SK155196A3 - Sporting shoe having sole unit consists of at least one layer of composite material which partially comprises the very sole unit - Google Patents

Description

Športová obuv s podošvovou jednotkou zloženou aspoň z jednej vrstvy z kompozitného materiálu, ktorá čiastočne zahŕňa samotnú podošvovú jednotku

Oblasť techniky

Tento vynález opisuje obuv, zvlášť potom športovú obuv, podía úvodu hlavného patentového nároku.

Doterajší stav techniky

Vlastnosti športovej obuvi sa značne menia. Zvlášť v poslednom čase sa híadá návrh športovej obuvi alebo topánky, ktorá obnoví časť energie vyvinutej užívateíom a ktorá je vedená priamo k zemi alebo k inému povrchu počas chôdze, behania, skákania alebo iných pohybov. Sú známe mnohé návrhy na dosiahnutie tohto cieíu a vo všeobecnosti zahŕňajú elastické vložky usporiadané vo vnútri podošvovej jednotky výhodne v pätnej časti topánky. Aj keď tieto známe návrhy dosahujú uspokojivé výsledky, majú rôzne nevýhody. Tieto nevýhody zahŕňajú: nadmernú hmotnost topánky, ktorá vedie k zrejmým problémom, ako je predčasná únava užívateľa (napríklad atléta) počas používania; značná konštrukčná zložitosť vedie k nedokonalej montáži podošvovej jednotky a/alebo vložky, ktorá je v nej umiestnená a z toho vyplývajúce nedokonalé navrátenie energie nohe užívateľa ; neanatomický tvar podošvovej jednotky alebo napínacia stielka umiestnená v kontakte s nohou, čím spôsobujú nepohodlie pre užívateľa počas použitia obuvi. K tomuto sa môže pridať fakt, že guma podošvy absorbuje vlhkosť počas používania a zvlášť sa na obuvi zadržiava blato a špina, čo vedie k ďalšiemu zvyšovaniu hmotnosti obuvi so zrejmým dôsledkom pre užívateľa .

Podstata vynálezu

Tento vynález opisuje obuv, zvlášť potom športovú obuv, ktorá je ľahká, vracia energiu užívateľovej nohe pri zdvihnutí po jej kontakte so zemou, nepohlcuje vlhkosť vôbec alebo len veľmi málo a adekvátne podporuje nohu užívateľa.

Ďalším predmetom vynálezu je poskytnutie obuvi vyššie uvedeného typu použitia, ktoré zamedzí nadmernej únave užívateľa a jej nosenie v žiadnom prípade nepoškodí jeho kosti a svalovú štruktúru.

Tieto a ďalšie ciele, ktoré budú zrejmé odborníkovi v odbore, sú dosiahnuté obuvou, zvlášť športovou obuvou v súlade s patentovými nárokmi.

Tento vynález bude viac zrozumiteľný zo sprievodného výkresu, ktorý je zobrazený spôsobom neobmedzujúceho príkladu a v ktorom:

Obr. 1 je schematický pohľad na obuv podľa vynálezu.

Obr. 2 je pohľad odspodu na obuv z obr. 1.

Obr. 3 je zadný pohľad na obuv z obrázku 1.

Obr. 4 je schematický pohľad na prvé uskutočnenie vynálezu.

Obr. 5 je schematický pohľad na druhé uskutočnenie vynálezu.

S odkazom na obrázky 1, 2 a 3 sa obuv (1), zvlášť športová obuv, skladá z priehlavku zvršku (2), z napínacej stielky (3) a podošvovej jednotky (4). Obr. 2 obsahuje prvý diel (5) alebo podložku z kompozitného tkaného materiálu (napríklad zloženého z útkových vlákien T a osnovných vlákien 0, ktoré sú spolu zviazané ako v bežnej tkanine); tieto vlákna môžu byt uhlíkovými vláknami, ktoré sú impregnované tvrditelnou živicou (alebo kaučukom) a/alebo vláknami z materiálu známeho pod komerčným názvom Kevlar (aramidové vlákna impregnované tvrditeľnou živicou). Keď sú uhlíkové vlákna kombinované s aramidovými vláknami, získa sa tkanina, v ktorej je napríklad útok z uhlíkových vlákien a osnova z aramidových alebo Kevlarových vlákien. Už uvedené útkové vlákna T (alebo osnovné vlákna 0) sú všetky navzájom pararelné a všetky ležia vo vopred definovanom uhle k pozdĺžnej osi X topánok (avšak útkové vlákna sú kolmé k osnovným vláknam).

