SK283867B6

SK283867B6 - Radič optických vlákien

Info

Publication number: SK283867B6
Application number: SK287-96A
Authority: SK
Inventors: Luk Jozef Macken; Noten Lodewijk Cordula Michael Van
Original assignee: N.V. Raychem S.A.
Priority date: 1993-09-08
Filing date: 1994-09-02
Publication date: 2004-03-02
Also published as: EP0717863B1; MY112572A; NO310167B1; IL110871A0; GB9318654D0; GR3031868T3; FI114744B; CZ288157B6; DK0717863T3; UA43850C2; JPH09502282A; PL174961B1; DE69421710D1; AU691831B2; ES2138666T3; CA2171000A1; EP0717863A1; CN1133641A; CZ71196A3; NO960933L

Abstract

Usporiadanie je tvorené dvoma radičmi (21), ktoré sú umiestnené svojimi vnútornými stranami k sebe, pričom priechodné otvory (12) radičov (21) na seba nadväzujú a tvoria jeden priechod. Každý radič (21) má najmenej dva vstupné otvory (8, 9) a najmenej dva výstupné otvory (10, 11) a najmenej dva vodiče (13, 14) optických vlákien (2), a je v podstate symetrický k rovine prechádzajúcej medzi dvoma vodičmi (13, 14) optických vlákien (2) každého radiča (21) zahŕňajú aspoň jeden dutý bubon so stenovým otvorom (15), na priechod voľného konca optického vlákna (2) do vnútrajška bubna, kde tvoria slučku s minimálnym polomerom ohybu, ktorý je väčší ako kritický ohyb optického vlákna (2).ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka usporiadania radičov optických vlákien, najmä na spojovanie, ukončovanie a delenie optických vlákien v spojovacích puzdrách optických káblov.

Doterajší stav techniky

Optické vlákna sú všeobecne veľmi malé a krehké a preto sa môžu ľahko poškodiť. Z uvedených dôvodov sa im musí pri ich inštalácii a používaní venovať zvýšená pozornosť. Aby sme sa vyhli poškodeniu vlákien a tým aj strate svetla, nesmieme vlákna nadmerne ohýbať a vystavovať ich nepriaznivým vonkajším podmienkam. Ako je všeobecne známe, má každé vlákno takzvaný kritický polomer ohybu, pod ktorého hodnotou dochádza ku strate svetla. Z tohto dôvodu musí byť systém optických vlákien usporiadaný tak, aby žiadne vlákno nebolo ohnuté pod hodnotu kritického polomeru ohybu. Optické vlákna sa takisto nesmú počas inštalácie ohýbať, a to ani dočasne, pod menšiu hodnotu polomeru ohybu, pri ktorom by došlo k trvalému poškodeniu. Tieto požiadavky znamenajú pre konštrukciu prvkov siete optických vlákien značné obmedzenie.

Od radičov optických vlákien sa požaduje, aby radili jednotlivé káble a ich optické vlákna v káblových koncovkách, káblových spojkách a deličoch optických vlákien, a súčasne umožňovali tak kontrolu a smerovanie jednotlivých okruhov, ako ľahký pristúp k spojom optických vlákien a k uloženiu rezervnej dĺžky vlákna.

Zo spisu US č. 4840449 je známy radič optických vlákien a spojovacie zariadenie, ktoré umožňuje ukladanie rôznych dlžiek nadbytočného vlákna. Tento radič má pár oddelených valcov vybiehajúcich z prvej pravouhlej sekcie základnej dosky a spojovaciu misku, ktorá má protiľahlé vstupné strany pre optické vlákna v druhej pravouhlej sekcii. Nadbytočné optické vlákno je smerované okolo jedného alebo obidvoch valcov a pod spojovacou miskou. Výhodne sa používa osem slučiek usporiadaných tak v smere hodinových ručičiek, ako aj proti smeru hodinových ručičiek, čím jc každý koniec optického vlákna smerovaný do vopred určenej vstupnej strany spojovacej misky bez toho, aby sa tým porušilo obmedzenie týkajúce sa polomeru ohybu vlákna.

Spis US č. 4627686 uvádza spojovaciu misku pre optické vlákna a káble s optickými vláknami, ktorá pozostáva zo základne, množstva prostriedkov na ukladanie optických vlákien spojených so základňou a z prostriedku schopného prijímať optické vlákna, ktorý je pripojený k základni. Okolo obvodu základne je pritom vytvorené množstvo prvkov bočných stien, ktorých koncová časť je zakrivená smerom do stredu základne.

Podstata vynálezu

Výhody známych usporiadaní, radičov optických vlákien značne presahuje usporiadanie pozostávajúce z dvoch radičov, kde každý obsahuje na prvom nosnom doskovitom telese vstupné otvory a výstupné otvory optických vlákien, medzi ktorými je vodič optických vlákien, usporiadaný na zaistenie prechodu optických vlákien medzi otvormi s minimálnym polomerom ohybu, ktorý sa aspoň rovná kritickému polomeru ohybu optického vlákna, pričom tieto prvky sú usporiadané na nosnom doskovitom telese, ktorého podstata spočíva v tom, že radič ďalej obsahuje priechodný otvor preťahujúci sa cez nosné doskovité teleso k odvráte nej strane radiča, pričom dva radiče sú umiestnené svojimi vonkajšími stranami k sebe a prvky, usporiadané na prvom nosnom doskovitom telese, smerujú od seba a ich priechodné otvory sú navzájom spojené.

