SK285930B6 - Inhibítory retrovírusovej proteázy na báze bis-aminokyselinahydroxyetylaminosulfónamidu - Google Patents

Abstract

Bis-aminokyselinahydroxyetylaminosulfónamidové zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sú účinné ako inhibítory retrovírusovej proteázy a zvlášť ako inhibítory HIV proteázy. Opisujú sa inhibítory retrovírusovej proteázy, konkrétnejšie vybrané zlúčeniny, kompozícia a spôsob inhibície retrovírusových proteáz, ako je proteáza vírusu ľudskej imunodeficiencie(HIV), profylaktické zabránenie retrovírusovej infekcie alebo rozšírenia retrovírusu a liečenie retrovírusovej infekcie.

Description

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka inhibitorov retrovírusovej proteázy a zvlášť sa týka nových zlúčenín, zmesí a metód na inhibiciu retrovírusových proteáz, ako je proteáza vírusu ľudskej imunodefíciencie (HIV). Tento vynález sa zvlášť týka zlúčenín inhibujúcich proteázu na báze bis-aminokyselinahydroxyetylamínsulfónamidu, kompozície a metódy na inhibíciu retrovírusových proteáz, profylaktickú prevenciu retrovírusovej infekcie alebo šírenia retrovírusu a liečby rctrovírusovej infekcie, napríklad infekcie HIV. Predmetný vynález sa tiež týka postupov prípravy týchto zlúčenín, ako aj medziproduktov dôležitých pre tieto postupy.

Doterajší stav techniky

V priebehu replikačného cyklu alebo transkripcie génu dochádza k translácii produktov ako proteínov. Tieto proteiny sa následne transformujú proteázou zakódovanou vírusom (alebo proteinázou) za vzniku vírusových enzýmov a štruktúrnych proteínov jadra vírusu. Všeobecnejšie, prekurzorové gag proteíny sa transformujú do proteínov jadra a prekurzorové pol proteíny sa transformujú do vírusových enzýmov, napr. na reverznú transkriptázu a retrovírusovú proteázu. Ukázalo sa, že na vytvorenie infekčných virónov je potrebná správna transformácia prekurzorových proteínov retrovírusovou proteázou. Napríklad sa ukázalo, žc mutácia posunom štruktúry v oblasti proteázy pol génu HIV zabraňuje transformácii prekurzorového gag proteínu. Ukázalo sa tiež, že pomocou lokálne riadenej mutagenézy zvyšku kyseliny asparágovej v aktívnom mieste HIV proteázy sa zabránilo transformácii prekurzorového gag proteínu. Urobili sa preto pokusy s cieľom inhibovať replikáciu vírusu inhibíciou účinku retrovírusových proteáz.

Inhibícia retrovírusovej proteázy obyčajne zahrnuje mimetiku prechodného stavu, v ktorom sa na retrovírusovú proteázu pôsobí mimetickou zlúčeninou, ktorá sa viaže (obyčajne reverzibilným spôsobom) na enzým v konkurencii s gag a gag-pol proteínmi, čím inhibuje špecifickú transformáciu štruktúrnych proteínov a vývoj samotnej retrovírusovej proteázy. Týmto spôsobom sa môže replikácia retrovirusovej proteázy účinne potlačiť.

Navrhlo sa niekoľko skupín zlúčenín, zvlášť na inhibíciu proteáz, ktoré by inhibovali HIV proteázu. K takýmto zlúčeninám patria hydroxyetylamin izostéry a redukované amid izostéry. Pozri napríklad EP 0 346 847; EP 0 342, 541; Roberts a kol., „Racionálny návrh inhibitorov proteinázy na báze peptidov“, Science, 248, 358 (1990); a Erickson a kol., „Konštrukcia, aktivita a 2,8A kryštálová štruktúra C₂ symetrického inhibítora pôsobiaceho na proteázu HIV“, Science, 249, 527 (1990). Patenty US 5 157 041, WO 94/04491, WO 94/04492, WO 94/04493, WO 94/05639, WO 92/08701 a US patentová prihláška č. 08/294, 468 podaná 23. augusta 1994 (všetky sú tu zaradené ako odkazy vo svojej celosti) napríklad opisujú inhibítory retrovírusovej proteázy obsahujúce izostér hydroxyetylamínu, hydroxyetylmočoviny alebo hydroxyetylsulfónamidu.

Dokument WO 94/05639 tiež opisuje sulfónamidové inhibítory, ktoré sú inhibítormi aspartyl proteázy, najmä inhibítormi HIV aspartyl proteázy. Z dokumentu WO 95/06030 sú známe hydroxyletylamínové inhibítory proteázy obsahujúce sulfónamid na inhibíciu retrovírusovej proteázy, ako je proteáza vírusu ľudskej imunodefíciencie (HIV).

Je známych niekoľko skupín zlúčenín, ktoré sú využiteľné ako inhibítory proteolytického enzýmu renínu. Pozri napríklad US č. 4 599 198; UK 2 184 730; GB 2 209 752; EP 0 264 795; GB 2 200 115 a US SIR H725. Spomedzi týchto opisujú GB 2 200 115, GB 2 209 752, EP 0 264 795, US SIR H725 a US 4 599 198 hydroxyetylamínové inhibítory renínu obsahujúce močovinu. EP 468 641 opisuje inhibítory renínu a medziprodukty na prípravu inhibitorov, ktoré zahŕňajú zlúčeniny hydroxyetylamínu obsahujúce sulfónamid, ako je 3-(t-butyloxykarbonyl)aminocyklohexyl-l-(fenylsulfonyl)amino-2(5)-butanol. GB 2 200 115 tiež opisuje hydroxylamínové inhibítory renínu obsahujúce sulfamoyl a EP 0264 795 opisuje určité hydroxyetylamínové inhibítory renínu obsahujúce sulfónamid. Je však známe, že hoci proteázy renínu aj HIV sa zaraďujú k aspartylovým proteázam, o zlúčeninách účinných ako inhibítory renínu sa vo všeobecnosti nepredpokladá, že sú účinné na inhibíciu HIV proteázy.

Podstata vynálezu

Tento vynález sa týka vybraných zlúčenín inhibujúcich retrovírusovú proteázu, analógov a farmaceutický prijateľných solí a esterov. Predmetne zlúčeniny sa charakterizujú ako inhibítorové zlúčeniny na báze bis-aminokyselinahydroxyetylamínsulfónamidu. Zlúčeniny tohto vynálezu výhodne inhibujú proteázy retrovírusov, ako je proteáza vírusu ľudskej imunodefíciencie (HIV). Preto tento vynález tiež zahŕňa farmaceutické kompozície, spôsoby na inhibíciu retrovírusových proteáz a spôsoby liečenia alebo profylaxie retrovírusovej infekcie, ako je infekcia HIV. Predmetný vynález sa tiež týka postupov na prípravu takýchto zlúčenín, ako aj medziproduktov využiteľných v týchto postupoch.

V súlade s týmto vynálezom sa uvádza zlúčenina inhibujúca retrovírusovú proteázu, ktorá má vzorec:

alebo jej farmaceutický prijateľná soľ alebo ester, v ktorej R¹ znamená alkylový radikál s 1 až 5 atómami uhlíka, alkenylový radikál s 2 až 5 atómami uhlíka, alkinylový radikál s až 5 atómami uhlíka, hydroxyalkylový radikál s 1 až 3 atómami uhlíka, alkoxyalkylový radikál s 1 až 3 alkylovými a 1 až 3 alkoxylovými atómami uhlíka, kyanoalkylový radikál s 1 až 3 alkylovými atómami uhlíka, imidazolylmetylový radikál, -CH₂CONH₂, -CH₂C.H₂CONH₂, -CH₂S(O)₂NH₂, -CH₂SCH₃, -CH₂S(O)CH₃, -CH₂S(O)₂CHj, -C(CHj)₂SCH₃, -C(CH₃)₂S(O)CH₃ alebo -C(CH₃)₂S(O)₂CH₃ radikál;

R² znamená radikál alkylu s 1 až 5 atómami uhlíka, aralkylu s 1 až 3 alkylovými atómami uhlíka, alkyltioalkylu s 1 až alkylovými atómami uhlíka, aryltioalkylu s 1 až 3 alkylovými atómami uhlíka alebo cykloalkylalkylu s 1 až 3 alkylovými atómami uhlíka a s 3 až 6-člcnným uhlíkovým kruhom;

R³ znamená radikál alkylu s I až 5 atómami uhlíka, cykloalkylu s 5 až 8-členným kruhom alebo cykloalkylmetylu s 3 až 6-členným kruhom;

R¹⁰ znamená vodíkový, alkylový, hydroxyalkylový alebo alkoxylakylový radikál, v ktorých alkyl a alkoxy skupina majú každý 1 až 3 atómy uhlíka;

R¹¹ znamená alkylový radikál s 1 až 5 atómami uhlíka, hydroxyalkylový radikál s 1 až 4 atómami uhlíka, alkoxyalkylový radikál s 1 až 4 atómami uhlíka, benzylový radikál, imidazolylmetylový radikál, -CH₂CH₂CONH₂, -CH₂CONH₂,

-CH₂CH₂SCH₃ alebo -CH₂SCH₃, alebo ich sulfónové a sulfoxidové deriváty; a

R⁴ znamená aryl; pričom aryl, samotný alebo v kombinácii, znamená prípadne substituovaný fenylový alebo naftylový radikál;

každé z R¹² a R¹³ nezávisle znamenajú vodíkový, alkylový, aralkylový, heteroaralkylový, cykloalkylový, cykloalkylalkylový, hydroxyalkylový, alkoxyalkylový, arylový alebo heteroarylový radikál, kde alkyl má 1 až 5 atómov uhlíka, cykloalkyl je 3 až 6-členný cykloalkyl s možným prikondenzovaným benzénovým jadrom a heteroaryl je 5 až 6-členný heteroaryl s možným prikondenzovaným benzénovým jadrom.

Absolútna stereochémia atómu uhlíka -CH(OH)- skupiny je výhodne (R). Absolútna stereochémia atómu uhlíka -CH(R')- skupiny je výhodne (S). Absolútna stereochémia atómu uhlíka -CH(R²)- skupiny je výhodne (S).

Skupina zvlášť zaujímavých zlúčenín v rámci vzorca (!) sú zlúčeniny vymedzené vzorcom

alebo ich farmaceutický prijateľná soľ alebo ester, kde R¹, R², R³, R⁴, R¹⁰, R¹¹ a R¹³ sú definované skôr.

Skupina zlúčenín ďalšieho záujmu v rámci vzorca (II) sú zlúčeniny vymedzené vzorcom c K¹ OH R³ (III) alebo ich farmaceutický prijateľná soľ alebo ester, kde R¹, R², R³, R⁴, R¹⁰, R¹¹ a R¹³ sú definované skôr.

Výhodnejšia skupina zlúčenín v rámci vzorca (II) pozostáva zo zlúčenín alebo ich farmaceutický prijateľnej soli alebo esteru, kde

R¹ znamená sefc-butylový, terc-butylový, izobutylový, 3-propinylový, kyanometylový alebo -C(CH₃)₂S(O)₂CH₃ radikál;

R² znamená benzylový radikál;

R³ znamená propylový, izoamylový, izobutylový, butylový, cyklohexylový, cykloheptylový, cyklopentylmetylový alebo cyklohexylmetylový radikál; a

R⁴ je definované skôr;

R¹⁰ znamená vodíkový, metylový, etylový, propylový, hydroxymetylový alebo hydroxyetylový radikál;

R¹¹ znamená metylový, etylový, propylový, izopropylový, butylový, sek-butylový, izobutylový, terc-butylový, hydroxymetylový, hydroxyetylový, metoxymetylový alebo metoxyetylový radikál; a

R¹³ znamená vodíkový, metylový, etylový, propylový, izopropylový, cyklopropylový, cyklobutylový, cyklopentylový, cyklohexylový, cyklohexylmetylový, benzylový, fenyletylový, 2-pyridylmetylový, 3-pyridylmetylový, 4-pyridylmetylový, 2-(2-pyridyl)etylový, 2-(3-pyridyl)etylový, 2-(4-pyridyl)etylový, furylmetylový, 2-furyletylový, 2-hydroxyetylový, 2-metoxyetylový alebo fenylový radikál.

Ako sa tu používa, výraz „alkyl“, samotný alebo v kombinácii, znamená alkylový radikál s priamym alebo rozvetveným reťazcom obsahujúci výhodne od 1 do 8 atómov uhlíka, výhodnejšie od 1 do 5 atómov uhlíka, najvýhodnejšie 1 až 3 atómy uhlíka. Príkladmi takýchto radikálov sú metyl, etyl, n-propyl, izopropyl, n-butyl, izobutyl, λέΑ-butyl, terc-butyl, pentyl, izoamyl, hexyl, oktyl a podobne. Výraz „hydroxyalkyl“, samotný alebo v kombinácii, znamená alkylový radikál, ako je definovaný skôr, v kto rom aspoň jeden atóm vodíka je nahradený hydroxylovou skupinou, ale nie viac ako jeden atóm vodíka na jednom atóme uhlíka; výhodne sú hydroxylovou skupinou nahradené 1 až 4 atómy vodíka; výhodnejšie sú hydroxylovou skupinou nahradené 1 až 2 atómy uhlíka; a najvýhodnejšie je nahradený hydroxylovou skupinou jeden atóm vodíka. Výraz „alkenyl“, samotný alebo v kombinácii, znamená uhľovodíkový radikál s priamym alebo rozvetveným reťazcom, ktorý má jednu alebo viac dvojitých väzieb a obsahuje výhodne od 2 do 10 atómov uhlíka, výhodnejšie od 2 do 8 atómov uhlíka, najvýhodnejšie od 2 do 5 atómov uhlíka. Príkladmi vhodných alkenylových radikálov sú etenyl, propenyl, 2-metylpropenyl, 1,4-butadienyl a podobne. Výraz „alkinyl“, samotný alebo v kombinácii, znamená uhľovodíkový radikál s priamym alebo rozvetveným reťazcom, ktorý má jednu alebo viac trojitých väzieb a obsahuje výhodne od 2 do 10 atómov uhlíka, výhodnejšie od 2 do 5 atómov uhlíka. Príkladmi alkinylových radikálov sú etinyl, propinyl (propargyl), butinyl a podobne. Výraz „alkoxy“, samotný alebo v kombinácii, znamená alkyléterový radikál, v ktorom výraz alkyl je už definovaný. Príkladmi vhodných alkyléterových radikálov sú metoxy, etoxy, n-propoxy, ízopropoxy, n-butoxy, izobutoxy, sei-butoxy, íerc-butoxy radikály a podobne. Výraz „alkoxyalkyl“, samotný alebo v kombinácii, znamená alkylový radikál, ako je už definovaný, v ktorom aspoň jeden atóm vodíka je nahradený alkoxy skupinou, ale nie viac ako jeden atóm vodíka na jeden atóm uhlíka; výhodne 1 až 4 atómy uhlíka sú nahradené alkoxyskupinami; výhodnejšie 1 až 2 atómy vodíka sú nahradené alkoxyskupinami; a najvýhodnejšie jeden atóm vodíka je nahradený alkoxyskupinou. Výraz „cykloalkyl“, samotný alebo v kombinácii, znamená nasýtený alebo čiastočne nasýtený monocyklický, bicyklický alebo tricyklický alkylový radikál, v ktorom každá cyklická zložka obsahuje výhodne 3 až 8-členný kruh atómov uhlíka, výhodnejšie 3 až

