SK284539B6 - Použitie nikotínu, farmaceutické kompozície a farmaceutický kombinačný produkt - Google Patents

Abstract

Použitie nikotínu alebo jeho farmaceuticky prijateľnej soli, alebo derivátu spolu s farmaceuticky prijateľným nosičom na prípravu liečiva na dodávku nikotínu do rekta, hrubého čreva a/alebo terminálneho ilea pacienta na liečenie alebo profylaxiu, alebo remisiu zápalového ochorenia čriev. Rektálne podávateľná farmaceutická kompozícia alebo orálna farmaceutická kompozícia s postgastricky oddialeným uvoľňovaním, ktorá obsahuje nikotín alebo jeho soľ, alebo farmaceuticky prijateľný derivát spoločne s farmaceuticky prijateľným nosičom. Orálna kompozícia s postgastricky oddialeným uvoľňovaním, ktorá je vo forme enterosolventne potiahnutej kapsuly alebo kapsuly obsahujúcej enterosolventne potiahnuté mikrogranuly, alebo enterosolventne potiahnuté kapsuly obsahujúce enterosolventne potiahnuté mikrogranuly. Farmaceutický kombinačný produkt, ktorý obsahuje nikotín alebo jeho soľ, alebo farmaceuticky prijateľný derivát prispôsobený na dodávku do terminálneho ilea alebo hrubého čreva a zlúčeninu vybranú zo skupiny zahrnujúcej 5-ASA, sulfasalazín, asalazín, prednisolon alebo budesonid, na súčasné, oddelené alebo následné podávanie.ŕ

Description

Vynález sa týka použitia nikotínu alebo jeho farmaceutický prijateľnej soli, alebo derivátu na prípravu liečiva, rektálnej farmaceutickej kompozície, orálnej farmaceutickej kompozície a farmaceutického kombinačného produktu na dodávku nikotínu.

Doterajší stav techniky

Zápalové črevné choroby alebo poruchy (IBD) zahŕňajú spektrum prekrývajúcich sa klinických chorôb, pre ktoré ako sa zdá, chýba spoločná etiológia. IBD sú však charakterizované chronickým zápalom na rôznych miestach gastrointestinálneho (GI) traktu. Ilustratívne IBD zahŕňajú regionálnu enteritídu (alebo Crohnovu chorobu), idiopatickú ulceratívnu kolitídu, idiopatitickú proktokolitídu, pouchitídu a infekčnú kolitídu. Symptómy IBD môžu zahŕňať pretrvávajúcu hnačku, bolesť v bruchu, horúčku, bolesti kĺbov, kožné lézie a celkovú únavu. Zápalové stavy ulceratívnej kolitídy sú obmedzené na hrubé črevo na rozdiel od Crohnovej choroby, ktorá môže postihnúť hocijakú časť intestinálneho traktu.

Obvyklá liečba IBD zahŕňa orálne podanie, i. v. podanie a podanie do hrubého čreva kortikosteroidov a orálne podanie a podanie do hrubého čreva kyseliny 5-aminosalicylovej (Edsbacker et al., Gastroenterology 104:A695 (1993); Greenberg et al., NBJM 317:1625-29 (1987). Ďalší spôsob liečenia IBD zahŕňa cyklosporín, spôsob jeho podávania je však obmedzený na podávanie orálne, pretože podávanie do hrubého čreva nie je účinné (Gastroenterology 1994, 108:1429-1435).

Bežne je dostupných niekoľko aplikačných foriem liečiv určených pre hrubé črevo, ktoré zahŕňajú klyzmy (Sutherland et al., Med. Clin. North Amer., 74:119 (1990)); rektálne peny (Drug Ther.Bull., 29:66 (1991); a orálne prípravky s oddialeným uvoľňovaním vo forme enterosolventných toboliek, ktoré sa rozpadajú pri pH 7 v terminálnom ileu (Schroeder et al., NEJM., 317:1625 (1987)).

Bolo zistené, že karboméry podporujú tvorbu gélu s mucínovými monomérmi z tak žalúdočného ako črevného slizu (Pullan et al., Gut., 34:676-9 (1993)), a rovnako môžu tiež inhibovať aktivitu fekálnej proteázy, pôsobiacu mukolýzu a solubilizáciu prilipnutej vrstvy gólového slizu. Táto inhibícia mukolýzy zosilňuje vrstvu slizu v hrubom čreve, ktorá je pri ulceratívnej kolitíde nedostatočná, a ktorá môže mať úlohu v jej patogenéze (Hutton et al., Clin. Sci., 78:265-71 (1990)).

Vykonané štúdie naznačujú existenciu významnej epidemiologickej väzby medzi ulceratívnou kolitídou (UC) a anamnézou fajčenia pacientov. Autori niekoľkých prác uvádzajú, že výskyt UC u nefajčiarov je vyšší ako u súčasných fajčiarov. Okrem toho zo štúdií vyplýva, že pri bývalých fajčiaroch je rovnako väčšie riziko vývoja UC ako pri fajčiaroch fajčiacich celý život. Ďalej sa zdá, že pri nefajčiaroch, ktorí boli v detstve vystavení pasívnemu fajčeniu tabaku hrozí v priebehu života väčšie riziko vývoja ulceratívnej kolitídy ako pri nefajčiaroch.

Tieto pozorovania, podľa ktorých fajčenie vedie k zlepšeniu aktívnej kolitídy viedla k hodnoteniu použitia nikotínu ako terapeutického prostriedku. Pretože by bolo neetické žiadať pacientov aby začali fajčiť, bol nikotín na liečbu kolitídy podávaný vo forme polakrvlexovej gumy a transdermálnej náplasti (Roberts et al., Br. Med. J., 285:440 (1982); Srivastava et al., Eur. J. Gastro. & Hepat., 3:815-6 (1991); Pullman et al., The New England Joumal of Medicíne,

March 1994, 811-815; Thomas et al., The New England Joumal of Medicíne, Apríl 1995, 998-992). Veľkou výhodou týchto spôsobov podania je, podobne ako pri fajčení cigariet, že dávku je možné starostlivo riadiť, čo je nutné s ohľadom na návykovú a toxickú podstatu nikotínu. Napríklad, pokiaľ pacientovi nie je dobre, môže náplasť jednoducho sňať. Tento spôsob však nie jc možné aplikovať pri prípravkoch podávaných i. v. a orálnym spôsobom.

Ale dlhodobé podávanie nikotínu pomocou polyakrilexovej gumy alebo transdermálnou náplasťou má obmedzené použitie s ohľadom na systemické vedľajšie účinky a rovnako účinky vlastné pre špecifické pomocné látky slúžiace na podávanie. Napríklad podávanie nikotínu vo forme žuvacej gumy má za následok rôznu absorpciu a široké rozmedzie hladín nikotínu v plazme. Dlhodobé podávanie formou transdermálnej náplasti je obmedzené pomerne vysokým výskytom dermatologických vedľajších účinkov. Hlavné vedľajšie účinky podávania nikotínu uvádzané v uvedených prácach zahŕňajú nevoľnosť, vracanie, bolesti hlavy, nespavosť, ospalosť, potenie, presynkopu a tras, a v mnohých prípadoch prinútia pacienta k vysadeniu liečby. Najmä v Pulmanovej práci sa uvádza, že u troch pacientov bola vysadená liečba kvôli neznesiteľným vedľajším účinkom počas troch dní, u dvoch ďalších neskoršie, a podávaná dávka musela byť znížená u ďalších šiestich pacientov. Thomas et al., rovnako znížili dávku nikotínu v náplasti z 25 mg na 15 mg denne pri pokusu znížiť vedľajšie účinky na znesiteľnú hladinu, ale uvedený spôsob tak stratil účinnosť.

Existuje teda stále potreba bezpečného a účinného spôsobu liečenia IBD.

Podstata vynálezu

Autori vynálezu teraz s prekvapením zistili, že nikotín dostupný v terminálnom ileu, rekte a/alebo hrubom čreve je pre pacientov trpiacich IBD prinajmenšom rovnako účinný ako jeho vysoké dávky vo forme transdermálnych náplastí a významne redukuje uvedené vedľajšie účinky, ktoré sú sprievodné pre liečenia náplasťami. Ešte viac je prekvapujúce, že známe spôsoby liečby, ako pomocou cyklosporínu, ktoré sú veľmi účinné, úplne zlyhávajú pri podávaní do hrubého čreva. Ďalej sa nepredpokladalo, že pri návykovom a toxickom prostriedku akým je nikotín, ktorého vedľajšie účinky spôsobili, že pri veľa pacientoch musela byť prerušená liečba, by mohol následne byť spracovaný do formy poskytujúcej bezpečnú a dlhodobú liečbu v podstate bez uvedených vedľajších účinkov.

Vynález poskytuje terapeutický spôsob liečby zápalového ochorenia čriev (IBD) zahŕňajúci lokálne podanie nikotínu v množstve účinnom na zníženie symptómov IBD do rekta, hrubého čreva a/alebo terminálneho ilea pacientovi, u ktorého je nutná liečba. Podľa jedného rozpracovania vynálezu sa nikotín podáva orálne, pomocou jednotkovej dávkovej formy, uvoľňujúcej selektívne nikotín v terminálnom ileu a/alebo hrubom čreve pacienta. Podľa ďalšieho rozpracovania vynálezu sa nikotín účinne podáva do hrubého čreva rektálnym podaním klyzmového prípravku a/alebo pomocou rektálnej peny obsahujúcej nikotín. Nikotín je možné rovnako dodať do ilea alebo hrubého čreva pacientovi trpiacemu IBD podávaním enterosolventnej jednotkovej dávkovej formy. Vynález tiež poskytuje novú kompozíciu osobitne vhodnú na podanie nikotínu do hrubého čreva obsahujúcu zositované polyméry kyseliny polyakrylovej v komplexoch s nikotínom.

SK 284539 Β6

Podľa prvého aspektu vynálezu, vynález zahŕňa nikotín alebo jeho farmaceutický prijateľnú soľ, alebo jeho derivát na prípravu liečiva určeného na podanie do rekta, hrubého čreva a/alebo ilea pacientovi vyžadujúcemu liečbu, profylaxiu alebo zachovanie remisie zápalového ochorenia čriev.

Výraz hrubé črevo je v tomto texte používaný tak, že zahŕňa slepé črevo, vzostupné hrubé črevo, pečeňovú ílexúru, slezinovú flexúru, zostupné hrubé črevo a esovitú časť hrubého čreva.

Počas štúdií s tekutými klyzmami obsahujúcimi hydrogenvinánovú soľ nikotínu autori vynálezu zistili, že vedľajšie účinky boli veľmi obmedzené, pretože pacient ležal na boku v polohe na ľavo, ale boli zvýšené, keď pacient bol v polohe v sede. Vo výhodnom rozpracovaní podľa vynálezu je nikotín dodávaný vo forme komplexu nikotínu a polyakrylátu, pri ktorom je závislosť od polohy pacienta oveľa menšia a zvyšuje sa tak komfort pacienta počas liečenia. Komplex nikotín-polyakrylát môže byť dodávaný rektálne vo forme klyzmy alebo peny, alebo vo forme produktu s oddialeným uvoľnením až po priechode žalúdkom. Rovnako ďalší nikotín obsahujúce tablety s oddialeným uvoľňovaním až po priechode žalúdkom opísané v tejto prihláške majú rovnako podobné prospešné účinky.

