SK7023Y1 - Montovaná podlaha a spôsob jej výroby - Google Patents

Abstract

Podlahové dielce (1, 2, 3) obsahujú pripojovacie dutiny (4) prebiehajúce mimo ich lícnej plochy z jednej bočnej strany na druhú. Dielce (1, 2, 3) sú pripojené pripojovacím prostriedkom (5) pevného spojenia s tŕňom, ktorého jedna časť je fixovaná v pripojovacej dutine (4) prvého dielca (1) a druhá časť v telese susedného druhého dielca (2). Pripojovacie dutiny (4) sa hĺbia v dielcoch (1, 2, 3) v rade s pravidelnými odstupmi. Pomocou prikladania dielcov (1, 2, 3) k sebe a zapustenia tŕňov cez pripojovacie dutiny (4) sa zhotovuje plávajúca podlaha.

Description

Technické riešenie sa týka podlahy montovanej z dielcov ako plávajúcej podlahy, palubovej podlahy a doskovej priemyslovej podlahy. Navrhnuté je nové konštrukčné riešenie podlahových dielcov a z nich zhotovených podláh a tiež je navrhnutý spôsob výroby montovanej podlahy využívajúcej navrhnuté konštrukčné riešenie podláh.

Doterajší stav techniky

Klasickým typom podláh sú podlahy z jednoduchých drevených dosiek a pero drážky. Jednoduché dosky predstavujú riešenie podláh, pri ktorom sú dosky uložené vedľa seba na podložke a pripevnené priamo k podložke pomocou skrutiek alebo klincov, vedúcich cez dosky v smere zhora dole. Upevňovacie prostriedky, obvykle skrutky alebo klince, sú umiestňované vo výškovom smere a hlavy klincov alebo skrutiek zostávajú na lícnej strane dosiek. Pokládka je jednoduchá, postupným kladením na miesto a pribíjaním alebo zavrtávaním skrutiek, prípadne s predvŕtaním otvorov.

V prípade perodrážok sa na spevnenie spoja a na obmedzenie škár využíva konštrukčné riešenie, pri ktorom je na bočnej strane každej dosky v pozdĺžnom smere vytvorená drážka a na susediacej doske, prikladanej vedľa, je na zodpovedajúcej bočnej strane vytvorený pozdĺžny výstupok pero. Postup zhotovenia je rovnako veľmi jednoduchý. Na podložku tvorenú rovným podkladom alebo nosnou konštrukciou sa poldadá jedna doska vedľa druhej a pritom sa zasadí pero do drážky, na čo sa doska pritlčie alebo navŕta na podložku kolmo cez lícnu stranu dosky alebo šikmo cez pero v mieste spoja.

Veľkou nevýhodou uvedených typov podláh je skutočnosť, že pri vysychaní materiálu, zmenách teplôt alebo zmenách vlhkosti nemôže materiál podlahy pracovať. Jednotlivé dosky sú pevne pripojené k podložke a nemôžu sa podľa potreby pri dilatácii posunovať, čo má za následok vznik nežiaducich škár a prasklín v podlahe alebo naopak vydutín na hotovej podlahe. Ďalšou nevýhodou týchto podláh je nevzhľadnosť spôsobená zreteľne viditeľnými hlavami skrutiek alebo klincov, čo je dnes už v modemom interiéri neprijateľné.

Ďalším typom podláh v dnešnej dobe široko používaným sú tzv. plávajúce podlahy. Ide o podlahy montované z dielcov ako rovinné útvary, v ktorých sú k sebe jednotlivé dielce primknuté pomocou rôznych typov zámkov. Pomocou prikladania jednotlivých dielcov k sebe a pritom zatlačovaní do seba zapadajúcich zámkov sa postupne vytvorí jednotný celok. Zhotovenie takejto podlahy je veľmi ľahké, stačí upraviť dĺžku dielcov a po priložení a pritlačení už dielce do seba samotné zaskočia. Na okrajoch miestnosti sa necháva voľná dilatačná škára, ktorá sa pohľadovo zakryje krycou lištou. Posunu jednotlivých dielcov na podložke v tomto prípade nič nebráni. Práca materiálu a jeho dilatácia sa prejavuje v prvých rokoch prevádzky podlahy len zväčšením alebo zmenšením voľných okrajov zhotovenej plochy. Spravidla sa počas kalendárneho roka prejaví niekoľkokrát zmena, a preto sa tiež týmto podlahám hovorí plávajúca. Spojovacie prostriedky, zámky, spočívajú v rybinovom alebo inak zapadajúcom tvarovaní bočných stien dielcov. V súčasnosti je už na trhu mnoho druhov týchto zámkov.

Napríklad CZ U 10645 opisuje drevenú konštrukčnú plávajúcu podlahu z dosiek na pero a drážku zámkového typu. Pero dosiek má hornú plochu vodorovnú, dolná plocha pera zviera s hornou plochou uhol 13 až 17 uhlových stupňov. Hrúbka pera je pri jeho základni 40 až 50 % hrúbky dosky a dĺžka pera na jeho hornej ploche je 65 až 80 % hrúbky dosky. Súčasne horné rovné rameno drážky má hrúbku 25 až 35 % hrúbky dosky.

Iný príklad plávajúcej podlahy opisuje EP 1 350 904 B2. Je opísaný profil na kolmé spojenie najmenej dvoch podlahových prvkov pozdĺž kolmej pohybovej roviny, ktoré sú vybavené hornou stranou, dolnou stranou, dvoma pozdĺžnymi stranami a dvoma čelnými stranami, pričom profil vykazuje jednak drážku, jednak pero, a jednak na drážke i pere usporiadané, korešpondujúce blokovacie prvky, ktoré držia najmenej dva spojované podlahové prvky v ich vertikálnom pridružení.

