SK279575B6 - Ohýbací stroj na ohýbanie plechov - Google Patents

Description

Vynález sa týka ohýbacieho stroja na ohýbanie plechov s troma čeľusťami, a to s dvoma navzájom spojenými ohýbacími čeľusťami, usporiadanými navzájom vedľa seba a definujúcimi s dotykovými zónami plechu v pokojovej polohe dosadaciu rovinu plechu, a jednou opornou čeľusťou, protiľahlou ohýbacím čeľustiam a usporiadanou lineárne pohyblivo medzi pracovnou polohou na plechu a odtiahnutou polohou, pričom dve čeľuste sú usporiadané výkyvné a spojené vždy s jedným pohonom výkyvného pohybu, a pričom okolo opornej čeľuste je v pracovnej polohe plech vykývnutím aspoň jednej ohýbacej čeľuste ohnutý.

Doterajší stav techniky

Najznámejšia a najrozšírenejšia technika ohýbania plechov, čiže obraňovania, spočíva v tom, že horná ohýbacia čeľusť sa pohybuje proti plechu ležiacemu na dolnej zápustke, pričom ohýbacia čeľusť zatlačí plech v oblasti vytváranej ohybovej hrany (pozri napr. FR-A-2 201 973, ale aj US-A-2 649 128), čím sa vykoná ohnutie tohto plechu. Nevýhodou pritom je, že vo všetkých prípadoch sa spravidla nemusia vytvoriť presne definované alebo ostré hrany, že jednou zápustkou je možné vytvoriť iba jeden určitý ohyb, to znamená presne určený ohybný uhol, a že ďalej značná časť vyvinutej energie sa stráca trením o zápustku. Tieto opísané nevýhody existujú v podstate aj pri tých zápustke vých zariadeniach, pri ktorých je zápustka delená do dvoch zápustkových dielov, usporiadaných pohyblivo, najmä navzájom výkyvné spojených. Také riešenia sú obsiahnuté napríklad v DE-C-115 961 alebo aj EP-A-379, 886, FR-A-1 221 933, prípadne DE-A-1 402 118, DE-A-2 418 668, US-A-1 045 089, US-A-1 258 892, US-A-l 633 744, US-A-2 433 841, JP-A-62-127125, JP-A-63-36923 a JP-A-63-199028. Vo všetkých týchto konštrukciách sa vlastné ohýbanie vykonáva zhora ohýbacou čeľusťou, ktorá musí byť robustná a musí byť vybavená primerane silným servopohonom.

Známy je tiež ohýbací stroj na ohýbanie už profilovaných plechov (WO 81/02535), aby bolo možné tieto profilované plechy opatriť zvlnením, pričom horná čeľusť, pohyblivá hore dolu, spolupracuje so stacionárnou dolnou čeľusťou a s po oboch stranách usporiadanými šikmými prídavnými čeľusťami, pohyblivými šikmo dohora a dolu v smere svojej hlavnej roviny. Zatiaľ čo horná čeľusť vytvára s protiľahlou stacionárnou dolnou čeľusťou zvlnenie plechu, pripravujú obe bočné šikmé prídavné čeľuste ďalšie zvlnenie. Na jednoduché ohýbanie plechu s čo najostrejšou ohybovou hranou nie je tento známy ohýbací stroj vhodne dimenzovaný, a teda nie je na tento účel vhodný.

Ďalej sú známe ručne ovládané výkyvné ohýbacie stroje, pozri napríklad US-A-3 877 279, pri ktorých sa plech určený na ohýbanie upne medzi pevnú dolnú čeľusť a k nej pritlačiteľnú hornú čeľusť a dolnou výkyvnou ohybovou čeľusťou sa vykoná vlastné ohýbanie. Ďalej boli v US-A-3 044 526, prípadne DE-A-1 402 838, US-A-3 282 076, GB-A-1 119 811 a GB-A-2 050 887 navrhnuté ohýbacie stroje na ohýbanie plechov, v ktorých sú dve dolné ohýbacie čeľuste výkyvné proti sebe okolo vodorovných osí aby bolo možno ohýbaný plech ohnúť okolo protiľahlej hornej opornej čeľuste. Potom sú ložiská na otočné uloženie oboch dolných ohýbacích čeľustí usporiadané na oboch čelných stranách zvonku ohýbacieho stroja, pričom na týchto čelných stranách sú upravené aj pohony, vykonávajúce výkyvný pohyb, vo forme pracovných valcov. Nevýhodou tohto riešenia však predovšetkým je, že ohýbacie čeľuste musia byť vyhotovené ako mimoriadne masívne, najmä vtedy, keď je potrebné, aby stroj mal väčšiu šírku (napríklad 2 m alebo 3 m). Pritom však v strednej oblasti nemožno docieliť presné ohnutie plechu, pričom v tejto strednej oblasti koncov, to znamená, že ohnutý plech má potom, videné po dĺžke ohybu, zakrivený konvexný tvar. V súvislosti s nutným masívnym vyhotovením ohýbacích čeľustí je nutné uviesť, že vzhľadom na potrebnú hmotnosť je spravidla šírka ohýbacieho stroja obmedzená, to znamená, že šírka ohýbacieho stroja nad 3 m sa sotva dá docieliť, pretože celková hmotnosť zariadenia by sa potom nadmerne zvýšila. Dôsledkom toho by boli ohýbacie stroje s hmotnosťou 15 000 až 20 000 kg aj viac.

Úlohou vynálezu je vytvoriť ohýbací stroj na ohýbanie plechov opísaného druhu, ktorý umožní ohýbanie plechov s vytváraním ostrých hrán pomocou relatívne malej vynaloženej energie, pričom najmä môžu byť vyrábané najrôznejšie profily niekoľkonásobným ohnutím a ohýbací stroj bude mať čo najjednoduchšiu konštrukciu a bude mať najmä podstatne menšie masívne vyhotovenie čeľustí a stojana, ako bolo doposiaľ požadované, čo so sebou prinesie podstatné zníženie celkovej hmotnosti. Tento ohýbací stroj sa má tiež vyznačovať čo najšetrnejším spracovaním plechov pri ohýbaní.

Podstata vynálezu

Túto úlohu spĺňa ohýbací stroj na ohýbanie plechov s troma čeľusťami, a to s dvoma navzájom výkyvné spojenými ohýbacími čeľusťami, usporiadanými navzájom vedľa seba a definujúcimi s dotykovými zónami plechu v pokojovej polohe dosadaciu rovinu plechu, a jednou opornou čeľusťou, protiľahlou ohýbacím čeľustiam a usporiadanou lineárne pohyblivo medzi pracovnou polohou na plechu a odtiahnutou polohou, pričom dve čeľuste sú usporiadané výkyvné a spojené vždy s jedným pohonom výkyvného pohybu, a pričom okolo opornej čeľusti je v pracovnej polohe plech vykývnutím aspoň jednej ohýbacej čeľuste ohnutý, podľa vynálezu, ktorého podstatou je, že obe ohýbacie čeľuste sú pozdĺž svojich privrátených okrajov, rovnobežných v pokojovej polohe, po šírke ohýbacieho stroja priamo navzájom kĺbovo spojené závesným kĺbom, presadeným z dosadacej roviny plechu, pričom medzi dotykovými zónami plechu každej ohýbacej čeľuste a závesným kĺbom je upravené v ohýbacej čeľusti prehĺbenie, a že ohýbacie čeľuste sú opatrené odoberateľnými nástrojovými segmentami, usporiadanými po šírke ohýbacieho stroja vedľa seba, ktoré sú v pároch navzájom spojené závesnými kĺbovými spojeniami, pričom závesné kĺbové spojenia všetkých párov nástrojových segmentov vytvára závesný kĺb ohýbacích čeľustí.

V ohýbacom stroji podľa vynálezu je teda závesný klb oboch ohýbacích čeľustí upravený v pracovnej oblasti, pričom týmto závesným kĺbom prebieha pri ohýbaní plechov silový tok, ktorý spôsobuje aspoň čiastočne vyrovnanie horizontálnych komponentpov síl vznikajúcich pri ohýbaní v závesnom kĺbe, a síce, čo je podstatné, priamo v pracovnej oblasti, v dôsledku čoho nemusí byť jednak ložisko na otočné uloženie na čelných stranách ohýbacích čeľustí vyhotovené masívne a jednak nemusia byť vyhotovené ako masívne aj samotné ohýbacie čeľuste. Pokusy ukázali, že pri porovnaní s ohýbacími strojmi s hmotnosťou napríklad 15 000 kg možno docieliť rovnaký ohýbací výkon ohýbacím strojom podľa vynálezu, ktorý bude mať hmotnosť zníženú na 1/5 až 1/10. Premiestnením závesného kĺbu z dosadacej roviny plechu a vyhotovením prehĺbenia v ohýbacích čeľustiach sa navyše dosiahne šetrné spracovanie plechov pri ohýbaní, ako aj optimálne premiestnenie síl na začiatku ohýbania. Vybavenie ohýbacích čeľustí jednotlivými nástrojovými segmentmi, ktoré sú navzájom spojené kĺbovo v pároch, umožňuje rýchlejšie prestavenie ohýbacieho stroja, čím je možné tento ohýbací stroj najmä upraviť na rôzne pracovné šírky.

Ak sa vzťahuje na požadované zníženie hmotnosti, má ohýbací stroj zvlášť výhodné vyhotovenie také, pri ktorom je na oboch navzájom nezávisle výkyvných ohýbacích čeľustiach upravené vždy niekoľko pohonov výkyvného pohybu rozmiestnených po šírke ohýbacieho stroja, pričom opomá čeľusť je pohyblivá iba lineárne.

Pri viacnásobnom ohýbaní dochádza k tomu, že ohýbaný plech pri vykonávaní druhého alebo tretieho ohybu narazí svojou už ohnutou časťou na opornú čeľusť (prípad takzvanej kolízie). Aby k tomu nedošlo, vyhotoví sa napríklad oporná čeľusť tak, aby sa vykývnutím vychýlila. Na ten účel je však nutné na opornej čeľusti upraviť otočné uloženie, pričom tak toto otočné uloženie, ako aj samotná čeľusť musí byť primerane dimenzované, aby mohli vyvinúť pri phýbaní plechu opornú silu. Pritom je však nutné niekoľkokrát zaistiť, aj keď nie bezpodmienečne nutne, tak aspoň výhodne, lineárnu pohyblivosť opornej čeľusti, a aby bola v prípade uvedenej kolízie zaistená možnosť vychýlenia ohýbaného plechu, pripadne ďalšie ohnutie po narazení na opornú čeľusť, je výhodné, keď sú obe ohýbacie čeľuste vybavené navzájom nezávislými pohonmi ich výkyvného pohybu. Pomocou týchto nezávislých pohybov je potom možné jednu ohýbaciu čeľusť v prípade kolízie” jednoducho zastaviť, takže na strane tejto ohýbacej čeľuste, kde sa nachádza strana plechu s už ohnutou jeho časťou, sa potom plech jednoducho pridrží, čím sa môže druhá ohýbacia čeľusť vykývnuť ďalej a plech ďalej ohýbať Taktiež pri tomto asymetrickom spôsobe práce sa aspoň väčšia časť vznikajúcich horizontálnych komponentov ohybových síl kompenzuje kĺbovým závesom, takže do ohýbacích čeľustí a z nich do stojanu sa vedú iba relatívne malé komponenty vzniknutých síl.

Ďalšie výhodné vyhotovenie ohýbacieho stroja, ktoré je kinematický rovnocenné s opísaným vyhotovením čo sa týka vytvorenia stacionárnych častí stroja v určitých prípadoch (na stacionárne fixovanie jednej časti plechu pri ohýbaní), je charakterizované tým, že jedna ohýbacia čeľusť je upravená ako stacionárna a druhá ohýbacia čeľusť a oporná čeľusť je poháňaná dvakrát väčšou uhlovou rýchlosťou ako oporná čeľusť.

Celkom všeobecne sa hodí ohýbací stroj podľa vynálezu vzhľadom na vyhotovené spojenie závesným kĺbom na zvlášť extrémne ohýbanie, pričom je zvlášť výhodný vtedy, keď je oporná čeľusť upravená odtiahnuteľne od ohýbacích čeľusti, aby v poslednej fáze ohýbania plechu bol umožnený jeho pohyb.

Pri ohýbacom stroji podľa vynálezu je v dôsledku spojenia závesným kĺbom ohýbacích čeľustí výhodné, keď sú nástrojové segmenty upevnené na stranách ohýbacích čeľustí, fungujúcich ako nástrojový držiak, protiľahlých k dotykovým zónam plechu.

Aby bola uľahčená montáž a výmena nástrojových segmentov, je výhodné také vyhotovenie, kde sú páry nástrojových segmentov opatrené závesnými osami, prispôsobenými dĺžke segmentu. Aby boli nástrojové segmenty pridržované vedľa seba navzájom je ďalej výhodné, keď sú závesné osi nástrojových segmentov upravené tak, že vždy vystopujú na jednej strane do závesných očiek pripojených párov nástrojových segmentov. Pri výmene nástroja je potom možné napríklad všetky závesné osi, ktoré spolu navzájom lícujú, spoločne posunúť lineárne o hodnotu, o ktorú vyčnievajú do susedného segmentu, kým sa spojenie nerozpojí.

Ďalej je z dôvodu stability taktiež výhodné, keď je upravená spoločná priechodná závesná os, ktorá prechádza všetkými nástrojovými segmentmi.

Aby bola umožnená výhodným spôsobom výmena s ohľadom na opotrebenie vznikajúce pri prevádzke, je ďalej výhodné, keď sú nástrojové segmenty opatrené zvláštnymi nadstavcami, vytvárajúcimi dotykové zóny plechu. Pritom môžu byť tieto nadstavce na nástrojových segmentoch naskrutkované.

Ako zvlášť výhodnou možnosťou pohonu sa ukázalo, keď je pohon výkyvného pohybu opatrený vždy jedným oblúkovým ozubeným vedením, ktoré je pevne spojené s príslušnou ohýbacou čeľusťou, a ktoré je poháňané pastorkom, uloženým na hriadeli. Pritom jc zvlášť výhodné, keď je toto ozubené vedenie uložené v kruhovom uložení, napríklad v úložnej drážke, na stacionárnom úložnom dielci. Týmto spôsobom môže byť súčasne - pomocou ozubených vedení - uložená na stojane ohýbacieho stroja aj príslušná ohýbacia čeľusť. Ďalej je taktiež výhodné opatriť pohony oboch hriadeľov priradených ohýbacím čeľustiam dvoma zvláštnymi elektromotormi.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude ďalej bližšie objasnený na príkladoch uskutočnenia podľa priložených výkresov, na ktorých obr. 1 znázorňuje schematicky perspektívny celkový pohľad na ohýbací stroj na ohýbanie plechu podľa vynálezu v pokojovom stave, obr. 2 schematicky perspektívny pohľad na časť ohýbacieho stroja v oblasti ohýbacích nástrojov, v pracovnej polohe, oproti obr. 1 vo zväčšenej mierke, obr. 3 schematicky čelný pohľad na hlavnú časť ohýbacieho stroja z obr. 1 a 2, obr. 4 v rozpojenom stave pár nástrojových segmentov s kĺbovým závesom pre ohýbacie čeľuste ohýbacieho stroja z obr. 1 až 3, obr. 5, 6 a 7 schematické čelné pohľady na ohýbacie čeľuste čiže nástroje a plech určený na ohýbanie v rôznych fázach ohýbania, obr. 8 čelný pohľad na jednu ohýbaciu čeľusť ohýbacieho stroja u obr. 1 až 7, avšak v pozmenenom vyhotovení oproti obr. 1 až 7, obr. 9 modifikované vyhotovenie ohýbacej čeľuste oproti obr. 8 v rovnakom čelnom pohľade,

SK 279575 Β6 obr. 10 schematický perspektívny pohľad na usporiadanie ohýbacích nástrojov ďalšieho modifikovaného ohýbacieho stroja a obr. 11, 12 a 13 v schematických čelných pohľadoch, podobných obr. 5, 6 a 7, rôzne fáze ohýbania plechu ohýbacím strojom podľa obr. 10, pričom obr. 11 znázorňuje začiatočnú polohu, obr. 12 medzipolohu a obr. 13 koncovú polohu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Podľa obr. 1 pozostáva ohýbací stroj 1, čiže ohýbacie zariadenie alebo ohýbací lis, ako sa teraz označujú, na ohýbanie plechov z dolného stojana 2, na ktorom sú v čelných hlavných nosníkoch 3, 4 upravené zvislé vedenia 5, v ktorých je vedený horný nástrojový držiak 9 s lisovacím nástrojom (taktiež zvaným horný nástroj) vo forme opornej čeľuste 10, posuvnej vo zvislom smere hore a dolu. Táto opomá čeľusť 10 je výhodne umiestnená vymeniteľné na nástrojovom držiaku 9, môže však byť vyhotovená s ním ako jeden kus. Výhodne je táto oporná čeľusť 10 ďalej opatrená menej či viacej ostrou dolnou ohýbacou hranou 13 (pozri obr. 3), môže však mať podľa vytváraného ohybu aj iný tvar prierezu.

Na pohyb hornej opornej čeľuste 10 dohora a dolu sú upravené napríklad bežné vretenové pohony 14. Tieto vretenové pohony 14 sú pritom opatrené vretenom 16, poháňaným napríklad elektrickým hnacím motorom, prípadne pomocou prevodovky a spojky (neznázomené). Tieto vretená 16 spolupracujú s príslušnou maticou 17, spojenou s nástrojovým držiakom 9, aby bol pri otáčaní vretien 16 zaistený pohon nástrojového držiaka 9 s opornou čeľusťou 10 vo vedeniach 5 dohora a dolu. Tieto vretenové pohony 14 a ďalšie hnacie zariadenie, ktoré budú ešte objasnené bližšie, sú umiestnené obvyklým spôsobom na stojane 2.

Na ohýbanie plechu 18 (obr. 5 až 7) sú ďalej na stojane 2 upravené ďalšie, dolné ohýbacie čeľuste 19, 20 vo forme dosiek. Tieto obe dolné ohýbacie čeľuste 19,20 sú uložené otočné na stojane 2 spôsobom, ktorý bude bližšie opísaný, pričom sú otočné, čiže výkyvné, okolo spoločnej osi 21 otáčania (pozri obr. 5 až 7), ktorá leží v oblasti vytváranej ohybovej hrany 22 plechu 18, ale trochu pod ňou, a ktorá leží v rovine 23 (obr. 3 a 5) pohybu dohora a dolu opornej čeľuste 10, danej vedeniami 5, 6.

Na pohon spôsobujúci vykývnutie dolných ohýbacích čeľustí 19, 20 spoločnej osi 21 otáčania slúži výkyvný mechanizmus, ktorý v danom príklade uskutočnenia obsahuje niekoľko pohonov 24 vo forme ozubených tyčí rozmiestnených po šírke ohýbacieho stroja 1, pozri obr. 1 až 3. Pritom je vždy jedna kruhovitá ozubená tyč 61, 62, čiže ozubený segment, usporiadaná pevne v spodnej časti príslušnej dolnej ohýbacej čeľuste 19,20, ako vyplýva z obr. 1 až 3 a vlastne aj z obr. 8 a 9. Tieto ozubené tyče 61, 62 sú v zábere s príslušnými rovnako veľkými ozubenými kolesami alebo pastorkami 63, 64, uloženými na hriadeľoch 27, 28 rovnobežných s ohýbacími čeľusťami 19, 20.

Oba hriadele 27, 28 sú poháňané jedným - napríklad elektrickým - hnacím motorom 72, 73, pripadne bližšie neznázomených prevodoviek, ako vyplýva z obr. 1. Oba hriadele 27, 28 sa rozkladajú po celej šírke ohýbacieho stroja 1 a sú na čelných stranách a na medziľahlých miestach, v oblasti jednotlivých pohonov 24 pomocou ozube ných tyčí 61, 62 uložené otočné v príslušných úložných dielcoch 75, bližšie opísaných, v stojane 2. Na každý pohon 24 pripadá jedna ozubená tyč 61, 62 a ozubený pastorok 63, 64, pevne uložený na príslušnom hriadeli 27, 28, pričom ako bolo už uvedené, je po celej šírke ohýbacieho stroja 1 rozmiestnených niekoľko takých pohonov 24, aby hnací krútiaci moment bol rovnomerne rozložený. Pri poháňanom otáčaní hriadeľmi 27, 28 sa preto ozubené tyče 61, 62 pohybujú po kruhovej dráhe, ktorej stred leží na osi 21 otáčania, pričom tieto ozubené tyče 61, 62 od seba vykyvujú ohýbacie čeľuste 19, 20 s nimi spojené, v štýle roztvárateľné rozpery, pozri najmä vyobrazenie na obr. 5 (pokojová poloha) a obr. 6 a 7 (od seba vykývnutá pracovná poloha).

Na už uvedené uloženie jednak hriadeľov 27, 28, jednak ohýbacích čeľustí 19, 20 je na stojane 2 pevne umiestnených na pevnom priečnom nosníku 74 stojana 2 v miestach pohonu 24 po šírke ohýbacieho stroja 1 niekoľko priečnych úložných dielcov 75. Tieto úložné dielce 75 sú opatrené jednak ložiskom 77, vymeniteľným pomocou odoberateľného veka 76 (pozri taktiež obr. 2 a 3), pre hriadele 27, 28 a jednak sú vo svojej hornej časti na oboch stranách opatrené oblúkovými klznými drážkami 78 (pozri obr. 2 vpravo), v ktorých sú klzné vedené ozubené tyče 61, 62 pomocou vodiacich pier 79, taktiež príslušne kruhového tvaru. Pritom sú na každom úložnom dielci 75 klzné vedené vždy dve ozubené tyče 61,62, jedna pre hriadeľ 27 a druhá pre hriadeľ 28. Pomocou tohto úložného usporiadania, s pomerne pevne vyhotovenými ozubenými tyčami 61, 62, ich vodiacimi perami 79, kruhovými klznými drážkami 78 a úložnými dielcami 75, je preto zaistené zachytávacie zaťaženie rovnomerne rozdelené po celej šírke ohýbacieho stroja 1, takže sily vznikajúce pri ohýbaní sa prenášajú do stojana 2, respektíve jeho priečneho nosníku 74, rovnomerne. Preto dostačuje aj relatívne málo masívne vyhotovenie úložných dielcov.

Je nutné uviesť, že v znázornení na obr. 3 je viditeľný iba pastorok 63 priradený hriadeľu 27, ktorý sa vo vyobrazení nachádza aj na obr. 1 a 2 pred úložným dielcom 75, pričom na obr. 3 je pastorok 64 priradený hriadeľu 28, ktorý sa nachádza za týmto úložným dielcom 75, naznačený iba čiarkované. Na druhej strane je z tohto vyobrazenia na obr. 3 pri vpravo znázornenom hriadeli 28 viditeľné ložisko 77 pre hriadeľ 28, vymeniteľné pomocou veka 76, pozri taktiež vyobrazenie na obr. 2. Ďalej je z obr. 3 viditeľné, že oba hriadele 27, 28 majú prierez vo forme takzvanej úchylky kruhovitosti, aby mohli byť pastorky 63, 64 pevne uložené na hriadeľoch 27, 28 bez zoslabenia ich prierezu, ako je tomu pri spojeiú pero - drážka. Príslušné ohýbacie čeľuste 19,20 s príslušnými ozubenými tyčami 61, 62 môžu byť uložené napríklad jednoduchým zástrčným uložením, taktiež však lisovaným uložením, medzi úložnými výstupkami 80,81, jednodielnymi s ozubenými tyčami 61,62, pozri okrem obr. 3 aj obr. 8 a 9; môžu však byť aj priskrutkované.

Z obr. 2 a 3 je ďalej vidieť, že obe ohýbacie čeľuste 19, 20 sú kĺbovo navzájom spojené pozdĺž svojich pozdĺžnych horných vnútorných okrajov pomocou závesného kĺbu 53. Podľa obr. 4 sú pritom upravené závesné oká 52, zasahujúce vzájomne od seba, ktorým sa v zostavenom stave prestrčí závesná os 54. Tento závesný klb 53 so závesnou osou 54 definuje predtým zmienenú os 21 otáčania, okolo ktorej sa obe lisovacie čeľuste pri prevádzke vykyvujú.

V jednotlivostiach sú ohýbacie čeľuste 19, 20 ako nástrojový držiak vytvorené so zvlášť odoberateľnými vymeniteľnými nástrojovými segmantmi 55, pričom tieto nástrojové segmenty 55 sú po pároch kĺbovo navzájom spojené pomocou závesných osí 54 s dĺžkou prispôsobenou ich dĺžke. Tieto nástrojové segmenty 55 sú upevnené pomocou jednoduchého zástrčného spojenia, a to pomocou pozdĺžneho pera 82 a príslušnej drážky 83, v ohýbacej čeľusti 19 alebo 20, fungujúcej ako nástrojový držiak, takže výmena nástrojových segmentov 55 je zvlášť jednoduchá a rýchlo vykonateľná. Pritom sa ukázalo, že pevné spojenie medzi jednotlivými nástrojovými segmentmi 55 a príslušným nástrojovým držiakom, respektíve ohýbacou čeľusťou 19, 20 prekvapivo nie je potrebné, pričom to taktiež súvisí s tým, že pri prevádzke sú zo vznikajúcich síl v podstate kompenzované závesným kĺbom 53 aspoň ich horizontálne komponenty, takže pomocou zástrčného spojenia (pero 82, drážka 83) sa prenášajú v podstate len vertikálne sily, respektíve sily prebiehajúce v rovine ohýbacích čeľustí 19, 20, čo je pomocou opísaného spojenia pomocou pera 82 a drážky 83 bez ďalšieho vykonateľné. Vzhľadom na opotrebenie vznikajúce pri prevádzke však môže byť taktiež výhodné upraviť takzvané nástrojové vložky 85, ktoré vykonajú vlastnú ohybovú prácu na plechu 18 cez dotykové zóny 84 (pozri okrem obr. 3 a 4 aj obr. 8), pričom tieto vložky 85 môžu byť vyhotovené napríklad z tvrdokovu čiže spekaného karbidu, a sú pomocou skrutiek 86 spojené s nástrojovými segmentmi 55 alebo s ohýbacími čeľusťami 19, 20 pozri obr. 8. Naproti tomu je na obr. 9 znázornené modifikované vyhotovenie vložky 85 s prídavným spojom 87 pero - drážka na vložku 85 z tvrdokovu. Pritom sú na obr. 8 a 9 ďalej čiarkované naznačené nástrojové segmenty 55 (podľa obr. 1 - 7); vložky 85 však môžu byť rozdelené na jednotlivé segmenty podobne ako nástrojové segmenty 55.

Teraz bude objasnený spôsob činnosti opísaného ohýbacieho stroja 1 podľa schematického vyobrazenia na obr. 5 až 7 a pri zohľadnení obr. 2 a 3 (na ktorých je ľavá čeľusť 19 znázornená vykývnutá).

Východisková čiže pokojová poloha ohýbacieho stroja 1 na ohýbanie plechov 18 je na obr. 5 znázornená plnými čiarami. Pritom zaujíma horná oporná čeľusť 10 svoju hornú pokojovú polohu s odstupom od plechu 18, a to v tejto polohe môže byť plech 18 určený na ohýbanie do ohýbacieho stroja 1 ručne alebo mechanicky vložený a umiestnený do potrebnej polohy. Keď teraz začne cyklus ohýbania plechu 18, pohybuje sa najskôr oporná čeľusť 10 pomocou vretenového pohonu 14 (obr. 1) smerom dolu, kým sa svojou dolnou ohýbacou hranou 13 nedotkne ohýbaného plechu 18, ktorý bol predtým položený na dolné ohýbacie čeľuste 19, 20. Táto fáza, v ktorej je plech 18 prakticky upnutý’ medzi troma nástrojmi čiže ohýbacími čeľusťami 10, 19 a 20, je taktiež na obr. 5 znázornená čiarkované naznačenou opornou čeľusťou 10.

Teraz sa zapne pohon hnacích hriadeľov 27, 28 prevodu 24 pre dolné ohýbacie čeľuste 19, 20. Tým sa začnú ozubené tyče 61,62 pohybovať v klzných drážkach 78 (obr. 3), pričom vykyvujú v opačnom zmysle ohýbacie čeľuste 19, 20 okolo ich spoločnej osi 21 otáčania, to znamená, že podľa vyobrazenia na obr. 5 a 6 sa ľavá ohýbacia čeľusť 19 vykyvuje v smere hodinových ručičiek a pravá ohýbacia čeľusť 20 sa vykyvuje proti smeru otáčania hodinových ručičiek. Pomocou vykývnutých ohýbacích čeľustí 19, 20 sa plech 18 dosadnutím na dolnú ohýbaciu hranu 13 hornej o pomej čeľuste 10 napríklad najskôr symetricky ohne, pričom sa vytvorí ohybová hrana 22, pozri obr. 6. V priebehu tohto ohýbania sa výhodne oporná čeľusť 10, pomocou vretenového pohonu 14 (obr. 1), vo svojej polohe upevní čiže aretuje, takže vytvára pri tomto ohýbaní stacionárnu oporu. Plech 18 sa pritom ohne pozdĺž ohybovej hrany 22 napríklad o asi 90°, pozri obr. 6. Ako je ďalej znázornené na obr. 7, môže byť pri tomto ohýbaní aj bez ďalšieho vytvorený na plechu 18 ostrý uhol ohnutia.