V ďalšom osobitne výhodnom rozpracovaní podľa vynálezu, klyzma obsahujúce nikotín-polyakrylátový komplex a trietanolamin (TRIS) ako tlmivý roztok, má vedľajšie účinky ďalej znížené až na minimum.

Výraz klyzma použitý v tomto texte znamená tekuté črevné nálevy, ktoré je možné zahustiť gumovitými látkami a podobne, a črevnc peny, ktoré expandujú do hrubého čreva po výtoku z tlakovej nádobky.

Podrobný opis vynálezu

Nikotín je organická zlúčenina vyskytujúca sa v listoch tabaku a je tvorený pyridínovým (hydrofilným) a pyrolidínovým (hydrofóbnym) kruhom, ktoré umožňujú tvorbu roztokov v širokom rozsahu rozpúšťadiel, ktoré zahŕňajú vodu, alkohol, éter, chloroform, petrolej a oleje. Nikotín vo forme bázy (tekutý pri teplote miestnosti) je pomerne prchavý, a ľahko sa absorbuje z membrán slizníc a z neporušenej kože. Na rozdiel od bázy sú soli nikotínu (pri teplote miestnosti kryštalické), veľmi stabilné a kožou sa neabsorbujú. Napríklad hydrogenvínanová soľ nikotínu obsahuje jednu molekulu nikotínu spojenú s dvoma molekulami vinami a jednou molekulou vody. Táto zlúčenina už bola skôr hodnotená vo farmakokinetických skúškach s orálnym a i. v. podaním (Miller et al., Chest 5:527 (1982); Benowitz et al., Clin. Pharmacol. Ther., 49:270 (1991)).

V praktickom rozpracovaní podľa vynálezu je možné použiť každý farmakologicky prijateľný derivát alebo metabolit nikotínu, ktorý má farmakoterapeutické vlastnosti podobné nikotínu. Tieto deriváty a metabolity sú v odbore známe (Glenn et al., J. Org. Chem., 43:2860-2870 (1978); Dominiak et al., Klin Wochenschr, 63:90-92 (1985)) a zahŕňajú oxid nikotínu a kotinín.

V praktickom rozpracovaní podľa vynálezu je možné použiť každú farmaceutický prijateľnú soľ kyseliny alebo kovu. Osobitnou charakteristickou vlastnosťou nikotínu je jeho schopnosť tvoriť soli s takmer každou kyselinou a dvojné soli s veľa kovmi a kyselinami. Kyseliny, ktoré je možné použiť na prípravu farmaceutický prijateľných solí kyselín s nikotínom sú kyseliny tvoriace netoxické soli, t. j. soli obsahujúce farmaceutický prijateľné anióny, ako sú soli zahŕňajúce hydrochlorid, hydrobromid, hydrojodid, dusičnan, síran alebo hydrogensíran, fosforečnan alebo kyslý fosforečnan, octan, mliečnan, citrát alebo kyslý citrát, vínan alebo hydrogenvínan, jantarán, maleínan, fumarát, glukonát, sacharát, benzoát, metánsulfonát, etánsulfonát, benzénsulfonát, p-toluénsulfonát, gáfoman a pamoát. Osobitne výhodné soli sú vínan a hydrogenvínan.

Hoci nie je známe akým spôsobom pôsobí nikotín pri liečbe ulceratívnej kolitídy, existuje tu viac možností. Po prvé, bolo už preukázané, že nikotín potlačuje tak humorálnu ako bunkovú imunitu a tieto imunosupresívne vlastnosti môžu mať určitý terapeutický dopad na ulceratívnu kolitídu.

Po druhé, leukotrién sprostredkovaný zápalovým procesom sa zdá byť dôležitým faktorom v patogenéze kolitídy. Zdá sa, že nikotín znižuje tvorbu eikozanoidov zahŕňajúcich prosta-glandín E, 6-keto-PGFla, leukotrién B4 a leukotrién C4/D4/E4.

Po tretie sa preukázalo, že u pacientov trpiacich kolitídou existuje v hrubom čreve abnormálna tvorba hlienu a to tak kvalitatívne ako kvantitatívne. Nikotín však, ako sa zdá, zvyšuje syntézu slizu na hladiny pozorované u zdravých subjektov. Okrem toho boli pri králikoch, ktorým boli podané vysoké dávky nikotínu, pozorované v porovnaní s kontrolnými zvieratami väčšie hrúbky slizu.

Po štvrté nikotín zvyšuje cirkulujúci ACTH a plazmový kortizol. Toto zvýšenie endogénnych kortikosteroidov môže mať určitý prospešný vplyv na kolitídu. Zaujímavé je, že tento efekt sa zvyšuje podávaním exogénneho steroidu.

Na záver je možné uviesť zverejnenie, že pacienti s ulceratívnou kolitídou majú významne vyšší rektálny krvný prietok ako kontrolní pacienti, a že nikotín môže znížiť rektálny krvný prietok na normálne hodnoty.

Podľa jedného výhodného rozpracovania predloženého spôsobu sa nikotín podáva do hrubého čreva vo forme klyzmového prípravku, ktorý sa aplikuje rektálne do dolného hrubého čreva. Vhodné klyzmové prípravky obsahujú účinné množstvo nikotínu rozpusteného alebo dispergovaného vo vhodnom tekutom nosnom vehikulu, ako je voda, alkohol alebo vodno-alkoholická tekutina. Nosné vehikulum sa výhodne zahustí prírodným alebo syntetickým zahusťovadlom ako sú gumy, akryláty alebo modifikované celulózy. Tieto prípravky môžu tiež obsahovať účinné množstvá klzných látok, ako je prírodný alebo syntetický tuk alebo olej, t. j. triglycerid mastnej kyseliny alebo lecitín. Ako namáčacie prostriedky a dispergačné činidlá môžu byť včlenené netoxické neionogénne povrchovo aktívne látky. Jednotkové dávky klyzmových prípravkov je možné podávať vopred plnené do vakov alebo injekčných striekačiek. Nosné vehikulum môže tiež obsahovať účinné množstvo penotvomého prostriedku ako je n-bután, propán alebo izobután. Tieto prípravky je možné aplikovať z tlakového injektážneho kontejnera tak, že vehikulum sa vpraví do hrubého čreva vo forme peny, ktorá zamedzuje jej únik z cieľového miesta.

Podľa ďalšieho výhodného rozpracovania sa nikotín podáva orálnym spôsobom požitia. Účinné množstvo nikotínu je možné podať lokálne do hrubého čreva pacienta orálnym požitím jednodávkovej formy zahŕňajúcej pilulku, tabletu alebo tobolku, obsahujúcu účinné množstvo nikotínu v enterosolventnom poťahu umožňujúcom uvoľňovanie z uvedenej jednodávkovej formy v spodnej časti intestinálneho traktu, napríklad v ileu a v hrubom čreve pacienta. Enterosolventné poťahy zostávajú v žalúdku intaktné, ale rozpúšťajú sa a uvoľňujú obsahy uvedenej dávkovej formy len čo dosiahnu oblasť, kde pH je optimálne pre použitý poťah. Účelom enterosolventného poťahu je významne predĺžiť uvoľnenie nikotínu, kým nedosiahne cieľové miesto v ileu alebo v hrubom čreve. Pretože nikotín lokálne podaný týmto spôsobom do tkaniva hrubého čreva sa len asi z 20 % absorbuje do krvného riečišťa (vztiahnuté na podanie rektálne), je možné sa tak vyhnúť alebo obmedziť systemické vedľajšie účinky nikotínu.

Na enterosolventný poťah farmaceutických dávkových foriem sa používa technológia poťahu vodným filmom. Orálne dávkové formy obsahujúce nikotín s predĺženým uvoľnením majú potenciálnu výhodu v prenose takmer všetkého nikotínu do ilea alebo do hrubého čreva a v ľahkej aplikačnej forme, ktorá teoreticky umožňuje vyhnúť sa zvýšenej systemickej rektálnej absorpcii, ktorú je možné pozorovať pri klyzmách. Okrem toho, enterosolventne potiahnutý nikotín nemá dermatologické vedľajšie účinky ktoré sú priamo vztiahnuté k transdermálnemu podaniu náplasťami.

Vhodný enterosolventný poťah je teda taký, ktorý zostáva intaktný v prostredí nižšieho pH žalúdku, ale ľahko sa rozpúšta pri dosiahnutí optimálneho pH na rozpustenie daného poťahu. To môže byť v rozmedzí medzi pH 3 až 7,5 v závislosti od chemického zloženia enterosolventného poťahu, ale výhodne je v rozmedzí medzi asi 6,8 až 7,2. Hrúbka poťahu je závislá od parametrov rozpustnosti poťahového materiálu a miesta určenom na liečenie.

Najrozšírenejším používaným polymérom pre enterosolventný poťah je acetát-ftalát-celulózy (CAP). Napriek tomu má CAP optimálne disolučné pH nad 6 a môže tak dôjsť k skoršiemu uvoľneniu liečiva. Ďalším vhodným polymérom je polyvinylacetátftalát (PVAP), ktorý menej prepúšťa vlhkosť a žalúdočnú šťavu, je stabilnejší proti hydrolýze, ale môže sa rozpúšťať pri nižšom pH, čo môže mať za následok predčasné uvoľnenie nikotínu v duodénu.

Ďalším dostupným polymérom je fialát hydroxypropylmetylcelulózy. Táto zlúčenina má podobnú stabilitu ako PVAP a disociuje v rovnakom rozmedzí pH. Ďalšie príklady bežne používaných polymérov zahŕňajú polyméry na báze kyseliny metakrylovej, napríklad kopolymérov esterov kyseliny metakrylovej s kyslými ionizovateľnými skupinami, ako je Eudragit L, S alebo LS, alebo ich zmesi, ktorých výber závisí od miesta požadovaného rozpustenia poťahu. Dávkové formy s poťahom tvoreným Eudragitom, ktoré sa rozpúštajú v ileu pri pH asi 6,8 a v terminálnom ileu a v slepom čreve pri pH asi 7,2 boli vyvinuté pre transport kyseliny 5-aminosalicylovej a je možné ich použiť v spôsobe podľa vynálezu.

Všeobecne sú výhodné hrúbky poťahov od asi 25 do 200 pm a najmä 75 až 150 pm pri použití asi 3 až 25 mg, výhodne 8 až 15 mg kyslého poťahového materiálu na cm² povrchu tablety alebo tobolky. Presná hrúbka poťahu však bude závisieť od parametrov rozpustnosti použitého kyslého materiálu a miesta určenom na aplikáciu.

Prípravky s riadeným uvoľňovaním je možné získať buď mikrogranuláciou nikotínovej zlúčeniny potiahnutej semipermeabilnou membránou ako etylcelulózou, alebo potiahnutím granúl lakovou vrstvou obsahujúcou akrylovú živicu na báze esterov akrylovej alebo metakrylovej kyseliny s nízkym obsahom kvartemých amóniových skupín vo vopred stanovenom molámom pomere. Vhodné živice zahŕňajú Eudragit RL a RS. Potiahnuté granuly potom môžu byť zlisované do formy tabliet alebo naplnené do tvrdých želatínových toboliek vhodných na orálne podanie.