7-členný kruh atómov uhlíka, najvýhodnejšie 5 až 6-členný kruh atómov uhlíka a ktorý môže prípadne byť systémom s prikondenzovaným benzénovým jadrom, ktorýje prípadne substituovaný tak, ako sa tu uvádza v súvislosti s definíciou arylu. Príkladmi takýchto cykloalkylových radikálov sú cyklopropyl, cyklobutyl, cyklopentyl, cyklohexyl, cykloheptyl, oktahydronaftyl, 2,3-dihydro-lH-indenyl, adamantyl a podobne. „Bicyklický“ a „tricyklický“, ako sa tu používa, zahŕňa kondenzované kruhové systémy, ako sú naftyl a (3-karbolinyl, a substituované kruhové systémy, ako bifenyl, fenylpyridyl, naftyl a difenylpiperazinyl. Výraz „cykloalkylalkyl“ znamená alkylový radikál, ako je už definovaný, ktorý je substituovaný cykloalkylovým radikálom, ako je už definovaný. Príkladmi takých cykloalkylalkylových radikálov sú cyklopropylmetyl, cyklobutylmetyl, cyklopentylmetyl, cyklohcxylmetyl, 1-cyklopentylmetyl, 1-cyklohexyletyl, 2-cyklopentyletyl, 2-cyklohexyletyl, cyklobutylpropyl, cyklopentylpropyl, cyklohexylbutyl a podobne. Výraz „benzo“, samotný alebo v kombinácii, znamená bivalentný radikál C₆H₄= odvodený od benzénu. Výraz „aryl“, samotný alebo v kombinácii, znamená fenylový alebo naftylový radikál, ktorý je prípadne substituovaný jedným alebo viacerými substituentmi, ktorými môžu byť alkyl, alkoxy, halogén, hydroxy, amino, nitro, kyano, halogénalkyl, karboxy, alkoxykarbonyl, cykloalkyl, heterocyklo, alkanoylamino, amido, amidíno, alkoxykarbonylamino, N-alkylamidíno, alkylamino, dialkylamino, N-alkylamido, Ν,Ν-dialkylamido, aralkoxykarbonylamino, alkyltio, alkylsulfinyl, alkylsulfonyl skupina a podobne. Príkladmi arylových radikálov sú fenyl, p-tolyl, 4-metoxyfenyl, 4-(terc-butoxy)fenyl, 3-metyl-4-metoxyfenyl, 4-fluórfenyl, 4-chlórfenyl, 3-nitrofenyl, 3-aminofenyl, 4-CF₃-fenyl, 3-acetamido3 fenyl, 4-acetamidofcnyl, 2-metyl-3-acetamidofenyl, 2-metyl-3-aminofenyl, 3-metyl-4-aminofenyl, 2-amino-3-metylfenyl, 2,4-dimetyl-3-aminofenyl, 4-hydroxyfenyl, 3-metyl4-hydroxyfenyl, 1-naftyl, 2-naflyl, 3-aminol-naftyl, 2-metyl-3-amino-l-naftyl, 6-amino-2-naftyl, 4,6-dimetoxy-2-naftyl, piperazinylfenyl a podobne. Výraz „aralkyl“ alebo „aralkoxy“, samotný alebo v kombinácii, znamená alkylový alebo alkoxylový radikál, ako je definovaný, v ktorom aspoň jeden atóm vodíka je nahradený arylovým radikálom, ako je definovaný, ako je benzyl, benzyloxy, 2-fenyletyl, dibenzylmetyl, hydroxyfenylmetyl, metylfenylmetyl, difenylmetyl, difenylmetoxy, 4-metoxyfenylmetoxy a podobne. Výraz „aralkoxykarbonyl“, samotný alebo v kombinácii, znamená radikál so vzorcom aralkyl-O-C(O)-, v ktorom výraz „aralkyl“ má význam uvedený skôr. Príkladmi aralkoxykarbonylového radikálu sú benzoyloxykarbonyl a 4metoxyfenylmetoxykarbonyl. Výraz „aryloxy“ znamená radikál so vzorcom aryl-Ο-, v ktorom výraz aryl má význam uvedený skôr. Výraz „alkanoyl“, samotný alebo v kombinácii, znamená acylový radikál odvodený od alkánkarboxylovej kyseliny, príkladmi ktorého sú acetyl, propionyl, butyryl, valeryl, 4-metylvaleryl a podobne. Výraz „cykloalkylkarbonyl“ znamená acylový radikál so vzorcom cykloalkyl-C(O)-, v ktorom výraz „cykloalkyl“ má význam uvedený skôr, ako je cyklopropylkarbonyl, cyklohcxylkarbonyl, adamantylkarbonyl, l,2,3,4-tetrahydro-2-naftoyl, 2-acetamido-1,2,3,4-tetrahydro-2-nafioyl, 1 -hydroxy-1,2,3,4-tetrahydro-6-naftoyl a podobne. Výraz „aralkanoyl“ znamená acylový radikál odvodený od arylsubstituovanej alkánkarboxylovej kyseliny, ako je fenylacetyl, 3-fenylpropionyl (hydrocinamoyl), 4-fenylbutyryl, (2-naftyl)acctyl, 4-chlórhydrocinamoyl, 4-aminohydrocinamoyl, 4-metoxyhydrocinamoyl a podobne. Výraz „aroyľ znamená acylový radikál odvodený od arylkarboxylovej kyseliny, pričom „aryl“ má význam uvedený skôr. Príkladmi takýchto aroylových radikálov sú substituovaný a nesubstituovaný benzoyl alebo naftoyl, ako sú benzoyl, 4-chlórbenzoyl, 4-karboxybenzoyl, 4-(benzyloxykarbonyl)benzoyl, 1-naftoyl, 2-naftoyl, 6-karboxy-2-naftoyl, 6-(benzyloxykarbonyl)-2-naftoyl, 3-benzyloxy-2-naftoyl, 3-hydroxy-2-naftoyl, 3-(benzyloxyformamido)-2-naftoyl a podobne. Výraz „heterocyklo“, samotný alebo v kombinácii, znamená nasýtený alebo čiastočne nenasýtený monocyklický, bicyklický alebo tricyklický heterocyklický radikál, ktorý obsahuje aspoň jeden atóm dusíka, kyslíka alebo síry v kruhu a ktorého každý kruh je 3 až 8-členný, výhodnejšie je každý kruh 3 až 7-členný a najvýhodnejšie je každý kruh 5 až 6-členný. „Heterocyklo“ by mal zahrňovať sulfóny, sulfoxidy, N-oxidy terciámych dusíkov v kruhoch a kruhové systémy kondenzované s benzénom. Takéto heterocyklo radikály môžu byť pripadne substituované na jednom alebo na viacerých atómoch uhlíka halogénom, alkylom, alkoxy, hydroxy, oxo skupinami, arylom, aralkylom, heteroarylom, heteroaralkylom, amidino, N-alkylamidino, alkoxykarbonylamino, alkylsulfonylamino skupinami a podobne, a/alebo na sekundárnom atóme dusíka (t. j. na -NH-) hydroxyskupinou, alkylom, aralkoxykarbonylom, alkanoylom, heteroaralkylom, fenylom alebo fenylalkylom a/alebo na terciárnom atóme dusíka (t. j. na =N-) oxidoskupinou. „Heterocykloalkyl“ znamená alkylový radikál, ako je definovaný skôr, v ktorom aspoň jeden atóm vodíka je nahradený heterocyklo radikálom, ako je definovaný skôr, ako sú pyrolidinylmetyl, tetrahydrotienylmetyl, pyridylmetyl a podobne. Výraz „heteroaryl“, samotný alebo v kombinácii, znamená aromatický heterocyklo radikál, ako je definovaný skôr, ktorý je prípadne substituovaný, ako je definované skôr vo vzťahu k definíciám arylu a heterocyklo radikálu. Príklad mi takých heterocyklo a heteroarylových skupín sú pyrolidinyl, piperidinyl, piperazinyl, morfolinyl, tiamorfolinyl, pyrolyl, imidazolyl (napr. imidazol-4-yl, 1-benzyloxykarbonylimidazol-4-yl atď.), pyrazolyl, pyridyl (napr. 2-(l -piperidinyl)pyridyl) a 2-(4-benzylpiperazin-l -yl-1 -pyridinyl atď.), pyrazinyl, pirimidinyl, furyl, tetrahydrofuryl, tienyl, tetrahydrotienyl a jeho sulfoxidový a sulfónový derivát, triazolyl, oxazolyl, tiazolyl, indolyl (napr. 2-indolyl atď.), chinolyl (napr. 2-chinolyl, 3-chinolyl, l-oxido-2-chinolyl atď.), izochinolyl (napr. 1-izochinolyl, 3-izochinolyl atď.), tetrahydrochinolyl (napr. l,2,3,4-tetrahydro-2-chinolyl atď.), 1,2,3,4-tetrahydroizochinolyl (napr. 1,2,3,4-tetrahydro-l-oxo-izochinolyl atď.), chinoxalinyl, (3-karbolinyl, 2-benzofuránkarbonyl, 1-, 2-, 3-, 4- alebo 5-benzimidazolyl, metyléndioxyíen-4-yl, metyléndioxyfen-5-yl, etyléndioxyfenyl, benzotiazolyl, benzopyranyl, benzofuryl, 2,3-dihydrobenzofuryl, benzoxazolyl, tiofenyl a podobne. Výraz „cykloalkylalkoxykarbonyl“ znamená acylovú skupinu odvodenú od cykloalkylalkoxykarboxylovej kyseliny so vzorcom cykloalkylalkyl-O-COOH, v ktorom cykloalkylalkyl má význam uvedený skôr. Výraz „aryloxyalkanoyl“ znamená acylový radikál so vzorcom aryl-O-alkanoyl, v ktorom aryl a alkanoyl majú význam uvedený skôr. Výraz „heterocykloalkoxykarbonyl“ znamená acylový skupinu odvodenú od hcterocykloalkyl-O-COOH, kde heterocykloalkyl je definovaný skôr. Výraz „heterocykloalkanoyľ je acylový radikál odvodený od heterocykloalkylkarboxylovej kyseliny, v ktorej heterocyklo skupina má význam uvedený skôr. Výraz „heterocykloalkoxykarbonyľ znamená acylový radikál odvodený od heterocykloalkyl-O-COOH, kde heterocyklo skupina má význam uvedený skôr. Výraz „heteroaryloxykarbonyl znamená acylový radikál odvodený od karboxylovej kyseliny vyjadrenej ako heteroaryl-O-COOH, v ktorom heteroaryl má význam už uvedený. Výraz „aminokarbonyl“, samotný alebo v kombinácii, znamená amino substituovanú karbonylovú (karbamoylovú) skupinu, v ktorej amino skupina môže byť primárna, sekundárna alebo terciáma aminoskupina obsahujúca substituenty, ktorými môžu byť alkylový, arylový, aralkylový, cykloalkylový, cykloalkylalkylový radikál a podobne. Výraz „aminoalkanoyl“ znamená acylovú skupinu odvodenú od aminosubstituovanej alkylkarboxylovej kyseliny, v ktorej amino skupina môže byť primárna, sekundárna alebo terciáma aminoskupina obsahujúca substituenty, ktorými môžu byť alkylový, arylový, aralkylový, cykloalkylový, cykloalkylalkylový radikál a podobne. Výraz „halogén“ znamená fluór, chlór, bróm alebo jód. Výraz „haloalkyl“ znamená alkylový radikál vo význame definovanom skôr, v ktorom jeden alebo viac vodíkov je nahradených halogénom. Príkladmi takýchto haloalkylových radikálov sú chlórmetyl, 1-brómetyl, fluórmetyl, difluórmetyl, trifluórmetyl, 1,1,1-trifluóretyl a podobne. Výraz „vymeniteľná skupina“ vo všeobecnosti označuje skupiny, ktoré sú ľahko nahraditeľné nukleofilom, ako je amínový, tiolový alebo alkoholový nukleofil. Takéto vymeniteľné skupiny sú v odbore dobre známe. Príkladmi takýchto vymeniteľných skupín sú, ale nie sú obmedzené len na tieto, N-hydroxysukcínimid, N-hydroxybenzotriazol, halidy, trifláty, tosyláty a podobne. Výhodné vymeniteľné skupiny sú uvedené tam, kde je to vhodné.

V ďalšom sú uvedené postupy na prípravu zlúčenín so vzorcom (I). Treba si všimnúť, že sa uvádza všeobecný postup prípravy zlúčenín s určitou stereochémiou, napríklad tam, kde absolútna stereochémia hydroxylovej skupiny je označená (R). Takéto postupy sú však vo všeobecnosti použiteľné na rovnaké zlúčeniny s opačnou konfiguráciou, napr. tam, kde stereochémia hydroxylovej skupiny je (S). Okrem toho zlúčeniny so stereochémiou (R) sa dajú využiť na výrobu zlúčenín so stereochémiou (S). Napríklad zlúčenina so stereochémiou (R) sa môže invertovať na stereochémiu (S) použitím známych metód.

Príprava zlúčenín so vzorcom (!)

Zlúčeniny podľa tohto vynálezu vyjadrené vzorcom (I) sa môžu pripraviť nasledujúcim všeobecným postupom, ako je schematicky znázornené na schémach I a II.

Schéma 1

a) zrušenie ochrany; X = Cl alebo Br.

Schéma II

R² R²

I ^Riwh t, ro

a) zrušenie ochrany; X = Cl alebo Br; L = vymeniteľná skupina.

N-chránený chlórketónový derivát aminokyseliny so vzorcom:

R² ’ySp“ ¹

H O v ktorom P znamená amino-chrániacu skupinu, a R² je definované, sa redukuje príslušným alkoholom pomocou vhodného redukčného činidla. Vhodné amino-chrániace skupiny sú v odbore známe a zahrnujú karbobenzoxy skupinu, t-butoxykarbonyl a podobne. Výhodnou aminochrániacou skupinou je karbobenzoxy skupina. Výhodným N-chráneným chlórketónom je N-benzyloxykarbonyl-L-fenylalanínchlórmetylketón. Výhodným redukčným činidlom je hydridoboritan sodný. Redukčná reakcia sa uskutočňuje pri teplote od -10 °C do asi 25 °C, výhodne asi pri 0 °C, vo vhodnom rozpúšťadle, ako napríklad v tetrahydrofuráne a podobne. N-chránené chlórketóny sú komerčne dostupné, napr. od firmy Bachem, Inc, Torrance, Califomia. Inou možnosťou je príprava chlórketónov postupom uvedeným v S. J. Fittkau, J. Prakt. Chem., 315, 1037 (1973) s nasledujúcou N-ochranou pomocou postupov známych v odbore.

Halogénalkohol sa môže použiť priamo, ako sa opisuje ďalej, alebo sa výhodne nechá reagovať, výhodne pri izbovej teplote, s vhodnou zásadou vo vhodnom rozpúšťadle za vzniku N-chráneného aminoepoxidu so vzorcom:

R²

I ^>0

H kde P a R² sú definované. K vhodným rozpúšťadlám na prípravu aminoepoxidu patrí etanol, metanol, izopropanol, tetrahydrofurán, dioxán a podobne, a tiež zmesi uvedených rozpúšťadiel. Vhodnými zásadami na výrobu epoxidu z redukovaného chlórketónu sú hydroxid draselný, hydroxid sodný, t-butoxid draselný, DBU a podobne. Výhodnou zásadou je hydroxid draselný.

Alternatívne sa tiež môže pripraviť chránený aminoepoxid, ako sa v spoločne prejednávaných PCT prihláškach vynálezov v konaní rovnakých prihlasovateľov PCT/US93/04804 (WO 93/23388) a PCT/US94/12201, a v č. C-2860 zoznamu zástupcu pre patentové prihlášky USA (z ktorých každá sa tu uvádza ako odkaz v jej celosti) opisujú metódy prípravy chirálnych epoxidov, chirálnych kyanohydrínov, chirálnych amínov a iných chirálnych medziproduktov využiteľných pri príprave inhibitorov retrovírusovej proteázy, vychádzajúc z DL-, D- alebo L-aminokyseliny, ktorá sa nechá reagovať s vhodnou amino-chrániacou skupinou vo vhodnom rozpúšťadle za vzniku aminochráneného esteru aminokyseliny. Na ilustračné účely sa na prípravu inhibitorov podľa tohto vynálezu použije chránená L-aminokyselina s nasledujúcim vzorcom:

R2

kde P³ znamená karboxyl-chrániacu skupinu, napr. metyl, etyl, benzyl, terciámy butyl, 4-metoxyfenylmetyl a podobne; R² je definované; a P¹ a P² a/alebo P' sú nezávisle niektorou z amino-chrániacich skupín, ku ktorým patria, ale nie sú obmedzené iba na tieto, aralkyl, substituovaný aralkyl, cykloalkenylalkyl a substituovaný cykloalkenylalkyl, alyl, substituovaný alyl, acyl, alkoxykarbonyl, aralkoxykarbonyl a silyl. Príkladmi aralkylu sú, ale nie sú obmcdzc5 nc iba na tieto, benzyl, orto-metylbenzyl, trityl a benzhydryl, ktoré môžu byť prípadne substituované halogénom, alkylom C -C₈, alkoxy, hydroxy, nitroskupinami, alkylénom, amino, alkylamino, acylaminoskupinami a acylom, alebo ich soľami, ako sú fosfóniová a amóniová soľ. Príkladmi arylových skupín sú fenyl, naftalenyl, indanyl, antracenyl, durenyl, 9-(9-fenylfluorenyl) a fenantrenyl, cykloalkcnylaikylový alebo substituovaný cykloalkylenylalkylový radikál, ktoré obsahujú cykloalkyly C₆ - C_lo. K vhodným acylovým skupinám patri karbobenzoxy skupina, t-butoxykarbonyl, izobutoxykarbonyl, benzoyl, substituovaný benzoyl, butyryl, acetyl, trifluóracetyl, trichlóracetyl, ftaloyl a podobne. Výhodne P¹ a P² sú nezávisle aralkyl alebo substituovaný aralkyl. Výhodnejšie každý z P¹ a P² je benzyl.

Okrem toho chrániace skupiny P¹ a/alebo P², a/alebo P' môžu tvoriť heterocyklický kruh s dusíkom, ku ktorému sú pripojené napríklad l,2-bis(metylén)benzén, ftalimidyl, sukcinimidyl, maleimidyl a podobne, a kde tieto heterocyklické skupiny môžu ďalej obsahovať pripojený arylový alebo cykloalkylový kruh. Navyše heterocyklické skupiny môžu byť mono-, di- alebo tri-substituované, napr. nitroftalimidyl. Výraz silyl označuje atóm kremíka s možnou substitúciou jedným alebo dvomi alkylovými, arylovými alebo aralkylovými skupinami.

K vhodnými silylovým chrániacim skupinám patria, ale nie sú obmedzené iba na tieto, tri-metylsilyl, trietylsilyl, triizopropylsilyl, Zerc-butyldimetylsilyl, dimetylfenylsilyl, 1,2-bis(dimetylsilyl)benzén, l,2-bis(dimetylsilyl)etán a difenylmetylsilyl. Silyláciou funkčných amino skupín za vzniku mono- alebo disilylamínu sa môžu získať deriváty aminoalkoholu, aminokyseliny, esterov aminokyseliny a amidu aminokyseliny. V prípade aminokyselín, esterov aminokyselín a amidov aminokyselín, redukciou karbonylovej funkčnej skupiny sa získa požadovaný mono- alebo bis-silylaminoalkohol. Silylácia aminoalkoholu môže viesť k Ν,Ν,Ο-trisilyl derivátom. Odstránenie silylovej funkčnej skupiny zo silyléterovej funkčnej skupiny sa ľahko uskutoční pôsobením činidlami, ako napríklad kovovým hydroxidom alebo fluoridom amónnym, buď ako samostatný reakčný krok, alebo in situ v priebehu prípravy aminoaldehydového činidla. Vhodnými silylačnými činidlami sú napríklad trimetylsilylchlorid, íerc-butyldimetylsilylchlorid, fenyldimetylsilylchlorid, difenylmetylsilylchlorid alebo produkty ich kombinácie s imidazolom alebo DMF. Metódy silylácie amínov a odstránenia silylových chrániacich skupín sú odborníkom známe. Metódy prípravy týchto amino derivátov z príslušných aminokyselín, amidov aminokyselín alebo esterov aminokyselín sú tiež známe odborníkom v organickej chémii so zameraním na chémiu aminokyselín/esterov aminokyselín a aminoalkoholov.

Ester amino-chránenej L-aminokyseliny sa potom redukuje na príslušný alkohol. Napríklad amino-chránený ester L-aminokyseliny sa môže redukovať diizobutylalumíniumhydridom pri -78 °C vo vhodnom rozpúšťadle, ako je toluén. Výhodnými redukčnými činidlami sú litiumalumíniumhydrid, lítiumbórhydrid, nátriumbórhydrid, borán, lítiumtri-ŕerc-butoxyalumíniumhydrid, komplex borán/THF. Najvýhodnejšie je redukčným činidlom diizobutylalumíniumhydrid (DiBAL-H) v toluéne. Vzniknutý alkohol sa potom prevedie napríklad pomocou Swemovej oxidácie na zodpovedajúci aldehyd so vzorcom:

kde P¹, P² a R² sú definované skôr. Dichlórmetánový roztok alkoholu sa teda pridá ku chladnému (-75 až -68 °C) roztoku oxalylchloridu v dichlórmetáne a DMSO v dichlórmetáne a mieša sa 35 minút.

K prijateľným oxidačným činidlám patria napríklad komplex oxid sírový/pyridin a DMSO, oxalylchlorid a DMSO, acetylchlorid alebo anhydrid a DMSO, trifluóracetylchlorid alebo anhydrid a DMSO, metánsulfonylchlorid a DMSO alebo tetrahydrotiafén-S-oxid, toluénsulfonylbromid a DMSO, trifluórmetánsulfonylanhydrid (triflananhydrid) a DMSO, chlorid fosforečný a DMSO, dimetylfosforylchlorid a DMSO a izobutylchlórformiát a DMSO. V podmienkach oxidácie zverejnených Reetzom a kol. (Angew., Chem., 99, s. 1186 (1987), Angew. Chem. Int. Ed. Engl., 26, s. 1141 (1987) sa používa oxalylchlorid a DMSO pri -78 °C.

Výhodnou oxidačnou metódou opísanou v tomto vynáleze je komplex oxid sírový s pyridínom, trietylamín a DMSO pri izbovej teplote. Táto sústava dáva výborné výťažky požadovaného chirálneho chráneného aminoaldehydu, ktorý je použiteľný bez potreby čistenia, t. j. odstráni sa potreba čistiť kilogramy medziproduktu chromatografiou a operácie s veľkými množstvami sa stávajú menej nebezpečnými. Reakcia pri izbovej teplote tiež eliminuje potrebu použiť nízkoteplotný reaktor, čo robí tento postup vhodnejším na komerčnú výrobu.

Reakcia sa môže vykonať pod inertnou atmosférou, ako je dusíková alebo argónová, alebo na normálnom alebo suchom vzduchu, pri atmosférickom tlaku alebo v uzatvorenej reakčnej nádobe pod pretlakom. Výhodná je dusíková atmosféra. Inými amínovými zásadami sú napríklad tributylamin, triizopropylamín, N-metylpiperidín, N-metylmorfolín, azabicyklononán, diizopropyletylamin, 2,2,6,6-tetrametylpiperidín, Ν,Ν-dimetylaminopiperidin alebo zmesi týchto zásad. Trimetylamín je výhodnou zásadou. Alternatívou k čistému DMSO ako rozpúšťadlu sú zmesi DMSO s aprotickými alebo halogénovanými rozpúšťadlami, ako sú tetrahydrofurán, etylacetát, toluén, xylén, dichlórmetán, etyléndichlorid a podobne. Dipoláme aprotické prídavné rozpúšťadlá zahrnujú acetonitril, dimetylformamid, dimetylacetamid, acetamid, tetrametylmočovinu a jej cyklický analóg, N-metylpyrolidón, sulfolán a podobne. Namiesto Ν,Ν-dibenzylfenylalaninolu ako aldehydického prekurzora sa môžu na získanie zodpovedajúceho N-substituovaného [buď P¹ alebo P² = H] alebo Ν,Ν-disubstituovaného aldehydu použiť deriváty fenylalaninolu, o ktorých sa hovorí skôr.

Okrem toho sa na získanie aldehydov môže urobiť hydridová redukcia amidového alebo esterového derivátu príslušného benzyl (alebo iná vhodná chrániaca skupina) fenylalanínu s chráneným dusíkom, substituovaného fenylalanínu alebo cykloalkylového analógu derivátu fenylalanínu. Hydridový prenos je ďalšou metódou syntézy aldehydu za podmienok, keď aldehydové kondenzácie sú vylúčené, porovnaj s Oppenauerovou oxidáciou.

