SK278462B6 - The fat product comparable to butter and intermediate product for producing thereof - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka tukového výrobku, ktorý· je vo všetkých parametroch porovnateľný s maslom, a medziproduktu na jeho výrobu, z ktorého sa výsledný tukový výrobok ziska pasterizáciou, kryštalizáciou a zmaslovanim.

Ak nie je na miešanie použité dopredu určené množstvo rastlinného oleja, je treba pridať jeho doplnkové množstvo do zmaslovacieho stroja.

Úlohou predloženého vynálezu je odstrániť nevý- hody doterajšieho stavu techniky v oblasti výrobkov zo smotany a rastlinných olejov, nahrádzajúcich maslo.

Doterajší stav techniky

V súčasnosti sa všeobecne javí potreba tukových výrobkov, ktoré by nahradzovali maslo, a to tak v krajinách priemyselných na lepšie uspokojovanie potrieb spotrebiteľov, ako aj v iných krajinách, ako sú rozvojové štáty, ktoré neoplývajú dostatkom mlieka ako základnej suro- 15 viny. Bolo už navrhnuté použiť zmesi rastlinných tukov a smotany z kravského mlieka na výrobu výrobkov, analogických maslu. Napríklad dobrý súhrn známeho stavu techniky je možné nájsť v publikácii Revue laitiere Francaise číslo 405 február 1952, strana 44 a 45 s ná- 20 zvom Des beurres qui n en sont pas. Rovnako je možné citovať prácu R. G. Blacka v časopise ''The Australian Joumal of Dairy Technology, zväzok 31, číslo 1, marec 1976. Tieto publikácie obsahujú určitý počet údajov o prácach, venovaných výrobe výrobkov, určených na na- 25 hradenie masla. Ako doplnok je možné z patentovej literatúry uviesť francúzsky patentový spis číslo 1 573 970, ktorý opisuje spôsob výroby takého výrobku, spočívajúci v zmaslovani smotany s rafinovaným rastlinným olejom, napríklad sójovým olejom. Austrálsky patentový spis 30 číslo 487 363 sa rovnako týka výroby natierateľného výrobku z mliečnej smotany a rafinovaného rastlinného oleja. Pri tomto spôsobe výroby sa smotana najskôr podrobí tepelnému spracovaniu, pri ktorom sa najskôr ochladí na 5 °C, potom sa počas dvoch hodín ohrieva na 35 20 °C, na tejto teplote sa udržiava ďalšie dve hodiny a potom sa rýchlo ochladí na 5 °C. K takto spracovanej smotane sa potom pridá rastlinná látka alebo zmes niektorých látok, ako je napríklad sójový olej, kukuričný olej alebo slnečnicový olej. Zmes sa potom podrobí me- 40 chanicky zmene fázy, s cieľom zmaslovania, čím sa ziska natierateľný výrobok s vlastnosťami porovnateľnými s vlastnosťami masla.

Francúzska prihláška vynálezu číslo 7 901 848, zodpovedajúca publikácii 2 415 429, sa týka kontinuálneho 45 spôsobu výroby používateľnej tukovej hmoty zo smotany a rastlinných olejov. Pri tomto spôsobe je taktiež treba urobiť zvláštne predbežné spracovanie smotany, najmä udržiavať ju aspoň tri hodiny v zásobnej nádrži. Po pridaní najväčšej časti rastlinného oleja ku smotane sa zmes 50 podrobí mechanickému spracovaniu s cieľom emulgácie pred zmaslovanim za zvláštnych podmienok, pomocou stroja na výrobu masla kontinuálnym postupom typu Fritz.