Dávková forma obsahujúca nikotín, určená buď na rektálne, alebo orálne podanie, môže rovnako zahŕňať komplexnú väzbu so suspendačným alebo zahusťovacím prostriedkom na predĺžené uvoľňovanie nikotínu z tejto dávkovej formy. Osobitne výhodné rozpracovanie podľa vynálezu zahŕňa polyméry kyseliny akrylovej, výhodne karboméry (karboxypolymetylén), čo sú syntetické polymé ry kyseliny akrylovej s vysokou molekulovou hmotnosťou zositované polyfunkčnými skupinami ako je polyalylsacharóza. Všeobecne obsahujú karboméry 50 - 70 % skupín tvorených zvyškami karboxylových kyselín.

Pri použití orálnej dávkovej formy podľa vynálezu sa karboméry hydratujú a napúčaním vytvárajú gél, ktorý spomaľuje uvoľňovanie nikotínu a jeho absorpciu. Nikotínkarbomérový komplex je mukoadhezívny a zachytáva sa na slize hrubého čreva, čím potenciálne maximalizuje nikotín/karbomérový účinok na mukózu hrubého čreva a obmedzuje systemickú absorpciu.

Karboméry sú dostupné vo forme jemných bielych práškov, ktoré po dispergácii vo vode tvoria kyslé koloidné suspenzie (1 % disperzia má pH približne 3) nízkej viskozity. Neutralizácia týchto suspenzií použitím bázy, napríklad hydroxidu sodného, draselného alebo amónneho, amínov a alkanolamínov s nízkou molekulovou hmotnosťou vedie k tvorbe čírych, priesvitných gélov. Soli nikotínu, ako je chlorid nikotínu, tvoria s karbomérmi stabilné, vo vode rozpustné komplexy pri pH asi 3,5 a stabilizujú sa na optimálne pH, ktoré je pri asi 5,6.

Podľa jedného rozpracovania vynálezu je uvedeným karbomérom Carbopol. Tieto polyméry sú obchodne dostupné od firmy B. F. Goodrich pod označením Carbopol 420,430,475,488,493,910,934, 934P a podobne. Carbopoly sú univerzálne polyméry s riadeným uvoľňovaním ako je to opísané v práci Brock (Phar-macoterapy, 14:430-7 (1994)) a Durrani (Pharmaceutical Res. (Supp.), 8:S-135 (1991)) a náležia k skupine karbomérov, syntetického pôvodu, s vysokou molekulovou hmotnosťou, nelineárnych polymérov kyseliny akrylovej, zositovaných polyalkenylpolyéterom. V osobitne výhodnom rozpracovaní je týmto karbomérom Carbopol^R 974P NF.

Pri príprave komplexov nikotín/karbomér sa karbomér suspenduje vo vhodnom rozpúšťadle ako je voda, alkohol alebo glycerín. Výhodne sa karbomér zmieša s vodou, výhodne s deionizovanou vodou. Tieto zmesi majú zloženie napríklad v rozmedzí od 0,002 do 0,2 gramov karboméru na ml rozpúšťadla, výhodne v rozmedzí od od 0,02 do 0,1 gramov na ml rozpúšťadla. Zmes sa intenzívne mieša pri teplote miestnosti až do tvorby koloidných suspenzných foriem. Disperzia sa môže miešať v mixéri s lopatkovým rotorom, a prášok je možné pridávať pomaly za presiatia do víru vytvoreného mixérom pri použití 500 mikrónového mosadzného sita. Tento spôsob umožní dostatočné namočenie prášku a zabráni, aby z prášku vznikli zhluky častíc ktoré sa potom obťažne namáčajú a dispergujú.

Nikotín alebo soľ nikotínu je možné riediť každým farmaceutický prijateľným organickým rozpúšťadlom. Vo výhodnom rozpracovaní je rozpúšťadlom alkanol ako je etanol. Zmesi môžu byť napríklad v rozmedzí od 0,01 do 10 gramov nikotínu na ml rozpúšťadla, výhodne od 0,5 do 5 gramov nikotínu na ml rozpúšťadla. Tento roztok sa potom pridá po kvapkách k suspenzii karboméru a zmes sa kontinuálne mieša, kým sa nevytvorí gél homogénnej konzistencie. Výhodne sa nikotm/komplex pripraví spojením 1 gramu nikotínu alebo soli nikotínu s 0,1 až 100 gramami karboméru, výhodnejšie s 1 až 50 gramami karboméru. S prebiehajúcou neutralizáciou karboméru sa môže objaviť postupné zahusťovanie suspenzie. Komplex sa rovnako zbieli. Táto fyzikálna zmena viskozity zodpovedá neutralizácii kyseliny bázou.

Potom sa gél vysuší. Podľa jedného rozpracovania podľa vynálezu sa gél vysuší vo vákuu. Gél sa napríklad rozprestrie na sklenenú dosku a suší sa vo vákuu asi 24 hodín pri 50 °C. Alternatívne sa gél môže vymraziť. Tieto spôsoby sú v odbore dobre známe.

Nikotín/karbomérové komplexy sa potom spracujú do pevných dávkových foriem, pričom je možné aplikovať farmaceutický prijateľný poťah, ako je uvedené skôr, na nekomplexovaný nikotín. Tento komplex môže byť napríklad potiahnutý enterosolventne, čím sa oddiali uvoľnenie nikotín/karbomérového komplexu až do dosiahnutia ilea alebo hrubého čreva; týmto spôsobom sa maximalizuje jeho účinok na hrubé črevo. Tento nikotín/karbomérový komplex sa pravdepodobne neabsorbuje a teoreticky predlžuje a zvyšuje účinok nikotínu na sliznicu hrubého čreva. Tobolky je možné potiahnuť filmom z Eudragitu a ich obsah je možné potiahnuť buď vo forme prášku, alebo vo forme mikrogranúl, alebo mikrosfér.

Okrem možnosti orálneho podávania, komplexy nikotín/karbomér je možné podávať rektálne formou tekutých klyziem. Tekuté klyzmy sa pripravujú v podstate spôsobom uvedeným skôr prídavkom účinného množstva nikotin/karbomérového komplexu do vhodného tekutého nosiča. Nosné vehikulum sa výhodne zahustí zahusťovacími prostriedkami a môže rovnako obsahovať účinné množstvo klznej látky. Jednotkové dávky klyzmových prípravkov je možné podávať plnené z vakov alebo injekčných striekačiek. Karboméry samotné môžu mať určitú terapeutickú úlohu v ulceratívnej kolitíde pri podaní vo forme klystíru.

Je potrebné si uvedomiť, že množstvo nikotínu alebo jeho aktívnej soli, alebo derivátu, potrebné pri liečbe sa bude meniť nielen v závislosti od konkrétnej vybranej soli, ale tiež v závislosti od spôsobu podania, v podstate stavu určeného na liečbu, a veku a kondície pacienta, a nakoniec od úvahy ošetrujúceho alebo klinického lekára.

Všeobecne však, pri rektálnom podaní nikotínu, je vhodná dávka v rozmedzí od asi 0,001 do až asi 1,5 mg/kg, výhodne je v rozmedzí od 0,01 do 0,20 mg/kg, a najvýhodnejšie je v rozmedzí od 0,04 do 0,10 mg/kg, vztiahnuté na nikotín vo forme voľnej bázy. Výhodne sa nikotín rektálne podáva raz alebo dvakrát denne.

Vztiahnuté na priemernú hmotnosť pacienta 70 kg je výhodná priemerná dávka nikotínu od asi 0,07 mg do 105 mg, výhodnejšie je asi 0,7 mg do asi 36 mg, ešte výhodnejšie je v rozmedzí od asi 0,7 mg do asi 14, ďalej ešte výhodnejšie je asi 1 mg až 12 mg, ešte viac výhodne je v rozmedzí od asi 3 mg do asi 7 mg a najvýhodnejšie je asi 6 mg.

Všeobecne pri orálnom podaní nikotínu je vhodná dávka v rozmedzí od asi 0,001 až asi 1,5 mg/kg, výhodne je v rozmedzí od 0,01 do 0,20 mg/kg, najvýhodnejšie je v rozmedzí od 0,04 do 0,10 mg/kg, vztiahnuté na nikotín vo forme voľnej bázy. Výhodne sa nikotín podáva orálnym spôsobom 1 až 4-krát denne, a ešte výhodnejšie 3 - 4-krát denne, i keď je možné navrhnúť častejšie dávkovanie, napríklad keď je žiaduce podávanie každú hodinu. U pacienta s hmotnosťou 70 kg je možné použiť uvedené denné dávky.

Uvedená zlúčenina sa výhodne podáva orálne v jednodávkovej forme; napríklad s obsahom 0,10 až 20 mg, výhodne 0,5 až 10 mg, a najvýhodnejšie 3 až 6 mg účinnej zložky na jednotku dávkovej formy.

Uvedené dávky sa aplikujú tak na liečbu aktívnej IBD, ako na zachovanie remisie.

V štúdiách opísaných v tejto prihláške sú porovnané biologické dostupnosti a farmakokinetické parametre po podaní šiestimi rôznymi spôsobmi: i. v. podaním; orálnym podaním; hydrofilnou klyzmou (kyslou a bázickou) a hydrofóbnou klyzmou (kyslou a bázickou). Do tejto prospektívnej randomizovanej štúdie bolo zahrnutých tridsať (30) zdravých dobrovoľníkov. Všetky subjekty boli podrobené dvom hodnoteniam (i. v. a nie-i. v.) v intervale najmenej jeden týždeň. Skupina bola rozdelená rovnomerne na 5 nie

i.v. skupín: hydrofilná rektálna klyzma (kyslá alebo bázická); hydrofóbna rektálna klyzma (kyslá alebo bázická) a orálne podanie. Koncentrácie nikotínu v plazme boli merané pred podaním a počas 8 hodinového intervalu po podaní.

Stredná biologická dostupnosť pri orálnom podaní bola 19 (10 %); stredné biologické dostupnosti pre rektálne podanie klyzmy boli: hydrofilné kyslé podanie 16 (7 %); hydrofilné bázické podanie 14 (6 %); hydrofóbne kyslé podanie 25 (7 %); a hydrofóbne bázické podanie 15 (4 %). Medzi týmito piatimi spôsobmi podania nebol štatistický rozdiel v biologickej dostupnosti a všetkých 5 spôsobov transportu malo významne menšiu biologickú dostupnosť ako bola biologická dostupnosť pre i. v. podanie nikotínu 100 (0 % (p<0,01). Vedľajšie účinky sú v priamej korelácii s koncentráciami nikotínu v plazme. Orálne podanie nikotínu a jeho podanie do hrubého čreva má teda nižšiu alebo pominuteľnú biologickú dostupnosť a tieto podania sú dobre tolerované.

Najúčinnejšie sa javí použitie vynálezu pri notorických nefajčiaroch alebo pri fajčiaroch, ktorí prestali fajčiť, i keď môže byť prospešné aj pri ťažkých fajčiaroch a občasných fajčiaroch. Je to tak najmä preto, že nikotín je možné dodávať v terapeutických dávkach bez vzniku netolerovateľných vedľajších účinkov. I keď prospešné účinky vynálezu môžu získať všetci pacienti, ktorí trpia IBD, osobitne prospešná je aplikácia tejto liečby pri pacientoch s ťažkou ulceratívnou kolitídou, ktorí nereagujú na obvyklé terapie prvej voľby, ako sú liečby pomocou kortikosteroidov a 5-ASA. Spôsob podľa vynálezu je možné použiť tak pri liečbe aktívnej choroby, ako pri liečbe pacientov v remisii.

