SK34696A3

SK34696A3 - Enzymatic bleach composition and detergent agent containing its

Info

Publication number: SK34696A3
Application number: SK346-96A
Authority: SK
Inventors: Todd Domke; Charles C Nunn; Marco L F Giuseppin; Rudolf J Martens; Ton Swarthoff; Cornelis T Verrips
Original assignee: Unilever Nv
Priority date: 1993-09-17
Filing date: 1994-09-08
Publication date: 1997-07-09
Also published as: BR9407505A; EP0719322A1; US5601750A; CZ77496A3; ZA947141B; AU7695594A; HUT74484A; CA2168970A1; PL313488A1; WO1995007972A1; HU9600642D0; JPH09502753A

Description

Bieliaca zmes a detergentný prostriedok s jej obsahom

Oblasť techniky

Vynález sa týka bieliacej zmesi. Konkrétnejšie sa týka enzymatickej bieliacej zmesi, ktorá obsahuje enzymatický systém, ktorý generuje peroxid vodíka, výhodne obsahuje C-^-C₄ alkanoloxidázu a C-^-C^ alkanol a katalyzátor bielenia, ktorým je koordinačný komplex založený na mangáne a/alebo železe.

Doterajší stav techniky

Enzymatické bieliace systémy, ktoré generujú peroxid vodíka sú v danej oblasti techniky známe. Napríklad GB-A-2 101 167 (Unilever) opisuje enzymatický systém, ktorý generuje peroxid vodíka obsahujúci C^-C₄ alkanoloxidázu a C-^-C₄ alkanol. Takéto enzymatické bieliace zmesi sa môžu použiť v detergentných zmesiach na pranie tkanín, v ktorých môžu účinne poskytovať nízkoteplotný enzymatický bieliaci systém. V pracej tekutine alkanoloxidáza katalyzuje reakciu medzi rozpusteným kyslíkom a alkanolom, čím tvorí aldehyd a peroxid vodíka.

Aby sa dosiahol významný bieliaci účinok pri nízkych teplotách, napríklad 15 až 55 ’C, musí sa peroxid vodíka aktivovať pomocou aktivátora bielidla. Dnes je najbežnejšie používaným aktivátorom bielidla tetra-acetyletyléndiamín (TAED), ktorý pri reakcii s peroxidom vodíka poskytuje kyselinu peroxooctovú, kyselina peroxooctová je skutočným bieliacim reagentom.

Pri používaní takýchto bieliacich detergentných zmesí je podstatné, že sú takmer bez katalázovej aktivity, pretože kataláza účinne katalyzuje rozklad peroxidu vodíka tvoreného alkanoloxidázou. Preto sa enzým alkanoloxidáza musí dôsledne čistiť, aby sa zbavil kontaminácie katalázovou aktivitou. Keďže kataláza je hojne prítomná vo všetkých prírodné sa vyskytujúcich mikroorganizmoch slúžiacich ako zdroj alkano- 2 loxidázy, tento čistiaci proces je nevyhnutný a musí sa robiť vo veľkom rozsahu, čo zvyšuje cenu bieliacej zmesi.

Problému katalázovej kontaminácie alkanoloxidázy sa možno vyhnúť izolovaním enzýmu z mikroorganizmov bez katalázy, ako je opísané v EP-A-244 920 (Unilever).

Avšak aj keď sa používajú preparáty alkanoloxidázy bez katalázy, bieliaca účinnosť takýchto bieliacich zmesí, zvlášť v domácich pračkách Európskeho typu, nebola taká dobrá ako sa očakávalo. Toto bolo priradené tvorbe acetaldehydu, ktorý sa tvorí spolu s peroxidom vodíka v stechiometrických množstvách. Predpokladá sa, že acetaldehyd rýchlo reaguje s generovanou peroxokyselinou, čím tvorí kyselinu octovú a karboxylovú kyselinu zodpovedajúcu peroxokyseline.

Na prekonanie tohto problému bolo v EP-A-369 678 (Unilever) navrhnuté začleniť do takýchto enzymatických bieliacich zmesí C-^-C^ aldehydoxidázu, K_m aldehydoxidázy má byť menšie, ako je táto hodnota pre alkanoloxidázu. Predpokladá sa, že aldehydoxidáza zvyšuje účinnosť detergentej zmesi obsahujúcej alkanol, alkanoloxidázu a aktivátor bielidla zabránením vzniku inhibičnej koncentrácie aldehydu. Na podporu tejto myšlienky sa zistilo, že niektoré chemické látky, o ktorých je známe, že reagujú s aldehydmi, ako napríklad semikarbazid, sú tiež schopné zlepšiť účinnosť známych bieliacich zmesí založených na alkanoloxidáze.

Avšak enzýmy sú vo všeobecnosti drahými zložkami detergentných zmesí, aldehydoxidáza nie je výnimkou. Ďalej sa zistilo, že je ťažké nájsť ekonomicky prijateľný systém výroby aldehydoxidázy vo veľkom meradle.

Preto je predmetom tohto vynálezu poskytnúť účinnú nízkoteplotnú bieliacu zmes. Ďalším predmetom vynálezu je poskytnúť bieliacu zmes, ktorá zahrnuje enzymatický systém generujúci peroxid vodíka, ktorý má dobré bieliace vlastnosti a neobsahuje nevyhnutne aldehydoxidázu.

Prekvapivo sa teraz zistilo, že účinné enzymatické bieliace zmesi obsahujúce enzymatický systém generujúci peroxid vodíka sa môžu získať pomocou bieliacich zmesí podľa tohto vynálezu, ktoré sú charakterizované tým, že ďalej obsahujú katalyzátor bielenia vo forme koordinačného komplexu iónov mangánu (Mn) a/alebo železa (Fe).

Katalyzátory bielenia vo forme koordinačného komplexu iónov mangánu (Mn) a/alebo železa (Fe) sú v danej oblasti techniky známe, napríklad z EP-A-458 397, EP-A-458 398, EP-A-544 519 a EP-A-549 272 (všetko Unilever). V spojení s peroxidom vodíka tvoria silný oxidačný systém.

Pretože takéto koordinačné komplexy založené na mangáne a/alebo železe tvoria silný oxidačný systém v spojení s peroxidom vodíka, odborník v tejto oblasti techniky by očakával, že medzi peroxidom vodíka a aldehydom, ktorý sa tvorí pôsobením alkanoloxidázy na alkanol, bude prebiehať rýchla reakcia. Prekvapivo však takáto reakcia neprebieha a získajú sa účinné bieliace zmesi.

