SK9352001A3

SK9352001A3 - Vehicle rearview system with electrochrome mirror

Info

Publication number: SK9352001A3
Application number: SK935-2001A
Authority: SK
Inventors: Jurgen A Heinz
Original assignee: Magna Reflex Holding Gmbh
Priority date: 1998-12-29
Filing date: 1999-12-23
Publication date: 2002-02-05
Also published as: EP1144220A2; EP1144220B1; ATE222190T1; KR20010086041A; DE19860941A1; AU2539200A; ES2181500T3; PL350434A1; MXPA01006654A; WO2000038950A2; CZ20011868A3; WO2000038950A3; DE59902384D1; JP2002533257A; BR9916657A; CA2356847A1

Description

Systém spätného videnia s elektrochromickým zrkadlom pre vozidlá

Oblasť techniky

Vynález sa týka systému spätného videnia pre vozidlá. Vynález sa týka zvlášť systému spätného videnia pre vozidlá podľa predvýznakovej časti patentového nároku 1.

Doterajší stav techniky

Sú známe systémy spätného videnia pre vozidlá, v ktorých je aspoň jedno spätné zrkadlo vybavené elektrochromickým zrkadlom a ktoré ďalej zahrnujú riadiace zariadenie a elektrickú sústavu vozidla. Riadiace zariadenie je pripojené k elektrickej sústave vozidla, z ktorej čerpá energiu pre vlastnú prevádzku, á k elektrochromickému zrkadlu, ktorého odrazové vlastnosti riadi riadiacim napätím, ktoré je závislé od intenzity dopadajúceho svetla. Nastavovanie elektrochromického zrkadla na požadovanú úroveň odrazovosti alebo priepustnosti sa uskutočňuje jednosmerným riadiacim napätím, ktoré generuje riadiace zariadenie na základe informácie od svetelných senzorov. Riadiace napätie sa mení v rozmedzí 0 V až asi 1,2 V. Hlavné časti riadiaceho zariadenia sú väčšinou vstavané do krytu spätného zrkadla v interiéri vozidla (vnútorné zrkadlo). Býva pravidlom, že elektrochromickým zrkadlom sú osadené všetky zrkadlá na vozidle, t.j. vnútorné zrkadlo a spätné zrkadlá umiestnené mimo vozidla (vonkajšie zrkadla). Nízke riadiace napätie sa používa pre zhodné nastavenie vnútorného a vonkajších zrkadiel.

Jednako však, problémy vznikajú zo skutočnosti, že elektrický systém normálnych osobných automobilov pracuje s napätím obvykle medzi 9 a 16 V (obvykle s menovitým napätím 12 V), zatiaľ čo maximálna úroveň riadiaceho napätia je napríklad len 1,2 V. Pretože normálny prúdový odber elektrochromického zrkadla je okolo 300 mA, znamená to, že asi 4 W elektrickej energie sa musia bez úžitku premeniť na teplo. V zariadeniach podľa doterajšieho stavu techniky

··	··	··	··
•	•	• ·	• ·	•	•	• · ·
• ·	•	•	•	··		• ·
• ·	• ·	• ·	•	• ·	• ·
•	•	•	•	•	•	•	• ·
··	····	··	··		·· ·

sa táto premena uskutočňuje vo výkonovom tranzistore, ktorý je vstavaný do tesného krytu vnútorného zrkadla. Na chladenie tranzistora sa používa hliníkový chladič.