S prvým dielom (5) je združený druhý diel tkaného kompozitného materiálu (6), ktorého poloha zodpovedá oblúkovej oblasti nohy užívateía a tretí diel tkaného kompozitného materiálu (7), ktorého poloha zodpovedá metatarzálnej oblasti nohy užívateía (ktorá, tak ako je to zobrazené na obrázkoch, môže pokrývať celú oblasť medzi zakončením prednej časti (8) topánky (1) a dielom (6)). Druhý diel (6) a tretí diel (7) určujú druhú podložku z kompozitného materiálu (55). Prvý diel obsahuje postranné lemy (5A) a (5B).

Presnejšie, v prípade obr. 1, 2 a 3, kde sú podložky (5) a (55) spolu spojené, prvý a druhý diel (5) a (6) majú svoje vlákna (uhlíkové, aramidové alebo im podobné) vzájomne usporiadané krížom na dosiahnutie značnej torznej tuhosti zodpovedajúcej podložky. Inými slovami povedané, útkové vlákna T a osnovné vlákna O v jednom dieli (napríklad v dieli (5)) sú usporiadané pod odlišným priestorovým uhlom voči útkovým vláknam T' a osnovným vláknam 0' druhého dielu (6). Napríklad vlákna T sú umiestnené pod uhlom 45° k pozdĺžnej osi X podložky a vlákna T' sú vedené pod uhlom 90’ k už uvedenej osi X. Najmä v oblúkovej oblasti zabezpečuje superpozícia dielu (5) voči dielu (6) torzne veími tuhé spojenie. Oblúková časť je tak odolná voči ohybu.

Základné vlákna dielu (7) (útkové vlákna T'' a osnovné vlákna O¹') sú usporiadané v jednoduchej orientácii. Táto orientácia je taká, že všetky útkové a osnovné vlákna obsiahnuté v tomto dieli sú návzájom usporiadané paralelne vo vopred danej priestorovej orientácii alebo sú všetky vlákna pod vopred daným uhlom k pozdĺžnej osi X (sú stále navzájom usporiadané pod uhlom 90°). Vlákna T'' a O'' dielu 7 sú orientované pararelne k vláknam T a 0 v podložkách (5), ktoré sú aspoň prítomné v tej časti dielu (5), ktorý spolupôsobí s dielom (7). Monoorientované vlákna z dielu (7) a zo zodpovedajúcej podložky (5) (majúce navzájom paralelné útkové vlákna T a T'' a osnovné vlákna O a 0'') poskytujú ohybnosť podošvy v metatarzálnom dieli (v smere šípky F), dokonca keď je diel 7 spojený s dielom (5), čím toto spojenie umožní tejto časti znášať normálny ohyb okolo osi W kolmej k pozdĺžnej osi X obuvi umiestnenej medzi koncom (8) topánky (1) a dielom (6).

Diel alebo podložka (5) má v každom prípade svoju vlastnú ohraničenú ohybnosť a to vďaka čiastočne monoorientovanému usporiadaniu jeho útkových a osnovných vlákien.

Spodná časť podošvovej jednotky obuvi podía vynálezu je rozdelená na tri oblasti (obr. 2), menovite na metatarzálnu oblasť (7A) (zodpovedá dielu (7)), oblúkovú oblasť (6A) (zodpovedá dielu (6)) a oblasť päty (10). Prednostne metatarzálna oblasť (7A) a oblasť päty (10) sú pokryté vrstvičkou gumy (11) a (12) pripevnenou k dielom (5) a (7), napríklad pomocou lepidla alebo podobných pripevňujúcich prostriedkov.

Prednostne, v súlade s oblasťou päty (10), obsahuje diel (5) časť (13), ktorá je konkávna smerom k spodku topánky (t.j. k podkladu). Konkávna časť (13) pôsobí ako pružina usporiadaná tak, aby vracala časť energie užívateíovi, ktorú prenesie do zeme počas jeho pohybu. Toto je dosiahnuté bez potreby vsunúť do topánky (1), ako je naznačené na obrázkoch, akékoívek dodatočné elastické teleso (také ako poznáme v doterajšom stave techniky) pôsobiace ako prvok na navrátenie energie do nohy užívateía.