Plávajúce podlahy so zámkami majú nevýhodu v tom, že časom dochádza k lokálnemu rozostúpeniu jednotlivých dielcov s následkom vzniku nevzhľadných škár, prípadne k praskaniu spojovacích zámkov. To je spôsobené tým, že pri zástavbe nábytkom a inou záťažou a/alebo pri veľkej ploche podlahy je posun jednotlivých dielcov po podložke obmedzený a je nerovnomerný. V tom prípade je lokálne rozostúpenie alebo prasknutie spoja pre podlahu jednoduchšie než plávanie. Tieto nevýhody sa prejavujú najmä pri drevených podlahách, ktoré sú však významne drahšie než laminát, drevotrieska a iné umelé materiály. Drevo je však materiál prírodný a má mnoho iných výhod ako priedušnosť, krásny vzhľad a iné, takže je považované za najkvalitnejší a teda hypoteticky najžiadanejší materiál.

Rovnaké nevýhody majú i ďalšie známe spoje podlahových dielcov ako lepené spoje, spoje pomocou vložených spojovacích kolíkov, pomocou vloženej dištančnej ozdobnej vrstvy, a pod.

SK 7023 Υ1

Podstata technického riešenia

Uvedené nevýhody odstraňuje technické riešenie. Je navrhnuté nové konštrukčné riešenie a spôsob výroby montovanej podlahy typu rovinného útvaru tvoreného vrstvou z plochých dielcov, uložených vedľa seba a majúcich každý lícnu a rubovú plochu. Podstata nového konštrukčného riešenia tejto podlahy spočíva v tom, že aspoň niektoré dielce majú v sebe vytvorenú aspoň jednu pripojovaciu dutinu, prebiehajúcu mimo lícnej plochy dielca v premenlivej alebo nepremenlivej vzdialenosti k jeho lícnej ploche z jednej strany na opačnú stranu, teda cez celý dielec, a to v smere priamky smerujúcej k susednému dielcu. Susediace dielce sú k sebe pripojené pomocou aspoň jedného pripojovacieho prostriedku pevného spojenia s tŕňom, ktorého jedna časť je umiestnená v pripojovacej dutine prvého dielca a druhá časť vystupuje z pripojovacej dutiny do telesa druhého, susedného dielca, kde je pevne fixovaná.

Pripojovacia dutina podľa technického riešenia je buď v podobe otvoru v dielci, alebo je v podobe drážky, vyhotovenej ako vybranie v rubovej ploche dielca.

Pripojovacia dutina má výhodne aspoň dva rôzne priemery, z toho väčší priemer pre priechod hlavy pripojovacieho prostriedku pevného spojenia s hlavou, napríklad pre hlavu skrutky, a menší priemer pre tŕň tohto prostriedku, napríklad pre driek skrutky. Použitie skrutiek ako pripojovacích prostriedkov nie je podmienkou, alternatívne môžu sa použiť napríklad príchytky so skrutkou, klince alebo podobné prvky na zatĺkanie alebo nastreľovanie, dvojdielne spojovacie skrutky s rôznym typom matice ako spojovacie skrutky s nábytkovou maticou, kotvy a iné.

Pripojovacia dutina prebieha cez celý dielec z jednej strany na opačnú. Môže prebiehať s malým sklonom, napríklad z dôvodu jednoduchšej montáže s malým sklonom smerom dole. S výhodou jednoduchej výroby a eliminácie rizika nežiaduceho praskania pri montáži alebo veľkej záťaži podlahy prebieha pripojovacia dutina rovnobežne s rovinou lícnej plochy dielca.

S výhodou ľahkej montáže je pripojovacia dutina zhotovená s priebehom cez dielec v jeho priečnom smere.

Zapustenie hlavy pripojovacieho prostriedku sa môže podľa technického riešenia výhodne vyriešiť nasledovne. Aspoň jeden z dvojice k sebe pripojených dielcov môže byť na aspoň svojej časti strany s pripojovacou dutinou alebo dutinami, určenej na vstup tŕňu pripojovacieho prostriedku, výhodne vybavený aspoň jednou drážkou, prebiehajúcou na ňom v pozdĺžnom smere a prispôsobenej pre hlavu pripojovacieho prostriedku. Teda výhodne obsahujúcu medzeru medzi stenami vybrania drážky s veľkosťou väčšou než hlava pripojovacieho prostriedku. Z tejto drážky potom vybieha aspoň jedna v tomto dielci vyhotovená pripojovacia dutina.

Aspoň jeden dielec obsahuje výhodne aspoň dve pripojovacie dutiny.

S výhodou aspoň jeden dielec obsahuje aspoň tri pripojovacie dutiny, ktoré na ňom prebiehajú rovnobežne voči sebe v pravidelných odstupoch.

Výhodne je konštrukčný systém podľa navrhnutého riešenia kombinovaný s moderným typom plávajúcich podláh, ktoré majú vytvorené tzv. zámky. Susediace dielce majú okrem upevnenia k sebe pomocou pripojovacích dutín a upevňovacieho prostriedku podľa technického riešenia navyše i na sebe zapadajúci tvar typu, kde má jeden dielec vytvorený aspoň jeden pripojovací výstupok a druhý dielec má vytvorené aspoň jedno pripojovacie vybranie pre tento výstupok, obe vo forme prostriedkov na zaistenie presnej vzájomnej polohy v pripojenom stave.