S pokračujúcou miniaturizáciou súčiastok a obvodov sa odvádzanie tepla ukazuje byť značne problematické. Pri súčasnom stave techniky nie je problémom integrovať všetky súčiastky a obvody na ovládanie elektrochromického zrkadla do jediného výkonového polovodičového integrovaného obvodu (výkonový 10). Výkonový 10 by však musel byť schopný odvádzať vyššie uvedené 4 W stratového tepla do okolia tak, aby teplota vlastného čipu nepresiahla kritickú teplotu okolo 125 °C. To by vyžadovalo, okrem nákladného vlastného puzdra výkonového 10, dostatočný objem dostatočne chladného vzduchu, ktorý by 10 obklopoval. To ale naráža na obmedzené rozmery krytu vnútorného zrkadla a navyše ide taká požiadavka priamo proti zamýšľanej miniaturizácii zariadenia. U vonkajších zrkadiel môže byť riešenie ešte obťažnejšie: nielen že dostupný priestor býva menší než u zrkadla vnútorného, ale navyše je potrebné počítať aj s možným ohrevom krytu vonkajšieho zrkadla napríklad slnečným žiarením v letných dňoch.

Cieľom vynálezu je poskytnúť systém spätného videnia pre vozidlá, v ktorom bude možné integrovať riadiace zariadenie do malého priestoru, pričom ale rozptyl tepla nebude zhoršovať činnosť riadiaceho elektronického systému.

Podstata vynálezu

Uvedený cieľ vynálezu sa dosiahne systémom spätného videnia pre vozidlá so znakmi podľa predvýznakovej časti hlavného patentového nároku v spojení so znakmi podľa časti význakovej hlavného patentového nároku.

Podľa vynálezu je riadiace zariadenie osadené plošným vyhrievacím odporom (vyhrievacím rezistorom), v ktorom sa nadbytočná elektrická energia mení na teplo, ktoré sa odvádza mimo riadiacej elektroniky tak, aby ju nepriaznivo ·· ·· ·· • · · · · · · • · ·· · · • · · · · · · • · · · · · ·· ·· • · · · • · · • · · · • · · ·· ···· neovplyvňovalo. Teplo vznikajúce v plošnom vyhrievacom odpore možno zaviesť do miesta, kde môže byť užitočné, napríklad na povrch zrkadla.

Ďalšie výhodné uskutočnenia vynálezu sú rozvedené v závislých patentových nárokoch.

Vo výhodnom uskutočnení vynálezu sa vyhrievací odpor nanesie v podobe povlaku na nosný materiál, napríklad na neodrazovú zadnú stranu spätného zrkadla. Nosný materiál môže mať podobu pružnej fólie alebo plochého elektrického vodiča. Povlak možno naniesť na množstvo najrôznejších plochých materiálov. Vznikajúce teplo neovplyvňuje činnosť riadiacej elektroniky a možno ho navyše výhodne využiť, napríklad na zabránenie zahmlievania a/alebo zamŕzania predmetov.

Vo zvlášť výhodnom uskutočnení má vyhrievací odpor tvar vodiča uloženého meandrovite na nosný materiál, prednostne plastovú fóliu. Na rovnakú plastovú fóliu možno uchytiť ďalší meandrovite tvarovaný vyhrievací systém skla zrkadla. Oba odpory môžu ležať vedľa seba alebo sa môžu prekrývať. Fólia môže byť vybavená po oboch stranách obojstranne lepiacou páskou a prilepená jednou stranou k zadnej strane zrkadla a druhou stranou k nosnej doske zrkadla. Popri dobrom vedení tepla do zrkadla, ktoré sa má vyhrievať, je toto uskutočnenie výhodné aj z hľadiska ľahkého a lacného spojenia zrkadla s nosnou doskou.

V ďalšom výhodnom uskutočnení vynálezu má riadiace zariadenie jednotku pre moduláciu (PWM - pulse width modulation) riadiaceho signálu šírkou pulzov na úrovni, ktorá je výhodne úrovňou napätia elektrickej sústavy vozidla. Jednotka pre šírkovú moduláciu je spojená s prevodníkom, ktorý prislúcha riadiacej jednotke a prevádza šírkovo modulovaný signál do analógového riadiaceho napätia. V prípade, že je úroveň signálu zhodná s úrovňou napätia elektrickej sústavy vozidla, je výhodné viesť signál generovaný v generátore signálu, ktorý sa nachádza v kryte vnútorného zrkadla, do vonkajších zrkadiel. Prevodník podľa vynálezu sa umiestni do vonkajšieho zrkadla, kde vo vyhrievacom odpore podľa vynálezu prebehne prevod pulzne modulovaného signálu s napätím vozidla do nízkeho analógového riadiaceho napätia. Ušetrí sa tým uzemňujúci vodič ťahaný