Počas používania je podošvová jednotka podía tohto vynálezu dostatočne tuhá, aby adekvátne podporovala nohu užívateía počas pohybu. Hoci je metatarzálna oblasť (7A) dostatočne ohybná, má podošvová jednotka adekvátnu úžitkovú schopnosť prenášania nie negatívnych účinkov na kostnú a svalovú štruktúru užívatelovej nohy, čím zabraňuje mikrofraktúram, ktoré môžu byt zvlášt nebezpečné pre atlétov. Naviac ohybnosť oblasti (7A), ktorá je pokrytá dielom (7), ktorý sa rozprestiera od konca časti (8) do oblasti (6A), je taká, že umožňuje správať sa ako prvok na navrátenie maximálneho možného množstva energie smerovaného užívatelom smerom k zemi počas pohybu a vytvárať značný tlakový efekt (ktorý je výhodný pri športoch ako je napríklad atletika a basketbal). Ak je tento efekt zväčšený časťou (13), potom to má za následok značný návrat energie užívatelovi obuvi počas jeho pohybu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Podlá prvého uskutočnenia tohto vynálezu, ukázaného na obr. 1, vychádza z časti 6 výbežok 17 ležiaci koplanárne. Výbežok 17 (alebo jazyk), zvlášť z tkaného kompozitného materiálu, ktorý obsahuje útkové a osnovné vlákna orientované tým istým spôsobom ako v dieli 5 a s nimi paralelné (t.j. monoorientované), preniká do zodpovedajúceho miesta 18 v gumovej vrstve 12. Toto usporiadanie spôsobuje zvýšenie stability topánky 1 a teda zlepšuje podporu užívateľovej nohy na podložke.

Ďalšie uskutočnenie vynálezu je zobrazené na obr. 4, v ktorom sú zodpovedajúce už opísané časti označené rovnakými vzťahovými značkami. V tomto uskutočnení ukázanom na obrázku pri skúšaní, diel 5 (schematicky zobrazený len útkovými vláknami T) nie je pripojený k akejkolvek inej časti z tkaného kompozitného materiálu, ale obsahuje, oproti zodpovedajúcemu dielu 5 z obrázku 1, monovrstvovú metatarzálnu časť 5E z monoorientovaných vlákien (v už uvedenom význame) a časť 5F v zhode s oblúkovou oblasťou, ktorá je tvorená najmenej dvomi navrstvenými vrstami. Každá vrstva obsahuje svoje vlasné útkové a osnovné vlákna tkané obvyklým spôsobom. Útkové (a osnovné) vlákna týchto dvoch vrstiev sú pod rôznym uhlom k pozdĺžnej osi X, pričom definujú diel 5F, ktorý je zložený z prekrížených vlákien. V zhode s užívateľovou pätou alebo oblasťou 10 podošvovej jednotky diel alebo podložka 5 obsahuje jednoduchú vrstvu tkaných vlákien z kompozitného materiálu, tak ako časť 5E a obsahuje kruhový lem 40 (ohybný ako časť 5E), ktorý sa tiahne pozdĺž obvodu uvedenej oblasti. V tomto usporiadaní sa môže do oblasti 10 vložiť elastická vložka 41 schopná obnoviť užívatelovi čast energie, ktorú prenáša do zeme počas pohybu. Táto vložka je známeho typu (napríklad je opísaná v patentoch US 5369896 alebo US 509206) a nebude ďalej opisovaná. Vložka 41 môže byť predovšetkým uložená v mieste 42 pripravenom v dieli 5 (ohraničenom lemom 40) a/alebo môže byt uložená v mieste 43 vzniknutom v gumovej vrstve 12 spojenej s častou 5 v oblasti päty 10. Ak je to žiaduce, ďalšia vložka 41A sa môže vložiť do miesta 42A, ktoré je vytvorené v metatarzálnej oblasti dielu alebo podložky 5 a/alebo v mieste 43A. ktoré sa nachádza vo vrstve 12,. Vložka 41A má totožné alebo rovnocenné vlastnosti ako vložka 41.

