SK996A3

SK996A3 - A particulate soap

Info

Publication number: SK996A3
Application number: SK9-96A
Authority: SK
Inventors: John G Chambers; Geoffrey Irlam
Original assignee: Unilever Nv
Priority date: 1993-07-05
Filing date: 1994-07-05
Publication date: 1996-05-08
Also published as: CZ286673B6; WO1995002035A1; JPH09500666A; HU9503760D0; CZ3096A3; AU7187494A; IN181732B; ES2098970T3; PL312430A1; HUT74084A; PL174919B1; DE69401956T2; JP2703826B2; ZA944811B; EP0707631B1; HU216060B; MY116211A; GB9313859D0; BR9406919A; DE69401956D1

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka zlepšených kusových mydiel a spôsobu výroby týchto mydiel.

V kontexte tohto vynálezu pojem kus znamená všeobecne tuhé teleso, buď vo forme kocky, tablety, tyčinky, bloku alebo iného trojrozmerného tvaru. Naviac pojem kusové mydlo sa týka kusov obsahujúcich mydlá mastných kyselín alebo zmesi mydiel mastných kyselín s jednou alebo viacerými povrchovo aktívnymi látkami.

Doterajší stav techniky

Veľmi mnoho rokov sa kusové mydlá vyrábali z tukov konverziou triglyceridových zložiek tukov na soli mastných kyselín a formovaním týchto mydiel do kusov. Všeobecný prehľad sa dá nájsť v Voollatt: The manufacture of soaps, other detergents and glyceríne, John Viley & Sons, 1985.

Vo všeobecnosti dlhšie reťazce mastnej kyseliny mydiel, zvlášť menej drahých C-^g a C^g mydiel (ktoré sa získajú z loja a palmového oleja) poskytujú štruktúru koncovým kusovým mydlám a bránia alebo spomaľujú rozklad kusového mydla pri expozícii vodou. Drahšie mydlá, s kratším reťazcom, získané z laurylového tuku (t.j. soli kyseliny laurovej) a iné rozpustné mydlá (typicky získané z kokosového a palmojadrového oleja) prispievajú k vlastnostiam penivosti celkovej zmesi.

Všeobecný problém pri príprave kusových mydiel bol v hľadaní rovnováhy medzi poskytovaním štruktúry (všeobecne získanej od lacnejšej lojovo/palmovej zložky) a udržaním penivých vlastností (všeobecne získaných od drahšej kokosovoolejovej zložky) pri praktickej celkovej cene.

V typických komerčných prípravkoch obsahujú kusové mydlá od 90 do 50 % hmotnostných mydiel mastných kyselín získaných z loja (t.j. nelaurylových tukov) a 10 až 50 % hmotnos2 tných mydiel mastných kyselín získaných z kokosu (t.j. laurylových tukov). Zvlášť v krajinách, kde loj je prijateľný pre spotrebiteľov, väčšina komerčných mydlových prípravkov zahrňuje 80 % hmotnostných lojového a 20 % hmotnostných kokosového oleja. V krajinách, kde loj je neprijateľný, nahrádzajú loj iné nelaurylové oleje alebo tuky, ako napríklad palmový olej.

Okrem mydiel mastnej kyseliny samotných, toaletné kusové mydlá obsahujú voľnú mastnú kyselinu. Prídavok voľnej mastnej kyseliny je známy ako superfatting (premastenie) a premastenie s hladinou 5 až 10 % hmotnostných voľnej mastnej kyseliny sa používa na poskytnutie bohatej krémovej peny. Iné premasťovacie reagenty (pozri Voollatt, citované vyššie, strana 267) zahrňujú kyselinu citrónovú a iné kyseliny, ktoré pôsobia podporením tvorby voľných mastných kyselín v zmesi tuku. Známou nevýhodou premastených produktov v kusovej forme je zmenšenie fyzikálnej stability mydla často sa prejavujúcej zvýšenou mazľavosťou pri predĺženej expozícii vodou.

