid
Tabuľka 2
Príbuzné neúčinné zlúčeniny, ch3 h2n-c-n-n=ch-c-oh 11 11
NH ä
- 0.5 HjSO^
II - II h2n-c-nh-n=ch-c-oh ktoré nie sú nárokované
Sulfát kyseliny [(*mmoimmometyl)metylhydrazóaojoetovq, 2:1
Kyselina [[imino(nftioamino)metyipiydiazóno]octovi
• H2O
Fcnylmetylester kyseliny (2-(uninoiaúnometyl)hydrazino]octovq, monohydrocblorid
Kyselina a[2-(aminoiniinometyl^iydrazíno]benzé&propánoví, monohydrít
H2N—C-NH-N=CHC-OH Kyselina [[imino(metylammo)mctyl]hydO razónojoctová
NH
COOH nceooát
Kyselina [l^axomoiminonietyl)hydrizíoojoctová, moaohydrobromid
HaN ~C-NH -CH3CH2-C-OH
N. O
ΉΗ2
O II .c ''OH
N-(hydražínotfninQmetyl)-p-alMiin
N-(dihydrazínomctylén)-glycúi
Η,Ν-C-NH-NHCHj-C-OH ii ji O
NHa
Kyselina [2-(hydrazínoÍnimometyl)hydiazfnojoctová
N-(dihydrazínometylén)-f}-:alamn
N-(dihydrariiometylén)-L-al&mn ^'-•‘SÄcOOH
H
H2N^ 'j' ?H3
H
N-ídĺhydraziiometylcnJ-D-alaiiíii
COOH
N-(dihydr8zniometyléa)-vslín
Kysdma [l-(iminohydrazónoinetyl^iydrizínojoetová
Tabuľka 5
Známe zlúčeniny nárokované na liečenie NIDDM
OH • HjO • HCl
NH .h/ -CH
• 0.5 HCl
Kyselina [[uniaoiminometyl)hydfizóno]octová, monohydrochlorid, monohydrát
Kyselina 2-[(inunoiniinometyl)hydrazónojpropinoví, monohydrochlorid '
Kyselina 2-[(amiioiniinometyI)hydrazónojbutínová, monohydrochlorid
N-(hydrizínoixnhometyl)-glycín
N-(hydrizínoiniinomctyl)-glycm, hydiothlorid, 2:1 tr
Kyselina a-[(aminommometyl)hydrazónojbenzénpropánovi
H \
CHjCHjCHjCHjCH/ÍH,
KyseHm 2-[(mmoÍmmometyl)hydnzóaojoktánová, monohydrochlorid
Tabuľka 6
Dávková odozva redukcie hyperglykémie a obezity u KKAy myší pri orálnom podaní N-(dihydrazínometylén)glycínu
KKAy myši sa ošetrili N-(dihydrazínometylén)glycínom, ako je uvedené, s tým rozdielom, že zlúčenina sa zmiešala s krmivom v koncentráciách 0,03, 0,06, 0,10, 0,20,0,30 a 0,40 hmotn. %, takže denné dávky boli 30, 60, 100,200, 300 a 400 mg/kg. Kontrolné myši dostávali neupravené krmivo. Na porovnanie, s N-(dihydrazínometylén)glycínom (N-DHMG) sa podávala 3-guanidínpropiónová kyselina (3-GPA) ako 0,50 hmotn. % prímes v krmive (približná dávka 500 mg/kg/deň). Údaje sú uvedené ako percentuálna zmena koncentrácie glukózy v krvi a telesnej hmotnosti na tretí deň v porovnaní s prvým dňom testu. Priemery +S.E.M. pre n=6 skupiny myší. Štatistická významnosť sa stanovila analýzou odchýlok pomocou software JMP 3.0.2 (SAS Inštitúte).
ídávok hmotn.% zmeny glukózy v krvi hmotn, % zmeny telesnej hmotnosti žiadny •5,8 ±7,1 •0,71 ±0,65
N-DHMG 0,03 hmota.% -133 ±10,5 -0,92 ±0,35
N-DHMG 0,06 hmotú.% -34,9 ±17,1* -131 ±2,11
N-DHMG 0,10 hmotn.% -453 ±6,4’ -4,04 ±0,76*
N-DHMG 03 hmotn.% •69,9 ±3,2*11 -832 ±1,05*
N-DHMG 0,3 hmotn.% -70,4±l^JI -9,94 ±1,62* JI
N-DHMG 0,4 hmotn.% -703 ϋ^’,Π -103 ±0.97’,Π
3-GPA 0,5 hmotn.% •38,4 ±4,4* -5,4 ±0,81*
