SK281964B6 - Monoklonálna protilátka schopná vyvolať apoptózu myeloidných buniek, jej fragmenty a hybridóm - Google Patents

Monoklonálna protilátka schopná vyvolať apoptózu myeloidných buniek, jej fragmenty a hybridóm Download PDF

Info

Publication number
SK281964B6
SK281964B6 SK255-96A SK25596A SK281964B6 SK 281964 B6 SK281964 B6 SK 281964B6 SK 25596 A SK25596 A SK 25596A SK 281964 B6 SK281964 B6 SK 281964B6
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
cells
bmap
antibody
monoclonal antibody
cell
Prior art date
Application number
SK255-96A
Other languages
English (en)
Other versions
SK25596A3 (en
Inventor
Naoshi Fukushima
Original Assignee
Chugai Seiyaku Kabushiki Kaisha
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Chugai Seiyaku Kabushiki Kaisha filed Critical Chugai Seiyaku Kabushiki Kaisha
Publication of SK25596A3 publication Critical patent/SK25596A3/sk
Publication of SK281964B6 publication Critical patent/SK281964B6/sk

Links

Classifications

    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C07ORGANIC CHEMISTRY
    • C07KPEPTIDES
    • C07K16/00Immunoglobulins [IGs], e.g. monoclonal or polyclonal antibodies
    • C07K16/18Immunoglobulins [IGs], e.g. monoclonal or polyclonal antibodies against material from animals or humans
    • C07K16/28Immunoglobulins [IGs], e.g. monoclonal or polyclonal antibodies against material from animals or humans against receptors, cell surface antigens or cell surface determinants
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61PSPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P35/00Antineoplastic agents
    • A61P35/02Antineoplastic agents specific for leukemia
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K38/00Medicinal preparations containing peptides

Landscapes

  • Health & Medical Sciences (AREA)
  • Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Organic Chemistry (AREA)
  • Immunology (AREA)
  • Life Sciences & Earth Sciences (AREA)
  • General Health & Medical Sciences (AREA)
  • Medicinal Chemistry (AREA)
  • Biochemistry (AREA)
  • Biophysics (AREA)
  • Genetics & Genomics (AREA)
  • Molecular Biology (AREA)
  • Proteomics, Peptides & Aminoacids (AREA)
  • Hematology (AREA)
  • Oncology (AREA)
  • Chemical Kinetics & Catalysis (AREA)
  • General Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Nuclear Medicine, Radiotherapy & Molecular Imaging (AREA)
  • Pharmacology & Pharmacy (AREA)
  • Animal Behavior & Ethology (AREA)
  • Public Health (AREA)
  • Veterinary Medicine (AREA)
  • Preparation Of Compounds By Using Micro-Organisms (AREA)
  • Medicines Containing Antibodies Or Antigens For Use As Internal Diagnostic Agents (AREA)
  • Peptides Or Proteins (AREA)

Abstract

Monoklonálna protilátka, ktorá má schopnosť spôsobiť apoptózu myeloidných buniek, jej fragmenty a hybridóm produkujúci uvedenú monoklonálnu protilátku. Opísané monoklonálne protilátky sú užitočné ako protilátky rozoznávajúce a určujúce antigény a tým špecificky spôsobujúce apoptózu myeloidných buniek, pričom môžu byť použité ako liečivo na liečenie myelocytovej leukémie.ŕ