Aldehydy na tento proces sa môžu pripraviť aj metódami redukcie chráneného fenylalanínu a fenylalanínových analógov alebo ich amidických alebo esterových derivátov napr. sodíkovým amalgámom s HCI v etanole alebo lítiom, alebo sodíkom, alebo draslíkom v amoniaku. Reakčná teplota môže byť od asi -20 °C do asi 45 °C a výhodne od asi 5 °C do asi 25 °C. Ďalšie dve metódy získania aldehydu s chráneným dusíkom zahrňujú oxidáciu príslušného alkoholu s bielidlom v prítomnosti katalytického množstva 2,2,6,6-tetrametyl-l-pyridyloxylových voľných radikálov. V druhej metóde sa oxidácia alkoholu na aldehyd uskutoční

katalytickým množstvom rutenistanu tetrapropylamónia v prítomnosti N-metylmorfolín-N-oxidu.

Alternatívne, chloridokyselinový derivát chráneného fenylalanínu alebo derivát fenylalaninu opísaný skôr sa môže tiež redukovať vodíkom a katalyzátorom, ako je Pd na uhličitane bámatom alebo sírane bámatom, s prídavkom alebo bez prídavku činidla na zmiernenie katalytického účinku, ako je síra alebo tiol (Rosenmundova redukcia).

Aldehyd, ktorý sa získa Swemovou oxidáciou, sa potom nechá reagovať s halometyllítiovým činidlom, ktoré sa vytvára in situ reakciou alkyllítiovej alebo aryllítiovej zlúčeniny s dihalogénmetánom opísaným vzorcom X’CH₂X², kde X¹ a X² nezávisle znamenajú I, Br alebo Cl. Napríklad roztok aldehydu a chlórjódmetánu v THF sa ochladí na -78 °C a pridá sa roztok n-butyllítia v hexáne. Výsledný produkt je zmesou diastereoizomérov príslušných aminochránených epoxidov so vzorcami:

Tieto diastereoizoméry sa môžu rozdeliť napr. chromatografiou alebo tiež sa diastereoizomerické produkty môžu oddeliť po reakciách v nasledujúcich krokoch. Na prípravu zlúčenín so (S) stereochémiou na uhlíku viazanom na R² sa namiesto L-aminokyscliny môže použiť D-aminokyselina.

Pridanie chlórmetyllítia alebo brómmetyllitia k chirálnemu aminoaldehydu je vysoko diastereoselektívne. Chlórmetyllítium alebo brómmetyllítium sa výhodne vytvára in situ reakciou dihalogénmetánu a n-butyllítia. K prijateľným metylénovaným halogénmetánom patria chlórjódmetán, brómchlórmetán, dibrómmetán, dijódmctán, brómfluórmetán a podobne. Sulfonátový ester adičného produktu napríklad bromovodíka s formaldehydom je tiež metylenačné činidlo. Výhodným rozpúšťadlom je tetrahydrofurán, môžu sa však použiť aj iné rozpúšťadlá, ako sú toluén, dimetoxyetán, etyléndichlorid, metylénchlorid ako čisté rozpúšťadlá alebo ako zmesi. Dipoláme aprotické rozpúšťadlá, ako je acetonitril, DMF, N-metylpyrolidón, sú použiteľné ako rozpúšťadlá alebo ako súčasť zmesi rozpúšťadiel. Reakcia sa môže uskutočniť pod inertnou atmosférou, ako je dusíková alebo argónová. n-Butyllítium je možné nahradiť inými organokovovými činidlami, ako sú metyllítium, terc-butyllítium, .yeA:-butyllítium, fenyllítium, fenylnátrium a podobne. Reakcia sa môže uskutočniť pri teplote medzi asi -80 °C až 0 °C, ale výhodne medzi asi -80 °C až -20 °C. Najvýhodnejšie reakčné teploty sú medzi -40 °C až -15 °C. Činidlá možno pridať naraz, ale pri určitých podmienkach sú výhodné viacnásobné prídavky. Výhodný tlak pri reakcii je atmosférický, za určitých podmienok, ako je prostredie s vysokou vlhkosťou, je však výhodný pretlak.

Alternatívne metódy premeny na epoxidy podľa tohto vynálezu zahrnujú substitúciu iných nabitých metylenačných prekurzorov, za čím nasleduje ich reakcia so zásadou za vzniku analogického aniónu. Príkladmi týchto látok sú trimetylsulfoxóniumtosylát alebo triflát, tetrametylamóniumhalogenid, metyldifenylsulfoxóniumhalogenid, kde halogenidje chlorid, bromid alebo jodid.

Premena aldehydov podľa tohto vynálezu na ich epoxidové deriváty sa môže uskutočniť aj v niekoľkých krokoch. Napríklad adícia aniónu tioanisolu pripraveného napríklad reakciou butyl- alebo aryllítiového činidla s chráneným aminoaldehydom, oxidácia výsledného chráneného aminosulfidalkoholu so známym oxidačným činidlom, ako je peroxid vodíka, /grc-butylchlóman, bielidlo alebo jodistan sodný, za vzniku sulfoxidu. Alkylácia sulfoxidu napríklad metyljodidom alebo bromidom, metyltosylátom, metylmesylátom, metyltriflátom, etylbromidom, izopropylbromidom, benzylchloridom a podobne, v prítomnosti organickej alebo anorganickej zásady. Chránený aminosulfidalkohol sa môže tiež alkylovať napríklad uvedenými alkyl ačnými činidlami za vzniku sulfoniových solí, ktoré sa potom prevedú na príslušné epoxidy zerc-amínom alebo anorganickými zásadami.

Pri použití najvýhodnejších podmienok vznikali požadované epoxidy diastereoselektívne v pomere množstiev najmenej asi 85 : 15 (S : R). Produkt sa môže čistiť chromatografiou, čím sa získa diastereoméme a enantioméme čistý produkt, aleje pohodlnejšie použiť ho priamo bez čistenia na prípravu inhibítorov retrovírusovej proteázy. Uvedený proces je použiteľný na zmesi optických izomérov, ako aj na rozdelené zlúčeniny. Ak sa požaduje určitý optický izomér, môže sa to uskutočniť výberom východiskového materiálu, napr. L-fenylalanínu, D-fenylalanínu, L-fenylalaninolu, D-fenylalaninolu, D-hexahydrofenylalaninolu a podobne, alebo môže k rozdeleniu dôjsť pri medzistupňoch alebo v poslednom kroku. Na prípravu solí, esterov alebo amidov zlúčenín podľa tohto vynálezu sa môžu použiť chirálne pomocné látky, ako sú jeden alebo dva ekvivalenty kyseliny gáfrosulfónovej, kyselina citrónová, kyselina gáfrová, kyselina 2-metoxyfenyloctová a podobne. Tieto zlúčeniny alebo deriváty sa môžu nechať vykryštalizovať alebo sa môžu deliť chromatograficky, buď na chirálnom, alebo achirálnom stĺpci, ako je známe odborníkom v problematike.

Aminoepoxid sa potom nechá reagovať vo vhodnom rozpúšťadle s rovnakým množstvom alebo výhodne s prebytkom požadovaného amínu so vzorcom R³NHz₂, v ktorom R³ je vodík, alebo ako je definované. Reakciu možno vykonať v širokom rozsahu teplôt, napr. od asi 10 °C do asi 100 °C, ale výhodne, ale nie nevyhnutne, pri teplote, pri ktorej rozpúšťadlo začína refluxovať. Vhodnými rozpúšťacími systémami sú protické, neprotické a dipoláme aprotické organické rozpúšťadlá, ako sú napríklad tie, v ktorých rozpúšťadlom je alkohol, ako je metanol, etanol, izopropanol a podobne, étery, ako je tetrahydrofurán, dioxán a podobne, a toluén, Ν,Ν-dimetylformamid, dimetylsulfoxid a ich zmesi. Výhodným rozpúšťadlom je izopropanol. Výsledný produkt je derivát 3-(N-chránená amino)-3-(R²)-l-(NHR³)-propan-2-olu (tu označovaný ako aminoalkohol),

ktorý možno opísať vzorcami:
R2	R2
f	Pl T
	t*	NH 1
OH	R3 OH	Ri

kde P, P¹, P², R² a R³ sú opísané. Namiesto aminoepoxidu sa môže tiež použiť halogénalkohol.

Aminoalkohol definovaný sa potom nechá zreagovať vo vhodnom rozpúšťadle so sulfonylchloridom R⁴SO2C1, sulfonylbromidom R⁴SO2Br alebo príslušným sulfonylanhydridom, výhodne v prítomnosti neutralizačného činidla. Vhodnými rozpúšťadlami, v ktorých je možné reakciu uskutočniť, sú metylénchlorid, tetrahydrofurán a podobne. Vhodnými neutralizačnými činidlami sú trietylamín, pyridín a podobne. Výsledný derivát sulfónamidu sa môže znázorniť, v závislosti od použitého epoxidu, vzorcami

OH R^J OH Rj

SK 285930 Β6 v ktorých P, P¹, P‘, R², R³ a R⁴ sú definované. Tieto medziprodukty sa môžu využiť na prípravu inhibítorových zlúčenín tohto vynálezu.

Sulfonylhalogenidy so vzorcom R⁴SO2X sa môžu pripraviť reakciou vhodných arylových Grignardových alebo lítiových činidiel so sulfurylchloridom alebo oxidom siričitým s nasledujúcou oxidáciou halogénom, výhodne chlórom. Arylové Grignardove alebo lítiové činidlá sa môžu pripraviť zo zodpovedajúcich halogenidových (ako je chlór a bróm) zlúčenín, ktoré sú komerčne dostupné alebo sa dajú jednoducho pripraviť z komerčne dostupných východiskových materiálov použitím metód známych v tomto odbore. Aj tioly sa môžu oxidovať na sulfonylchloridy pôsobením chlóru v prítomnosti vody pri starostlivo kontrolovaných podmienkach. Okrem toho sa sulfónové kyseliny, ako sú arylsulfónové kyseliny, môžu previesť na sulfonylhalogenidy s použitím činidiel, ako sú PC15, SOC12, C1C(O)C(O)C1 a podobne, a na anhydridy s použitím vhodných dehydratačných činidiel. Rovnako sulfónové kyseliny sa môžu pripraviť postupmi známymi v tomto odbore. Niektoré sulfónové kyseliny sú komerčne dostupné. Namiesto sulfonylhalogenidov sa môžu použiť sulftnylhalogenidy (R⁴SOX) alebo sulfenylhalogenidy (R⁴SX) na prípravu zlúčenín, v ktorých štruktúra -SO2- je nahradená štruktúrami -SO-, resp. -S-. Arylsulibnové kyseliny sa môžu pripraviť sulfonáciou aromatického kruhu metódami známymi v odbore, ako je reakcia s kyselinou sírovou, SO₃, komplexmi SO₃, ako je DMF(SO₃), pyridín(SO₃), N,N-dimetylacetamid(SO₃) a podobne. Výhodne sa arylsulfonylhalogenidy pripravujú z aromatických zlúčenín reakciou s DMF(SO₃) a SOC1₂ alebo C1C(O)C(O)CI. Tieto reakcie sa môžu uskutočniť v niekoľkých krokoch alebo v jednej nádobe.

Arylsulfónové kyseliny sú komerčne dostupné alebo sa dajú jednoducho pripraviť z komerčne dostupných východiskových materiálov s použitím štandardných metód známych v tomto odbore.

Po príprave sulfónamidového derivátu sa amino-chrániaca skupina P alebo P¹ a aminochrániace skupiny P² odstránia za podmienok, ktoré neovplyvnia zvyšnú časť molekuly. Tieto metódy sú v odbore známe a patrí k nim kyslá hydrolýza, hydrogenolýza a podobne. Výhodná metóda zahrnuje odstránenie ochrannej skupiny, napr. odstránenie karbobenzoxy skupiny hydrogenolýzou s použitím paládia na uhlíku vo vhodnom rozpúšťadle, ako je alkohol, kyselina octová a podobne, alebo ich zmesi. Keď je chrániacou skupinou í-butoxykarbonylová skupina, môže sa odstrániť použitím anorganickej alebo organickej kyseliny, napr. HCI alebo trifluóroctovej kyseliny, vo vhodnom rozpúšťadle, napr. v dioxáne alebo v metylénchloride. Výsledným produktom je soľ amínu príslušného derivátu.

Po neutralizácii soli sa amín pripojí k DL-, D- alebo L-aminokyseline zodpovedajúcej vzorcu PNMCH(R*)COOH, kde P a R* sú definované, počom nasleduje zrušenie chránenia amínu, ako sa opisuje, a pripojenie k

R¹⁰ R¹¹ o

kde R¹⁰ a R¹¹ sú opísané, W je vymeniteľná skupina, ako je mesylát, bróm alebo chlór, a L je vymeniteľná skupina, ako je halogenid, anhydrid, aktívny ester a podobne.

Nakoniec reakciou uvedených medziproduktov s amínom R^I2R¹³NH sa môže pripraviť antivírusová zlúčenina podľa tohto vynálezu so vzorcom

kde R' R², R³, R⁴, R¹⁰, R, R³² a R'³ sú definované skôr. Amíny so vzorcom R¹²R^I3NH sú komerčne dostupné, ako je dimetylamín, izobutylamín, izopropylamín, benzylamín a podobne, alebo sa môžu jednoducho pripraviť z komerčne dostupných východiskových materiálov s použitím štandardných metód známych v odbore.

Alternatívne, po neutralizácii soli, sa amín so vzorcom

2² o,

OH R₃ spojí s DL-, D- alebo L-aminokyselinou zodpovedajúcou vzorcu PNHCH(R')COOH, v ktorom P a R sú definované, za čím nasleduje zrušenie chránenia amínu, ako je opísané, a potom pripojenie nechráneného amínu k aminokyseline so vzorcom

alebo k jej určitému stereoizoméru, kde R¹⁰, R¹¹, R¹² a R¹³ sú definované, ako je N-metylalanín, N,N-dimetyl-alanín, N,N,2,2-tetrametylglycín, N-benzylserín a podobne, za vzniku antivírusových zlúčenín tohto vynálezu. Aminokyseliny sú komerčne dostupné alebo sa dajú jednoducho pripraviť z chránenej karboxylovej kyseliny s vymeniteľnou skupinou W (definovanou skôr), W-(R¹⁰)(R^ll)C-CO₂P³, reakciou s amínom R¹²R¹³NH, ako je uvedené v schéme III, v ktorej P³, R¹⁰, R¹ R¹² a R¹³ sú definované.

Schéma III

Alternatívne, po neutralizácii soli, sa amín so vzorcom

OH r₃ pripojí k DL-, D- alebo L-aminokyseline zodpovedajúcej vzorcu r¹⁰ R¹¹ o

R¹² O R¹ v ktorom R¹, R¹⁰, R¹¹, R¹² a R¹³ sú definované, ktorá sa môže pripraviť spôsobom podobným metódam pripájania opísaným z DL-, D- alebo L-aminokyseliny zodpovedajúcej vzorcu NH^HjR'jCOOP³, v ktorom P³ a R¹ sú definované.

DL-, D- alebo L-aminokyseliny zodpovedajúce vzorcu PNHCH(R‘)COOH alebo NH₂CH(R¹)COOP³, v ktorých P, P³ a R¹ sú definované, sú komerčne dostupné (Sigma Chemical Co.) alebo sa dajú jednoducho pripraviť pri použití štandardných metód známych v odbore z ľahko dostupných východiskových materiálov. Výhodne P je benzyloxykarbonylový alebo ftbutoxykarbonylový radikál a P³ je benzylový alebo terc-butylový radikál. Na spojenie aminokyselín a amínov sa môžu použiť štandardné postupy pripojenia.

Skupina karboxylovej kyseliny zreaguje za vzniku anhydridu, zmiešaného anhydridu, halogenidu kyseliny, ako je chlorid alebo bromid, alebo aktívneho esteru, ako sú estery N-hydroxysukcínimidu, HOBT a podobne, pri použití známych postupov a podmienok. Vhodnými rozpúšťadlami sú tetrahydrofurán, etyléter, metyl-íerc-butyléter, metylénchlorid, Ν,Ν-dimetylformamid a podobne, vrátane ich zmesí.

Alternatívne, chránený aminoalkohol vzniknutý otvorením epoxidového kruhu sa môže tiež ďalej chrániť na novo zavedenej amino skupine chrániacou skupinou P', ktorá sa neodstráni pri odstránení amino-chrániacich skupín P alebo P¹ a P², t. j. P'je selektívne odstrániteľná. Odborník v problematike môže ľahko zvoliť vhodné kombinácie P', P, P¹, P' a P². Napríklad vhodné kombinácie sú P = Cbz a P' = = Boe; P' = Cbz a P = Boe; P¹ = Cbz, P² = benzyl a P' = = Boe; a P¹ = P² = benzyl a P' = Boe. S výslednou zlúčeninou vyjadrenou vzorcom

je možné urobiť zvyšok syntézy, čím sa získa zlúčenina so vzorcom

HOR²

R¹² O Ŕ’ A OH R³ kde P', R¹, R², R⁵, R¹⁰, R¹¹, R¹² a R¹³ sú definované. Zvyšnú časť uvedenej syntézy je možné uskutočniť podľa potreby buď ako adíciu požadovaných zvyškov, alebo skupín jednu po druhej, alebo vo vopred vytvorenej molekule pripravenej z viac ako jedného zvyšku alebo skupiny v jednom kroku. Prvý prístup je metódou sekvenčnej syntézy a druhý je metódou konvergentnej syntézy. V tomto štádiu sú možné transformácie syntézy. Chrániaca skupina P' sa potom selektívne odstráni a výsledný amín sa nechá reagovať so sulfonylchloridom R⁴SO2C1, sulfonylbromidom R⁴SO2Br alebo s príslušným sulfonylanhydridom, výhodne v prítomnosti neutralizačného činidla, za vzniku zlúčenín podľa tohto vynálezu

kde R¹, R², R³, R⁴, R¹⁰, R¹¹, R¹² a R¹³ sú definované. Toto selektívne zrušenie ochrany a premena na sulfónamid sa môže uskutočniť buď na konci syntézy, alebo podľa želania pri niektorom vhodnom medziprodukte.

Opísané chemické reakcie sú vo všeobecnosti opísané z hľadiska najširšej aplikácie pri príprave zlúčenín tohto vynálezu. Niekedy tieto reakcie nemusia byť použiteľné tak, ako sú opísané, pre každú zlúčeninu zahrnutú do opisovanej oblasti. Zlúčeniny, pre ktoré toto platí, odborník v tejto oblasti ľahko identifikuje. Vo všetkých týchto prípadoch je možné buď tieto reakcie úspešne vykonať ich bežným upravením, ktoré je známe odborníkom v problematike, napr. vhodným chránením interferujúcich skupín, zmenou za bežné alternatívne činidlo, bežnou úpravou reakčných podmienok a podobne, alebo sú na prípravu príslušných zlúčenín podľa tohto vynálezu použiteľné iné, tu opísané alebo ináč bežné reakcie. Vo všetkých preparatívnych metódach sú všetky východiskové materiály známe alebo sa dajú jednoducho pripraviť zo známych východiskových materiálov.

Bez ďalšieho zachádzania do podrobností sa predpokladá, že odborník v problematike s použitím prechádzajú ceho opisu môže v plnom rozsahu tento vynález využiť. Nasledujúce výhodné konkrétne praktické uskutočnenia vynálezu sa preto chápu len ako ilustratívne a neobmedzujúce v nijakom ohľade vynález.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Všetky činidlá sa použili tak, ako boli dodané, bez čistenia. Všetky protónové a uhlíkové NMR spektrá sa namerali na spektrometri jadrovej magnetickej rezonancie Varian VXR-300 alebo VXR-400.

Nasledujúce príklady ilustrujú prípravu zlúčenín-inhibítorov podľa tohto vynálezu a medziproduktov využiteľných pri príprave týchto zlúčenín podľa tohto vynálezu.