Spôsob výroby montovanej podlahy s využitím konštrukčného riešenia podľa technického riešenia je určený pre podlahy typu, pri ktorom sa hotová podlaha tvorí ako vrstva z dielcov, ich postupným ukladaním vedľa seba na miesto určenia a upevnenia. Najmä je vhodný pre plávajúce podlahy, palubové podlahy alebo priemyslové podlahy z jednovrstevných alebo viacvrstevných dosiek pozostávajúcich z jedného alebo viacerých materiálov. Podľa navrhnutého spôsobu sa aspoň niektoré dielce pripevňujú na svoje miesto pomocou vytvorenia pripojovacích dutín, a potom pripevnenie na miesto určenia pomocou votknutia pripojovacích prostriedkov pevného spojenia cez takto vytvorené pripojovacie dutiny. Toto sa však podľa technického riešenia nerobí s otvormi zhora dole a s pripevňovaním k podložke, ako je to v doterajšom stave, ale ako budovanie plávajúcej podlahy, teda budovaním vrstvy z dielcov, ktoré nemusia byť k podložke nijako pripevnené. To sa dosiahne tým, že aspoň niektoré dielce sa vopred vybavia pripojovacími dutinami prechádzajúcimi cez celý dielec v smere mimobežne s lícnou plochou dielca z jednej strany dielca na opačnú stranu, smerom k susediacemu podlahovému dielcu, na ktorý má byť tento pripojovaný dielec pripevnený, uväzované podľa polohy dielcov v zostavenej podlahe. Podlaha sa potom zhotovuje tak, že pripojovaný dielec sa priloží k inému dielcu už položenému na mieste určenia, do pripojovacej dutiny sa umiestni pripojovací prostriedok pevného pripojenia nesúci na sebe tŕň, cez pripojovaciu dutinu sa koniec tohto pripojovacieho prostriedku zapustí do telesa susedného dielca a tu pevne fixuje, avšak súčasne sa aspoň časť tŕňu nechá v pripojovacej dutine pripojovaného dielca a tam sa tiež pevne fixuje opačný koniec pripojovacieho prostriedku. Pri celom tomto procese kladenia podlahy sa každé vloženie i upevňovanie pripojovacieho prostriedku uskutočňuje mimo lícnej strany tak pripojovaného dielca, ako i dielca už položeného na mieste určenia.

Pripojovacie dutiny sa hĺbia do dielcov v nepatrnom až miernom sklone k lícnej ploche v prípade, že sa uprednostní ľahkosť montáže. S výhodou ľahkej výroby pripojovacích dutín sa hĺbia rovnobežne s lícnou

SK 7023 Υ1 plochou dielca, a to buď prevrtávaním dielcov, za vzniku otvorov, alebo odfŕézovaním z rubovej strany dielcov, za vzniku drážok.

Výhodne sa aspoň jeden úsek pripojovacej dutiny vyrobí s väčším priemerom než iný úsek tej istej pripojovacej dutiny, načo pri ukladaní podlahy sa prevŕtaný dielec priloží k inému už položenému dielcu ústím užšej časti pripojovacej dutiny a do pripojovacej dutiny sa umiestňuje cez širšiu časť pripojovacej dutiny, tŕňom napred, pripojovací prostriedok s hlavou, a to v optimálnom prípade až na doraz. Teda sa pripojovací prostriedok v pripojovacej dutine umiestni výhodne tak ďaleko, až sa jeho hlava oprie o miesto zúženia pripojovacej dutiny. Pritom sa musia použiť pripojovacie prostriedky samozrejme takej dĺžky, aby bol koniec tŕňa pripojovacieho prostriedku zapustený do už položeného, susedného dielca. Toto riešenie bráni praskaniu dielcov v prípade zapustenia skrutiek alebo iných pripojovacích prostriedkov s hlavou. V prípade, že je prostriedok zapustený až po zúžené miesto, dosiahne sa veľká pevnosť a životnosť spoja.

Dielec s pripojovacou dutinou sa kladie k inému už položenému dielcu výhodne tak, aby pripojovacia dutina ústila na celistvú časť bočnej steny už položeného dielca. Toto však nie je nevyhnutnou podmienkou, napríklad v prípade používania spojovacích skrutiek so zápustnou maticou je možno dielce pripojovať k sebe cez spojito nadväzujúce pripojovacie dutiny, ako opisuje tiež jeden z ďalej uvedených príkladov uskutočnenia.

Rôzne alebo všetky pripojovacie dutiny v dielcoch majú výhodne tie isté rozmery, avšak do rôznych pripojovacich dutín sa výhodne môžu cielene umiestňovať pripojovacie prostriedky rôznej dĺžky. Tieto možnosti je možné využiť najmä v prípade montáže podláh z masívu, teda z prírodného dreva, a voliť dĺžku pripojovacích prostriedkov tak, aby nezasahovali do hrčí alebo iných problematických miest materiálu.

Pripojovacie dutiny sa výhodne hĺbia v smere šírky dielcov do radu, v ktorom sa pripojovacie dutiny nachádzajú v pravidelnom odstupe, pričom sa vzdialenosť krajných pripojovacích dutín od koncov dielca volí tak, aby vznikol rovnaký odstup ako medzi susednými pripojovacími dutinami v rade i medzi krajnými pripojovacími dutinami dielcov v prípade ich priloženia nadväzne v dĺžkovom smere.

Výhodne sa na všetkých dielcoch okrem pripojovacích dutín vyrobia i zámky na báze výstupkov na jednom dielci a zodpovedajúceho vybrania na susediacom dielci, ako je to pri moderných plávajúcich podlahách napríklad typu pero a drážka alebo rybinovej západky, načo pri výrobe podlahy sa potom susediace dielce pripoja k sebe najskôr pomocou týchto zámkov, a potom i pomocou pripojovacích dutín a pripojovacích prostriedkov pevného pripojenia s tŕňom. Výhodou je jednak pevnejšie spojenie dielcov, a jednak vymedzenie presnej vzájomnej polohy dielcov.

Pri pokládke podlahy sa výhodne dielce ukladajú prednostne voľne na podložku, čím sa dosiahne vyrobenie podlahy typu plávajúcich podláh. Adekvátne sa na potreby posunu po podložke následkom zmien vlhkosti a teplôt pri týchto podlahách kvôli možnosti posunu dilatáciou materiálu na okrajoch takto vytvorenej podlahy nechá voľna dilatačná škára, najmä v prípade väčších podlahových plôch.