Konvenčný spôsob výroby mydla pri aplikácii na výrobu toaletných mydiel je v literatúre dobre opísaný. V skratke je tento spôsob nasledujúci. Pri konvenčnej mokrej výrobe mydla sa tuky, ako napríklad zmesi lojového a kokosového oleja saponifikujú v prítomnosti alkálie (typicky NaOH), aby sa získali mastné kyseliny ako alkalické mydlá a glycerín. Glycerín sa extrahuje soľankou a získa sa zriedený roztok mydla mastnej kyseliny obsahujúci okolo 70 % hmotnostných mydla a 30 % hmotnostných vodnej fázy. Tento mydlový roztok sa suší, typicky zahrievaním vo výmeníkoch tepla na cca 130 °C a sušením za vákua na obsah vody okolo 12 % hmotnostných a dokončí sa mletím, pelotézovaním a razením na kusové mydlá .

Nevýhodou zmesí obsahujúcich mydlo mastnej kyseliny je drsnosť, vlastnosť, ktorá je určovaná početnými testami, ktoré budú opísané ďalej v tomto dokumente. Známe riešenia problému drsnosti zahrňujú zníženie hladiny prítomného mydla a nahradenie doplnku zmesi takzvanými koaktívnymi zložkami. Megson a spol., US 3576749 navrhuje, že premastenie, ako je opísané vyššie, zlepšuje jemnosť, ale zlepšenie sa nepovažuje za také významné, ako zlepšenie získané použitím koaktívnych zložiek. Tak ako s reagentami na premastenie, problémom pozorovaným u výsledných mydlových kusov, spôsobeným prítomnosťou koaktívnych zložiek, je strata štruktúry produktu.

GB 2001098 (Colgate-Palmolive: 1978) opisuje, že premastené kusové mydlá sa môžu výhodne pripraviť zo zmesí obsahujúcich prevládajúco sodné mydlo vyšších mastných kyselín a minoritný podiel premasťujúcich vyšších mastných kyselín, vody a do 4 % hmotnostných, výhodne menej, vysokomolekulového polyetylénglykolového polyméru. Tvrdí sa, že výhodou takejto zmesi je, že mydlo dáva bohatú krémovitú penu, ale je pevné a odolné proti praskaniu.

Podstata vynálezu

Zistilo sa, že kusové mydlá obsahujúce najmenej 5 % hmotnostných polyalkylénglykolu s relatívne nízkou molekulovou hmotnosťou a mastnú kyselinu v pomere 1:3 až 3:1 vykazujú prekvapivo zlepšené vlastnosti v porovnaní s mydlami, ktoré majú ekvivalentný obsah mydla založeného na kokose.

Zvlášť prítomnosť aj polyalkylénglykolu aj mastnej kyseliny významne zvyšuje aj objem peny aj krémovitosť pri zachovaní prijateľnej mazľavosti a rýchlosti opotrebovania. Naviac sa predpokladá, že sa tak vyhne niektorým ťažkostiam pri spracovaní spojeným s prítomnosťou polyalkylénglykolov s vysokou molekulovou hmotnosťou.

Podľa toho tento vynález poskytuje kusové mydlo, ktoré obsahuj e:

a) 44 až 86,5 % hmotnostných mydla mastnej kyseliny;

b) 5 až 30 % hmotnostných polyalkylénglykolu;

c) 2,5 až 20 % hmotnostných C^-C22 mastnej kyseliny; a

d) 6 až 20 % hmotnostných vody kde pomer polyalkylénglykolu ku Cg-C22 mastnej kyseline je v rozsahu od 1:3 do 3:1.

Predpokladá sa, že mydlá spadajúce do vyššie zmieneného priestoru zloženia majú zlepšené vlastnosti z hľadiska jemnosti a pocitu na pokožke. Ďalšie podrobnosti týkajúce sa výhodných hladín obsahu a povahy zložiek sú uvedené nižšie.

Mydlá mastných kyselín

Mydlá mastných kyselín s hladinou obsahu 44 až 86,5 % hmotnostných v produkte sú podstatnou zložkou tohto vynálezu .

Výhodne spadá stredná dĺžka reťazca do rozsahu ^ΐ2”^22· Zdroje takýchto mastných kyselín zahrňujú živočíšne tuky/mastné kyseliny, napríklad loj a bravčovú masť a mastné kyseliny z nich získané, a tiež oleje získané z rastlín, zvlášť tuky/mastné kyseliny bohaté na kyselinu palmitovú a kyselinu stearovú, ako je napríklad palmový olej a jeho frakcie.

Ak sú mastné kyseliny získané z olejových zdrojov, poskytujú sa mastné kyseliny s vysokým stupňom nenasýtenia, ako napríklad olej zo sójových bôbov, slnečnicový olej, olej z ryžových otrúb, olej z ľanových semien, repkový olej, podzemnicový olej, kokosový (marine) olej a podobne, olejové suroviny sa výhodne stužujú alebo frakcionujú tak, aby poskytli čiastočne alebo úplne stužené zmesi mastných kyselín a/alebo steariny.

Výhodne je väčšina tukov a mastných kyselín získaná z loja s výnimkou, kde sa z kultúrnych dôvodov používa orechový olej alebo iná rastlinná náhrada.

Z dôvodov ekonomiky je výhodné, ak zmesi podľa tohto vynálezu obsahujú 10 až 50 % hmotnostných laurylových mydiel, t.j. tých mydiel, ktoré majú strednú dĺžku reťazca menšiu ako Najvýhodnejšie mastné zmesi obsahujú okolo 80 % hmotnostných loja a/alebo palmového oleja a okolo 20 % hmotnostných kokosového oleja.

Vo výhodných uskutočneniach vynálezu je jódové číslo nelaurylových mydiel v rozsahu od 10 do 55 a výhodnejšie je od 45 do 55.

Kým sa ako zložky prípravkov podľa tohto vynálezu môžu použiť jednoduché oleje alebo skôr mydlá mastných kyselín z nich získané, nie je vylúčené a v praxi bude bežnejšie použitie zmesí alebo dvoch alebo viacerých olejov a/alebo mastných kyselín.

Výhodne hladiny obsahu mydla v produkte spadajú do rozsahu 50 až 80 % hmotnostných v produkte, výhodnejšie 55 až 70 % hmotnostných.

Polyalkylénglykol

Polyalkylénglykol, polymér, s hladinou obsahu 5 až 30 % hmotnostných v produkte je podstatnou zložkou zmesí podľa tohto vynálezu.

Výhodne je polyalkylénglykolom polyetylénglykol (PEG).

Nižšie hladiny tohto polyméru neposkytujú úžitok podľa tohto vynálezu v jemnosti/pocite na pokožke, zatiaľ čo vyššími hladinami polyméru je nepriaznivo ovplyvnená spracovateľnosť produktu. Výhodne je hladina polyméru asi 7,5 až 25 % hmotnostných, najvýhodnejšie 9 až 20 % hmotnostných z produktu.

Typicky má PEG molekulovú hmotnosť pod 100000.

Výhodne má polyetylénglykol molekulovú hmotnosť v rozsahu od 100 do 10000, a výhodnejšie od 400 do 5000. Výhodné PEG-y sú rozpustné vo vode. PEG-y s molekulovou hmotnosťou nad 10000 sú významne menej rozpustné vo vode a tvoria kva( paliny so zvýšenou viskozitou nad ich teplotou topenia. To vedie k ťažkostiam pri spracovaní. Ak sa uvažuje, že produkty sa môžu pripraviť suchým zmiešaním PEG-u s vysokou molekulovou hmotnosťou a suchého mydlového základu, toto by neposkytlo zmiešanie na molekulovej úrovni, ktoré sa považuje za nevyhnutné na dosiahnutie požadovaných vlastností. Výhoda PEG-ov s nízkou molekulovou hmotnosťou je, že sa môžu pridá vať ako roztopené kvapaliny alebo ako viskózne kvapalné roztoky. Prídavok PEG-u môže byť v ktoromkoľvek kroku procesu výroby mydla, zahrňujúc pridanie do suchého mydla alebo do vlhkého mydla pred sušením.

Premasťujúce reagenty

Mastná kyselina s hladinou 2,5 až 20 % hmotnostných z produktu je podstatnou zložkou zmesí podľa tohto vynálezu.