Aj napriek minulému vývoju uvedenej techniky, je 55 ešte potrebné zdokonaliť ju. Tak napríklad spôsob, opísaný vo francúzskom patentovom spise číslo 1 573 970, ktorým sa zmasluje zmes smotany a rastlinného oleja pri obsahu od 5 do 30 % hmotn. tukovej hmoty v zmaslovacom výrobku, nemôže viesť k výrobku, vo všetkých sme- 60 roch porovnateľnému s maslom, ani čo sa týka jeho použitia, ani čo sa týka jeho správania. Pokiaľ ide o starší spôsob výroby, napríklad spôsob uvedený vo francúzskom patentovom spise číslo 2 415 429, je tento zložitý, pretože pred zmiešaním a emulgáciou zmesi sa vykoná- 65 vajú dva oddelené cykly na smotanu a na rastlinný olej.

Podstata vynálezu

Predmetom vynálezu je tukový výrobok vo všetkých parametroch porovnateľný s maslom, ktorého podstata spočíva v tom, že obsahuje 15 až 18 % hmotn. vody, 80 až 83 % hmotn. tuku, skladajúceho sa zo zmesi mliečneho tuku a rastlinného tuku, v ktorom je podiel rastlinného tuku vyšší ako 35 % hmotn., pričom zvyšok do 100 % tejto zmesi tvorí mliečny tuk, 1,2 až 2,4 % hmotn. netukových látok, teplota tavenia tukovej fázy je 32 °C, hodnota pH tukového výrobku je 5,10 až 5,60 a priemer guľovitých častíc emulgovanej fázy je v rozmedzí od 3 do 20, výhodne od 5 do 12 μπι.

Vo výhodnom uskutočnení má tukový výrobok podľa vynálezu tlakový bod 31 °C.

Pri výrobe už definovaného tukového výrobku, sa vychádza zo zmesi mliečnej smotany a aspoň jedného rastlinného tuku. Táto výroba zahŕňa kroky miešania, homogenizácie a pasterizácie pred kryštalizáciou, ďalej premenu kryštalickej zmesi zmaslovanim na žiadaný tukový výrobok a robí sa tak, že najskôr sa mliečna smotana a rastlinný tuk zmiešajú za tepla pri teplote, ktorá umožňuje zmiešanie, no je nižšia ako pasterizačná teplota, zmes privedená na túto teplotu sa homogenizuje, pričom sa podrobí tlaku 1 až 2 MPa, ktorý má schopnosť zmenšiť veľkosť tukových guľôčok zložiek zmesi na veľkosť od 3 do 20 μηι, pričom sa zaistí tesné spojenie guľôčok všetkých zložiek zmesi, zmes sa pasterizuje, potom sa plynulo kryštalizuje a kryštalická zmes sa premení šľahaním alebo zmaslovanim pri zmene fázy za podmienok, známych pri výrobe masla na žiadaný tukový výrobok.

Prvá zložka zmesi, slúžiaca ako východiskový materiál pri tejto výrobe je mliečna smotana. Hoci by sa mohla rovnako dobre použiť smotana, pochádzajúca z mlieka iného pôvodu, dáva sa prednosť smotane z kravského mlieka.

Podľa výhodného uskutočnenia sa použije surová alebo pasterizovaná mliečna smotana. Nie je potrebné, aby smotana bola podrobená zložitému tepelnému spracovaniu, ani predbežnej acidifikácii. Obsah tuku v použitej smotane (tučnosť) sa v praxi pohybuje medzi 30 a 33 % hmotn. Výhodná hodnota je asi 32 % hmotn. Tieto čísla majú len informatívny charakter a odborníkovi bude jasné, že je možné spracovávať smotany s rôznym obsahom tuku. Tak je napríklad možné použiť smotanu, ktorá má obsah 34 % hmotn. a viac, napríklad smotanový koncentrát s obsahom tuku 50 % hmotn. Vlastnosti smotany závisia predovšetkým od zariadenia na odstreďovanie mlieka. V tomto zariadení je možné regulovať obsah tuku. Ak je potrebné, je možné urobiť štandardizáciu smotany s cieľom premeniť vlastnosti smotany, ktorá je považovaná za nevhodnú. Riadenie podmienok šľahania v neskoršom kroku výroby prípadne umožňuje vyrovnať niektoré menšie odchýlky obsahu tuku v zmesi. Rovnako možno použiť smotanu, rekonštituovanú zvyčajným spôsobom z bezvodného mliečneho tuku alebo maslového oleja.