Hoci je možné spôsob podľa vynálezu použiť na liečbu IBD v monoterapii, autori vynálezu našli osobitne dobrý a synergistický účinok pri súčasnom podávaní s 5-ASA (mesalazin), sulfasalazinom, asalazinom, prednisolonom (a ďalšími kortikosteroidmi) alebo budesonidom.

Ďalším aspektom vynálezu je farmaceutický kombinačný produkt obsahujúci nikotín alebo jeho soľ, alebo jeho farmaceutický prijateľný derivát, prispôsobený na transport do rekta, terminálneho ilea a/alebo hrubého čreva, a zlúčeniny vybrané zo skupiny zahŕňajúcej 5-ASA, sulfasalazin, asaiazin, prednisolon alebo budesonid, na súčasné, oddelené alebo následné podanie.

Vynález je ďalej opísaný pomocou nasledujúcich podrobných príkladov a nákresov.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obr. 1 znázorňuje krivku závislosti strednej koncentrácie v plazme proti času pri intravenóznom podaní 15 pg nikotínu/kg telesnej hmotnosti za 15 - 30 minút.

Obr. 2 znázorňuje krivku závislosti koncentrácie v plazme proti času po orálnom podaní 45 pg nikotínu/kg telesnej hmotnosti pri každom subjekte s detegovateľnými hladinami (pri dvoch subjektoch neboli zistené detegovateľné hladiny).

Obr. 3 znázorňuje krivku závislosti koncentrácie v plazme proti času po podaní 45 pg nikotínu/kg telesnej hmotnosti hydrofílným kyslým klyzmovým vehikulom pri každom subjekte s detegovateľnými hladinami (pri dvoch subjektoch neboli zistené detegovateľné hladiny).

Obr. 4 znázorňuje krivku závislosti koncentrácie v plazme proti času po podaní 45 pg nikotínu/kg telesnej hmotnosti hydrofílným bázickým klyzmovým vehikulom pri každom subjekte s detegovateľnými hladinami (pri jednom subjekte nebola zistená detegovateľná hladina).

Obr. 5 znázorňuje krivku závislosti koncentrácie v plazme proti času po podaní 45 pg nikotínu/kg telesnej hmotnosti hydrofóbnym kyslým klyzmovým vehikulom pri každom subjekte s detegovateľnými hladinami (pri jednom subjekte nebola zistená detegovateľná hladina).

Obr. 6 znázorňuje krivku závislosti koncentrácie v plazme proti času po podaní 45 pg nikotínu/kg telesnej hmotnosti hydrofóbnym bázickým klyzmovým vehikulom pri každom subjekte s detegovateľnými hladinami (pri dvoch subjektoch neboli zistené detegovateľné hladiny).

Obr. 7 a obr. 8 znázorňujú stredné koncentrácie nikotínu a kotinínu v ng/ml séra 8 normálnych zdravých dobrovoľníkov a 8 pacientov s ulceratívnou kolitídou počas 8 hodín po podaní klyzmy obsahujúcej 6 mg nikotínu vo forme komplexu nikotínkarbomér.

Obr. 9 znázorňuje klinickú, sigmoidoskopickú a histologickú odozvu pacientov na podaní klyzmy obsahujúcej vínan nikotínu podľa príkladu 4 (pozri ďalej).

Obr. 10 a obr. 11 znázorňujú hladinu nikotínu v plazme proti času pre tri typy klyzmy podľa vynálezu; (a) vínanu nikotínu (príklad 4), (b) nikotínukarboméru s fosforečnanovým tlmivým roztokom (príklad 3) a (c) nikotínukarboméru s TRIS tlmivým roztokom (príklad 5).

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

V tejto štúdii bola porovnaná biologická dostupnosť a farmakokinetické parametre nikotínu po jeho podaní 6 rôznymi spôsobmi: i. v.; orálnym; hydrofilnou klyzmou (kyslou alebo bázickou); a hydrofóbnou klyzmou (kyslou alebo bázickou).

Intravenózna forma nikotínu bola pripravená použitím bázy nikotínu, dodávanej vo forme vínanovej soli (Fisher Scientific/Eastman Kodak Company, Rochester, NY). Roztoky pre injekciu boli pripravené spojením 1,5 mg bázy nikotínu (4,44 mg vínanovej soli) s 100 ml 0,9 % fyziologického soľného roztoku za získania roztoku obsahujúceho 15 pg/ml. Tento intravenózny roztok bol potom prefiltrovaný cez filter 0,22 mikrónu do sterilnej nádoby a za sterilných podmienok. Potom sa roztok kultivoval na hodnotenie prítomnosti organizmov, bol stanovený endotoxín a pred rozplnením bola vykonaná chemická analýza na overenie stabilnej koncentrácie nikotínu. Tieto vzorky potom boli uchovávané v uzatvorených fľašiach až do času podávania.

Orálny prípravok bol pripravený rozpustením 45 mikrogramov nikotínu bázy/kg telesnej hmotnosti (133,3 mikrogramov vínanovej soli/kg telesnej hmotnosti) v 30 ml prečistenej vody. Táto dávka (asi 3 mg nikotínovej bázy pre subjekt s hmotnosťou 70 kg) má ako bolo zistené v predchádzajúcej štúdii s orálne podávaným nikotínom dobrú toleranciu (Benowitz et al., Clin. Pharmacol. Ther., 49:290-7 (1991)).

Hydrofilné klyzmové vehikulum bolo pripravené spojením 500 mg karboxymetylcelulózy so strednou viskozitou (Spectrum Chemical Manufacturing Corporation, Gardina, CA), 5 g sorbitolu (Spectrum Chemical) a 60 ml vody. Sorbitol sa pridáva preto, aby vehikulum bolo izoosmomoláme a karboxymetylcelulóza sa používa ako suspendačný prostriedok. Opísané vehikulum (Sandbom et al., J. Clin. Pharmacol., 31: 76-80 (1991)) bolo rozplnené do fliaš na podávanie klyziem s objemom 120 ml. Do klyzmového vehikula bola potom pridaná účinná zložka, 133,3 mikrogramov vínanovej soli nikotínu/kg telesnej hmotnosti (ekvivalentnej 45 mikrogramom nikotínovej bázy/kg telesnej hmotnosti).

Hydrofóbne klyzmové vehikulum bolo pripravené prídavkom 3 g Witepsolu H-15 (olejovitá báza - Huls Američan Inc., New Yersey) k hydrofilnému klyzmovému vehikulu. Do kyslého stavu sa klyzmové vehikulum uviedlo prídavkom 5,06 g dihydrátu citrátu sodného (Spectrum Chemical) a 0,56 g monohydrátu kyseliny citrónovej (Spectrum Chemical), čím vznikol roztok s pH 5,5. Do bázického stavu sa klyzmové vehikulum uviedlo prídavkom 5,23 g fosforečnanu sodného (Spectrum Chemical) a 0,05 g monobázického fosforečnanu sodného (Spectrum Chemical), čím vznikol roztok s pH 8,5. Bolo zistené, že tieto klyzmy sú počas 48 hodinového obdobia stabilné (100 % výťažnosť) a státím pri teplote miestnosti počas 3 týždenného obdobia dochádza len k minimálnym stratám nikotínu (97 % výťažnosť za 1 týždeň, 94 % výťažnosť po 2 týždňoch a 91 % výťažnosť po 3 týždňoch).

Do farmakokinetickej štúdie bolo po získaní informovaného súhlasu s protokolom schváleným inštitucionalizovanou komisiou v Mayo Clinic, Rochester, MN, zaradených tridsať platených dobrovoľníkov. Uvedené subjekty mali vek v rozmedzí od 21 do 56 rokov a ich telesná hmotnosť bola v rozmedzí 45 až 153 kg. Všetci boli nefajčiari, a na základe ich anamnézy a fyzického hodnotenia boli zdraví. Počas uskutočnenia štúdie súhlasili s aplikáciou antikoncepcie. Pri subjektoch bol vykonaný úplný krvný obraz, chemické hodnotenia, analýza moču a test ťarchavosti (len u žien). Boli vylúčené subjekty, pri ktorých bola zistená kardiovaskulárna choroba, periférna vaskuláma choroba, hypertenzia, ďalej dojčiace matky, ženy s laboratórne preukázanou ťarchavosťou alebo subjekty s hepatickou alebo renálnou disfunkciou.

Na základe výsledkov pilotnej štúdie na dvoch ďalších subjektoch bolo zistené, že absorpcia nikotínu je závislá od polohy pacienta, keď pri pacientoch, ktorým je umožnená bezprostredne po podaní poloha v sede sú detegované vyššie hladiny v plazme oproti stavu, keď zostávajú v ležiacej polohe na ľavom boku. Prvý subjekt sa podrobil 3 pokusom (i. v., 15 pg'kg hydrofilnou bázickou klyzmou, 45 pg/kg hydrofilnou bázickou klymnou). Pri pokuse s podaním klyzmy v dávke 15 pg/kg bola uvedenému subjektu nechtiac umožnená poloha v sede a bola u nej zistená hodnota AUC 17 (ng)(hod)/ml (kontrolná hodnota pre i. v., AUC 18 (ng)(hod)/ml) s biologickou dostupnosťou 94 %. Pri pokuse s podaním dávky 45 pg/kg, uvedený subjekt zostal v ležiacej polohe na ľavom boku po celý čas zadržania klyzmy a zistená hodnota AUC bola 0 (ng)(hod.)/ml s biologickou dostupnosťou 0 %. Podobne tomu bolo pri subjekte, pri ktorom bola štúdia prerušená po aplikácii klyzmy (prvý pokus), a ktorý bol krátko po podaní vo vzpriamenej polohe a pri ktorom došlo k vedľajším účinkom. Hodnota AUC pre tento pokus bola 18 (ng)/hod.)/ml. Po zvyšok štúdie bola poloha subjektu prísnejšie sledovaná, pričom koncentrácie nikotínu v plazme po podaní klyzmy zostávali na nízkej alebo nedetegovateľnej hladine.

Každý subjekt sa podrobil 2 hodnoteniam (i. v. a nie-i. v.) trvajúcim 8 hodín a oddelených najmenej jedným týždňom. Pri i. v. hodnotení bol subjektom pokusu podaný infúziou i. v. roztok bázy nikotínu počas 15 - 30 minút (v dávke 15 pg/kg). Pri nie-i. v. hodnotení bola subjektom podaná dávka bázy nikotínu 45 pg/kg jedným z piatich náhodne vybraných spôsobov podania, kde aplikačné formy boli pripravené do 48 hodín pred podaním, ktoré zahŕňali: orálne podanie; hydrofilnú klyzmu (kyslú alebo bázickú); hydrofóbnu klyzmu (kyslú alebo bázickú). Uvedené subjekty boli inštruované tak, aby zostávali v ležiacej polohe na ľavom boku na zadržanie nálevu a jeho udržania počas najmenej jednej hodiny. V čase trvania štúdie boli odobe

SK 284539 Β6 rané každý deň vzorky venóznej krvi pomocou i. v. katétra do štandardných vákuovaných skúmaviek. Vzorky boli odoberané pred podaním nikotínu a v nasledujúcich hodnotách času (čas = 0 znamená údaj, pri ktorom sa začala infúzia nikotínu alebo keď došlo k podaní nikotínu nie-i. v. spôsobom): 5, 10, 15, 30, 60, 90 minút a 2, 3, 4, 5, 6 a 8 hodín. Vzorky celej krvi boli odstredené a vzorky plazmy boli uchovávané pri -20 °C až do analýzy. Koncentrácie nikotínu v plazme boli stanovené plynovou chromatografiou/hmotnostnou spektroskopiou spôsobom, opísaným v práci Baskin et al. (Clin.Chem., 31:76-80, (1991)).

V tejto štúdii sú maximálne koncentrácie nikotínu v plazme (C_nlM) a čas ich dosiahnutia C_mx (T_max) definované ako najvyššie stanovené koncentrácie v plazme a časy odberu týchto vzoriek. Pri použití štandardných rovníc boli vyrátané nasledujúce farmakokinetické parametre (Gibaldi (ed.), Pharmacokinetics 2. ed., Marcel Dekker Inc., New York 409-17 (1982)): plocha pod krivkou koncentrácie nikotínu-čas (AUC), biologická dostupnosť (F), polčas krvnej eliminácie (Tl/2), distribučný objem (Vdss) a krvný klírens nikotínu (Clb).

Pre každý subjekt vyrátaná biologická dostupnosť bola použitá v analýze kovariancie na porovnanie uvedených piatich skupín. Pri analýze variácie subjektu (t. j. i. v. proti nie-i. v) bol v každej skupine zahŕňajúcej 6 subjektov použitý párový T-test. Okrem toho boli údaje zhodnotené formou druhovej variácie.

Stredné koncentrácie nikotínu v plazme po i. v. podaní sú znázornené na obr. 1. Koncentrácia nikotínu v plazme po orálnom podaní, hydrofilnej kyslej klyzme, hydrofilnej bázickej klyzme, hydrofóbnej kyslej klyzme a hydrofóbnej bázickej klyzme sú znázornené na obr. 2 až obr. 6 v príslušnom poradí. Prvá detekcia nikotínu v plazme bola vykonaná pri orálnom podaní, hydrofilnej kyslej klyzme a hydrofóbnej kyslej klyzme 30 minút po podaní, pri hydrofóbnej bázickej klyzme 10 minút po podaní a pri hydrofilnej bázickej klyzme 5 minút po podaní (v prípade detegovateľných hladín).

V tabuľke 1 sú uvedené stredné hodnoty farmakokinetických parametrov a štatistická pravdepodobnosť analýzou kovariancie pre nikotín podávaný rôznymi spôsobmi podania. Pri porovnaní klyzmového a orálneho podania neboli zistené žiadne štatisticky významné diferencie v C^, AUC a biologickej dostupnosti. Ale T_mx pre hydrofilnú bázickú klyzmu je významne kratšie ako pri ostatných spôsoboch podania. Stredné biologické dostupnosti rôznych spôsobov podania boli nasledujúce: orálne podanie 19 %; hydrofilná kyslá klyzma 16 %; hydrofilná bázická klyzma 14 %; hydrofóbna kyslá klyzma 25 %;hydrofóbna bázická klyzma 15 %.

Tabuľka 1

subjekty (n)	AUC+ F (ng)(h)/ml %	T Xnax h	cmax ng/ml
orálne podanie	6	9+5	19+10	1,1+0,1	311
hydrofóhna kyslá klyzma	6	10±3	2517	1,310,2	311
hydrofóbna bázická klyzma	6	411	15+4	1,110,5	2+1
hydrofilná kyslá klyzma	6	814	1617	1,410,2	211
hydrofilná bázická klyzna	€	412	1416	0,310,1	211
P*		0,834	0,830	0,023	0,885

*Analýza kovariancie s porovnaním základnej línie ⁺ Analyzované v hodnotách prirodzených logaritmov i. v. nikotínová štúdia (n=32), (priemer±SD): AUC=12±5 (ng)(h)/ml; 0^=9+3 ng/ml; T_max=0,3±0,l h.

Intraindividuálne vedľajšie účinky, ktoré sa prejavovali počas každej štúdie, a boli zisťované pomocou dotazníka vyplňovaného každých 30 minút, boli v tesnej závislosti od koncentrácií nikotínu v plazme. Ale prahová hodnota, pri ktorej sa uvedené účinky objavia, je, ako sa zdá, premenlivá od jednotlivca k jednotlivcovi, s rozmedzím koncentrácie nikotínu, pri ktorej dochádza k vedľajším účinkom od 2,4 ng/ml do 9,9 ng/ml (hoci niektoré subjekty obdržali koncentrácie nikotínu >11 ng/ml bez uvedených symptómov). Ak dôjde na vedľajšie účinky, tak zahŕňajú nevoľnosť, závraty a diaforézu premenného výskytu.

Farmakokinetické parametre, Tl/2, Vdss a CLb vyrátané pre i. v. dávkovanie v uvedenej štúdii sú trocha odlišné od údajov uvádzaných skôr v literatúre (pozri napríklad Benowitz et al., Clin. Pharmacol. Ther., 49:270-7(1991)). V uvedenej štúdii bol zistený kratší Tl/2 (53 (27 min.) oproti 203 (61 min.)), menší Vdss (1,8 (0,5 1/kg) oproti 3,0 (0,7 1/kg)) a rýchlejší CLb (106 (46 1/h) oproti 66 (8 1/h)). Tieto pozorované rozdiely sú pravdepodobne spôsobené rôznou populáciou študovaných subjektov (nefajčiari v uvedenej štúdii oproti ťažkým fajčiarom uvedeným v Benowitzovej štúdii), a rovnako podávaním rôznych dávok nikotínu (v uvedenej štúdii 0,5 pg/kg oproti 2 pg/kg v Benowitzovej štúdii). Navyše, v uvedenej štúdii bola zistená nižšia stredná biologická dostupnosť pre orálne dávky (19 (10 %) v porovnaní s dostupnosťou zistenou Benowitzom et al. (44 (9 %)).

Stredná biologická dostupnosť pre klyzmové prípravky bola nízka alebo zanedbateľná a i keď pri porovnaní s orálnym podaním nebola zistená štatisticky významná diferencia. Zaujímavé je, že ani pH ani hydrofilný alebo hydrofóbny charakter vehikula pre klyzmu neovplyvňoval výrazne absorpciu (hoci pri hydrofilnej bázickej klyzmy bola zistená významne časnejšia hodnota C^J. Ďalej podľa predchádzajúcich štúdií, v ktorých bol nikotín úspešne použitý vo forme náplasti pri liečbe aktívnej UC (Pullan et al., NEJM, 330:811-15 (1994)), stredné hladiny nikotínu v plazme boli nad 12 ng/ml, čo je 6-krát viac ako C_lnax pre klyzmové vehikula. To podporuje predpoklad, že veľké dávky nikotínu je možné podávať priamo na sliznicu hrubého čreva pacientom s UC a potenciálne sa dosiahne rovnaká účinnosť za súčasného zníženia toxicity pri porovnaní s nikotínovou náplasťou.

V priebehu štúdie bolo zistené, že systemická biologická dostupnosť klyzmových prostriedkov sa javí byť vysoko závislá od polohy subjektu, v ktorej zotrváva počas zadržania klyzmy. Pri subjektoch, ktorým bolo umožnené sedieť vzpriamene krátko po aplikácii klyzmy, boli zistené vyššie hodnoty biologickej dostupnosti ako pri subjektoch, ktoré zostávali ležať v polohe na ľavom boku. To je pravdepodobne spojené s nahromadením klyzmy v rekte a priamou absorpciou do systemickej cirkulácie miesto do cirkulácie portálnej, čím sa eliminuje prvý stupeň metabolizmu pečeňou. Vzhľadom na polohovú závislosť prejavujúcu sa pri týchto prípravkoch je prospešná formulácia transportného systému do hrubého čreva, za obmedzenia priamej absorpcie do hemoroidálnej cirkulácie.

Súhrnne, pri rektálnom podaní nikotínu bola zistená jeho nízka biologická dostupnosť a dobrá tolerancia. Preto je možné nikotín podávať do hrubého čreva ako terapeutický prostriedok určený na IBD bez obmedzení, ktoré sú vlastné pre iné spôsoby podania.

Príklad 2

Cieľom tejto štúdie bolo stanoviť farmakokinetiku vinami nikotínu po podaní: i. v., a 3 mg a 6 mg toboliek obsahujúcich Eudragit S na oddialenie orálneho uvoľnenia (DRO).

Dvadsať subjektov bolo náhodne pridelených k 1 a 2 skupine (pri každej n=10); 3 mg a 6 mg vínanu nikotínu s DRO. Každý subjekt sa podrobil 2 štúdiám (DRO a 15 pg/kg [priemerne 1 mg] i. v. podaním) oddelených od seba > 1 týždeň v náhodne zvolenom poradí (i. v. proti DRO). Po podaní nikotínu sa počas 12 hodín odoberali vzorky krvi a koncentrácia nikotínu v sére bola stanovená plynovou chromatografiou/hmotnostnou spektrometriou. Koncentrácie kotinínu v plazme boli stanovené metódou HPLC pri dvoch subjektoch (v obidvoch prípadoch pre pokus s 6 mg) po 72 hodinách. Stanovené farmakokinetické parametre boli nasledujúce: maximálna koncentrácia (Ctnax), čas na dosiahnutie C_mm (T_max); plocha pod krivkou (AUC); biologická dostupnosť (F); distribučný objem (Vdss); klírens (CL) a polčas (T 1/2).

Eudragitom potiahnuté tobolky s oddialeným uvoľnením nikotínu určené na orálne podanie boli pripravené firmou Tillotts Pharma AG, Ziefen, Švajčiarsko, ktoré obsahovali buď 3 mg, alebo 6 mg (9,206 mg alebo 18,412 mg vínanovej soli (pri prepočte na 7,1 % vody vo vínane). Soľ nikotínu sa suspendovala v nosnej látke (nasýtený polyglykolizovaný glycerid; Gélucir 44/14, Gattefossa Francia) (190 mg alebo 380 mg pre druhý typ), a bola rozplnená do tvrdých želatínových toboliek (veľkosť 1). Tieto tobolky boli potom potiahnuté Eudragitom L30D. Eudragit L30D je polymér, ktorý sa rozpúšťa v ileu pri pH asi 6,8. Veľkosť tobolky a hrúbka Eudragitového povlaku boli obdobné aké boli použité pre Ascol^R (mesalamin potiahnutý Eudragitom) na transport do terminálneho ilea (Schroeder et al., NEJM, 317: 1625-9 (1987)).

Eudragitom potiahnuté nikotín/Karbopol obsahujúce tobolky s oddialeným uvoľnením boli pripravené firmou Tillotts Pharma. Prášok nikotín/karbomér (1 : 50 - nikotínkarbomér) bol potiahnutý Eudragitom S. Potiahnutý prášok bol rozplncný do tvrdých želatínových toboliek (veľkosť 1) a tobolky boli potiahnuté Eudragitom S. Tieto tobolky obsahujú 150 mg komplexu nikotín/karbomér, ktorý je ekvivalentný 3 mg nikotínovej bázy.