Zmesi podľa tohto vynálezu obsahujúce katalyzátor bielenia, ktorým je koordinačný komplex založený na iónoch mangánu (Mn) a/alebo železa (Fe) sú zvlášť výhodné v spojení s enzymatickým systémom generujúcim peroxid vodíka, pretože tento poskytuje katalyzátor bielenia s kontrolovateľnou stabilnou hladinou peroxidu vodíka takou, že bieliace pôsobenie sa môže udržať vo vopred určených hraniciach. Dodatočným výhodným rysom bieliacich zmesí podľa tohto vynálezu je, že pri teplotách nad odporúčanou teplotou prania, napríklad pri 90 ’C, sa enzymatický systém, ktorý generuje peroxid vodíka inaktivuje a bieliace pôsobenie sa automatický zastaví.

Podstata vynálezu

Z prvého aspektu sa tento vynález týka bieliacej zmesi, ktorá obsahuje:

(a) enzymatický systém generujúci peroxid vodíka a (b) katalyzátor bielenia, ktorým je koordinačný komplex založený na mangáne a/alebo železe. Výhodne katalyzátor bielenia obsahuje zdroj Mn a/alebo Fe iónov a ligandu, ktorým je makrocyklická organická zlúčenina so vzorcom (I):

- 4 [NR³-(CR¹(R²)_u)_t]_s (I) kde x je celé číslo od 2 do 3; s je celé číslo od 3 do 4, ϊ o q u je nula alebo jedna; a R , R a R sú nezávisle vybraté z H, alkylu a arylu, substituovaného alkylu a substituovaného arylu.

Podľa druhého aspektu sa tento vynález týka detergentného prostriedku, ktorý obsahuje takúto bieliacu zmes.

Podrobný opis vynálezu (a) Enzymatický systém generujúci peroxid vodíka.

Bieliace zmesi podľa tohto vynálezu obsahujú ako prvú zložku enzymatický systém generujúci peroxid vodíka. Enzymatický systém generujúci peroxid vodíka sa môže v princípe vybrať z rôznych enzymatických systémov generujúcich peroxid vodíka, ktoré sú· opísané v tomto odbore. Napríklad sa môže použiť amínoxidáza a amín, aminokyselinová oxidáza a aminokyselina, cholesteroloxidáza a cholesterol, oxidáza kyseliny močovej a kyselina močová alebo xantínoxidáza a xantín.

Avšak výhodne sa použije kombinácia C^-C^ alkanoloxidáza a zvlášť výhodné je spojenie metanoloxidázy a etanolu.

Metanoloxidáza sa výhodne izoluje z kmeňa Hansenula polymorfa negatívneho na katalázu. (Pozri napríklad EP-A-244 920 (Unilever)).

V Príkladoch bude ukázané, že bieliaca účinnosť zmesi obsahujúcej metanoloxidázu vo forme intaktných kvasinkových buniek je prekvapivo vyššia, ako bieliaca účinnosť pri viac alebo menej čistenej forme.

(b) Katalyzátor bielenia

Druhou zložkou bieliacich zmesí podľa tohto vynálezu je katalyzátor bielenia, ktorým je koordinačný komplex založený na iónoch mangánu (Mn) a/alebo železa (Fe).

- 5 Výhodné bieliace katalyzátory obsahujú zdroj Mn a/alebo Fe iónov a ligandu, ktorým je makrocyklická organická zlúčenina vzorca (I):

[NR³-(CR¹(R²)_u)_t]_s (I) kde t je celé číslo od 2 do 3; s je celé číslo od 3 do 4, 19 3 u je nula alebo jedna; a R , R a R sú nezávisle vybraté z H, alkylu a arylu, substituovaného alkylu a substituovaného arylu.

Príkladmi výhodnejších ligandov sú 1,4,7-triazacyklononán (TACN); 1,4,7-trimetyl-l,4,7-triazacyklononán (1,4,7-ΜββΤΑΰΝ); 2-metyl-l,4,7-triazacyklononán (2-MeTACN);

1.2.4.7- tetrametyl-l,4,7-triazacyklononán (1,2,4,7-Me^TACN);

1.2.2.4.7- pentametyl-l,4,7-triazacyklononán (1,2,2,4,7-Me^TACN); 1,4,7-trimetyl-2-benzyl-l,4,7-triazacyklononán;

a 1,4,7-trimetyl-2-decyl-l,4,7-triazacyklononán. Zvlášť výhodným je 1,4,7-trimetyl-l,4,7-triazacyklononán.

Vyššie zmienené ligandy môžu byť syntetizované metódami opísanými v K.Vieghardt a spol., Inorganic Chemistry 1982, 21, strana 3086 a nasledujúce.

Iný výhodný ligand L obsahuje dve látky so vzorcom (II)

-[NR⁴—(CR¹(R²)_u)_χ]_s- (I) kde t je celé číslo od 2 do 3; s je celé číslo od 3 do 4, -í o u je nula alebo jedna; a R a R sú nezávisle vybraté z H, alkylu a arylu, substituovaného alkylu a substituovaného arylu; a každý R⁴ je nezávisle vybratý z vodíka, alkylu a arylu, substituovaného alkylu a substituovaného arylu s výhradou, že najmenej jedna mostíková jednotka R³ sa tvorí z jednej R⁴ jednotky každého ligandu, kde R³ je skupina (CR³R⁷)n-(D)p-(CR³R⁷)m, kde p je nula alebo jeden; D je vybraté z heteroatómu, ako napríklad kyslíka a NR⁸ alebo je časťou voliteľne substituovaného, aromatického alebo nasýteného homonukleárneho alebo héteronukleárneho kruhu, n je celé číslo od 1 do 4;

m je celé číslo od 1 do 4;

s výhradou, žen+ms4;

r6 a R⁷ sú nezávisle vybraté z H, NR^ a OR^O, alkylu, arylu, substituovaného alkylu a substituovaného arylu; a R⁸, R^ , R³® sú nezávisle vybraté z H, alkylu, arylu, substituovaného alkylu a substituovaného arylu.

Príkladom výhodného ligandu tohto typu je 1,2-bis-(4,7dimety 1-1,4,7-triaza-l-cyklononyl)etán ([EB-(Me^TACN)21)·

Vyššie zmienené ligandy môžu byť syntetizované metódami opísanými v K.Vieghardt a spol., Inorganic Chemistry 1985, 24, strana 1230 a nasledujúce, a J. Chem. Soc., Chem. Comm. 1987, strana 886 alebo jednoduchými modifikáciami týchto syntéz.

Ligand môže byť vo forme kyslej soli, ako napríklad HCl alebo H2SO4 soli, napríklad 1,4,7-Me₃TACN hydrochlorid. Voliteľne sa môže pridať zdroj iónov železa a/alebo mangánu oddelene samotný alebo ako rovnaký časticový produkt spolu s ligandom.

Zdrojom iónov železa a mangánu môže byť soľ rozpustná vo vode, ako je napríklad dusičnan, chlorid, síran, alebo octan železa alebo mangánu, alebo koordinačný komplex, ako je napríklad acetylacetonát mangánu. Zdroj iónov železa a/alebo mangánu má byť taký, aby tieto ióny neboli príliš silne viazané, t.j. všetky také zdroje, z ktorých ligand so vzorcom (I), ako je definovaný vyššie, môže vytrhnúť Fe a Mn v bieliacom roztoku.