Príklad 1

Príprava 2S-[bis(fenylmetyl)amino]benzénpropanolu Metóda 1: 2S-[Bis(fenylmetyl)amino]benzénpropanol z DIBAL redukciou fenylmetylesteru N,N-bis(fenylmetyl)-L-fenylmetylalanínu

Krok 1:

Roztok L-fenylmetylalanínu (50,0 g, 0,302 mól), hydroxidu sodného (24,2 g, 0,605 mól) a uhličitanu draselného (83,6 g, 0,605 mól) vo vode (500 ml) sa zohrial na 97 °C. Potom sa pomaly pridal (čas pridávania - 25 min.) benzylbromid (108,5 ml, 0,605 mól). Zmes sa 30 minút miešala pri 97 °C pod dusíkovou atmosférou. Roztok sa ochladil na izbovú teplotu a extrahoval sa toluénom (2 x 250 ml). Spojené organické vrstvy sa preprali vodou a soľným roztokom, vysušili sa nad síranom horečnatým, prefiltrovali a zakoncentrovali do olejovitej konzistencie. Identita produktu sa potvrdila nasledujúcim spôsobom. Analytická TLC (10 % etylacetát/hexán, silikagél) ukázala, že hlavná zložka s Rf hodnotou = 0,32 je požadovaná thbenzylovaná zlúčenina, fenylmetylester bis(fenylmetyl)-L-fenylalanínu. Táto zlúčenina sa prečistila stĺpcovou chromatografiou (silikagél, 15 % etylacetát/hexán). Produkt je obyčajne dosť čistý, aby sa mohol priamo použiť v nasledujúcom kroku bez ďalšieho čistenia. ’H NMR spektrum sa zhodovalo s publikovanými údajmi. ’H NMR (CDC1₃) ô: 3,00 a 3,14 (ABX systém, 2H, J_AB = 14,1 Hz, J_AX = 7,3 Hz a J_BX = 5,9 Hz), 3,54 a 3,92 (AB systém, 4H, J_AB = 13,9 Hz), 3,71 (t, IH, J = 7,6 Hz), 5,11 a 5,23 (AB systém, 2H, J_3B = 12,3 Hz) a 7,18 (m, 20 H). EIMS: m/z 434 (M-l).

Krok 2:

Fenylmetylester benzylovaného fenylalanínu (0,302 mól) z predošlej reakcie sa rozpustil v toluéne (750 ml) a ochladil na -55 °C. Pridal sa 1,5 M roztok DIBAL v toluéne (443,9 ml, 0,666 mól) takou rýchlosťou, aby sa udržala teplota medzi -55 až -50 °C (čas pridávania - 1 hod.). Zmes sa 20 minút miešala pod dusíkovou atmosférou a potom sa rozriedila pomalým pridávaním metanolu (37 ml) pri -55 °C. Chladný roztok sa potom nalial do chladného (5 °C) 1,5 N roztoku HCI (1,8 1). Vyzrážaná tuhá látka (približne 138 g) sa odfiltrovala a premyla toluénom. Tuhý materiál sa suspendoval v zmesi toluénu (400 ml) a vody (100 ml). Zmes sa ochladila na 5 °C, pridalo sa 2,5 N NaOH (186 ml) a zmes sa miešala pri izbovej teplote, kým sa tuhá látka ne rozpustila. Toluénová vrstva sa oddelila od vodnej fázy a preprala sa vodou a soľným roztokom, vysušila sa nad síranom horečnatým, prefiltrovala sa a zakoncentrovala sa na objem 75 ml (89 g). K zvyšku sa pridal etylacetát (25 ml) a hexán (25 ml), čim začal kryštalizovať požadovaný alkoholový produkt. Po 30 minútach sa pridalo ďalších 50 ml hexánu, aby sa podporila kryštalizácia. Tuhá látka sa odfiltrovala a premyla 50 ml hexánu, čim sa získalo 34,9 g prvého výťažku produktu. Druhý výťažok produktu (5,6 g) sa izoloval opakovanou filtráciou materského lúhu. Tieto dva výťažky sa spojili a prekryštalizovali sa z etylacetátu (20 ml) a hexánu (30 ml), čim sa získalo 40 g /?S-2-[bis(fenylmetyl)amino]benzénpropanolu, 40 %-ný výťažok vztiahnutý na L-fenylalanin. Ďalších 7 g (7 %) produktu sa dá získať rekryštalizáciou zakoncentrovaného materského lúhu. TLC produktu: Rf = 0,23 (10 % etylacetát/hexán, silikagél); ’H NMR (CDClj) δ: 2,44 (m, IH), 3,09 (m, 2H), 3,33 (m, IH), 3,48 a 3,92 (AB systém, 4H, J_AB = 13,3 Hz), 3,52 (m, IH) a 7,23 (m, 15H); [a]_D ²⁵: +42,4 (c 1,45, CH₂CI₂); DSC: 77,67 °C; Vypočítané anal. pre C^H^ON: C: 83,34; H: 7,60; N: 4,23. Nájdené: C: 83,43; H: 7,59; N: 4,22. HPLC na chirálnej stacionárnej fáze: Cyclobond I SP kolóna (250 x 4,6 mm vnút. pr), mobilná fáza: metanol/trimetylamóniumacetátový tlmivý roztok pH 4,2 (58 : 42, v/v), rýchlosť prúdenia 0,5 ml/min., detekcia s detektorom pri 230 nm a teplote 0 °C. Retenčný čas: 11,25 min., retenčný čas požadovaného enantiomémeho produktu: 12,5 min.

Metóda 2: Príprava /3S-2-[bis(fenylmetyl)amino]benzénpropanolu Ν,Ν-dibenzyláciou L-fenylalaninolu

K miešanému roztoku uhličitanu draselného (484,6 g, 3,506 mól) v 710 ml vody sa pridal L-fenylalaninol (176,6 g, 1,168 mól). Zmes sa zohriala pod dusíkovou atmosférou na 65 °C. Pridal sa roztok benzylbromidu (400 g, 2,339 mól) v 3A etanole (305 ml) takou rýchlosťou, aby sa udržala teplota medzi 60 - 68 °C. Dvojfázový roztok sa miešal 55 minút pri 65 °C a potom sa nechal vychladnúť na 10 °C pri intenzívnom miešaní. Olejovitý produkt stuhol na malé granuly. Produkt sa zriedil 2,0 1 vodovodnej vody a miešal sa 5 minút, aby sa rozpustili anorganické vedľajšie produkty. Produkt sa izoloval filtráciou pri zníženom tlaku a premýval sa vodou, až kým sa nedosiahlo pH 7. Získaný surový produkt sa vysušil na vzduchu cez noc, čim sa získala polosuchá tuhá látka (407 g), ktorá sa prekryštalizovala z 1,1 1 etylacetátu/heptánu (1 : 10 podľa objemu). Produkt sa oddelil filtráciou (pri -8 °C), premyl sa 1,61 chladného (-10 °C) etylacetátu/heptánu (1:10 podľa objemu) a vysušil sa na vzduchu, čím sa získalo 339 g (88 %-ný výťažok) 0S-2-[bis(fenylmetyl)amino]benzénpropanolu, b. t. = 71,5 - 73,0 °C. Ak je treba, ďalší produkt sa môže získať z materského lúhu. Ďalšia analytická charakterizácia bola identická so zlúčeninou pripravenou podľa opisu v metóde 1.

Príklad 2

Príprava 2S-[bis(fenylmetyl)amino]benzénpropánaldehydu

Metóda 1:

2S-[Bis(fenylmetyl)amino]benzénpropanol (200 g, 0,604 mól) sa rozpustil v trietylamíne (300 ml, 2,15 mól). Zmes sa ochladila na 12 °C a pridal sa roztok komplexu oxid sírový/pyridín (380 g, 2,39 mól) v DMSO (1,6 I) takou rýchlosťou, aby sa teplota udržala medzi 8 - 17 °C (čas pridáva nia - 1,0 h). Roztok sa 1,5 hodiny miešal pri teplote okolia pod dusíkovou atmosférou a po tomto čase reakcia podľa TLC analýzy (33 % etylacetát/hexán, silikagél) bola skončená. Reakčná zmes sa ochladila ľadovou vodou a zaliala sa prídavkom 1,6 1 studenej vody (10 - 15 °C) počas 45 minút. Výsledný roztok sa extrahoval etylacetátom (2,0 1), prepral sa 5 % kyselinou citrónovou (2,0 1) a soľným roztokom (2,2 1), vysušil sa nad MgSO₄ (280 g) a prefiltroval sa. Rozpúšťadlo sa odstránilo na rotačnom odparovači pri 35 40 °C a produkt sa vysušil pod vákuom, čím sa získalo

198,8 g 2S-[bis-(fenylmetyl)amino]benzénpropánaldehydu vo forme svetložltého oleja (99,9 %). Získaný surový produkt bol dostatočne čistý na to, aby sa mohol priamo bez čistenia použiť v ďalšom kroku. Analytické parametre zlúčeniny boli konzistentné s údajmi publikovanými v literatúre. [a]_D ²⁵ = -92,9° (c 1,87, CH₂C1₂); 'H NMR (400 MHz, CDClj) δ: 2,94 a 3,15 (ABX systém, 2H, J_AB =13,9 Hz, J_AX = 7,3 Hz a J_BX = 6,2 Hz), 3,56 (t, IH, 7,1 Hz), 3,69 a 3,82 (AB systém, 4H, J_AB = 13,7 Hz), 7,25 (m, 15H) a 9,72 (s, IH); HRMS; Vypoč. pre (M+l) C₂₃H₂₄NO: 330,450, nájdené. 330,1836. Anal. počítaná pre C₂₃H₂₃ON: C: 83,86; H: 7,04; N: 4,25. Nájdené: C: 83,64; H: 7,42; N: 4,19. HPLC na chirálnej stacionárnej fáze: kolóna (S,S) PirkleWhelk-0 1 (250 x 4,6 mm vnút. priemer), mobilná fáza: hexán/izopropanol (99,5 : 0,5 v/v), rýchlosť prúdenia: 1,5 ml/min., detekcia UV detektorom pri 210 nm. Retenčný čas požadovaného S-izoméru: 8,75 min., retenčný čas R-enantioméru bol 10,62 min.

Metóda 2:

Roztok oxalylchloridu (8,4 ml, 0,096 mól) v dichlórmetáne (240 ml) sa ochladil na -74 °C. Pridal sa pomaly roztok DMSO (12,0 ml, 0,155 mól) v dichlórmetáne (50 ml) takou rýchlosťou, aby sa teplota udržala pri -74 °C (čas pridávania ~ 1,25 hod). Zmes sa miešala 5 minút a potom sa pridal /3S-2-[bis(fenylmetyl)amino]benzénpropanol (0,074 mól) v 100 ml dichlórmetánu (čas pridávania - 20 min., teplota -75 °C až -68 °C). Roztok sa 35 minút miešal pri -78 °C pod dusíkovou atmosférou. Potom sa v priebehu 10 minút pridal trietylamín (41,2 ml, 0,295 mól) (teplota -78 °C až -68 °C), čím sa vyzrážala amóniová soľ. Chladná zmes sa miešala 30 minút a potom sa pridala voda (225 ml). Dichlórmetánová vrstva sa oddelila od vodnej fázy a preprala sa vodou, soľným roztokom, vysušila sa nad síranom horečnatým, prefiltrovala sa a zakoncentrovala sa. Zvyšok sa zriedil etylacetátom a hexánom a potom sa prefiltroval, aby sa odstránila ďalšia amóniová soľ. Filtrát sa zakoncentroval, čím sa získal oS-[bis(fenylmetyl)amino]benzénpropánaldehyd. S týmto aldehydom sa bez čistenia pokračovalo v nasledujúcom kroku.

Metóda 3:

K zmesi 1,0 g (3,0 mmóly) /3S-2-[bis(fenylmetyl)aminojbenzénpropanolu, 0,531 g (4,53 mmólov) N-metylmorfolínu, 2,27 g molekulového sita (4A) a 9,1 ml acetonitrilu sa pridalo 53 mg (0,15 mmólov) tetrapropylamóniumperrutenátu (TPAP). Zmes sa 40 minút miešala pri izbovej teplote a zakoncentrovala sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa suspendoval v 15 ml etylacetátu a prefiltroval sa ccz vrstvu silikagélu. Filtrát sa zakoncentroval za zníženého tlaku, čím sa získal produkt obsahujúci asi 50 % oS-2-[bis(fenyImetyl)amino]benzénpropánaldehydu vo forme svetložltého oleja.

Metóda 4:

Do roztoku 1,0 g (3,02 mmólov) /3S-2-[bis(fenylmetyl)aminojbenzénpropanolu v 9,0 ml toluénu sa pridalo

4,69 mg (0,03 mmólov) 2,2,6,6-tetrametyl-l-piperidinyloxy voľných radikálov (TEMPO), 0,32 g (3,11 mmólov) bromidu sodného, 9,0 ml etylacetátu a 1,5 ml vody. Zmes sa ochladila na 0 °C a pomaly v priebehu 25 minút sa pridával vodný roztok 2,87 ml 5 % domáceho bielidla obsahujúceho 0,735 g (8,75 mmólov) hydrogenuhličitanu sodného a 8,53 ml vody. Zmes sa 60 minút miešala pri 0 °C. Pridali sa ďalšie dva prídavky (po 1,44 ml) bielidla, počom nasledovalo 10 minút miešania. Dvojfázová zmes sa nechala rozdeliť. Vodná vrstva sa dvakrát extrahovala 20 ml etylacetátu. Spojené organické vrstvy sa preprali 4,0 ml roztoku obsahujúceho 25 mg jodidu draselného a vodu (4,0 ml), 20 ml 10 % vodného roztoku tiosíranu sodného a potom soľným roztokom. Organická vrstva sa vysušila nad síranom horečnatým, prefiltrovala sa a zakoncentrovala za zníženého tlaku, čim sa získalo 1,34 g surového oleja obsahujúceho malé množstvo požadovaného výsledného aldehydu, aS-[bis(fenylmetyl)amino]-benzénpropánaldehydu.

Metóda 5:

Postupujúc podľa toho istého postupu, ako je opísaný v metóde 1 tohto príkladu, s výnimkou, že sa použili 3,0 ekvivalenty komplexu oxid sírový/pyridín, sa izoloval oS-[bis(fenylmetyl)amino]benzénpropánaldehyd v porovnateľnom výťažku.

Príklad 3

Ο-γτΌ

Príprava N,N-dibenzyl-3(S)-amino-l,2-(S)-epoxy-4-fenylbutánu

Metóda 1

Roztok oS-[bis(fenylmetyl)amino]benzénpropánaldehydu (191,7 g, 0,58 mól) a chlórj odmetanú (56,4 ml, 0,77 mól) v tetrahydrofuráne (1,8 1) sa ochladil na -30 až -35 °C (nižšia teplota, ako napríklad -70 °C, je tiež dobrá, ale pri operáciách v prevádzkovom meradle sa vyššie teploty ľahšie dosahujú) v reaktore z nehrdzavejúcej ocele pod dusíkovou atmosférou. Potom sa pridal roztok u-butyl lítia v hexáne (1,6 M, 365 ml, 0,58 mól) takou rýchlosťou, aby sa teplota udržala pod -25 °C. Po pridaní sa zmes miešala 10 minút pri -30 až -35 °C . Ďalšie prídavky činidiel sa urobili nasledujúcim spôsobom: (1) pridal sa ďalší chlórjódmetán (17 ml) a po ňom n-butyllítium (110 ml) pri menej ako -25 °C. Po pridaní sa zmes miešala 10 minút pri -30 až -35 °C. Toto sa jedenkrát zopakovalo. (2) Pridal sa ďalší chlórjódmetán (8,5 ml, 0,11 mól) a po ňom w-butyllítium (55 ml, 0,088 mól) pri menej ako -25 °C. Po prídavku sa zmes 10 minút miešala pri -30 až -35 °C. Toto sa opakovalo 5-krát. (3) Pridal sa ďalší chlóijódmetán (8,5 ml, 0,11 mól) a po ňom u-butyllítium (37 ml, 0,059 mól) pri menej ako -25 °C. Po prídavku sa zmes 10 minút miešala pri -30 až -35 °C. Toto sa jedenkrát opakovalo. Vonkajšie chladenie sa odstavilo a zmes sa v priebehu 4 až 16 hodín ohriala na teplotu okolia, kedy TLC (silikagél 20 % etylacetát/hexán) ukázala, že reakcia jc skončená. Reakčná zmes sa ochladila na 10 °C a zaliala sa 1452 g 16 % roztoku chloridu amónneho (pripraveného rozpustením 232 g chloridu amónneho v 1220 ml vody), pričom sa teplota udržiavala pod 23 °C. Zmes sa miešala 10 minút a organická vrstva sa oddelila od vodnej. Vodná fáza sa extrahovala etylacetátom (2 x 500 ml). Etylacetátová vrstva sa spojila s tetrahydrofuránovou vrstvou. Spojený roztok sa vysušil nad síranom horečnatým (220 g), prefíltrovai sa a zakoncentroval na rotačnom odpaľovači pri 65 °C. Hnedý olejovitý zvyšok sa sušil 1 hodinu pri 70 °C vo vákuu (0,8 bar), čím sa získalo 222,8 g surového produktu. (Hmotnosť surového produktu bola >100 %. Kvôli pomernej nestabilitc produktu na silikagéli sa surový produkt obyčajne používa priamo v ďalšom kroku bez čistenia). Pomer diastereoizomérov v surovom produkte sa určil protónovou NMR: (2S)/(2R) = 86 : 14. Minoritný a majoritný epoxidový diastereoizomér sa v tejto zmesi charakterizovali TLC analýzou (silikagél, 10 % eylacetát/hexán):

Rf = 0,29, resp. 0,32. Analytické vzorky každého z diastereoizomérov sa získali čistením na silikagélovej chromatografíi (3 % etylacetát/hexán) a charakterizovali sa takto:

N,N,oS-tris(fenylmetyl)-2S-oxiránmetánamín 'H NMR (400 MHz, CDC1₃) ô: 2,49 a 2,51 (AB systém, IH, J_AB = 2,82), 2,76 a 2,77 (AB systém, IH, J_AB = 4,03), 2,83 (m, 2H), 2,99 a 3,03 (AB systém, IH, J_AB =10,1 Hz), 3,15 (m, IH), 3,73 a 3,84 (AB systém, 4H, 1_AB = 14,00), 7,21 (m, 15H); ^l3C NMR (400 MHz, CDC1₃) ô: 139,55, 129,45, 128,42, 128,14, 128,09, 126,84, 125,97, 60,32, 54,23, 52,13, 45,99, 33,76; HRMS vypoč. pre C₂₄H₂₆NO (M+l): 344,477, nájdené: 344,2003.

N,N,aS-tris(fenylmetyl)-2R-oxiránmetánamín

Ή NMR (300 MHz, CDCI₃) δ: 2,20 (m, IH), 2,59 (m, IH),

2.75 (m, 2H), 2,97 (m, IH), 3,14 (m, IH), 3,85 (AB systém, 4H), 7,25 (m, 15H). HPLC na chirálnej stacionárnej fáze: kolóna Pirkle-Whelk-0 1 (250 x 4,6 mm vnút. priemer), mobilná fáza: hexán/izopropanol (99,5 : 0,5 v/v), rýchlosť prúdenia: 1,5 ml/min., detekcia UV detektorom pri 210 nm. Retenčný čas (8): 9,38 min., retenčný čas enantioméru (4):

13.75 min.

Metóda 2:

Roztok surového aldehydu (0,074 mól) a chlórj ódmetánu (7,0 ml, 0,096 mól) v tetrahydrofuráne (285 ml) sa ochladil na -78 °C pod dusíkovou atmosférou. Potom sa pridal 1,6 M roztok n-butyllítia v hexáne (25 ml, 0,040 mól) takou rýchlosťou, aby sa teplota udržala pri -75 °C (čas pridávania -15 min.). Po prvom prídavku sa znovu pridal ďalší chlórjódmetán (1,6 ml, 0,022 mól), potom n-butyllitium (23 ml, 0,037 mól), pričom sa teplota udržiavala pri -75 °C. Zmes sa 15 minút miešala. Každé z činidiel, chlórjódmetán (0,70 ml, 0,010 mól) a n-butyllítium (5 ml, 0,008 mól) sa pridalo v priebehu 45 minút pri -75 °C ešte 4- krát. Chladiaci kúpeľ sa potom odstránil a roztok sa ohrial počas 1,5 hodiny na 22 °C. Zmes sa vliala do 300 ml nasýteného vodného roztoku chloridu amónneho. Tetrahydrofuránová vrstva sa oddelila. Vodná fáza sa extrahovala etylacetátom (I x 300 ml). Spojené organické vrstvy sa preprali soľným roztokom, vysušili nad síranom horečnatým, prefíltrovali a zakoncentrovali za vzniku hnedého oleja (27,4 g). Produkt sa mohol použiť v nasledujúcom kroku bez čistenia. Požadovaný diastereoizomér sa môže vyčistiť rekryštalizáciou v nasledujúcom kroku. Produkt je tiež možné čistiť chromatografiou.