Ako sa už spomínalo, nie je potrebné žiadne tepelné spracovanie, okrem prípadného zahriatia na umožnenie zmiešania smotany a rastlinného tuku. Jedinou podmienkou je dosiahnuť teplotu zmesi od 30 do 60 °C, výhodnejšie od 45 do 50 °C, najvýhodnejšie teplotu blízku 50 °C. Ak sa použije smotana, pochádzajúca priamo zo zariadenia na odstreďovanie mlieka, nie je nutné smotanu predhrievať, ak sa naopak použije smotana ochladená na 2 až 3 °C, je to normálne, a je potrebné zaistiť ohriatie až na teplotu, žiadanú pre zmes, napríklad na 40 °C.

Ďalšou východiskovou zložkou zmesi pri výrobe tukového produktu podľa vynálezu je rastlinný tuk alebo zmes niekoľkých takých látok. Možno použiť najrôznejšie rastlinné tuky: sójový olej, palmový olej, podzemnicový olej, slnečnicový olej, kokosový olej, repkový’ olej a iné podobné známe látky. Z týchto látok je obzvlášť výhodný kokosový olej a repkový olej. Rastlinný tuk môže byť nasýtený alebo nenasýtený. Najlepšie výsledky boli dosiahnuté s nasýteným, t. j. hydrogenovaným kokosovým olejom alebo repkovým olejom a bolo zistené, že použitím prvého sa získa konečný výrobok výborných vlastností, obzvlášť praktický v krajoch so zvýšenou teplotou okolia. S nasýteným kokosovým olejom alebo repkovým olejom sa získa výrobok, ktorého konečná štruktúra a chuť sú vo všetkých smeroch porovnateľné s maslom.

Je jasné, že možno použiť zmes rastlinných tukov na uspokojenie zvláštnych požiadaviek, týkajúcich sa podmienok použitia alebo štruktúry konečného výrobku. Prítomnosť hydrogenovaného alebo nehydrogenovaného kokosového oleja alebo repkového oleja pôsobí žiaduco na štruktúru výrobku. V rade prípadov sa teda môže ukázať ako vhodné použitie zmesi hydrogenovaného alebo nehydrogenovaného repkového oleja a kokosového oleja.

Rastlinný tuk sa predhreje na teplotu optimálnu na jeho zmiešanie s mliečnou smotanou. Presná teplota ohrevu závisí od vlastností použitého rastlinného tuku, podstatné je dosiahnuť optimálnu tekutosť na vytvorenie homogénnej zmesi. Ako príklad sa uvádza, že čistý nasýtený kokosový olej sa výhodne ohreje na teplotu asi 60 °C. Pre rastlinné oleje je teplota ohrevu obyčajne od 30 do 40 °C, napríklad okolo 35 °C, ak sa použije sójový olej.

Teplota, na ktorú sa uvedie rastlinný tuk, má byť dostatočná na zaistenie dobrého zmiešania s mliečnou smotanou, no v zásade sa nemá prekročiť teplota okolo 65 °C, aby sa vylúčili nežiaduce javy oxidácie. V rozmedzí teplôt od 30 do 65 °C sú použité rastlinné tuky dokonale stabilné.