Alternatívne môže byť katalyzátor bielenia vo forme mono- , di- alebo tetra jadrového komplexu mangánu alebo železa .

Výhodné monojadrové komplexy majú všeobecný vzorec (III):

[L Mn X_p]^z Y_q (III) kde Μη je mangán v oxidačnom stave II, III alebo IV, X predstavujú koordinačné látky nezávisle vybraté z OR, kde R je C-£-C₂0 radikál vybratý zo skupiny pozostávajúcej z voliteľne substituovaných alkylu, cykloalkylu, arylu, benzylu a radikálu z ich kombinácií alebo najmenej dva R radikály môžu byť spojené navzájom a tak tvoriť mostíkovú jednotku medzi dvoma kyslíkmi, ktoré sú koordinované s mangánom, Cl“, Br”, I, F, NCS, N₃ , I₃, NH₃, OH, O², H00, H20, SH, CN, OCN, S4^2-, R¹²C00“, R¹²SO4“, RSO₃ a R¹²COO, kde R¹²je vybratý z alkylu, arylu, substituovaného alkylu a substituovaného arylu a

R C00 , kde R je vybratý z alkylu, substituovaného alkylu a substituovaného arylu; p je celé číslo od 1 do 3;

z označuje náboj komplexu a je to celé číslo, ktoré môže byť kladné, nula alebo záporné;

Y je monovalentný alebo multivalentný protiión, ktorý vedie k nábojovej neutralite, ktorého typ je závislý od náboja komplexu z;

q = z/[náboj Y];

a L je ligand so vzorcom (I), ako je definovaný vyššie.

Tieto monojadrové komplexy sú ďalej opísané v EP-A-544 519 a EP-A-549 272 (obe Unilever).

Výhodné dvojjadrové komplexy majú vzorec (IV) alebo (V), pozri nižšie

(IV)

V komplexoch so vzorcom (IV) každý Mn je mangán, ktorý môže byť nezávisle v oxidačnom stave III alebo IV; každé X predstavuje koordinujúcu alebo mostíkovú časticu nezávisle vybratú zo skupiny pozostávajúcej z H₂0, 0₂ ²“, O²“, OH, H00, SH, S², >S0, Cl, SCN, N3, NH2“ a NR3¹², R¹²S04, R^²SO₃ a R^^COO, kde R^² je vybratý z H, alkylu, arylu, substituovaného alkylu, substituovaného arylu a R¹³COO, kde

- 8 R¹² je je vybratý z alkylu, arylu, substituovaného alkylu a substituovaného arylu; L je ligand so vzorcom (I), ako je definovaný vyššie, obsahujúci najmenej tri dusíkové atómy, ktoré sú koordinované na mangánové centrá; z označuje náboj komplexu a je to celé číslo, ktoré môže byť kladné, nula alebo záporné; Y je monovalentný alebo multivalentný protiión vedúci k nábojovej neutralite, ktorý je závislý od náboja komplexu z; a q = z/[náboj Y).

V dvojjadrových komplexoch so vzorcom (V)

(V) každý Mn je mangán nezávisle v oxidačnom stave III alebo IV; každé X predstavuje nezávisle koordinujúcu alebo mostíkovú časticu vybratú zo skupiny pozostávajúcej z H₂0, 0₂ , 0 ,

OH, H0₂, SH~, S²”, >S0, Cl, SCN, N3, NH2“ a NR3¹², R^²SO4^_, R^²SO3~ a R^³COO”, kde R^² je vybratý z H, alkylu, arylu, substituovaného alkylu, substituovaného arylu

-1 O Ϊ Q a R C00“, kde R je je vybratý z alkylu, arylu, substituovaného alkylu, substituovaného arylu; L je ligand obsahujúci dve častice so vzorcom (II), ako je definovaný vyššie, obsahujúci najmenej tri dusíkové atómy, ktoré sú koordinované na mangánové centrá;

Y je monovalentný alebo multivalentný protiión vedúci k nábojovej neutralite, ktorý je závislý od náboja komplexu z; a q = z/[náboj Y].

Zvlášť vhodnými dvojjadrovými komplexami mangánu sú komplexy, kde všetky X sú nezávisle vybraté z CH₃COO”, 0₂^^_

O a 0 a najvýhodnejšie je mangán v oxidačnom stave IV a všetky X sú 0 . Zahrnuj u tie, ktoré majú nasledujúce vzorce:

- 9 i) [Μη^ΐν2(μ-0)₃(1.4,7-Me₃TACN)J(PFg) ₂ ii) [Mn^IV2^-0)₃(l,2,4,7-Me₄TACN)₂] (PFg)₂ iii) [Mn^^^₂(μ-0)(μ-OAc)₂(1.4 ,7-Me₃TACN)₂](PFg) 2 iv) [Μη^ΙΠ2(μ-0) (μ-OAc) ₂(1,2,4,7-Me₄TACN) ₂] (PFg) ₂

v) [Μη^ΐν2(μ-Ο)₃(μ-Ο²)(l,4,7-Me₃TACN)₂](PF₆)₂ vi) ^₂(μ-O)₂(μ-OAc) (EB-(Me₂TACN)₂)](PFg)₂ a akékoľvek z týchto komplexov ale s inými protiiónmi, ako napríklad sú S0₄ ^2-, C10₄ atď.

Iné dvojjadrové komplexy tohto typu, ich príprava a použitie sú podrobne opísané v EP-A-458 397 a EP-A-458 398 (obe Unilever).

Príkladom stvorjadrového komplexu mangánu je [Mn^IV4(p-0)₆(TACN)₄](C10₄)₄.

Prekvapivo sa zistilo, že koordinačné komplexy založené na mangáne a/alebo železe, ktoré tvoria silný oxidačný systém v kombinácii s peroxidom vodíka, nie sú reaktívne vzhľadom na aldehyd, ktorý sa tvorí pôsobením alkanoloxidázy na alkanol.

Pretože sa aldehyd nerozkladá alebo neodstraňuje, postupne sa nahromadí, tak ako sa tvorí peroxid vodíka. Aldehydy, zvlášť acetaldehyd, majú nepríjemný zápach. Preto sú enzymatické bieliace systémy podľa tohto vynálezu výhodne vybavené so systémom na rozklad aldehydu. Obvykle sa ako systém na rozklad aldehydu môže použiť aldehydoxidáza, ale tento systém má vyššie opísané nevýhody. Preto sú výhodné iné systémy na rozklad aldehydu a časť tohto výskumu sa orientovala na nájdenie vhodných systémov na rozklad aldehydu.

Je známe, že baktérie kyseliny octovej efektívne rastú v etanole, ktorý sa konvertuje cez acetaldehyd na kyselinu octovú. Posledne menovaná konverzia sa uskutočňuje pomocou enzýmu acetaldehyddehydrogenáza (A1DH), ktorý môže byť závislý od NAD(P) (cytoplazmatický), alebo nezávislý od NAD(P) (membránovo viazaný s PQQ protetickou skupinou).