Metóda 3:

Roztok oS-[bis(fenylmetyl)amino]benzénpropánaldehydu (178,84 g, 0,54 mól) a brómchlórmetánu (46 ml, 0,71 mól) v tetrahydrofuráne (1,8 1) sa ochladil na -30 až -35 °C (nižšia teplota, ako napríklad -70 °C, je tiež dobrá, ale pri operáciách v prevádzkovom meradle sa vyššie teploty ľahšie dosahujú) v reaktore z nehrdzavejúcej ocele pod dusíkovou

II atmosférou. Potom sa pridal roztok «-butyllítia v hexáne (1,6 M, 340 ml, 0,54 mól) takou rýchlosťou, aby sa teplota udržala pod -25 °C. Po pridaní sa zmes miešala 10 minút pri -30 až -35 °C. Ďalšie prídavky činidiel sa urobili nasledujúcim spôsobom: (1) pridal sa ďalší brómchlórmetán (14 ml) a po ňom «-butyllítium (102 ml) pri menej ako -25 °C. Po pridaní sa zmes miešala 10 minút pri -30 až -35 °C. Toto sa jedenkrát zopakovalo. (2) Pridal sa ďalší brómchlórmetán (7 ml, 0,11 mól) a po ňom n-butyllítium (51 ml, 0,082 mól) pri menej ako -25 °C. Po prídavku sa zmes 10 minút miešala pri -30 až -35 °C. Toto sa opakovalo 5-krát. (3) Pridal sa ďalší brómchlórmetán (7 ml, 0,11 mól) a po ňom n-butyllítium (51 ml, 0,082 mól) pri menej ako -25 “C. Po prídavku sa zmes 10 minút miešala pri -30 až -35 °C. Toto sa jedenkrát opakovalo. Vonkajšie chladenie sa odstavilo a zmes sa v priebehu 4 až 16 hodín ohriala na teplotu okolia, kedy TLC (silikagél, 20 % etylacetát/hexán) ukázala, že reakcia je skončená. Reakčná zmes sa ochladila na 10 °C a zaliata sa 1452 g 16 % roztoku chloridu amónneho (pripraveného rozpustením 232 g chloridu amónneho v 1220 ml vody), pričom sa teplota udržiavala pod 23 °C. Zmes sa miešala 10 minút a organická vrstva sa oddelila od vodnej. Vodná fáza sa extrahovala etylacetátom (2 x 500 ml). Etylacetátová vrstva sa spojila s tetrahydrofuránovou vrstvou. Spojený roztok sa vysušil nad síranom horečnatým (220 g), prefiltroval sa a zakoncentroval na rotačnom odpaľovači pri 65 °C. Hnedý olejovitý zvyšok sa sušil 1 hodinu pri 70 °C vo vákuu (0,8 bar), čim sa získalo 222,8 g surového produktu.

Metóda 4:

Použil sa ten istý postup, ako je opísaný v metóde 3 tohto príkladu s výnimkou, že reakčná teplota bola -20 °C. Výsledný N,N,oS-tris(fenylmetyl)-2S-oxiránmetánamín bol diastereomémou zmesou nižšej čistoty ako produkt metódy 3.

Metóda 5:

Použil sa ten istý postup, ako je opísaný v metóde 3 tohto príkladu s výnimkou, že reakčná teplota bola -70 až -78 °C. Výsledný N,N,oS-tris(fenylmetyl)-2S-oxiránmetánamín bol diastereoizomémou zmesou, ktorá sa priamo použila v nasledujúcich krokoch bez čistenia.

Metóda 6:

Použil sa ten istý postup, ako je opísaný v metóde 3 tohto príkladu s výnimkou, že sa použilo kontinuálne pridávanie brómehlórmetánu a «-butyllitia pri -30 až -35 °C. Po reakcii a po úpravách, ako sú opísané v metóde 3 tohto príkladu, sa izoloval požadovaný N,N,aS-tris(fenylmetyl)-2S-oxiránmetánamín v porovnateľnom výťažku a čistote.

Metóda 7:

Použil sa ten istý postup, ako je opísaný v metóde 2 tohto príkladu s výnimkou, že miesto chlórjódmetánu sa použil dibrómmetán. Po reakcii a úpravách, ako sú opísané v metóde 2 tohto príkladu, sa izoloval požadovaný N,N,aS-tris(fenylmetyl)-2S-oxiránmetánamín.

Príprava N-[3(S)-[N,N-bis(fenylmetyl)amino]-2(R)-hydroxy-4-fenylbuty]]-N-izobutylamínu

K roztoku surového N,N dibenzyl-3(S)-amino-l,2(S)-epoxy-4-fenylbutánu (388,5 g, 1,13 mól) v izopropanole (2,7 1) (alebo v etylacetáte) sa počas 2 minút pridal izobutylamin (1,7 kg, 23,1 mól). Teplota sa zvýšila z 25 “C na 30 °C. Roztok sa zohrial na 82 °C a pri tejto teplote sa miešal 1,5 hodiny. Teplý roztok sa zakoncentroval pri zníženom tlaku pri 65 °C. Hnedý olejovitý zvyšok sa preniesol do 3-litrovcj banky a sušil sa 16 hodín vo vákuu (0,8 mm Hg), čím sa získalo 450 g 3S-[N,N-bis(fenylmetyl)amino]-4-fenylbutan-2R-ol ako surový olej.

Analytická vzorka požadovaného majoritného diastereomémeho produktu sa získala čistením malej vzorky surového produktu silikagélovou chromatografiou (40 % etylacetát/hexán). TLC analýza: silikagél, 40 % etylacetát/hexán; Rf = 0,28; Analýza HPLC: ultrasphere ODS kolóna, 25 % trietylamino-/fosfátový tlmivý roztok pH 3-acetonitril, rýchlosť prúdenia 1 ml/min., UV detektor; retenčný čas 7,49 min.; HRMS Vypoč. pre C₂₈H₂₇N₂O (M+l): 417,616, nájdené: 417,2887. Analytická vzorka minoritného diastereoizomémeho produktu, 3S-[N,N-bis(fenylmetyl)amino]l-(2-metylpropyl)ammo-4-fenylbutan-2S-olu sa získala čistením malej vzorky surového produktu silikagélovou chromatografiou (40 % etylacetát/hexán).

Príklad 5

Príprava N-[3(S)-[N,N-bis(fenylmetyl)amino]-2(R)-hydroxy-4-fenylbutyl]-N-izobutylamínu, soli kyseliny oxálovej

K roztoku kyseliny oxálovej (8,08 g, 89,72 mmól) v metanole (76 ml) sa pridal počas 15 minút roztok surového 3S-[N,N-bis(fenylmetyl)amino]-1 -(2-metylpropyl)amino-4-fenylbutan-2(R)-olu (39,68 g, ktorý obsahuje okolo 25,44 g (61,06 mmól) izoméru 3(S),2(R) a okolo 4,49 g (10,78 mmól) izoméru 3(S),2(S)) v etylacetáte (90 ml). Zmes sa miešala okolo 2 hodín pri izbovej teplote. Tuhá zložka sa oddelila filtráciou, premyla sa etylacetátom (2 x 20 ml) a sušila sa okolo 1 hodiny vo vákuu, čím sa získalo 21,86 g (70,7 % výťažok izoméru) 97 % diastereoméme čistej soli (podľa plôch HPLC píkov). HPLC analýza: Vydec-peptid/proteínová Cl 8 kolóna, UV detektor 254 nm, rýchlosť prúdenia 2 ml/min., gradient {A = 0,05 % kyselina trifluóroctová vo vode, B = 0,05 % kyselina trifluóroctová v acetonitrile, 0 min.: 75 % A/25 % B, 30 min.: 10 % A/90 % B, 35 min.: 10% A/90 % B, 37 min.: 75 % A/25 % B}; Retenčný čas 10,68 min. (izomér 3(S),2(R)) a 9,73 min. (izomér 3(S),2(S)). Bod topenia = 174,99 °C; Mikroanalýza: Vypoč.: C: 71,05 %; H: 7,50 %; N: 5,53 %; Nájdené C: 71,71 %; H:

7,75 %; N: 5,39 %.

Alebo sa dihydrát kyseliny oxálovej (119 g, 0,94 mólu) pridal do 5000 ml banky s okrúhlym dnom s upevneným mechanickým miešadlom a oddeľovacím lievikom. Pridal sa metanol (100 ml) a zmes sa miešala, kým sa rozpúšťanie neskončilo. V priebehu 20 minút sa pridal roztok surového 3(S)-[N,N-bis(fenylmetyl)aminoJ-1 -(2-metylpropyl)amino4-fenylbutan-2(R)-olu v etylacetáte (1800 ml, 0,212 g izomérov aminoalkoholu/ml, 0,9160 molov). Zmes sa miešala 18 hodín a tuhý produkt sa oddelil odstredením v šiestich podieloch pri 400G. Každý podiel sa premyl 125 ml etyla-

cetátu. Soľ sa potom zhromaždila a sušila sa cez noc pri 1 torr, čím sa získalo 336,3 g produktu (71 % vzhľadom na celkové množstvo aminoalkoholu). HPLC/MS (elektrosprej) odpovedala požadovanému produktu (m/z 417 [M+H]⁹).

Alebo sa surový 3(S)-[N,N-bis(fenylmetyl)amino]-l-(2-metylpropyl)amino-4-fenylbutan-2(R)-ol (5 g) rozpustil v metyl-/erc-butyléteri (MTBE) (10 ml) a pridala sa kyselina oxálová (1 g) v metanole (4 ml). Zmes sa asi 2 hodiny miešala. Výsledná tuhá látka sa odfiltrovala, premyla chladným MTBE a vysušila sa, čím sa získalo 2,1 g bielej tuhej látky s asi 98,9 % diastereoméme čistotou (z plôch HPLC píkov).

Príklad 6 Príprava N-[3(S)-[N,N-bis(fenylmetyl)amino]-2(R)-hydroxy-4-fenylbutyl]-N-izobutylamínu, soli kyseliny octovej

K roztoku surového 3(S)-[N,N-bis(fenylmetyl)amino]-l-(2-metylpropyl)amino-4-fenylbutan-2(R)-olu v metyl-terc-butyléteri (MTBE) (45 ml, 1,1 g izomérov aminoalkoholu/ml) sa po kvapkách pridala kyselina octová (6,9 ml). Zmes sa miešala asi 1 hodinu pri izbovej teplote. Rozpúšťadlo sa odstránilo vo vákuu, čím sa získal hnedý olej asi 85 % stereoméme čistého produktu (podľa plôch HPLC píkov). Hnedý olej sa kryštalizoval nasledujúcim spôsobom: 0,2 g oleja sa rozpustilo v prvom rozpúšťadle pri zohrievaní za vzniku číreho roztoku, pridalo sa druhé rozpúšťadlo, až sa roztok zakalil, zmes sa opäť ohriala až do vyčírenia, zaočkovala sa asi 99 % diastereoméme čistým produktom, ochladila sa na izbovú teplotu a nechala sa v chladničke cez noc. Kryštály sa odfiltrovali, premyli druhým rozpúšťadlom a vysušili sa. Diastereoméma čistota kryštálov sa vypočítala z plôch HPLC píkov. Výsledky sú uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Prvé rozpúšťadlo	Druhé rozpúšťadlo	Pomer rozpúšťadiel	Hmotnosť výťažku (g)	Diastereoméma čistota (%)
MTBE	heptán	1 : 10	0,13	98,3
MTBE	hexán	1 : 10	0,03	99,6
metanol	voda	1 : 1,5	0,05	99,5
toluén	heptán	1 : 10	0,14	98,7
toluén	hexán	1 : 10	0,10	99,7

Alebo sa surový 3(S)-[N,N-bis(fenylmetyl)amino]-l-(2-metylpropyl)amino-4-fenylbutan-2(R)-ol (50,0 g, ktorý obsahuje asi 30,06 g (76,95 mmól) izoméru 3(S),2(R) a asi 5,66 g (13,58 mmól) izoméru 3(S),2(S)) rozpustil v metyl-terc-butyléteri (45,0 ml). K tomuto roztoku sa v priebehu asi 10 minút pridala kyselina octová (6,90 ml, 120,6 mmól). Zmes sa miešala asi 1 hodinu pri izbovej teplote a zakoncentrovala sa pri zníženom tlaku. Olejovitý zvyšok sa prečistil rekryštalizáciou z metyl-terc-butyléteru (32 ml) a heptánu (320 ml). Tuhá látka sa oddelila filtráciou, premyla sa chladným heptánom a sušila sa asi 1 hodinu vo vákuu, čo poskytlo 21,34 g (58,2 % výťažok izoméru) 96 % diastereoméme čistej jednoduchej soli kyseliny octovej (podľa plôch HPLC píkov). Teplota topenia = 105 - 106 °C; Mikroanalýza: Vypoč. C: 75,53 %; H: 8,39 %; N: 5,87 %· Nájdené: C: 75,05 %; H: 8,75 %; N: 5,71 %.

Príklad 7

Príprava N-[3(S)-[N,N-bis(fenylmetyl)amino]-2(R)-hydroxy-4-fenylbutyl]-N-izobutylamínu, soli kyseliny vínnej

Surový 3(S)-[N,N-bis(fenylmetyl)amino]-l-(2-metylpropyl)amino-4-fenylbutan-2(R)-ol (10,48 g, ktorý obsahuje okolo 6,72 g (16,13 mmól) izoméru 3(S),2(R) a okolo 1,19 g (2,85 mmól) izoméru 3(S),2(S)) sa rozpustil v tetrahydrofuráne (10,0 ml). K tomuto roztoku sa v priebehu asi 5 minút pridal roztok kyseliny L-vínnej (2,85 g, 19 mmól) v metanole (5,0 ml). Zmes sa miešala asi 10 min. pri izbovej teplote a zakoncentrovala sa pri zníženom tlaku. K olejovitému zvyšku sa pridal metyl-íerc-butyléter (20,0 ml) a zmes sa miešala pri izbovej teplote asi 1 hodinu. Tuhá látka sa oddelila filtráciou, čím sa získalo 7,50 g surovej soli. Surová soľ sa čistila rekryštalizáciou z etylacetátu a heptánu pri izbovej teplote, čim sa získalo 4,13 g (45,2 % výťažok izoméru) 95 % diastereoméme čistej soli kyseliny L-vínnej (podľa plôch HPLC píkov). Mikroanalýza: Vypoč. C: 67,76 %; H: 7,41 %; N: 4,94 %. Nájdené: C: 70,06 %; H: 7,47 %; N: 5,07 %.

Priklad 8

Príprava N-[3(S)-[N,N-bis(fenylmetyl)amino]-2(R)-hydroxy-4-fenylbutyl]-N-izobutylaminu, soli kyseliny chlorovodíkovej

Surový 3(S)-[N,N-bis(fenylmetyl)amino]-l-(2-metylpropyl)amino-4-fenylbutan-2(R)-ol (10,0 g, ktorý obsahuje okolo 6,41 g (15,39 mmól) izoméru 3(S),2(R) a okolo 1,13 g (2,72 mmól) izoméru 3(S),2(S)) sa rozpustil v tetrahydrofuráne (20,0 ml). K tomuto roztoku sa v priebehu asi 5 minút pridala kyselina chlorovodíková (20 ml, 6,0 N). Zmes sa miešala asi 1 hodinu pri izbovej teplote a zakoncentrovala sa pri zníženom tlaku. Zvyšok sa prekryštalizoval z etanolu pri 0 °C, pričom sa získalo 3,20 g (42,7 % výťažok izoméru) 98 % diastereoméme čistej soli kyseliny chlorovodíkovej (podľa plôch HPLC píkov). Mikroanalýza: Vypoč. C: 68,64 %; H: 7,76 %; N: 5,72 %. Nájdené: C: 68,79 %; H: 8,07 %; N: 5,55%.

Priklad 9

Príprava N-[3(S)-[N,N-bis(fenylmetyl)aminol-2(R)-hydroxy-4-fcnylbutyl]-N-izobutylamínu, soli kyseliny toluénsulfónovej

Surový 3(S)-[N,N-bis(fenylmetyl)amino]-1 -(2-metylpropyl)amino-4-fenylbutan-2(R)-ol (5,0 g, ktorý obsahuje okolo 3,18 g (7,63 mmól) izoméru 3(S),2(R) a okolo 0,56 g (1,35 mmól) izoméru 3(S),2(S)) sa rozpustil v metyl-íerc-butyléteri (10,0 ml). K tomuto roztoku sa v priebehu asi 5 minút pridal roztok kyseliny toluénsulfónovej (2,28 g, 12 mmól) v metyl-terc-butyléteri (2,0 ml) a metanole (2,0 ml). Zmes sa miešala asi 2 hodiny pri izbovej teplote a zakoncentrovala sa pri zníženom tlaku. Zvyšok sa prekryštalizoval z metyl-íerc-butylcteru a heptánu pri 0 °C, odfiltroval sa, premyl chladným heptánom a vysušil vo vákuu, pričom sa získalo 1,85 g (40,0 % výťažok izoméru) 97 % diastereoméme čistej jednoduchej soli kyseliny toluénsulfónovej (podľa plôch HPLC píkov).

Príklad 10

Príprava N-[3(S)-[N,N-bis(fenylmetyl)aminol-2(R)-hydroxy-4-fenylbutyl]-N-izobutylamínu, soli kyseliny metánsulfónovej

Surový 3(S)-[N,N-bis(fenylmetyl)amino]-1 -(2-metylpropyl)amino-4-fenylbutan-2(R)-ol (10,68 g, ktorý obsahuje okolo 6,85 g (16,44 mmól) izoméru 3(S),2(R) a okolo 1,21 g (2,90 mmól) izoméru 3(S),2(S)) sa rozpustil v tetrahydrofuráne (10,0 ml). K tomuto roztoku sa pridala kyselina me· tánsulfónová (1,25 ml, 19,26 mmól). Zmes sa miešala asi 2 hodiny pri izbovej teplote a zakoncentrovala sa pri zníženom tlaku. Olej ovitý zvyšok sa prekryštalizoval z metanolu a vody pri 0 °C, odfiltroval sa, premyl chladným metanolom s vodou (1 : 4) a vysušil vo vákuu, pričom sa získalo 2,40 g (28,5 % výťažok izoméru) 98 % diastereoméme čis tej jednoduchej soli kyseliny metánsulfónovej (podľa plôch HPLC píkov).

Príklad 11

Príprava N-benzyl-L-fenylalaninolu

Metóda 1:

L-Fenylalaninol (89,51 g, 0,592 mólu) sa rozpustil v 375 ml metanolu pod inertnou atmosférou, pridalo sa 35,52 g (0,592 mólu) ľadovej kyseliny octovej a 50 ml metanolu a za tým roztok 62,83 g (0,592 molov) benzaldehydu v 100 ml metanolu. Zmes sa ochladila na približne 15 °C a v priebehu asi 40 minút sa pridal roztok 134,6 g (2,14 mólov) kyanobórhydridu sodného v 700 ml metanolu, pričom sa teplota udržiavala medzi 15 °C a 25 °C. Zmes sa miešala 18 hodín pri izbovej teplote. Zmes sa zakoncentrovala pri zníženom tlaku, rozdelila sa medzi 1 1 2M roztoku hydroxidu amónneho a 2 1 éteru. Éterová vrstva sa preprala 1 1 1M roztoku hydroxidu amónneho, dvakrát 500 ml vody, 500 ml soľného roztoku a sušila sa 1 hodinu nad síranom horečnatým. Éterová vrstva sa prefiltrovala, zakoncentrovala pri zníženom tlaku a surový tuhý produkt sa prekryštalizoval z 110 ml etylacetátu a 1,3 1 hexánu, čím sa získalo 115 g (81 % výťažok) N-benzyl-L-fenylalaninolu vo forme bielej tuhej látky.

Metóda 2:

L-Fenylalaninol (5 g, 33 mmól) a 3,59 g (33,83 mmól) benzaldehydu sa rozpustilo v 55 ml 3 A etanolu pod inertnou atmosférou v Pánovej trepačke a zmes sa zohrievala

2.7 hodiny pri 60 °C. Zmes sa ochladila na približne 25 °C, pridalo sa 0,99 g 5 % platiny na uhlíku a zmes sa hydrogenovala 10 hodín pri 60 psi vodíka a 40 °C. Katalyzátor sa odfiltroval, produkt sa zakoncentroval pri zníženom tlaku a surový tuhý produkt sa prekryštalizoval zo 150 ml heptánnu, čím sa získalo 3,83 g (48 % výťažok) N-benzyl-L-fenylalaninolu vo forme bielej tuhej látky.