Technické riešenie je vhodné najmä pre podlahy typu plávajúcich podláh, pre palubové podlahy a pre priemyslové podlahy z dosiek alebo z úzkych dielcov, či panelov. Podlahy zhotovené podľa technického riešenia sú pevné a vysoko odolné proti záťaži, nerovnomerným tlakom, zatekaniu a pod. Najväčšou výhodou týchto podláh je, že ani po dlhej dobe používania, ani pri kritických podmienkach prevádzky, ani pri veľkých podlahových plochách, nevznikajú medzi dielcami nežiaduce pukliny a rozostupujúce sa škáry. Veľkou výhodou je, že pripojovacie prostriedky podľa technického riešenia podlahové dielce k sebe pritiahnu navzájom. Podlahy podľa technického riešenia majú veľmi dlhú životnosť. Vytvorená podlaha je veľmi odolná i proti zosychaniu a napúčaniu. Pri montáži podlahy môžu mať len niektoré dielce pripojovacie dutiny alebo naopak môžu byť pripojovacie dutiny na všetkých dielcoch. Systém pripojovacích dutín sa dá výhodne kombinovať so systémom zapadajúcich zámkov, používaným dnes už bežne v rôznych podobách pre plávajúce podlahy, a tiež s prilepovaním susedných dielcov špeciálnymi lepidlami na zaistenie súdržnosti vyrobenej podlahy. Technické riešenie je vhodné najmä pre podlahy, ale i pre obklady fasád, interiérov a kúpeľní, najmä drevené. Pokiaľ sa pri montáži nepoužije lepidlo, je možná i ľahká demontáž podlahy alebo Čiastočná demontáž s možnosťou prípadne vymeniť poškodený dielec alebo niekoľko dielcov. Ďalšou výhodou podláh podľa technického riešenia je možnosť brúsiť vyhotovenú podlahu a upravovať rôznym spôsobom jej povrch, napríklad lakovaním alebo napúšťaním voskami a pod. Technické riešenie umožňuje používať dosky alebo dielce väčšej hrúbky, napríklad na rošt pod kúrenie a pod. Technické riešenie je vhodné najmä pre dielce väčšej hrúbky, nie je určený pre tenké a extrémne tenké dielce. Technické riešenie umožňuje použiť podľa tvaru, rozmerov a štruktúry dielcov optimálnu dĺžku tŕňov pripojovacích prostriedkov, napríklad v prípade potreby zvýšenia pevnosti podlahy a zabráneniu pozdĺžneho prasknutia sa použijú dlhšie tŕne, napríklad 1,3 násobky šírky dielca.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Technické riešenie je objasnené pomocou výkresov, kde znázorňuje obrázok 1 priestorový pohľad zhora na zvislý rez vedený príkladnou zostavenou podlahou s dielcami spojenými skrutkami a obsahujúcimi pripo

SK 7023 Υ1 jovaciu dutinu s dvoma priemermi, obrázok 2 čelný pohľad na zvislý rez podlahou v prípade spoja skrutkou s hlavou opretou v okrajovej pozdĺžnej drážke dielcov, obsahujúcich pripojovaciu dutinu s jedným priemerom, obrázok 3 čelný pohľad na zvislý rez podlahou v prípade spoja spojovacou skrutkou s hlavami opretými v nadväzujúcich pripojovacích dutinách s dvoma priemermi, obrázok 4 čelný pohľad na zvislý rez podlahou v prípade spoja spojovacími skrutkami s nábytkovou maticou, s hlavou skrutky opretou v pripoj o vacej dutine s dvoma priemermi, obrázok 5 čelný pohľad na zvislý rez podlahou v prípade spoja spojovacími skrutkami so zapustenou maticou, s hlavou skrutky opretou v pripojovacej dutine s dvoma priemermi, obrázok 6 schéma postupu pri zhotovení podlahy v jednotlivých fázach A až D, obrázok 7 priestorový pohľad zospodu na zvislý rez príkladnou zostavenou podlahou s pripojovacími dutinami v podobe vybrania, obrázok 8 pohľad zľava na zvislý rez podlahou podľa predchádzajúceho obrázku v línii A-A naznačený na predchádzajúcom obrázku.

Príklady uskutočnenia

Názorným príkladom optimálneho uskutočnenia technického riešenia je montovaná podlaha podľa obrázka 1 a obrázka 6.

Montovaná podlaha tvorí rovinný útvar, zostavený z vrstvy plochých dielcov 1, 2, 3, uložených vedľa seba, s lícnou plochou hore a rubovou plochou dole. Dielce 1., 2, 3 majú v sebe vytvorené pripojovacie dutiny 4 v podobe otvorov, prebiehajúcich mimo lícnej plochy z jednej strany na druhú cez každý dielec 1, 2, 3. Pripojovacie dutiny môžu mať mierny i takmer nezbadateľný sklon alebo sú rovnobežné s lícnou plochou ako ukazuje obrázok 1, ale vo všetkých prípadoch ide o smer priamky smerujúcej vždy z jednej strany prvého dielca 1 cez celé jeho teleso do susedného, druhého dielca 2 a nie mimo neho. Susediace dielce 1, 2, 3 sú k sebe pripojené a výhodne pritiahnuté pomocou pripojovacích prostriedkov 5 pevného spojenia s tŕňom, v tomto príklade v podobe skrutiek. V každej pripojovacej dutine 4 vybranej vyhotoviteľom je na upevnenie umiestnená jedna skrutka, ktorej jedna časť sa nachádza v pripojovacej dutine 4 prvého dielca 1 a druhá časť vystupuje z tejto pripojovacej dutiny 4 do telesa susedného dielca 2, kde je pevne zafixovaná.