V prvom výrobnom kroku sa mliečna smotana a rastlinný tuk zmiešajú tak, aby výsledná teplota zmesi bola výhodná od 45 do 50 °C, hlavne okolo 50 °C. V praxi sa na zmiešanie použije obyčajná nádrž, vybavená miešacím prostriedkom.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa zmes mliečnej smotany a rastlinného tuku spracuje v jednom okruhu na získanie výsledného produktu. Zmes, zahriata na teplotu od 30 do 60 °C, výhodne od 45 do 50 °C, hlavne okolo 50 °C, sa podrobí homogenizácii. Takýto homogenizačný proces zahŕňa použitie tlaku, určeného na zmenšenie veľkosti guľôčok tuku každej tukovej látky na získanie guľôčok s rozmermi od 3 do 20 pm, výhodne od 5 do 12 pm, pri zaistení tesného spojenia guľôčok tuku z mliečnej smotany a guľôčok rastlinného tuku. V praxi bolo zistené, že vhodné tlaky sú od 1 do 2 MPa, výhodne od 1,2 do 1,8 MPa. V dôsledku použitia takýchto tlakov sa tukové guľôčky rôzneho pôvodu už nemôžu oddeliť a ich zmes je potom schopná podrobiť sa pri šľahaní javu nazvanému zmena fázy, ktorý dáva výsledný výrobok fyzicky porovnateľný s maslom.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa pred pasterizáciou vytvorí homogénna zmes, obsahujúca v praxi od 43 do 46 % hmotn., výhodne 45 % hmotn. tuku celkom. Pri zachovaní presnej hodnoty 45 % hmotn. tuku sa teda použije 80,4 % hmotn. smotany s obsahom tuku 32 % hmotn. a 19,6 % hmotn. rastlinného tuku, ak je tento rastlinný tuk považovaný za 100 % tuk, požadovaný výsledný výrobok, obsahuje asi 43 % hmotn. rastlinného tuku a 57 % hmotn. maslového tuku vzhľadom na celkové množstvo tuku.

Ak sa očakáva výsledný výrobok s odlišnými pomermi oboch typov tuku, je možné pomery zmeniť za predpokladu, že v tomto štádiu sa získa homogénna zmes, obsahujúca celkové množstvo tuku od 43 do 46 % hmotn.

Predmetom vynálezu je okrem výsledného produktu tukového výrobku tiež medziprodukt, získaný v tomto štádiu výroby, ktorý je určený na pasterizáciu a ďalšie spracovanie na výsledný tukový výrobok. Podstata tohto medziproduktu spočíva v tom, že je tvorený definovanou homogénnou zmesou mliečneho tuku a rastlinného tuku, pričom obsah tuku v tomto medziprodukte je v rozmedzí od 43 do 46 % hmotn. a priemer guľôčkových častíc emulgovanej fázy je v rozmedzí od 3 do 20, výhodne od 5 do 12 pm.

Všetky údaje v percentách a dieloch, uvedené v tomto opise, sú údaje hmotnosti, ak to nie je uvedené inak.

Ako bolo uvedené skôr, obsah tuku v mliečnej smotane sa môže meniť v dosť širokých dimenziách a zmes, vznikajúca v kroku homogenizácie, môže mať taktiež premenlivý obsah tuku, ktorý tomu zodpovedá. Prípadné odchýlky od určenej hodnoty tuku v konečnom výrobku môžu byť ľahko vyvážené nastavením pracovných parametrov zmaslovača.

Po kroku homogenizácie sa výrobok pasterizuje pri obvyklých podmienkach. Ako je v odbore známe, teplota a čas pasterizácie sa môžu vzájomne meniť. Čas pasterizácie je tým kratší, čím je vyššia teplota pasterizácie. V praxi sa prednostne používa teplota do 100 °C. Vhodné podmienky pasterizácie sú teplota 95 °C a čas od 30 do 35 sekúnd.

Po pasterizácii produkt priebežne kryštalizuje počas ochladzovania na teplotu nižšiu ako 20 °C, výhodne nižšiu ako 15 °C. V závislosti od typu použitého rastlinného tuku môže byť vhodné ponechať zmes na určitý čas v pokoji s cieľom zlepšiť šľahanie.

Posledný krok spôsobu výroby spočíva v premene kryštalického výrobku na žiadaný tukový výrobok za známych obvyklých podmienok výroby masla zmaslovaním, zahŕňajúcim zmenu fázy.