Príklad 12

Príprava N-(/-butoxykarbonyl)-N-benzyl-L-fenylalaninolu

N-Benzyl-L-fenylalaninol (2,9 g, 12 mmól) sa rozpustil v 3 ml trietylamínu a 27 ml metanolu a pridalo sa 5,25 g (24,1 mmól) di-rerc-butyldikarbonátu. Zmes sa zohrievala 35 minút na 60 °C a zakoncentrovala sa pri zníženom tlaku. Zvyšok sa rozpustil v 150 ml etylacetátu a prepral sa dvakrát 10 ml studenej (0-5 °C) zriedenej kyseliny chlorovodíkovej (pH 2,5 až 3), 15 ml vody, 10 ml soľného roztoku, vysušil sa nad síranom horečnatým, prefiltroval sa a zakoncentroval pri zníženom tlaku. Získaný surový olej sa prečistil silikagélovou chromatografiou (ako elučné rozpúšťadlo etylacetáthexán v pomere 12 : 3), čím sa získalo 3,98 g (97 % výťažok) bezfarebného oleja.

Príklad 13

Príprava N-(/-butoxykarbonyl)-N-benzyl-L-fenylalaninalu Metóda 1:

K roztoku 0,32 g (0,94 mmól) N-(í-butoxykarbonyl)-N-benzyl-L-fenylalaninolu v 2,8 ml toluénu sa pridalo 2,4 mg (0,015 mmól) 2,2,6,6-tetrametyl-l-piperidinyloxy voľných radikálov (TEMPO), 0,1 g (0,97 mmól) bromidu sodného,

2.8 ml etylacetátu a 0,34 ml vody. Zmes sa ochladila na 0 °C a pomaly počas 30 minút sa pridal vodný roztok 4,2 ml 5 % domáceho bielidla obsahujúceho 0,23 g (3,0 ml, 2,738 mmól) hydrogenuhličitanu sodného. Zmes sa miešala 10 minút pri 0 °C. Pridali sa ďalšie tri prídavky (po 0,4 ml) bielidla a po každom prídavku bolo 10 minútové miešanie, aby sa všetok východiskový materiál spotreboval. Dvojfázová zmes sa nechala rozdeliť. Vodná vrstva sa extrahovala dvakrát 8 ml toluénu. Spojené organické vrstvy sa preprali 1,25 ml roztoku obsahujúceho 0,075 g jodidu draselného, hydrogensíran sodný (0,125 g) a vodu (1,1 ml), 1,25 ml 10 % vodného roztoku tiosíranu sodného, 1,25 ml tlmivého fosfátového roztoku s pH 7 a 1,5 ml soľného roztoku. Organický roztok sa vysušil nad síranom horečnatým, prefiltroval sa a zakoncentroval pri zníženom tlaku, čím sa získalo 0,32 g (100 % výťažok) N-(t-butoxykarbonyl)-N-benzyl-L-fenylalaninalu.

Metóda 2:

K roztoku 2,38 g (6,98 mmól) N-(/-butoxykarbonyl)-N-benzyl-L-fenylalaninolu v 3,8 ml (27,2 mmól) trietylamínu sa pri 10 °C pridal roztok 4,33 g (27,2 mmól) komplexu oxid sírový-pyridín v 17 ml dimetylsulfoxidu. Zmes sa ohriala na izbovú teplotu a miešala sa 1 hodinu. Pridala sa voda (16 ml) a zmes sa extrahovala 20 ml etylacetátu. Organická vrstva sa preprala 20 ml 5 % kyseliny citrónovej, 20 ml vody, 20 ml soľného roztoku, vysušila sa nad síranom horečnatým a prefiltrovala sa. Filtrát sa zakoncentroval pri zníženom tlaku, čim sa získalo 2,37 g (100 % výťažok) N-(t-butoxykarbonyl)-N-benzyl-L-fenylalaninalu.

Príklad 14

Príprava 3(S)-[N-(t-butoxykarbonyl)-N-bcnzylammol-l ,2-(S)-epoxy-4-fenylbutánu

Metóda 1:

Roztok 2,5 g (7,37 mmól) N-(z-butoxykarbonyl)-N-benzyl-L-fenylalaninalu a 0,72 ml chlórjódmetánu v 35 ml THF sa ochladil na -78 °C. Pomaly sa pridalo 4,64 ml roztoku n-butyllítia (1,6 M v hexáne, 7,42 mmól), pričom sa teplota udržiavala pod -70 °C. Zmes sa 10 minút miešala pri -70 až -75 °C. Ďalej sa pridali postupne dva 0,22 ml podiely chlórjódmetánu a 1,4 ml n-butyllítia a zmes sa po každom prídavku miešala 10 minút pri -70 až -75 °C. Pridali sa postupne ďalšie štyri 0,11 ml diely chlórjódmetánu a 0,7 ml n-butyllítia a zmes sa po každom prídavku miešala 10 minút pri -70 až -75 °C. Zmes sa za 3,5 hodiny zohriala na izbovú teplotu. Produkt sa zalial pri teplote pod 5 °C 24 ml ľadovej vody. Vrstvy dvojfázového systému sa rozdelili a vodná vrstva sa extrahovala dvakrát 30 ml etylacetátu. Spojené organické vrstvy sa preprali trikrát 10 ml vody, potom 10 ml soľného roztoku, vysušili sa nad síranom horečnatým, prefiltrovali sa a zakoncentrovali pri zníženom tlaku, čím sa získalo 2,8 g žltého surového oleja. Tento surový olej (>100 % výťažok) je zmesou diastereomémych epoxidov N,aS-bis(fenylmetyl)-N-(í-butoxykarbonyi)-2S-oxiránmetánamínu a N,aS-bis(fenylmetyl)-N-(/-butoxykarbonyl)-2R-oxiránmetánaminu. Surová zmes sa použila priamo v ďalšom kroku bez čistenia.

Metóda 2:

K suspenzii 2,92 g (13,28 mmól) trimetylsulfoniumjodidu v 45 ml acetonitrilu sa pridalo 1,49 g (13,28 mmól) t-butoxidu draselného. Pridal sa roztok 3,0 g (8,85 mmól) N-(Lbutoxykarbonyl)-N-benzyl-L-fenylalaninalu v 18 ml acetonitrilu a zmes sa miešala 1 hodinu pri izbovej teplote. Zmes sa rozriedila 150 ml vody a extrahovala dvakrát 200 ml etylacetátu. Organické vrstvy sa spojili a preprali 100 ml vody, 50 ml soľného roztoku, vysušili sa nad síra nom sodným, prefiltrovali a zakoncentrovali za zníženého tlaku, čím sa získalo 3,0 g žltého surového oleja. Surový produkt sa čistil silikagélovou chromatografiou (ako elučné rozpúšťadlo etylacetát/hexán 1 : 8), čím sa získalo 1,02 g (32,7 % výťažok) zmesi dvoch diastereoizomérov N,aSbis(fenylmetyl)-N-(t-butoxykarbonyl)-2S-oxiránmetánamínu a N,aS-bis(fenylmetyl)-N-(í-butoxykarbonyl)-2R-oxiránmetánamínu.

Metóda 3:

K suspenzii 0,90 g (4,42 mmól) trimetylsulfóniumjodidu v 18 ml acetonitrilu sa pridalo 0,495 g (4,42 mmól) t-butoxidu draselného. Pridal sa roztok 1,0 g (2,95 mmól) N-(/-butoxykarbonyl)-N-benzyl-L-fenylalaninalu v 7 ml acetonitrilu a zmes sa miešala 1 hodinu pri izbovej teplote. Zmes sa zriedila 80 ml vody a extrahovala sa dvakrát 80 ml etylacetátu. Organické vrstvy sa spojili a preprali sa 100 ml vody, 30 ml soľného roztoku, vysušili sa nad síranom sodným, prefiltrovali sa a zakoncentrovali sa pri zníženom tlaku, čím sa získalo 1,04 g žltého surového oleja. Surový produkt bol zmesou dvoch diastereoizomérov N,oS-bis(fenylmetyl)-N-(ŕ-butoxykarbonyl)-2S-oxiránmetánamínu a N,oS-bis(fenylmetyl)-N-(t-butoxykarbonyl)-2R-oxiránmetánamínu.

Príklad 15

Príprava 3(S)-[N-(í-butoxykarbonyl)-N-(fenyImetyl)aminol-1 -(2-metylpropyl)amino-4-fenylbutan-2R-olu

K roztoku 500 mg (1,42 mmól) surového epoxidu (zmes dvoch diastereoizomérov N,aS-bis(fenylmetyl)-N-(/-butoxykarbonyl)-2S-oxiránmetánamínu a N,oS-bis(fenylmetyl)-N-(r-butoxykarbonyl)-2R-oxiránmetánamínu) v 0,98 ml izopropanolu sa pridalo 0,71 ml (7,14 mmól) izobutylamínu. Zmes sa 1,5 hodiny zohrievala pod spätným chladičom pri 85 °C až 90 °C. Zmes sa zakoncentrovala pri zníženom tlaku a získaný olej sa prečistil silikagélovou chromatografiou (ako elučné rozpúšťadlo chloroform/metanol 100 : 6), čím sa získalo 330 mg 3(S)-[N-(ŕ-butoxykarbonyl)-N-(fenylmetyl)amino]-l-(2-metylpropyl)amino-4-fenylbutan-2R-olu vo forme bezfarebného oleja (54,5 % výťažok). Izoloval sa tiež 3(S)-[N-(/-butoxykarbonyl)-N-(fenylmetyl)amino]-1 -(2-metylpropyl)amino-4-fenylbutan-2S-ol. Keď sa použil ako východiskový materiál vyčistený N,aS-bis(fenylmetyl)-N-(/-butoxykarbonyl)-2S-oxiránmetánamín, po vyčistení chromatografiou sa izoloval 3(S)-[N-(r-butoxykarbonyl)-N-(fenylmetyl)amino]-l-(2-metylpropyl)amino-4-fenylbutan-2R-ol v 86 % výťažku.

Príprava 3(S)-(N-/-butoxykarbonyl)amino-4-fenylbután-l ,2R-diolu

K roztoku 1 g (3,39 mmól) kyseliny 2S-(N-í-butoxykarbonyl)amino-1 S-hydroxy-3-fenylbutánovej (komerčne dostupná od Nippon Kayaku, Japonsko) v 50 ml THF sa pri °C pridalo 50 ml komplexu borán-THF (kvapalina, 1,0 M v THF), pričom sa teplota udržiavala pod 5 °C. Reakčná zmes sa ohriala na izbovú teplotu a miešala sa 16 hodín. Zmes sa ochladila na 0 °C a pomaly sa pridalo 20 ml vody, aby sa odstránil prebytok BH₃ a zastavila sa reakcia, pričom sa teplota udržiavala pod 12 °C. Získaná zmes sa miešala 20 minút a zakoncentrovala sa pri zníženom tlaku. Výsledná zmes sa extrahovala trikrát 60 ml etylacetátu. Organické vrstvy sa spojili a preprali 20 ml vody, 25 ml nasýteného roztoku chloridu sodného a zakoncentrovali sa pri zníženom tlaku, čím sa získalo 1,1 g surového oleja. Surový produkt sa čistil silikagélovou chromatografiou (ako elučné rozpúšťadlá chloroform/metanol 1 : 6), pričom sa získalo 900 mg (94,4 % výťažok) 3(S)-(N-z-butoxykarbonyl)amino-4-fenylbután-l,2R-diolu vo forme bielej tuhej látky.

Príklad 17

OH

Príprava 3(S)-(N-í-butoxykarbonyl)amino-2R-hydroxy-4-fenylbut-1 -yltoluénsulfonátu

K roztoku 744,8 mg (2,65 mmól) 3(S)-(N-í-butoxykarbonyl)amino-4-fenylbutan-l,2R-diolu v 13 ml pyridínu sa pri 0 °C pridalo naraz 914 mg toluénsulfonylchloridu. Zmes sa miešala 5 hodín pri 0 °C až 5 °C. K reakčnej zmesi sa pridala sa zmes 6,5 ml etylacetátu a 15 ml 5 % vodného roztoku hydrogenuhličitanu sodného a miešala sa 5 minút. Výsledná zmes sa extrahovala trikrát 50 ml etylacetátu. Organické vrstvy sa spojili a preprali 15 ml vody, 10 ml nasýteného roztoku chloridu sodného a zakoncentrovali sa pri zníženom tlaku, čím sa získalo okolo 1,1 g žltej hrudkovitej tuhej látky. Surový produkt sa čistil silikagélovou chromatografiou (ako elučné rozpúšťadlá etylacetál/hexán 1 : 3), čím sa získalo 850 mg (74 % výťažok) 3(S)-(N-t-butoxykarbonyl)amino-2R-hydroxy-4-fenylbut-1 -yltoluénsulfonátu vo forme tuhej bielej látky.

Príklad 18

Príprava 3S-[N-(/-butoxykarbonyl)amino]-l-(2-metylpropyl)amino-4-fenylbutan-2R-olu

K roztoku 90 mg (0,207 mmól) 3(S)-(N-r-butoxykarbonyl)amino-2R-hydroxy-4-fenylbut-1 -yltoluénsulfonátu v 0,143 ml izopropanolu a 0,5 ml toluénu sa pridalo 0,103 ml (1,034 mmól) izobutylamínu. Zmes sa ohriala na 80 až 85 °C a miešala sa 1,5 hodinu. Výsledná zmes sa zakoncentrovala pri zníženom tlaku pri 40 až 50 °C a vyčistila sa silikagélovou chromatografiou (elučné rozpúšťadlá chloroform/metanol 10 : 1), čím sa získalo 54,9 mg (76,8 % výťažok) 3S-[N-(Abutoxykarbonyl)amino]-l-(2-metylpropyl)amino-4-fenylbutan-2R-olu vo forme bielej tuhej látky.

Príklad 19

Príprava N-[3(S)-benzyloxykarbonylamino-2(R)-hydroxy-4-fenylbutylj-N-izobutylamínu

Časť A:

K roztoku 75,0 g (0,226 mól) N-benzyloxykarbonyl-L-fenylalanínchlórmetylketónu v zmesi 807 ml metanolu a 807 ml tetrahydrofuránu sa pri -2 °C pridalo počas 100 minút 13,17 g (9,348 mól, 1,54 ekvival.) tuhého bórhydridu sodného. Rozpúšťadlá sa odstránili pri zníženom tlaku pri 40 °C a zvyšok sa rozpustil v etylacetáte (približne 1 1). Roztok sa postupne prepral IM roztokom hydrogensíranu draselného, nasýteným roztokom hydrogenuhličitanu sodného a potom nasýteným roztokom chloridu sodného. Po vysušení nad bezvodým síranom horečnatým a prefiltrovaní sa rozpúšťadlo odstránilo pri zníženom tlaku. K výslednému oleju sa pridal hexán (približne 1 1) a zmes sa zohriala za vírenia na 60 °C. Po ochladení na izbovú teplotu sa tuhý podiel oddelil a premyl 2 1 hexánu. Výsledná tuhá látka sa prekryštalizovala z horúceho etylacetátu a hexánu, čo poskytlo 32,3 g (43 % výťažok) N-benzyloxykarbonyl-3(S)-amino-l-chlór-4-fenyl-2(S)-butanolu, teplota topenia 150 až 151 °C a M+LČ = 340.

Časť B:

K roztoku 6,52 g (0,116 mól, 1,2 ekvival.) hydroxidu draselného v 968 ml absolútneho etanolu pri izbovej teplote sa pridalo 32,3 g (0,097 mól) N-CBZ-3(S)-amino-l-chlór4-fenyl-2(S)-butanolu. Po 15 minútovom miešaní sa rozpúšťadlo odstránilo pri zníženom tlaku a tuhý podiel sa rozpustil v metylénchloride. Po prepratí vodou, vysušení nad síranom horečnatým, odfiltrovaní a odtiahnutí rozpúšťadla sa získalo 27,9 g bielej tuhej látky. Prekryštalizovaním z horúceho etylacetátu a hexánu sa dostalo 22,3 g (77 % výťažok) N-benzyloxykarbonyl-3(S)-amino-l,2(S)-epoxy-4-fenylbutánu, teplota topenia 102 - 103 °C a MH⁺ = 298.

Časť C

Roztok N-benzyloxykarbonyl-3(S)-amino-l ,2(S)-epoxy-4-fenylbutánu (1,00 g, 3,36 mmól) a izobutylamínu (4,90 g, 67,2 mmól, 20 ekvival.) v 10 ml izopropylalkoholu sa zohrieval pod spätným chladičom 1,5 hodiny. Roztok sa ochladil na izbovú teplotu, zakoncentroval sa vo vákuu a vlial sa do 100 ml benzénu za miešania, čím produkt z roztoku vykryštalizoval. Produkt sa oddelil filtráciou a vysušil sa na vzduchu, čim sa získalo 1,18 g, 95 % N-[[3(S)-fenylmetylkarbamoyl)amino-2(R)-hydroxy-4-fenylbutyl]-N-(2-metylpropyl)]amínu, CijHjoNjOj, teplota topenia 108,0 až 109,5 °C, ΜΗ'm/z-371.

Príklad 20

Príprava N-[( 1,1 -dimetyletoxy)karbonyl]-N-[2-metylpropylj-3 S-[N '-(fenylmetoxykarbonyl)-aminoj -2R-hydroxy-4-fenylbutylamínu

K roztoku 7,51 g (20,3 mmol) N-[3S-[(fenylmetoxykarbamoyl)amino-2R-hydroxy-4-fenylbutyl]-2-metylpropylamínu v 67 ml bezvodého tetrahydrofuránu sa pridalo 2,25 g (22,3 mmol) trietylamínu. Po ochladení na 0 °C sa pridalo 4,4 g (20,3 mmol) di-íerc-butyldikarbonátu a pokračovalo sa v miešaní 21 hodín pri izbovej teplote. Prchavé zložky sa odstránili vo vákuu, pridal sa etylacetát, roztok sa prepral 5 % kyselinou citrónovou, nasýteným hydrogenuhličitanom sodným, soľným roztokom, vysušil sa nad síranom horečnatým, prefiltroval sa a zakoncentroval, čím sa získalo 9,6 g surového produktu. Chromatografia na silikagéli s použitím 30 % etylacetátu v hexáne poskytla 8,2 g čistého N-[[3S-(fenylmetylkarbamoyl)-amino]-2R-hydroxy-4-fenylJ-1 -[(2-metylpropyl)amino-2-( 1,1 -dimetyletoxy)karbonyl]butánu, m/e v hmotnostnom spektre = 477 (M+Li).

Príklad 21

Príprava N-[3(S)-benzyloxykarbonylamino-2(R)hydroxy-4-fenyl]-N-izobutylamínu

Časť A: N-benzyloxykarbonyl-3(S)-amino-l-chlór-4-fenyl-2(S)-butanol

K roztoku N-benzyloxykarbonyl-L-fenylalanín-chlórmetylketónu (75 g, 0,2 mól) v zmesi 800 ml metanolu a 800 ml tetrahydrofuránu sa v priebehu 100 minút pridal bórhydrid sodný (13,17 g, 0,348 mól, 1,54 ekvival.). Roztok sa miešal 2 hodiny pri izbovej teplote a potom sa zakoncentroval vo vákuu. Zvyšok sa rozpustil v 1000 ml etylacetátu a prepral sa IN KHSO₄, nasýteným vodným roztokom N a H CO·;, nasýteným vodným roztokom NaCl, vysušil sa nad bezvodým MgSO₄, prefiltroval sa a zakoncentroval vo vákuu, čím vznikol olej. Surový produkt sa rozpustil v 1000 ml hexánu pri 60 °C a nechal sa ochladnúť na izbovú teplotu, čím sa vytvorili kryštály, ktoré sa oddelili filtráciou a premyli sa značným množstvom hexánov. Táto tuhá látka sa potom prekryštalizovala z horúceho etylacetátu a hexánov, čím sa získalo 32,3 g (43 %) N-benzyloxykarbonyl3(S)-amino-l-chlór-4-fenyl-2(S)-butanol, teplota topenia 150 až 151 °C, FABMS: MLi⁺= 340.