Pekárenské kvasinky, Saccharomyces cerevisiae, tiež majú od NAD(P) závislú acetaldehyddehydrogenázu, ktorá sa javí ako menej aktívna než membránovo viazaná acetaldehyddehydrogenáza.

ιό

Prekvapivo sa zistilo, že intaktné kvasinkové bunky sú schopné účinne odstraňovať acetaldehyd z bieliacej zmesi. Pretože kvasinkové bunky sú komerčne dostupné za nízku cenu, je táto možnosť zvlášť atraktívna. Výhodným zdrojom kvasinkových buniek je Sacchaŕomyces, zvlášť Saccharomyces cerevisiae. Kvasinkové bunky sa pridávajú do zmesi v množstve 0,1 % hmotnostného až 20 % hmotnostných, výhodne 0,5 % hmotnostného až 10 % hmotnostných, v závislosti od aktivity kvasiniek .

Bieliace zmesi podľa tohto vynálezu sa výhodne používajú v detergentných zmesiach, ktoré môžu byť v akejkoľvek vhodnej fyzickej forme, ako napríklad kvapalina, prášok, granule alebo tablety. Avšak v dôsledku nevyhnutnej prítomnosti alkanolu je detergentná zmes výhodne vodná alebo nevodná kvapalina, pasta alebo gél· Bieliaci systém podľa tohto vynálezu je zvlášť použiteľný v nevodných kvapalinách. Takéto nevodné kvapalné detergentné zmesi sú napríklad opísané v EP-A-266 199 (Unilever).

Na prípravu úplného detergentného prípravku na pranie tkanín sa bieliaca zmes dodáva s obvyklými zložkami detergentných zmesí, ako sú napríklad povrchovo aktívne látky a detergentné zložky. Voliteľne sa môžu pridať iné zložky, ako napríklad proteolytické, amylolytické, celulolytické alebo lipolytické enzýmy, parfumy a podobne.

(c) Bieliace detergentné zmesi.

Enzymatické bieliace detergentné zmesi podľa tohto vynálezu všeobecne zahrnujú od 0,1 do 50 % hmotnostných jednej alebo viacerých povrchovo aktívnych látok. Vhodné povrchovo aktívne látky alebo detergentne aktívne látky sú mydlové alebo nemydlové aniónové povrchovo aktívne látky, neiónové povrchovo aktívne látky, katiónové povrchovo aktívne látky, amfotérne alebo zwitteriónové látky. Povrchovo aktívny systém obyčajne zahrnuje jednu alebo viac aniónových povrchovo aktívnych látok a jednu alebo viac neiónových povrchovo aktívnych látok. Povrchovo aktívny systém môže dodatočne obsa- 11 hovať amfotérne alebo zwiteriónové látky, ale toto sa normálne nepožaduje pre ich relatívne vysokú cenu.

Vo všeobecnosti môžu byť neiónové a aniónové povrchovo aktívne látky povrchovo aktívneho systému vybraté z povrchovo aktívnych látok opísaných v Surface Active Agents Vol. 1, Schwartz & Perry, Interscience 1949 a Surface Active Agents Vol. 2, Schwartz, Perry & Berch, Interscience 1958, v priebežnej edícii McCutcheon’s Emusifiers & Detergents publikovanej McCutcheonovou divíziou Manufacturing Confectioners Company alebo v Tenside-Taschenbuch, H. Stache, 2.vydanie, Carl Hauser Verlag, 1981.

Vhodné neiónové povrchovo aktívne látky, ktoré sa môžu použiť zahrňujú zvlášť reakčné produkty látok, ktoré majú hydrofobnú skupinu a reaktívny vodíkový atóm, napríklad alifatické alkoholy, kyseliny, amidy alebo alkylfenoly s alkylénoxidmi, zvlášť etylénoxidom buď samotným alebo s propylénoxidom. Špecifické neiónové detergentné látky sú kondenzáty Cg-C22 alkylfenol-etylénoxidu, všeobecne 5 až 25 EO, t.j. 5 až 25 jednotiek etylénoxidu na molekulu a kondenzačné produkty alifatických Cg-C^g primárnych alebo sekundárnych lineárnych alebo rozvetvených alkoholov s etylénoxidom, všeobecne 5 až 40 EO,

Vhodné aniónové detergentné látky, ktoré sa môžu použiť, sú obvykle vo vode rozpustné soli alkalických kovov organických sulfátov a sulfonátov, ktoré majú alkylové radikály obsahujúce od asi 8 do asi 22 uhlíkových atómov, pojem alkyl sa používa na zahrnutie alkylového podielu vyšších acylových radikálov. Príkladmi vhodných syntetických aniónových detergentných látok sú sodné a draselné alkylsulfáty, zvlášť sulfáty získané sufátovaním vyšších Cg-C^g alkoholov, vyrábaných napríklad z loja alebo kokosového oleja, sodné a draselné alkyl C^-C2q benzénsulfonáty, zvlášť sodné lineárné sekundárné alkyl C^q-C-^ benzénsulfonáty; a sodné alkylglycerylétersulfáty, zvlášť tieto étery s vyššími alkoholmi získané z loja alebo kokosového oleja a syntetické alkoholy získané z ropy. Výhodné aniónové detergentné látky sú sodné alkylbenzénsulfonáty a sodné ^ΐ2^_<318 ^alkyl^sul^- f áty.

Aplikovateľné sú tiež povrchovo aktívne látky ako sú opísané v EP-A-328 177 (Unilever), ktoré vykazujú odolnosť proti vysolovaniu, alkylpolyglykozidové povrchovo aktívne látky opísané v EP-A-070 074 a alkylmonoglykozidy.

Výhodné povrchovo aktívne systémy sú zmesi aniónových povrchovo aktívnych látok s neiónovými detergentne aktívnymi materiálmi, zvlášť skupiny a príklady aniónových a neiónových povrchovo aktívnych látok uvedené v EP-A-346 995 (Unilever). Zvlášť výhodný je povrchovo aktívny systém, ktorým je zmes soli alkalického kovu C^g-C-^g primárneho alkoholsulfátu spolu s 3-7 EO etoxylátom primárneho alkoholu.

Neiónový detergent je výhodne prítomný v množstvách väčších ako 10 % hmotnostných, napríklad 25 až 90 % hmotnostných z povrchovo aktívneho systému. Aniónové povrchovo aktívne látky môžu byť prítomné napríklad v množstvách v rozsahu od asi 5 % hmotnostných do asi 40 % hmotnostných z povrchovo aktívneho systému.