Výsledky sú uvedené v tabuľke 2

Tabuľka 2

skupina	počet	AUC ng*ii/n	F 11 %	c max ng/ml	T Ánax h	Vdss 1/kg	CL 1/kg/h	Tl/2 h
3	mg	10	21±L5	41+30	7+6	4,8+1,5
6	mg	10	42+20	42+20	10+4	5,311,1
í.	.v.l mg	20	20+11	100+0	10+2	0,4*0,1	2+1	1+1	1+1
P			0,02	0,93	0,18	0,38

Na znázornenie prvého významného stupňa metabolizmu boli pri dvoch subjektoch, podliehajúcich farmakokinetickému priebehu vedúcemu ku kotinínu, stanovené pomery AUC kotinínu a nikotínu po podaniach 6 mg DRO a i. v., ktoré boli 1,5 (2036/1041) a 1,6 (3176/2002).

Tieto výsledky znázorňujú, že podanie vínanu nikotínu do ileokolonického traktu DRO spôsobom, znižuje systemickú biologickú dostupnosť nikotínu, zjavne ako výsledok prvého stupňa metabolizmu na kotinín. Pretože systemický kotinín je menej aktívny metabolit ako nikotín, je možné tak čiastočne vysvetliť zníženie vedľajších účinkov, ktoré sú dosiahnuté spôsobom podľa vynálezu.

Príklad 3

Do tohto pokusu s otvoreným podávaním bolo zahrnutých osem zdravých dobrovoľníkov a osem pacientov trpiacich aktívnou UC; ich charakteristiky sú uvedené v tabuľke

3. Šesť zo zdravých subjektov boli celoživotní nefajčiari v porovnaní s 2 z 8 pacientov s kolitídou. Stav kolitídy bol hodnotený na základe sigmoidoskopického nálezu; pacienti zahrnutí do tejto štúdie mali viditeľnú kontaktnú hemoragiu alebo iné vážne zmeny stupňa 2 alebo viac podľa Dicka et al., Gut, 1964:5:437-42). Stredné sigmoidoskopické hodnotenie bolo 2, v rozmedzí 2 až 3, a stredná frekvencia stolice bola 4/deň, v rozmedzí 1 až 12. Všetci pacienti dostávali dodatkovú terapiu: 8 z nich zlúčeniny kyseliny 5-aminosalicylovej, 5 z nich orálne podávané steroidy s priemernou dávkou 12 mg prednisolonu denne s rozmedzím 5 - 20 mg a 4 z nich steroidné klyzmy.

Formulácia klyziem obsahujúcich nikotín-karbomér

Nikotín sa najskôr pred jeho podaním vo forme klyzmy uvedie do komplexu s karbomérom. Ako použitý karbomér bol zvolený Carbopol 974P od Goodrich UK. 50 gramov práškového Carbopolu sa disperguje v 2500 ml deionizovanej vody a rýchlo sa premieša vo vhodnom miešadle s lopatkovým rotorom. Homogenizér je nevhodný, pretože pri vysokých otáčkach môže porušiť molekulu karboméru. Do víru vytvoreného miešadlom sa pomaly preseje prášok, ktorý sa nechá namočiť tak, aby nevznikli nerozpustené častice. Koloidná suspenzia vznikne miešaním pri pomalých otáčkach počas 30 minút. Jeden gram 1-nikotínovej bázy vo forme oleja, Sigma Chemicals, sa zriedi s 1 ml absolútneho alkoholu a potom sa pridá po kvapkách do vírivej suspenzie za kontinuálneho miešania počas 1 hodiny. Časť vzniknutého komplexu sa vymrazi pre neskoršiu analýzu. Alternatívne je možné gél rozprestrieť na veľkú sklenenú dosku a sušiť 24 hodín vo vákuu pri 50 °C. Získaný biely kryštalický produkt je možné potom rozdrviť na jemný prášok.

Pripravené klyzmové prípravky obsahovali 2,6 a 12 mg nikotínu, 400 mg Carbopolu, 100 mg xantánovej gumy (Keltrol) na zvýšenie viskozity, 150 mg metylhydroxybenzoátu a 15 mg propylhydroxybenzoátu a deionizovanú vodu potrebnú pre 100 ml zmesi; ďalej bol pridaný fosforečnanový timivý roztok (pH 7,5) na dosiahnutie konečného pH 5,5 s cieľom zvýšenia stability nikotínu. Obsah nikotínu vo vzorcoch klyziem bol najskôr potvrdený zriedením malého objemu vzorky klyzmy v zriedenej kyseline chlorovodíkovej tak, aby bola dosiahnutá koncentrácia 30 ng/ml, ktorú je možné spôsobom stanovenia obsahu presne zmeriť.

Chemické zloženie nikotín-karbomérového komplexu bolo potvrdené nasledujúcim spôsobom. Bola vykonaná analýza vymrazeného nikotín-karbomérového komplexu a rovnako východiskových zložiek, 1-nikotínovej bázy a Carbopolu 974P infračervenou spektrofotometriou s Fourierovou transformáciou. Absorbancic týchto látok zodpovedali prítomnosti nových zlúčenín a nie iba zmesi východiskových zložiek. Pri chromatografii na tenkej vrstve voľných zložiek a komplexu sa ukázalo, že 1-nikotín sa pohybuje voľne, zatiaľ čo polymér je imobilný, pričom nikotín v karbomérovom komplexe zostáva prevažne viazaný na škvrnu na štarte.

Stanovenie 'H nukleárnej magnetickej rezonancie malo len obmedzenú hodnotu vďaka prítomnosti veľkého množstva vody, pomerne malého podielu nikotínu a vysokej viskozity. Napriek tomu boli pri tejto analýze zistené významné rozdiely v ’H rezonanciách vznikajúcich z nikotínu v karbomére v porovnaní s ’H NMR spektrom samotného voľného nikotínu. Najpozoruhodnejšie diferencie v ehe mickom posune boli zistené pri aromatických protónoch spojených s pyridínovým kruhom Vo voľnom nikotíne zodpovedali signálom pri 8,18 δ, 7,50 δ a 7,15 δ. Ale pri nikotíne boli v komplexe posunuté na 8,85 δ, 8,60 δ a 8,05 δ, kde táto zmena najlepšie zodpovedá zmenám rozloženia náboja v pyridínovom kruhu súvisiacich s protonáciou dusíka.

Počas predbežného pokusu určiť dávkové rozmedzie na dvoch subjektoch, teda pri dávkach 2 a 6 μg nikotínu boli pozorované vedľajšie účinky, ale pri dávke 12 pg sa po 15 minútach objavili sprievodné symptómy nevoľnosti a závraty. Na základe tohto pokusu bola pre následné hodnotenie pri všetkých 16 subjektoch zvolená dávka 6 mg. Ta bola podávaná po 10 hodinovom období na lačno v 9 hodín ráno pričom liečivo bolo najskôr zahriate na telesnú teplotu. Aplikácia bola vykonaná pri subjektoch ležiacich na ľavom boku, pomaly počas 4 minút. Krv bola odoberaná zo stabilne zavedenej venóznej kanyly v 0, 5, 15, 30,45, 60, 120, 180, 240, 360 a 480 minúte; sérum získané odstredením bolo pred analýzou uchovávané pri -20 °C. Subjekty zostávali v horizontálnej polohe 2 hodiny a potom sa pohybovali. Hladiny nikotínu a kotinínuboli stanovené plynovokvapalinovou chromatografiou.

Vedľajšie účinky pozorované pri skúmaných subjektoch boli hodnotené ako žiadne, mierne, stredné alebo výrazné. Subjekty boli požiadané uvádzať čas, podstatu a vážnosť, ktoréhokoľvek zo symptómov na začiatku a potom každú hodinu počas štúdie a boli dotazované najmä na nevoľnosť, vracanie, závraty, tras, palpitácie a bolesť hlavy. Rovnako bola zaznamenávaná každú hodinu a pri každom výskyte symptómov pulzová frekvencia a krvný tlak.

Krivky čas-koncentrácia boli odvodené z nameraných údajov pri použití aritmetických priemerov koncentrácie séra v každom časovom bode. Vrcholová koncentrácia v plazme (C^J a čas dosiahnutia vrcholovej koncentrácie (T_max) boli stanovené priamo z pôvodných nameraných hodnôt. Plocha pod krivkami čas-koncentrácia, ng.min./ml, za 0 - 480 minút (AUCo.₄₈o), bola vyrátaná trapezoidným spôsobom. Konečný polčas eliminácie (ti/₂) bol odvodený zo strmosti logaritmu konečného lineárneho priebehu. Pri údajoch vztiahnutých k nikotínu bola tiež vyrátaná plocha pod krivkou od 0 do nekonečna (AUC_oinf) trapezoidným spôsobom a dosah krivky bol stanovený zo strmosti lineárneho konečného priebehu krivky. Pre test na robustnosť údajov bola plocha pod krivkou vyrátaná rovnako spôsobom na rozdelenom modele (AUC_{l co}). Farmakokinetická analýza bola uskutočnená pomocou výpočtového programu Siphar, Simed, Francia.

Výsledky, znázorňujúce krivky strednej koncentrácie proti času pre hladiny nikotínu a kotininu sú znázornené na obr. 7 a obr. 8. Profily nikotínu a kotininu boli pri zdravých dobrovoľníkoch a pacientoch veľmi podobné. Farmakokinetické parametre sú uvedené v tabuľke 4.

Neboli zistené štatisticky významné rozdiely medzi zdravými subjektmi a pacientmi trpiacimi UC v žiadnom z parametrov s výnimkou T_maK. kde boli zistené stredné hodnoty 45 a 60 minút (p=0,0047, Mann-'Whim'ey).

Stredné maximálne koncentrácie nikotínu 8,1 ng/ml boli dosiahnuté za stredný čas 60 minút pre celú skupinu subjektov. Stredný polčas nikotínu bol 175 minút ± 48. Stredná koncentrácia kotininu, hlavného metabolitu nikotínu, boli dosiahnuté po štyroch hodinách. Pritom boli zistené významné individuálne variácie v profiloch tak nikotínu ako kotininu.

Päť subjektov, 4 zdraví dobrovoľníci a jeden pacient uviedli vedľajšie účinky. Tieto účinky sa prejavili pri piatich z ôsmych žien a pri 5 z 8 celoživotných nefajčiarov. Bližšie k uvádzaným vedľajším účinkom mali subjekty s vyššími hodnotami C_max a nižšou telesnou hmotnosťou. Priemerný nástup symptómov bol asi 20 minút po podaní klyzmy, a symptómy trvali v priemere 58 minút, v rozmedzí 45 - 70 minút. Všetkých päť subjektov pociťovalo závraty, pri dvoch sa prejavila nevoľnosť a jeden trpel bolesťou hlavy. Všetky symptómy je možné pokladať za mierne s výnimkou jednej stredne hodnotenej nevoľnosti; priebeh vedľajších účinkov bol obmedzený len na tieto symptómy a bol spojený so zmenami pulzovej frekvencie alebo krvného tlaku.

Tabuľka 3

Charakteristiky 8 bežne zdravých dobrovoľníkov a 8 pacientov trpiacich aktívnou ulceratívnou kolitídou, ktorým bola podávaná klyzma nikotín-karbomér

Charakteristika	Zdraví n = 8	U.C n = 8
muži/ženy	3/5	5/3
vek (roky)
priemer	33	60
rozmedzie	21-46	34-82
výška (cn)
priemer	169	169
rozmedzie	160-180	159-180
hmotnosť (kg)
priemer	66	74
rozmedzie	57-76	52-102
anamnéza fajčenie
celoživotní fajčiari	6	2
bývalí fajčiari	2	6

Tabuľka 4

V tabuľke sú uvedené farmakokinetické parametre, po podaní jednej dávky klyzmy obsahujúcej 6 mg nikotín-karboméru, 8 bežne zdravých dobrovoľníkov, 8 pacientov s aktívnou UC, a v celkovej skupine 16 subjektov. Všetky výsledky sú vyjadrené ako priemer ± SD s výnimkou T_max, ktorý je uvedený ako medián (rozmedzie).

Nikotín
	zdraví	UC	všetci
c»ax	7,8±4,3	8,3+2,7	8,1±3,5
''„az-i’inúíy	45 (30-60)	60 (60-180)	60 (30-180)
AUC0-4BO	17701635	1902+1144	18361697
ng .min/ntl
Auco-inf	2120Ť819	214411375	2281+1106
ng.min/ml
AUC1 oo	2059±827	2382*1404	2221+1125
ng.jnin/iol
Kotinín
	zdraví	CC	vSetcl
Ciaax θ/™1	62,7±10,4	58,2+12,9	60,4±ll,5
	240 (180-360)	240 (120-300)	240 (120-360)
ÄUC0-480	25707Í4184	21598+4519	23652+4712
ng.toin/ir.l

Príklad 3A

Nikotín-karbomérová klyzma podľa príkladu 3 bola použitá v štúdii s pacientmi trpiacimi ulceratívnou kolitidou. V otvorenej štúdii bolo 22 pacientov trpiacich aktívnou kolitídou, ktorí všetci boli nefajčiari, požiadaných aplikovať jednu 100 ml klyzmu obsahujúcu 6 mg nikotínu každú noc počas 4 týždňov. Dĺžka recidívy bola 29 týždňov, v rozmedzí 3 - 94. Pacienti pokračovali v svojej obvyklej orálnej terapii - mesalazin 17, a navyše prednisolon 8, cyklosporín 1 a azatioprin 1. Symptómy a frekvencie stolice boli zaznamenávané na pacientovu kartu a na začiatku a po 4 týždňoch bola vykonaná endoskopia s rektálnou biopsiou. Pri 16 pacientoch zo 17 došlo k zlepšeniu St. Marksovho parametru, nutkanie a frekvencia stolice sa zlepšila pri 12 pacientoch, sigmoidoskopické a histologické hodnotenie pri 10 pacientoch. Pri troch pacientoch došlo k plnej remisii prejavov choroby a normálnemu sigmoidoskopickému nálezu. Šesť z desiatich pacientov, pri ktorých došlo k čiastočnej odozve pokračovalo s aplikáciou klyzmy ďalší mesiac, po ktorom pri piatich z nich došlo k ďalšiemu zlepšeniu, v dvoch prípadoch k úplnej remisii. Aplikácia klyzmy bola teda účinná pri len málo vedľajších účinkoch.

Pri podávaní nikotínových klyzicm počas 4 týždňov 17 pacientom vyplýva z výsledkov, že pri troch došlo k plnej remisii a pri 10 k podstatnému zlepšeniu stavu. Nápadným rysom klinickej odozvy bolo znížené nútenie na stolicu a frekvencia stolice, ktoré sa objavovali v prvých niekoľkých dňoch liečby. Tieto zlepšenia pokračovali pri 5 zo šiestich subjektov, ktoré pokračovali v aplikácii klyziem ďalší mesiac.

Topické podanie nikotínu na sliznicu hrubého čreva umožňuje aplikáciu vysokých koncentrácií v mieste zápalu a tým konverziu nikotínu na metabolity, hlavne kotinin, pri prvom priechode pečeňou, pri len miernom zvýšení hladiny nikotínu v sére. Nápadných vedľajších účinkov bolo pozorovaných len niekoľko a prípravok má dobrú znášateľnosť. Komplex nikotínu s polyakrylickým karbomérom odďaľuje uvoľnenie nikotínu a tým ďalej prispieva k zníženiu prípadných vedľajších účinkov.

Príklad 4

Desať dospelých nefajčiacich pacientov s aktívnou ľavostrannou ulceratívnou kolitídou bolo liečených každú noc počas 4 týždňov podľa otvoreného protokolu pomocou tekutej klyzmy obsahujúcej vínan nikotínu v dávke zodpovedajúcej 3 mg a 6 mg bázy nikotínu. Nálevy boli pripravené spôsobom podľa príkladu 1.

Liečba zahŕňala aplikáciu jedného nálevu obsahujúceho vínan nikotínu každý večer počas 4 týždňov. Nálevy boli pripravené v dvoch dávkach obsahujúcich 3 mg a 6 mg bázy nikotínu. Pacienti boli inštruovaní, aby aplikovali 3 mg tekutý nálev prvý týždeň a potom počas 3 týždňov 6 mg nálev. Pacienti boli inštruovaní, aby pri výskyte obmedzujúcich nežiaducich účinkov (pozri ďalej) pri aplikácii 6 mg nálevu po troch po sebe idúcich dňoch zmenili dávkovanie opäť na nálev s obsahom 3 mg. Pacienti boli rovnako inštruovaní, aby pri výskyte obmedzujúcich nežiaducich účinkov pri aplikácii 3 mg nálevu po troch po sebe idúcich dňoch prerušili klyzmovú terapiu.

Do štúdie bolo zahrnutých 10 pacientov, ktorí splnili vstupné kritériá. Sedem pacientov dokončilo štúdiu podľa protokolu a 3 pacienti štúdiu prerušili počas 7 dní pre neschopnosť zadržať nálev. Analýza zahŕňa len výsledky 7 pacientov, ktorí skutočne prešli 4 týždennú štúdiu (podľa protokolu), ale v tabuľkách sú uvedené aj údaje týkajúce sa ďalších troch pacientov, ktorí neboli schopní nálev zadržať.

Všetci pacienti trpeli chronickou aktívnou ulceratívnou kolitídou, rezistentnou na terapiu liečivami prvého podania (tabuľka 5). Priemerný čas trvania symptómov bol 241 dní. Liečivá aplikované počas súčasného nástupu ulceratívnej kolitídy sú uvedené v tabuľke 5. Stredný počet medikačnej liečby, ktorý zlyhal v súčasnom chorobnom stave, bol 2,9 ± ± 1,5 na jedného pacienta, a pri všetkých pacientoch došlo k zlyhaniu odozvy na najmenej jeden iný typ medikácie. Deväť z desiatich pacientov pokračovalo počas štúdie v najmenej jednom možnom spôsobe medikácie.

Po 4 týždňoch terapie došlo pri 4 pacientoch zo 7 ku klinickému zlepšeniu, pri 1 paciente sa dosiahla klinická remisia s celkovou klinickou odozvou 71 % (obr. 9). Je patmé štatisticky významné zníženie priemerného indexu ± SD klinickej aktivity choroby medzi základnou hodnotou (7,1 ± 2,0) a hodnotou po 4 týždňoch (3,9 ± 3,1), p = 0,04 (párový T-test) (tabuľka 6). Podobne bolo zistené po 4 týždňoch terapie pri 3 pacientoch zo 7 zlepšenie sigmoidoskopického nálezu a pri dvoch pacientoch bola dosiahnutá remisia sigmoidoskopického nálezu, s celkovou sigmoidoskopickou odozvou 71 % (obr. 9). Tiež v tomto vyšetrení bolo zistené štatisticky významné zníženie priemerného ± SD sigmoidoskopického hodnotenia medzi základnou hodnotou (1,9 ± 0,4) a hodnotami po 4 týždňoch (1,0 ± 0,8), p = 0,03 (párový T-test) (tabuľka 6).

Nežiaduce účinky sa objavili pri 6 z 10 pacientov (tabuľka 7). Traja pacienti boli neschopní zadržať tekutý nálev z dôvodov nutkania a prerušili štúdiu počas 7 dní. Priemerný čas zadržania nálevu pri týchto troch pacientoch bola 5,19 a 6 minút. Zvyšných 7 pacientov, ktorí dokončili 4 týždennú štúdiu, malo tiež problémy s udržaním nálevov obsahujúcich vínan nikotínu dlhšie časové obdobie; stredný čas retencie nálevu pri týchto pacientoch bol 39, 36, 48, 2, 53,10 a 32 minút. Priemerný čas retencie ± SD nálevu obsahujúceho vínan nikotínu pre všetkých 10 pacientov bol 25 ± 19 minút.

Žiadny z ďalších nežiaducich účinkov (tabuľka 7) nebol tak významný, aby mal za následok prerušenie terapie pomocou tekutej klyzmy s obsahom vínanu nikotínu pred plánovaným vyšetrením po 4 týždňoch. Všetkých 7 pacientov, ktorí mohli udržať nálevy s obsahom vínanu nikotínu a dokončili 4 týždennú štúdiu znášali dávku 6 mg nikotínu bez obmedzujúcich vedľajších účinkov.

Vrcholové a základné koncentrácie nikotínu v sére a základné koncentrácie kotinínu v plazme po 4 týždňoch pri 7 pacientoch, ktorí dokončili štúdiu, sú uvedené v tabuľke 8. Iba jeden zo 6 pacientov, pri ktorých bolo vykonané stanovenie vrcholovej a základnej koncentrácie nikotínu v sére, mal detegovateľný pik koncentrácie nikotínu (hodnoty 2,3 ng/ml) a všetkých 6 pacientov malo nedetegovateľné spodné hodnoty koncentrácií nikotínu. Základné koncentrácie kotinínu v plazme boli detegovateľné pri všetkých 7 pacientoch, ale ich priemerná hodnota ± SD bola veľmi nízka (13 ± 10 ng/ml).

Tabuľka 5

Demografické údaje 10 pacientov s ľavostrannou ulceratívnou kolitídou

pacient	pohl. bývalý fajčiar muž/žena	rozsah čas choroby cm roky	čas sprievodná neúspešná
č.	vek reky	zápalu roky	terapia“
1	35	ž	áno	35	1,8	660	prednison CS klyzma0 5 mg,SASP 5ASA klyzma0
2	€4	n	áno	50	3,3	150	BASA	CS klyzma0
3	41	ž	áno	50	2,5	35	5ASA	5ASA klyzma0
4	31	ž	nie	25	12,0	210	5ASA
5	36	ž	nie	20	4,6	330	prednison 20 mg,5ASA	olsalazinc 5ASA klyzma0 azatioprin0
6	34	n	nie	30	13,3	105	5ASA
7	30	m	nie	17	5,6	90	5ASA	5ASA klyzma0
8	71	m	áno	42	0,5	190	prednison io mg,5ASA	SASP° CS klyzma0
9	60	ž	áno	12	5,5	210		SASPC CS klyzma0 5ASAC 5ASA klyzma0
10	68	m	áno	45	1,2	.425	SASP	prednison13

CS klyzma⁰ 5ASA° 5ASA klyzma⁰

Pacient ó. klinická _________ aktivita (možné hodnoty 0-13) základ 4.týždeň sígnoidoskopická aktivita (nožné hodnoty c—3) základ 4.týždeň histologická aktivita (možné hodnoty O-4) základ 4.týždeň pacienti, ktorí dokončili 4 týždennú štúdiu

priemer+S.D 7,l±2,0 3,9+3,la l,9±0,4 i,0±0,8a 2,l±0,4 2,4±0,8b
	pacienti neschopní zadržať klyzmu obsahujúcu vínan nikotínu
8	9 9°	3	3° 3	3C
9	β 6C	1	lc 3	3C
10	7 77	2	2° 3	3°
priemertSD	7,3+1,5 7,3+l,5b celkovo	2,0+1,0	2,0±l,0b 3,0±0,0	3,0+0,0b
priemeriSD	7,2±1,8 4,9±3,lb	1,9+0,6	1,3+0,913 2,4±0,5	2,6+0,7b

priemer:

47 5m/5ž 6áno/4nie 33	5,0	241
SD: 17 14	4,4	187

5ASA znamená orálny mesalamin, 5ASA klyzma znamená klyzmu s mezalaminom, CS klyzma znamená klyzmu s kortikosteroidom, SASP znamená sulfasalazin.

b: označuje iné terapie, ktoré zlyhali v liečbe súčasného zápalu.

c: označuje medikamentóznu liečbu prerušenú > 14 dní pred začiatkom štúdie.

d: označuje medikamentóznu liečbu prerušenú < 14 dní pred začiatkom štúdie.