Časť B: 3(S)-[N-(benzyloxykarbonyl)amino-l,2(S)-epoxy-4-fenylbután

Roztok hydroxidu draselného (6,52 g, 0,116 mól, 1,2 ekvival.) v 970 ml absolútneho etanolu sa zmiešal s N-benzyloxykarbonyl-3(S)-amino-1 -chlór-4-fenyl-2(S)-butanolom (32,3 g, 0,097 mól). Tento roztok sa 15 minút miešal pri izbovej teplote a potom sa zakoncentroval vo vákuu za vzniku bielej tuhej látky. Tuhá látka sa rozpustila v dichlórmetáne a roztok sa prepral vodou, vysušil nad bezvodým MgSO₄, prefiltroval sa a zakoncentroval vo vákuu, čím vznikla biela tuhá látka. Táto sa prekryštalizovala z hexánov a etylacetátu, čím sa získalo 22,3 g, 77 % 3(S)-[N-(benzyloxykarbonyl)amino-1,2(S)-epoxy-4-fenylbutánu, teplota topenia 102- 103 °C, FAB MS: MH⁺ = 298.

Časť C:N-[3(S)-benzyloxykarbonylamino-2(R)-hydroxy-4-fenyl] -N- izob uty 1 amín

Roztok N-benzylkarbonyl-3(S)-amino-l ,2(S)-epoxy-4-fenylbutánu (50,0 g, 0,168 mól) a izobutylamínu (246 g, 3,24 mól, 20 ekvivalentov) v 650 ml izopropylalkoholu sa zohrieval pod spätným chladičom 1,25 hodiny. Roztok sa ochladil na izbovú teplotu, zakoncentroval sa vo vákuu a potom sa vlial za miešania do 1 1 hexánu, čím produkt vykryštalizoval z roztoku. Produkt sa oddelil filtráciou a vysušil sa na vzduchu, čím sa získalo 57,56 g, 92 % N-[3(S)-benzyIoxykarbonylamino-2(R)-hydroxy-4-fenyl]-N-izobutylamínu, teplota topenia 108,0 - 109,5 °C, MH⁺ m/z = 371.

Príklad 22

Príprava 2R-hydroxy-3-[[(4-aminofenyl)sulfonyl](2-metylpropyl)amino]-lS-(fenylmetyl)propylamínu

Časť A: Príprava fenylmetylesteru kyseliny 2R-hydroxy-3-[[(4-mtrofenyl)sulfonyl](2-metylpropyl)amino]-lS-(fenylmctyl)propylkarbamovej

K roztoku 4,0 g (10,8 mmol) N-[3S-benzyloxykarbonylamino-2R-hydroxy-4-fenyl]-N-izobutylamínu v 50 ml bezvodého metylénchloridu sa pridalo 4,5 ml (3,27 g, 32,4 mmol) trietylaminu. Roztok sa ochladil na 0 °C a pridalo sa 2,63 g (11,9 mmol) 4-nitrobenzénsulfonylchloridu, zmes sa miešala 30 minút pri 0 °C a potom 1 hodinu pri izbovej teplote. Pridal sa etylacetát, roztok sa premyl 5 % kyselinou citrónovou, nasýteným hydrogenuhličitanom sodným, soľným roztokom, vysušil sa a zakoncentroval sa, čím sa získalo

5,9 g surového materiálu. Tento sa prekryštalizoval z etylacetátu/hexánu, čo poskytlo 4,7 g čistého fenylmetylesteru kyseliny [2R-hydroxy-3-[[(4-mtrofenyl)sulfonyl](2-metylpropyl)-amino]-lS-(fenylmetyl)propylkarbamovej, m/e = = 556 (M+H).

Časť B: Príprava 2R-hydroxy-3-[[(4-aminofenyl)sulfonyl](2-metylpropyl)amino]-lS-(fenylmetyl)propylamínu

Roztok 3,0 g (5,4 mmol) fenylmetylesteru kyseliny 2R-hydroxy-3-[[(4-nitrofenyl)sulfonyl](2-metylpropyl)amino]-lS-(fenylmetyl)propylkarbamovej v 20 ml etylacetátu sa hydrogénoval 3,5 hodiny nad 1,5 g katalyzátora 10 % paládia na uhlíku pri tlaku vodíka 35 psig. Katalyzátor sa odstránil filtráciou a roztok sa zakoncentroval, čo poskytlo 2,05 g požadovaného 2R-hydroxy-3-[[(4-aminofenyl)sulfonyl](2-metylpropyl)amino]-lS-(fenylmetyl)propylaminu, m/e = 392 (M+H).

Príklad 23

Príprava N-[2R-hydroxy-3-[(fenylsulfonyl)(2-metylpropyl)aminoj-1 S-(fenylmetyl)propyl]-2S-amino-3S-metylpentánamidu

Časť A: Príprava N-[2R-hydroxy-3-[(fcnylsulfonyl)(2-metylpropyl)aminoj-1 S-(fenylmetyl)propyl]-2S-[(fenylmetoxykarbonyl)amino]-3S-metylpentánamidu

Roztok 6,0 gramov (22,6 mmol) N-CBZ-L-izoleucínu v 45 ml bezvodého DMF sa ochladil na 0 °C a pridali sa 4,0 gramy (29,5 mmol) HOBT a 4,3 gramu (22,6 mmol) EDC. Ľadový kúpeľ sa odstránil po 20 minútach a miešanie pokračovalo ďalších 40 minút. Reakčný roztok sa potom pridal k roztoku 7,4 gramu (19,7 mmol) 2R-hydroxy-3-[(fenylsulfonyl)(2-metylpropyl)-amino]-lS-(fenylmetyl)propylamínu a 2,3 gramu (22,6 mmol) 4-metylmorfolínu v 25 ml bezvodého DMF a zmes sa 18 hodín miešala. Rozpúšťadlá sa odstránili vo vákuu a zvyšok sa rozdelil medzi 300 ml etylacetátu a 120 ml 5 % roztoku hydrogensíranu draselného. Vrstvy sa oddelili a organická vrstva sa preprala 120 ml objemami nasýteného roztoku hydrogenuhličitanu sodného, vody a soľného roztoku, potom sa vysušila nad bezvodým síranom horečnatým, prefiltrovala sa a zakoncentrovala, čím sa získalo 13 gramov surového materiálu. Surový materiál sa prekryštalizoval z etanolu, tuhá látka sa oddelila filtráciou, opláchla 50 ml podielom hexánu a vysušila sa na vzduchu, čím sa získalo 10,3 gramu (84 %) požadovaného produktu, m/e = 630 (M+Li).

Časť B: Príprava N-[2R-hydroxy-3-[(fenylsulfonyl)(2-metylpropyl)amino]-lS-(fenylmetyl)propyl]-2S-amino-3S-metylpentánamidu

Fischer-Porterova nádoba vybavená magnetickým miešadlom sa naplnila 10,2 gramami (16,4 mmol) produktu z časti A a 75 ml tetrahydrofuránu (THF). Roztok sa hydrogénoval 3 hodiny v prítomnosti 4 gramov katalyzátora 10 % paládia na uhlíku (50 hmotnostných % vody) pri tlaku vodíka 50 psig pri izbovej teplote. Katalyzátor sa odstránil filtráciou a rozpúšťadlá sa odstránili vo vákuu. Zvyšok sa rozpustil v 300 ml etylacetátu, prepral sa 120 ml objemami nasýteného roztoku hydrogenuhličitanu sodného a soľného roztoku, potom sa vysušil nad bezvodým síranom horečnatým, prefiltroval sa a zakoncentroval pri zníženom tlaku, čo poskytlo 7,4 gramu požadovaného produktu, m/e = 490 (M+H).

Príklad 24

Príprava 2S-[[2R-(N-metylamino)propionyl]amino]-N-[2R-hydroxy-3-[[(4-metoxyfenyl)sulfonyl](2-metylpropyl)amino]-lS-(fenylmetyl)propyl]-3,3-dimetylbutánamidhydrochloridu

Časť A: Príprava 2S-[[2R-[N-(terc-butoxykarbonyl)-(N-(metyl)amino]propionyl]amino]-N-[2R-hydroxy-3-[[(4-metoxyfenyl)sulfonyl](2-metylpropyl)amino]-lS-(feny Imety Ijpropyl] -3,3 -dimety Ibutánamidu

Roztok 0,7 gramu (3,3 mmol) N-t-BOC-N-metyl-D-alanínu v 5 ml bezvodého DMF sa ochladil na 0 °C, pridalo sa 0,7 gramu (5,0 mmol) HOBT a 0,7 gramu (3,8 mmol) EDC a zmes sa miešala tri hodiny. K reakčnému roztoku sa potom pridal roztok 1,7 g (3,3 mmol) 2S-amino-N-[2R-hydroxy-3-[[(4-metoxyfenyl)sulfonyl](2-metylpropyl)amino]-lS-(fenylmetyl)propyl]-3,3-dimetylbutánamidu a 1,0 g (9,9 mmol) 4-metylmorfolínu v 5 ml bezvodého DMF a zmes sa miešala 18 hodín. Rozpúšťadlá sa odstránili vo vákuu a zvyšok sa rozdelil medzi 150 ml etylacetátu a 50 ml 5 % roztoku hydrogensíranu draselného. Vrstvy sa oddelili a organická vrstva sa preprala 50 ml objemami nasýteného roztoku hydrogenuhličitanu sodného, vody a soľného roztoku, potom sa vysušila nad bezvodým síranom horečnatým, prefiltrovala sa a zakoncentrovala vo vákuu, čím sa získalo 2,3 gramu (100 %) požadovaného produktu vo forme bielej tuhej látky, m/e = 711 (M+Li).

Časť B: Príprava 2S-[[2R-(N-metylamino)propionyl]amino]-N-[2R-hydroxy-3-[[(4-metoxyfenyl)sulfonyl](2-metylpropyl)amino]-lS-(fenylmetyl)propyl]-3,3-dimetylbutánamidhydrochloridu

K roztoku 2,3 gramu (3,2 mmol) produktu z časti A v 10 ml 1,4-dioxánu sa pridalo 20 ml (40 mmol) 4N HC1 v dioxánovom roztoku a zmes sa miešala 2 hodiny. Rozpúšťadlá sa odstránili vo vákuu, čím sa získala biela tuhá látka. Tuhá látka sa sušila postupným pridávaním a odstraňovaním vo vákuu troch objemov etanolu a potom troch objemov vody. Konečné sušenie sa uskutočnilo nad oxidom fosforečným (P₂0s) pri zníženom tlaku a pri izbovej teplote a získalo sa 1,9 gramu (90 %) požadovaného produktu vo forme HC1 soli, m/e = 611 (M+Li).

Príklad 25

Príprava 2S-[[2R-(N-metylamino)propionyl]amino]-N-[2R-hydroxy-3-[[(4-metoxyfenyl)sulfonyl](2-metylpropyl)amino]-lS-(fenylmetyl)propyl]-2S-amino-3S-metylpentánamidu, hydrochloridovej soli

Časť A: Príprava 2S-[[2R-[N-(ŕerc-butoxykarbonyl)-N-(metyl)amino]propionyl]amino]-N-[2R-hydroxy-3-[[(4-metoxyfenyl)sulfonyl](2-metylpropyl)amino]-lS-(fenylmetyl) propyl]-2S-amino-3S-metylpentánamidu

Roztok 0,7 gramu (3,3 mmol) N-ŕ-BOC-N-metyl-D-alanínu v 5 ml bezvodého DMF sa ochladil na 0 °C, pridalo sa 0,7 gramu (5,0 mmol) HOBT a 0,7 gramu (3,8 mmol) EDC a zmes sa miešala tri hodiny. K reakčnému roztoku sa potom pridal roztok 1,7 g (3,3 mmol) 2S-amino-N-[2R-hydroxy-3-[[(4-metoxyfenyl)sulfonyl](2-metylpropyl)amino]-lS-(fenylmetyl)propyl]-3S-metylpentánamidu a 1,0 g (9,9 mmol) 4-metylmorfolinu v 5 ml bezvodého DMF a zmes sa miešala 16 hodín. Rozpúšťadlá sa odstránili vo vákuu a zvyšok sa rozdelil medzi 150 ml etylacetátu a 50 ml 5 % roztoku hydrogensíranu draselného. Vrstvy sa oddelili a organická vrstva sa preprala 50 ml objemami nasýteného roztoku hydrogenuhličitanu sodného, vody a soľného roztoku, potom sa vysušila nad bezvodým síranom horečnatým, prefiltrovala sa a zakoncentrovala vo vákuu, čím sa získal surový materiál. Čistenie sa uskutočnilo flash chromatografiou na silikagéli s použitím 30 - 50 % etylacetátu v hexáne a získalo sa 1,6 gramu (70 %) požadovaného produktu vo forme bielej tuhej látky, m/e = 711 (M+Li).

Časť B: Príprava 2S-[[2R-(N-metylamino)propionyl]amino]-N-[2R-hydroxy-3-[[(4-metoxyfenyl)sulfonyl](2-metylpropyl)amino]-lS-(fenylmetyl)propyl]-2S-amino-3S-metylpentánamidu, hydrochloridovej soli

K roztoku 1,6 gramu (2,2 mmol) produktu z časti A v 10 ml 1,4-dioxánu sa pridalo 20 ml (40 mmol) 4N HC1 v dioxánovom roztoku a zmes sa miešala 2 hodiny. Rozpúšťadlá sa odstránili vo vákuu, čím sa získala biela tuhá látka. Tuhá látka sa sušila postupným pridávaním a odstraňovaním vo vákuu troch objemov etanolu a potom troch objemov vody. Konečné sušenie sa uskutočnilo nad oxidom fosforečným (P₂Os) pri zníženom tlaku a pri izbovej teplote a získalo sa 1,2 gramu (86 %) požadovaného produktu vo forme HC1 soli, m/e = 611 (M+Li).

Príklad 26

Zlúčeniny podľa tohto vynálezu sú účinné inhibítory HIV proteázy. V opísaných enzýmových skúškach zlúčeniny uvedené v tu opísaných príkladoch inhibovali enzým

HIV. Výhodné zlúčeniny podľa tohto vynálezu a ich vypočítané hodnoty IC50 (50 % inhibujúca koncentrácia, t. j. koncentrácia, pri ktorej inhibítorová zlúčenina zníži aktivitu enzýmu o 50 %) sú uvedené v tabuľke 16. Enzýmová metóda je opísaná neskôr. Substrátom je 2-Ile-Nle-Phe(p-NO²-Gln-ArgNH₂. Pozitívnou kontrolou je MVT-101 (Miller, M. a kol., Science, 246, 1149 (1989)). Podmienky skúšky sú takéto:

Skúšobný tlmivý roztok: 20 mM fosforečnan sodný, pH 6,4 20 % glycerol 1 mM EDTA mM DTT

0,1 % CHAPS

Uuvedený substrát sa rozpustí v DMSO, potom sa zriedi v desaťnásobku skúšobného tlmivého roztoku. Výsledná koncentrácia substrátu v skúške je 80 μΜ. HIV proteáza sa zriedi v skúšobnom tlmivom roztoku na výslednú 12,3 nanomolámu koncentráciu enzýmu, vztiahnutú na mólovú hmotnosť 10780.

Výsledná koncentrácia DMSO je 14 % a výsledná koncentrácia glycerolu je 18 %. Skúšaná látka sa rozpustí v DMSO a zriedi sa v DMSO na desaťnásobok skúšobnej koncentrácie; pridá sa 10 μΐ preparátu enzýmu, materiály sa zmiešajú a zmes sa udržuje 15 minút pri teplote okolia. Reakcia enzýmu sa vyvolá prídavkom 40 μΐ substrátu. Zvýšenie fluorescencie sa sleduje v 4 časových bodoch (0, 8, 16 a 24 minút) pri teplote okolia. Každá skúška sa vykoná v dvoch miskách.

Predchádzajúce príklady sa môžu zopakovať rovnako úspešne generickým alebo špecifickým nahradením opísaných reaktantov a/alebo pracovných podmienok tohto vynálezu, ktoré sa použili v predchádzajúcich príkladoch.

Príklad 27

Účinnosť rôznych zlúčenín sa určila pomocou opísanej enzýmovej skúšky a bunkovou skúškou CEM.

Metóda skúšky inhibície HIV akútne infikovaných buniek je automatizovanou kolorimetrickou metódou založenou na tetrazóliu, ktorú v podstate publikovali Pauwles a kol., J. Virol. Metods, 20, 309 - 321 (1988). Skúšky sa vykonali na 96-jamkových tkanivových kultivačných doskách. Bunky CEM bunkového kmeňa CD4⁺ sa pestovali na médiu RPMI-1640 (Gibco) s prídavkom 10 % fetálneho teľacieho séra a potom sa pridal polybrén (2 pg/ml). Do každej z jamiek tkanivovej kultivačnej dosky sa naniesol objem 80 gl média obsahujúceho 1 x 10⁴ buniek. Do každej jamky sa pridal objem 100 μί skúšanej zlúčeniny rozpustenej v tkanivovom kultivačnom médiu (alebo médium bez skúšanej zlúčeniny ako kontrola) tak, aby sa dosiahla požadovaná výsledná koncentrácia, a bunky sa udržiavali 1 hodinu pri 37 °C. V kultivačnom médiu sa rozriedila zmrazená kultúra HIV-1 na koncentráciu 5 x 10⁴ TCID₅₀ na ml (TCID_S0 = dávka vírusu, ktorá infikuje 50 % buniek tkanivovej kultúry) a do každej jamky obsahujúcej skúšanú zlúčeninu a do jamiek obsahujúcich len médium (infikované kontrolné bunky) sa pridal objem 20 μΐ vírusovej vzorky. Podobne sa určila skutočná toxicita skúšanej zlúčeniny pridaním média bez vírusu do niekoľkých jamiek obsahujúcich skúšanú zlúčeninu. V súhrne, tkanivové kultivačné dosky obsahovali nasledujúce experimenty:

Bunky Liečivo Vírus L + --

2. ++

3. + -+

4. + ++

V experimentoch 2 a 4 boli výsledné koncentrácie skúšaných látok 1, 10. 100 a 500 pg/ml. Ako pozitívna liečivová kontrola sa použil buď azidothymidín (AZT), alebo dideoxyinozín (ddl). Skúšané zlúčeniny sa rozpustili v DMSO a zriedili sa v tkanivovom kultivačnom médiu tak, že výsledná koncentrácia DMSO nepresiahla v žiadnom prípade 1,5 %. DMSO sa pridal v príslušnej koncentrácii ku všetkým kontrolným jamkám.

Po pridaní vírusu sa bunky udržiavali 7 dní pri 37 °C v zvlhčenej atmosfére s 5 % CO₂. Skúšané zlúčeniny sa mohli pridať podľa želania v nultom, 2.a 5. dni. Na 7. deň po infikovaní sa bunky v každej jamke resuspendovali a z každej jamky sa odobrala 100 μ\ vzorka na skúšku. Ku každej 100 μΐ bunkovej suspenzii sa pridal objem 20 μ\ roztoku 3-(4,5-dimetyltiazol-2yl)-2,5-difenyltetrazoliumbromidu (MTT) v koncentrácii 5 mg/ml a bunky sa udržiavali 4 hodiny pri 27 °C v prostredí 5 % CO₂. Počas tejto inkubácie sa MTT metabolický redukoval živými bunkami, čoho dôsledkom bola tvorba sfarbeného formazánového produktu v bunkách. Ku každej vzorke sa pridalo 100 μΐ 10 % dodecylsulfátu sodného v 0,01 N HCI, aby bunky popraskali, a vzorky sa inkubovali cez noc. Pre každú vzorku sa určila absorbancia pri 590 nm s použitím mikrodoskového čítača Molecular Devices. Hodnoty absorbancie pre každú sadu jamiek sa porovnali a vyhodnotila sa vírusová kontrolná infekcia, reakcia neinfikovaných kontrolných buniek, ako aj cytotoxicita a antivírusová účinnosť skúšanej zlúčeniny.