··	··	··	··		··	•
• ·	• ·	• ·	•	•	• ·	··
* ·	•	• ·	··		• ·	•
• ·	•	• · ·	•	• ·	• ·	•
• ·	•	• ·	•	•	• ·	•
··	····	··	··		··	··

medzi vnútorným a vonkajšími zrkadlami, ktorý je v doterajšom stave techniky nevyhnutný na vyrovnanie rozdielu potenciálov medzi interiérom a vonkajškom vozidla. Vo výhodnom uskutočnení vynálezu, kedy sa signál do vonkajších zrkadiel privádza na úrovni napätia (okolo 12 V) elektrickej sústavy vozidla, sú rozdiely oproti uskutočneniam podľa doterajšieho stavu techniky pracujúcim s nízkymi úrovňami signálu (okolo 1,2 V), v potenciáloch prakticky nevýznamné.

Ďalšie výhodné uskutočnenia vynálezu sú opísané v zostávajúcich závislých nárokoch.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je ďalej podrobne opísaný s odkazmi na priložené výkresy, na ktorých:

Na obr. 1 je vyhrievací odpor podľa vynálezu umiestnený na zadnej strane elektrochromického zrkadla;

Na obr. 2 je rez vonkajším zrkadlom podľa vynálezu;

Na obr. 3 je bloková schéma systému spätného videnia podľa vynálezu;

Na obr. 4a a 4b sú dva možné spôsoby zapojenia vyhrievacieho odporu podľa vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr. 1 je zobrazený zrážací odpor na odvádzanie tepla, vyhrievací odpor 3. podľa vynálezu. Odpor má tvar meandrovite vinutého vodiča upevneného k neodrazovej zadnej strane 2a elektrochromického zrkadla 2 spätného zrkadla. Na zadnú stranu 2a zrkadla sa odpor môže naniesť napríklad pomocou plazmového oblúku ako kovový povlak, tlačením pomocou odporovej pasty (pasta sa nanesie na miesto budúceho odporu) alebo galvanickým pokovovaním. Vyhrievací odpor

··	··	• ·	··	··
• ·	• ·	•	•	• ·	• · ·
v	•	•	•	•	··	• ·
• ·	•	• ·	•	•	•	• · ·
•	•	•	• ·	•	•	• ·
··	····	··	··	·· ·

(t.j. povlak) môže byť medený, strieborný alebo hliníkový. Vo všetkých prípadoch sa tvar vyhrievacieho odporu 1 skladá z čiar alebo pásikov a napätie sa v odpore znižuje medzi elektrickými svorkami 3a a 3b. ktoré predstavujú začiatok a koniec vyhrievacieho odporu 3.

Obdobným spôsobom sa k zadnej strane 2a elektrochromického zrkadla 2 pripevní vyhrievací systém 6 zrkadla. Vyhrievací systém 6 taktiež ohrieva zrkadlo 2. Systém 6 môže mať taktiež tvar meandru. Je výhodné, aby trasa vedenia vyhrievacieho systému 6 doplňovala trasu vedenia vyhrievacieho odporu 3 tak, ako je ukázané na obr. 1.