Tabuľka 6

Aktivita choroby 10 pacientov s ľavostrannou ulceratívnou kolitídou pacient č. klinická _________ aktivita (možné hodnoty

0-13) základ 4.týždeň sigmoidoskoplcká aktivita (možné hodnoty 0-3) základ 4.týždeň histologická aktivita (možné hodnoty 0-4) základ 4.týždeň a: Označuje p < 0,05 (párový T-test) pre základnú líniu proti 4 týždni.

b: Označuje p > 0,05 (párový T-test) pre základnú líniu proti 4 týždni.

c: Označuje poslednú zistenú progresívnu hodnotu.

Tabuľka 7

Nežiaduce účinky 10 pacientov ošetrovaných tekutými klyzmami obsahujúcimi vínan nikotínu

Pacient č. 12 3	celkom
4	5 6	7	8 9 10
závrativosť/
závraty		X	X	X	3/10
nevolnosť	X	X	X		3/10
poruchy spánku	X			x	2/10
roztrasanosť/trás		X			1/10
neschopnosť zadržania klyzmy			XXX	3/10
akýkolvek vedlajší účinok	X	X	x	XXX	6/10

pacienti, ktorí dokončili 4 týždennú štúdiu

Žiadny z nežiaducich účinkov nebol vážny alebo ohrozujúci život.

Tabuľka 8

Koncentrácia nikotínu v sére a kotinínu v plazme pri 7 pacientoch po 4 týždennej terapii klyzmou obsahujúcou vínan nikotínu.

Tabuľka 6 (pokračovanie)

Aktivita choroby 10 pacientov s ľavostrannou ulceratívnou kolitídou

Pacient Nikotín ng/ml Kotinin ng/mi

č. spodná medza pík spodná medza

1	< 2,0	2,3	14
2	< 2,0	<2,0	6
3	< 2,0	<2,0	15
4	< 2,0	<2,0	5
5	< 2,0	<2,0	10
6	< 2,0	<2,0	3
7	NA	NA	33
priemer +SD			12±10

NA indikuje že nebola získaná žiadna hodnota vzhladozn na chybné stanovenie.

Táto štúdia znázorňuje, že podávanie nálevu obsahujúceho vínan nikotínu v dávke zodpovedajúcej 3 mg bázy ni11

SK 284539 Β6 kotínu/deň počas 1 týždňa a potom v dávke 6 mg počas 3 týždňov je bezpečné a výsledkom je klinické zlepšenie nefajčiacich pacientov s miernou až stredne aktívnou ľavostrannou ulceratívnou kolitídou nereagujúcou na liečivá prvej voľby.

Príklad 5

Bola pripravená ďalšia mkotín-karbomérová kompozícia pri použití trietanolamínového tlmivého roztoku (TRIS) miesto fosforečnanového tlmivého roztoku, ako je uvedené ďalej a boli porovnané hladiny nikotínu v plazme proti klyzmám obsahujúcim nikotín-karbomér (pri použití fosforečnanového tlmivého roztoku) podľa príkladu 3 a klyziem obsahujúcich vínan nikotínu podľa príkladu 4.

nikotín6 mg

Carbomer 974P 400 mg

Keltrol 100 mg metylhydroxybenzoát 150 mg propylhydroxybenzoát15 mg

TRIS-tlmivý roztok 1 % hmotn./obj.5 ml prečistená voda ad 100 ml pH4,5 viskozita (šmykový faktor)5,95

Výsledky sú znázornené na obr. 10 a obr. 11. Ako je možné vidieť, pik koncentrácie nikotínu v plazme je významne nižší pri klyzme obsahujúcej nikotín/karbomér/TRIS v porovnaní s ostatnými dvoma klyzmami. Pretože nevoľnosť a ostatné vedľajšie účinky sú závislé od vrcholových hladín v plazme, tak toto zníženie ďalej prispieva ku komfortu pacienta počas liečenia. Ako bolo zistené, jedna pacientka, žena drobnej postavy, trpela určitými prejmi nevoľnosti pri aplikácii vínanovej a nikotínovej/fosforečnanovej klyzmy a k týmto prejavom nedochádzalo pri použití nikotín-karbomér/TRIS klyzmy.

Na záver je možné uviesť, že zatiaľ čo použitie žuvacej gumy a náplasti obsahujúcej nikotín vyvoláva (pri veľa pacientoch) netolerovateľné vedľajšie účinky, autori vynálezu zistili, že podanie tohto vysoko toxického liečiva do terminálneho ilea (orálne podanie), hrubého čreva (orálne a rektálne podanie) alebo rekta (rektálne podanie) nie len poskytuje vynikajúcu klinickú odozvu (až 70 % remisie, obr. 9), ale rovnako sa významne zníži výskyt vedľajších účinkov (tabuľka 7). Na rozdiel od nikotínovej náplasti veľmi málo pacientov zakončuje liečbu pre netolerovateľné vedľajšie účinky. Tento jav je o to viac prekvapivý s ohľadom na to, že nikotín je veľmi toxická látka, o ktorej nie je známe, že je aktívna pre IBD pri topickom podaní, a len čo je dopravená do hrubého čreva, tak už nie je možné riadiť jej účinky.

Bez ohľadu na teóriu, autori vynálezu predpokladajú, že vedľajšie účinky sú vo vzťahu k maximálnej vrcholovej koncentrácii a stupni zvýšenia hladiny nikotínu v systemickej cirkulácii. Nízka biologická dostupnosť nikotínu absorbovaného črevnou sliznicou sa zdá byť prevažne spôsobená konverziou nikotínu na jeho hlavný metabolit kotinín v prvom stupni metabolizmu v pečeni. K tomu dochádza tak, že nikotín prechádza z čreva do vrátnicovej žily a do pečene, než sa dostane do systemickej cirkulácie.

Toto samoobmedzenie toxicity, objavené autormi vynálezu ako výsledok podania do hrubého čreva, znamená, že nikotín môže byť podávaný na miesto účinku vo vysokých dávkach in vivo. Pretože je nikotín podávaný vo forme komplexu s polyakrylátom, sú jeho hladiny v plazme ďalej obmedzené, čím sa ďalej znižujú prípadne sa ešte vyskytujúce vedľajšie účinky a zvyšuje sa komfort pacienta.

Najmä pri použití TRIS ako tlmivého roztoku v náleve nikotínu-karboméru dochádza k dosiaľ nevysvetlenému synergickému účinku na vrcholové hladiny v plazme, a vedľajšie účinky sú tým minimalizované (obr. 10 a obr. 11) tak, že ani pacienti drobnej postavy nemajú problémy s vedľajšími účinkami.

Všetky publikácie, patenty a patentové dokumenty sú do tohto textu včlenené odkazom, ako keby boli včlenené odkazom jednotil vo. Vynález je opísaný s ohľadom na rôzne špecifické a výhodné rozpracovania a techniky. Je potrebné si však uvedomiť, že sú možné mnohé variácie a modifikácie pri zachovaní podstaty a rozsahu vynálezu.

Claims (19)

1. Použitie nikotínu alebo jeho farmaceutický prijateľnej soli, alebo derivátu spolu s farmaceutický prijateľným nosičom na prípravu liečiva na dodávku nikotínu do rekta, hrubého čreva a/alebo terminálneho ilea pacienta na liečenie alebo profylaxiu, alebo remisiu zápalového ochorenia čriev.

2. Použitie podľa nároku 1, kde zápalové ochorenie čriev je ulceratívna kolitída.

3. Použitie podľa nároku 1, kde zápalové ochorenie čriev je pouchitis alebo Crohnova choroba.

4. Použitie podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, kde liečivo je tekutý klystír alebo penový klystír.

5. Použitie podľa niektorého z nárokov 1 až 3, kde liečivom je orálne požívateľná na postgastrické uvoľnenie enterosolventne potiahnutá jednotková forma, z ktorej sa nikotín uvoľňuje v ileu a/alebo v hrubom čreve.

6. Použitie podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, kde nikotín je v podobe komplexu so zosieťovaným vo vode rozpustným polymérom kyseliny akrylovej alebo metakrylovej.

7. Použitie podľa nároku 6, kde polymérom kyseliny akrylovej je karbomer.

8. Použitie podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, kde denná dávka nikotínu je v rozmedzí od 0,1 mg do 20 mg.

9. Použitie podľa nároku 8, kde denná dávka nikotínu je v rozmedzí od 3 mg do 6 mg.

10. Použitie podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, kde soľ nikotínu je hydrogenvinan nikotínu.

11. Použitie podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, kde zápalové ochorenie čriev je prudká ulceratívna kolitída nerespondujúca na konvenčné liečenie kortikosteroidmi alebo 5-aminosalicylovou kyselinou.

12. Rektálne podávateľná farmaceutická kompozícia alebo orálna farmaceutická kompozícia s postgastricky oddialeným uvoľňovaním, vyznačujúca sa t ý m, že obsahuje nikotín alebo jeho soľ, alebo farmaceutický prijateľný derivát spoločne s farmaceutický prijateľným nosičom.

13. Kompozícia podľa nároku 12, vyznačujúca sa t ý m , že nikotín je prítomný vo forme komplexu nikotín-polyakrylát.

14. Kompozícia podľa nároku 13, vyznačujúca sa tým,žepolyakrylátjekarbomer.

15. Kompozícia podľa nároku 13, vyznačujúca sa t ý m , že je vo forme tekutého klystíra alebo penového klystíra.

16. Kompozícia podľa nároku 15, vyznačujúca sa tým, že klystír ďalej obsahuje trietanolamín ako pufor.

17. Orálna kompozícia s postgastricky oddialeným uvoľňovaním podľa nároku 12 alebo 13, vyznačujúca sa t ý m , že je vo forme enterosolventne potiahnutej kapsuly alebo kapsuly obsahujúcej enterosolventne potiahnuté mikrogranuly alebo enterosolventne potiahnuté kapsuly obsahujúce enterosolventne potiahnuté mikrogranuly.

18. Kompozícia podľa niektorého z nárokov 12 až 17, vyznačujúca sa t ý m , že v jednotkovej dávkovacej forme obsahuje dennú dávku nikotínu uvedenú v nároku 8 alebo 9.

19. Farmaceutický kombinačný produkt, vyznačujúci sa tým, že obsahuje nikotín alebo jeho soľ, alebo farmaceutický prijateľný derivát prispôsobený na dodávku do terminálneho ilea alebo hrubého čreva, a zlúčeninu vybranú zo skupiny zahrnujúcej 5-ASA, sulfasalazín, asalazín, prednisolon alebo budesonid, na súčasné, oddelené alebo následné podávanie.