*, P <0,05 vs. žiadny
Π, významne nifiie ako 3-GPA (P <0,05)
Tabuľka 7
Zlepšenie intraperitoneálnej znášanlivosti glukózy
Tolerancia voči glukóze sa merala u nediabetických C57BL myší a diabetických KKAy myší. Zvieratám boli aplikované orálne dávky destilovanej vody (kontrola) alebo 100 mg/kg N-(dihydrazínometylén)-glycínu a potom sa nechali hladovať 16-17 hodín. Vzorky krvi na stanovenie glukózy sa získali z retro-orbitálneho oblúka. Vzorky krvi sa získali bezprostredne pred podaním 2 g/kg glukózy I.P. (čas = 0) a 30, 60 a 90 minút po injekcii. Glukóza v krvi sa stanovila pomocou autoanalyzátora glukózy. Údaje sú vyjadrené ako priemer ±S.E.M. pre skupiny 5-6 myší. Štatistická významnosť sa stanovila analýzou odchýlok pomocou software JMP 3.0.2 (SAS Inštitúte).
v—.x__w CH— : 0
C57BL KroMrob 143 ±8
30 233 ±14
60 240±t
90 226 ±9
N^dkydrUho- 0 114 ±9*
30 1M ±iť
60 lSJiť
90 161 1 19*
KKAy Kaotroh 0 111143
30 417 ±10
60 469120
90 486126
N-(diiiydnriao· utyMagiydk 0 115 ± 16 (ΡΦ,12 vl kootrota)
30 363138
60 396 1 63
90 392161
*, P <0,05 potí kontrol·
SK 282357 Β6
Tabuľka 8
Inhibícia neenzymatickej glykozylácie proteínu
Neenzymatická glykozylácia proteínu sa merala známymi spôsobmi (Dolhofer a Wieland, 1979; Khatami, Suldan, Dávid, Li a Rockey, 1988). Včlenenie 100 mM [14CJD-glukózy do ľudského sérového albumínu sa stanovilo rozpustením ľudského sérového albumínu (Sigma Chemical Co.), [14C]-D-glukózy a glukózy vo fyziologickom soľnom roztoku a inkubáciou pri 37 °C počas 8 dní. Testované zlúčeniny sa pridali k roztoku pri 19,1 mM. Glykozylácia albumínu sa stanovila zrážaním proteínu jedným objemom 12% trichlóroctovej kyseliny, odstredením a dvojnásobným premývaním peletiek 6% trichlóroctovou kyselinou s odstredením po každom premytí. Premyté peletky sa solubilizovali, pridalo sa scintilačné činidlo a začlenenie rádioaktívne značenej glukózy sa stanovilo scintilačným počítaním. Údaje sú vyjadrené ako percentá [14C]-D-glukózy inkorporované do albumínu (priemer dvoch meraní). Štatistická významnosť sa stanovila analýzou odchýliek pomocou software JMP 3.0.2 (SAS Inštitúte).
Schéma 2
Schéma 3
Pridaní látka
Kontrola (žiadna)
N^<HtydrráBOUMtyléa)-gÍycán
1,50
0,96 (P <0,05 voä kortrole)
1,52
0.S1 (P <0,05 voči kontrole)
Monohydroditorid octovej kyxiňy
1,21 (P <0,05 voä kontrole)
1,20 (P <0,10 vo& kontrole)
Tabuľka 9 Medziprodukty c P v-s'yNo»
Zlúčenina A
Zlúčenina B
Schéma 4
Schéma 1 r-h,nh2
S ň H.N-N N-R 1 H H | Met
•Hl
H2 N—X—COjH NaOH
H
H2NN—X—COjH
NaOH
N^x—CO2H Ä h2n-n n-r
H H
H.N—N h2n—N
X- -(CH,) — ŕ —CH—
Schéma 5
CBZOSu .HCl
55%
H ^.N CBZ hr
H
O
vod. NaOH
OEt kvánt.
TMSNCS SYN%
CBZ
H
Jl
CHjl | BOH
CHj syNHo cbzn''n»^soh
H . Hl
HjNNHj | 47%
J2
10% Pd-C
MeOHHjO
NH2 hÄ^NHq
CBZ Ν-'Νχ-χ^'οΗ