Nie je úplne nevyhnutné, aby vyhrievací odpor 3 priliehal priamo k elektrochromickému zrkadlu 2. Je síce výhodné využiť stratové teplo odporu na vyhrievanie zrkadla, bráni sa tak jeho zahmlievaniu a zamŕzaniu, ale sú možné aj iné usporiadania. Je napríklad možné naniesť vyhrievací odpor 3. na fóliu plošných obvodov (flex alebo FPC prívodné vedenia). Tieto prívodné vedenia môžu napríklad zaisťovať elektrické spojenie medzi riadiacim zariadením a elektrochromickým zrkadlom alebo spojovať jednotlivé prvky riadiaceho zariadenia (viď obr. 3).

Na obr. 2 je rez vonkajším spätným zrkadlom podľa vynálezu, alebo jednotkou vonkajšieho zrkadla 5. Táto má elektrochromické zrkadlo 2, ktoré je spôsobom, ktorý nie je podrobnejšie ukázaný, elektricky spojené s riadiacim zariadením. Riadiace zariadenie alebo jeho časti (viď obr. 3) môžu byť uložené v kryte 9 jednotky vonkajšieho zrkadla 5 (na obr. 2 je zobrazený iba vyhrievací odpor 3 prislúchajúci riadiacemu zariadeniu, nachádzajúci sa vo vnútri krytu 9).

Kryt 9 je ramenom 19 spojený s karosériou 18 vozidla. Nastavovací mechanizmus 8, ktorý sa nachádza vo vnútri krytu 9, nesie nosnú dosku 7. Na tú stranu nosnej dosky 7, ktorá je odvrátená od nastavovacieho mechanizmu 8, je upevnený vyhrievací odpor 3. podľa vynálezu. Vyhrievací odpor je svorkami 3a a

3b spojený s ďalšími nezobrazenými prvkami riadiaceho zariadenia. Elektrochromické zrkadlo 2 nadväzuje na tú stranu vyhrievacieho odporu 3., ktorá je vzdialená od nosnej dosky 7. Upevnenie vyhrievacieho odporu 3. medzi nosnú ·· ·· • ·

9

99

9999 dosku 7 a elektrochromitké zrkadlo 2 možno uskutočniť rôznymi spôsobmi. Vyhrievací odpor 3 sa napríklad môže naniesť na zadnú stranu 2a zrkadla vo forme kovového povlaku.

Inou možnosťou je vyhotoviť vyhrievací odpor 3 ako fóliový kompozit. Odporový prvok, ktorý vedie medzi kontaktmi 3a a 3b. sa uzavrie medzi dve fólie. Vzniknutý kompozit presného tvaru sa potom môže pripevniť, napríklad pružnými príchytkami, k zadnej strane 2a elektrochromického zrkadla. V inom uskutočnení môžu byť vonkajšie strany oboch fólií samolepiace. V takom prípade vyhrievací odpor 3 vlastne zaisťuje pevné spojenie zrkadla 2 a nosnej dosky 7 (alternatívou k samolepiacej fólii je použitie obojstrannej lepiacej pásky na oboch vonkajších stranách kompozitu - výsledok je zrejme ten istý).

Medzi nosnú dosku 7 a zrkadlo 2 je samozrejme možné uložiť aj ďalšie prvky riadiaceho zariadenia, napr. integrovaný obvod. Taký integrovaný obvod sa môže naniesť priamo na zadnú stranu 2a zrkadla 2 alebo na fóliu technikou povrchovej montáže (SMD) alebo integrácie do dosky (chip on board). Integrovaný obvod sa môže tiež uzavrieť do fóliového kompozitu vyššie opísaným spôsobom. Ako fólie sa výhodne použijú teplu odolné materiály.

Ďalšie prvky riadiaceho zariadenia, ako je napríklad digitálno-analógový prevodník, možno taktiež uložiť v kryte 9 jednotky vonkajšieho zrkadla 5, napríklad dovnútra nastavovacieho mechanizmu 8.

Vyššie opísané uskutočnenia podľa obr. 1 a 2 sa vzťahovali k vonkajšiemu zrkadlu, možno ich však rovnako dobre použiť aj pre zrkadlo vnútorné.