Description

Oblasť techniky
Vynález sa vzťahuje na novú monoklonálnu protilátku, ktorá má schopnosť spôsobiť apoptózu (programové hynutie buniek) myeloidných buniek a ktorá je užitočná ako liečivo myelocytovej leukémie, ďalej sa vzťahuje na fragmenty uvedenej monoklonálnej protilátky a na hybridóm produkujúci uvedenú protilátku.
Pretože monoklonálne protilátky podľa tohto vynálezu sú užitočné ako protilátky špecificky rozoznávajúce a identifikujúce antigény spôsobujúce apoptózu myeloidných buniek a popritom sú schopné spôsobiť apoptózu myeloidných buniek, môžu sa s využitím ich vlastností použiť ako užitočné liečivo v oblasti liekov myelocytovej leukémie.
Doterajší stav techniky
Stimulačné faktory granulocytových kolónií, napríklad rekombinantné stimulačné faktory granulocytových kolónií (rG-CSF) boli doteraz známe ako humorálne faktory stimulujúce diferenciáciu a proliferáciu granulocytových buniek. Bolo zverejnené, že v pokusoch s myšami in vivo zvyšuje podávanie rG-CSF krvotvorbu kostnej drene a navyše spôsobuje významnú mimodreňovú krvotvorbu v slezine množením krvotvomých kmeňových buniek a všetkých krvotvomých prekurzorov v slezine. Za mimodreňový krvotvomý mechanizmus v slezine sa považuje krvotvorba, ktorá nastáva v dôsledku zmien krvotvomého okolitého mikroprostredia v slezine, stimulovaných s rG-CSF a zvyšujúcich krvotvomý potenciál.
Autori vynálezu preto pozorovali slezinové stromálne bunky s podávaným rG-CSF z hľadiska vyjasnenia krvotvomého potenciálu v slezine. Z hľadiska analýzy zvýšenia krvotvomého potenciálu stromálnymi bunkami ovplyvnenými s rG-CSF a z hľadiska vyskúšania potenciálneho účinku na krvotvorbu autori zistili, že použitím krvotvomých stromálnych buniek s krvotvomou stromálnou bunkovou líniou (bunky CF-1 ) zo sleziny myši, ktorým sa podávali rG-CSF, sa dosiahla in vitro stimulácia aktivít kolónií a in vivo sa dosiahla podpora účinnosti krvotvomých kmeňových buniek [Blood, 80,1914 (1992)].
Preto autori tohto vynálezu neúnavným štúdiom v oblasti vývoja špecifickej protilátky schopnej rozoznávať stromálnu slezinovú bunku, ktorá má podpornú účinnosť na zachytávanie krvotvomých kmeňových buniek, na základe uvedených informácií o stromálnych slezinových bunkách a z výsledkov štúdií, pri ktorých pripravili stromálnu slezinovú bunku ako bunkovú líniu, ktorá má podpornú účinnosť na zachytávanie krvotvomých kmeňových buniek, a súčasne prípravou monoklonovej protilátky s použitím stromálnej bunkovej línie sleziny ako antigénu na imunizáciu, získali ako výsledok štúdia doteraz neopísané nové monoklonové protilátky. Autori vynálezu pri štúdiu vlastností získaných monoklonových protilátok prekvapivo zistili, že uvedené monoklonálne protilátky majú schopnosť spôsobovať apoptózu myeloidných buniek, čo viedlo k vytvoreniu tohto vynálezu.
Podstata vynálezu
Predmetom a účelom tohto vynálezu je nová monoklonálna protilátka, ktorá má schopnosť vyvolať apoptózu myeloidných buniek a ktorá je užitočná ako liečivo myelocytovej leukémie, predmetom a účelom tohto vynálezu ďalej sú fragmenty uvedenej monoklonálnej protilátky a tiež hybridóm produkujúci uvedenú monoklonálnu protilátku.
Monoklonálna protilátka podľa tohto vynálezu je významne užitočná ako protilátka rozoznávajúca antigény spôsobujúce apoptózu [tiež označovanú ako samodeštrukcia buniek, alebo programové hynutie buniek, jav, pri ktorom sa odbúrava chromatín DNA jadra v polohe nukleozómovej jednotky (tzv. vznik rebríka), čo vyúsťuje do hynutia buniek] myeloidných buniek a ktorá má schopnosť identifikavať takéto bunky, alebo spôsobovať apoptózu myeloidných buniek. Myeloidné bunky zahrnujú iné bunky ako lymfoidné; zahrnujú neutrofily, megakaryocyty, myeloblasty, myelocyty, žime bunky (masty), makrofágy, monocyty a erytroblasty. Myeloidné bunky podľa tohto vynálezu znamenajú rovnaké bunky, ako boli práve uvedené. Doteraz nebola známa nijaká monoklonálna protilátka, ktorá by mala schopnosť spôsobovať apoptózu myeloidných buniek, a preto monoklonálne protilátky podľa tohto vynálezu sú určené tak, že zahrnujú všetky monoklonálne protilátky, ktoré majú schopnosť spôsobiť apoptózu myeoloidných buniek.
Monoklonálna protilátka podľa tohto vynálezu sa môže pripraviť v podstate tak, ako je uvedené ďalej.
Monoklonálna protilátka podľa tohto vynálezu sa môže napríklad pripraviť použitím stromálnych slezinných buniek odvodených zo zvieraťa, ktorému sa podávali rG-CSF ako antigény, ktoré zviera imunizujú bežným imunizačným spôsobom; fúziou imunizovaných buniek bežným spôsobom fúzie a klonovaním fuzovaných buniek bežným spôsobom klonovania.
Ako spôsob prípravy monoklonálnej protilátky podľa tohto vynálezu sa môže výhodne uviesť príklad zahrnujúci použitie uvedených CF-1 buniek, slezinných stromálnych buniek zvieraťa, ktorému boli podávané ako antigén rG-CSF pripravené ako bunková línia autormi tohto vynálezu [Blood, Vol. 80, 1914, (1992)]. Spôsob ďalej zahrnuje íuziu plazmových buniek (imunocytov) cicavca, imunizovaného antigénom s myelómovými bunkami cicavca, napríklad myši, klonovanie získaných fúzovaných buniek (hybridómy), vyhľadávanie uvedenej bunkovej linie a výber klonov produkujúcich protilátku podľa tohto vynálezu, kultiváciu vybraných klonov na získanie predmetnej protilátky. Uvedený spôsob je uvedený ako príklad a na produkciu predmetnej protilátky sa môžu použiť nielen napríklad CF-1 bunky, ale vhodne aj iné stromálne bunky krvotvorného tkaniva získaného podobne ako u buniek CF-1, alebo stromálne bunky krvotvomého tkaniva odvodeného od ľudských stromálnych buniek. Použijú sa rovnakým spôsobom ako v prípade uvedených CF-1 buniek.
Pri príprave uvedených monoklonálnych protilátok nie je výber cicavcov na imunizáciu uvedeným antigénom osobitne vymedzený; pri ich výbere sa berie do úvahy najmä vhodnosť na ich použitie s myelómovými bunkami, s ktorými sa má vykonať fúzia. Výhodne sa použije myš, krysa alebo škrečok.
Imunizácia sa vykoná bežným spôsobom, napríklad podávaním slezinných stromálnych buniek, ako sú uvedené CF-1 bunky, injekciou do abdominálnej dutiny cicavca. Podrobnejšie, uvedené bunky sa zvieraťu podávajú najmä zriedené alebo suspendované vo vhodnom množstve PBS alebo v izotonickom roztoku chloridu sodného niekoľkokrát za mesiac. Výhodne sa použijú slezinné bunky získané po poslednom podávaní uvedených buniek ako imunocytov.
Myelómové bunky cicavca sa môžu využiť ako ďalšie východiskové bunky na fúziu s uvedenými imunocytmi. Výhodne sa môžu použiť rôzne známe bunky zahrnujúce
SK 281964 Β6