Táto hladina voľných mastných kyselín sa môže získať prídavkom voľných mastných kyselín samotných alebo prídavkom nemastného kyslého premasťujúceho reagentu, ktorý protonizuje časť prítomných mydiel mastných kyselín a tak tvorí voľnú mastnú kyselinu.

Vhodné premasťujúce reagenty z mastných kyselín zahrňujú lojové, palmové a palmojadrové mastné kyseliny. Môžu sa tiež použiť iné mastné kyseliny, hoci pre ľahké spracovanie sú výhodné mastné kyseliny s nízkou teplotou topenia, zvlášť kyselina laurová. Výhodné hladiny mastných kyselín sú 5 až 15 % hmotnostných, najvýhodnejšie okolo 10 % hmotnostných z produktu. I

Ako je poznamenané vyššie, voľné mastné kyseliny sa môžu pridať samotné, alebo sa môžu tvoriť in situ prídavkom nemastných kyslých premasťujúcich reagentov, ako sú napríklad anorganické a organické kyselinyvýhodne kyselina citrónová . |

Okrem premasťujúcich reagentov, prípravky podľa tohto vynálezu môžu zahrňovať jeden alebo j viac plastifikátorov, výhodne vybratých zo skupiny zahrňujúcej mastné alkoholy, parafínové vosky, glycerol, monoglyceŕidy a ich zmesi.

Syntetické povrchovo aktívne látky i

i

V zvláštnych uskutočneniach tohto vynálezu zmes ďalej obsahuje najmenej jednu syntetickú an'iónovú povrchovo aktívnu látku s hladinou nie viac ako 20 % hmotnostných, výhodne s hladinou nie viac ako 10 % hmotnostných z produktu.

Výhodne je syntetická aniónová povrchovo aktívna látka vybratá zo skupiny zahrňujúcej: alkylsulfáty, alkylétersulfáty, alfa-olefínsulfonáty, mastné izetionáty, alkylglycerylétersulfonáty, mono-alkylglycerylsulfáty, alkylsarkozináty, alkyltauridy, alkylsulfojantarany, alkylfosfáty, a ich zmesi. Spomedzi aniónových povrchovo aktívnych látok sú výhodné lauryétersulfát sodný (SLES), alfa-olefínsulfonáty a mastné izetionáty sodné. Lauryétersulfát sodný (SLES) a mastné izetionáty sodné sú zvlášť výhodné.

V niektorých uskutočneniach vynálezu bude vynález ďalej zahrňovať synergickú zjemňujúcu povrchovo aktívnu látku.

Výhodne je synergická zjemňujúca povrchovo aktívna látka vybratá zo skupiny pozostávajúcej z neiónových povrchovo aktívnych látok, amfotérnych povrchovo aktívnych látok a ich zmesí. Synergická zjemňujúca povrchovo aktívna látka má byť prítomná s hladinou najmenej 5 % hmotnostných z celkovej hladiny aktívnych látok. Zvlášť užitočné zmesi obsahujú 5 až 25 % hmotnostných, výhodne 8 až 20 % hmotnostných, výhodnejšie 9 až 18 % hmotnostných synergickej zjemňujúcej povrchovo aktívnej látky z celkových aktívnych látok.

Vhodné neiónové povrchovo aktívne látky zahrňujú: polyetoxylované alkoholy, polyetoxylované alkylfenoly, alkylpolyglykozidy, estery sorbitanu, polysorbáty, alkanolamidy, poloxaméry a ich zmesi. Výhodnými spomedzi neiónových povrchovo aktívnych látok sú polyetoxylované alkoholy, zvlášť alkyl etoxyláty. Výhodné alkyletoxyláty majú strednú dĺžku reťazca 10 až 25 uhlíkov a stredný obsah etoxylátových jednotiek 3 až 250.

Vhodné amfotérne povrchovo aktívne látky zahrňujú: aminooxidy, aminoimidy, betaíny, amidobetaíny a sulfobetaíny a ich zmesi. Kokoamidopropylbetaíny a tegobetaíny sú zvlášť výhodné pre ich nízky obsah potenciálnych prekurzorov nitrózamínov.

Obsah vody

V uskutočneniach tohto vynálezu má byť celkový obsah vody v kusovom mydle v rozsahu 6 až 20 % hmotnostných z kusového mydla.