Enzymatické bieliace detergentné zmesi podlá tohto vynálezu môžu ďalej obsahovať od 5 do 60 % hmotnostných, výhodne od 20 do 50 % hmotnostných detergentnej zložky. Touto detergentnou zložkou môže byť akýkoľvek materiál schopný znížiť hladinu voľných vápnikových iónov v pracej tekutine a bude výhodne poskytovať zmes s inými výhodnými vlastnosťami, ako napríklad tvorba alkalického pH, suspendovanie znečistenia odstráneného z tkaniny a suspendovanie hlinkového materiálu na zmäkčenie tkaniny.

Príklady detergentných zložiek zahrnujú zrážacie zložky, ako sú napríklad uhličitany, hydrogénuhličitany a ortofosfáty alkalických kovov, sekvestrujúce zložky, ako napríklad tripolyfosfáty alebo nitrilotriacetáty alkalických kovov, alebo zložky vymieňajúce ióny, ako napríklad amorfné hlinitokremičitany alkalických kovov alebo zeolity.

Zistilo sa, že je zvlášť priaznivé pre enzymatickú aktivitu detergentných zmesí podľa tohto vynálezu, ak obsahujú taký detergentný materiál, že koncentrácia voľného vápnika sa zníži na menej ako 1 mmol/1.

Enzymatické detergentné zmesi podľa -tohto vynálezu tiež môžu v ďalších uskutočneniach obsahovať iné zložky, ktoré sa normálne používajú v detergentných zmesiach, zahrnujúc aditíva do detergentných zmesí. Treba sa však vyhnúť prekurzorom bielidla, ako je napríklad tetra-acetyletyléndiamím (TAED), pretože vytvorená peroxokyselina reaguje rýchlo s acetaldehydom a tvorí kyselinu octovú a karboxylovú kyselinu zodpovedajúcu peroxokyseline.

Množstvo alkanoloxidázy, ktorá sa má použiť v zmesiach podľa tohto vynálezu má byť najmenej dostatočné na to, aby poskytlo po zriedení alebo rozpustení zmesi s vodou a interakciou s alkanolom, dostatok peroxidu vodíka na bielenie štandardnej tkaniny s čajovými škvrnami.

Množstvo alkanoloxidázy bude závisieť od jej špecifickej aktivity a aktivity reziduálnej katalázy, ktorá môže byť prítomná, ale pomocou príkladu sa môže všeobecne určiť, že detergentné zmesi podľa tohto vynálezu budú obsahovať od 10 do 1000, výhodne od 20 do 500 jednotiek alkanoloxidázy na g alebo ml detergentného prostriedku, jednotka enzýmovej aktivity je definovaná ako množstvo požadované na konvertovanie 1 gmol substrátu za minútu za štandardných podmienok. Keď sa zmes zriedi 100 krát pridaním vody, aby poskytla prostredie vhodné na pranie a bielenie tkanín, prostredie bude obsahovať od 0,1 do 10, výhodne od 0,2 do 5 jednotiek enzýmu na ml, ktorý v interakcii s alkanolovým substrátom, ktorý je tiež prítomný v prostredí, bude tvoriť dostatok peroxidu vodíka na bielenie štandardnej tkaniny s čajovými škvrnami.

Po rozpustení alebo 100 násobnom zriedení prídavkom vody, pracie prostredie bude obyčajne obsahovať od asi 0,1 do 10 g/1, výhodne od 0,2 do 5 g/1 detergentého prostriedku. Množstvo katalyzátora bielenia, koordinačného komplexu založeného na mangáne alebo železe, bude rovnako závisieť od špecifickej aktivity a čistoty. Obsah mangánu alebo železa detergentného prostriedku podľa tohto vynálezu je normálne od asi 0,0005 % hmotnostných do 0,5 % hmotnostných, výhodne od asi 0,001 % hmotnostných do 0,25 % hmotnostných.

Ako substrát alkanoloxidázy obsahuje bieliaca zmes pod14 la tohto vynálezu C^-C^ alkanol, výhodne primárny alkohol. Zvlášť výhodný alkanol je etanol.

Množstvo alkanolu, ktorý sa má použiť, má byť najmenej dostatočný na to, aby poskytlo, po zriedení zmesi s vodou a interakcii s alkanoloxidázou, dostatok peroxidu vodíka na bielenie štandardnej tkaniny s čajovými škvrnami. Vhodné množstvo alkanolu tvorí od 2 do 25 % hmotnostných, výhodne 5 až 20 % hmotnostných a najvýhodnejšie 5 až 12 % hmotnostných zo zmesi.

Množstvá alkanoloxidázy, koordinačného komplexu založeného na mangáne a alkanolu v zmesi, ktoré sú dostatočné po zriedení zmesi s vodou na bielenie štandardnej tkaniny s čajovými škvrnami, majú byť také, že keď sa zmes zriedi 100 násobnou hmotnosťou vody, enzým a substrát budú reagovať pri teplote 40 C a pH 9, čím poskytnú peroxid vodíka s koncentráciou najmenej 2 mmol/1. Výhodne alkanoloxidáza, koordinačný komplex založený na mangáne a alkanol sú prítomné v dostatočnom množstve na to, aby poskytli za týchto podmienok peroxid vodíka s koncentráciou najmenej 5 mmol/1, najvýhodnejšie 20 mmol/1 alebo aj vyššou.

Vynález bude ďalej ilustrovaný na nasledujúcich neohraničujúcich príkladoch.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Na obr. IA je znázornený pokles obsahu acetaldehydu pomocou A.acetii Aa5 (0,27) v uzavretom systéme pri pH 9,0.

Na obr. 1B je znázornený pokles obsahu acetaldehydu pomocou SU32 (OD:1,62) v uzavretom systéme pri pH 9,0.

Na obr. 2A je znázornený pokles obsahu acetaldehydu v prostredí peroxidu vodíka (MOX-Etanol) bez pridania A.acetii Aa5 v uzavretom systéme.

Na obr. 2B je znázornený pokles obsahu acetaldehydu v prostredí peroxidu vodíka (MOX-Etanol) v spojení s A.acetii Aa5 v uzavretom systéme (OD=0,27).

Na obr. 3A je znázornený pokles prostredí peroxidu vodíka (MOX-Etanol) visiae v uzavretom systéme.

Na obr. 3B je znázornený pokles prostredí peroxidu vodíka (MOX-Etanol) visiae v uzavretom systéme.

obsahu acetaldehydu v bez pridania S. cereobsahu acetaldehydu v v spojení s S. cereNa obr. 4 je znázornený vývoj koncentrácie H2O2 pochádzajúcej z peroxoboritanu sodného v experimente prania.

Na obr. 5 je znázornený experiment prania v malom rozsahu so sušenými H.polymorpha a DCL Red label, vo všetkých mikroroztokoch s EtOH a Dragon pri pH 10,5 a 40 “C.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklady 1 až 4

Modelové bieliace experimenty sa uskutočnili pri 40 ’C izotermicky počas 30 minút v demineralizovanej vode pri pH 10,5 v sklenej nádobe, vybavenej vyhrievacou špirálou na riadenie teploty z kremeňa, magnetickým miešadlom, termočlánkom, pH elektródou a účinným chladičom (chladiaci prst naplnený tuhým oxidom uhličitým a etanolom, ktorý tvoril spojenie s vonkajším vzduchom). Tento účinný chladič bránil úniku acetaldehydu zo systému.