P3(P3X63Ag8.653) [J. Immunol., 123, 1548, (1978)], p3-Ul [Current Topics in Micro-biology and Immunology, 81, 1 až 7, (1978)], NS-1 [Eur. J. Immunol., 6, 511 až 519 (1976)], MPC-11 [Celí, 8, 405 až 415, (1976)], Sp2/0-Agl4 [Náture, 276, 269 až 270 (1978)], FO [J. Immunol. Meth., 35,1 až 21 (1980)], S194 [J. Exp. Med., 148, 313 až 323, (1978)] aR210 [Náture, 277,131 až 133 (1979)].
Bunková fúzia uvedeného imunocytu a myelómovej bunky sa môže vykonať v podstate bežnými spôsobmi, napríklad spôsobom podľa Milsteina et al., [Methods Enzymol., 73,3 až 46 (1981)].
Podrobnejšie, uvedená fúzia buniek sa môže vykonať napríklad v bežnom výživnom prostredí za prítomnosti urýchľovačov fúzie. Ako urýchľovač fúzie sa môže výhodne pridávať polyetylénglykol (PEG) a vírus Sendai (HVJ), ďalej adjuvans, ako je dimetylsulfoxid, ak sa vyžaduje zvýšiť účinnosť fúzie. Čo sa týka pomerov imunocytov k myelómovým bunkám, výhodné je 1 až 10-násobné množstvo imunocytov ako myelómových buniek. Príklady prostredí použitých pri uvedenej bunkovej fúzii zahrnujú prostredie RPMI-1640 a prostredie MEM vhodné na proliferáciu uvedených myelómových buniek a ďalšie prostredia bežne používané pri kultivácii takýchto druhov buniek a navyše sa spolu s nimi môže použiť doplnkové sérum, ako je fetálne bovinné sérum (FBS).
Fúzia buniek sa vykoná zmiešaním určených množstiev uvedených imunocytov a myelómových buniek v uvedenom prostredí, pridaním roztoku PEG, predhriateho na 37 °C, napríklad polyetylénglykolu s priemernou molekulovou hmotnosťou poriadku 1000 až 6000, do prostredia, bežne v koncentrácii asi 30 až 60 % (hmotnosť/objem) a miešaním. Predmetné hybridómy sa potom môžu vytvoriť postupným opakovaním operácii pridávania vhodného prostredia, odstredením reakčnej zmesi a odstránením supematantov.
Uvedené hybridómy sa selektujú kultiváciou v bežnom selekčnom prostredí, napríklad v prostredí HAT (stredne doplnené s hypoxantínom, aminopterínom a tymidínom). Kultivácia v prostredí HAT pokračuje v čase, dostatočnom na to, aby vyhynuli iné než predmetné hybridómy (nefúzované bunky), bežne niekoľko dní až niekoľko týždňov. Potom sa vykoná výber a monoklonovanie hybridómov produkujúcich predmetné protilátky bežným spôsobom obmedzeného riedenia.
Vytvorené hybridómy produkujúce monoklonálne protilátky podľa tohto vynálezu sa môžu subkultivovať v bežnom prostredí. V tekutom dusíku sa môžu uchovávať dlhý čas.
Na získanie monoklonálnych protilátok podľa tohto vynálezu od hybridómu sa môže použiť spôsob zahrnujúci kultiváciu hybridómov bežným spôsobom a ich oddelenie z prostredia supematanta, alebo spôsob zahrnujúci podávanie hybridómov vhodným cicavcom na proliferáciu hybridómov a ich oddelenie z ascitu cicavcov. Prvý z uvedených spôsobov je vhodný na získanie vysoko čistých protilátok, druhý spôsob je vhodný na hromadnú výrobu protilátok.
Protilátky získané podľa uvedeného spôsobu sa môžu ďalej bežným spôsobom čistiť do vysokého stupňa použitím bežných prostriedkov, ako je technika vysoľovaním, gélová filtrácia a afmitná chromatografia.
Uvedená monoklonálna protilátka podľa tohto vynálezu môže byť ktorákoľvek protilátka, pokiaľ má špecifickú vlastnosť, ktorá bude opísaná neskoršie v príklade, bližšie, schopnosť spôsobovať apoptózu myeloidných buniek. Tie protilátky, ktoré majú uvedenú schopnosť, sú zahrnuté v rámci tohto vynálezu bez ohľadu na druh antigénov; monoklonálna protilátka podľa tohto vynálezu sa môže použiť ako užitočné liečivo pri myelocytovej leukémii v zhode s využitím uvedenej schopnosti.
Vytvorenie špecifického systému na identifikáciu a rozoznávanie antigénov spôsobujúcich apoptózu myeloidných buniek v zhode s využitím monoklonálnej protilátky podľa tohto vynálezu, alebo na jej použitie ako liečiva pri myelocytovej leukémii v zhode s využitím jej špecifickej schopnosti, ako aj jej modifikácia a použitie sú samozrejme zahrnuté v rámci tohto vynálezu, pokiaľ sa zavedú na bežné použitie v praxi, známe skúseným v danej oblasti.
Prehľad obrázkov na výkresoch
Obr. 1 znázorňuje záznam imunofluorescenčnej analýzy (kontrolnej vzorky buniek CF-1 v neprítomnosti protilátky).
Obr. 2 znázorňuje výsledky imunofluorscenčnej analýzy väzbových vlastností GSPST-1 protilátky k CF-1 bunkám.
Obr. 3 znázorňuje výsledky imunofluorescenčnej analýzy väzbových vlastností protilátky BMAP-1 k CF-1 bunkám.
Obr. 4 znázorňuje výsledky imunofluorescenčnej analýzy (kontrolnej vzorky buniek kostnej drene za neprítomnosti protilátky).
Obr, 5 znázorňuje výsledky imunofluorescenčnej analýzy väzbových vlastnosti protilátky GSPST-1 k bunkám kostnej drene.
Obr. 6 znázorňuje výsledky imunofluorescenčnej analýzy väzbových vlastností protilátky BMAP-1 k bunkám kostnej drene.
Obr. 7 znázorňuje výsledky imunofluorescenčnej analýzy (kontrolnej vzorky NFS-60 za neprítomnosti protilátky).
Obr. 8 znázorňuje výsledky imunofluorescenčnej analýzy väzbových vlastnosti protilátky GSPST-1 k bunkám NSF-60.
Obr. 9 znázorňuje výsledky imunofluorescenčnej analýzy (kontrolnej vzorky NFS-60 podľa krysí IgG 1).
Obr. 10 znázorňuje výsledky imunofluorescenčnej analýzy väzbových vlastností protilátky BMAP-1 k bunkám NSF-60.
Obr. 11 znázorňuje výsledky skúšky inhibície rastu buniek NFS-60 monoklonálnou protilátkou (BMAP-1).
Obr. 12 znázorňuje výsledky skúšky inhibície transplantácie kostnej drene monoklonálnou protilátkou (GSPST-1).
Obr. 13 znázorňuje výsledky skúšky inhibície transplantácie kostnej drene monoklonálnou protilátkou (BMAP-1).
Obr. 14 je názorný pohľad [mikrofotografie (farbené s H. E.) na vzorky kostnej drene (zväčšenie 400-násobné)] na uhynuté bunky kostnej drene (2) šiesty deň po podaní monoklonálnej protilátky BMAP-1 podľa tohto vynálezu a na kontrolnú vzorku (1) bez prítomnosti protilátky.
Obr. 15 je názorný pohľad (migračná fotografia záznamu elektroforetickej chromatografie) na „vznik rebríka“ z DNA buniek kostnej drene, pozorovaný, keď sa podala monoklonálna protilátka BMAP-1 podľa tohto vynálezu.
Obr. 16 znázorňuje výsledky skúšky cytotoxicity s použitím buniek L929 s TNF a.
Obr. 17 znázorňuje výsledky skúšky cytotoxocity monoklonálnou protilátkou (BMAP-1).
Obr. 18 znázorňuje výsledky imunofluorescenčnej analýzy (kontrolná vzorka BWV1 podľa krysej IgG2a).
Obr. 19 znázorňuje výsledky imunofluorescenčnej analýzy väzbových vlastností protilátky protimyšacej MHC triedy I k BWV1 bunkám.
Obr. 20 znázorňuje výsledky imunofluorescenčnej analýzy (kontrolnej vzorky BWV1 podľa krysejlgGl).
Obr. 21 znázorňuje výsledky imunofluorescenčnej analýzy väzbových vlastností protilátky BMAP-1 k bunkám BWV1.
drene drene drene myši, ktorej myši, ktorej myši, ktorej sa sa sa podala podala podala
BMAP-1
BMAP-1
BMAP-1
