SK281431B6 - Spôsob výroby speniteľných častíc styrénových polymérov - Google Patents

Abstract

Spôsob výroby speniteľných častíc styrénových polymérov so zlepšenými mechanickými vlastnosťami pozostáva z prípravy častíc styrénových polymérov, obsahujúcich od 2 do 20 % hmotn. nadúvadla, potiahnutia uvedených častíc antistatickým prostriedkom v množstve do 1 % hmotn. vztiahnuté na polymér; pričom sa pred fázou spenenia odstráni do 60 % hmotn. nadúvadla, pôvodne prítomného, a to zahrievaním častíc v peci pri teplote nižšej ako je teplota prechodu uvedených častíc do sklovitého stavu.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu výroby speniteľných čiže nadúvateľných častíc styrénových polymérov, ktoré majú zlepšenú spracovateľnosť a zlepšené mechanické vlastnosti.

Predovšetkým sa vynález týka spôsobu výroby speniteľných častíc styrénových polymérov, ktoré sú obzvlášť vhodné na výrobu lisovaním hotových výrobkov a blokov s mimoriadne dobrým vzhľadom povrchu, s nízkou zrážanlivosťou, s vysokým stupňom spekania a s pomerne krátkym časom zdržania vnútri formy.

Doterajší stav techniky

Výroba speniteľných častíc styrénových polymérov, najmä polystyrénu, je veľmi dobre známa. Je založená na včleňovaní do polyméru v priebehu polymerizácie alebo neskôr, speňovacích činidiel s teplotou varu nižšou ako je teplota mäknutia polyméru. Ak sa potom častice, obsahujúce speňovacie činidlá alebo nadúvadlá zahrejú, nadúvadlo sa odparí a vedie k vytvoreniu veľkého počtu uzatvorených dutín, nazývaných bunky v polyméri.

Aby bolo možné vyrobiť hotové výrobky alebo bloky s nízkou hustotou, vkladajú sa nadúvateľné častice do dutiny formy, ktorá definuje tvar žiadaného hotového výrobku a potom sa vykoná zahrievanie na teplotu vyššiu ako je teplota varu nadúvadla a ako je teplota bodu mäknutia polymerizačného materiálu. V priebehu tohto zahrievania sa častice nadúvajú vo vymedzenom priestore, spekajú sa a vytvárajú výrobok, ktorého rozmery a tvar zodpovedajú použitej forme. Častice sa môžu do formy vnášať priamo alebo sa môžu vopred predbežne tvarovať pred vnesením do formy, načo sa môžu podrobovať starnutiu počas približne 15 až 30 hodín.

Po lisovaní sa hotový výrobok nechá vo forme ochladiť po dostatočne dlhý čas, aby sa výrobok pri vyberaní z formy nedeformoval. Pretože je spenený materiál veľmi dobrý tepelný izolátor, je potrebný pomerne dlhý čas zdržania vo forme na vychladnutie výrobku. Preto čas chladnutia predstavuje veľký časový úsek lisovacieho cyklu a mimoriadne znižuje využívanie lisovacích foriem v danom časovom úseku.

Kvôli zníženiu času zdržania vo forme a súčasne kvôli získaniu dobrého spekania bolo navrhnuté pridávať malé množstvo halogénovaných organických zlúčenín, ako napríklad brómovaných derivátov, chlórovaných derivátov alebo brómchlórovaných derivátov do syntetického polyméru pri polymerizácii. Ako príklady takýchto zlúčenín, pridávaných do styrénu v priebehu polymerizácie sa uvádzajú zlúčeniny podľa amerických patentových spisov číslo 4 169 193,4 172 928 a4 200 696.

Tieto organické produkty umožňujú znížiť čas zdržania v lisovacej forme dokonca v podstatnej miere, ale kvôli mnohým nedostatkom je ich používanie obmedzené. Prvým nedostatkom je vývoj nepríjemného zápachu vo fáze predtvarovania. Ďalej sa po vylisovaní pozoruje silná zmrštiteľnosť, takže nie je možné získať výlisky vopred stanovených rozmerov. Ďalej môže používanie halogénovaných organických produktov spôsobovať problémy s toxicitou, ak je výrobok určený na balenie potravín. Okrem toho rôzne národné zákonné opatrenia vedú k eliminovaniu halogénovaných produktov z formulácií speňovateľných polystyrénov.