Vo všetkých experimentoch sa použilo 4,1 mmol/1 monohydrátu peroxoboritanu sodného (0,410 g/1) zodpovedajúce 8,2% hmotnostných detergentného prípravku dávkovaného 5 g/1), spolu s katalyzátorom dávkovaným ako roztok v demineralizovanej vode; konečná koncentrácia 2,5 gmol/l. V dvoch experimentoch (číslo 2 a 4), pozri tabuľku nižšie) sa pridal acetaldehyd ako vodný roztok; konečná koncentrácia 4,1 mmol/1. V dvoch iných experimentoch (číslo 3 a 4) sa použil detergentný základ získaný sušením rozstrekovaním (t.j. obsahujúci všetky normálne aplikované zložky s výnimkou enzýmov, bieliaceho systému a parfumu), dávkovalo sa 5 g/1. Detergentný základ mal nasledujúce zloženie (v dieloch):

Alkylbenzénsulfonát		6,3
7E0 neiónová PAL*		3,1
Mastná kyselina (Pristrene	4934)	1,4
NaOH		1,3
Zeolit		26,7
Kopolymér akrylát/maleinát	(Sokalan CP7)	4,0
Uhličitan sodný		10,3
Síran sodný		0,1
Kremičitan sodný		0,4
Karboxymetylcelulóza sodná		0,6
Florescenčné látky		0,2
Voda a minoritné zložky		11,9

Nasledujúce zložky sa post-dávkovali alebo nastriekavali:

Uhličitan sodný 2,6

C13-C15 7E0 neiónová PAL 6,7

Protipenivá látka 1,2 * PAL - povrchovo aktívna látka

Bieliaca účinnosť sa monitorovala pomocou štandardnej testovacej bavlnenej látky s čajovými škvrnami (BC-1 ex CFT, Vlaardingen, Holandsko). V experimente sa používali dva kusy BC-1.

Po perióde bielenia sa testovacie látky opláchli vodovodnou vodou a sušili v bubnovej sušičke. Merala sa reflektancia pri 460 nm (R460*) pomocou systému merania farby Macbeth 1500/Plus, ex Macbeth, pred a po bieliacom experimente. Rozdiel ( R460*) hodnôt poskytol mieru účinnosti bielenia. Výsledky uvedené nižšie v Tabulke 1 sú stredné hodnoty pre dve testové látky.

Tabuľka 1

Príklad	1	2	3	4
Detergentový prípravok	-	-	+	+
Acetaldehyd	-	+	-	+
R460* na BC-1	24,0	24,3	30,7	29,8

Pretože sa získali, v rámci experimentálnej chyby, rovnaké bieliace výsledky bez acetaldehydu a s ním, možno z týchto experimentov uzavrieť, že acetaldehyd neinterferuje s katalyzovaným peroxoboritanovým bieliacim systémom ani v neprítomnosti ani v prítomnosti detergentného prostriedku.

Príklad 5

Screening baktérií kyseliny octovej a kvasiniek na aktivitu rozkladu aldehydov

V screeningu sa preskúmalo osem baktérií kyseliny octovej , ako aj dva kmene kvasiniek (jeden kmeň Hansenula polymorpha a jeden kmeň Saccharomyces cerevisiae). Baktérie kyseliny octovej sa získali od ATCC (Spojené Štáty) alebo NCDO (Velká Británia) ako je uvedené v Tabulke 2. Tieto kmene sa udržiavali na agare Luria Broth. Kvasinky, ktoré sa použili v experimente, boli Hansenula polymorpha CBS 4732 a Saccharomyces cerevisiae SU32 od QUEST Menstrie (GB). Kvasinky sa udržiavali na YPD-agare. Súhrn je uvedený v Tabulke 2.

Tabulka 2

č. Organizmus/kód Prostredie/tepl. DV pmol/min*gX

Acetobacter pasteurianus

1.	ATCC	33445	MEDI	/	26	16,4	28,2
2.	ATCC	7839	MEDI	/	26	16,2	19,9
Acetobacter acetii
3.	ATCC	15973	MEDI	/	26	15,6	81,4
4.	ATCC	23746	MEDI	/	26	15,6	57,0

Aciňetobacter calcoaceticus

5.	ATCC 14375	MED3 / 26	24,3
6.	ATCC 23746	MED3 / 30	20,6
7.	NCDO 791	MED3 / 26	21,4
8.	NCDO 709	MED3 /26	26,7

Kvasinky

9.	H. polymorpha	A16	YPD	/	30	29,8	2,4
10.	S. cerevisiae	SU32	YPD	/	30	29,9	21,0

Použili sa nasledujúce prostredia:

MEDI:	5 g/1 extraktu kvasiniek, glukóza.laq	3 g/1	Peptone	, 25	g/1
MED2:	13 g/1 živný bujón (ex Oxoid)
MED3:	10 g/1 živný bujón (ex Oxoid)	•
YPD :	10 g/1 extraktu kvasiniek, glukóza.laq	20 g/1	Peptone,	10	g/1
KPB :	bifosfátový draselný pufer pH	7,0
YKPB-	OH: 29 g/1 kvasinkový extrakt,	0,1 M	KPB, 30	g/1	eta-
	nol.

Aktivita acetaldehyddehydrogenáxy (A1DH) sa určila meraním spotreby kyslíka v biologickom kyslíkovom monitore (BOM, model 5300, Yellow Springs Instruments). V BOM sa pridalo 0,1 ml premytých buniek k 5 ml 0,1 mol/1 KPB (približne OD 610 nm = 0,4). Po jednej minúte prevzdušňovania sa pridalo 0,125 ml 0,2 mol/1 acetaldehydu (konečná koncentrácia 5 mmol/1) a zaznamenal sa pokles koncentrácie kyslíka. Rýchlosť spotreby kyslíka je rovná aktivite A1DH. Tieto rýchlosti sa dobre zhodujú so stanoveniami acetaldehydu pomocou metód HPLC. Výsledky sú uvedené v Tabuľke 2.

Štyri kmene druhov Acinetobacter calcoaceticus nevykazovali za týchto podmienok žiadnu A1DH aktivitu. Zo zostávajúcich organizmov dva druhy baktérií kyseliny octovej s najvyššou A1DH aktivitou sú: Acetobacter acetii ATCC 15973 (Aa5), Acetobacter acetii ATCC 23746 (Aa6).

Hoci S. cerevisiae SU32 mal menšiu A1DH aktivitu ako A. pasteurianus, skúmal sa ďalej.