Označenie a význam symbolov:
a: DNA týmusu myši, ktorej sa podala BMAP-1 (24 hodín) b: DNA kostnej (24 hodín), c: DNA kostnej (8 hodín), d: DNA kostnej (4 hodiny), e: DNA kostnej drene myši bez liečby (bunky kostnej drene), f: značkovač molekulovej hmotnosti.
V ďalšom texte sa tento vynález opisuje podrobnejšie pomocou základného príkladu a príkladu, ktorými však nie je nijako obmedzený.
Príklady uskutočnenia vynálezu
Príklad 1 - základný príklad
Získanie slezinných stromálnych buniek a ich charakteristika
1. Získanie slezinných stromálnych buniek
Línia slezinných stromálnych buniek sa pripravila z prvotnej kultúry slezinných buniek myši C57BL/6J, ktorej bolo podávané 100 gg. kg-1 rG-CSF počas 5 dní.
Po ukončení podávania rG-CSF sa slezina v sterilných podmienkach vyňala. Bunky sleziny sa kultivovali v 25 ml plastikových fľašiach (Corning Co.) počas 6 týždňov v Isocoveho modifikácii Dulbeccovho prostredia (IMDM) (Boehring-Mannheim Co.) s 10 % teplom inaktivovavného fetálneho bovinného séra (FBS) (Sanko Junyaku, Tokyo), 100 jednotkami. ml’1 penicilínu a 100 gg . mľl streptomycínu. Kultivácia prebiehala pri 37 °C v inkubátore s 5 % oxidu uhličitého. Prostredie sa menilo za čerstvé prostredie vždy dvakrát za týždeň.
V tekutej kultúre sa vypestovali a z kultivačnej nádoby sa získali príslušné bunkové populácie (stromálne bunky). Pomocou 0,05 %-ného trypsínu a 0,02 %-nej EDTA (Sigma Chemical Co.) v bez Ca- a bez Mg-PBS sa bunkové populácie preniesli do nových fliaš. Tieto prenášania sa opakovali približne raz alebo dva razy za týždeň. Pri počiatočných prenášaniach (od prvého po desiate prenesenie) bol pomer riedenia buniek 1/4 až 1/8, potom bol tento pomer 1/16 až 1/32. Približne po desiatom prenesení boli stromálne bunky homogénne a fibroplastoidné.
Pri dvadsiatom prenesení sa stromálne bunky získali rovnakým spôsobom, ako je opísaný, a preniesli sa na klonovanie s využitím techniky obmedzeného riedenia. Klonovanie buniek sa dva razy opakovalo, čim sa získala stromálna bunková línia (CF-1 bunková línia).
Potom sa tieto bunky udržiavali v IMDM prostredí v 25 ml bankách (Corning Co.) a vždy po piatich dňoch sa podrobili subkultivácii pri riedení buniek 1/32. Línie slezinových stromálnych buniek sa môžu získať aj z iných živočíchov ako je myš. Napríklad sa môžu získať ľudské slezinné stromálne bunky rovnakým spôsobom, aký sa opísal, transformáciou buniek pomocou SV-40 adenovírusového vektora [J. Celí. Physiol., 148, 245 (1991)].
2. Charakteristika buniek CF-1
CF-1 bunky sa pripravili ako bunková línia uvedeným spôsobom a skúšali sa na alkalickú fosfatázu, kyslú fosfatázu, β-glukouronidázu, α-naftylacetátovú esterázu a olejovú červenú O bežnými spôsobmi cytochemickej techniky. Bunky CF-1 sa tiež charakterizovali pomocou imunoenzymatickej histochémie použitím nasledujúcich monoklonálnych a polyklonálnych protilátok: macl (Šero Tec.); antigén príbuzný faktoru VIII (Dakopatts); typ I kolagénu, typ III kolagénu a fíbrinonektín (Chemicon Intemational Inc.). Fagocyty sa skúšali absorpciou latexových perličiek (priemer častíc 1,09 gm; Sigma), a schopnosť premeny CF-1 buniek na adipocyty po kultivácii v tekutom prostredí sa skúšala štvortýždňovým vystavením buniek účinku 106 mol. dm'3 fosfátu hydrokortizónu (Sigma) v 25 ml bankách.
Podľa výsledkov boli bunky CF-1 negatívne na alkalickú fosfatázu, na antigén príbuzný faktoru VIII, macl a na fagocytózu, pričom boli pozitívne na kolagén typu I, kolagén typu III a fíbrinonektín. Bunky CF-1 sa v priebehu štyroch týždňov kultivácie v tekutom prostredí za prítomnosti 10‘6 mol . dm'3 hydrokortizónu nepremenili na adipocyty, hoci CF-1 bunky mali len stopy tukov. Z uvedených údajov je zrejmé, že uvedené CF-1 bunky nemajú vlastnosti preadipocytov, makrofágov alebo endoteliálnych buniek a z toho vyplýva, že sú odvodené od stromálnych buniek, ktoré sa od uvedených odlišujú.
3. Podpora krvotvomých kmeňových buniek bunkami CF-1
Aby sa zistilo, či sú alebo nie sú krvotvomé kmeňové bunky podporované bunkami CF-1, vykonali sa CFU-S skúšky (skúšky slezinových buniek na tvorbu kolónií) spôsobom podľa Tilla a McCullocha. Skupiny vždy desiatich myší sa ožiarili 900 cGy (MBR-1520R; Hitachi, Tokyo) a myši sa intravenózne injektovali s mononukleámymi bunkami kostnej drene (BM bunky) (1,0 . 105/hlavu, 5.0. 104/hlavu, alebo s 2,5 . 104/hlavu) a bunkami CF-1 (1,0 . 105/hlavu) a na dvanásty deň sa v slezine počítali CFU-S kolónie (slezinové kolónie).
Výsledkom bolo, že keď sa mononukleáme bunky kostnej drene (BM bunky) a CF-1 bunky transplantovali ožiareným myšiam, významne sa zvýšil počet slezinových kolónií v každej skupine s BM bunkami ( medzi 1,4- až 1,8-krát) v porovnaní s myšami bez transplantovaných CF-1 buniek. V dvanásty deň po transplantácii pomer prežitých myší s BM bunkami a s CF-1 bunkami bol vyšší ako uvedený pomer u myší len s BM bunkami, čo poukazuje na nižšiu úmrtnosť. Preto je zrejmé, že krvotvomé kmeňové bunky sú podporované bunkami CF-1.
Príklad 2 - najlepší spôsob uskutočnenia
Získanie monoklonálných protilátok
1. Antigény a imunizácia
Na imunizáciu sa ako antigény použili bunky CF-1 získané v uvedenom základnom príklade. Bunky sa subkultivovali v inkubátore v podmienkach: 5 % oxidu uhličitého pri 37 °C s použitím kultivačného Isocoveom modifikovaného Dulbeccovho prostredia (IMDM) (Boehring-Mann4
SK 281964 Β6 heim Co.), doplneného 10 %-ami fetálneho bovinného séra (FBS; Sanko Junyaku).
Na bunky sa pôsobilo 1 mM EDTA/PBS a bunky sa vybrali z kultivačnej nádoby pomocou pipety. Bunky sa suspendovali do 1 mM roztoku EDTA/PBS na koncentráciu 1 . 107 buniek v 1 ml a podávali sa krysám Wistar Imamich (7 týždňov staré, samičky; od Animal Breeding Research Laboratory). Na počiatočnú imunizáciu sa injektoval jeden mililiter suspenzie buniek s koncentráciou 10' buniek v 1 ml do abdominálnej dutiny krysy a potom po jednom mesiaci sa injekcia opakovala s rovnakou dávkou. Potom sa injekcia opakovala s rovnako koncentrovanou suspenziou ešte niekoľkokrát v jednomesačných intervaloch. Potom, ako sa zistila reaktivita medzi imunizovanou protilátkou krysy a CF-1 bunkami, sa na konečnú imunizáciu podal 1 ml suspenzie buniek s koncentráciou 1 . 108 v 1 mililitri. Tri dni po konečnej imunizácii sa krysy utratili a vyoperovala sa slezina.
2. Bunková fúzia
Vybratá slezina sa rozomlela, získané slezinné bunky sa odstredili, suspendovali v 1MDM prostredí (Boehringer-Mannheim Co.) a dôkladne sa premyli. Na druhej strane sa bunky získané kultivovanou myelómovou bunkovou líniou myší Sp2/O-Agl4 [Náture, 276, 269 až 270 (1978)] v IMDM prostredí (Boehringer-Mannheim Co.), doplnenom s 10 %-ným fetálnym bovinným sérom (FBS; Sanko Junyaku), premyli uvedeným IMDM prostredím rovnakým spôsobom a odobralo sa z nich 1 . 10® a spolu s 2 . 108 uvedených slezinových buniek sa vložili do nádoby odstredivky, miešali sa, aby nastala bunková fúzia pomocou polyetylénglykolu 4000 (Nakarai Kagaku) podľa zvyčajného postupu [Clin. Exp. Immunol., 42,458 až 462 (1980)].
Získané fúzované bunky sa potom nariedili IMDM prostredím doplneným s 20 % FBS a napipetovali sa do 96jamkovej platne. Kultivovali sa v inkubátore pri teplote 37 °C a pri 5 % oxidu uhličitého. Potom sa postupne prostredie nahradilo selektívnym HAT prostredím a pokračovalo sa v kultivácii.
Potom, ako začala kultivácia, sa supematant nahradil novým HAT prostredím dvakrát za týždeň, aby kultivácia pokračovala a podporila sa proliferácia.
V ďalšom postupe sa získané fúzované bunky klonovali bežným spôsobom s použitím postupu obmedzeného riedenia. Podrobnejšie, zvyčajným postupom sa klonovali len tie klony, ktoré mali vysokú väzbovú schopnosť k antigénom, čo sa skúšalo bežným spôsobom zrieďovacej analýzy s použitím protilátok v supematantoch uvedených fúzovaných buniek.
3. Výber
Výber fúzovaných buniek (hybridómov) sa vykonal nepriamou fluorescenčnou protilátkovou technikou s použitím cytometrie.
Výber klonov, produkujúcich predmetné protilátky sa vykonal s použitím CF-1 buniek ako terčových buniek. Podrobnejšie, bunky sa suspendovali v reakčnom pufri (PBS doplnený 2 % FBS a 0,02 % NaN3), odstredili sa a získali sa tak tablety, ktoré sa potom suspendovali v 100 mikrolitroch supematantov kultúry hybridómov (asi 1 . 106 na 100 mikrolitrov) a nechali sa reagovať pri 4 °C počas 1 hodiny. Po premytí uvedeným pufrom sa pridala značená kozia protikrysia IgG (FC) protilátka (Chemicon) a inkubovalo sa 1 hodinu. Po premytí sa vykonali analýzy prietokovou cytometriou (FACScan, Becton Dickinson).
4. Čistenie protilátok
Fúzované bunky, vytriedené spôsobom opísaným v bode 3 sa kultivovali bežným spôsobom a vznikajúce protilátky sa zo supematantov oddelili bežnými spôsobmi a čistili.
Podrobnejšie, z jamiek s vysokým protilátkovým titrom na antigény sa získali hybridómy, rozptýlili sa do tkanivovej kultúry v plastovej miske (Coming Co.), kultivovali sa v podmienkách s 5 % oxidu uhličitého pri 37 °C, proliferovali a čistili sa bežným spôsobom, čím sa získali monoklonálne protilátky GSPST-1 a BMAP-1.
Vo vzťahu k protilátke GSPST-1 získané bunky sa injektovali do abdominálnej dutiny myší BALB/cAJcl-nu (osemtýždňovým samčekom, Nippon Kurea), z ktorých sa získal ascit po 10 až 14 dňoch, vysolil sa 33 %-ným síranom amónnym a dialyzoval s PBS. Vo vzťahu k protilátke BMAP-1, táto sa kultivovala vo veľkom v prostredí Iscoveom upraveného MEM média, doplneného 10 % FBS; supematanty sa skoncentrovali, vysolili sa 33 %-ným síranom amónnym, dialyzovali s PBS, znova čistili pomocou stĺpcovej súpravy proteín A (Amersham), dialyzovali s PBS.
V uvedenom príklade sa opísal prípad, v ktorom sa na imunizáciu ako antigény použili CF-1 bunky; rovnakým spôsobom možno pripraviť monoklonálnu protilátku v prípade, že sa použijú stromálne slezinné bunky vrátane stromálnej bunkovej línie krvotvomého tkaniva odvodeného z ľudských stromálnych buniek. Tento vynález nie je obmedzený na uvedené monoklonálne protilátky, ale zahrnuje všetky monoklonálne protilátky, ktoré majú rovnaké vlastnosti pripravené rovnakým spôsobom a všetky hybridómy produkujúce takéto monoklonálne protilátky.
Hybridóm produkujúci monoklonálnu protilátku BMAP-1 podľa tohto vynálezu je nová fúzovaná bunka pripravená z rodičovských buniek Wistar Imamich - krysej slezinovej bunky a z myelómovej bunkovej línie SP2/O-Agl4 myší, a bola uložená 9. augusta 1993 pod označením BMAP-1 (krysí-myšací hybridóm) s prístupovým číslom FERM BP-4382 v National Inštitúte of Bioscience and Human Technology, Agency of Industrial Science and Technology in Japan [adresa: 1-3 Higashi 1-chome, Tsukuba-shi, Ibaraki 305, Japonsko], na medzinárodnom úrade podľa Budapeštianskej dohody o medzinárodnom prieskume uloženia mikroorganizmov na patentové účely.
5. Vlastnosti protilátok
i) (Reaktivita s CF-1 bunkami)
Výsledky skúšok reaktivity získaných monoklonálnych protilátok GSPST-1 a BMAP-1 s CF-1 bunkami imunofluorescenčnou analýzou sú znázornené na obr. 1 až 3. Na obr. 1 sú uvedené výsledky analýzy kontrolnej vzorky v neprítomnosti protilátky. Obr. 2 znázorňuje výsledky analýzy väzbových vlastností GPSPT-1 s CF-1 bunkami a obr. 3 znázorňuje výsledky analýzy väzbových vlastností BMAP-1 s bunkami CF-1. Zvislá os na obrázkoch znázorňuje relatívny počet buniek a vodorovná os intenzitu fluorescencie.
Ako je zrejmé z obr. 1 až 3, ukázalo sa, že monoklonálne protilátky GSPST-1 a BMAP-1 majú väzbové vlastnosti k CF-1 bunkám a rozoznávajú povrchové antigény CF-1 buniek.
Reaktivita k bunkám kostnej drene
Výsledky analýzy reaktivity GPSPT-1 a BMAP-1 s normálnymi bunkami kostnej drene pomocou prietokovej
SK 281964 Β6 cytometrie (FACScan, Becton, Dickinson) sú znázornené na ďalších obr. 4 až 6. Obr. 4 znázorňuje výsledky analýzy kontrolnej vzorky v neprítomnosti protilátky. Obr. 5 znázorňuje výsledky analýzy väzbových vlastností GSPST-1 k bunkám kostnej drene a obr. 6 uvádza výsledky analýzy väzbových vlastností BMAP-1 k bunkám kostnej drene. Na obr. na zvislej osi je opäť vynesený relatívny počet buniek a na vodorovnej osi intenzita fluorescencie.
Ako je zrejmé z obr. 4 až 6, ukázalo sa, že GSPST-1 nemá schopnosť viazať sa na akékoľvek bunky kostnej drene a že BMAP-1 má schopnosť viazať sa na niektoré bunky kostnej drene.
Reaktivita k línii myelocytových leukemických buniek (NSF-60)
Výsledky analýzy reaktivity GSPST-1 a BMAP-1 k bunkám NFS-60 [Proc. Natl. Acad. Sci. USA, 82, 6687 až 6691 (1985)] pomocou prietokovej cytometrie (FACScan, Becton Dickinson) sú znázornené na obr. 7 až 10. Na obr. 7 sú znázornené výsledky analýzy kontrolnej vzorky za neprítomnosti protilátky. Obr. 8 znázorňuje výsledky analýzy väzbových vlastností GSPST-1 k bunkám NSF-60. Obr. 9 znázorňuje výsledky analýzy kontrolnej vzorky pomocou IgGl (Zymed) a obr. 10 znázorňuje výsledky analýzy väzbových vlastností BMAP-1 k bunkám NFS-60. Na zvislú os na obrázkoch sú vynášané relatívne počty buniek a na vodorovnú os intenzita fluorescencie.
Ako je zrejmé z obr. 7 až 10, zistilo sa, že GSPST-1 nereaguje s bunkami NFS-60 a BMAP má väzbovú schopnosť k bunkám NFS-60. (Skúška BMAP-1 na inhibíciu proliferácie buniek NFS-60.)
Výsledky skúšok účinku BMAP-1 na bunky NFS-60 za prítomnosti G-CSF 100 ng . mľ1 a cyklohexaimidu 10’9 M spôsobom MTT sú znázornené na obr. 11. Pri skúške sa použili kultivačné platne s 96 jamkami, do každej jamky sa pridal 1 μΐ roztoku BMAP-1 s koncentráciami 0, 10, 100 ng . ml'1 a 1, 10, 100 μg . ml'1 k 100 μΐ 4 . 103 buniek NFS-60 na jednu jamku. Počet živých buniek sa meral po dvoch dňoch MTT spôsobom. Zistilo sa, že BMAP-1 významne potláča proliferáciu buniek NFS-60, čo je ilustrované obr. 11.
ii) Zatriedenie protilátok
Výsledkom zatriedenia (s použitím krysej Mono AbID-Sp súpravy (Zymed)) získaných monoklonálnych protilátok a biotínom značenej protikrysej IgGl myšej protilátky (Zymed) v podskupine IgG je pravdepodobnosť, že GSPST-1 je IgG2a a že BMAP-1 je IgGl.
iii) Schopnosť inhibovať transplantáciu kostnej drene
Na posúdenie vlastností uvedených protilátok sa vykonali pokusy inhibovať týmito protilátkami transplantáciu kostnej drene. Výsledky pokusov sú znázornené na obr. 12 a 13. Ako je zrejmé z obr. 12 a z obr. 13, BMAP-1 má inhibičný vplyv na transplantáciu kostnej drene, ale tento vplyv sa nezaznamenal u GSPST-1. Podrobnejšie, uvedené výsledky sa získali podaním 1,0 . 105/hlavu buniek kostnej drene a monoklonálnej protilátky do chvostovej žily myšiam C57BL/6J ožiareným smrteľnými dávkami (900 cGy) a sledovaním tvorby slezinných kolónií. „Neliečené“ („Non-treated“) na obr. 13 znázorňuje prípady, keď sa nepodali nijaké bunky kostnej drene.
Ako je zrejmé z obr. 13, pretože BMAP-1 reaguje s bunkami kostnej drene a spôsobuje apoptózu, tak monoklo nálna protilátka pri skúške na transplantáciu kostnej drene celkom inhibuje transplantáciu. Podrobnejšie, ak sa do abdominálnej dutiny myši podal hybridóm produkujúci BMAP-1, myš uhynula v čase, keď sa v malom množstve nahromadil jej ascit Zistilo sa ďalej, že všetky bunky kostnej drene vyhynuli v zhode s intravenóznym podaním 50 pg/hlavu BMAP-1 hormálnym myšiam C57BL/6J a na obr. 14 je mikrofotografiami znázornená skutočnosť, že bunky kostnej drene vyhynuli na 6. deň po intravenóznom podaní BMAP-1. Z mikrofotografií je zrejmé, že vyhynuli nielen lymfoidné bunky, ale aj neutrofily, megakaiyoty, myeloblasty, myelocyty, žírne bunky (masty), makrofágy, monocyty a erytroblasty (tzv. myeloidné bunky). Výsledkom výskumu DNA buniek kostnej drene myši, ktorej sa podávalo 30 μ BMAP-1 na hlavu, sa navyše pozoroval tzv. vznik rebríka, čo je znázornené na obr. 15. Zistilo sa, že uvedená reakcia BMAP-1 s bunkami kostnej drene je dôsledkom apoptózy.
Oblasť Fc v IgG protilátky BMAP-1 sa odbúrala pepsínom (Sigma) a čistila sa pomocou GPC chromatografie ako F(ab°)2. Myšiam sa intravenózne podávalo 33,5 pg/hlavu produktu (čo zodpovedalo 50 pg/hlavu celkovej IgG); výsledkom tohto pozorovania bolo, že bunky kostnej drene v tejto kostnej dreni vyhynuli. Podľa tejto skutočnosti je zrejmé, že sa na vyhynutí buniek kostnej drene účinkom BMAP-1 nezúčastňuje ani protilátkovo závislá cytotoxicita, ani komplementárne závislá cytotoxicita.
Ako antigén spôsobujúci apoptózu sa uvádza Fas antigén proteínu bunkového povrchu; vo vzťahu k antigénu Fas sa zistila expresia jeho mRNA v týmuse, srdci, pečeni, pľúcach a vaječníku, ale málo jeho mRNA sa našlo v kostnej dreni [J. Immunol., 148, 1274 až 1279 (1992)], a preto je zrejmé, že antigény rozoznávané BMAP-1 sa odlišujú od bežne známeho anigénu Fas.
Aby sa ďalej vyjasnilo, či antigén rozoznávaný BMAP-1 môže alebo nemôže byť TNP receptor, skúmal sa účinok antigénu MBAP-1 použitím buniek L-929, ktoré reagujú s TNF a tým spôsobujú hynutie buniek. Výsledné koncentrácie myšacieho TNF a (Genzyme) boli 0, 1, 10, 100 pg. ml'1,1,10,100 ng . mľ1 a 1 pg. mľ1 a kocentrácie BMAP-1 boli 0, 10, 100 pg . mľ1, 1, 10, 100 ng . mľ1 a 1,10 pg. mľ1. Určoval sa počet živých buniek L-929 MTT spôsobom na druhý deň po pridaní TNF a a BMAP-1. Výsledky sú znázornené na obr. 16 a 17 a vyplýva z nich, že počet buniek L-929 sa významne znížil účinkom TNF a, kým BMAP-1 nemal na bunky L-929 nijaký vplyv. Je teda zrejmé, že antigén rozoznávaný BMAP-1 nie je TNF receptor.
Výsledky skúmania pomocou prietokovej cytometrie (FACScan, Becton Dickinson), či antigény rozoznávané BMAP-1 môžu alebo nemôžu byť MHC antigény triedy I, sú znázornené na obr. 18 až 21. Obr. 18 znázorňuje výsledky analýzy kontrolnej vzorky s použitím krysej IgGl (Zymed), obr. 19 znázorňuje výsledky analýzy väzbových schopností uvedenej protimyšacej MHC protilátky triedy I (krysia IgG2a, BMA) proti BWV1 bunkám (myšacie lymfómy odvodené od buniek BW147), obr. 20 znázorňuje výsledky analýzy kontrolnej vzorky s použitím krysej IgGl (Zymed) a obr. 21 znázorňuje výsledky analýzy väzbových vlastností BMAP-1 k bunkám BWV1. Na obrázkoch sa na zvislej osi uvádza relatívny počet buniek a na vodorovnej osi intenzita fluorescencie. Záverom analýzy je, že BMAP-1 nerozoznáva bunky BWV1, kým protilátka MHC triedy I s bunkami BWV1 reaguje.
Ako je z uvedeného opisu zrejmé, experimentálne sa potvrdilo, že BMAP-1 spôsobuje apoptózu myeloidných buniek; podľa vedomostí autorov tohto vynálezu nebola doteraz opísaná nijaká monoklonálna protilátka, ktorá má schopnosť spôsobovať apoptózu myeloidných buniek tak, ako sa opisuje v tomto vynáleze, a preto monoklonálna protilátka, ktorá má uvedené vlastnosti, je novou protilátkou, nájdenou autormi tohto vynálezu. Pretože sa uznáva, že monoklonálne látky podľa tohto vynálezu reprezentované protilátkou BMAP-1 môžu spôsobiť smrť myelocytových leukemických buniek predpokladateľne vysokou expresiou jej antigénov využitím mechanizmu apoptózy monoklonálnej protilátky na bunky kostnej drene, majú monoklonálne protilátky podľa tohto vynálezu schopnosť spôsobiť apoptózu myeloidných buniek a sú vhodné ako liečivo pri myelocytovej leukémii.
Monoklonálne protilátky podľa tohto vynálezu sú opísané pomocou špecifického príkladu; keďže sa monoklonálne protilátky, ktoré majú schopnosť vyvolať apoptózu myeloidných buniek, podľa tohto vynálezu môžu predstaviť monoklonälnou protilátkou, uvedenou v uvedenom príklade, ale týmto príkladom nie sú uvedené monoklonálne protilátky obmedzené, vynález zahrnuje všetky monoklonálne protilátky, ktoré majú rovnaké vlastnosti a účinok, pripravené rovnakým spôsobom, bez ohľadu na druh antigénov.
Priemyselná využiteľnosť vynálezu
Pretože monoklonálne protilátky podľa tohto vynálezu sú užitočné ako protilátky rozoznávajúce a identifikujúce antigény, ktoré špecificky spôsobujú apoptózu myeloidných buniek a majú schopnosť spôsobiť apoptózu myeloidných buniek, môžu sa použiť ako liečivo použiteľné v oblasti liekov myelocytovej leukémie na základe využitia ich vlastností.
PATENTOVÉ NÁROKY