Uskutočnenie podlá obr. 4 má za následok rast stability topánky 1 a preto správne podporuje užívateľovu nohu na zemi. V tomto prípade je podložka 5 torzne tuhá v oblasti 6A podošvovej jednotky a ohybná v oblasti 7A okolo osi W.

V uskutočnení na obr. 5, kde časti zodpovedajúce už opisovaným obrázkom sú označené tými istými vzťahovými značkami, diel 5 (analogický ako na obr. 1) zahŕňa len oblasti 6A a 7A podošvovej jednotky a v oblasti päty 10 je prítomná vrstva z nekompožitného materiálu (zahŕňajúca uhlíkové, aramidové alebo iné vlákna). V uskutočnení podlá skúšky obsahuje podošvová jednotka tiež spodnú gumovú časť 50, ktorá zahŕňa celú podošvovú jednotku 4. Z tohto opisu vyplývajú nižšie produkčné výdaje na obuv JL.

V ďalšom uskutočnení tohto vynálezu podošvová jednotka 4 môže tiež obsahovať len časti 6 a 7 priamo spojené s napínacou strelkou £ (a preto neobsahuje diel 5 ako na obrázku 1 a 5). Diel 6, ktorý obsahuje dve vrstvy tkaniny, pričom útok a osnova jednej vrstvy má odlišný priestorový sklon k pozdĺžnej osi X ako útok a osnova druhej vrstvy.

Ďalej budú opísané rôzne uskutočnenia tohto vynálezu. Všetky obsahujú podošvovú jednotku 4, ktorá obsahuje aspoň: oblúkovú oblasť 6A. ktorá sa skladá z aspoň dvoch navrstvených dielov z textilných vlákien z kompozitných materiálov (z uhlíka, aramidu, kombinácie uhlík-aramid a pod.), tieto útkové a osnovné vlákna z prvého dielu majú jeden sklon k pozdĺžnej osi obuvi a útkové a osnovné vlákna druhého dielu majú iný sklon k už uvedenej osi, preto sú vlákna z prvého a druhého dielu usporiadané krížom; metatarzálnu oblasť 7A (t.j. časť podošvovej oblasti medzi oblasťami 6A a koncom 8) určenú dielmi 7 alebo 5E z tkaného kompozitného materiálu, ktorý má všetky svoje útkové a osnovné vlákna v rovnakom sklone k pozdĺžnej osi obuvi, tieto vlákna sú teda monoorientované. Účelom tohto je získat podošvovú jednotku, ktorá je zodpovedajúco tuhá v oblúkovej oblasti a ohybná smerom k prednej časti, pričom si udržiava nevyhnutnú torznú tuhosť. S už uvedenými dielmi môže byť spojená ďalšia podložka 5 z kompozitného tkaného materiálu s útkovými a osnovnými vláknami usporiadanými pod inými sklonmi od zodpovedajúcich vlákien z dielu 6 usporiadaných v oblasti oblúka 6A. ale v totožnom sklone k vláknam dielu, ktorý je prítomný v metatarzálnej oblasti 7A.

V ďalšom uskutočnení tohto vynálezu sú namiesto dielov 5, 6 a 7 alebo 6 a 7 alebo len 5 (ako je to na obr. 4) vytvorených z kompozitných materiálov, ktoré sa skladajú z vláknitých komponentov, diely 5,6a 7 alebo 6 a 7 alebo len 5, ktoré sa skladajú z kompozitných materiálov spekaných vzhíadom na nové poznatky v tejto oblasti. Zvlášť v ďalšom uskutočnení sa neohybná a torzne tuhá oblasť (ako oblasť 6A) získa spekacími procedúrami, ktoré obsahujú aspoň jedno štádium stlačenia uhlíka, aramidu alebo podobného prášku spojeného s príbuznou živicou, pri určitom tlaku, ktorý sa líši od tlaku ktorému je prášok vystavený počas tvorby oblasti 7A, ktorá je ohybná okolo osi W. Dôvodom pre to je dosiahnutie želanej ohybnosti tejto nakoniec uvedenej vrstvy.