Príklad 6

Aktivita acetaldehyddehydrogenázy pri pH 7 a pH 9 v otvorenom systéme

Na základe výsledkov z Príkladu 5, sa vybrali pre ďalšie skúmanie pri vyššom pH, ktoré je požadované pre detergentové aplikácie, tri organizmy (t.j. Aa5, Aa6 a SU32). Tiež sa stanovovala tvorba acetátu z acetaldehydu.

Tieto tri kmene sa očkovali z agarovej vrstvy do YPD. Po 48 hodinách sa 10 ml prenieslo do 100 ml YKPB-OH v 300 ml trepacej banke. U týchto kultúr sa merala aktivita A1DH v KPB pH 7,0 a KPB pH 9,0. Výsledky sú uvedené v Tabuľke 3.

Tabuľka.3

Aktivita acetaldehyd-dehydrogenázy pri pH 6 a pH 9

Kmeň	OD v YKP-OH	pH 6,0	pH 9,0
OD v BOM	delta 02% %/min.OD	OD v BOM	delta 02% %/min.OD
Aa5	0,125	0,040	240	0,049	224
Aa6	0,167	0,052	140	0,062	161
SU32	4,42	0,182	20	0,186	23

Z týchto výsledkov je jasné, že A1DH aktivita pri pH 9,0 nie významne menšia ako pri pH 6,0. V experimente prania sa tvorilo približne 5 až 8 mmol/1 acetaldehydu za 30 minút. Boli urobené niektoré testy na preukázanie potenciálu konverzie týchto hladín acetaldehydu na acetát za 30 minút. Celé bunky sa suspendovali v KPB (pH 7 a 9) s 5 mmol/1 acetaldehydu a udržiavali sa pri 30 °C.

Na dodanie požadovaného kyslíka je nevyhnutné stále prevzdušňovanie. Vzorky sa odoberali v časových intervaloch a ihneď prefiltrovali cez 0,45 pm filter Millipore pre HPLC analýzu.

Prevzdušňovanie spôsobovalo nadmerné odparovanie acetaldehydu, určením tejto straty sa urobila malá korekcia na odparenie. Experimenty v uzavretých bankách vykázali podobné výsledky.

Príklad 7

Konverzia acetaldehydu pomocou A.acetii Aa5 a S. cerevisiae SU32 v uzavretom systéme

S cieľom lepšieho pochopenia spôsobu ako sa acetaldehyd konvertuje organizmami sa konverzia uskutočňovala v uzavretom systéme. 100 ml sérové banky s prepichnuteľnou zátkou sa naplnili so 40 ml KPB pH 9,0.

Na zvýšenie A1DH aktivity sa organizmy pestovali tak, ako je opísané v Príklade 6. Bunky sa centrifugovali a premyli tri krát. Po určení A1DH aktivity pomocou BOM, sa určilo množstvo buniek potrebných na konverziu všetkého acetaldehydu v čase 30 minút. Každých päť minút sa odoberala a analyzovala vzorka. Výsledky sú uvedené na obrázku IA a 1B.

Príklad 8

Tvorba a odstránenie acetaldehydu v systéme tvoriacom peroxid vodíka (MOX-Etanol) v spojení s A.acetii.

Na preskúmanie, či by sa acetaldehyd tvorený v uzavretej banke s Hansenula polymorpha nemohol odstrániť vybratým typom A.acetii sa uskutočnili dva experimenty. V prvom experimente sa zmrazené sušené H. polymorpha (okolo 600 jednotiek/g) obsahujúce metanoloxidázu resuspendovali (57 g/1) v KP-pufri pH 7,0. Do 100 ml sérovej banky obsahujúcej 18 ml KPB pH 9,0 sa pridala 1/10 objemu (2 ml) suspenzie Hansenula polymorpha. Po pridaní 0,25 ml etanolu (zriedený 1:10 demineralizovanou vodou) sa pravidelne odoberali vzorky. Pomocou HPLC analýzy a skúšky na peroxid vodíka sa sledoval priebeh reakcie niektorých produktov.

Druhý experiment sa uskutočnil tak, ako je opísané vyššie s výnimkou pridania 100 μΐ A.acetii, ktoré je rovné OD pri 610 nm =0,27.

Výsledky týchto dvoch experimentov sú uvedené na obrázkoch 2A a 2B. Očakával sa významný pokles koncentrácie acetaldehydu. Z obrázkov vidno, že sa acetaldehyd nekonvertoval. Inou možnosťou je, že A.acetii samotné tiež konvertuje etanol na acetaldehyd, čo spôsobí nie pokles ale vzrast hladiny acetaldehydu. Toto tiež vidno na vyššej konverzii etanolu s A.acetii. Tvorba H2O2 zostala rovnaká.

Tento jav nebol preskúmaný podrobne, výskum sa skoncentroval na S. cerevisiae, ktoré za týchto podmienok netvoria z etanolu acetaldehyd.

Príklad 9

Tvorba a odstránenie acetaldehydu v systéme tvoriacom peroxid vodíka (MOX-Etanol) v spojení s S. cerevisiae.

Uskutočnil sa experiment tak, ako je opísaný v Príklade 8 s S. cerevisiae SU32 namiesto A.acetii. Bolo vypočítané, že bunková suspenzia s OD = 0,8 je dostatočná na to, aby sa dosiahol významný pokles tvoreného acetaldehydu. Výsledky oboch experimentov sú uvedené na obr. 3A a 3B.

Z obrázku 3A je jasné, že 13 mmol etanolu sa molárne konvertuje na acetaldehyd. Počas konverzie sa tvorí 9 mmol/1 peroxidu vodíka. Skúška H2O2 sa nevykonala ihneď, preto sa našlo 9 mmol/1 namiesto očakávaných 13 mmol. V experimente uvedenom na obrázku 3B sa konvertovalo 18 mmol/1 acetaldehydu. Pretože sa len 14 mmol/1 rekonvertovalo, 4 mmol/1 sa konvertovali na acetát pomocou S. cerevisiae SU32, Z očakávaných 18 mmol/1 H2O2 sa detegovalo 13 mmol/1.

V dávkovaní sa SU32 zvýšilo 5 krát, aby zníženie hladiny acetaldehydu takmer na nulu bolo za 30 minút.

Príklad 10

Bieliaci účinok mangánového katalyzátora bielenia v spojení s MOX-Etanol.

Bieliaci účinok spojenia metanoloxidázy a koordinačného komplexu založeného na mangáne sa testoval takto:

Použili sa nasledujúce zásobné roztoky:

- 172 mmol/1 peroxoboritanu sodného (96,7 %, 117,86 g/mol)

- 0,2 mol/1 katalyzátora bielenia so vzorcom:

[Mn^IV2(μ-O)j(1,4,7-Me₃TACN)2](PF₆)2

- 57,0 g/1 zmrazením sušených celých buniek katalázovo negatívnych Hansenula polymorpha

- 1,77 mol/1 etanolu vo vode;

- detergentný roztok obsahujúci v litri: 3,65 g detergentnej zmesi použitej v Príkladoch 1 až 4, 0,06 g protipenivej látky a 0,128 g uhličitanu sodného.