Claims (3)

1. Monoklonálna protilátka schopná vyvolať apoptózu myeloidných buniek väzbou na antigény myeloidných buniek.
2. Fragmenty monoklonálnej protilátky, ktoré majú schopnosť spôsobiť apoptózu myeloidných buniek väzbou na antigény myeloidných buniek.
3. Hybridom produkujúci monoklonálnu protilátku podľa nároku 1. *
SK255-96A 1993-09-03 1994-09-02 Monoklonálna protilátka schopná vyvolať apoptózu myeloidných buniek, jej fragmenty a hybridóm SK281964B6 (sk)

Applications Claiming Priority (2)

Application Number Priority Date Filing Date Title
JP05242110 1993-09-03
PCT/JP1994/001453 WO1995006748A1 (fr) 1993-09-03 1994-09-02 Anticorps monoclonal permettant d'induire une apoptose

Publications (2)

Publication Number Publication Date
SK25596A3 SK25596A3 (en) 1996-10-02
SK281964B6 true SK281964B6 (sk) 2001-09-11

Family

ID=17084452

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK255-96A SK281964B6 (sk) 1993-09-03 1994-09-02 Monoklonálna protilátka schopná vyvolať apoptózu myeloidných buniek, jej fragmenty a hybridóm

Country Status (19)

Country Link
US (4) US5840344A (sk)
EP (1) EP0721015B1 (sk)
KR (1) KR100241863B1 (sk)
CN (1) CN1046314C (sk)
AT (1) ATE280835T1 (sk)
AU (1) AU692466B2 (sk)
CA (1) CA2169950A1 (sk)
CZ (1) CZ294359B6 (sk)
DE (1) DE69434097T2 (sk)
FI (1) FI960567A (sk)
HU (1) HU222989B1 (sk)
NO (1) NO960684D0 (sk)
PL (1) PL181783B1 (sk)
RU (1) RU2202615C2 (sk)
SK (1) SK281964B6 (sk)
TW (1) TW426687B (sk)
UA (1) UA50708C2 (sk)
WO (1) WO1995006748A1 (sk)
ZA (1) ZA946767B (sk)