Na obr. 3 je schematicky znázornený systém spätného videnia vozidla. Systém zahrnuje dve jednotky spätných zrkadiel - jednotku vnútorného zrkadla 4 a jednotku vonkajšieho zrkadla 5. Elektrická sústava vozidla (nie je zobrazená) zaisťuje jednosmerné napájanie s nominálnym napätím 12 V. Napätie sa však podľa typu vozidla môže pohybovať medzi 5 V a 24 V. Riadiaca jednotka je pripojená k napájacej sústave vozidla. Jednotka vonkajšieho zrkadla 5 má jedno alebo dve eíektrochromické zrkadlá (na každej strane vozidla jedno), jednotka vnútorného zrkadla 4 má jedno elektrochromické zrkadlo.

··	··	··		··	··
• ·	• ·	• ·	•	•	• ·	•
• ·	•	• ·		··	• ·
• ·	• ·	• ·	•	•	• · ·
• ·	•	• ·	•	•	e ·
··	····	··		··	··	•

Senzor 10 oslnenia, ktorý je upevnený k vnútornému zrkadlu a orientovaný do smeru odrazu elektrochromického zrkadla (t.j. smerom dozadu), meria intenzitu dopadajúceho svetla prichádzajúceho zozadu vozidla (napríklad od iných vozidiel idúcich za vozidlom, v ktorom je zariadenie podľa vynálezu inštalované). Senzor 11 denného svetla, ktorý je orientovaný dopredu alebo do strán, určuje intenzitu ďalšieho svetla. Senzory 10 a 11 sú spojené so spracovacou jednotkou 20 riadiaceho zariadenia na prenos dát. Podľa hodnôt zistených senzormi spracovacia jednotka 20 vypočíta hodnotu oslnenia, ktorá sa prevedie na analógový riadiaci signál.

Analógový riadiaci signál sa potom vedie do tranzistora (viď vstup 17a tranzistora O na obr. 4a a 4b). Obvod podľa obr. 4a a 4b. ktorý bude podrobnejšie vysvetlený ďalej, generuje jednosmerné napätie v rozmedzí 0 a 1,5 V zodpovedajúce intenzite oslnenia, ktoré sa potom vedie do elektrochromického zrkadla

2. V závislosti od tohto napätia sa odrazové vlastnosti elektrochromického zrkadla 2 menia známym spôsobom. Analógový signál 21 má napätie napríklad medzi 0 a 1,5 V, avšak v závislosti od konkrétneho uskutočnenia môže byť aj vyššie, napríklad medzi 0 a 2,5 V.

Popri riadení odrazových vlastností vnútorného zrkadla riadi spracovacia jednotka 20 tiež odrazové vlastnosti najmenej jedného elektrochromického zrkadla 2 jednotky vonkajšieho zrkadla 5. Spracovacia jednotka 20 prenáša analógový signál, ako bol napríklad privedený k elektrochromickému zrkadlu 2 jednotky vnútorného zrkadla 4, k elektrochromickému zrkadlu 2 jednotky vonkajšieho zrkadla 5. Tento signál sa môže napríklad viesť priamo. Iný možný spôsob prenosu je ukázaný na obr. 3.

Touto inou možnosťou je digitalizácia analógového riadiaceho signálu v analógovo-digitálnom prevodníku 15. ktorý sa môže nachádzať napríklad v strešnom module vozidla (v niektorých uskutočneniach spracovacej jednotky 20 môže vstavaný mikroprocesor vysielať priamo digitálny signál). Digitalizovaný signál sa z analógovo-digitálneho prevodníka 15 vedie dátovou zbernicou do dverného riadiaceho zariadenia 12- Dverné riadiace zariadenie 12 je uzol, do ktorého sa zbiehajú všetky riadiace funkcie prvkov dverí vozidla, ako sú pohony ·· ·· ·· ·· ·· ···· ···· ··· • · ····· · · • · · · · · · · · · · • · · ···· ·· ·· ···· ·· ·· ·· · okien, vyhrievanie zrkadiel, pohony natáčania zrkadiel, osvetlenie a signalizačné zariadenie.