V európskej zverejnenej prihláške vynálezu číslo 0 046 494 sa opisuje povliekanie častíc styrénových polymérov esterom hydroxykarboxylovej kyseliny alebo esterom karboxylovej kyseliny a alkoxyalkoholu. Takýmto po vlečením sa získa materiál s veľmi krátkym lisovacím časom a s vysokou schopnosťou spekania. Jeho veľkým nedostatkom však je, že sa musí pridávať veľké množstvo prísad do častíc, aby sa dosiahli prijateľné výsledky, čo spôsobuje spekanie častíc v obaloch (vytváranie koláčov) a znečisťovanie priemyselných vôd pri operácii lisovania.

V súčasnosti sa s prekvapením zistilo, že je možné získať speňovateľné častice styrénových polymérov, ktoré sú vhodné na výrobu výliskov bez uvedených nedostatkov, ak sa takéto častice, obsahujúce hmotnostné 2 až 20 % nadúvadla, podrobujú čiastočnej strate nadúvadla pred predtvarovaním pri nižšej teplote ako je teplota prechodu častíc do sklovitého stavu.

Podstata vynálezu

Spôsob výroby speňovateľných častíc styrénových polymérov, ktoré majú zlepšenú spracovateľnosť a zlepšené mechanické vlastnosti, spočíva podľa vynálezu v tom, že sa takéto častice, obsahujúce hmotnostné 2 až 20 % nadúvadla, podrobujú čiastočnej strate nadúvadla pred predtvámením pri nižšej teplote ako je teplota prechodu častíc do sklovitého stavu.

Týmto spôsobom sa lisovaním získajú tvarované výrobky a bloky s mimoriadne dobrým vzhľadom, s nízkou zrážanlivosťou a s pomerne krátkym časom zdržania vo forme.

Podstatou spôsobu výroby speniteľných častíc styrénových polymérov so zlepšenými spracovateľskými vlastnosťami a so zlepšenými mechanickými vlastnosťami, ako sú homopolyméry a kopolyméry styrénu, ako aj vinylické a/alebo vinylidenické monoméry, pri obsahu aspoň 50 % hmotn. chemicky kombinovaných styrénových polymérov je podľa predloženého vynálezu spôsob pozostávajúci z nasledovných stupňov:

(i) pripravia sa speniteľné častice styrénových polymérov, obsahujúce od 2 do 20 % hmotn. nadúvadla;

(ii) uvedené častice sa povliekajú antistatickým prostriedkom v množstve do 1 % hmotn. vztiahnuté na polymér;

(iii) pred fázou prepenenia sa odstráni do 60 % hmotn. nadúvadla pôvodne prítomného, zahrievaním častíc v peci pri teplote nižšej, ako je teplota prechodu uvedených častíc do sklovitého stavu.

Množstvo nadúvadla, ktoré sa z častíc odstráni, nemá na účely tohto vynálezu rozhodujúci význam. Najlepšie výsledky sa však so zreteľom na stupeň spekania dosahujú, keď strata nadúvadla nie je väčšia ako 60 % hmotn. a keď je výhodne v rozmedzí hmotnostné 5 až 50 % hmotn. vzťahujúc na počiatočný obsah nadúvadla.

Odstránenie nadúvadla sa výhodne vykonáva zahrievaním, výhodne v peci, na nižšiu teplotu ako je teplota prechodu (Tg) častíc do sklovitého stavu.

Čas zdržania častíc v peci závisí od teploty v peci a od množstva odstraňovaného nadúvadla. Všeobecne je táto teplota 25 až 60 °C, výhodne 35 až 50 °C a čas zdržania v peci je 10 minút až 24 hodín.

Častice s obsahom nadúvadla sa môžu vyrábať vykonávaním polymerizácie výhodne vo vodnej suspenzii styrénu buď samotného, alebo v zmesi s aspoň jedným etylenicky nenasýteným komonomérom, kopolymerovateľným so styrénom, v prítomnosti nadúvadla. Takáto polymerizácia sa môže vykonávať v prítomnosti aspoň jedného peroxidického iniciátora alebo tepelnou cestou známym spôsobom zo stavu techniky.