Ak bol plech 18 pred tým podrobený už nejakému ohýbaniu, pozri už zahnutý okraj 34 na obr. 5 až 7, môže dôjsť k takzvanej kolízii, v ktorej tento už zahnutý okraj 34 narazí pri ohýbaní plechu 18 na opornú čeľusť 10. Aby teraz pri ďalšom pohybe ohýbacích čeľustí 19, 20 nedošlo k nežiaducim deformáciám plechu 18, mohla by byť napríklad horná oporná čeľusť 10 uložená otočné okolo vodorovnej osi, takže pri náraze zahnutého okraja 34 by sa mohla vychýliť. Aby však nemuseli byť upravené otočné uloženia opomej čeľuste 10 potrebné pre tento prípad, je na túto kolíznu situáciu pripravená iná možnosť riešenia, pri ktorej sa výhodne vykoná vyrovnanie síl pomocou závesného kĺbu 53. Preto môže byť okrem opísaného spôsobu práce, pri ktorom sa ohýbacie čeľuste 19, 20 vykyvujú v opačnom zmysle a symetricky, najmä rovnakou uhlovou rýchlosťou, pripustený aj asymetrický spôsob práce, pretože celkovo zostane iba relatívne malá výsledná horizontálna komponentu sily. Preto sa v opísanom ohýbacom stroji 1 výhodne obom ohýbacím čeľustiam 19, 20 priradia na ich vykývnutie nezávislé pohony, v danom príklade vyhotovenia vyhotovené ako zvláštne hnacie motory 72, 73 a nimi poháňané hriadele 27,28. Preto je možné potom v opísanom prípade kolízie, keď zahnutý okraj 34 plechu 18 narazí na opornú čeľusť 10, pozri obr. 7, zastaviť ohýbaciu čeľusť 20 nachádzajúcu sa na tejto strane a vykyvovať ďalej iba druhú ohýbaciu čeľusť 19, aby mohol byť postup ohýbania plechu 18 dokončený, ako je znázornené na obr. 7.

Namiesto toho by bolo taktiež možné obe ohýbacie čeľuste 19, 20 vykyvovať už od začiatku (obr. 5) rôznymi rýchlosťami, aby bolo dosiahnuté v plynulom pracovnom postupe koncovej polohy podľa obr. 7.

Taktiež by eventuálne bolo možné, po dosiahnutí situácie znázornenej na obr 7, pohybovať opornou čeľusťou 10 smerom dohora z profilu plechu 18, a potom obe ohýbacie čeľuste 19, 20 ďalej rozvieraním od seba vykyvovať dohora, čím by v oblasti vytvorenej hrany 22 vznikol prehyb, to znamená, že ľavý okraj plechu 18 na obr. 7 by potom priamo dosadol na ostatnú časť plechu 18. Pri tejto fáze ohýbania totiž postačujú, ako sa ukázalo, trecie sily pôsobiace na plech 18 dotykovými zónami 84, na pridŕžanie už prakticky ohnutého plechu 18 medzi ohýbacími čeľusťami 19, 20, bez toho, aby im nejako napomáhala oporná čeľusť 10.

Na začínajúci postup ohýbania, pozri obr. 5 a 6, je v opisovanom ohýbacom stroji 1 taktiež významné, že opísané dotykové zóny 84 plechu 18, ktoré v pokojovej polohe ohýbacích čeľustí 19,20 (obr. 5) definujúdosadaciu rovinu 91 plechu 18, prechádzajú cez prehĺbenie 90 do závesného kĺbu 53. Tieto prehĺbenia 90 vytvárajú pri začínajúcom ohýbaní miesto na plech 18 v oblasti vytváranej ohybovej hrany 22, takže tam sa plech 18 nestláča ako eventuálne na hornej strane rovných, navzájom sa uzatvárajúcich ohýbacích čeľustí 19, 20. Ďalej je z obr. 5 zjavné, že os závesného kĺbu 53, čiže os 21 otáčania, prebieha trochu pod dosadacou rovinou 91 plechu 18 (t. j. spodnou stranou plechu

SK 279575 Β6 na obr. 5) definovanou dotykovými zónami 84, čím vznikne pri začiatku ohýbania vhodné rameno páky na prenos ohybového momentu na plech 18.

Po skončení ohýbania sa pomocou rôznych pohonov vrátia čeľuste 10, 19, 20 do svojej východiskovej polohy, takže dolné ohýbacie čeľuste 19, 20 vykývnu späť do svojej zvislej východiskovej polohy podľa obr. 5 a oporná čeľusť 10 sa presunie smerom dohora (ak k tomu už nedošlo). Ohnutý plech 18 môže byť teraz premiestnený do ďalšej ohýbacej polohy alebo môže byť z ohýbacieho stroja 1 odstránený.

Na obr. 10 až 13 je celkom schematicky znázornený ďalší ohýbací stroj 1 so svojimi podstatnými pracovnými súčiastkami, ktorý' z hľadiska relatívneho pohybu svojich čeľustí 10, 19 a 20 celkom zodpovedá už opísanému príkladu uskutočnenia, pričom však v tomto prípade pri ohýbaní nie je horná oporná čeľusť 10 pridržiavaná ako stacionárna, lež ako stacionárna je pridržiavaná jedna, podľa vyobrazenia na obr. 10 až 13 pravá dolná ohýbacia čeľusť 20, a druhá dolná ohýbacia čeľusť 19 pri ohýbaní plechu 18 (pozri obr. 11 až 13) vykyvuje podobne ako v opísanom príklade uskutočnenia a na vykonanie relatívnych výkyvných pohybov čeľuste proti sebe sa navyše vykyvuje horná oporná čeľusť 10 výhodne s polovičnou uhlovou rýchlosťou ako ľavá dolná ohýbacia čeľusť 19 pozri taktiež medzipolohu troch častí 10,19, 20, znázornenú na obr. 12, ako aj konečnú polohu, znázornenú na obr. 13.