Claims (5)

  1. PATENTOVÉ NÁROKY
    1. (I) Aminoguanidínkarboxyláty všeobecného vzorca AG-(CH2)„-CO2R' (I) alebo AG - CH - COjR1 1 (II) R2
    d) vo vzorci (II), keď R2 je fenyl, R1 je iný ako vodík,
    e) vo vzorci (I), keď n je 3, R1 je iný ako vodík,
    f) zlúčenina nie je N-aminoguanylglicín ani N-aminoguanyl-DL-fenylanín.
  2. 2. Aminoguanidínkarboxyláty podľa nároku 1, vybrané zo skupiny, zahrnujúcej kyselinu [2-(aminoiminometyl)hydrazín]octovú, jej monohydrid a monohydro-chlorid jej fenylmetylesteru, monohydrát kyseliny a-[2-(aminoiminometyl)hydrazínjbenzénpropiónovej, monohydrobromid kyseliny [l-(aminoiminometyl)hydrazín] octovej, N-(hydrazínmetyl)-P-alanín, N-(dihydrazínmetylén)-glycín, kyselinu [2-(hydrazmiminometyl)hydrazín]octovú, N-(dihydrazínmetylén)-P-alanín, N-(hydrazínmetylén)-L-alanín, racemickú HN = C(NH2) - NH - NH - CH(CH3) - COOH, N-(dihydrazínmetylén)-D-alanm, N-(dihydrazínmetylén)-valín.
  3. 3. Aminoguanidínkarboxyláty podľa nároku 1, vybrané zo skupiny, zahrnujúcej kyselinu [2-(aminoiminometyl)hydrazín]octovú a jej monohydrochlorid, N-(dihydrazínominometylén)-glycín, kyselinu [2-(hydrazmiminometyl)hydrazín]octovú a kyselinu [ 1 -(hydrazíniminometyl)hydrazín]octovú.
  4. 4. Použitie zlúčeniny na prípravu liečiva na liečenie alebo prevenciu diabetes mellitus nezávislého na inzulíne alebo obezity, kde zlúčeninou je zlúčenina všeobecného vzorca (III)
    HN = C(NH2) - NH - N = CR3 - COOH kde R3 je vodík, metyl, etyl, CH2fenyl alebo n-hexyl.
  5. 5. Použitie podľa nároku 4, kde zlúčenina je vybraná z: monohydrochloridu kyseliny [(aminoiminometyl)hydrazóno]octovej, monohydrochloridu kyseliny 2-[(aminoiminometyl)hydrazónojpropánovej, monohydrochloridu kyseliny 2-[(aminoiminometyl)hydrazónojbutánovej, N-(hydrazinoiminometyl)-glycínu a jeho hydrochloridu (2:1), kyseliny a-[(aminoiminometyl)hydrazóno]benzénpropánovej a kyseliny 2- [(aminoiminometyl)hydrazóno] oktánovej.
    Koniec dokumentu a ich farmaceutický prijateľné soli, kde AG je
    a) N - aminoguanidín,
    b) N,N - diaminoguanidín alebo
    c) N,N ,N - triaminoguanidín, kde n je celé číslo od 1 do 5, kde R1 je
    a) vodík,
    b) fenyl,
    c) CrC5 alkyl alebo
    d) CrC3 alkylfenyl a kde R2je
    a) fenyl,
    b) Cj-C’io alkyl alebo
    c) C1-C5 alkylfenyl, s nasledujúcimi výhradami:
    a) vo vzorci (I), keď n je 2, R1 je iný ako vodík,
    b) vo vzorci (I), keď n je 1, R1 je iný ako metyl,
    c) vo vzorci (II), keď R2 je etyl, R1 je iný ako vodík,
SK640-97A 1994-11-23 1995-11-13 Aminoguanidínkarboxyláty a ich použitie SK282357B6 (sk)

Applications Claiming Priority (3)

Application Number Priority Date Filing Date Title
US34427494A 1994-11-23 1994-11-23
US08/484,547 US5994577A (en) 1994-11-23 1995-06-07 Aminoguanidine carboxylates for the treatment of non-insulin-dependent diabetes mellitus
PCT/US1995/014126 WO1996016031A1 (en) 1994-11-23 1995-11-13 Aminoguanidine carboxylates for the treatment of non-insulin-dependent diabetes mellitus

Publications (2)