Na výstupe zo zmaslovača sa získa výrobok, porovnateľný s maslom, tak vzhľadom na ďalšie použitie, ako aj na jeho vlastnosti, hlavne pri použití rastlinného tuku z nasýteného (hydrogenovaného) kokosového oleja alebo z nasýteného (hydrogenovaného) repkového oleja. Ako sme uviedli, zmes smotany, surovej alebo pasterizovanej a nasýteného kokosového oleja alebo nasýteného repkového oleja vedie ku konečnému výrobku, ktorého štruktúra a chuť sú vo všetkých smeroch porovnateľné s maslom. Výhodné vlastnosti takéhoto výrobku sú spojené jednak s voľbou rastlinnej východiskovej látky a jednak s podmienkami spôsobu výroby. Pri tomto spôsobe sa po priamom zmiešaní smotany a rastlinného tuku robí homogenizácia pod tlakom, ktorá umožňuje veľmi blízke spojenie oboch zložiek zmesi. V ďalšom postupe spôsobu sa táto homogenizovaná zmes pasterizuje a potom sa podrobí šľahaniu.

Spôsob môže byť uskutočňovaný kontinuálne alebo diskontinuálne, hlavne počas zmaslovania, ktoré môže byť realizované v dávkovacej maselnici alebo v kontinuálnom zmaslovači. Veľmi zaujímavá je kontinuálna výroba, pri ktorej treba zaradiť pred zmaslovanie vyrovnávací zásobník, ktorý tlmí nerovnomernosti výroby.

Zariadenie na realizáciu definovaného spôsobu zahŕňa v rade za sebou aspoň jednu nádrž s miešadlom, do ktorej sa uvádza mliečna smotana a rastlinný tuk, tlakový homogenizátor, pastér s chladičom, vyrovnávacia nádrž, zmaslovač klasického typu na kontinuálnu alebo diskontinuálnu výrobu masla, ako aj známe prídavné zariadenia na tvarovanie, ukladanie a prispôsobovanie výrobku, ktorý opúšťa zmaslovač

Je jasné, že toto zariadenie spája jednoduché prostriedky, vyskúšané v mliekárenskej technike. Významnými časťami tohto zariadenia sú homogenizátor a zmaslovač.

Ako homogenizátor je možné použiť akýkoľvek prístroj, schopný podrobiť zmes smotany a rastlinného tuku uvedeným tlakom. Prístroje, ktoré sú dosiahnuteľné a vyhovujú týmto potrebám, sú homogenizačné nádrže, ktoré obsahujú tlakové čerpadlo a oddelený agregát s riediteľnou homogenizačnou priehradkou. Iný vhodný typ prístroja je kompaktný homogenizátor s čerpadlom, ktoré je súčasťou homogenizačného agregátu, obsahujúceho otočnú alebo pevnú homogenizačnú hlavicu.

Pri realizácii spôsobu je možné použiť akýkoľvek zmaslovač, pracujúci plynulo alebo prerušovane, známy na výrobu masla. Je jasné, že podmienky šľahania, ako výkon, výstup a teplota, musia byť prispôsobené vlastnostiam použitého rastlinného tuku a jeho podielu v zmesi. Tieto parametre sú v rozsahu skúseností odborníka a nebudú sa ďalej podrobnejšie rozoberať.

Prehľad obrázkov na výkrese

Na výkrese je znázornená schéma zariadenia na realizovanie spôsobu výroby tukového výrobku.

Výsledný získaný výrobok môže mať všetky vlastnosti masla. V studenom stave je roztierateľný pri teplote chladničky 5 až 8 °C. Môže dopĺňať tradičné potravinárske výrobky, ako údenárske výrobky, môže byť tiež kombinovaný s teplými zmesami a potom používaný ako maslo pri stredných teplotách od 25 do 60 °C. Nakoniec môže taktiež slúžiť ako tuk na varenie rozličných potravín, ako mäsa alebo zeleniny.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Zariadenie použité v príkladoch zahŕňa nádrž 1 s miešadlom, do ktorého sa privádzajú obe tukové látky, predhriate na teplotu zmiešania, totiž mliečna smotana la a rastlinný tuk lb. Zmes, vystupujúca z nádrže 1 má teplotu od 45 do 50 °C, najmä 50 °C, a vedie sa do homogenizátora 2, kde je podrobená tlaku od 1,2 do 1,8 MPa, čo umožňuje zmenšiť rozmer tukových guľôčok každého rastlinného tuku na veľkosť od 5 do 5 12 pm. Ako homogenizátor sa použije napríklad homogenizačná nádoba klasického typu, pracujúca pri uvedených tlakoch. Výhodné je použiť kompaktný homogenizátor. Po výstupe z homogenizátora 2 je výrobok zavedený do čerpadla 3, ktoré ho vháňa do pastéra 4, kde je zahrievaný na 95 °C počas asi 35 sekúnd. Z pastéra 4 je výrobok zavedený do vyrovnávacej nádrže 5. Po výstupe z vyrovnávacej nádrže 5 je výrobok čerpadlom 6 zavedený do zmaslovača 7, ktorý realizuje kontinuálne šľahanie výrobku.

¹⁵ Výrobky získané podľa príkladov majú tieto vlastnosti: obsah vody od 15 do 18 % hmotn., obsah tuku od 80 do 83 % hmotn., teplotu tavenia tukovej fázy 31 až 32 °C, obsah netukových látok od 1,2 do 2,4 % hmotn., pH od 5,10 do 5,60, priemer guľôčok emulgo-θ vanej fázy od 5 do 10 pm.

Príklad 1

V zariadení, znázornenom na výkrese, bola do nádrže 1 zavedená smotana la z kravského mlieka, surová 2$ alebo pasterizovaná, majúca 32 % hmotn. tuku. Kyslosť smotany bola asi 12° Domic. Smotana la bola predtým zahriata na teplotu asi 40 °C. Potrubím lb bol zavedený rastlinný tuk tvorený čistým nasýteným kokosovým olejom. Množstvá smotany la a rastlinného tuku lb, zavedené do nádrže 1 sú také, že zmes má celkový obsah tuku 45 % hmotn., čo zodpovedá približne 80,4 % hmotn. smotany s tučnotou 32 % a 19,6 % hmotn. čistého hydrogenovaného (nasýteného) kokosového oleja. Na získanie vyhovujúcej zmesi je prúd lb rastlinného tuku zahriaty predbežne na teplotu 60 °C. Zmes, vystupujúca z nádrže 1, má potom priemernú teplotu 50 °C.

Zmes z nádrže 1 je potom zavedená do homogenizátora 2, kde j e podrobená tlaku asi 1,5 MPa.

Čerpadlo 3 prečerpá výrobok z homogenizátora 2 do pastéra 4, kde sa ohreje na teplotu 95 °C, a kde je asi 35 sekúnd. Z pastéra 4 je výrobok zavedený do vyrovnávacej nádrže 5. Potom je čerpadlom 6 zavedený 4 j do maslovača 7, kde je podrobený kontinuálnemu alebo diskontinuálnemu šľahaniu. V danom príklade bolo šľahanie vykonané kontinuálne.

Výrobok spracovaný v maslovači 7 môže byť podľa klasického spôsobu, používaného pri výrobe masla, 5Q doplnený rozličnými prísadami na uspokojenie niektorých požiadaviek. Tak napríklad môže byť do maslovača vstreknutá mliečna okysľujúca zmes a aromatická zmes. Ak sa žiada poloslaný výrobok, je možné zaviesť slanú vodu alebo suchú soľ, ak to dovolí prístroj.

Formovanie konečného výrobku sa robí na výstupe z maslovača 7 akýmkoľvek známym spôsobom, rovnako ako ukladanie a úprava, ktoré sa robia za podmienok, podobných ako pri výrobe masla.

Výrobok získaný podľa tohto príkladu má tieto 6Q vlastnosti: obsah vody 16 % hmotn., obsah tuku 82 % hmotn., teplotu topenia tukovej fázy' 32 “C, obsah netukových látok 2 % hmotn., pH 5,30, priemer guľôčok emulgovanej fázy od 8 pm.