Spoj medzi dverným riadiacim zariadením 12 a jednotkou 14 je ďalším možným variantom prenosu riadiaceho signálu k elektrochromickému zrkadlu 2.

Dverné riadiace zariadenie 12 zahrnuje jednotku pre štrkovú moduláciu riadiaceho signálu s úrovňou, ktorá zodpovedá napätiu elektrickej sústavy vozidla (okrem normálne používaných 12 V môže samozrejme ísť aj o iné napätie). Šírkou pulzov modulovaný signál jasu sa na úrovni napätia vozidla vedie do jednotky 14. Jednotka 14 má prevodník, ktorý šírkou pulzov modulovaný signál 13 prevedie do analógového riadiaceho napätia. Aby sa predišlo vyššie uvedeným problémom s uvoľňovaním prebytočnej energie vo forme tepla, musí prevod prebiehať v obvode vyobrazenom na obr. 4a alebo 4b. Analógové riadiace napätie s úrovňou 0 až 1,5 V sa potom vedie k elektrochromickému zrkadlu 2.

V opisovanom príkladnom uskutočnení sa spracovacia jednotka 20 nachádza v jednotke vnútorného zrkadla. Je samozrejme možné umiestniť ju aj do jednotky vonkajšieho zrkadla 5. V uskutočnení podľa vynálezu, s vyhrievacím odporom, odpadajú problémy s prípadným prehrievaním vonkajšieho zrkadla a navyše možno vznikajúce teplo použiť aj na vyhrievanie povrchu zrkadla. Spracovacia jednotka sa môže umiestniť aj do iného miesta, napríklad do oblasti dverného riadiaceho zariadenia 12 alebo do strešného modulu.

Príkladné uskutočnenie podľa obr. 3 teda ukazuje tri možné spôsoby prenosu signálu od spracovacej jednotky 20 do elektrochromického zrkadla 2:

1. analógový prenos;

2. digitalizácia a prenos digitálneho signálu dátovou zbernicou;

3. prenos šírkou pulzov modulovaného signálu s úrovňou zodpovedajúcou napríklad napätiu elektrickej sústavy vozidla.

Na prenos signálu sa môže vo vozidle použiť len jeden spôsob z vyššie uvedených alebo ich kombinácie. V prípade digitálneho prenosu po dátovej zber·· ·· ·· ·· ·· • · · · ···· ·· • · ····· ·· • · · ·· ·· ··· · • · · ···· · ·· ···· ·· ·· ·· nici (prednostne s protokolom UART alebo CAN) je pre spätný prevod digitálneho signálu do analógového riadiaceho napätia potrebný digitálno-analógový prevodník.

Na obr. 4a je znázornená schéma elektrického zapojenia, ktoré minimalizuje vývin tepla v oblasti tranzistora Q. Plošný vyhrievací odpor 2 je zapojený do série s paralelným zapojením riadiaceho tranzistora O a elektrochromického zrkadla 2. Medzi bodmi 23 a 24 je napätie elektrickej sústavy vozidla. Vstupom 17a sa na tranzistor privádza riadiace napätie alebo riadiaci signál, ktorým sa nastavuje prúd prechádzajúci tranzistorom a odporom. V závislosti od tohto prechodového prúdu sa na vyhrievacom odpore R nastaví určité napätie. Rozdiel medzi napätím elektrickej sústavy vozidla a úbytkom napätia na odpore R zostane na elektrochromické zrkadlo 2 a mal by byť z rozmedzí 0 až 1,5 V. Obvod podľa obr. 4a je zvlášť výhodný tým, že tranzistor Q nie je tepelne zaťažovaný. Namiesto uvedených 4 W tepla podľa doterajšieho stavu techniky, pri zapojení podľa vynálezu maximálne o 0,5 W.