Na obrázku 1 je znázornený rez spojom v mieste prvého dielca 1 vo výhodnom uskutočnení, pri ktorom je pripojovacia dutina 4 vytvorená s dvoma rôznymi priemermi. Z toho väčší priemer je svojimi rozmermi prispôsobený veľkosti hlavy 6 skrutky a menší priemer pre driek skrutky. Pripojovacia dutina 4 prebieha cez znázornený prvý dielec 1 v jeho priečnom smere, teda kolmo na jeho okraj a výhodne najkratšou možnou cestou.

V predloženom príklade ide o doskové dielce 1, 2, 3 s klasickým bočným spojením na pero a drážku 7. Preto má každý dielec 1, 2, 3 na jednej bočnej strane vytvorené pero a na druhej pozdĺžne prebiehajúcu drážku 7, do ktorej pero zapadá.

Ako ukazuje obrázok 2, môže byť táto drážka 7 využitá na uloženie hlavy 6 pripojovacieho prostriedku 5. V tom prípade môže mať pripojovacia dutina 4 jednoduchý tvar otvoru vyvŕtaného s jedným priemerom v celom priebehu, ako tiež ukazuje obrázok 2. Pokiaľ sú dielce 1, 2, 3 z masívu a nie je na nich poznať, ktorá strana je lícna, kladú sa pri budovaní podlahy tak, aby vždy jedna z dvojice k sebe pripojených dielcov 1,2, 3 mala drážku 7 na strane, určenej na vstup tŕňa pripojovacieho prostriedku 5 a o koniec tejto drážky 7 sa potom pri montáži oprie hlava 6 pripojovacieho prostriedku 5. Toto riešenie je vhodné na spájanie pomocou skrutiek a pre dielce 1, 2, 3 majúce nejakú drážku 7 na aspoň svojej časti niektorej boční strany, výhodne prebiehajúcej tu v pozdĺžnom smere, pričom z tejto drážky 7 vybieha aspoň jedna v tomto dielci 1, 2, 3 uskutočnená pripojovacia dutina 4.

Ako pripojovací prostriedok 5 pevného spojenia sa nemusí použiť nevyhnutne skrutka, i keď toto spojenie je pravdepodobne najvýhodnejšie z dôvodu ľahkej montáže, ľahkej rozobrateľnosti a nízkej obstarávajúcej ceny. Na obrázkoch 3 až 5 sú uvedené príklady alternatívnych druhov použiteľných pripojovacích prostriedkov 5. Použitému druhu zvoleného pripojovacieho prostriedku 5 potom zodpovedá spôsob upevnenia jeho koncov, najmä spôsob upevnenia konca nachádzajúceho sa v druhom dielci 2.

Obrázok 3 ukazuje spoj dvojhlavou spojovacou skrutkou. Dielce 1, 2, 3 sú pre takéto upevnenia uložené k sebe tak, aby pripojovacie dutiny 4 na seba nadväzovali vždy pri prvom a druhom dielci 1, 2. Pripojovacie dutiny 4 sú vyrobené s dvoma priemermi a tieto dielce 1, 2 sú obrátené užším priemerom k sebe. Obidve hlavy 6 skrutky sú opreté v pripojovacích dutinách 4 na začiatkoch užšej časti.

Obrázok 4 ukazuje spoj spojovacou skrutkou s nábytkovou maticou 8. Hlava 6 skrutky je opretá v pripojovacej dutine 4 s dvoma priemermi v mieste jej zúženia vnútri prvého dielca 1 a nábytková matica 8 je zapustená vopred v druhom dielci 2.

Obrázok 5 ukazuje spoj spojovacou skrutkou so zapustenou maticou 9. Hlava 6 skrutky je podobne ako v predchádzajúcich príkladoch opretá v pripojovacej dutine 4 s dvoma priemermi vnútri prvého dielca 1. Zapustená matica 9 je vopred vsadená v pozdĺžnej drážke 7 druhého dielca 2.

Pripojovacia dutina môže byť jedna, dve alebo viac, a to na len niektorých alebo na všetkých dielcoch 1, 2, 3. V prípade obsiahnutia väčších dielcov l, 2, 3 je výhodnejšie, aby boli obsiahnuté dve pripojovacie dutiny alebo viacero pripojovacích dutín 4. Pripojovacie dutiny 4 v tom prípade prebiehajú výhodne rovnobežne

SK 7023 Υ1 k sebe a výhodne sú umiestnené v pravidelných odstupoch od seba. Krajné pripojovacie dutiny 4 môžu sa umiestniť v zodpovedajúcej nadväznosti pre prípad, že sa pri kladení podlahy kladú ďalšie dielce 1, 2, 3 v pozdĺžnom smere za sebou.

Príklad usporiadania podlahy s pripojovacími dutinami 4 vykonanými ako vybranie v rubovej ploche dielcov J, 2, 3 ukazujú obrázky 7 a 8. Ide prakticky o obdobu usporiadania opísaného v predchádzajúcich príkladoch s tým rozdielom, že do dielcov J, 2, 3 sa nevŕtajú otvory, ale prerezávajú priečne vybrania. Obrázok 8 názorne demonštruje výskyt radu pripojovacích dutín 4 v pravidelných odstupoch.

Montovaná podlaha podľa technického riešenia môže zahrňovať pripojovacie prostriedky 5 rôznej dĺžky, napríklad kratšia skrutka pri výskyte hrče alebo inej prekážky ľahkého upevnenia v pripojovanom druhom dielci 2.