Alternatívne sa rôzne správanie (ohybnosť alebo tuhosť) rôznych podložiek alebo dielov z tkaných kompozitných materiálov dosiahne tým, že jednotlivé vrstvy majú rôznu hrúbku, ktorá závisí od ich rôznych mechanických vlastností. Týmito opatreniami sa dosiahne požadovaná ohybnosť metatarzálnej oblasti 7A podošvovej jednotky a tuhosť v oblasti oblúka 6A.

Keď sú diely alebo vrstvy 5, 6 a 7 získané podía priložených obrázkov, tak sa môže obuv konštruovať pomocou nasledujúcich krokov: priehlavok zvršku sa pretiahne cez obuvnícke kopyto, ktoré má tvar nohy priemerného užívateľa alebo zvlášť tvar nohy atléta (alebo vo všeobecnosti užívateľa), pre ktorého sa obuv vyrába. Vrstva zo známeho pórovitého materiálu (známého pod označením EVA alebo etylvinylacetát) alebo z polyuretánu alebo z gumy s nízkou hustotou je nanesená na diel podošvy, pričom sa vytvorí napínacia stielka 3, potom sa jedna alebo viac vopred vyformovaných podložiek z kompozitného materiálu združí s touto vrstvou. Každá z týchto podložiek sa formuje umiestnením už utkaného kompozitného materiálu, ktorý je impregnovaný živicou, napríklad epoxidovou živicou, do odliatku chodidla s negatívnym tvarom tohto chodidla. Týmto spôsobom sa získa predbežný tvar podošvy, ktorá sa vyreže podľa rozmerov uvedeného chodidla.

Výhodne po vytvorení už uvedeného predbežného tvaru sa na aspoň jeden z jeho povrchov (ktorý sa má pripojiť ku gumovej vrstve podošvovej jednotky) aplikuje tkanina impregnovaná tou istou živicou, ktorou je impregnovaný kompozitný materiál. Vďaka svojím vlastnostiam, má tkanina značnú povrchovú drsnosť.

Predbežný tvar získaný opísaným spôsobom, stále spojený s tkaninou, sa potom umiestni do uzavretého priestoru, kde je aplikované vákuum. Uzavretý priestor spoločne s obsahom sa potom umiestni do prostredia s vysokým tlakom, ktorý je oveľa vyšší ako atmosférický tlak (napríklad medzi 8 a 15 barmi). Pri týchto operáciách najskôr (prostredníctvom vákua) získa vrstva kompozitného materiálu tvar podošvy chodidla a potom (prostredníctvom tlaku) sú vlákna z tejto vrstvy vysoko zhutnené vytiacením prebytku živice prítomnej medzi vláknami alebo na vláknach. Táto posledná operácia dodáva ohybnosť vrstve kompozitného materiálu napríklad okolo kolmice k pozdĺžnej osi podošvy.

Podložka vytvarovaná týmto spôsobom (a premiestnená z uzavretého priestoru) sa teraz suší pri relatívne vysokej teplote (ktorá prekračuje 100 - 120 ^eC) v prostredí s vysokým tlakom (5-7 bar) počas relatívne dlhého času (medzi 8 až 12 hodinami). Výber uvedenej sušiacej teploty, tlaku a času sušenia závisí na báze použitého kompozitného materiálu a na hrúbke podložky.

Po predošlej úprave sa podložka zbaví výčnelkov a odstráni sa tkanina spojená s jednou stranou podložky. Pretože je tkanina drsná, zanecháva na uvedenej strane odtlačky, čo umožní lepšie fixovanie lepidla, ktoré sa použije na pripojenie podložky k ostatným častiam topánky (gumové časti a priehlavok zvršku). Podložka sa potom k týmto častiam pripojí lepením.

S prekvapením sa zistilo, že použitím dvojito lepiacich pásikov na pripojenie uvedených častí topánky sa dosiahne rovnomernejšia distribúcia adhézneho materiálu medzi kontaktné vrstvy, čo má za následok zlepšenie spojenia uvedených častí.

Týmto spôsobom získaná podložka je anatomická a teda má tvar nohy užívateía.

Nakoniec pri pripájaní podložky (alebo podložiek 5 a 55) k ostatným častiam topánky, môžu sa vložiť do podložky elastické vložky na návratenie energie do nohy užívateía, ktorú on prenáša do zeme počas svojho pohybu.