Publication Number Publication Date
SK64097A3 SK64097A3 (en) 1997-11-05
SK282357B6 true SK282357B6 (sk) 2002-01-07

Family

ID=26993832

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK640-97A SK282357B6 (sk) 1994-11-23 1995-11-13 Aminoguanidínkarboxyláty a ich použitie

Country Status (24)

Country Link
US (2) US6166080A (sk)
EP (1) EP0793646B1 (sk)
JP (1) JPH10509455A (sk)
CN (2) CN1097580C (sk)
AT (1) ATE205188T1 (sk)
AU (1) AU705893B2 (sk)
BR (1) BR9509741A (sk)
CA (1) CA2202265A1 (sk)
CZ (1) CZ288597B6 (sk)
DE (2) DE793646T1 (sk)
DK (1) DK0793646T3 (sk)
EE (1) EE03392B1 (sk)
ES (1) ES2163531T3 (sk)
FI (1) FI972185A0 (sk)
GE (1) GEP20002026B (sk)
HU (1) HUT77133A (sk)
MX (1) MX9703807A (sk)
NO (1) NO308992B1 (sk)
NZ (1) NZ297604A (sk)
PL (1) PL184614B1 (sk)
PT (1) PT793646E (sk)
RU (1) RU2162462C2 (sk)
SK (1) SK282357B6 (sk)
WO (1) WO1996016031A1 (sk)

Families Citing this family (15)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
GB9526331D0 (en) * 1995-12-22 1996-02-21 Smithkline Beecham Plc Novel method
AU3117497A (en) 1996-05-21 1997-12-09 Pharmacia & Upjohn Company Aminoguanidine carboxylate lactams for the treatment of non-insulin-dependent diabetes mellitus
EP0957909A1 (en) * 1997-02-13 1999-11-24 Smithkline Beecham Plc Use of nitric oxid synthase inhibitors for the treatment of diabetes
SE9702457D0 (sv) * 1997-06-26 1997-06-26 Pharmacia & Upjohn Ab Screening
US6001578A (en) * 1997-06-26 1999-12-14 Pharmacia & Upjohn Ab Methods of screening for modulators of uncoupling protein-2 (UCP-2) as potential treatments for obesity
US6288124B1 (en) 1998-05-22 2001-09-11 Rima Kaddurah-Daouk Methods of inhibiting undesirable cell growth using an aminoguanidine compound
US6169115B1 (en) 1998-05-22 2001-01-02 Rima Kaddurah-Daouk Use of aminoguanidine analogs for the treatment of diseases of the nervous system
US6815421B1 (en) * 2001-03-22 2004-11-09 Osteopharm Inc. Polypeptides for use in ameliorating effects of aging in mammals
WO2009133152A1 (en) * 2008-04-29 2009-11-05 Becton, Dickinson And Company Method and system for measuring a sample to determine the presence of and optionally treat a pathologic condition
BRPI0822909B8 (pt) * 2008-06-26 2021-05-25 Laboratorios Silanes S A De C V sal de glicinato de metformina para o controle da glicose sanguínea
GB201300435D0 (en) * 2013-01-10 2013-02-27 Medical Res Council Benzylideneguanidine Derivatives and Therapeutic Use for the Treatment of Protein Misfolding Diseases
WO2016171038A1 (ja) * 2015-04-23 2016-10-27 三菱瓦斯化学株式会社 ガス発生剤、及びそれを用いた発泡体の製造方法
US20170056352A1 (en) * 2015-08-25 2017-03-02 Rgenix, Inc. PHARMACEUTICALLY ACCEPTABLE SALTS OF beta-GUANIDINOPROPIONIC ACID WITH IMPROVED PROPERTIES AND USES THEREOF
WO2018160178A1 (en) 2017-03-01 2018-09-07 Rgenix, Inc. Pharmaceutically acceptable salts of b-guanidinopropionic acid with improved properties and uses thereof
WO2021119316A1 (en) 2019-12-11 2021-06-17 Rgenix, Inc. Methods of treating cancer