Alebo sa nadúvadlo môže včleňovať do už pripraveného styrénového polyméru tak, že sa na častice polyméru

SK 281431 Β6 pôsobí parami nadúvadla alebo sa nadúvadlo pridáva do už vyrobených častíc, suspendovaných vo vode alebo v priebehu ich vytláčania. Rôzne spôsoby výroby speňovateľných častíc sú pracovníkom v odbore dobre známe a sú opísané v technickej literatúre. Napríklad sa uvádzajú britské patentové spisy číslo 695 826, 715 100, 886 811, 908 089 a 1 048 243 a americký patentový spis číslo 2 983 692.

Výrazom „styrénové polyméry“ alebo „styrenické polyméry“ sa tu vždy myslia styrénové homopolyméry a styrénové kopolyméry s inými vinylovými a/alebo vinylidénovými monomérmi, pričom takéto kopolyméry obsahujú hmotnostné aspoň 50 % chemicky kombinovaného styrénu. Ako príklady takýchto komonomérov sa uvádzajú: alfa-metylstyrén, halogénovaný styrén, ako 2,4-dichlórstyrén, akrylonitril, metakrylonitril, estery alfa,beta-nenasýtených karboxylových kyselín s alkoholmi s 1 až 4 atómami uhlíka, napríklad estery akrylovej a/alebo metakrylovej kyseliny, N-vinylové zlúčeniny ako vinylkarbazol.

Výrazom „styrénové polyméry“ alebo „styrenické polyméry“ sa tu vždy myslia kopolyméry, ktoré okrem styrénu a uvedených vinylových a/alebo vinylidénových komonomérov obsahujú tiež malé množstvo monomérov, ktoré majú dvojité väzby vinylového typu, ako je napríklad divinylbenzén.

Speňovateľné polystyrénové častice obsahujú ako nadúvadlo bežné, ľahko prchavé organické zlúčeniny, ktoré môžu byť pri teplote miestnosti v plynnej alebo v kvapalnej forme a ktoré nerozpúšťajú polymér, ale spôsobujú jeho spenenie a ktorých teplota varu je nižšia ako teplota mäknutia polyméru.

Ako príklady obzvlášť vhodných nadúvadiel sa uvádzajú alifatické uhľovodíky s 2 až 6 atómami uhlíka, ako sú napríklad propán, bután, n-pentán, izopentán, hexán, cyklohexán, ktoré sa môžu používať buď jednotlivo alebo vo vzájomných zmesiach, ďalej petroleuméter a halogénované deriváty alifatických uhľovodíkov s 1 až 3 atómami uhlíka, ako sú mnohé chlórované a fluórované deriváty metánu, etánu a etylénu, napríklad dichlórdifluórmetán, 1,2,2-trifluóretán, 1,1,2-trichlóretán.

Nadúvadlá sa všeobecne používajú v hmotnostnom množstve 2 až 20 % a výhodne 4 až 10 % so zreteľom na hmotnosť polyméru.

Antistatickými činidlami vhodnými pre spôsob podľa vynálezu sú činidlá všeobecne navrhované na zlepšenie povrchových vlastnosti, tekutosti, konečnej úpravy a spracovateľnosti častíc styrénových polymérov. Tieto antistatické činidlá sú všeobecne známe a sú opísané v technickej literatúre. Prikladovo sa uvádza K. Johnson, Antistatic Composition for Textilies and Plastics (Antistatické činidlá pre textílie a plasty), Noyes Data Corporation, Park Ridge N.

J., 1976.