SK 278462 Β6

Charakteristické zloženie výrobku je toto:

Zloženie mastných kyselín, zistené plynovou chromatografiou	Zloženie glyceridov podľa molárnych hmotností
C10	4,7 %	C26	0,2 %
C10’	0,2 %	C28	0,2 %
C12	24,5 %	C30	0,4 %
C12’	0,2 %	C32	0,7 %
C 14 ISO	0,1 %	C34	2,0 %
C14	15,7%	C36	7,6 %
C14’	0,6 %	C38	11,6%
C 15 ISO	0,2 %	C40	16,1 %
C15 Ante ISO	0,3 %	C 42	15,5 %
C15	0,7 %	C44	10,8 %
C16ISO	0,2 %	C46	8,4 %
C16	23,2 %	C48	6,9 %
C16’	0,9 %	C50	6,7 %
C17ISO	0,3 %	C52	7,3 %
C17 Ante ISO	0,3 %	C54	5,6 %
C17	0,4 %
C17’	0,2 %
C18	9,8 %
C18’	14,0 %
C18”	2,1 %
C18’”	1,0%
C20	0,2 %
C20’	0,2 %

Príklad 2

Postup bol rovnaký ako v príklade 1, ale ako rastlinný tuk bol použitý nasýtený (hydrogenovaný) repkový olej namiesto nasýteného (hydrogenovaného) kokosového oleja.

Výrobok, získaný postupom podľa tohto príkladu, má tieto vlastnosti: obsah vody od 15 do 18 % hmotn., obsah tuku od 80 do 83 % hmotn., obsah netukových látok od 1,2 do 2,4 % hmotn., tlakový bod 31 °C, pH od 5,10 do 5,60 a veľkosť guľôčok emulgovanej fázy od 5 do 10 pm.

Charakteristické zloženie výrobku je toto: Zloženie mastných kyselín, získané plynovou chromatografiou:

C	4 -	kyselina maslová	1,3 %
C	6 -	kyselina kaprová	0,95 %
C	8 -	kyselina kaprylová	0,6 %
C	10-	kyselina kaprinová	1,7%
c	12-	kyselina laurová	2,3 %
c	14-	kyselina myristová	6,7 %
c	16-	kyselina palmitová	21,1 %
C’	16-	kyselina palmitenová	1,2 %
C	18 -	kyselina stearová	10,2 %
C’	18-	kyselina olejová	52,6 %
C”	18 -	kyselina linolová	0,55 %
C’”	18-	kyselina linolenová	0,8 %

podiel rastlinného tuku vyšší ako 35 % hmotn., pričom zvyšok do 100 % tejto zmesi tvorí mliečny tuk, 1,2 až 2,4 % hmotn. netukových látok, teplota topenia tukovej fázy je 32 °C, hodnota pH tukového výrobku je 5,10 až 5 5,60 a priemer guľovitých častíc emulgovanej fázy je v rozmedzí od 3 do 20 pm.

2. Tukový výrobok podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že priemer guľovitých častíc emulgovanej fázy je v rozmedzí od 5 do 12 pm.

3. Medziprodukt na výrobu tukového výrobku podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že je tvorený homogénnou zmesou mliečneho tuku a rastlinného tuku, pričom obsah tuku v tomto medziprodukte je v rozmedzí od 43 do 46 % hmotn. a priemer guľovitých častíc emulgovanej fázy je v rozmedzí od 3 do 20 pm.

4. Medziprodukt podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že priemer guľovitých častíc emulgovanej fázy je v rozmedzí od 5 do 12 pm.

výkres

Claims (1)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1.Tukový výrobok porovnateľný s maslom, vy- 30 značujúci sa tým, že obsahuje 15 až 18 % hmotn. vody, 80 až 83 % hmotn. tuku, skladajúceho sa zo zmesi mliečneho tuku a rastlinného tuku, v ktorej je