Pri pozorovaní priebehu pohybov v tomto vyhotovení podľa obr. 10 až 13 z hornej opornej čeľuste 10 (pokojovej polohy) je možné priebeh výkyvných pohybov objasniť podobne ako v opísanom príklade uskutočnenia podľa obr. 1 až 9. Jednotlivé fázy pohybu sú však na obr. 10 až 13 znázornené, ako by boli pozorované zo stacionárneho stojana (bližšie na obr. 10 až 13 však ncznázomeného). Taká kinematika, ako pri ohýbacom stroji 1 podľa obr. 10 až 13, je však potrebná len vtedy, keď má ohýbaný plech 18 vykonať na jednej strane ohybovej hrany 22 iba nepatrný, či vôbec nejaký pohyb.

V jednotlivostiach sú v príklade uskutočnenia podľa obr. 10 až 13 obe dolné ohýbacie čeľuste 19,20 opäť spolu navzájom kĺbovo spojené do seba zasahujúcimi závesnými okami 52 na vytvorenie závesného kĺbu 53, pričom závesná os 54 prechádza celým usporiadaním závesného kĺbu 53. Na bokoch závesného kĺbu 53 majú obe ohýbacie čeľuste 19, 20 tam, kde sa dotýkajú ohýbaného plechu 18, zaoblený tvar. Obe ohýbacie čeľuste 19, 20 sú pritom taktiež, vzhľadom na ľahkú vymeniteľnosť, zostavené z jednotlivých nástrojových segmentov 55, pevne spojených nástrojovým držiakom čiže základným dolným dielom 56, napríklad pomocou skrutiek 57. Ako pohon vykývnutia ľavej dolnej ohýbacej čeľuste 19 môžu byť upravené kruhové vodiace lišty 58 s bližšie neznázomeným ozubením na spodnej strane, ktoré prechádzajú vodiacimi zárezmi 59 v základnom dolnom dielci 56 druhej ohýbacej čeľuste 20 a sú v zábere s hnacími ozubenými pastorkami 60, ktoré v princípe zodpovedajú ozubeným pastorkom 63 a 64 z obr. 1 až 9. Pohon týchto pastorkov 60 môže byť vyhotovený spôsobom uvedeným už pri opise obr. 1 až 9 pomocou hnacieho motora, bližšie na obr. 10 neznázomeného, a prevodovky.

Na obr. 10 je schematicky čiarkované taktiež naznačené, ako sa pri otáčaní pastorku 60 proti smeru otáčania hodinových ručičiek (pozri šípku) ľavá ohýbacia čeľusť 19 vykyvuje zvnútra, to znamená preč od pravej ohýbacej čeľuste 20. S cieľom zjednodušenia pritom nie je znázornené, že s týmto výkyvným pohybom jednej dolnej ohýbacej čeľusti 19 sa súčasne vykyvuje aj horná oporná čeľusť 10, ako už bolo uvedené výhodne s polovičnou uhlovou rýchlosťou ako ohýbacia čeľusť 19.

Pohon hornej opornej čeľuste 10 môže pritom v princípe byť analogický ako pri dolnej ohýbacej čeľusti 19, pričom pomocou prevodu sa zaistí výhodný prevodový pomer 2.1. Také usporiadanie pohonu je obvyklé, takže nemusí byť na tomto mieste ďalej bližšie opisované.

Ďalej je nutné uviesť, že uloženie hornej opornej čeľuste 10 v bližšie neznázomenom stojane ohýbacieho stroja 1 podľa obr. 10 je v princípe obdobné ako v opísanom príklade, objasnenom podľa obr. 1, to znamená pomocou hlavných nosníkov 3, 4 na čelnej strane, ktoré by však napríklad mohli byť v tomto prípade spolu s vretenovým prevodom 14 (na obr. 1) alebo porovnateľným pohonom uložené na dolnom stojane 2 výkyvné, čo je pre odborníka bežné.

Na obr. 11 až 13 je taktiež znázornená os 21 otáčania relatívneho výkyvného pohybu dolných ohýbacích čeľustí 19, 20, ktorá sa tu zhoduje s geometrickou osou závesnej osi 54 (obr. 10) závesného kĺbu 53. Okolo tejto osi 21 otáčania sa pri ohýbaní otáča čiže vykyvuje aj horná oporná čeľusť 10, pozri obr. 12 a 13.

Stred kruhových vodiacich líšt 58 leží samozrejme na tejto osi 21 otáčania (to znamená geometrickej osi závesnej osi 54).

Aj keď bol vynález opísaný na zvláštnych príkladoch uskutočnenia, je samozrejmé, že do jeho rámca spadajú aj ďalšie obmeny a modifikácie. Napríklad je možno opatriť opísaný závesný kĺb 53 priechodnou závesnou osou 54 s dĺžkou zodpovedajúcou šírke ohýbacieho stroja 1. Ďalej v delenom usporiadaní závesu (pozri obr. 4) je taktiež možné, aby príslušná závesná os 54 vyčnievala na jednej strane páru nástrojových segmentov 55 a bolo by možné ju zastrčiť do závesných očiek 52 susedného páru nástrojových segmentov 55, takže týmto spôsobom je možné vykonať spojenie medzi jednotlivými pármi nástrojových segmentov 55.

Ďalej je taktiež možné namiesto opísaného zvislého vyhotovenia ohýbacieho stroja 1, pričom ohýbaný plech 18 sa do neho vkladá vodorovne, vyhotoviť aj iné usporiadanie, napríklad v princípe šikmé usporiadanie, s príslušným šikmým vkladaním plechu 18 do východiskovej polohy. Na ten účel by bolo nutné primerane upraviť časti stojana.

Pre hnacie motory, teda hnacie motory 72, 73 pre vykývnutie ohýbacích čeľustí 19, 20 ako aj hnací motor alebo motory pre oba vretenové pohony 14 je možné upraviť príslušné elektrické riadiace okruhy, aby bolo možné tieto hnacie motory podľa potreby zapnúť a vypnúť. V princípe je možné namiesto týchto elektrických hnacích motorov tiež použiť samozrejme napríklad aj hydraulické motory, pripadne tlakové valce.