Ako príklady antistatických činidiel, použiteľných podľa vynálezu, sa napríklad uvádzajú: estery mastných kyselín, napríklad butylstearát; monohydroxy alebo polyhydroxyalkoholy, napríklad glycerol; amíny, napríklad etoxylovaný terciárny alkylamín, dialkanolamín mastnej kyseliny; amidy, napríklad N,N-bis-(2-hydroxyetylstearamid); polyoxyetylénové alebo polyoxyalkylénové deriváty, napríklad polyetylénglykolhexadecyléter; etylénoxid/propylénoxidové kopolyméry; aminické mydlá, napríklad oktadecylamínová soľ kyseliny stearovej; aminické soli alkylsulfátov, napríklad oktadecylsulfátová soľ guanidínu; kvartéme amóniové zlúčeniny, napríklad oktadecyltrimetylamóniumchlorid; alkylfosfáty, napríklad bis-dodecylhydrogénfosfát a aminické soli alkylfosfónových kyselín, napríklad trietanolamínová soľ oktadecylfosfónovej kyseliny. Tieto antistatické činidlá sa môžu používať jednotlivo alebo vo vzájomných zmesiach v akýchkoľvek pomeroch.

Ako výhodné antistatické činidlá pre spôsob podľa vynálezu sa uvádzajú: blokové etylén oxid/propyiénoxidové kopolyméry s obsahom etylénoxidu hmotnostné 10 až 50 % a s molekulovou hmotnosťou 1000 až 5000, obchodne známe ako GLENDION a etoxylovaný terciárny alkylamín, obchodne známy ako ATMER.

Množstvo antistatického činidla spravidla nie je väčšie ako hmotnostné 1 % so zreteľom na polymér, napríklad je toto množstvo hmotnostné 0,001 až 0,5 % a výhodne 0,010 až 0,100 % vzťahujúc na polymér.

Častice polyméru sa môžu povliekať antistatickým činidlom akýmkoľvek zo stavu techniky známym spôsobom miešania. Napríklad sa speňovateľné častice spracovávajú vhodným množstvom antistatického činidla v otáčajúcej sa nádobe alebo v bubne.

Povíiekanie častíc antistatickým činidlom uľahčuje následnú operáciu preosievania, takže uľahčuje získanie rôznych frakcii, pričom každá má riadenú veľkosť častíc a je tak určená na rôzne účely.

Pred zavedením do lisovacieho stupňa sa častice všeobecne podrobujú predspeňovaniu pôsobením pary alebo horúceho vzduchu pri vyššej teplote ako je teplota prechodu častíc do sklovitého stavu a potom sa nechajú starnúť pri teplote miestnosti počas 10 až 30 hodín známym spôsobom zo stavu techniky.

Takto získané speňovateľné častice spôsobom podľa vynálezu majú nasledujúce vlastnosti:

a) krátky čas zdržania vo forme, všeobecne rovnaký alebo dokonca nižší ako 50 % čas nutný na ochladenie bloku alebo tvarovaného predmetu z predspenených častíc, neupravených spôsobom podľa vynálezu,

b) deformácia bloku v smere hrúbky sa rovnajúca sa alebo menšia ako 1 %,

c) vysoký stupeň spekania, čím sa umožní lisovanie bez prísady podstatnejšieho množstva recyklovaných zoškriabaných spenených produktov,

d) kratší čas starnutia po predspeňovaní a

e) vysoká absorpčná schopnosť pre pigmenty a iné prísady povrchom výliskov.

Okrem nadúvadiel môžu styrénové polyméry obsahovať tiež ďalšie prísady, ako napríklad spomaľovače horenia, organické a anorganické plnidlá, farbivá, pigmenty, antistatické činidlá, protispekavé prísady kvôli predchádzaniu vzniku zhlukov v priebehu predspeňovania a zmäkčovadlá.

Polymerizácia styrénu, výhodne vo vodnej suspenzii, prísada nadúvadiel, výhodne v priebehu polymerizácie a transformácia častíc na tvarované produkty lisovaním v uzatvorených formách sa môžu vykonávať spôsobmi dobre známymi pracovníkom v odbore a opísanými v technickej literatúre (napríklad „Rigid Plastic Forms“ - Tvrdé penové plasty - T. N. Ferrigno, Reinhold Publishing Corp., New York, Sp. st. a., 1963).