Podía jednotlivých metód použitých na pripojenie dielov z kompozitného materiálu 5 (alebo 6 a 7) k napínacej stielke 3., tento materiál nadobúda tvar v súlade s podošvou (konkrétneho alebo priemerného) užívateía obuvi. Anatomický tvar dielu alebo podložky 5 (alebo vrstiev 6 a 7, keď tento diel nie je prítomný) má za následok zlepšenie pohodlnosti topánky (ktorá obsahuje jednu alebo viac ďalších napínacích stielok umiestnených medzi napínacou stielkou 3 a užívatelovým chodidlom), ktorá je tiež bezpečnejšia rozsahom ochrany pred možnosťou malých zranení svaloviny nohy, ktoré môžu byť spôsobené čiastočne športovou aktivitou alebo tiež čiastočne predĺženým použitím obuvi.

Obuv podía vynálezu je íahká a neunavuje užívateía. Navyše, táto obuv zabezpečuje optimálne navrátenie energie užívatelovi, ktorú prenáša do zeme počas svojho pohybu. Toto sa dokonca dosiahne bez ďalšieho vkladania pružných elementov (vhodných na tento účel) do podošvovej jednotky 4.

Dodatočne sa môžu bežné segmenty alebo kolíky, ktoré používajú špeciálne atléti, ako sú futbalisti alebo šprintéri, jednoducho prilepiť k zvláštnej vrstve kompozitného materiálu topánky 1 bez lepiacej operácie (realizovanej napríklad epoxidovou živicou), ktorá má časom za následok oddelenie uvedených segmentov alebo kolíkov. Preto nie je potrebný komplex tvarovacích operácií použitých na spojenie segmentov alebo kolíkov so športovou obuvou uskutočňovaných s podošvovou jednotkou z gumy alebo podobného materiálu.

Navyše gumová vrstva (alebo vrstvy) spojená s každým dielom kompozitného materiálu, (z tkaných vlákien alebo zo spekaného materiálu) môže byt značne redukovaná v porovnaní so známymi riešeniami, čo vyústi do zníženej absorpcie vlhkosti (a eventuálne znečistenia) absorbovanej zo zeme, na ktorej sa užívate! pohybuje (takáto vlhkosť nie je absorbovaná žiadnou vrstvou z kompozitného materiálu). Výsledkom je zníženie vzrastu hmotnosti počas použitia.

Ďalej sú opísané rôzne uskutočnenia tohto vynálezu. Môže sa uskutočniť ďalšia úprava športovej alebo vychádzkovej obuvi (napríklad taká, v ktorej môžu byť vrstvy 5, 6 a 7 čiastočne spekané a čiastočne sú založené na vláknitom kompozitnom materiáli). Zvlášť podošvové jednotky môžu byt tvorené vložkami z kompozitného materiálu s rôznym tvarom, pre rôzne športy, pre ktoré sa obuv 1 používa. Napríklad diel 7 môže iba čiastočne zahŕňať oblasť 7A podošvovej jednotky. V prvom prípade je tento diel vytvarovaný s centrálnym výklenkom a s bočnými lemami, ktoré zasahujú približne k hrane podošvy až do konca 8 obuvi. V ďalšom uskutočnení vynálezu tieto lemy iba málo zasahujú pod os W oblasti 7A. Tieto rôzne stelesnenia sú vybrané na základe rýchlostí aké si atléti prajú dosiahnuť a teda aj na základe športu aký praktizujú.

Podobne časť 6 môže byt plochá, (napríklad pre atletické súťaže a maratónsku obuv), alebo môže mať tvar oblúka (napríklad pre tréning), alebo môže obsahovať bočné zosilnenia, ktoré nasledujú alebo sú navrstvené na väčšej alebo menšej ploche na lemoch 5A a 5B dielu 5 (čo umožňuje antirotačný efekt obuvi, ktorá je takto upravená).

Konečne v oblasti 10 diel 5 (alebo možný výbežok 17) môže mat v podstate ribínový tvar, ktorým sa dosiahne antirotačný efekt a zlepšenie tlmenia a stabilizácie.

Tieto modifikácie (alebo ich kombinácie) spadajú do rozsahu tohto vynálezu.