Na obr. 4b je alternatívne uskutočnenie zapojenia podľa vynálezu. Medzi bodmi 23 a 24 je opäť napätie napríklad 12 V (napätie elektrickej sústavy vozidla). V tomto uskutočnení sú tranzistor Q, ktorý je ovládaný riadiacim signálom 17a, vyhrievací odpor 3 a elektrochromické zrkadlo 2 zapojené do série. Rovnako ako v uskutočnení ukázanom na obr. 4a, je aj tu vyhrievací odpor plochý, špirálového alebo meandrovitého tvaru.

Obvody podľa obr. 4a a 4b sú navrhnuté tak, aby maximálne riadiace napätie na elektrochromickom zrkadle bolo menšie než 25% nominálneho napätia elektrickej sústavy vozidla.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY f P‘IM ·· ·· • · ·· ·'· ·· ♦ · ·· • · ·· ·· ·· ·· • · • · • · · • · ·· ···

1. Systém (1) spätného videnia pre vozidlá, ktorý zahrnuje najmenej jednu jednotku spätného zrkadla, ktorá je vybavená elektrochromickým zrkadlom (2), riadiace zariadenie a elektrickú sústavu vozidla, kde riadiace zariadenie je elektricky spojené s elektrickou sústavou vozidla, z ktorej je napájané, s elektrochromickým zrkadlom na riadenie jeho odrazových vlastností riadiacim napätím, a s plošným vyhrievacím odporom, vyznačujúci sa tým, že riadiace zariadenie má ako zrážací odpor plošný vyhrievací odpor (3) na odvádzanie stratovej energie vznikajúcej vo forme tepla pri generovaní riadiaceho napätia.
2. Systém spätného videnia pre vozidlá podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že riadiace napätie je menšie než 25% napätia elektrickej sústavy vozidla.
3. Systém spätného videnia pre vozidlá podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že jednotka spätného zrkadla je uskutočnená ako jednotka vnútorného zrkadla (4) alebo jednotka vonkajšieho zrkadla (5).
4. Systém spätného videnia pre vozidlá podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že ako jednotka vnútorného zrkadla (4), tak jednotka vonkajšieho zrkadla (5) majú elektrochromické zrkadlá (2), ktoré sú pripojené k riadiacemu zariadeniu.
5. Systém spätného videnia pre vozidlá podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že časti riadiaceho zariadenia sú umiestnené v kryte (9) jednotky vnútorného zrkadla (4) alebo jednotky vonkajšieho zrkadla (5).

·· ·· ·· ·· • · · · ···· • · · · · ·· • · ······· • · · · · · · ·· ···· ·· ··
6. Systém spätného videnia pre vozidlá podľa jedného z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že vyhrievací odpor (3) je nanesený ako povlak na nosný materiál.
7. Systém spätného videnia pre vozidlá podľa nároku 6, vyznačujúci sa tým, že nosným materiálom je neodrazová zadná strana (2a) zrkadla (2) jednotky spätného zrkadla, plochý elektrický vodič alebo fólia.
8. Systém spätného videnia pre vozidlá podľa nároku 6, vyznačujúci sa tým, že povlak je z medi, striebra alebo hliníka.
9. Systém spätného videnia pre vozidlá podľa nároku 7, vyznačujúci sa tým, že vyhrievací odpor (3) je na nosnom materiáli (2) uložený v meandrovitom tvare.
10. Systém spätného videnia pre vozidlá podľa nároku 9, vyznačujúci sa tým, že na rovnakom nosnom materiáli (2), na ktorom je v meandrovitom tvare uložený vyhrievací odpor (3), je uložený i vyhrievací systém (6) zrkadlového skla príslušný jednotke spätného zrkadla.
11. Systém spätného videnia podľa jedného z nárokov l až 10, vyznačujúci sa tým, že vyhrievací odpor (3) je spojený s elektrochromickým zrkadlom (2) buď tak, že je priamo jeho súčasťou, alebo tak, že do neho tvarovo zapadá.