Montovaná podlaha podľa technického riešenia môže sa zhotoviť i z obyčajných dosiek s rovnými bočnými stenami. Je však výhodou, keď susediace dielce 1, 2, 3 môžu byť upevnené okrem pripojovacích dutín 4 s upevňovacími prostriedkami 5 pevného spojenia typu skrutiek a pod., tiež ešte i pomocou na seba zapadajúceho tvaru. Optimálne pomocou pripojovacích výstupkov a na protikusoch vytvorených pripojovacích vybraní, oboch vo forme prostriedkov na zaistenie presnej vzájomnej polohy dielcov 1, 2, 3 v pripojenom stave. Technické riešenie sa môže využiť i na vylepšenie kvality podlahy so spojmi medzi dielcami 1, 2, 3 typu na vložené perko, na vložené spojovacie kolíky, na vloženú dilatáciu alebo vloženú medzivrstvu z okrasného prvku, pri lepených spojoch medzi dielcami 1, 2, 3 a pod.

Obrázok 6 ukazuje schematický postup zhotovení montovanej podlahy podľa technického riešenia.

Podlaha sa tvorí ako vrstva z dielcov 1, 2, 3 ich postupným ukladaním vedľa seba na miesto určenia a upevnenia. Zatiaľ čo sa v doterajšom stave dielce 1, 2, 3 pripevňujú na svoje miesto pomocou vyvŕtania vertikálnych dutín, a potom pripevnené na miesto určenia pomocou votknutí skrutiek zhora dole cez lícnu plochu do podložky cez tieto vertikálne dutiny a dosiahne sa nepohyblivé pripojenie dielcov 1, 2, 3 k podložke, tak podľa technického riešenia je pripojovanie v smere horizontálnom a dosiahne sa výsledok typu plávajúca podlaha. Vybrané pripojované dielce 1 sa najskôr, optimálne už u výrobcu a najneskoršie pri pokládke, vybavia pripojovacími dutinami 4 prechádzajúcimi cez celý príslušný dielec 1 v smere mimobežne s lícnou plochou z jednej strany na opačnú stranu, smerom do susediaceho druhého dielca 2, na ktorý má byť tento pripojovaný prvý dielec 1 pripevnený, uväzovaný podľa polohy dielcov J, 2, 3 v zostavenej podlahe. Podlaha sa zhotovuje tak, že prvý pripojovaný dielec 1, ktorý je vybavený pripojovacími dutinami 4, sa priloží k inému, na obrázkoch druhému dielcu 2, už položenému na mieste určenia. Do vybranej pripojovacej dutiny 4 sa umiestni pripojovací prostriedok 5 pevného pripojenia nesúci na sebe tŕň, napríklad skrutku, načo sa cez pripojovaciu dutinu 4 koniec tohto pripoj o vacieho prostriedku 5 zapustí do telesa susedného dielca 2 a tu sa pevne fixuje. V prípade skrutky dôjde k tejto fixácii zapustením aspoň konca závitovej časti. Súčasne sa aspoň časť tŕňu pripojovacieho prostriedku 5, napríklad driek skrutky, nechá v pripojovacej dutine 4 pripojovaného prvého dielca jav pripojovanom prvom dielci 1 sa pevne fixuje opačný koniec pripojovacieho prostriedku 5, napríklad hlava 6 skrutky, opretím buď o pozdĺžnu drážku 7, alebo o zúženie pripojovacej dutiny

4. Počas celého procesu kladenia podlahy sa každé vloženie i upevňovanie pripojovacieho prostriedku 5 pomocou týchto pripojovacích dutín 4 uskutočňuje mimo lícnej strany tak pripojovaného dielca 2, ako i dielca 2 už položeného na mieste určenia. Pripojovacie dutiny 4 sa hĺbi a do dielcov 1, 2, 3 výhodne rovnobežne s lícnou plochou dielca, a to buď prevŕtavaním dielcov 1, 2, 3, za vzniku otvorov, alebo odfŕézovaním z rubovej strany dielcov J, 2, 3, za vzniku vybraní.

Výhodne sa vyrobí pripojovacia dutina 4 s dvoma priemermi, pričom sa táto rozmerová odlišnosť využije na uloženie hlavy 6 pripojovacieho prostriedku 5. To sa uskutočňuje nasledovne. Aspoň jeden úsek pripojovacej dutiny 4 sa zhotovuje s väčším priemerom než iný úsek tej istej pripojovacej dutiny 4, na čo sa pri kladení podlahy prevŕtaný prvý dielec 1 priloží k inému už položenému druhému dielcu 2 ústím užšej časti pripojovacej dutiny 4 a do takto situovanej pripojovacej dutiny 4 sa umiestni, cez jej širšiu Časť, tŕňom napred pripojovací prostriedok 5 s hlavou 6 a tam sa dáva na doraz, teda tak ďaleko, až sa hlava 6 pripojovacieho prostriedku 5 oprie o miesto zúženia pripojovacej dutiny 4. Používajú sa pripojovacie prostriedky 5 takej dĺžky, aby koniec ich tŕňa presahoval a mohol sa tak zapustiť do už položeného druhého dielca 2.

V prípade pripájania pomocou skrutiek alebo klincov sa prvý dielec 1 kladie k už položenému druhému dielcu 2 tak, aby pripojovacia dutina 4 ústila na celistvú časť bočnej steny už položeného druhého dielca 2.

Je najvýhodnejšie, aby všetky obsiahnuté pripojovacie dutiny 4 mali zhodný tvar i rozmery. Je to výrobne najpohodlnejšie a je to pohodlné i pre zhotoviteľa pokládky alebo si môže odhadovať a ľahko riešiť i prípadné problémové miesta v podlahe. Napríklad je možné do rôznych pripojovacích dutín 4 cielene umiestňovať pripojovacie prostriedky 5 rôznej dĺžky, tak aby nezasahovali do hrčí alebo iných problémových miest materiálu.