Family Cites Families (9)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
US3412105A (en) 1966-01-05 1968-11-19 American Home Prod beta-aryl-n-guanidino-beta-alanines
US3943253A (en) * 1974-06-27 1976-03-09 Barer Sol J Guanido acids as fungicides
JPS54128523A (en) 1978-03-29 1979-10-05 Nippon Carbide Ind Co Ltd 3-guanidinoamino propionic acid and its preparation
US5130324A (en) * 1984-03-19 1992-07-14 The Rockefeller University 2-alkylidene-aminoguanidines and methods of use therefor
US5272165A (en) * 1984-03-19 1993-12-21 The Rockefeller University 2-alkylidene-aminoguanidines and methods of use therefor
US4758583A (en) * 1984-03-19 1988-07-19 The Rockefeller University Method and agents for inhibiting protein aging
IT1201511B (it) 1985-12-23 1989-02-02 Italfarmaco Spa Derivati citoprotettivi in patologie a base ischemica,loro preparazione e composizioni che li cntengono
US5059712A (en) 1989-09-13 1991-10-22 Cornell Research Foundation, Inc. Isolating aminoarginine and use to block nitric oxide formation in body
GB9200114D0 (en) 1992-01-04 1992-02-26 Scras Dual inhibitors of no synthase and cyclooxygenase

Also Published As

Publication number Publication date
ATE205188T1 (de) 2001-09-15
US6329545B1 (en) 2001-12-11
CN1377642A (zh) 2002-11-06
NO308992B1 (no) 2000-11-27
SK64097A3 (en) 1997-11-05
BR9509741A (pt) 1997-10-21
ES2163531T3 (es) 2002-02-01
CZ136997A3 (cs) 1998-02-18
RU2162462C2 (ru) 2001-01-27
JPH10509455A (ja) 1998-09-14
MX9703807A (es) 1997-08-30
EP0793646B1 (en) 2001-09-05
PL320361A1 (en) 1997-09-29
CN1164226A (zh) 1997-11-05
FI972185A (fi) 1997-05-22
PL184614B1 (pl) 2002-11-29
DK0793646T3 (da) 2001-12-17
NO972346D0 (no) 1997-05-22
GEP20002026B (en) 2000-04-10
EP0793646A1 (en) 1997-09-10
EE9700094A (et) 1997-10-15
DE69522580D1 (de) 2001-10-11
NO972346L (no) 1997-07-23
CN1097580C (zh) 2003-01-01
FI972185A0 (fi) 1997-05-22
EE03392B1 (et) 2001-04-16
US6166080A (en) 2000-12-26
NZ297604A (en) 2000-07-28
AU4279696A (en) 1996-06-17
HUT77133A (hu) 1998-03-02
AU705893B2 (en) 1999-06-03
CA2202265A1 (en) 1996-05-30
DE793646T1 (de) 1999-12-30
PT793646E (pt) 2002-03-28
CZ288597B6 (cs) 2001-07-11
DE69522580T2 (de) 2002-10-10
WO1996016031A1 (en) 1996-05-30

Similar Documents

Publication Publication Date Title
SK282357B6 (sk) Aminoguanidínkarboxyláty a ich použitie
AU664710B2 (en) A method for treatment of metabolic disorders
DE69227512T2 (de) N6-(hydrazinoiminomethyl)lysin und verfahren zur hemmung der stickstoffbildung im körper
MXPA97003807A (en) Carboxylates of aminoguanidine for the treatment of the diabetes mellitus not dependent of the insul
US5994577A (en) Aminoguanidine carboxylates for the treatment of non-insulin-dependent diabetes mellitus
EP0680469A1 (de) Aminosäurederivate, diese verbindungen enthaltende arzneimittel und verfahren zu ihrer herstellung
EP2260022B1 (de) Substituierte cyclohexyldiamine
CA2478599A1 (en) Salts of nateglinide
CA3020393A1 (en) Chiral peptides
US20020082448A1 (en) Aminoguanidine carboxylates for the treatment of non-insulin-dependent diabetes mellitus
US6177453B1 (en) Aminoguanidine carboxylate lactams for the treatment of non-insulin-dependent diabetes mellitus
US4206231A (en) Hypoglycaemically active 2-alkyl- or -alkenyl-hydrazono propionic acid derivatives
WO2010078867A1 (de) Verfahren zur verbesserten bioaktivierung von arzneistoffen
US20030225087A1 (en) N-alkyl-N-phenylhydroxylamine compounds containing metal chelating groups, their preparation and their therapeutic uses
WO2000042001A1 (en) ((aminoiminomethyl) amino) alkanecarboxamides and their applications in therapy
JPH08208481A (ja) 脳障害治療剤
WO2006134963A1 (ja) オキサルル酸誘導体を含有する線維性疾患用剤