Families Citing this family (28)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
US5840344A (en) * 1993-09-03 1998-11-24 Chugai Seiyaku Kabushiki Kaisha Monoclonal antibodies having property of causing apoptosis
AU2232597A (en) * 1996-03-06 1997-09-22 Chugai Seiyaku Kabushiki Kaisha Method of screening apoptosis inducing substances
DE69733204T3 (de) 1996-07-15 2012-03-08 Chugai Seiyaku K.K. Neuartige vegf-ähnliche faktoren
US7531643B2 (en) 1997-09-11 2009-05-12 Chugai Seiyaku Kabushiki Kaisha Monoclonal antibody inducing apoptosis
CN1198845C (zh) * 1997-09-11 2005-04-27 中外制药株式会社 诱导编程性细胞死亡的单克隆抗体
US7696325B2 (en) * 1999-03-10 2010-04-13 Chugai Seiyaku Kabushiki Kaisha Polypeptide inducing apoptosis
WO2000053634A1 (fr) * 1999-03-10 2000-09-14 Chugai Seiyaku Kabushiki Kaisha Fv monocatenaire induisant l'apoptose
US20040058393A1 (en) * 2000-04-17 2004-03-25 Naoshi Fukishima Agonist antibodies
CN1308448C (zh) 2000-10-20 2007-04-04 中外制药株式会社 低分子化的tpo激动剂抗体
EP2351838A1 (en) * 2000-10-20 2011-08-03 Chugai Seiyaku Kabushiki Kaisha Crosslinking agonistic antibodies
US7195771B1 (en) 2000-11-21 2007-03-27 Kimberly-Clark Worldwide, Inc. Water-soluble lotions for paper products
WO2003044482A2 (en) * 2001-11-16 2003-05-30 The University Of Tennessee Research Corporation Recombinant antibody fusion proteins and methods for detection of apoptotic cells
EP1561759B9 (en) 2002-10-11 2009-08-26 Chugai Seiyaku Kabushiki Kaisha Cell death-inducing agent
JP2004279086A (ja) * 2003-03-13 2004-10-07 Konica Minolta Holdings Inc 放射線画像変換パネル及び放射線画像変換パネルの製造方法
EP1609803A4 (en) * 2003-03-31 2006-05-24 Chugai Pharmaceutical Co Ltd MODIFIED ANTIBODY AGAINST CD22 AND ITS USE
TW200530269A (en) 2003-12-12 2005-09-16 Chugai Pharmaceutical Co Ltd Anti-Mpl antibodies
TW200530266A (en) * 2003-12-12 2005-09-16 Chugai Pharmaceutical Co Ltd Method of reinforcing antibody activity
EP1712565A4 (en) * 2003-12-12 2009-03-11 Chugai Pharmaceutical Co Ltd AGENTS INDUCING CELL DEATH
WO2005056602A1 (ja) * 2003-12-12 2005-06-23 Chugai Seiyaku Kabushiki Kaisha アゴニスト活性を有する改変抗体のスクリーニング方法
US9493569B2 (en) * 2005-03-31 2016-11-15 Chugai Seiyaku Kabushiki Kaisha Structural isomers of sc(Fv)2
WO2006123724A1 (ja) * 2005-05-18 2006-11-23 The University Of Tokushima 抗hla抗体を利用した新規医薬品
KR101360671B1 (ko) 2005-06-10 2014-02-07 추가이 세이야쿠 가부시키가이샤 sc(Fv)2를 함유하는 의약조성물
EP1908482B1 (en) 2005-06-10 2017-09-06 Chugai Seiyaku Kabushiki Kaisha Stabilizer for protein preparation comprising meglumine and use thereof
WO2007100892A2 (en) * 2006-02-28 2007-09-07 The Board Of Trustees Of The Leland Stanford Junior University Trojan horse immunotherapy
KR20090038896A (ko) * 2006-07-13 2009-04-21 추가이 세이야쿠 가부시키가이샤 세포사 유도제
CL2008000719A1 (es) * 2007-03-12 2008-09-05 Univ Tokushima Chugai Seiyaku Agente terapeutico para cancer resistente a agentes quimioterapeuticos que comprende un anticuerpo que reconoce hla de clase i como ingrediente activo; composicion farmaceutica que comprende dicho anticuerpo; y metodo para tratar cancer resistente a
CN109072199B (zh) 2014-12-05 2022-10-28 纪念斯隆-凯特琳癌症中心 靶向Fc受体样5的嵌合抗原受体及其用途
CN109071654B (zh) 2015-12-04 2022-09-23 纪念斯隆-凯特琳癌症中心 靶向Fc受体样5的抗体及使用方法

Family Cites Families (4)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
US5840344A (en) * 1993-09-03 1998-11-24 Chugai Seiyaku Kabushiki Kaisha Monoclonal antibodies having property of causing apoptosis
AU2232597A (en) * 1996-03-06 1997-09-22 Chugai Seiyaku Kabushiki Kaisha Method of screening apoptosis inducing substances
CN1198845C (zh) * 1997-09-11 2005-04-27 中外制药株式会社 诱导编程性细胞死亡的单克隆抗体
WO2000053634A1 (fr) * 1999-03-10 2000-09-14 Chugai Seiyaku Kabushiki Kaisha Fv monocatenaire induisant l'apoptose

Also Published As

Publication number Publication date
PL313260A1 (en) 1996-06-24
CN1046314C (zh) 1999-11-10
EP0721015B1 (en) 2004-10-27
HU222989B1 (hu) 2004-01-28
ZA946767B (en) 1995-04-03
CN1130405A (zh) 1996-09-04
WO1995006748A1 (fr) 1995-03-09
EP0721015A1 (en) 1996-07-10
US20030147894A1 (en) 2003-08-07
DE69434097T2 (de) 2006-02-02
CZ294359B6 (cs) 2004-12-15
FI960567A0 (fi) 1996-02-07
HU9600206D0 (en) 1996-03-28
DE69434097D1 (de) 2004-12-02
FI960567A (fi) 1996-02-07
SK25596A3 (en) 1996-10-02
KR100241863B1 (ko) 2000-03-02
ATE280835T1 (de) 2004-11-15
UA50708C2 (uk) 2002-11-15
US5840344A (en) 1998-11-24
AU7546694A (en) 1995-03-22
HUT74594A (en) 1997-01-28
CA2169950A1 (en) 1995-03-09
CZ61796A3 (en) 1996-06-12
AU692466B2 (en) 1998-06-11
NO960684L (no) 1996-02-21
US6267959B1 (en) 2001-07-31
US6759043B2 (en) 2004-07-06
PL181783B1 (pl) 2001-09-28
NO960684D0 (no) 1996-02-21
RU2202615C2 (ru) 2003-04-20
EP0721015A4 (en) 1999-03-31
US20010001712A1 (en) 2001-05-24
TW426687B (en) 2001-03-21

Similar Documents

Publication Publication Date Title
SK281964B6 (sk) Monoklonálna protilátka schopná vyvolať apoptózu myeloidných buniek, jej fragmenty a hybridóm
US6579692B1 (en) Method of screening apoptosis inducing substances
KR100895749B1 (ko) Nkg2d의 조절
KR20040106585A (ko) 아포토시스를 유기하는 모노클로날 항체
IE50420B1 (en) Monoclonal antibody to human t cells,method for preparing it,therapeutic composition comprising it and diagnostic method using it
US4818689A (en) Late differentiation antigen associated with helper T lymphocyte function
JP3725653B2 (ja) アポトーシスを誘起する物質のスクリーニング方法
JP3984688B2 (ja) アポトーシスを誘起するモノクローナル抗体を有効成分とする医薬
SK281965B6 (sk) Monoklonálna protilátka inhibujúca zachytávanie krvotvorných kmeňových buniek a hybridóm
JP2741483B2 (ja) アポトーシスを誘起するモノクローナル抗体
JPS6363556B2 (sk)
JPH08208697A (ja) アポトーシスを誘起するモノクローナル抗体を有効成分とする医薬
JPH07118299A (ja) 間質細胞表面抗原を認識するモノクローナル抗体