Nasledujúce príklady praktického vyhotovenia vynález bližšie objasňujú, nijako ho však neobmedzujú.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1 kg častíc polystyrénu so strednou molekulovou hmotnosťou 180 000, s priemerom 0,2 až 2,7 mm a obsahujúcich nadúvadlo, tvorené zmesou n-pentánu a izopentánu v hmotnostnom pomere 70 : 30, sa získa polymerizáciou styrénu vo vodnej suspenzii pri teplote 85 až 120 °C a v prítomnosti dibenzoylperoxidu a terc.-butylperoxidu ako katalyzátora. Častice sa vyberú z polymerizačného reaktora, kde sa premyli vodou, odstredia sa a vysušia sa pri teplote 20 °C v priebehu jednej hodiny.

Speniteľné častice sa zmiešajú s 300 ppm antistatického činidla, ktorým je blokový kopolymér etylénoxidu a propylénoxidu v hmotnostnom pomere 10 : 90 s molekulovou hmotnosťou 2000 až 3000, známy pod obchodným označením GLENDION FG. Toto miešanie sa vykonáva v bubne pri teplote miestnosti počas približne 10 minút. Častice sa potom preosejú a ich dve frakcie sa oddelia, pričom frakcia Aje tvorená časticami s priemerom 0,4 až 0,9 mm a ďalšia frakcia B je tvorená časticami s priemerom 0,9 až 2,7 mm.

Obsah nadúvadla je vo frakcii A hmotnostné 6,8 % a vo frakcii B 6,9 %.

Každá frakcia sa potom rozdelí na dva rovnaké podiely, to znamená na frakciu „A.l“ a „A.2“ a „B.l“ a „B.2“, Frakcia A.2 sa vnesie do pece, zahreje sa na teplotu približne 35 °C a obsah nadúvadla sa meria v intervaloch 10 minút. Keď obsah nadúvadla dosiahne hodnotu 5 %, vyberie sa vzorka z pece a rýchlo sa ochladí, aby sa zastavilo strácanie nadúvadla.

Frakcie A.l. i A.2 sa zmiešajú s bežnou povlakovou zmesou, obsahujúcou hmotnostné 0,2 %, so zreteľom na hmotnosť polyméru, glycerolmonostearátu a 0,05 % stearátu zinočnatého a podrobujú sa predspeneniu pôsobením pary s teplotou 95 až 100 °C až na hustotu 25 g/1. Každá frakcia sa nechá starnúť na vzduchu pri teplote miestnosti počas 24 hodín a následne sa lisuje kvôli získaniu obalového kontajnera 40 cm x 60 cm s hrúbkou 2 cm. Lisovanie sa vykonáva parou s tlakom 0,09 MPa. Meria sa čas chladenia kontajnera, čo je čas zdržania vo forme potrebný, aby si výrobok uchoval pri vybraní z formy svoj tvar.

Kontajnery, získané z frakcie A.2, majú čas chladenia (2 minúty 45 sekúnd), ktorý je približne o 50 % kratší ako je čas chladenia kontajnera z frakcie A.l (5 minút).

V prípade každého kontajnera sa stanovuje stupeň spekania, definovaný ako percento spenených častíc, ktoré sa ulomia po rozrušení dna kontajnera. Percentuálne spekanie sa stanovuje definovaním sekcie lomu s plochou približne 10 cm², spočítaním celkového počtu spenených častíc obsiahnutých v takomto reze a spočítaním odlomených častíc a vyjadrením ich vzťahu k celkovému počtu častíc. Týmto meraním sa zistilo, že kontajner z frakcie A.2 má stupeň spekania 80 %, zatiaľ čo z frakcie A. 1 len 15 %.

Frakcia B.2 sa spracováva rovnako, ako je uvedené pre frakciu A.2. Keď je obsah speňovadla 5,1 %, vzorka sa z pece vyberie a rýchlo sa ochladí, aby sa strata nadúvadla prerušila. Frakcie B. 1 a B.2 sa zmiešajú s rovnakým povlakovým činidlom ako frakcia A. 1 a A.2 a podrobujú sa predspeneniu na hustotu približne 20 g/1 a potom sa nechajú starnúť pri teplote miestnosti počas 24 hodín, rovnako ako frakcie A.l a A.2. Každá frakcia sa potom lisuje kvôli získaniu bloku 100 cm x 100 cm x 50 cm. Lisovanie sa vykonáva parou s tlakom 0,065 MPa. Čas zdržania vo forme (9 minút) v prípade bloku z frakcie B.2 je o 55 % kratší ako čas zdržania (20 minút) v prípade bloku získaného z frakcie B.l. Deformácia, meraná na hrúbke bloku z frakcie B.2 je o 75 % menšia ako v prípade bloku z frakcie B.l (5 mm oproti 20 mm). Stupeň spekania listu s hrúbkou 5 cm, vyrezaného z bloku z frakcie A.2 je závažne vyšší ako zodpovedajúceho listu tej istej hrúbky, vyrezaného z bloku frakcie B.l (50 % proti 5 %).