Pripojovacie dutiny 4 sa výhodne hĺbia v smere šírky dielcov 1, 2, 3, teda kolmo naprieč ich kratšou stranou, a to výhodne do radu v pravidelnom odstupe. Vzdialenosť krajných pripojovacích dutín 4 od koncov dielca 1, 2,3 sa volí výhodne tak, aby vznikol rovnaký odstup ako medzi susednými pripojovacími dutinami 4 v rade i medzi krajnými pripojovacími dutinami dielcov 1, 2, 3 v prípade ich priloženia nadväzne v dĺžkovom smere. V prípade dielcov s rovnými koncovými stenami, ktoré sa pri pokládke kladú k sebe a nie

SK 7023 Υ1 cez seba, sú teda krajné pripojovacie dutiny 4 od konca dielca 1, 2, 3 vo vzdialenosti polovice vzdialenosti, ktorá je medzi susednými pripojovacími dutinami 4 v rade. Výhodne sa spôsob podľa technického riešenia kombinuje s klasickou pokládkou. Technické riešenie sa potom môže použiť na zlepšenie výsledku pri terajších plávajúcich podlahách alebo sa pri výrobe dielcov 1, 2, 3 na všetkých dielcoch vyrobia tak pripojovacie dutiny 4 podľa technického riešenia, ako i niektorý z klasických alebo moderných typov zámkov na báze výstupkov na prvom dielci 1 a zodpovedajúceho vybrania na susediacom druhom dielci 2, napríklad typu pero a drážka alebo rybinovej západky. Pri pokládke podlahy sa potom susediace dielce pripoja k sebe najskôr pomocou týchto zámkov, a potom pomocou pripojovacích dutín 4 a pripojovacích prostriedkov 5 pevného pripojenia s tŕňom. Pri pokládke podlahy sa dielce 1, 2, 3 ukladajú výhodne voľne na podložku a na okrajoch takto vytvorenej podlahy sa nechá voľná dilatačná škára.

Claims (18)

1. NÁROKY NA OCHRANU

   1. Montovaná podlaha v podobe rovinného útvaru tvoreného vrstvou z plochých dielcov (1, 2, 3) uložených vedľa seba a majúcich každý lícnu a rubovú plochu, vyznačujúca sa tým, že aspoň niektoré dielce (1, 2, 3) majú v sebe vytvorenú aspoň jednu pripojovaciu dutinu (4), prebiehajúcu mimo lícnej plochy z jednej ich strany na opačnú stranu, a to v línii priamky smerujúcej k susednému dielcu (1, 2, 3), pričom susediace dielce (1, 2) sú k sebe pripojené pomocou aspoň jedného pripojovacieho prostriedku (5) pevného spojenia s tŕňom, ktorého jedna časť je umiestnená v pripojovacej dutine (4) prvého dielca (1) a druhá časť vystupuje z tejto pripojovacej dutiny (4) do telesa susedného druhého dielca (2), kde je pevne fixovaná.
2. 2. Montovaná podlaha podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že pripojovacia dutina (4) je v podobe otvoru.
3. 3. Montovaná podlaha podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že pripojovacia dutina (4) je v podobe vybrania v rubovej ploche dielca (1,2, 3).
4. 4. Montovaná podlaha podľa niektorého z nárokov 1 až 3, vyznačujúca sa tým, že pripojovacia dutina (4) má v rámci svojho priebehu aspoň dva rôzne priemery, z toho väčší priemer pre priechod hlavy (6) pripojovacieho prostriedku (5) pevného spojenia s hlavou (6), napríklad pre hlavu (6) skrutky, a menší priemer pre tŕň tohto pripojovacieho prostriedku (5), napríklad pre driek skrutky.
5. 5. Montovaná podlaha podľa niektorého z nárokov 1 až 4, vyznačujúca sa tým, že pripojovacia dutina (4) prebieha rovnobežne s rovinou lícnej plochy dielca (1,2, 3).
6. 6. Montovaná podlaha podľa niektorého z nárokov 1 až 5, vyznačujúca sa tým, že pripojovacia dutina (4) prebieha dielcom (1, 2, 3) v jeho priečnom smere.

   Ί. Montovaná podlaha podľa nároku 6, vyznačujúca sa tým, že aspoň jeden dielec (1) obsahujúci pripojovaciu dutinu (4) má na svojej strane pre vstup tŕňu na aspoň časti tejto jeho strany vytvorenú aspoň jednu drážku (
7. 7) pre hlavu (6) pripojovacieho prostriedku (5) a pripojovacia dutina (4) má začiatok v tejto drážke (7).
8. 8. Montovaná podlaha podľa niektorého z nárokov 1 až 7, vyznačujúca sa tým, že aspoň jeden dielec (1, 2, 3) obsahuje aspoň dve pripojovacie dutiny (4).
9. 9. Montovaná podlaha podľa nároku 8, vyznačujúca sa tým, že aspoň jeden dielec (1, 2, 3) obsahuje aspoň tri pripojovacie dutiny (4), ktoré na ňom prebiehajú rovnobežne v pravidelných odstupoch.
10. 10. Montovaná podlaha podľa niektorého z nárokov laž 9, vyznačujúca sa tým, že susediace dielce (1, 2) upevnené k sebe pomocou pripojovacích dutín (4) a upevňovacieho prostriedku (5) majú na sebe zapadajúci tvar, z čoho jeden dielec (1) má vytvorený aspoň jeden pripojovací výstupok a druhý dielec (2) má vytvorené aspoň jedno pripojovacie vybranie pre tento výstupok, obe vo forme prostriedkov na zaistenie presnej vzájomnej polohy v pripojenom stave.
11. 11. Spôsob výroby montovanej podlahy podľa niektorého z nárokov 1 až 10, pri ktorom sa hotová podlaha tvorí ako vrstva z dielcov (1,2, 3), ich postupným kladením vedľa seba na miesto určenia a upevnenia, pričom sa aspoň niektoré dielce (1, 2, 3) pripevňujú na svoje miesto pomocou vyhĺbení pripojovacích dutín (4) a pripevnenia pomocou pripojovacích prostriedkov (5) pevného spojenia s tŕňom vedeným cez takto vytvorené pripojovacie dutiny (4), vyznačujúci sa tým, že do aspoň niektorých dielcov (1, 2, 3) sa zhotovujú pripojovacie dutiny (4) mimobežne s lícnou plochou tak, aby prebiehali z jednej bočnej strany dielca (1, 2, 3) cez jeho teleso na opačnú bočnú stranu, na čo podlaha sa potom zhotovuje tak, že keď sa pripojovaný prvý dielec (1) obsahujúci pripojovaciu dutinu (4) priloží k inému, druhému dielcu (2) už položenému na mieste určenia, sa do pripojovacej dutiny (4) prvého dielca (1) umiestni pripojovací prostriedok (5) pevného pripojenia nesúci na sebe tŕň a cez pripojovaciu dutinu (4) sa koniec tohto pripojovacieho prostriedku (5) zapustí do telesa susedného druhého dielca (2), kde sa pevne fixuje, pričom sa aspoň časť tŕňa nechá v pripojovacej dutine (4) prvého dielca (1) a v prvom dielci (1) sa pevne fixuje opačný koniec pripojovacieho prostriedku (5), a v priebehu procesu kladenia podlahy sa postupné ukladanie a upevňovanie pripojovacích prostriedkov (5) uskutočňuje s využitím rôznych pripojovacích dutín (4) v rôznych dielcoch (1,2, 3), mimo