·· ·· · • ··· • ·· • ·· • ·· ·····
12. Systém spätného videnia pre vozidlá podľa jedného z nárokov 1 až 11, vyznačujúci sa tým, že zrkadlo je uložené na jednotke spätného zrkadla príslušnej nosnej doske (7), doska je orientovaná smerom k neodrazovej zadnej strane zrkadla a vyhrievací odpor (3) sa rovnako ako ďalšie prvky riadiaceho zariadenia nachádza medzi zrkadlom a nosnou doskou.
13. Systém spätného videnia pre vozidlá podľa jedného z nárokov 1 až 12, vyznačujúci sa tým, že prvky riadiaceho zariadenia sú uložené v nastavovacom mechanizme (8) príslušnom k jednotke spätného zrkadla.
14. Systém spätného videnia pre vozidlá podľa jedného z nárokov 1 až 13, vyznačujúci sa tým, že riadiace zariadenie zahrnuje integrovaný obvod.
15. Systém spätného videnia pre vozidlá podľa nároku 14, vyznačujúci sa tým, že integrovaný obvod je nanesený priamo na fólii.
16. Systém spätného videnia pre vozidlá podľa jedného z nárokov 1 až 15, vyznačujúci sa tým, že riadiace zariadenie zahrnuje najmenej jeden svetelný senzor (10, 11), ktorý je umiestnený do oblasti osvetlenej svetlom, ktoré dopadá na elektrochromické zrkadlo, a ktorý generuje riadiaci signál na generovanie riadiaceho napätia závisiaceho od intenzity dopadajúceho svetla.
17. Systém spätného videnia pre vozidlá podľa jedného z nárokov 1 až 16, vyznačujúci sa tým, že riadiace zariadenie zahrnuje jednotku pre moduláciu (12) riadiaceho signálu šírkou pulzov na úrovni napätia elektrickej sústavy vozidla, jednotka pre moduláciu šírkou pulzov je spojená s transformáto- ·· · ·· ·· • · · · ·· · • · · • · · ·· ···· ·· ·· ·· • · · · • · ·· • · ·· • · ·· ···· rom (14), ktorý prislúcha riadiacej jednotke, na prevod šírkou pulzov modulovaného signálu (13) do analógového riadiaceho napätia.
18. Systém spätného videnia pre vozidlá podľa jedného z nárokov 1 až 17, vyznačujúci sa tým, že riadiace zariadenie zahrnuje analógovo-digitálny prevodník (15) na digitalizáciu riadiaceho signálu, analógovo-digitálny prevodník je dátovou zbernicou spojený s digitálno-analógovým prevodníkom na prevod digitálneho signálu do analógového riadiaceho napätia.
19. Systém spätného videnia pre vozidlá podľa nároku 18, vyznačujúci sa tým, že protokol dátovej zbernice je založený na UART alebo CAN systéme.
20. Systém spätného videnia pre vozidlá podľa jedného z nárokov 1 až 19, vyznačujúci sa tým, že vyhrievací odpor (3) je zapojený do série s paralelným zapojením, ktoré zahrnuje najmenej jedno elektrochromické zrkadlo (2) a tranzistor.
21. Systém spätného videnia pre vozidlá podľa jedného z nárokov 1 až 19, vyznačujúci sa tým, že vyhrievací odpor (3), elektrochromické zrkadlo (2) a tranzistor sú zapojené do série.
22. Systém spätného videnia pre vozidlá podľa jedného z nárokov 1 až 21, vyznačujúci sa tým, že elektrické spoje v rámci riadiaceho zariadenia a/alebo medzi riadiacim zariadením a elektrochromickými zrkadlami sú uskutočnené ako fóliové tlačené obvody.