Claims (29)

1. Obuv, zvlášť športová obuv (1), obsahujúca priehlavok zvršku (2) spojený v podstate s plochou spodnou časťou alebo podošvovou jednotkou (4) na podporu nohy, podošvovú jednotku (4) obsahujúcu aspoň jednu podložku (5,55), ktorá je zložená z kompozitného materiálu, uvedená podložka (5,55) obsahuje prvý tuhý diel (5F,6) umiestnený zodpovedajúcim spôsobom s oblúkovou oblasťou (6A) podošvovej jednotky (4) a druhý ohybný diel (5E,7) umiestnený medzi predným zakončením (8) obuvi a oblúkovou oblasťou (6A), uvedený druhý diel (5E,7) je schopný sa ohýbať okolo aspoň jednej osi (W), ktorá je umiestnená medzi predným zakončením (8) a oblúkovou oblasťou (6A) obuvi, vyznačujúca sa tým, že kompozitný materiál obsahuje tkané vlákna, pričom vlákna prvého tuhého dielu (5F,6) sú prekrížené a vlákna druhého ohybného dielu (5E,7) sú monoorientované.

2. Obuv podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že podložky z tkaného kompozitného materiálu sú anatomické.

3. Obuv podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že tkaný kompozitný materiál obsahuje uhlíkové, aramidové alebo podobné vlákna.

4. Obuv podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že kompozitný materiál obsahuje uhlíkové vlákna a aramidové vlákna, tkané spoločne na definovanú tkaninu.

5. Obuv podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že prvý tuhý diel (5F,6) podošvovej jednotky (4) obsahuje aspoň dve vrstvy tkaného kompozitného materiálu, jedna vrstva obsahuje útkové a osnovné vlákna, ktoré priestorovo ležia v prvom uhle k pozdĺžnej osi (X) obuvi, útkové a osnovné vlákna druhej vrstvy ležia priestorovo v druhom uhle k uvedenej osi odliš13 nom od uhla k zodpovedajúcim vláknam prvej vrstvy a teda nastáva ich prekríženie.

6. Obuv podlá nároku 1, vyznačujúca sa tým, že druhý ohybný diel (5E,7) podošvovej jednotky (4) obsahuje aspoň jednu vrstvu tkaného kompozitného materiálu, ktorej útkové a osnovné vlákna ležia priestorovo v totožnom uhle k pozdĺžnej osi (X) obuvi, alebo sú monoorientované.

7. Obuv podlá nároku 6, vyznačujúca sa tým, že druhý ohybný diel (5E,7) podošvovej jednotky (4) obsahuje množstvo zložených vrstiev z tkaného kompozitného materiálu, pričom útkové a osnovné vlákna všetkých vrstiev ležia priestorovo v rovnakom uhle k pozdĺžnej osi (X) obuvi.

8. Obuv podlá nároku 1, vyznačujúca sa tým, že podošvová jednotka (4) obsahuje tretí diel (5) z tkaného kompozitného materiálu, ktorý nesie prvý a druhý diel (6,7), a je umiestnený aspoň zodpovedajúcim spôsobom s metatarzálnou oblasťou (7A) a oblúkovou oblasťou (6A) podošvy, uvedený ďalší diel (5), má útkové a osnovné vlákna umiestnené priestorovo identickým spôsobom k zodpovedajúcim vláknam druhého dielu (7), uvedené vlákna sú teda uložené priestorovo odlišným spôsobom k zodpovedajúcim vláknam prvého dielu, ktoré križujú.

9. Obuv podlá nároku 8, vyznačujúca sa tým, že tretí diel (5) zahŕňa všetky oblasti (6A,7A,10) podošvovej jednotky (4).

10. Obuv podlá nároku 8, vyznačujúca sa tým, že tretí diel (5) zahŕňa len časť pätnej oblasti (10) podošvovej jednotky (4).

11. Obuv podlá nároku 1, vyznačujúca sa tým, že v súhlase s pätnou častou (10) podošvovej jednotky (4) je umiestnená ohybná kruhová časť (40) z tkaného kompozitného materiálu, ktorá sa rozprestiera od tuhého dielu (5F) umiestneného zodpovedajúcim spôsobom s oblúkovou oblasťou (6A).

12. Obuv podľa nároku 11, vyznačujúca sa tým, že kruhová čast (40) ohraničuje dutinu (42), v ktorej je umiestnená elastická vložka (41), ktorá je upravená tak, aby vracala čast energie užívateľovi, ktorú on odovzdá zemi počas jeho pohybu.