    SK 7023 Υ1 lícnej strany týchto dielcov (1, 2, 3).
12. 12. Spôsob výroby montovanej podlahy podľa nároku 11, vyznačujúci sa tým, že pripojovacie dutiny (4) sa hĺbia do dielcov (1, 2, 3) rovnobežne s ich lícnou plochou, a to buď prevŕtavaním za vzniku otvorov, alebo odfrézovaním z rubovej strany dielcov (1, 2, 3), za vzniku drážkového vybrania.
13. 13. Spôsob výroby montovanej podlahy podľa nárokov 11a 12, vyznačujúci sa tým, že aspoň jeden úsek pripojovacej dutiny (4) sa vyrobí s väčším priemerom než iný úsek tejto pripojovacej dutiny (4), a potom sa pri kladení podlahy prvý dielec (1) s takouto pripojovacou dutinou (4) priloží k už položenému druhému dielcu (2) ústím užšej častí pripojovacej dutiny (4) a do pripojovacej dutiny (4) sa vloží cez jej širšiu časť, tŕňom napred, pripojovací prostriedok (5) s hlavou (6) a upevní tu hlavou (6) na doraz, teda tak ďaleko, až sa hlava (6) pripojovacieho prostriedku (5) oprie o miesto zúženia pripojovacej dutiny (4), a pritom sa používajú pripojovacie prostriedky (5) takej dĺžky, aby koniec tŕňa pripojovacieho prostriedku (5) vystúpil z prvého dielca (1) a zapustil sa do druhého dielca (2).
14. 14. Spôsob výroby montovanej podlahy podľa nárokov 11 až 13, vyznačujúci sa tým, že prvý dielec (1) sa pri budovaní podlahy kladie k inému už položenému druhému dielcu (2) tak, aby každá pripojovacia dutina (4) tohto prvého dielca (1), ktorá bude využitá pre pripojovací prostriedok (5), ústila na celistvú časť bočnej steny druhého dielca (2).
15. 15. Spôsob výroby montovanej podlahy podľa nárokov llažl4, vyznačujúci sa tým, že sa rôzne pripojovacie dutiny (4) vyrobia s rovnakými rozmermi, avšak potom sa do rôznych pripojovacích dutín (4) cielene umiestňujú pripojovacie prostriedky (5) rôznej dĺžky, tak aby nedosahovali do hrčí alebo iných miest so sťaženou priestupnosťou materiálu.
16. 16. Spôsob výroby montovanej podlahy podľa nárokov llažl 5, vyznačujúci sa tým, že pripojovacie dutiny (4) sa hĺbia tak, aby prebiehali v smere šírky dielca (1, 2, 3), a na jednotlivých dielcoch (1, 2, 3) tvorili rad, v ktorom sa pripojovacie dutiny (4) nachádzajú v pravidelnom odstupe, pričom sa vzdialenosť krajných pripojovacích dutín (4) od koncov dielca (1, 2, 3) volí tak, aby vznikol rovnaký odstup ako medzi susednými pripojovacími dutinami (4) v rade i medzi krajnými pripojovacími dutinami (4) dielcov (1, 2, 3) v prípade ich priloženia nadväzne v dĺžkovom smere.
17. 17. Spôsob výroby montovanej podlahy podľa nárokov llažl 6, vyznačujúci sa tým, že na všetkých dielcoch (1, 2, 3) sa okrem pripojovacích dutín (4) vyrobia i zámky, napríklad na báze aspoň jedného výstupku na jednom dielci (1) zapadajúcim do zodpovedajúceho vybrania na susediacom dielci (2), na čo sa potom pri výrobe podlahy všetky susediace dielce (1, 2, 3) pripoja k sebe najskôr pomocou týchto zámkov, a potom aspoň niektoré dielce pomocou pripojovacích dutín (4) a pripojovacích prostriedkov (5) pevného pripojenia s tŕňom.
18. 18. Spôsob výroby montovanej podlahy podľa nárokov llaž 17, vyznačujúci sa tým, že pri pokládke podlahy sa dielce (1, 2, 3) kladú voľne na podložku a na okrajoch takto vytvorenej podlahy sa nechá voľna dilatačná škára.