Ďalej je taktiež možné pohybovať dohora a dolu hornou opornou čeľusťou 10 napríklad pomocou výstrednikového mechanizmu alebo pracovného valca, pričom zablokovanie ornej opornej čeľuste 10 v dolnej pracovnej polohe, napríklad podľa obr. 2, 3,6 a 7, je možné vykonať jednoduchým odstavením výstrednikového mechanizmu v tejto polohe.

V praktickom príklade uskutočnenia podľa obr. 1 bola šírka ohýbacieho stroja 1 1500 mm, dĺžka nástrojových

SK 279575 Β6 segmentov 55 bola 125 mm a hrúbka závesnej osi 54 bola 5 mm. Rozstup pohonov 24 bol 400, pričom vonkajšie pracovné jednotky boh vždy presadené do strán ohýbacieho stroja 1 o asi 150 mm. Celková hmotnosť ohýbacieho stroja 1 bola menšia ako 500 kg, a mohol ohýbať bez problémov plechy 18 s hrúbkou 2 mm.

Claims (13)

1. Ohýbací stroj (1) na ohýbanie plechov (18) s troma čeľusťami (19, 20, 10), a to s dvoma navzájom výkyvné spojenými ohýbacími čeľusťami (19, 20), usporiadanými navzájom vedľa seba a definujúcimi s dotykovými zónami (84) plechu (18) v pokojovej polohe dosadaciu rovinu (91) plechu (18), a jednou opornou čeľusťou (10), protiľahlou ohýbacím čeľustiam (19, 20) a usporiadanou lineárne pohyblivo medzi pracovnou polohou na plechu (18) a odtiahnutou polohou, pričom dve čeľuste (19,20,10,19) sú usporiadané výkyvné a spojené vždy s jedným pohonom (24) výkyvného pohybu, a pričom okolo opornej čeľuste (10) je v pracovnej polohe plech (18) vykývnutím aspoň jednej ohýbacej čeľuste (19,20) ohnutý, vyznačujúci sa t ý m , že obe ohýbacie čeľuste (19, 20) sú pozdĺž svojich privrátených okrajov, rovnobežných v pokojovej polohe, po šírke ohýbacieho stroja (1) priamo navzájom kĺbovo spojené závesným kĺbom (53), presadeným z dosadacej roviny (91) plechu (18), pričom medzi dotykovými zónami (84) plechu (18) každej ohýbacej čeľuste (19, 20) a závesným kĺbom (53) je upravené v ohýbacej čeľusti (19, 20) prehĺbenie (90), a že ohýbacie čeľuste (19,20) sú opatrené odoberateľnými nástrojovými segmentmi (55), usporiadanými po šírke ohýbaného stroja (1) vedľa seba, ktoré sú v pároch navzájom spojené závesnými kĺbovými spojeniami, pričom závesné kĺbové spojenia všetkých párov nástrojových segmentov (55) vytvára závesný kĺb (53) ohýbacích čeľustí (19,20).

2. Ohýbací stroj podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že na obe navzájom nezávisle výkyvné ohýbacie čeľuste (19, 20) dosadá niekoľko pohonov (24) výkyvného pohybu rozmiestnených po šírke ohýbacieho stroja (1), a oporná čeľusť (10) je pohyblivá iba lineárne.

3. Ohýbací stroj podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že oporná čeľusť (10) je upravená odtiahnuteľne od ohýbacích čeľustí (19, 20), na umožnenie vytvorenia ohybu plechu (18) v poslednej fáze ohýbania plechu (18).

4. Ohýbací stroj podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že jedna ohýbacia čeľusť (20) je uložená stacionárne a druhá ohýbacia čeľusť (20) a oporná čeľusť (10) sú uložené výkyvné, pričom výkyvná ohýbacia čeľusť (19) má dvojnásobnú uhlovú rýchlosť ako oporná čeľusť (10).

5. Ohýbací stroj podľa jedného z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že nástrojové segmenty (55) sú upevnené pomocou iba zastrčeného spojenia, hlavne spojenia pero (82) - drážka (83), na strane ohýbacích čeľustí (19, 20), Noriacich nástrojový držiak, protiľahlé k dotykovým zónam (84) plechu (18).

6. Ohýbací stroj podľa jedného z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že páry nástrojo vých segmentov (55) sú opatrené vlastnou závesnou osou (54) prispôsobenou ich dĺžke.

7. Ohýbací stroj podľa nároku 6, vyznačujúci sa tým, že závesné osi (54) nástrojových segmentov (55) vždy na jednej strane vyčnievajú do závesných očiek (52) nadväzujúceho páru nástrojových segmentov (55).

8. Ohýbací stroj podľa jedného z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že je opatrený spoločnou prechodnou závesnou osou (54), prechádzajúcou všetkými nástrojovými segmentmi (55).

9. Ohýbací stroj podľa jedného z nárokov 1 až 8, vyznačujúci sa tým, že nástrojové segmenty (55) sú opatrené zvláštnymi vložkami (85), tvoriacimi dotykové zóny (84) s plechom (18).

10. Ohýbací stroj podľa nároku 9, vyznačujúci sa tým, že nadstavce (85) sú na nástrojových segmentoch (55) priskrutkované.

11. Ohýbací stroj podľa jedného z nárokov 1 až 10, vyznačujúci sa tým, že ako pohon výkyvného pohybuje upravená vždy jedna kruhovitá ozubená tyč (61,62, 58), ktorá je pevne spojená s príslušnou ohýbacou čeľusťou (19, 20), a pastorok (63, 64, 60), uložený na hriadeli (27, 28) je spojený s pohonom.

12. Ohýbací stroj podľa nároku 11, vyznačujú c i sa tým , že ozubené tyče (61, 62) sú uložené v kruhovom uložení, napríklad v úložnej drážke (78), v stacionárnom úložnom dielci (75), umiestnenom na stojane (2)·

13. Ohýbací stroj podľa nároku 11 alebo 12, v y značujúci sa tým, že na otočný pohyb oboch hriadeľov (27, 28), priradených ohýbacím čeľustiam, (19, 20) sú upravené dva zvláštne elektromotory (72,73).