Z blokov sa narežú listy s hrúbkou 1,5 mm. Ak sa tieto listy pozorujú proti tmavému pozadiu, nemajú listy z bloku z frakcie B.2 žiadne medzery medzi spekanými časticami na rozdiel od listov v bloku z frakcie B.l.

Príklad 2

Frakcie A.l a A.2 podľa príkladu 1 sa spracujú za rovnakých pracovných podmienok ako podľa príkladu 1, ale čas starnutia je len 5 hodín. Čas zdržania kontajnera vo forme z frakcie A.1 je dlhší ako 10 minút a kontajnery po vybraní z formy sú značne deformované. Čas zdržania vo forme kontajnerov z frakcie A2 je iba o 20 % dlhší ako podľa príkladu 1, kedy sa vykonávalo starnutie 24 hodín. Kontajnery, vybrané z formy, sa nedeformujú.

Príklad 3

Frakcie B. 1 a B.2 podľa príkladu 1 sa po 24 hodinovom starnutí zmiešajú s hmotnostné 25 % speneného polystyrénu, získaného z odpadového materiálu drvením zoškriabaného materiálu. Každá frakcia sa lisuje za rovnakých podmienok ako podľa príkladu 1. Stupeň spekania bloku z frakcie B.2 je podstatne vyšší ako bloku z frakcie B.l (40 % oproti 0 %). Okrem toho pri vizuálnom pozorovaní proti tmavému pozadiu listu s hrúbkou 1,5 mm, odrezaného horúcim drôtom z bloku z frakcie B.2 sa nezisťujú prakticky žiadne medzery medzi spekanými časticami. Podobný list získaný odrezaním z bloku z frakcie B.l má nerovnomerné značné trhliny a jasné nánosy kondenzovanej vody.

Príklad 4

Postupuje sa rovnako ako podľa príkladu 1, pričom sa pripravia vzorky „C.l“ a „C.2“, ktoré majú rovnaké charakteristiky ako vzorky A.1 a A.2 podľa príkladu 1. Každá vzorka sa zmieša hmotnostné s 0,1 % sadzí a s 0,2 % vzťahujúc na hmotnosť polyméru bežnej lisovacej povlakovej hmoty tvorenej glycerylmonostearátom a s 0,05 % stearátu zinočnatého. Miešanie sa vykonáva v bubne pri teplote miestnosti. Každá vzorka sa potom podrobuje predspeneniu, nechá sa starnúť a lisuje sa za rovnakých podmienok ako podľa príkladu 1. Vzorka z C.2 má rovnomerne pigmentovaný povrch a nemá žiadne uvoľňovanie sadzí. Na rozdiel od toho vzorka z C.l má nerovnomerné rozdelenie sadzí a dochádza k strate pigmentu v priebehu času. Okrem toho stupeň spekania predmetov, získaných zo vzorky C.2 je podstatne vyšší ako v prípade výrobkov zo vzorky C.l (25% oproti 0%).

Priemyselná využiteľnosť

Spôsob výroby speňovateľných častíc styrénových polymérov, pri ktorom sa tieto častice podrobujú čiastočnej strate nadúvadla v peci pri nižšej teplote ako je teplota prechodu do sklovitého stavu, vedie k speneným výrobkom, ktoré majú veľmi pekný vzhľad povrchu, majú nízku zrážanlivosť, vysoký stupeň spekania a pomerne krátky nutný čas zdržania vo forme.

Claims (10)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Spôsob výroby speniteľných častíc styrénových polymérov sa zlepšenými spracovateľskými vlastnosťami a so zlepšenými mechanickými vlastnosťami, ako sú homopolyméry a kopolyméry styrénu, ako aj vinylické a/alebo vinylidenické monoméry, pri obsahu aspoň 50 % hmotn.