13. Obuv podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že druhý diel (5E) zahŕňa miesto (42A) pre ďalšiu elastickú vložku (41A), ktorá je upravená tak, aby vracala čast energie užívateľovi, ktorú on odovzdá zemi počas jeho pohybu.

14. Obuv podľa nároku 8, vyznačujúca sa tým, že tretí diel (5) umiestnený zodpovedajúcim spôsobom k päte užívateľa obsahuje čast (13), ktorá má konkávnost odrážajúcu tvar zeme.

15. Obuv podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že aspoň čast vyššie uvedeného prvého alebo druhého dielu (6,7) je pokrytá vrstvou gumy (11,12,50).

16. Obuv podľa nároku 15, vyznačujúca sa tým, že aspoň čast vyššie uvedeného prvého a druhého dielu (5F,6,5E,7) má drsný povrch, umožňujúci lepšie fixovanie lepiacich prvkov na spojenie uvedených dielov s gumovoou vrstvou (11,12,50).

17. Obuv podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že gumová čast (12) umiestnená zodpovedajúcim spôsobom s pätnou oblasťou (10) podošvovej jednotky obsahuje miesto (18), ktorému sa prispôsobuje výbežok (17) vyčnievajúci z prvého tuhého dielu (6) z tkaného kompozitného materiálu s monoorientovanými vláknami.

18. Obuv podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že gumová čast (12) umiestnená zodpovedajúcim spôsobom s pätnou častou (10) podošvovej jednotky obsahuje miesto (43), v ktorom je vložka (41) na obnovenie časti užívateľovej energie, ktorá je ním prenášaná od zeme počas pohybu.

19. Obuv podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že ohybný druhý diel (7) nesie segmenty alebo kolíky nalepené na tento diel.

20. Obuv podľa nárokov 1 a 2, vyznačujúca sa tým, že kompozitný materiál je spekaný.

21. Obuv podľa nároku 16, vyznačujúca sa tým, že spekaný kompozitný materiál, ktorý tvorí prvý tuhý diel (6), má väčšiu hrúbku ako ten, ktorý tvorí druhý ohybný diel (7).

22. Spôsob výroby obuvi podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa nasledujúce kroky:

natiahnutie priehlavku zvršku (2) na obuvnícke kopyto, spojenie priehlavku zvršku s vrstvou zo známeho pórovitého materiálu, uvedená vrstva je umiestnená zodpovedajúcim spôsobom s podošvou obuvníckeho kopyta, s touto vrstvou sa potom spojí podložka (5,55) z tkaného kompozitného materiálu, ktorý má tvar podošvy topánky, s uvedenou podložkou sa potom spojí gumová vrstva (50).

23. Spôsob podľa nároku 22, vyznačujúci sa tým, že podložka (5,55) z tkaného kompozitného materiálu sa získa ukladaním uvedeného materiálu impregnovaného živicou na odliatok chodidla s negatívnym tvarom podošvy chodidla tak, aby sa vytvarovala uvedená podložka.

24. Spôsob podľa nároku 23, vyznačujúci sa tým, že vrstva tkaniny s drsným povrchom je spojená s aspoň jednou stranou podložky.

25. Spôsob podľa nároku 23, vyznačujúci sa tým, že vytvarovaný tkaný kompozitný materiál spojený s odliatkom je vložený do vákua a potom je vystavený pôsobeniu tlaku.

26. Spôsob podľa nároku 25, vyznačujúci sa tým, že po pôsobení tlaku na podložku (5,55) sa uskutoční sušenie.

27. Spôsob podlá nároku 26, vyznačujúci sa tým, že sušenie prebieha za zvýšeného tlaku počas času, ktorý prevyšuje 5 hodín, ale nie je dlhší ako 18 hodín.

28. Spôsob podlá nárokov 24 a 26, vyznačujúci sa tým, že sa po sušení odstráni tkanina spojená s aspoň jednou častou podložky (5,55).

29. Spôsob podlá nároku 22, vyznačujúci sa tým, že podošvová jednotka je napojená k rôznym častiam obuvi, napríklad k priehlavku zvršku (2), k napínacej stielke (3) a ku gumovej vrstve (50) biadhéznym lepidlom.