Pripravili sa nasledujúce roztoky v uzavretých 100 ml bankách, ktoré obsahovali BC-1 testovacie látky (v ml):

Detergent	Peroxo- boritan	Katalyzátor	H. polymorpha	Etanol	Voda
37,5	2,0	0,5	—	—	—
37,5.		0,5	1,3	0,5
37,5		0,5			2,0

Reakčná zmes sa inkubovala počas 30 minút a pri pH 10,5 pri 40 °C v uzavretých 100 ml bankách, pretrepávala pri 300 ot/min. Potom sa BC-1 testovacie látky 10 minút premývali a 15 minút sušili. Peroxoboritanový porovnávací roztok generoval rýchlo 8,4 mmol/1 H2O2. Tento pomaly klesol na 5,7 mmol/1. Systém MOX generoval rýchlo 5 mmol/1 H2O2 s pomalým poklesom na 2 mmol/1. Bieliaca účinnosť spojenia MOX a katalyzátora bielenia založeného a mangáne bola vysoká (delta reflektancie pri 460 nm 21,4) v porovnaní s peroxoboritanom (delta reflektancie 26,7). Porovnávacia vzorka poskytla delta reflektancie pri 460 nm 4,8. Hladina H2O2 roztoku, ktorý obsahoval peroxoboritan bola počiatočné vysoká (8,4 mmol/1), ako je uvedené na obrázku 4.

Príklad 11

Bieliaci účinok mangánového katalyzátora bielenia v spojení s MOX-Etanol a Saccharomyces cerevisiae

Opakoval sa Príklad 10, pripravenie roztoku obsahujúceho 0,15 g zmrazením sušených celých buniek katalázovo negatívneho Hansenula polymorpha v 39 ml detergentného roztoku, do ktorého sa pridalo 0,5 ml roztoku etanolu a 0,5 ml katalyzátora bielenia. Reakčná zmes sa inkubovala počas 30 minút a pri pH 10,5 pri 40 °C v uzavretých bankách, pretrepávala pri 200 ot/min. Po 10 minutách sa pridalo 0,25 g suchých pekárenských kvasiniek {Saccharomyces cerevisiae, DCL Red label). Účinok katalázy prítomnej v pekárenských kvasinkách sa obišiel pridaním suspenzie pekárenských kvasiniek po 10 minútach. Na obrázku 5 vidno ostrý pokles obsahu H2O2 Spotreba acetaldehydu sa dosiahla v priebehu 30 minút tak, že bol pod prahom vône. Výsledky bielenia na BC-1 testovacích látkach sú uvedené v Tabuľke 4. Vidno, že delta reflektancie 14,2 je už vysoká a očakáva sa, že bude ešte vyššia, ak sa zníži aktivita katalázy.

Oba organizmy sú zaujímavé na skúmanie v systéme, kde peroxid vodíka a acetaldehyd sa tvorí H. polymorpha. Organizmus A.acetii vykázal viac ako 5 krát vyššiu rýchlosť spotreby acetaldehydu. Avšak roztoky s etanolom A.acetii spotrebúvajú najmä etanol a tvoria viac acetaldehydu. Naproti tomu kvasinky spotrebúvajú acetaldehyd.

Tabuľka 4

Mn- kata- lyzát- or	peroxo- boritan	S.cerevisiae	MOX/su. H.polymorpha	Deter- gent	etanol	Bieliaci účinok delta R 460 nm na BC-1
X	X			X		26,7
X			X	X	X	21,0
X		X	X	X	X	14,2
X				X		4,8

Príklad 12

Bieliaci účinok mangánového katalyzátora bielenia v spojení s MOX-Etanol a Hansenula polymorpha.

Príklad 11 sa opakoval použitím metanoloxidázy z Hansenula polymorpha, ktorá bola čiastočne čistená pomocou zrážania síranom amónnym, a metanoloxidázy vo forme zmrazením sušených buniek Hansenula polymorpha. Aktivita metanoloxidázy bola v oboch prípadoch rovnaká. Výsledky bielenia na BA-1 testovacích látkach sú uvedené v Tabuľke 5.

Tabuľka 5

Mn- kata- lyzát- or	peroxo- boritan	čistený MOX	MOX/su. H.polymorpha	Deter- gent	etanol	Bieliaci účinok delta R 460 nm na BC-1
X	X			X		24,6
X			X	X	X	16,9
X		X		X	X	10,6
X			X	X	X	2,4

Z tabuľky 5 vidno, že lepšie bieliace účinky sa získali keď sa aktivita metanoloxidázy pridala vo forme zmrazením sušených buniek Hansenula polymorpha.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Bieliaca zmes, vyznačujúca sa tým, že obsahuje:

(a) enzymatický systém generujúci peroxid vodíka, ktorý obsahuje C^-C^ alkanoloxidázu a C-^-C^ alkanol, a (b) katalyzátor bielenia, ktorým je koordinačný komplex obsahujúci ióny mangánu (Mn) a/alebo železa (Fe) a ligand, ktorým je makrocyklická organická zlúčenina so vzorcom (I):

[NR³-(CR¹(R²)_u)_t]_s (I) kde t je celé číslo od 2 do 3; s je celé čislo od 3 do 4, u je nula alebo jedna; a R , R a R sú nezávisle vybraté z H, alkylu a arylu, substituovaného alkylu a substituovaného arylu.
2. Bieliaca zmes podlá nároku 1, vyznačuj úca sa t ý m, že katalyzátorom bielenia je koordinačný komplex založený na iónoch mangánu (Mn).
3. Bieliaca zmes podlá ktoréhokolvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že katalyzátorom bielenia je koordinačný komplex, ktorý má vzorec:

[Mn^iv2(μ-O)₃(1,4,7-Me₃TACN)₂](PF₆) ₂ .
4. Bieliaca zmes podlá ktoréhokolvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že enzymatický systém generujúci peroxid vodíka zahrnuje metanoloxidázu a etanol.
5. Bieliaca zmes podľa nároku 4, vyznačuj úca sa t ý m, že enzymatický systém generujúci peroxid vodíka je prítomný vo forme intaktných kvasinkových buniek.
6. Bieliaca zmes podľa ktoréhokolvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že táto zmes je v podstate bez katalázy.
7. Bieliaca zmes podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačuj ú c a s a tým, že ďalej obsahuje systém na rozklad aldehydu.
8. Bieliaca zmes podľa nároku 7, vyznačuj úca sa t ý m, že systém na rozklad aldehydu zahrnuje intaktné kvasinkové bunky.
9. Bieliaca zmes podľa nároku 8, vyznačuj úca sa t ý m, že zahrnuje intaktné kvasinkové bunky Saccharomyces cerevisiae.
10. Detergentný prostriedok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje bieliacu zmes podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov.