SK112003A3

SK112003A3 - Pyrido[2,3-d]pyrimidine and pyrimido[4,5-d]pyrimidine nucleosides

Info

Publication number: SK112003A3
Application number: SK11-2003A
Authority: SK
Inventors: Zhi Hong; Zbigniew Pietrzkowski; Guangyi Wang; Jean-Luc Girardet; Esmir Gunic; Johnson Lau
Original assignee: Ribapharm Inc
Priority date: 2000-07-06
Filing date: 2001-07-03
Publication date: 2003-04-01
Also published as: NZ521457A; US20030144502A1; CZ20024052A3; KR20030032944A; MXPA02012156A; HUP0301614A2; CA2405798A1; NO20030033L; ZA200208010B; JP2004522694A; BR0111531A; HUP0301614A3; NO20030033D0; US7081449B2; CN1440292A; AU7367001A; AU2001273670B2; UA72612C2; IL151849A0; PL359559A1

Description

Pyrido[2,3-d]pyrimidínové a pyrimido[4,5-d]pyrimidínové nukleozidy

Oblasť techniky

Vynález sa týka nukleozidových analógov

Doterajší stav techniky

Nukleozidové analógy sú veľmi dlho používané ako antimetabolity pri liečbe rakovín a vírusových infekcií. Po vstupe bunky je veľa nukleozidových analógov fosforylovaných cestami na ochranu nukleozidov za prevedenia na zodpovedajúce monofosfáty pomocou nukleozidových kináz, monofosfáty sú súčasne fosforylované kinázami . na difosfáty a trifosfáty. Akonáhle je nukleozidový analóg prevedený na zodpovedajúci trifosfát vnútri bunky, môže slúžiť ako substrát pre DNA a RNA polymerázy a môže byť zabudovaný do DNA alebo RNA. Začlenenie určitého umelého nukleozidového analógu do nukleovej kyseliny pri replikácii či transkripcii môže prerušiť génový vzhľad predčasnou termináciou reťazca alebo stratou funkcie modifikovanej nukleovej kyseliny. Ďalej sú určité nukleozidové analógy veľmi schopnými inhibítormi DNA a RNA polymeráz, ktoré tak môžu značne redukovať rozsah, v akom môžu byť zabudované prírodné nukleozidy.

Navyše môžu nukleozidové analógy zasiahnuť bunku inou cestou ako pri syntéze DNA alebo RNA. Niektoré nukleozidové analógy napríklad spôsobujú apoptózu rakovinových buniek alebo inhibujú určité enzýmy odlišné od polymeráz. Ďalším známym alternatívnym biologickým účinkom niektorých nukleozidových analógov je modulácia imunitného systému. Typické príklady takých biologických účinkov nukleozidových analógov zahŕňajú innibíciu tymidylátsyntázy 5 - fluór-uridínom alebo inhibíciu adenozíndeaminázy 5-chlór-adenozínom. Ďalšie príklady zahŕňajú inhibíciu S-adenozylhomocysteínhydrolazénu planocínom A.

Bohužiaľ však väčšina známych nukleozidových analógov, ktoré inhibujú rast nádorov alebo vírusové infekcie, je tiež hrozbou pre normálne cicavčie bunky, predovšetkým preto, že takým analógom chýba primeraná selektivita medzi normálnymi bunkami a vírusovými alebo nádorovými bunkami. Je teda stále potrebné zavádzať spôsoby liečby a zloženie nukleozidových analógov so zlepšenou špecifitou a zníženou toxicitou.

Podstata vynálezu

Predmetom predkladaného vynálezu sú nové nukleozidy, ktoré majú modifikovanú nukleozidovú bázu alebo cukrový zvyšok, čo značne zvyšuje selektivitu pri toxicite voči neoplastickým bunkám alebo znižuje toxicitu nukleozidových analógov k normálnym bunkám. Predovšetkým uvažované nukleozidy obsahujú pyrido[2,3-d] pyrimidíny, pyrimido[4,5-d]pyrimidíny a ich deriváty. Cukrové zvyšky zlúčenín podl'a vynálezu ďalej obsahujú modifikácie na C2< C3, C4 alebo C5 pozícii.

Presnejšie, vynález zavádza nukleozidy, ktoré majú štruktúru podľa vzorca I

kde A je 0, S, CH2; R², R'² a R'³ sú nezávisle vybrané zo skupiny, ktorá obsahuje H, F, OH, NH2, CN, N3, CONH2 a R, kde R je nízkomolekulárny alkyl, nízkomolekulárny alkenyl, nízkomolekulárny alkinyl alebo nízkomolekulárny acyl, a výhodne obsahuje najmenej jeden heteroatóm a funkčnú skupinu; alebo R²a R'² súčasne, alebo R³ a R'³ súčasne sú vybrané zo skupiny obsahujúcej =CH₂, =CHR'', =CR''², =NR , kde R¹' je H, F, OH,

CN, N3, CONH2, nízkomolekulárny alkyl, nízkomolekulárny alkenyl, nízkomolekulárny alkinyl alebo arylalkyl, a výhodne obsahuje najmenej jeden heteroatóm a funkčnú skupinu; R³ je H, OH, 0P(0)(0H)₂, P(O)(OH)₂, OP(0) (OR ^{1 1} ')2 alebo P (0) (OR' ' ')2kde R' ' ¹ je chrániaca skupina; a B je vybraná zo skupiny heterocyklických radikálov podľa vzorcov II, III, IV a V:

kde X je H, NH2 alebo OH;

Y je H,

vzorcoch II a IV a Z³ vo vzorcoch III a V je O, S, NR' ' , CHM alebo CM²; Z¹ vo vzorcoch III a V a Z³ vo vzorcoch II a IV je N, CH alebo CM; Z² je N, CH alebo CM; M je F, Cl, Br, OH, SH, NH2, CN, COOR¹ ', C(=NH)NH2, nízkomolekulárny alkyl, nízkomolekulárny alkenyl, nízkomolekulárny alkinyl, arylalkyl alebo aryl.

V predovšetkým výhodnom uskutočnení má nukleozidový analóg štruktúru podľa vzorca VI:

(VI).

Ďalším uvažovaným hľadiskom predmetu vynálezu je modifikácia nukleozidových analógov za tvorby príslušných proliečiv a predovšetkým uvažované modifikácie zahŕňajú fosforyláciu alebo adíciu fosfonátovej skupiny v pozícii C5 cukrového zvyšku, modifikácie hydroxylových skupín na cukrovom zvyšku a modifikácie na aminoskupine v molekule nukleobázy. Predovšetkým výhodná je taká modifikácia, ktorú je možné zo zlúčeniny podľa vynálezu odstrániť v cieľovej časti, bunke alebo orgáne.

Ďalším uvažovaným hľadiskom predmetu vynálezu je spôsob inhibície rastu neoplastickej bunky, ktorá zahŕňa krok, v ktorom sú zlúčeniny podľa vynálezu vzorca I podané do systému, výhodne sú podané cicavcovi, výhodnejšie človeku. Predovšetkým uvažované neoplastické bunky zahŕňajú črevné rakovinové bunky, rakovinové bunky prsníkov, melanómové bunky, gliomové bunky a rakovinové bunky prostaty. Ďalej je uvažovaná rastová inhibícia zahŕňajúca inhibíciu RNA polymerázy I, RNA polymerázy II alebo RNA polymerázy III, alebo je uvažovaná indukcia apoptózy, ktorú je možné aktivovať aspoň čiastočne MEK fosforyláciou.

Presný opis obrázkov

Obr. 1 je graf, ktorý znázorňuje pomernú cytotoxicitu vzorky zlúčeniny voči rôznym rakovinovým bunkám.

Obr. 2 je graf, ktorý znázorňuje pomernú inhibíciu proliferáciu rôznych rakovinových buniek zlúčeninami podľa vynálezu.

Obr. 3 je graf, ktorý znázorňuje pomernú antiklonogénnu aktivitu zlúčenín podľa vynálezu vo rôznych rakovinových bunkách.

Obr. 4A a 4B sú grafy, ktoré znázorňujú indukciu apoptózy vo rôznych rakovinových bunkách zlúčeninami podľa vynálezu.

Obr. 5 je graf, ktorý znázorňuje inhibíciu syntéz RNA v bunkách K256 zlúčeninami podľa vynálezu.

Obr. 6 je graf, ktorý znázorňuje inhibíciu RNA polymeráz I a III zlúčeninami podľa vynálezu.

Obr. 7 je graf, ktorý znázorňuje inhibíciu RNA polymerázy II zlúčeninami podľa vynálezu.

Obr. 8 je autorádiograf, ktorý znázorňuje MEK-ERK fosforyláciu zlúčeninami podľa vynálezu.

Podrobný opis vynálezu

Zlúčeniny podľa vynálezu

Vo všeobecnosti sú uvažované zlúčeniny, ktoré majú podľa predmetu vynálezu štruktúru podľa vzorca I:

R' ² a

F, OH,

R'³ sú nezávisle nh₂, cn, n₃, conh₂nízkomolekulárny acyl, a výhodne alebo vybrané kde R ^{1 1}nízkomolekulárny alkyl, alkyl, alebo a funkčnú skupinu; súčasne sú =CR ¹'², =NR'¹, vybrané a

zo

R, kde R alkenyl, obsahuje

R² a R'² zo skupiny je H, F, OH, nízkomolekulárny kde A je O, S, CH₂; R², skupiny, ktorá obsahuje H, je nízkomolekulárny nízkomolekulárny alkinyl najmenej jeden heteroatóm súčasne, alebo R³ a R' obsahujúcej =CH₂, =CHR'',

CN, N₃, C0NH₂, alkenyl, nízkomolekulárny alkinyl alebo arylalkyl, obsahuje najmenej jeden heteroatóm a funkčnú skupinu; OH, 0P(0)(OH)₂, P(O)(OH)₂, OP(O)(OR'¹¹)₂ alebo P(O)(OR je chrániaca skupina; a B je vybraná radikálov podľa vzorcov II, kde R''' heterocyklických

(H)

III,

kde X je H,

NH₂ a IV

Z¹ alebo OH; Y je H, a Z³ ’ vo vzorcoch vzorcoch III a V vzorcoch II alebo CM²; Z^x vo

N, CH alebo CM; Z² je N, CH alebo

NH₂, CN, COOR¹', C(=NH)NH₂., a výhodne r5 je H, ' )2<

skupiny

NH₂ alebo halogén;

III a V je 0, S, NR' a Z³ vo vzorcoch II a

CM; M je F, Cl, Br, OH, nízkomolekulárny z¹ (V).

vo

CHM r /

IV je

SH, alkyl, nízkomolekulárny alkenyl, nízkomolekulárny alkinyl, arylalkyl alebo aryl.

Vo výhodnom uskutočnení predmetu vynálezu majú zlúčeniny podľa vynálezu heterocyklický radikál vzorca II, A je kyslík v cukrovom zvyšku nukleozidového analógu, ešte výhodnejšie je, keď u takých nukleozidových analógov X je NH₂, Z¹ je O a Z² a Z³ sú CH. Ďalej je výhodné, pokiaľ R⁴ a R'⁵ sú vodík, a R⁵ je OH v cukrovom zvyšku, súčasne však nie je obmedzený predmet vynálezu.

V ďalšom predovšetkým výhodnom uskutočnení vynálezu majú nukleozidové analógy podľa vynálezu štruktúru vzorca VI:

(VI).

Vzhľadom na stereochemickú konfiguráciu zlúčenín podľa vynálezu by sa malo brať do úvahy, že cukor nesmie byť obmedzený len na konfiguráciu D, ale mal by byť aj v konfigurácii L. Podobne sa berie do úvahy, že vhodné molekuly zahŕňajú jedno alebo viacero chirálnych centier, ktoré môžu byť enantiomérne čisté (t.j. v R alebo S konfigurácii) alebo v racemickej zmesi (t.j. v R a S konfigurácii). Podobne sú obidve pozície uvažované tam, kde substituenty (napríklad zásady alebo OH skupiny) môžu zaujímať orientácie v a alebo β pozícii.

Zlúčeniny podľa vynálezu môžu byť modifikované na zodpovedajúce proliečivá. Výraz proliečivo tu použitý znamená akúkoľvek modifikáciu zlúčenín podľa vynálezu, ktorá (a) mení molekulovú hmotnosť zlúčenín podľa vynálezu alebo (b) upravuje biodostupnosť zlúčenín podľa vynálezu vzhľadom na cieľovú bunku a necieľovú bunku. Proliečivo sa môže napríklad pripraviť esterifikáciou hydroxylovej skupiny zlúčeniny podľa vynálezu organickou kyselinou (tým sa mení molekulová hmotnosť, ale nemení sa nevyhnutne biodostupnosť v cieľovej bunke). Na druhej strane sa môžu zlúčeniny podľa vynálezu previesť na proliečivo prevedením na cyklický fosfonátový ester (tým narastá biodostupnosť v bunkách pečene).

Okrem toho proliečivo tvorené zo zlúčenín podľa vynálezu sa môže úplne alebo čiastočne znovu previesť späť na zlúčeninu podľa vynálezu v cieľovom orgáne, cieľovej bunke alebo cieľovej časti (alebo v akomkoľvek necieľovom prostredí). Spätná konverzia zahŕňa rôzne mechanizmy a predovšetkým uvažovanými mechanizmami sú enzymatická konverzia, oxidácia alebo redukcia.

Proliečivá sa môžu tiež využiť na zvýšenie špecificity zlúčenín podľa vynálezu vzhľadom na cielený orgán, cielenú bunku alebo cielenú časť. Zlúčeniny podľa vynálezu sa môžu napríklad spojiť s cholesterolom (alebo cholesterolovým derivátom), čím narastie koncentrácia zlúčenín podľa vynálezu v hepatobiliárnom okruhu. Zlúčeniny podľa vynálezu sa môžu zdvojiť na zlúčeniny, ktoré zodpovedajú receptoru na cieľovej bunke, a zvýšiť tak koncentráciu zlúčenín podľa vynálezu na povrchu cieľovej bunky alebo v jej vnútri. V ďalšom prípade sa môžu zlúčeniny podľa vynálezu spojiť (zdvojiť) na jadrový translokačný signál a tým zvýšiť koncentráciu zlúčenín podľa vynálezu v jadre bunky.

Ďalej sa proliečivá využívajú na zníženie akumulácie zlúčenín podľa vynálezu v necieľových orgánoch, necieľových bunkách alebo necieľových častiach. Zlúčeniny podľa vynálezu sa môžu napríklad modifikovať tak, že necieľová bunka má značne znížený rozsah absorpcie zlúčenín podľa vynálezu, pokiaľ sú také zlúčeniny modifikované ako proliečivo. Teda predovšetkým u zlúčenín podľa vynálezu vykazujúcich cytotoxiciťu voči necieľovej bunke sa môžu proliečivá použiť ná zníženie cytotoxicity zlúčenín podľa vynálezu v bunkách alebo orgánoch odlišných od cieľových buniek alebo orgánov.

V ďalších uvažovaných uskutočneniach predmetu vynálezu sa môžu vhodné zlúčeniny kovalentne spojiť na farmakologicky aktívne alebo neaktívne časti. Napríklad farmakologicky aktívne časti zahŕňajú antineoplastické lieky, ako sú antimetabolity (napríklad Pentostat in™), inhibítory DNA polymerázy (napríklad Gemzar™) , inhibítory RNA polymerázy (napríklad ECyd™) , platinové deriváty (napríklad Paraplatin™), antiestrogény (napríklad Nolvadex™) , taxány (napríklad Taxotere™) , analógy GnRH (napríklad Lupron™), inhibítory DNA polymerázy (napríklad Gemzar™) , inhibítory topoizomerázy (napríklad Hycamptin™) , bifosfonáty (napríklad Aredia™), somatostatíny (napríklad Sandostatin™) , interferóny (napríklad IntronA™) , nukleozidové analógy (napríklad Ribavirin™) a IMPDH-inhibítory (napríklad Tiazofurin™) .

Farmakologicky neaktívne časti zahŕňajú biologické a nebiologické časti. Napríklad tam, kde je predovšetkým žiadúca cieľová špecificita, spájajú sa zlúčeniny podľa vynálezu s protilátkou, fragmentom protilátky alebo syntetickou protilátkou (napríklad scFv). Ďalším príkladom sú zlúčeniny podľa vynálezu spojené s chelátorom (napríklad takým, ktorý viaže rádionukleotid). Alebo pokiaľ je predovšetkým výhodné predĺženie polčasu rozpadu séra alebo predĺženie zníženej imunogenicity, spájajú sa zlúčeniny podľa vynálezu s inertnými alebo biologicky odbúrateľnými polymérmi (napríklad dextranom, polyetylénglykolom atď.).

Vzhľadom na spôsob spojenia zlúčenín podľa vynálezu s inými časťami sú všetky známe metódy považované za vhodné, najmä potom tie, ktoré zahŕňajú kovalentnú väzbu (s alebo bez samostatnej spojovacej molekuly), vodíkovú väzbu a hydrofóbne/hydrofilné interakcie.

V ďalšom uskutočnení predmetu vynálezu môžu byť zlúčeniny podľa vynálezu tiež vo forme svojich vlastných solí, kde taká soľ je soľ organickej alebo anorganickej kyseliny alebo zásady (napríklad acetát alebo morfolínová soľ, HC1 soľ) . V odbore je známych veľa farmakologicky prijateľných solí a všetky také soli sú považované za vhodné na použitie v spojení s tu prezentovanými výsledkami.

Syntéza zlúčenín podľa vynálezu

Syntéza modifikovaných ribofuranóz

Nižšie uvedené vzorové schémy ukazujú syntetické cesty k niektorým uvažovaným zlúčeninám. Zlúčenina 1, pripravená podľa publikovaného postupu (Jones a kol., Methods. in Carbohydrate Chemistry (vydali Whistler a Modrat), zv. VI, str. 315-322, Academic Press, New York (1972)), reagovala s celým radom nukleofilov, ako sú Grignardove činidlá za vzniku látky 2, ktorá bola benzoylovaná alebo acetylovaná a následne spracovaná kyselinou trifluóroctovou za vzniku látky 4. Benzoylácia a následné pôsobenie zmesi kyseliny octovej a acetánhydridu v prítomnosti kyseliny sírovej poskytlo zlúčeninu 6, ktorá bola použitá pri kondenzácii s pyrido[2,3-d]pyrimidínovými alebo pyrimido[4,5-d]pyrimidínovými bázami.

6Α R = Me

6b R = etinyl

6c = vinyl

Zlúčenina 2a (5(R)-C-metyl derivát) bol prevedený na sulfonát 7, ten nukleofilnou substitúciou poskytol konfiguračné prevrátenú zlúčeninu 8. Odstránenie izopropylidénu a následná acetylácia poskytli tetraacetát 9.

2a 7

Zlúčenina 1 reakciou s formaldehydom vo vodnom roztoku hydroxidu sodného poskytla 4¹-hydroxymetylderivát 10, ktorý bol selektívne ochránený za vzniku zlúčeniny 11. Následné ochránenie s DMT a odstránenie TBS poskytlo zlúčeninu 13, ktorá sa môže previesť na rôzne substituenty. Deriváty substituované na uhlíku 4, ktoré boli transformované podobne ako ribofuranózy substituované na uhlíku 5, sa môže previesť, na zlúčeninu 17, ktorá je použitá na kondenzáciu s nukleozidovými bázami.

a R = metyl b R = vinyl c R = etyl d R = HOCH₂

Zlúčenina 13 bola prevedená na zlúčeninu 18, ktorá poskytla Wittigovou reakciou zlúčeninu 19. ' Hydrogenácia zlúčeniny 19 na paládiu poskytla zlúčeninu 20. Zlúčenina 13 bola prevedená na 4-C-fenoxytiokarbonyloxymetylderivát 21, ktorý reagoval s tris (trimetylsilyl)silánom (9,0 ml; 29 mmol) a potom s 1,1'-azobis(cyklohexánkarbonitrilom) za vzniku zlúčeniny 22.

Tam, kde zlúčeniny podľa vynálezu zahŕňajú cukrové časti, ktoré nie sú modifikované na pozíciách C'5 alebo C'5 (napríklad L-ribofuranóza, 2'-hydroxy-2'-etynyl-L-ribofuranóza) , uskutočňuje sa kondenzácia zodpovedajúcej chránenej cukrovej časti (v D alebo L konfigurácii) podľa postupov dobre známych v odbore.

Syntéza modifikovaných pyridopyrimidínových nukleotidov

Nukleozidové analógy substituované v pozícii 5' sa pripravia kondenzáciou silylovaných pyrido[2,3-d]pyrimidínových báz a vhodne chránených, modifikovaných ribofuranóz. Nasledujúca schéma ukazuje syntézu 4-amino-5-oxo-pyrido[2,3 d]pyrimidínu 25. Zlúčenina 23, ktorá bola pripravená podľa udaného postupu (Archíve der Pharmazie 1985, 318, 481 až 486), refluxom s chlórtrimetylsilanom a jodidom sodným v acetonitrile poskytla zlúčeninu 24. Reakcia zlúčeniny 24 s formamidínacetátom za refluxu poskytla zlúčeninu 25.

Nasleduj úce

d]pyrimidínu 25 poskytla pyridopyrimidín, alebo 28.

d]pyrimidínovým nukleozidom 27, schémy a modifikovaných ribofuranóz 6 a s bis(trimetylsilyl)acetamidom ktorý reakciou 6 alebo 17 poskytne k ukazuj ú kondenzáciu pyrido[2,317. Zlúčenina silylovaný zlúčeninu pyrido[2,3Odstránenie benzoylu vedie resp. 29.

BzO OBz

R = Me, etyl, vinyl, propyl, alyl, hydroxymetyl

Ďalšie pyridopyrimidínové alebo pyrimidopyrimidínové nukleotidy s modifikovanou cukrovou zložkou sa môžu pripraviť: buď kondenzáciou nukleozidových báz a modifikovaných cukrov alebo modifikáciou nukleotidov. Napríklad 4-amino-5-oxopyrido[2,3-d]pyrimidínribozid (27 alebo 29 R = H) bol prevedený na 2'-deoxyderivát 30 postupom podobným postupu prípravy 2'deoxyadenozínu a 4-amino-5-oxo-pyrido[2,3-d]pyrimidínxylozid 34 bol pripravený kondenzáciou.

35

4-Amino-5-oxopyrido[2,3-d]pyrimidín kondenzoval s rôznymi

1-O-acetylovanými pentozovými cukrami Vorbruggenovou reakciou. Ďalšie derivatizácie nukleotidov poskytli ďalšiu skupinu pyrido[2,3-d]pyrimidínových nukleozidov.

Nukleozidové analógy substituované v polohe 5' boli pripravené kondenzáciou silylovaných pyramido[4,5-d]pyrimidínových báz a vhodných chránených, modifikovaných ribofuranóz. Syntéza pyrimidino[4,5-d]pyrimidínových nukleotidov sa v podstate riadi predpisom podobným syntetickej procedúre opísanej vyššie.

V závislosti na reakčných podmienkach kondenzačných reakcií, ktoré boli použité na spojenie cukrovej zložky s pyrido[2,3-d]pyrimidínovou bázou, sa môžu zodpovedájúce nukleozidové analógy spojiť na alebo Ng atóme bázy. Vo všetkých prípadoch bolo glykozylované miesto v molekule bázy určené meraním kryštálovej štruktúry RTG analýzou.

Použitie zlúčenín podľa vynálezu

Zlúčeniny podľa vynálezu sa môžu použiť, pri akejkoľvek liečbe alebo terapii systému, ktorý priaznivo odpovedá podávaniu zlúčenín podľa vynálezu. Je však predovšetkým výhodné, že zlúčeniny podľa vynálezu sa použijú pri aneoplastických liečbach a antivírusových liečbach (ako priama antivírusová zlúčenina alebo nepriama antivírusová zlúčenina) a pri liečbach upravujúcich imunitný systém.

Antineoplastické liečby

Zlúčeniny podľa vynálezu sa použijú predovšetkým ako antineoplastické činidlá, ktoré priamo alebo nepriamo inhibujú rast, agresivitu alebo šírenie neoplastických buniek alebo bunkovej populácie. Spôsob liečby neoplastického ochorenia pacienta zahŕňa krok, pri ktorom sú zlúčeniny podľa vynálezu podané pacientovi v dávke účinnej na inhibíciu rastu neoplastickej bunky a predovšetkým výhodná je zlúčenina vzorca VI (supra). Výhodné dávkovanie sa pohybuje v rozsahu od 0,01 do 100 mg/kg, predovšetkým výhodne od 5 do 50 mg/kg. Je možné tiež použiť alternatívne dávkovanie, cesty, programy a zostavy, vhodné alternatívne podávania sú opísané nižšie. Aj keď použitie zlúčenín podľa vynálezu nie je obmedzené zvlášť na neoplastickú bunku alebo neoplastické ochorenia, predovšetkým uvažované, neoplastické bunky zahŕňajú rakovinové bunky čreva, pľúc, melanómové bunky, gliomové bunky a rakovinové bunky prostaty.

Antivírusové liečby

Zlúčeniny podľa vynálezu sa tiež použijú predovšetkým ako priame alebo nepriame činidlá pri vírusovej infekcii. Predovšetkým sa uvažuje, že spôsob liečby vírusovej infekcie u pacienta zahŕňa účinné dávkovanie, ktoré vedie k inhibícii šírenia vírusu (t.j. procesu uvoľňovania hostiteľskej bunky, v ktorej jeden alebo viacero vírusov spôsobuje, že hostiteľská bunka produkuje jednu alebo viacero kópii vírusu, kde termín produkovať označuje syntézu nukleotidu, tvorbu a komplementáciu proteínu) a kde zmes obsahuje najmenej jednu zo zlúčenín podľa vynálezu. Dávkovania podľa vynálezu sa pohybujú od 0,1 do 100 mg/kg, výhodnejšie od 5 do 50 mg/kg. Je možné tiež použiť alternatívne dávkovanie, cesty, programy a zostavy, vhodné alternatívne podávania sú opísané nižšie. Aj keď použitie zlúčenín podľa vynálezu nie je obmedzené predovšetkým na neoplastickú bunku alebo neoplastické ochorenia, predovšetkým uvažované vírusové infekcie sú HIV infekcie, HCV infekcie, HBV infekcie, RSV infekcie, chrípkové vírusové infekcie a parachrípkové infekcie.

Úprava imunitného systému

Zlúčeniny podľa vynálezu sa tiež použijú predovšetkým ako zlúčeniny upravujúce imunitný systém, najmä sa však také zlúčeniny použijú na úpravu rovnováhy medzi reakciou typu I a reakciou typu II buniek zodpovedných za imunitnú odpoveď na výzvu (napríklad buniek typu T). Konkrétnejšie, zlúčeniny podľa predkladaného vynálezu zvýšia reakciu typu I vzhľadom k reakcii typu II (buď zvýšením reakcie typu I alebo znížením reakcie typu Ii) , je však možné, že zlúčeniny podľa predkladaného vynálezu zvýšia reakciu typu II vzhľadom k reakcii typu I (buď zvýšením reakcie typu II alebo znížením reakcie typu I) . V ďalších uvažovaných použitiach zlúčenín podľa predkladaného vynálezu by sa malo zobrať do úvahy, že zlúčeniny podľa vynálezu sa môžu tiež použiť ako imunosupresíva v koncentráciách, ktoré účinne potlačia ako reakciu typu I, tak reakciu typu II.

Podanie zlúčenín podľa vynálezu

Čo sa týka podávania zlúčenín podľa vynálezu, podávajú sa akýmkoľvek prijateľným spôsobom v akejkoľvek prijateľnej farmakologickej forme. Je však vo všeobecnosti výhodné, pokiaľ sú zlúčeniny podľa vynálezu podané ústne. V ďalších uskutočneniach podľa vynálezu by sa malo zobrať do úvahy, že rôzne alternatívne spôsoby podania sú tiež vhodné a je samozrejmé, že konkrétny spôsob podania závisí na chemickej stabilite, biodostupnosti, dávke, forme alebo farmakokinetických a farmakodynamických vlastnostiach zlúčenín podľa vynálezu. Uvažované spôsoby podania teda zahŕňajú ústne podanie (napríklad tabletka, sirup atď.), miestne povrchové podanie (napríklad masť, sprej, krém atď.), podanie mimo črevného systému (napríklad inhalácia) a priame alebo nepriame podanie do krvného obehu (napríklad i. v. alebo i.m. injekciou atď.).

Forma zlúčenín podl'a vynálezu sa ďalej môže značne meniť. Napríklad pokiaľ liečivo alebo zmes liečiv vykazuje dostatočnú stabilitu pri prechode gastrointestinálnym systémom bez nežiaducich chemických alebo enzymatických zmien, ústne formy zahŕňajú sirup, tabletky, gélové kapsule, prášok atď. Na druhej strane, pokiaľ je absorpcia alebo prechod zlúčenín podľa vynálezu gastrointestinálnym traktom do krvného obehu problematický, sú predovšetkým vhodné formy zahŕňajúce roztoky alebo suspenzie na injekcie (napríklad fyziologický soľný roztok s pH upraveným na hodnotu 7,2 až 7,5).

Čo sa týka podávania zlúčenín podľa vynálezu, sú vhodné rôzne dávkovania a uvažované dávkovania sa typicky pohybujú v rozsahu od 0,1 mg/kg do 100 mg/kg, niekedy aj viac. Napríklad tam, kde sú zlúčeniny podľa vynálezu vylučované alebo metabolizované v relatívne malom množstve, alebo pokiaľ je požadovaná krátkodobá liečba, bude dávkovanie typicky v rozsahu od 0,5 mg/kg do 10 mg/kg. Na druhej strane tam, kde je biodostupnosť liečiv podľa vynálezu relatívne nízka, alebo tam, kde je metabolická konverzia relatívne rýchla, bude dávkovanie typicky v rozsahu medzi 10 mg/kg až 100 mg/kg.

Čo sa týka dávkovania zlúčenín podľa vynálezu, malo by sa brať do úvahy, že aspoň niektoré zlúčeniny podľa vynálezu môžu byť f osforylované in vivo. Preto teda, a najmä tam, kde je požadovaná priama biodostupnosť, sa môže dávkovanie v prípade, že zlúčeniny podľa vynálezu sa podávajú vo fosforylovanéj forme, redukovať.

Program dávkovania sa môže značne líšiť a programy podľa vynálezu zahŕňajú jednu dávku počas celej liečby, niekoľko jednotlivých denných dávok počas celej liečby, mnohopočetné denné dávky a permanentné dávkovanie (napríklad permanentné infúzie, implantovaná osmotická pumpa atď.) počas najmenej jednej časti liečby. Aj keď je vo všeobecnosti výhodné, že vhodné programy udržiavajú konštantný prísun zlúčenín podľa vynálezu, je možné použiť. tiež nárazové podávanie (t. j. najmenej jedno podanie prvej dávky nasledované najmenej jedným podaním dávky nižšej ako prvej). Čo sa týka dĺžky liečby, pohybujú sa vhodné dĺžky liečby medzi jedným podaním a niekoľkými dňami, týždňami, rokmi a dlhšie obdobie. Napríklad pokiaľ sa použijú zlúčeniny podľa vynálezu v bunkovej kultúre, je jedno podanie alebo relatívne krátke podávanie postačujúce. Na druhej strane, pokiaľ sa zlúčeniny podľa vynálezu podávajú v akútnej fáze choroby, vhodná dĺžka liečby sa pohybuje medzi niekoľkými dňami až niekoľkými týždňami. Podobne, pokiaľ sa podávaním zlúčenín podľa vynálezu liečia chronické ochorenia, je vhodné dlhodobé podávanie od jedného do niekoľkých rokov.

V ďalších alternatívnych uskutočneniach podľa vynálezu sa zlúčeniny podľa vynálezu kombinujú s prídavnými farmaceutickými činidlami na podporu liečby rôznych chorôb, najmä neoplastických ochorení. Prídavné farmaceutické činidlá sa podávajú oddelene alebo spoločne, pokiaľ sú podané oddelene, môže sa podanie uskutočniť súčasne alebo oddelene v akomkoľvek poradí. Predovšetkým uvažované prídavné farmaceutické činidlá zahŕňajú liečivá vo všeobecnosti používané pri chemoterapeutickej liečbe rakoviny liečivá používané ako zlúčeniny upravujúce imunitný systém. Chemoterapeutické činidlá napríklad zahŕňajú antimetabolity (napríklad Pentostatin™) , inhibítory DNA polymerázy (napríklad Gemzar™), inhibítory RNA polymerázy (napríklad ECyd™), platinové deriváty (napríklad Paraplatin™) , antiestrogény (napríklad Nolvadex™) , taxány (napríklad Taxotere™) , analógy GnRH (napríklad Lupron™) , inhibítory DNA polymerázy (napríklad Gemzar™), inhibítory topoizomerázy (napríklad Hycamptin™), bifosfonáty (napríklad Aredia™) , somatostatíny (napríklad Sandostatin™) , interferóny (napríklad IntronA™), nukleozidové analógy (napríklad Ribavirin™) a IMPDH-inhibítory (napríklad Tiazofurin™) . Uvažované zlúčeniny upravujúce imunitný systém zahŕňajú cytokíny (napríklad interferón a a γ, IL2 , IL4, IL6, IL8, IL10 a IL12), cytokiníny (napríklad kinetik) a chemokíny (napríklad MIP-1).

Príklady uskutočnenia vynálezu

Nasledujúce príklady predkladajú príkladnú syntézu, in vicro/in vivo experiment a majú ilustrovať vynález, nie sú však jeho obmedzením.

Syntézy

Príprava 2,3-0-izopropylidén-5(R,S)-C-etynyl-l-O-metyl-E-D-ribofuranózy

K roztoku metyl-4-C,5-O-didehydro-2,3-0-izopropylidén-E-Dribof uranozidu (Jon.es a kol. , Methods in Carbohydrate Chemistry, vol. 1, str. 315 - 322 (1972); 4,00 g; 19,78 mmol) v bezvodom THF (20 ml) pri -42 °C bol za miešania pod argónom prikvapkaný etynylmagnéziumbromid (0,5 M v THF, 80 ml, 40 mmol) . Po pridaní bola výsledná zmes pomaly ohriata na 0 °C (cca 90 minút). Reakcia bola ukončená pridaním ľadovej vody (50 g ľadu / .50 ml vody) a zmes bola miešaná 30 minút. Po neutralizácii 10 % kyselinou octovou bola zmes dvakrát extrahovaná etylacetátom. Spojené organické fázy boli sušené (Na2SC>4) a koncentrované. Chromatograf ia na silikagéli (etylacetát/hexány 1 : 4) poskytla 3,48 g požadovanej zlúčeniny (pomer R/S 1 : 1) ako bielej tuhej látky. Podobne boli pripravené nasledujúce zlúčeniny: 1-C,5(R)-C-dimetyl-2,3-0izopropylidén-S-D-ribofuranóza zo 4-C,5-O-didehydro-2,3-Oizopropylidén-l-O-metyl-S-D-ribofuranózy a metylmagnéziumbromidu; 5(R)-C-alyl-2,3-0-izopropylidén-1-0-metyl-S-D-ribofuranóza zo 4-C,5-0-didehydro-2,3-0-izopropylidén-l-0-metyl-6-Dribofuranózy a alylmagnéziumbromidu.

Príprava 5-0-acetyl-l-0,5(S)-C-dimetyl-2,3-0-izopropylidén-S-Dribofuranózy

K roztoku 1-0,5(R)-C-dimetyl-2,3-0-izopropylidén-S-Dribofuranózy (7,24 g; 33,17 mmol) v bezvodom pyridíne (50 ml) pri 0 °C bol pridaný metánsulfonylchlorid (3,1 ml; 39,92 mmol). Výsledná zmes bola miešaná pri teplote miestnosti počas 1 h, potom bola ochladená na 0 °C a reakcia bola ukončená pridaním vody (1,0 ml) a táto zmes bola miešaná pri teplote miestnosti 30 minút. Rozpúšťadlo bolo odparené a zvyšok bol rozpustený v etylacetáte, trikrát premytý roztokom soli, sušený (Na2SO4) a koncentrovaný. Chromatografia na silikagéli (30 % EtOAc v hexánoch) poskytla 8,62 g metylátu ako bezfarebného sirupu.

Suspenzia 1-0,5(R)-C-dimetyl-2,3-0-i zopropylidén-5-0-metánsulfonyl-S-D-ribofuranózy (8,62 g; 29,1 mmol) a NaOAc (bezvodý, 3,5 g; 42,5 mmol) v bezvodom DMF (350 ml) bola za miešania zahrievaná pod argónom pri teplote 125 °C 4 dni. Rozpúšťadlo bolo odparené a zvyšok bol chromatografovaný na silikagéli (25 % EtOAc v hexánoch), bola získaná požadovaná zlúčenina s výťažkom 4,0 g ako biela tuhá látka.

Príprava 5-deoxy-2,3-O-izopropylidén-1-O-metyl-β-D-ribofuranózy

K roztoku 2,3-O-izopropylidén-l-O-metyl-B-D-ribofuranózy (14,2 g; 70,0 mmol) v bezvodom pyridíne (250 ml) pri 10 °C bol po častiach pridaný (počas 30 minút) p-toluénsulfonylchlorid (19,1 g; 100 mmol) . Výsledná zmes bola miešaná pri teplote miestnosti 18 h, ochladená na 0 °C, reakcia bola potom ukončená pridaním vody (5,0 ml) a zmes miešaná ďalej pri teplote miestnosti 30 minút. Rozpúšťadlo bolo odparené. Zvyšok bo rozpustený v etylacetáte, premytý trikrát roztokom soli, sušený (Na2SC>4) a koncentrovaný do sucha. Chromatografia na silikagéli (etylacetát/hexány 1:3) poskytla 24,1 tozylát ako bielu tuhú látku.

K suspenzii L1AIH4 (4,58 g; 120,5 mmol) v bezvodom dietyléteri (120 ml) bol za miešania pridaný tozylát (13,1 g; 36,66 mmol) v sústave dietyléter/toluén (2,5 : 1; 140 ml). Výsledná zmes bola refluxovaná 22 h, ochladená na teplotu miestnosti, zriedená etylacetátom (25 ml) a reakcia bola ukončená pridaním vody (5,0 ml). Rozpúšťadlo bolo odparené. Zvyšok bol rozpustený v etylacetáte, premytý trikrát roztokom soli, sušený (Na2SC>4) a koncentrovaný do sucha. Chromatografia na silikagéli (etylacetát/hexány) poskytla 3,58 g požadovanej zlúčeniny ako bezfarebnej tuhej látky.

Príprava 5(R)-C-alyl-5-O-benzoyl-1-O-metyl-β-D-ribofuranózy

K roztoku 5(R)-C-2,3-0-izopropylidén-1-O-metyl-β-D-ribofuranózy (4,49 g; 13,38 mmol) v bezvodom pyridíne (40 ml) pri 0 °C bol po častiach pridaný (počas 30 minút) benzoylchlorid (2,7 ml; 23,0 mmol). Výsledná zmes bola miešaná pri teplote miestnosti 18 h, ochladená ľadom, reakcia bola potom ukončená pridaním vody (1 ml) a zmes bola miešaná ďalej pri teplote miestnosti 30 minút. Rozpúšfadlo bolo odparené a zvyšok bol rozpustený v etylacetáte, premytý trikrát roztokom soli, sušený (Na2SO4) a koncentrovaný. Chromatografia na silikagéli (12 % etylacetát v hexánoch) poskytla 6,26 g 5(R)-C-alyl-5-O-benzoyl-

2.3- 0-izopropylidén-l-0-metyl-fi-D-ribofuranózy ako bezfarebného sirupu.

Roztok 5(R)-C-alyl-5-0-benzoyl-2,3-0-izopropylidén-1-0metyl-β-D-ribofuranózy (6,2 g; 17,8 mmol) v zmesi TFA/H2O (9 :

1) bol miešaný pri 0 °C počas 90 minút a koncentrovaný do sucha pri 0 °C. Zvyšok bol rozpustený v zmesi metanol/toluén (20 ml; 1 : 1) a koncentrovaný do sucha. Chromatografia na silikagéli (etylacetát/hexány 1 : 1) poskytla 3,70 g požadovanej zlúčeniny ako bielej tuhej látky. Podobne boli pripravené nasledujúce zlúčeniny: 5-0-benzoyl-5(R,S)-C-etynyl-l-O-metylTE-Dribofuranóza (pomer R/S 1 : 1) z 5-0-benzoyl-5(R,S)-C-etynyl-

2.3- O-izopropylidén-fi-D-ribofuranózy; 5-0-benzoyl-4-C-benzoyloxymetyl-l-O-metyl-ft-D-ribofuranóza z 5-0-benzoyl-4-C-benzoyloxymetyl-2,3-0-izopropyl-β-D-ribofuranózy; 5-O-benzoyl-1-0metyl-5(R)-C-vinyl-B-D-ribofuranóza z 2,3-0-izopropylidén-l-0metyl-5(R)-C-vinyl-B-D-ribofuranózy.

Príprava 1-0-acetyl- 5(R)-C-alyl-2,3,5-tri-0-benzoyl-D-ribofuranózy

K roztoku 5(R)-C-alyl-5-0-benzoyl-l-0-metyl^-D-ribofuranózy (3,60 mg; 11,68 mmol) v bezvodom pyridíne (80 ml) bol pri 0 °C pridaný benzoylchlorid (3,0 ml; 25,84 mmol). Výsledná zmes bola miešaná pri teplote miestnosti 18 h, ochladená ľadom, reakcia bola ukončená pridaním vody (1 ml) , potom bola zmes miešaná pri teplote miestnosti počas 30 minút. Zmes bola koncentrovaná, zriedená etylacetátom, premytá trikrát roztokom soli, sušená (Na2SC>4) a koncentrovaná do sucha. Chromatografia na silikagéli (15 % etylacetát v hexánoch) poskytla 5,3 g požadovanej zlúčeniny ako bezfarebného sirupu.

K roztoku 5(R)-C-alyl-2,3,5-tri-0-benzoyl-l-0-metyl-B-Dribofuranózy (4,0 g; 7,74 mmol) v kyseline octovej (14 ml) a acetánhydride (1,75 ml; 18,36 mmol) bola pri 0 °C pridaná koncentrovaná kyselina sírová kyseliny octovej). Výsledná miestnosti 20 h, ochladená etylacetátom, premytá vodou, soli, sušená (Na2SC>4) a (200 μΐ;

zmes bola na 0 °C, zriedená NaHCC^ koncentrovaná. <

3,7 9 mmol v 4,0 ml miešaná pri teplote zriedená ochladeným j a potom roztokom Chromatografia na silikagéli (etylacetát/hexány 1 : 4) poskytla 2,82 g požadovanej zlúčeniny (pomer α/β 1 : 3) ako bezfarebnej peny. Podobne boli pripravené nasledujúce zlúčeniny: 1-O-acetyl5(R,S)-C-etynyl-2,3,5-tri-O-benzolyl-β-D-ribofuranóza (R/S pomer 1:1a α/β pomer 1 : 2) z metyl-5(R,S)-C-etynyl-2,3,5 tri-O-benzolyl-β-D-ribofuranozidu; 1-O-acetyl-4-C-benzoyloxymetyl-2,3,5 - tri-0-benzoyl-β-D-ribofuranóza (α/β pomer 1 :

3) z metyl-4-C-benzoyloxymetyl-2,3,5-tri-O-benzoyl-fi-D-ribofuranozidu; 5(R)-C-metyl-1,2,3,5-tetra-O-acetyl-β-D-ribofuranóza z 1-0,5(R)-C-dimetyl-2,3-O-izopropylidén^-D-ribofuranózy; 5 (S)-C-metyl-1,2,3,5-tetra-0-acetyl^-D-ribofuranóza z 5-0acetyl-1-0,5(R)-C-dimetyl-2,3-O-izopropylidén^-D-ribofuranózy;

5-deoxy-l,2,3-tri-O-acetyl-S-D-ribofuranóza z 5-O-acetyl-2,3-0izopropylidén-l-O-metyl^-D-ribofuranózy; l-O-acetyl-2,3,5-tri

0-benzoyl-5(R)-C-vinyl-β-D-ribofuranóza z 1-O-metyl-2,3,5 - tri

0-benzoyl-5(R)-C-vinyl-E-D-ribofuranózy.

Príprava 1-O-metyl·- 5-0-benzoyl-4-C-benzoyloxymetyl-β-D-ribofuranózy

K roztoku 4-C,5-0-didehydro-2,3-izopropylidén-l-0-metyl^D-ribofuranózy 1 (20,22 g; 100 mmol) v dioxane (380 ml) bol pri 0 °C prikvapkaný formaldehyd (37 % roztok, 76 ml) a potom 2 M NaOH (188 ml) . Výsledná reakčná zmes bola miešaná pri teplote miestnosti 20 h, ochladená na 0 °C, neutralizovaná (10 % kyselina octová), koncentrovaná (cca 50 %) a dvakrát extrahovaná metylénchloridom. Spojené organické vrstvy boli sušené nad Na2SC>4 a koncentrované do sucha. Chromatografia na silikagéli (4 % metanol v chloroforme) poskytla 20,2 g 1-0metyl 5-O-benzoyl-2,3 - O-izopropylidén-4 - C-benzoyloxymetyl -β-Dribofuranózy ako bielej tuhej látky.

Roztok 1-O-metyl-5-O-benzoyl-2,3-O-izopropylidén-4-C-benzoyloxymetyl-β-D-ribofuranózy (2,0 g; 4,5 mmol) v 11 ml zmesi kyseliny trifluóroctovej a vody (9 : 1, obj./obj.) bol miešaný pri O °C 2 h a odparený do sucha. Zvyšok bol rozpustený v metanole a odparený (trikrát), potom bol rozpustený v pyridíne a odparený. Zvyšok bol spracovaný chromatografiou na silikagéli [metanol (0 až 0,5 %) v dichlórmetáne], ktorá poskytla 1,7 g požadovanej zlúčeniny vo forme oleja.

Príprava 1-O-acetyl-2,3,5-tri-O-benzoyl-4-C-benzoyloxymetyl-βD-ribofuranózy

K roztoku l-0-metyl-5-0-benzoyl-4-C-benzoyloxymetyl-6-Dribofuranózy (1,7 g; 4,2 mmol) v pyridíne (14 ml) bol pridaný benzoylchlorid (1,2 ml; 10 mmol). Reakčná zmes bola miešaná 16 h pri 25 °C a potom bol pridaný metanol (5 ml) . Rozpúšťadlá boli odparené a zvyšok bol rozpustený v etylacetáte (20 ml) a vode (10 ml). Organická vrstva bola sušená nad síranom sodným, filtrovaná a filtrát bol odparený do sucha. Zvyšok bol spracovaný chromatografiou na silikagéli [metanol (0 až 0,5 %) v dichlórmetáne], ktorá poskytla 2,4 g l-0-metyl-2,3,5-tri-Obenzoyl-4-C-benzoyloxymetyl-fé-D-ribofuranózy ako bielej tuhej látky.

Kyselina sírová (97 %, 75 ml) bola pridaná do roztoku 1-0metyl-2,3,5 - tri-O-benzoyl-4-C-benzoyloxymetyl-β-D-ribofuranózy (1,7 g; 2,8 mmol) v zmesi kyseliny octovej (6,7 ml) a acetánhydridu (0,67 ml) pri 0 °C. Reakčná, zmes bola miešaná 15 h pri 25 °C a zriedená etylacetátom (50 ml) a vodou (10 ml) . Tento roztok bol premytý roztokom solí (trikrát), nasýteným vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného, sušený nad síranom sodným, filtrovaný a filtrát bol odparený do sucha. Zvyšok bol spracovaný chromatografiou na silikagéli [etanol (0 až 2 %) v dichlórmetáne], ktorá poskytla 1,4 g požadovanej zlúčeniny ako bielej tuhej látky.

Príprava 4-C-(4,4¹-dimetoxytrityloxymetyl)-2,3-O-izopropylidén-

1-O-metyl-β-D-ribofuranózy

Roztok 4,4'-dimetoxytritylchloridu (6,0 g; 18 mmol) v pyridíne (18 ml) bol za miešania pri 0 °C pridaný k roztoku 4C-hydroxymetyl-2,3-O-izopropylidén-l-O-metyl-fi-D-ribofuranózy (3,5 g; 15 mmol) v pyridíne (60 ml). Reakčná zmes bola miešaná pri teplote miestnosti 18 h, potom bola ochladená na 0 °C. Bol pridaný metanol (6 ml) , rozpúšťadlá boli odparené za zníženého tlaku. Boli pridané etylacetát a roztok soli a organický extrakt bol premytý roztokom soli, sušený síranom sodným, filtrovaný a odparený do sucha. Zvyšok bol spracovaný chromatografiou na silikagéli [etylacetát (20 až 25 %) v hexánoch], ktorá poskytla 6,2 g požadovanej zlúčeniny ako bielej tuhej látky. i

Príprava 2,3,5-tri-O-benzoyl-1-0-metyl-4-C-metyl-S-D-ribofuranózy

Roztok benzoylchloridu (1,5 ml; 13 mmol) v pyridíne (6 ml) bol za miešania pri 0 °C pridaný k roztoku 4-C-(4,4'dimetoxytrityloxymetyl)-2,3-0-izopropylidén-l-0-metyl-S-Dribofuranózy (6,2 g; 12 mmol) v pyridíne (52 ml). Reakčná zmes bola miešaná pri teplote miestnosti 15 h, potom bola ochladená na 0 °C. Bol pridaný, metanol (5 ml), rozpúšťadlá boli odparené za zníženého tlaku. Boli pridané etylacetát a roztok soli a organický extrakt bol premytý roztokom soli, sušený síranom sodným, filtrovaný a odparený do sucha. Zvyšok bol odparený s prídavkom toluénu a rozpustený v 80 % roztoku kyseliny octovej vo vode (174 ml) . Reakčná zmes bola miešaná 2 h pri teplote miestnosti, potom bolo rozpúšťadlo odparené za zníženého tlaku. Zvyšok bol spracovaný chromatografiou na silikagéli [metanol (1 až 2 %) v dichlórmetáne] , odstránila sa tak väčšina nečistôt a získaná biela pena bola rozpustená v acetonitrile (174 ml) . Táto zmes bola miešaná pri 0 °C a bol pridaný N,Ndimetylaminopyridín (4,3; 35 mmol) a fenoxytiokarbonylchlorid (2,4 ml; 17 mmol) . Reakčná zmes bola znovu miešaná 2 h pri teplote miestnosti a rozpúšťadlo bolo odparené. Zvyšok bol rozpustený v dichlórmetáne a vode a výsledný organický extrakt bol premytý 0,5 N roztokom kyseliny chlorovodíkovej, potom vodou a nakoniec roztokom soli. Takto spracovaný extrakt bol sušený nad síranom sodným, filtrovaný a filtrát bol odparený za zníženého tlaku. Zvyšok bol rozpustený v toluéne a bol pridaný tris(trimetylsilyl)silan (9,0 ml; 29 mmol) a 1,1'azobis(cyklohexankarbonitril) (0,71 g; 2,9 mmol). Reakčná zmes bola miešaná 15 h pri 100 °C, potom bola ochladená na teplotu miestnosti a rozpúšťadlo bolo odparené za zníženého tlaku. Zvyšok bol spracovaný chromatografiou na silikagéli [metanol (1 až 2 %) v dichlórmetáne] a odstránila sa tak väčšina nečistôt, získaný olej bol rozpustený pri -15 °C v roztoku kyseliny trif luóroctovej (90 % obj ./obj . , 21 ml) . Reakčná zmes bola miešaná 1 h pri -10 °C, potom bolo rozpúšťadlo odparené za vysokého vákua a nízkej teploty. Zvyšok bol odparený s prídavkom metanolu a spracovaný chromatografiou na silikagéli [metanol (0 až 3 %) v dichlórmetáne] a bola tak odstránená väčšina nečistôt. Získaný olej bol rozpustený v pyridíne (18 ml) a roztok bol miešaný pri 0 °C. Bol pridaný benzoylchlorid (1,4 ml; 12 mmol) a reakčná zmes bola miešaná pri teplote miestnosti 16 h a potom ochladená na 0 °C. Bol pridaný metanol a rozpúšťadlá boli odparené za zníženého tlaku. K zvyšku bol pridaný etylacetát, hexány a roztok soli a výsledný organický extrakt bol sušený síranom sodným, filtrovaný a filtrát bol odparený do sucha. Zvyšok bol spracovaný chromatografiou na silikagéli [etylacetát (25 %) v hexánoch], ktorá poskytla 1,8 g (32 %, 6 krokov) požadovanej zlúčeniny ako sirupu.

Príprava l-0-acetyl-2,3,4 -tri-0-benzoyl-4-C-metyl-β-ribofuranózy

Kyselina sírová (97 %, 99 ml) bola pridaná do roztoku , 3 , 5 - tri-O-benzoyl-4-C-metyl-β-D-ribofuranózy (1,8 g; 3,6 mmol) v zmesi kyseliny octovej (9,0 ml) a acetánhydridu (0,90 ml) pri 0 °C. Reakčná zmes bola miešaná 16 h pri 25 °C a zriedená etylacetátom (50 ml) a roztokom soli (10 ml) . Tento roztok bol premytý roztokom soli (trikrát), nasýteným vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného, sušený nad síranom sodným, filtrovaný a filtrát bol odparený do sucha. Zvyšok bol rozpustený v zmesi etylacetátu a hexanov (1 : 4, obj. /obj.) a anomér b požadovanej zlúčeniny bol ihneď kryštalizovaný. Biele kryštály boli filtrované a bolo získaných 1,1 g (56 %) požadovanej zlúčeniny v jej čistej anomérnej forme b. Filtrát bol spracovaný chromatografiou na silikagéli [etylacetát (20 %) v hexánoch], ktorá poskytla 0,6 g (32 %) požadovanej zlúčeniny vo forme oleja (zmes anomérov a/b 3:1).

Príprava 5-0-(4,4'-dimetoxytrityl)-4-C-hydroxymetyl-2,3-0-izopropylidén-1-0-metyl-β-D-ribofuranózy

Roztok terc-butyldimetylsilylchloridu (3,4 g; 23 mmol) v pyridíne (16 ml) bol za miešania pri 0 °C pridaný do roztoku 427

C-hydroxymetyl-2,3-0-izopropylidén-1-O-metyl-β-D-ribofuranózy (4,5 g; 19 mmol) v pyridíne (80 ml) . Reakčná zmes bola potom miešaná 24 h pri teplote miestnosti, potom bola ochladená na 0 °C. Bola pridaná voda (5 ml) a rozpúšťadlo bolo odparení za zníženého tlaku. Bol pridaný etylacetát a roztok soli a organický extrakt bol premytý roztokom soli, sušený nad síranom sodným, filtrovaný a odparený do sucha. Zvyšok bol rozpustený v pyridíne a tento roztok bol miešaný pri 0 °C. Bol pridaný 4,4'dimetoxytritylchlorid (8,4 mg; 25 mmol) a reakčná zmes bola miešaná 16 h pri teplote miestnosti, potom bola ochladená na 0 °C. Bol pridaný metanol (10 ml) a rozpúšťadlá boli odparené za zníženého tlaku. Bol pridaný etylacetát, hexány a roztok soli a organický extrakt bol premytý 0,5 N roztokom kyseliny chlorovodíkovej, potom roztokom soli, potom bol sušený nad síranom sodným, filtrovaný a odparený do sucha. Zvyšok bol rozpustený v tetrahydrofuráne (57 ml) a bol pridaný roztok tetrabutylamóniumfluoridu (TBAF, 1 M v tetrahydrofuráne, 23 ml). Po 24 h pri teplote miestnosti bolo pridaných 0,2 ekvivalentu TBAF a zmes bola miešaná ďalších 36 h. Rozpúšťadlo bolo odparené a zvyšok bol spracovaný chromatografiou na silikagéli [etylacetát (50 %) v hexánoch], ktorá poskytla 6,6 g (65 %, 3 kroky) požadovanej zlúčeniny ako bielej tuhej látky.

Príprava 5-0-(4,4¹-dimetoxytrityl)-2,3-0-izopropylidén-1-0-metyl-β-D-ribofuranózy

Roztok kyseliny trifluóroctovej (0,49 ml; 6,4 mmol) a pyridínu (1,6 ml; 19 mmol) v dimetylsulfoxide (11 ml) bol za miešania pri 55 °C pridaný do roztoku 5-0-(4,4'-dimetoxytrityl) -4-C-hydroxymetyl-2,3-0-izopropylidén-l-0-metyl^-Dribofuranózy (6,9 g; 13 mmol) a N,N'-dicyklohexylkarbodiimidu (6,6 g; 32 mmol) v zmesi toluénu (26 ml) a dimetylsulfoxidu (66 ml) . Reakčná zmes bola potom pri izbovej teplote miešaná 8 h, potom bola ochladená na 0 °C. Bol pridaný etylacetát (80 ml) a roztok kyseliny šťavelovej (1,8 g; 19 mmol) v metanole (10 ml) a táto zmes bola miešaná 15 h pri teplote miestnosti. Zrazenina bola filtrovaná a premytá zmesou hexánov a etylacetátu (1 : 1) . Filtrát bol premytý roztokom soli, nasýteným vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného, znovu roztokom soli, potom bol sušený nad síranom sodným, filtrovaný a filtrát bol odparený do sucha. Zvyšok bol spracovaný chromatograŕiou na silikagéli [etylacetát (25 %) v hexánoch] , ktorá poskytla 6,1 g (89 %) 50-(4,4¹-dimetoxytrityl)-4-C-formy1-2,3-0-izopropylidén-1-0metyl-B-D-ribofuranózy ako bielej tuhej látky.

Roztok peroxidu sodného (2,5 g; 22 mmol) v benzéne (24 ml) bol za miešania pri teplote miestnosti pridaný do suspenzie metylfosfóniumbromidu (8,8 g; 25 mmol) v éteri. Zmes bola miešaná 6 h pri teplote miestnosti a bol pridaný roztok 5-0(4,4'-dimetoxytrityl)-4-C-formy1-2,3-O-izopropylidén-1-0-metylβ-D-ribofuranózy v éteri (30 ml). Výsledná zmes bola miešaná 18 h pri teplote miestnosti, potom bola ochladená na 0 °C. Bol pridaný roztok soli (100 ml) , potom etylacetát (300 ml) . Organický extrakt bol premytý roztokom soli, sušený síranom sodným, filtrovaný a filtrát bol odparený do sucha. Zvyšok bol spracovaný chromatograŕiou na silikagéli [etylacetát (25 %) v hexánoch], ktorá poskytla 5,9 (99 %) požadovanej zlúčeniny ako bielej tuhej látky.

Príprava 5-0-benzoyl-4-C-etyl-1-0-metyl-β-D-ribofuranózy

Paládium na aktivovanom uhlí (10 % Pd, 50 % vody, 508 mg) bolo pridané do roztoku 5-0-(4,4'-dimetoxytrityl)- 2,3-0-metyl4-C-vinyl-β-D-ribofuranózy (5,0 g; 9,4 mmol) v metanole (254 bola bol bolo pretrepávaná 6 h za tlaku 344,7 mbar a potom filtrovaný a premytý metanolom. odparené a zvyšok bol odparený s prídavkom rozpustený v pyridíne (75 ml) a miešaný pri 0 10 mmol), reakčná zmes ml). Banka katalyzátor Rozpúšťadlo pyridínu a potom °C. Bol pridaný benzoylchlorid (1,2 ml;

bola miešaná 15 h pri teplote miestnosti a potom ochladená na 0 °C. Bol pridaný metanol (5 ml) a rozpúšťadlá boli odparené za zníženého tlaku. Bol pridaný etylacetát, hexán a roztok soli a organický extrakt bol premytý roztokom soli, sušený nad síranom sodným, filtrovaný a odparený do sucha. Zvyšok bol odparený s prídavkom toluénu a rozpustený pri -15 °C v roztoku kyseliny trif luóroctove j vo vode (90 %, ob j ./obj . , 57 ml). Reakčná zmes bola miešaná 2 h pri -10 °C, potom bolo rozpúšťadlo odparené za zníženého tlaku a nízkej teploty. Zvyšok bol odparený s prídavkom metanolu a vytvorila sa biela zrazenina. Tá bola odstránená filtráciou a filtrát, ktorý obsahoval požadovanú zlúčeninu, bol odparený do sucha a rozpustený v etylacetáte, hexáne a soli. Organický extrakt bol premytý nasýteným roztokom hydrogénuhličitanu sodného, potom roztokom soli, sušený nad síranom sodným, filtrovaný a filtrát bol odparený do sucha. Zvyšok bol spracovaný chromatografiou na silikagéli [etylacetát (30 %) v hexánoch] , ktorá poskytla 1,8 g (63 %, 3 kroky) požadovanej zlúčeniny vo forme oleja.

Príprava 1-O-acetyl-2,3,5-tri-O-benzoyl-4-C-etyl-β-D-ribofuranózy

Benzoylchlorid (1,5 ml; 13 mmol) bol za miešania pri 0 °C pridaný do roztoku 5-0-benzoyl-4-C-etyl-l-0-metyl-fé-D-ribofuranózy v pyridíne (41 ml) a reakčná zmes bola miešaná 15 h pri teplote miestnosti, potom bola ochladená na 0 °C. Bol pridaný metanol (5 ml) a rozpúšťadlá boli odparené za zníženého tlaku. Bol pridaný etylacetát, hexán a roztok soli a organický extrakt bol premytý 0,5 N roztokom kyseliny chlorovodíkovej, potom roztokom soli, ďalej bol sušený nad síranom sodným, filtrovaný a odparený do sucha. Zvyšok bol odparený s prídavkom toluénu a rozpustený v zmesi kyseliny octovej (14 ml) a acetánhydridu (1,5 ml). Pri 5 °C bola pridaná kyselina sírová (97 %, 165 ml) zriedená kyselinou octovou (1 ml) . Reakčná zmes bola 4 h miešaná pri teplote miestnosti a zriedená etylacetátom (50 ml) a roztokom soli (10 ml). Organický extrakt bol premytý roztokom soli (trikrát) , potom nasýtený vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného, premytý roztokom soli, sušený nad síranom sodným, filtrovaný a filtrát bol odparený do sucha. Zvyšok bol spracovaný chromatografiou na silikagéli [etylacetát (0 až 3 %) v dichlórmetáne] , ktorá poskytla 2,9 g (92 %) požadovanej zlúčeniny vo forme oleja (zmes anomérov b/a 2 : 1).

Príprava 4-amino-5-oxo-pyrido[2,3-d]pyrimidínu

Trimetylsilylchlorid (7,6 ml; 60 mmol) bol pridaný za miešania k suspenzii 2-amino-3-kyano-4-metoxy-pyridínu (Archíve der Pharmazie 1985, sodného (7,50 g; 50 zmes bola zahrievaná filtrovaná a premytá mierne hnedého prášku mmol) a jodidu (225 ml) . Výsledná h. Zrazenina bola

318, 481-486; 7,5 g;

mmol) v acetonitrile k refluxu počas 24 etylacetátom, bolo tak získaných 10,4 g (2-amino-3-kyano-4-oxo-pyridín). Tento prášok bol sušený za zníženého tlaku a suspendovaný v 2etoxyetanole (300 ml). Bol pridaný formamidínacetát (31,2 g; 300 mmol) a suspenzia bola zahrievaná k refluxu 2 dni a potom filtrovaná. Získaný sivý zvyšok bol rozpustený vo vriacej zmesi kyseliny octovej a vody (2 : 1) a bolo pridané živočíšne uhlie. Čierna suspenzia bola filtrovaná a filtrát bol odparený do sucha a bola tak získaná biela tuhá látka, ktorá bola suspendovaná v horúcom nasýtenom roztoku hydrogénuhličitanu sodného vo vode. Suspenzia bola filtrovaná a bolo získaných 2,0 g 4-amino-5-oxo-pyrido[2,3-d]pyrimidínu ako bielej tuhej látky.

Príprava 4-amino-5-oxo-8-(2,3,5-tri-0-benzoyl-4-C-metyl-β-Dribofuranozyl)pyrido [2,3-d]pyrimidínu

4-Amino-5-oxo-8-pyrido[2,3-d]pyridimín (0,23 g; 1,4 mmol) bol.suspendovaný v 1,2-dichlóretáne (20 ml) a zmes bola miešaná pri 55 °C. Bol pridaný BSA (0,87 ml; 3,5 mmol), reakčná zmes bola miešaná 90 minút za refluxu, potom ochladená na 40 °C. 10-acetyl-2,3,5-tri-0-benzoyl-4-C-metyl-E-D-ribofuranóza (0,60 g; 1,2 mmol) v 1,2-dichlóretáne (3 ml) a TMSOTf (0,42 ml; 2,3 mmol) boli pridané do číreho roztoku a zmes bola miešaná 18 h pri 100 °C. Zmes bola ochladená na teplotu miestnosti a bol pridaný nasýtený vodný roztok hydrogénuhličitanu sodného. Zmes bola zriedená etylacetátom (100 ml) a organický extrakt bol premytý roztokom soli, sušený nad síranom sodným, filtrovaný a filtrát bol odparený do sucha. Zvyšok bol spracovaný chromatografiou na silikagéli [acetón (15 až 25 %) v dichlórmetáne], ktorá poskytla 0,30 g (41 %) požadovanej zlúčeniny ako bielej tuhej látky a 0,14 g (19 %) 4-amino-5-oxo-

1-(2,3,5-tri-O-benzoyl-4-C-metyl-β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3d]pyrimidínu ako bielej tuhej látky. Podobne boli pripravené nasledujúce zlúčeniny: 4-amino-5-oxo-8-(2,3,5-tri-0-benzoyl-4C-benzoyloxymetyl-β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidín ako biela tuhá látka zo 4-amino-5-oxo-pyrido[2,3-d]pyrimidínu a 10-acetyl-2,3,5 - tri-0-benzoyl-4-C-benzoyloxymetyl-E-D-ribofuranózy; 4-amino-5-oxo-8-(2,3,5-tri-O-benzoyl-5(R,S)-C-etynyl-βD-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidín ako biela tuhá látka zo 4-amino-5-oxo-pyrido[2,3-d]pyrimidínu a 1-O-acetyl-2,3,5-tri-Obenzoyl-5(R,S)-C-etynyl-β-D-ribofuranózy;

-amino- 5 -oxo- 8 - (2,3,5-tri-O-benzoyl-β-L-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidín ako biela tuhá látka zo 4-amino-5-oxopyrido [2 , 3 -d] pyrimidínu a l-0-acetyl-2,3,5-tri-0-benzoyl-B-Lribofuranózy; 4-amino-5-oxo-8 -(2,3,5-tri-O-benzoyl-β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidín ako biela tuhá látka zo 4-amino5-oxo-pyrido[2,3-d]pyrimidínu a l-0-acetyl-2,3,5-tri-0-benzoylβ-D-ribofuranózy; 4-amino-5-oxo-8 -(2,3,5 - tri-O-benzoyl- 5(R)-Calyl-β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidín ako látka zo 4-amino-5-oxo-pyrido[2,3-d]pyrimidínu a

2,3,5-tri-O-benzoyl-5(R)-C-alyl-β-D-ribofuranózy;

biela tuhá

1-O-acetyl4-amino-5oxo-8-(2,3,5-tri-O-benzoyl-5(R)-C-metyl-β-D-ribofuranozyl)pyrido [2 , 3 -d] pyrimidín ako biela tuhá látka zo 4-amino-5-oxo pyrido[2,3-d]pyrimidínu a l-O-acetyl-2,3,5-tri-0-benzoyl-5(R)C-metyl-β-D-ribofuranózy; 4-amino-5-oxo-8 -(2,3,5 - tri-O-benzoyl4-C-etyl-β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidín ako biela tuhá látka zo 4-amino-5-oxo-pyrido[2,3-d]pyrimidínu a 1-0acetyl-2,3,5-tri-O-benzoyl-4-C-etyl-β-D-ribofuranózy; 4-amino5-OXO-8-(2,3,5-tri-0-benzoyl-5(R,S)-C-vinyl-S-D-ribofuranozyl) pyrido[2,3-d]pyrimidín ako biela tuhá látka zo 4-amino-5-oxopyrido[2,3-d]pyrimidínu a l-O-acetyl-2,3,5-tri-O-benzoyl5(R,S)-C-vinyl-β-D-ribofuranózy.

Príprava 4-amino-5-oxo-8-(4-C-hydroxymetyl-β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidínu

Roztok 4-amino-5-oxo-8 -(2,3,5-tri -(9-benzoyl-4-C-benzoyloxymetyl-β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidínu (0,82 g; 1,1 mmol) v metanolovom amoniaku (nasýtené pri O °C) bol miešaný 15 h pri 25 °C v uzavretej banke. Rozpúšťadlá boli odparené a zvyšok bol spracovaný chromatografiou na silikagéli [metanol (30 %) v dichlórmetáne], ktorá poskytla 0,36 g požadovanej zlúčeniny ako bielej tuhej látky. Podobne boli pripravené nasledujúce zlúčeniny: 4-amino-5-oxo-8-(5(R)-C-metyl-B-Dribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidín zo 4-amino-5-oxo-8-(2,3,5tri-0-benzoyl-5(R)-C-metyl-β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidínu; 4-amino-5-oxo-8-(5(R)-C-alyl-β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidín zo 4-amino-5-oxo-8-(2,3,5 - tri-O-benzoyl-5(R)C-alyl-β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidínu; 4-amino-5 oxo-8-(5(R,S)-C-etynyl-β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidín zo 4-amino-5-oxo-8 -(2,3,5 - tri-O-benzoyl- 5(R,S)-C-etynyl-β-ϋ32 ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidínu; 4-amino-5-oxo-8-(5(R,S) C-vinyl-β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidín zo 4-amino-5 oxo-8-(2,3,5 - tri-O-benzoyl- 5(R,S)-C-vinyl-β-D-ribofuranozyl)py rido[2,3-d]pyrimidínu; 4-amino-5-oxo-8 -(β-D-ribofuranozyl)py rido[2,3-d]pyrimidín zo 4-amino-5-oxo-8-(2,3,5 - tri-O-benzoyl-β D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidínu; 4-amino-5-oxo-8 -(β-L ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidín zo 4-amino-5-oxo-8-(2,3,5 tri-O-benzoyl-fi-L-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidínu; 4-ami no-5-oxo-8 -(4 -C-metyl-β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidín zo 4-amino-5-oxo-8-(2,3,5-tri-O-benzoyl-4-C-metyl-β-D-ribofuranozyl) pyrido [2,3-d] pyrimidínu; 4 - amino-5-oxo-8- (4-C-etyl-β-Dribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidín zo 4-amino-5-oxo-8-(2,3,5tri-O-benzoyl-4-C-etyl-β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidínu .

Príprava 4-amino-5-oxo-8-(5(R, S)-C-etyl-β-D-ribofuranozyl)pyrido [2 , 3 -d] pyrimidínu

Paládium na aktivovanom uhlí (10 % Pd, 200 mg) bolo pridané k 4-amino-5-oxo-8-(5-C-etynyl-fi-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidínu (0,14 g; 0,45 mmol) v metanole (50 ml).

Banka bola pretrepávaná 2 h pod tlakom 206,8 mbar vodíka, potom bol filtrovaný katalyzátor a premytý metanolom. Rozpúšťadlá boli odparené a zvyšok bol spracovaný chromatografiou na silikagéli [metanol (10 %) v dichlórmetáne], ktorá poskytla požadovanú zlúčeninu ako bielu tuhú látku. Podobne boli pripravené nasledujúce zlúčeniny: 4-amino-5-oxo-8-(5(R)-C propyl-β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidín zo 4-amino-5oxo-8-(5(R)-C-alyl-β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidínu.

Príprava 4-amíno-5-oxo-8-(2-deoxy-β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3d]pyrimidínu

Reakčná zmes 4-amino-5-oxo-8-(S-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidínu (1,8 g; 6,20 mmol) a 1,3-dichlór-1,1,3,3 tetraizopropyldisiloxanu (2,15 ml; 6,73 mmol) v bezvodom pyridíne (25 ml) bola miešaná 20 h pri teplote miestnosti a potom ochladená ľadom. Bola pridaná voda (0,5 ml) a táto zmes bola miešaná 30 minút pri teplote miestnosti a koncentrovaná. Zvyšok bo rozpustený v etylacetáte, premytý zriedeným hydrogénuhličitanom sodným, sušený nad síranom sodným ma koncentrovaný. Chromatografia na silikagéli (EtOAc/hexány 3 :

2) poskytla 4-amino-5-oxo-8 - [3,5-0-(1,1,3,3-tetraizopropyldisiloxy)-β-D-ribofuranozyl)]pyrido[2,3-d]pyrimidín.

K roztoku 4-amino-5-oxo-8-[3,5-0-(1,1,3,3-tetraizopropyldisiloxy)-β-D-ribofuranozyl)]pyrido[2,3-d]pyrimidínu (650 mg; 1,21 mmol) a DMAP (295 mg; 2,42 mmól) v acetonitrile (10 ml) bol pridaný fenyltioformiát (185 ml; 1,33 mmol) . Zmes bola miešaná 2 h pri teplote miestnosti a koncentrovaná do sucha. Zvyšok bol rozpustený v chloroforme, premytý vodou, sušený (Na2SO₄) a koncentrovaný. Zvyšok bol sušený vo vákuu 30 minút a potom bol rozpustený v toluéne (10 ml) . Bol pridaný 1,1'azobis(cyklohexánkarbonitril) (74 mg; 0,30 mmol) a výsledný roztok bol prebublávaný 30 minút argónom. Bol pridaný tris(trimetylsilyl)silan (0,56 ml; 1,82 mmol) a výsledná zmes bola 2 h miešaná pri 80 °C a potom pri 150 °C cez noc. Rozpúšťadlo bolo odparené a zvyšok bol rozpustený v THF (5 ml). Bol pridaný TBAF (1,0 M v THF; 2,5 ml) a výsledný roztok sa nechal stáť 2 h pri teplote miestnosti a bol koncentrovaný. Chromatografia na silikagéli (10 % MeOH v CH2CI2) poskytla 240 mg požadovanej zlúčeniny.

Pokusy in vitro/in vivo

Nasledujúce pokusy sa uskutočnili, pokiaľ nie je uvedené inak, so 4-amino-5-oxo-8-(β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidínom.

Stanovenie EC5Q

Rakovinové bunky sa inkubovali so 4-amino-5-oxo-8-(β-Dribofuranozyl ) pyrido [2 , 3 -d] pyrimidínom pri rôznych koncentráciách počas najmenej 24 h a bolo stanovené EC5Q. Tabuľka'1 ukazuje in vitro aktivitu 4-amino-5-oxo-8-(β-D-ribofuranozyl )pyrido[2,3-d]pyrimidínu v koncentráciách udaných jednotkou nM.

Tabuľka 1

Typ	Bunkové rady	ECjo [nM]
Prsník	MCF 7, NCI/ADR-RES, MDA-MB-435, BT-549, T-47D	18
Prostata	PC-3, DU-145	19
Oblička	786-0, A498, ACHN. CAKI-1, RXF 393, UO-31	44
Vaječník	IGROV1, OVCAR-3, OVCAR-4, OVCAR-5, SK-OV-3	21
Melanóm	LOX IM VI, MALME-3M, M14, SK-MEL-2, SK-MEL- 28, ACC-257, UACC-62	30
CNS	SF-268, SF-295, SF-539, SNB-19, SNB-75, U251	125
Črevo	SW-620, KM 12, HT29, HCT-15, CHCT-116. HCC-2998, COLO-205	16
Pľúca	NCI-H522, NCI-H460, NCI-H322M, NCI-H23, HOP-92, HOP-62, EKVX, A549	68
Leukémia’	SR, RPMI 8226, MOLT-4, K-562, HL-60, CCRF-CEM	34
Pečeň	PLC/PRF5, Hep3B, Huh7	288
Pankreas	PaCa-2, PANC-1	188

Relatívne vysoká účinnosť zlúčenín podľa vynálezu, najmä potom 4-amino-5-οχο-δ- (β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidí nu, sa ďalej odrazila v sériách pokusov, v ktorých bola porovnaná cytotoxicita a inhibícia proliferácie rôznych radov rakovinových buniek s komerčne dostupnými cytostatikami. Výsledky pokusov sú zhrnuté na obr. 1 a 2.

Antiklonogénna aktivita zlúčenín podľa vynálezu

Na určenie antiklonogénnej aktivity zlúčenín podľa vynálezu vo rôznych rakovinových bunkách sa uskutočnilo niekoľko pokusov. Výsledky týchto pokusov sú ukázané na obr. 3, jasne ukazujú, že zlúčeniny podľa vynálezu vykazujú značnú antiklonogénnu aktivitu, najmä u melanómu B16 a buniek 140, bunky u leukémie (K562, M) a črevných buniek HT-29. Opäť bol ako reprezentatívna zlúčenina použitý 4-amino-5-oxo-8-(β-D-ribofuranozyl)pyrido [2,3-d]pyrimidín a porovnaný s Ecydom a Gemzarom.

Indukcia apoptózy

Na určenie toho, akým spôsobom interagujú zlúčeniny podľa vynálezu s rakovinovými bunkami, boli inkubované bunky NB4 (leukémia) a prostatické bunky 81 (prostatické rakovinové bunky) so 4-amino-5-oxo-8 -(β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3 I

d]pyrimidínom, Ecydom a Gemzarom a apoptóza bola monitorovaná metódou histón+-DNA ELISA. Výsledky ukazujú obrázky 4A a 4B a dokazujú, že zlúčeniny podľa vynálezu indukujú apoptózu v závislosti na spôsobe dávkovania.

Inhibícia syntézy RNA

Syntéza RNA bola monitorovaná na bunkách K562 s použitím začleneného H³-uridínu a následne bol uskutočnený všeobecný postup opísaný nižšie. Obr.. 5 ukazuje inhibíciu syntézy RNA pomocou príkladnej zlúčeniny podľa vynálezu (tu je to 4-amino5-oxo-8 -(β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidín) počas rôznych časových periód s rôznymi koncentráciami.

Inhibícia RNA polymerázy I, II a III

Na preskúmanie ďalšieho vplyvu zlúčeniny podľa vynálezu (tu je to 4-amino-5-oxo-8-(β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3d] pyrimidín) na syntézu RNY závislú na RNA polymeráze I, II a III boli uskutočnené ďalšie pokusy. Výsledky týchto pokusov ukazujú obr. 6 a 7 a tie dokazujú, že zlúčeniny podľa vynálezu inhibujú tvorbu 28S a 18S rRNA, neinhibujú však významne RNA polymerázu III. Pokusy ďalej ukazujú, že zlúčeniny podľa vynálezu inhibujú syntézu RNA závislú na RNA polymeráze II v závislosti na použitej koncentrácii.

MEK-ERK fosforylácia

V poslednom čase bolo preukázané (Wang a kol., JBC 275: 39435-43 (2000); Pavlovic a kol., Eur. Cytokine Netw 2: 267-74 (2000), že apoptózu je možné indukovať cestou značenej MEK-ERK transdukcie. Na výskum možnosti aktivácie značenej MEK-ERK transdukcie zlúčeninami podľa vynálezu bol uskutočnený pokus. Obr. 8 je autorádiograf, ktorý ukazuje fosforyláciu MEK a ERK (avšak nie Raf) zlúčeninami podľa vynálezu (reprezentovaných 4amino-5-oxo-8 -(β-D-ribofuranozyl)pyrido[2,3-d]pyrimidínom) v leukemických NB4 bunkách. Tento a ďalšie pokusy dokazujú, že zlúčeniny podľa vynálezu zvyšujú fosforyláciu MEK (v porovnaní s prípravkami Ecyd a Gemzar), nezvyšujú však fosforyláciu Raf. Z toho vyplýva, že zlúčeniny podľa vynálezu indukujú apoptózu aktiváciou MEK (tu je možné zrušiť inhibítormi MEK-ERK cesty). Metabolity zlúčenín podľa vynálezu

Množstvo pokusov (dáta nie sú uvedené) dokazuje, že zlúčeniny podľa vynálezu sú v bunke (nádorovej) fosforylované a že produkty tejto fosforylácie zahŕňajú mono, di a trifosforylované formy (detegovateľné napríklad LC-MS). Ďalej je uvažované, že metabolity majú významnú (alebo aj zvýšenú) biologickú aktivitu.

Boli teda opísané presné uskutočnenia a použitie pyrido [2,3-d] pyrimidínových a pyrimido [4,5-d] pyrimidínových nukleotidov. Odborníkovi by však malo byť jasné, že je možných oveľa viac modifikácií okrem už opísaných a vyplývajúcich z tu opísaných princípov. Predmet vynálezu nie je teda obmedzený len na podstatu vyplývajúcu z nárokov. Navyše pri interpretácii opisu a nárokov by mali byť všetky termíny interpretované čo najširším spôsobom v súlade s kontextom. Najmä termíny obsahuje a obsahujúci by mali byť interpretované ako výrazy odkazujúce na prvky, zložky alebo kroky v obvyklom postupe ,a udávajúce, že tieto prvky, zložky alebo kroky sú prítomné alebo využité alebo zviazané s ďalšími prvkami, zložkami alebo krokmi, ktoré nie sú výslovne uvedené.

Priemyselná využiteľnosť

Nukleozidové analógy podľa vynálezu sú využiteľné pri výrobe liečiv určených predovšetkým na liečbu neoplastických ochorení.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Nukleozidový analóg všeobecného vzorca (O.

kde Ä je O, S, CH₂; R², R'² a skupiny, ktorá obsahuje H, F, OH, je nízkomolekulárny alkyl, nezávisle

N₃, CONH₂ vybrané zo a R, kde R alkenyl,

NH₂, CN, nízkomolekulárny nízkomolekulárny alkinyl alebo nízkomolekulárny acyl, a výhodne obsahuje najmenej jeden heteroatóm a funkčnú skupinu; alebo R²a R'² súčasne, alebo R³ a R'³ súčasne sú vybrané zo skupiny = CH₂, =CHR'', =CR''², =NR'', kde R'' je H, F, OH,

CONH2, nízkomolekulárny alkyl, nízkomolekulárny nízkomolekulárny alkinyl alebo nízkomolekulárny acyl; ¹ sú nezávisle vybrané zo skupiny obsahujúcej H, nízkomolekulárny alkenyl, nízkomolekulárny alkinyl alebo obsahuje najmenej je H, OH,

P(0)(OR''')₂, súčasne, obsahujúcej CN, N₃, alkenyl, R⁴ a R⁵nízkomolekulárny nízkomolekulárny arylalkyl funkčnú 0P(0)(OR¹skupina; podľa vzorcov vybrané alkyl, alkenyl, a výhodne skupinu;

’ ’ ) 2 a B

R⁵ alebo je vybraná zo skupiny

III, IV a V:

jeden

OP(O)(OH)2, kde R' ¹ ' je heterocyklických alkinyl heteroatóm a

P (O) (OH)₂, chrániaca radikálov kde X je

H, NH₂ vzorcoch II a IV

I !

CHM alebo OH; Y je H, a Z³ vo vzorcoch III a V je O, S, NR' alebo CM²; Z¹ vo vzorcoch III a V a Z³ vo vzorcoch II N, CH alebo CM; Z² je N, CH alebo CM; M je F, C1, Br, NH2, CN, COOR'', C(=NH)NH2, nízkomolekulárny a IV je

OH, SH, alkyl, nízkomolekulárny alkenyl, ní zkomolekulárny alkinyl, arylalkyl alebo aryl; a kde cukor v nukleotide má D alebo L konfiguráciu.

2 . Nukleozidový analóg podľa nároku 1, kde A je 0, B je heterocyklický radikál všeobecného vzorca II. 3 . Nukleozidový analóg podľa nároku 2, kde X je NH₂, Z¹ je 0 a Z² a Z³ sú CH. 4 . Nukleozidový analóg podľa nároku 3, kde R⁴ a R^5, sú atómy

vodíka a R⁵ je OH.
5. Nukleozidový analóg podľa nároku 1 všeobecného vzorca VI

0 II NH, I ² Af n 11 .J H<nr N VI. χ HO OH 6. Proliečivo, vyznačujúce sa tým, že obsahuje nukleozidový

analóg podľa nároku 5.
7. Proliečivo podľa nároku 6, vyznačujúce sa tým, že obsahuje fosfát alebo fosfonát kovalentne viazaný k atómu C5 ribózy.
8. Proliečivo podľa nároku 6, vyznačujúce sa tým, že obsahuje častĹ, ktorá je kovalentne viazaná najmenej jednou hydroxylovou skupinou ribózy a ktorá je odštepená na najmenej jednej hydroxylovej skupine v cieľovej bunke.
9. Proliečivo podľa nároku 6, vyznačujúce sa tým, že obsahuje častĹ, ktorá je kovalentne viazaná aminoskupinou bázy a ktorá je odštepená na aminoskupine v cieľovej bunke.
10. Spôsob inhibície rastu neoplastickej bunky, vyznačujúci sa tým, že sa získa zlúčenina podľa nároku 1 a podá sa do bunky v dávke účinnej na inhibíciu rastu bunky.
11. Spôsob podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že A je O a B je heterocyklický radikál podľa vzorca II.

12. Spôsob podľa nároku 11, vyznačujúci sa tým, že X je NH2, Z¹ je 0 a Z² a Z³ sú CH. i 13. Spôsob podľa nároku 12, 1 vyznačujúci sa tým, že R⁴ a R^5, sú atómy vodíka a R⁵ je OH. 14. Spôsob podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že zlúčenina má

štruktúru všeobecného vzorca VI
15. Spôsob podľa nároku 14, vyznačujúci sa tým, že zlúčenina obsahuje fosfát alebo fosfonát kovalentne viazaný k atómu C5 ribózy.
16. Spôsob podľa nároku 14, vyznačujúci sa tým, že zlúčenina obsahuje časť, ktorá je kovalentne viazaná najmenej jednou hydroxylovou skupinou ribózy a ktorá sa odštepí na najmenej jednej hydroxylovej skupine v cieľovej bunke.
17. Spôsob podľa nároku 14, vyznačujúci sa tým, že zlúčenina obsahuje časť, ktorá je kovalentne viazaná aminoskupinou bázy a ktorá sa odštepí na aminoskupine v cieľovej bunke.
18. Spôsob podľa nároku 14, vyznačujúci sa tým, že neoplastická bunka, je vybraná zo skupiny, ktorá obsahuje rakovinovú črevnú bunku, rakovinovú prsníkovú bunku, melanómovú bunku, gliomovú bunku a prostátickú rakovinovú bunku.
19. Spôsob podľa nároku 14, vyznačujúci sa tým, že inhibícia rastu zahŕňa apoptózu.
20. Spôsob podľa nároku 19, vyznačujúci sa tým, že apoptóza bunky sa spustí aspoň sčasti fosforyláciou MEK.
21. Spôsob podľa nároku 14, vyznačujúci sa tým, že inhibícia rastu bunky zahŕňa najmenej jednu polymerázu zo skupiny, ktorá obsahuje RNA polymerázu I, RNA polymerázu II a RNA polymerázu 111'.