Výhodne obsah vody spadá do rozsahu 8 až 17 % hmotnostných a je najvýhodnejšie 9 až 15 % hmotnostných. Najvýhodnejšia hladina obsahu vody v konečnom kusovom mydle je obsah, ktorý je normálny pre kusové mydlá (okolo 12 % hmotnostných z mydlového kusa), preto sa môžu na dosiahnutie tejto hladiny použiť konvenčné sušičky.

Obsah elektrolytu

Obsah elektrolytu kusového mydla sa môže meniť. V praxi bude hladina obsahu elektrolytu ležať medzi 0 a 1,5 % hmotnostného z produktu. Časť elektrolytu alebo všetok elektrolyt môže byť zvyškom zo saponifikačného procesu typicky používaného pri výrobe mydla, ako je známe v tejto oblasti. Je tiež známe, že hladina obsahu elektrolytu môže mať istý slabý vplyv na konečnú tvrdosť produktu. Tieto variácie modifikujú tvrdosť kusových mydiel a môžu sa použiť na riadenie konečnej tvrdosti v požadovaných hraniciach. Je výhodné, ak obsah elektrolytu leží medzi 0,2 až 1,5 % hmotnostného z produktu.

Výhodným elektrolytom je chlorid sodný s hladinou 0,2 až 0,8 % hmotnostného. Môžu sa použiť ďalšie elektrolyty buď samotné alebo v zmesi. Spomedzi alternatívnych elektrolytov je výhodný síran sodný a uhličitan sodný.

Minoritné zložky

Okrem podstatných a voliteľných zložiek zmienených vyššie môžu zmesi podľa tohto vynálezu obsahovať jednu alebo viac nasledujúcich voliteľných zložiek: ochranné látky, parfumy, farby, zakaľovacie prostriedky a optické zjasňovače, zvlhčovače, zvláčňovadlá, germicídy a iné medicínske zložky.

Typické ochranné látky zahrňujú látky, ktoré rušia alebo znižujú nepriaznivé katalytické účinky ťažkých kovov, zvlášť železa a medi. Tieto látky výhodne zahrňujú organické sekvestranty, ako je napríklad EDTA alebo NTA. Je však známe, že vysoké hladiny obsahu EDTA môžu tvoriť farebné komplexy so železom a je teda bežné použiť EHDP (kyselinu etán-l-hydroxy-l,1-difosfónovú) v zmesi s EDTA. Výhodné hladiny ochranných látok sú všeobecne v rozsahu 0,01 až 0,1 % hmotnostného z produktu.

Typické zakalovacie prostriedky zahrňujú oxid titaničitý, výhodne s hladinou obsahu okolo 0,2 až 0,4 % hmotnostného z produktu.

Typické zvláčňovacie/zvlhčovacie prímesi sú vybraté zo skupiny zahrňujúcej stearylalkohol, glycerylmonolaurát, glycerylmonoricinoleát, glycerylmonostearát, propán-1,2-diol, bután-l,3-diol, dokozán-1,2-diol, norkový olej, cetylalkohol, izopropylizostearát, kyselinu stearovú, izobutylpalmitát, izocetylstearát, oleylalkohol, izopropyllaurát, hexyllaurát, decyloleát, oktadekan-2-ol, izocetylalkohol, eikozanylalkohol, behenylalkohol, cetylpalmitát, silikónové oleje, ako napríklad dimetylpolysiloxán, di-n-butylsebakát, izopropylmiristát, izopropylpalmitát, izopropylstearát, butylstearát, polyetylénglykol, trietylénglykol, lanolín, kokosové maslo, kukuričný olej, olej zo semien bavlny, loj, bravčovú masť, olivový olej, palmojadrový olej, repkový olej, saflorový olej, olej zo sójových bôbov, slnečnicový olej, olivový olej, sézamový olej, kokosový olej, podzemnicový olej, ricínový olej, acetyované lanolínové alkoholy, petrolej, minerálne oleje, butylmyristát, kyselinu izostearovú, kyselinu palmitovú, izopropyllinoleát, lauryllaktát, myristyllaktát, decyloleát, myristylmyristát a ich zmesi.

Výhodný elektrolyt, ktorý sa môže pridať do zmesí podľa tohto vynálezu je jednoduchý izetionát, výhodne nesubstituovaný. Môže byť prítomný ako 0,1 až 50 % hmotnostných zo zmesi, výhodne 0,5 až 25 % hmotnostných, výhodnejšie 2 % hmotnostné až asi 15 % hmotnostných.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Pre lepšie pochopenie vynálezu, bude ďalej ilustrovaný pomocou neohraničujúcich príkladov.

Príklad 1 až 7

Na prípravu produktov podľa tohto vynálezu so zložením ako je uvedené nižšie v Tabuľke 1 sa použili nasledujúce materiály:

TS: mydlá lojových mastných kyselín s jódovým číslom (laboratórne pripravené), vyznačené hodnoty sú pomer loj:kokos,

CS: mydlo kokosovej mastnej kyseliny: vyznačené hodnoty sú pomer loj:kokos,

CA: kokosová mastná kyselina, premasťujúci reagent:

vyznačený prídavok na celkový mastný materiál,

ST: kyselina stearová, premasťujúci reagent: vyznačený prídavok na celkový mastný materiál,

PA: polyetylénglykol, mol.hmôt. 600: vyznačený prídavok na celkový mastný materiál,

PB: polyetylénglykol, mol.hmôt. 4000: vyznačený prídavok na celkový mastný materiál.

Zmesi ako sú uvedené v Tabuľke 1 sa pripravili nasledovne :

a) samotné mydlo sa pripravilo zahrňujúc lojové mydlá (TS) a kokosové mydlá (CS) pri teplote 85 °C,

b) produkt z kroku (a) sa spojil s PEG (PA alebo PB) a premasťovacími reagentami (CA alebo ST),

c) produkt z kroku (b) sa sušil a pridali sa parfum a zakalovadlá pomocou konvenčného páskového mixéra,

d) produkt z kroku (c) sa mlel, pelotézoval a razil do kusových mydiel pomocou konvenčného zariadenia.

Alternatívne sa produkty môžu pripraviť pridaním zmesi PEG (PA alebo PB) a premasťujúcich reagentov (CA alebo ST) ku sušeným mydlovým vločkám vo vhodnom mixéri, napríklad mlyne alebo mixéri so Z-nožmi.

Produkty sa hodnotili z hľadiska objemu peny (meraním aj odhadom), krémovitosti (odhad), tvorby mazľavosti a opotrebovania .

Objem peny (LVM) sa meral metódou umývania rúk, ktorá sa tesne približuje normálnemu spotrebiteľskému použitiu. Test zahrňuje použitie 20 netrénovaných dobrovoľníkov. Každý dobrovoľník si natiahne pár chirurgických rukavíc a pení mydlový kus v stojatej vode s teplotou 30 °C. Objem vytvorenej peny sa meral ponorením rúk panelistov do kalibrovaného zberného lievika.

Objem peny (LVE) a krémovitosť sa tiež odhadovali podľa relatívnej veľkosti. Uvedené hodnoty prestavujú poradie s rastúcou veľkosťou s vyšším skóre.

Mazľavosť sa určovala ponorením zváženého podielu mydla v destilovanej vode pri 20 °C počas 2 hodín a zaznamenal sa vzrast hmotnosti. Hodnota mazľavosti je vzrast hmotnosti na 50 cm^ mazľavého povrchu.

Opotrebovanie sa určovalo ako percento straty hmotnosti mydla ako dôsledok kontrolovaného umývacieho postupu. Panelisti používali predvážené mydlá pomocou predpísaného postupu, mydlá boli používané panelistami počas štyroch dní. Po tomto čase sa mydlá ponechali vysušiť počas 24 hodín a znova sa zvážili. Rozdiel v hmotnosti sa vyjadril ako percento rýchlosti opotrebovania.

Tabuľka 1

Príklad	1	2	3	4	5	6	7
TS	80	80	80	80	80	80	80
CS	20	20	20	20	20	20	20

CA	-	-	7,5%	-	7,5%	-	5,0%
ST	-	-	-	-	-	7,5%	-
PA	-	10%	10%	-	-	-	-
PB	-	-	-	10%	10%	10%	-

Parfum	1,0	1,0	1,0	1,0	1,0	1,0	1,0 (%)
Voda	12	12,5	13,2	12,8	11,8	11	10(%)

% opotrebovania	23,0	34,0	27,8	29,1	21,4	17,9	21,3
mazľavosť	9,2	17,0	13,0	12,1	11,1	12,4	12,7
LVM	33,0	35,0	51,2	33,0	48,1	41,2	30,1
LVE	0,87	0,93	1,23	0,87	1,16	0,98	0,87
CR	0,96	0,97	1,10	0,93	1,02	-	0,97

Príklad 1 je porovnávací príklad používajúci konvenčné 80/20 mydlo.

Z vyššie uvedených výsledkov možno vidieť, že premastenie samotné (Príklad 7) nemá významný účinok na krémovitosť, objem peny alebo opotrebovanie. Mazľavosť vzrastá tak, ako by sa očakávalo.

Príklady 2a 4 ukazujú prídavok PEG do konvenčného 80/20 mydla. Rýchlosti opotrebovania sa zvýšili a niet významnej zmeny objemu peny alebo krémovitosti.

Príklady 3, 5 a 6 ukazujú užitočnosť pridania aj PEG-u aj mastnej kyseliny ako premasťujúceho reagentu. Vo všetkých prípadoch sa významne zvýšil objem peny a krémovitosť, pri zachovaní prijateľnej mazľavosti a rýchlosti opotrebovania.

Príklady 8 až 19

Na prípravu produktov podľa tohto vynálezu so zložením ako je uvedené nižšie v Tabuľkách 2 až 5 sa použili nasledujúce materiály:

Mydlo: mydlá 80/20 lojových/nestužených kokosových mastných kyselín.

CA: kokosová mastná kyselina, premasťujúci reagent.

PEG: Polyetylénglykol s molekulovou hmotnosťou uvedenou v tabuľkách.

Zmesi ako sú uvedené v Tabuľkách 2 až 4 sa pripravili nasledovne:

a) samotné mydlo sa pripravilo zahrňujúc lojové mydlá a kokosové mydlá pri teplote 85 °C,

b) PEG a CA sa pridali do produktu z kroku (a) a zmes sa sušila buď so vzduchovým sušením (Air) alebo pomocou Mazzoniho vákuového sušiča (M).

c) produkt z kroku (b) sa zmiešal s minoritnými zložkami a výsledný produkt sa mlel, pelotézoval a razil.

Produkty v Tabuľke 2 sa hodnotili z hľadiska spracovateľnosti. Spracovatelnosť sa hodnotila schopnosťou spracovateľského zariadenia uspokojivo preniesť produkt od mlecieho po raziace zariadenie.

V tabuľkách:

DB označuje, že dochádzalo k miernemu blokovaniu raznice raziaceho zariadenia, ktoré sa dalo prekonať pomocou maziva.

OK vzhľadom na pelotézovanie označuje, že tvrdosť blokov bola prijateľná.

Tabuľka 2

Príklad č. Zložka	8 9 10 11 % hmotnostné
Mydlo	70,1	68,7	70,4	75,7
CA	7,6	7,3	7,6	5,2
PEG 600	10,0	-	-	-
PEG 4000	-	9,9	-	-
PEG 10000	-	-	10,0	-
PEG 100000	-	-	-	5,2
Soľ	0,5	0,5	0,5	0,5
Pärfum	1,0	1,0	1,0	1,0
Voda a minoritné zložky	do 100 % hmotnostných
Pomer PEG:CA	1,3:1	1,4:1	1,3:1	1:1
Spôsob spracovania	M	Air	M	Air
Mletie	OK	OK	OK	No
Pelotézovanie	OK	OK	OK	-
Razenie	OK	OK	OK	-

Výsledky ukazujú, že produkt pripravený s PEG s vysokou molekulovou hmotnosťou sa nedal mlieť.

V príkladoch 12 až 14 sa hodnotil účinok hladiny PEG na spracovateľnosť.

Tabuľka 3

Príklad č. Zložka	12 13 14 % hmotnostné
Mydlo	76,0	76,4	71,8
CA	5,2	5,3	5,0
PEG 600	5,2	-	-
PEG 4000	-	5,3	10,4
Soľ	0,5	0,5	0,5
Voda/parfum/ minoritné zl.	do 1(	)0 % hmotnosi	Ľných
Pomer PEG:CA	1:1	1:1	2:1
Spôsob spracovania	Air	Air	Air
Mletie	OK	OK	OK
Pelotézovanie	OK	OK	OK
Razenie	OK	OK	OK

Zistilo sa, že spracovanie zmesí všetkých príkladov bolo prijateľné.

V Príkladoch 15 až 19 sa hodnotil účinok hladiny CA na spracovatelnosť.

Tabuľka 4

Príklad č. Zložka	15 16 17 18 19 % hmotnostné
Mydlo	75,2	71,8	70,2	66,5	70,4
PEG 4000	9,8	10,4	10,2	9,5	10,0
CA	0	5,0	7,5	9,5	10,0
Soľ	0,5	0,5	0,5	0,5	0,5
Voda/parfum/ minoritné zl.	do 100 % hmotnostných
Pomer PEG:CA	-	2,1:1	1,4:1	1:1	1:1
Spôsob spracovania	Air	Air	Air	M	M
Mletie	OK	OK	OK	OK	OK
Pelotézovanie	praská	OK	OK	OK	OK
Razenie	praská	OK	OK	DB	DB

Zatiaľ čo spracovaťeľnosť Príkladov 16 a 17 bola prijateľná, zistilo sa, že zmesi z Príkladov 18 a 19 trpia aj na problém jemnosti aj na problém lepivosti, čo spôsobuje blokovanie raznice raziaceho zariadenia.

Príklad 15, ktorý neobsahoval mastnú kyselinu, trpel _t silnými problémami pri spracovaní, zvlášť v štádiách pelotézovania a razenia, v dôsledku čoho mydlá vykazovali silné • praskanie a poškodenie povrchu, aj keď sa na povrchy raznice razieceho zariadenia použilo mazivo.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Kusové mydlo lvyznačuj úce sa tým, že obsahuj e:

a) 44 až 86,5 % hmotnostných mydla mastnej kyseliny;

b) 5 až 30 % hmotnostných polyalkylénglykolu;

c) 2,5 až 20 % hmotnostných Cg-C22 mastnej kyseliny; a

d) 6 až 20 % hmotnostných vody a kde pomer polyalkylénglykolu ku Cg-C22 mastnej kyseline je v rozsahu od 1:3 do 3:1 a polyalkylénglykol má molekulovú hmotnosť pod 100000.
2. Kusové mydlo podľa nároku lvyznačuj úce sa t ý m, že polyalkylénglykolom je polyetylénglykol
3. Kusové mydlo podľa nároku lvyznačuj úce sa t ý m, že mydlo mastnej kyseliny obsahuje 10 až 50 % hmotnostných laurylového mydla.
4. Kusové mydlo podľa nároku lvyznačuj úce sa tým, že jódové číslo nelaurylového mydla je v rozsahu od 10 do 55.
5. Kusové mydlo podľa nároku lvyznačuj úce sa t ý m, že polyalkylénglykol je prítomný s hladinou od

7,5 do 25 % hmotnostných.
6. Kusové mydlo podľa nároku lvyznačuj úce sa t ý m, že ďalej obsahuje syntetickú aniónovú povrchovo aktívnu látku s hladinou nie viac ako 20 % hmotnostných.
7. Kusové mydlo podľa nároku lvyznačuj úce sa rým, že ďalej obsahuje synergickú zjemňujúcu povrchovo aktívnu látku.
8. Kusové mydlo podľa nároku lvyznačuj úce sa t ý m, že ďalej obsahuje elektrolyt s hladinou od 0,2 do 1,5 % hmotnostného.
9. Kusové mydlo podľa nároku lvyznačuj úce sa t ý m, že obsah voľnej mastnej kyseliny sa získa pridaním voľnej mastnej kyseliny samotnej alebo tvorbou voľnej mastnej kyseliny in situ.