   SK 281431 Β6 chemicky kombinovaných styrénových polymérov, vyznačujúci sa tým, že spôsob pozostáva z nasledujúcich stupňov:

   (i) pripravia sa speniteľné častice styrénových polymérov, obsahujúce od 2 do 20 % hmotn. nadúvadla;

   (ii) uvedené častice sa potiahnu antistatickým prostriedkom v množstve do 1 % hmotn. vztiahnuté na polymér;

   (iii) pred fázou prepenenia sa odstráni do 60 % hmotn. nadúvadla pôvodne prítomného, zahrievaním častíc v peci pri teplote nižšej, ako jc teplota prechodu uvedených častíc do sklovitého stavu.
2. 2. Spôsob podľa nároku 1,vyznačujúci sa t ý m , že strata nadúvadla je do 60 % hmotn., najmä je 5 až 50 % hmotn. vzhľadom na počiatočný obsah nadúvadla.
3. 3. Spôsob podľa nároku laž 2, vyznačujúci sa t ý m , že sa odstraňovanie nadúvadla vykonáva pri teplote 26 až 60 °C, najmä pri teplote 35 až 50 °C, počas 10 minút až 24 hodín.
4. 4. Spôsob podľa nároku laž 3, vyznačujúci sa t ý m , že nadúvadlo je zvolené za súboru zahŕňajúceho alifatické uhľovodíky a 2 až 6 atómami uhlíka, používané jednotlivo alebo v zmesiach, ako sú najmä propán, bután, n-pentán, izopentán, hexán, cyklohexán, petroleuméter a halogénované deriváty alifatických uhľovodíkov s 1 až 3 atómami uhlíka, ako sú chlórované a fluórované deriváty metánu, etánu a etylénu.
5. 5. Spôsob podľa nároku laž 4, vyznačujúci sa t ý m , že je nadúvadlo obsiahnuté v množstve 4 až 10 % hmotn., vztiahnuté na hmotnosť polyméru.
6. 6. Spôsob podľa nároku laž 5, vyznačujúci sa t ý m , že antistatické činidlá sú zvolené zo súboru zahrnujúceho estery mastných kyselín, najmä butylstearát; monohydroxy alebo polyhydroxyalkoholy, najmä glycerol; amíny, najmä etoxylovaný terciámy alkylamín, dialkanolamín mastnej kyseliny; amidy najmä N, N-bis-(2-hydroxyetylstearamid); polyoxyetylénové alebo polyoxyalkylénové deriváty, najmä polyetylénglykolhexadecyléter; etylénoxid/propylénoxidové kopolyméry; aminické mydlá, najmä oktadecylamínová soľ kyseliny stearovej; aminické soli alkylsulfátov, najmä oktadecylsulfátová soľ guanidínu; kvartéme amóniové zlúčeniny, najmä oktadecyltrimetylamóniumchlorid; alkylfosfáty, napríklad bisdodecylhydrogénfosfät a aminické soli alkylfosfónových kyselín, najmä trietanolamínová soľ oktadecylfosfónovej kyseliny, ktoré sa môžu používať jednotlivo, alebo vo vzájomných zmesiach v akomkoľvek pomere.
7. 7. Spôsob podľa nároku 6, vyznačujúci sa t ý m , že sa ako antistatické činidlo používa etylénoxidpropylénoxidový blokový kopolymér, obsahujúci hmotnostne 10 až 50 % etylénoxidu s molekulovou hmotnosťou 1000 až 5000.
8. 8. Spôsob podľa nároku 6, vyznačujúci sa t ý m , že sa ako antistatické činidlo používa etoxylovaný terciámy alkylamín.
9. 9. Spôsob podľa nároku laž 8, vyznačujúci sa t ý m , že sa používa antistatické činidlo v množstve 0,001 až 0,50 % hmotn., najmä 0,01 až 0,10 % hmotn. vztiahnuté na hmotnosť polyméru.
10. 10. Spôsob podľa nároku laž 9, vyznačujúci sa t ý m , že sa speniteľné častice styrénových polymérov preosievajú pred parciálnym odstránením nadúvadla.