Tabuľka 2

Zlúčeniny tohto vynálezu sú účinnými antivírusovými zlúčeninami a obzvlášť sú účinnými retrovírusovými inhibítormi, ako sa uviedlo. Predmetné zlúčeniny sú teda účinnými inhibítormi HIV proteázy. Predpokladá sa, že predmetné zlúčeniny budú tiež inhibovať iné retrovírusy, ako sú lentivírusy, menovite iné kmene HIV, napr. HIV-2, vírus leukémie ľudských T-buniek, respiračný syncitiálny vírus, vírus opičej imunodeficiencie, vírus mačacej leukémie, vírus mačacej imunodeficiencie, hepadnavírus, cytomegalovírus a pikomavírus. Predmetné zlúčeniny sú teda účinné pri liečbe a prevencii retrovírusových infekcií a/alebo pri zabránení šírenia retrovírusových infekcií.

Predmetné zlúčeniny sú tiež účinné pri zabránení rastu retrovírusov v roztoku. Ľudské aj zvieracie bunkové kultúry, ako sú T-lymfocytové kultúry, sa používajú na rozličné známe účely, ako sú výskumné a diagnostické postupy zahrňujúce kalibrácie a kontroly. Pred a počas pestovania a uchovávania bunkových kultúr sa môžu predmetné zlúčeniny pridať k bunkovému kultivačnému médiu v účinnej koncentrácii, aby sa zabránilo neočakávanej a nežiaducej replikách retrovírusu, ktorý môže byť neúmyselne, z neznámych alebo zo známych dôvodov prítomný v bunkovej kultúre. Vírus môže byť prítomný v pôvodnej bunkovej kultúre, napríklad je známe, že HIV je prítomný v ľudských T-lymfocytoch dlho predtým, než je detegovateľný v krvi, alebo počas vystavenia pôsobeniu vírusu. Toto využitie predmetných zlúčenín zabraňuje neuvedomelému alebo neúmyselnému vystaveniu výskumníka alebo lekára účinkom potenciálne letálneho retrovírusu.

Zlúčeniny tohto vynálezu môžu mať jeden alebo viac asymetrických atómov uhlíka a sú preto schopné existencie vo forme optických izomérov, ako aj vo forme ich racemických alebo neracemických zmesi. Optické izoméry sa môžu získať rozdelením racemických zmesí bežnými postupmi, napríklad vytvorením diastereoizomémych solí pôsobením opticky aktívnej kyseliny alebo zásady. Príkladmi vhodných kyselín sú kyselina vínna, diacetylvínna, dibenzoylvínna, ditoluoylvínna a gáfŕosulfónová; a potom separáciou zmesi diastereoizomérov kryštalizáciou, za čím nasleduje uvoľnenie opticky aktívnej zásady z týchto solí. Iný proces separácie optických izomérov využíva chirálnu chromatografickú kolónu optimálne zvolenú tak, aby sa maximalizovalo rozdelenie enantiomérov. Ešte ďalšou dostupnou metódou je syntéza kovalentných diastereoizomérnych molekúl reakciou zlúčeniny so vzorcom (I) s opticky čistou kyselinou v aktivovanej forme alebo s opticky čistým izokyanátom. Syntetizované diastereoizoméry sa môžu rozdeliť bežnými spôsobmi, ako je chromatografia, destilácia, kryštalizácia alebo sublimácia, a potom hydrolyzovať, čim sa dosiahne enantioméme čistá zlúčenina. Opticky aktívne zlúčeniny so vzorcom (I) sa môžu tiež získať použitím opticky aktívnych východiskových materiálov. Tieto izoméry môžu byť vo forme voľnej kyseliny, voľnej zásady, esteru alebo soli.

Zlúčeniny tohto vynálezu sa môžu použiť vo forme solí odvodených od anorganických alebo organických kyselín. K týmto soliam patrí, ale nie sú obmedzené iba na tieto: acetát, adipát, alginát, citrát, aspartát, benzoát, benzénsulfonát, bisulfat, butyrát, kamforát, gáfrosulfonát, diglukonát, cyklopentánpropionát, dodecylsulfát, etánsulfonát, glukoheptanoát, glycerofosfát, hemisulfát, heptanoát, hexanoát, fumarát, hydrochlorid, hydrobromid, hydrojodid, 2-hydroxyetánsulfonát, laktát, maleát, metánsulfonát, nikotinát, 2-naflalénsulfonát, oxalát, palmoát, pektinát, persulfát, 3-fenylpropionát, pikrát, pivalát, propionát, sukcinát, tartarát, tiokyanát, tosylát, mesylát a undekanoát. Taktiež zo zásaditých skupín obsahujúcich dusík je možné pripraviť kvartérne soli takými činidlami, ako sú nižšie alkylhalogenidy, ako je metylchlorid, etylchlorid, propylchlorid a butylchlorid, príslušné bromidy a jodidy; dialkylsulfáty, ako sú dimetylsulfát, dietylsulfát, dibutylsulfát a diamylsulfát, halogenidy s dlhým reťazcom, ako je decylchlorid, laurylchlorid, myristylchlorid a stearylchlorid a príslušné bromidy a jodidy, aralkylhalogenidy, ako je benzylbromid a fenyletylbromid, a ďalšie. Takto sa získajú produkty rozpustné alebo dispergovateľné vo vode alebo v oleji.

Príkladmi kyselín, ktoré sa môžu využiť na vytvorenie farmaceutický prijateľných kyslých prídavných solí sú také anorganické kyseliny, ako kyselina chlorovodíková, kyselina sírová a kyselina fosforečná, a také organické kyseliny, ako kyselina šťaveľová, maleínová, jantárová a citrónová. Ďalšími príkladmi sú soli alkalických kovov alebo alkalických zemín, ako je sodná, draselná, vápenatá alebo horečnatá soľ, alebo soli organických zásad.

Celková denná dávka podaná hostiteľovi naraz alebo v rozdelených dávkach môže byť napríklad od 0,001 do 10 mg/kg telesnej hmotnosti a deň, bežnejšie 0,01 až 1 mg. Jednotková dávka preparátu môže obsahovať toto množstvo v menších podieloch, ktoré tvoria spolu dennú dávku. Množstvo aktívnej zložky, ktoré sa môže miešať s nosičmi, aby sa pripravila jednoduchá dávková forma, sa mení v závislosti od liečeného hostiteľa a od konkrétneho spôsobu podávania.

Dávkovací režim na liečenie chorobného stavu zlúčeninami alebo preparátmi tohto vynálezu sa volí podľa mnohých faktorov, ako sú typ osoby, vek, hmotnosť, pohlavie, spôsob stravovania a zdravotný stav pacienta, vážnosť ochorenia, spôsob podávania, farmakologické hľadiská, ako je aktivita, účinnosť, farmakokinetické a toxikologické vlastnosti konkrétnej použitej zlúčeniny, v akej forme sa liečivo podáva a či sa zlúčenina podáva ako súčasť kombinácie liečiv. Použitý dávkovací režim sa teda môže značne meniť, a preto sa môže líšiť od uvedeného výhodného dávkovacieho režimu.

Zlúčeniny tohto vynálezu sa môžu podávať orálne, parenterálne, v inhalačných sprejoch, rektálne alebo povrchovo v dávkových jednotkách preparátov obsahujúcich bežné netoxické farmaceutický prijateľné nosiče, adjuvanty a vehikuly podľa potreby. Podávanie zvonka môže tiež zahŕňať transdermálne podávanie, ako sú transdermálne náplasti alebo ionoforézne prípravky. Výraz parenterálny, ako sa tu používa, zahrnuje podkožné injekcie, intravenózne, intramuskuláme a intrastemálne injekcie alebo infúzne techniky. Môžu sa pripraviť vstrekovateľné preparáty, napríklad sterilné vstrekovateľné vodné alebo olejnaté suspenzie, podľa známych postupov s použitím vhodných dispergujúcich alebo zmáčavých činidiel alebo suspenzných činidiel. Sterilným vstrekovateľným preparátom môže tiež byť sterilný vstrekovateľný roztok alebo suspenzia v netoxickej parenterálne prijateľnej riediacej látke alebo rozpúšťadle, napríklad, ako je roztok v 1,3-butándiole. K prijateľným nosičom a rozpúšťadlám, ktoré sa môžu použiť, patrí voda, Ringerov roztok a izotonický roztok chloridu sodného. Okrem toho sa ako rozpúšťacie alebo suspenzné prostredia bežne používajú sterilné stabilizované oleje. Na tento účel sa môže použiť nedráždivý stabilizovaný olej, ktorým môžu byť syntetické mono- a diglyceridy. Okrem toho pri príprave preparátov do injekcií nachádzajú použitie aj mastné kyseliny, ako je kyselina olejová.

Capíky na rektálne podávanie liečiva sa môžu pripraviť zmiešaním liečiva s vhodným nedráždivým excipientom, ako je kakaové maslo alebo polyetylénglykol, ktoré sú tuhé pri bežných teplotách, ale kvapalné pri rektálnej teplote, a preto sa v rekte topia a uvoľňujú liečivo.

K tuhým dávkovacím formám na orálne podávanie patria kapsuly, tablety, pilulky, prášky a granuly. V týchto tuhých dávkovacích formách sa aktívna zlúčenina môže miešať aspoň s jednou inertnou riediacou látkou, ako je sacharóza, laktóza alebo škrob. Takéto dávkovacie formy môžu tiež obsahovať, ako je bežné, prídavné látky, ako sú inertné zried’ovacie látky, napr. mazivá, ako je stearát horečnatý. V prípade kapsúl, tabliet a piluliek môžu dávkovacie formy tiež obsahovať tlmivé činidlá. Tablety a pilulky sa okrem toho môžu pripraviť s črevným povlakom.

Kvapalné dávkovacie formy na orálne podávanie môžu obsahovať farmaceutický prijateľné emulzie, roztoky, suspenzie, sirupy a elixíry obsahujúce inertné zried’ovadlá bežne používané v praxi, ako je voda. Takéto prípravky môžu tiež obsahovať adjuvanty, ako sú zmáčacie činidlá, emulgujúce a suspenzné činidlá, sladidlá, chuťové a vonné prísady.

Okrem toho, že sa zlúčeniny tohto vynálezu podávajú ako jediná farmaceutický účinná zložka, môžu sa tiež použiť v kombinácii s jednou alebo viacerými imunomodulátormi, antivírusovými prostriedkami alebo inými protiinfekčnými prostriedkami. Napríklad zlúčeniny tohto vynálezu sa môžu podávať v kombinácii s AZT, DDI, DDC alebo s inhibítormi glukozidázy, ako je N-butyl-1-deoxynojirimycín alebo jeho predlieková forma, na prevenciu a liečbu AIDS. Keď sa podáva v kombinácii, môžu sa terapeuticky účinné látky pripraviť ako oddelené kompozície, ktoré sa berú v tom istom čase alebo v rozdielnych časoch, alebo sa terapeuticky účinné látky užívajú vo forme jednej kompozície.

To, čo sa tu uviedlo, je len ilustráciou vynálezu a neznamená ohraničenie vynálezu iba na opísané zlúčeniny. Odchýlky a zmeny, ktoré sú zrejmé pre odborníka v problematike, sa pokladajú za súčasť a podstatu tohto vynálezu, ktorá je vymedzená v nasledujúcich patentových nárokoch.

Claims (11)

1. Zlúčenina všeobecného vzorca:

alebo jej farmaceutický prijateľná soľ alebo ester, kde

R¹ znamená alkylový radikál s 1 až 5 atómami uhlíka, alkenylový radikál s 2 až 5 atómami uhlíka, alkinylový radikál s 2 až 5 atómami uhlíka, hydroxyalkylový radikál s 1 až 3 atómami uhlíka, alkoxyalkylový radikál s 1 až 3 alkylovými a 1 až 3 alkoxylovými atómami uhlíka, kyanoalkylový radikál s 1 až 3 alkylovými atómami uhlíka, imidazolylmetylový radikál, -CH₂CONH₂, -CH₂CH₂CONH₂, -CH₂S(O)₂NH₂, -CH₂SCH₃, -CH₂S(O)CH₃, -CH₂S(O)₂CH_3j -C(CH₃)₂SCH_3j -C(CH₃)₂S(O)CH₃ alebo -C(CH₃)₂S(O)₂CH₃ radikál;

R² znamená radikál alkylu s 1 až 5 atómami uhlíka, aralkylu s 1 až 3 alkylovými atómami uhlíka, alkyltioalkylu s 1 až 3 alkylovými atómami uhlíka, aryltioalkylu s 1 až 3 alkylovými atómami uhlíka alebo cykloalkylalkylu s 1 až 3 alkylovými atómami uhlíka a s 3 až 6-členným uhlíkovým kruhom;

R³ znamená radikál alkylu s 1 až 5 atómami uhlíka, cykloalkylu s 5 až 8-členným kruhom alebo cykloalkylmctylu s 3 až 6-členným kruhom;

R¹⁰ znamená vodíkový, alkylový, hydroxyalkylový alebo alkoxyalkylový radikál, v ktorom alkyl aj alkoxy skupina majú každý 1 až 3 atómy uhlíka;

R¹¹ znamená alkylový radikál s 1 až 5 atómami uhlíka, hydroxyalkylový radikál s 1 až 4 atómami uhlíka, alkoxyalkylový radikál s 1 až 4 alkylovými atómami uhlíka, benzylový, imidazolylmetylový radikál, -CH₂CH₂CONH₂, -CH₂CONH₂, -CH₂CH₂SCH₃ alebo -CH,SCH₃ radikál alebo ich sulfónové alebo sulfoxidové deriváty;

R⁴ znamená aryl, pričom aryl, samotný alebo v kombinácii, znamená prípadne substituovaný fenylový alebo naftylový radikál;

R¹² a R¹³ nezávisle znamenajú vodíkový, alkylový, aralkylový, heteroaralkylový, cykloalkylový, cykloalkylalkylový, hydroxyalkylový, alkoxyalkylový, arylový alebo heteroarylový radikál, v ktorých alkyl má 1 až 5 atómov uhlíka, cykloalkyl je 3 až 6-členný cykloalkyl s prípadným príkondenzovaným benzénovým jadrom a heteroaryl je 5 až 6-členný heteroarylový kruh s prípadným prikondenzovaným benzénovým jadrom.

2. Zlúčenina podľa nároku 1 alebo jej farmaceutický prijateľná soľ alebo ester, v ktorej R¹ znamená alkylový radikál s 1 až 4 atómami uhlíka, alkenylový radikál s 2 až 3 atómami uhlíka, alkinylový radikál s 3 až 4 atómami uhlíka, kyanometylový, imidazolylmetylový, -CH₂CONH₂, -CH₂CH₂CONH₂, -CH₂S(O)₂NH₂, -CH₂SCH₃, -CH₂S(O)CH₃, -CH₂S(O)CH₃, -C(CH₃)₂SCH₃, -C(CH₃)₂S(O)CH₃ alebo -C(CH₃)₂S(O)₂CH₃ radikál;

R² znamená radikál alkylu s 3 až 5 atómami uhlíka, arylmetylu, alkyltioalkylu s 1 až 3 alkylovými atómami uhlíka, aryltiometylu alebo cykloalkylmetylu s 5 až 6-členným uhlíkovým kruhom;

R³ znamená alkylový radikál s 1 až 5 atómami uhlíka, cykloalkylmetylový radikál s 3 až 6-členným kruhom, cyklohexylový alebo cykloheptylový radikál;

R⁴ znamená fenylový, 2-naftylový, 4-metoxyfenylový, 4-hydroxyfenylový, 3,4-dimetoxyfenylový, 3-aminofenylový alebo 4-aminofenylový radikál;

R¹² a R¹³ nezávisle znamenajú vodíkový radikál, alkylový radikál s 1 až 5 atómami uhlíka, fenylalkylový radikál s 1 až 3 atómami uhlíka, 5 až 6-členný heteroaralkylový radikál s í až 3 alkylovými atómami uhlíka, cykloalkylový radikál s 3 až 6-členným kruhom, cykloalkylmetylový radikál s 3 až 6-členným kruhom, hydroxyalkylový radikál s 1 až 3 atómami uhlíka, metoxyalkylový radikál s 1 až 3 alkylovými atómami uhlíka alebo fenylový radikál.

3. Zlúčenina podľa nároku 2 alebo jej farmaceutický prijateľná soľ alebo ester, v ktorej R¹ znamená izopropylový, seÁ-butylový, fôrc-butylový, 3-propinylový, kyanometylový, imidazolylmetylový, -CH₂CONH₂, -CH₂SCH₃, -CH₂S(O)CH3, -CHjSÍOjjCHj, -QCHjjjSCHj, -QCH^SjOjCHj alebo -C(CH₃)₂S(O)₂CH₃ radikál;

R² znamená izobutylový, n-butylový, CH₃SCH₂CH₂-, fenyltiometylový, (2-naftyltio)metylový, benzylový, 4-metoxyfenylmetylový, 4-hydroxyfenylmetylový, 4-fluórfenylmetylový alebo cyklohexylmetylový radikál;

R³ znamená propylový, izoamylový, izobutylový, butylový, cyklohexylový, cykloheptylový, cyklopentylmetylový alebo cyklohexylmetylový radikál;

R^)o znamená vodíkový, metylový, etylový, propylový, metoxymetylový, metoxyetylový, hydroxymetylový alebo hydroxyetylový radikál;

R¹¹ znamená metylový, etylový, propylový, izopropylový, butylový, seá-butylový, izobutylový, /erc-butylový, hydroxymetylový, hydroxyetylový, metoxymetylový alebo metoxyetylový radikál;

R⁴ znamená fenylový, 2-naftylový, 4-metoxyfenylový alebo 4-hydroxyfenylový radikál; R¹² a R¹³ nezávisle znamenajú vodíkový, metylový, etylový, propylový, izopropylový, cyklopropylový, cyklobutylový, cyklopentylový, cyklohexylový, cyklohexylmetylový, benzylový, fenyletylový, 2-pyridylmetylový, 3-pyridylmetylový, 4-pyridylmetylový, 2-(2-pyridyl)etylový, 2-(3-pyridyl)etylový, 2-(4-pyridyl)etylový, furylmetylový, 2-furyletylový, 2-hydroxyetylový, 2-metoxyetylový alebo fenylový radikál.

4. Zlúčenina podľa nároku 3 alebo jej farmaceutický prijateľná soľ alebo ester, kde n znamená 1;

R¹ znamená .seZľ-butylový, tax-butylový, izopropylový, 3-propinylový, kyanometylový alebo -C(CH₃)₂S(O)₂CH] radikál;

R² znamená benzylový, 4-fluórfenylmetylový alebo cyklohexylmetylový radikál;

R¹⁰ a R¹¹ nezávisle znamenajú metylový alebo etylový radikál;

R⁴ znamená fenylový, 4-metoxyfenylový alebo 4-hydroxyfenylový radikál;

R¹² znamená vodíkový alebo metylový radikál; a

R¹³ znamená vodíkový, metylový, etylový, propylový, cyklopropylový, izopropylový, benzylový, 2-fenyletylový, 2-pyridylmetylový, 3-pyridylmetylový, 4-pyridylmetylový, 2-(2-pyridyl)ctylový, 2-(3-pyridyl)etylový, 2-(4-pyridyl)etylový, furylmetylový, 2-furyletylový alebo 2-metoxyetylový radikál.

5. Zlúčenina podľa nároku 1, v ktorej uvedená farmaceutický prijateľná soľ je soľou kyseliny chlorovodíkovej, soľou kyseliny sírovej, soľou kyseliny fosforečnej, soľou kyseliny oxálovej, soľou kyseliny maleínovej, soľou kyseliny jantárovej, soľou kyseliny citrónovej alebo soľou kyseliny metánsulfónovej.

6. Zlúčenina podľa nároku 5, v ktorej uvedená farmaceutický prijateľná soľ jc soľou kyseliny chlorovodíkovej, soľou kyseliny oxálovej, soľou kyseliny citrónovej alebo soľou kyseliny metánsulfónovej.

7. Kompozícia, vyznačujúca sa tým, že obsahuje zlúčeninu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 6 a farmaceutický prijateľný nosič.

8. Použitie zlúčeniny podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 6 na prípravu liečiva na inhibíciu retrovírusovej proteázy·

9. Použitie kompozície podľa nároku 7 na prípravu liečiva na liečenie retrovírusovej infekcie.

10. Použitie zlúčeniny podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 6 na prípravu liečiva na prevenciu replikácie retrovírusu.

11. Spôsob zabránenia replikácie retrovírusu in vitro, vyznačujúci sa tým, že zahrnuje aplikáciu účinného množstva zlúčeniny podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 6.