Vo výhodnom uskutočnení usporiadanie obsahuje najmenej dva vstupné otvory, najmenej dva výstupné otvory a najmenej dva vodiče.

V ďalšom výhodnom uskutočnení každý radič je v podstate symetrický k rovine prechádzajúcej medzi dvoma vodičmi.

V ďalšom výhodnom uskutočnení vodiče optických vlákien každého radiča obsahujú najmenej jeden dutý bubon so stenovým otvorom na prechod voľného konca optického vlákna do vnútrajška bubna, kde tvorí slučku s minimálnym polomerom ohybu, ktorý je väčší ako kritický ohyb optického vlákna.

V ďalšom výhodnom uskutočnení priechodný otvor každého radiča má stenu, ktorá je zakrivená smerom k vodičom v minimálnom polomere zakrivenia, ktorý sa rovná aspoň kritickému polomeru ohybu optického vlákna.

Výhodné je, keď zakrivená stena obsahujúca priechodný otvor, sa v priečnom reze priechodným otvorom rozširuje smerom k vonkajšej strane radiča a vytvára priamy prechod z vnútornej na vonkajšiu stranu radiča.

Výhodné jc tiež, keď za radičom jc upravený aspoň jeden miskový modul na príjem optických vlákien zo vstupného otvoru alebo výstupného otvoru.

V ďalšom výhodnom uskutočnení má radič dva výstupné otvory a miskový modul je vybavený kanálikom na príjem optických vlákien z dvoch výstupných otvorov.

V ďalšom výhodnom uskutočnení je radič tvorený jednodielnym telesom.

V ďalšom výhodnom uskutočnení dva radiče optických vlákien sú od seba oddelené medzerou.

V ďalšom výhodnom uskutočnení sú radiče upevnené k základni, ktorá je na ich zakrytie vybavená klenutým vekom.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Príklad konkrétneho usporiadania radičov optických vlákien podľa tohto vynálezu je znázornený na pripojených výkresoch, na ktorých obr. 1 a obr. 2 znázorňujú radiče podľa doterajšieho stavu techniky, obr. 3 znázorňuje perspektívny pohľad na radič podľa vynálezu, obr. 4A pôdorysný pohľad na radič, obr. 4B rez rovinou A - A z obr. 4A, obr. 4C pohľad v smere roviny C - C z obr. 4A, obr. 4D detail priechodného otvoru, obr. 4E detail vodiča optického vlákna, obr. 5A až 5 E pôdorysné pohľady na radič s niektorými variantmi vedenia optických vlákien, obr. 6A perspektívny pohľad na trubicové oddeľovacie zariadenie optických vlákien, obr. 6B bočný pohľad na trubicové oddeľovacie zariadenie optických vlákien, obr. 6C a 6E čelné pohľady na trubicové oddeľovacie zariadenie optických vlákien, obr. 6D spodný pohľad na trubicové oddeľovacie zariadenie optických vlákien, obr. 7 perspektívny pohľad na spojovacie puzdro optických káblov v čiastočnom reze so znázorneným usporiadaním radiča a obr. 8 v perspektívnom pohľade príklad usporiadania miskovitých modulov na ráme spojovacieho puzdra optických káblov.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr. 3 znázornený radič 21 je tvorený nosným doskovitým telesom, ktoré je na dvoch svojich protiľahlých bočných stranách vybavené priamymi prvými zadržiavacími prostriedkami 19 optických vlákien 2, a na čelnej strane výstupných otvorov 10, 11 oblúkovitými prvými zadržiavacími prostriedkami 19 optických vlákien 2. Každý z prvých zadržiavacich prostriedkov 19 je pritom vybavený ešte kolmo usporiadanými druhými zadržiavacími prostriedkami 20 optických vlákien 2. Naproti výstupným otvorom 10, 11 je na druhej čelnej strane usporiadaná sústava vstupných otvorov 8, 9, pričom za každým vstupným otvorom 8, 9 sú priľahlo k nim usporiadané riadiace prostriedky 16,17 ohybu optického vlákna 2 od vstupných otvorov 8,9 k vodičom 13, 14 optických vlákien 2, upravených v priestore medzi riadiacimi prostriedkami 16, 17 a výstupnými otvormi 10, 11. Každý vodič 13, 14 optických vlákien 2 je tvorený dutým bubnom, s druhými zadržiavacími prostriedkami 20 a s postranným stenovým otvorom 15, na vedenie voľného konca optického vlákna 2 z otvorov 8, 9, 10, 11 do jeho vnútrajška a na vytvorenie slučky s minimálnym polomerom ohnutia väčším, ako je kritický ohyb optického vlákna 2.

V priestore medzi riadiacimi prostriedkami 16, 17 je v radiči 21 upravený priechodný otvor 12 vedúci z vnútornej strany telesa radiča 21 prostredníctvom zakrivenej steny 12A na jeho vonkajšiu stranu, na ktorej sú vytvorené vstupné otvory 8, 9, výstupné otvory 10,11 a vodiče 13,14 optických vlákien 2. Zakrivená stena 12A má minimálny polomer ohybu, ktorý sa prinajmenšom rovná kritickému polomeru ohybu oprického vlákna 2.

Vstupné otvory 8, 9 sú tvorené radou štrbín, na zachytenie rúrkových oddeľovacích zariadení 34 optických vlákien 2. Každé trubicové oddeľovacie zariadenie 34 optických vlákien 2 je vybavené prostriedkami 35, 36, na odnímateľné pripojenie oddeľovacieho zariadenia 34 k radiču 21 optických vlákien 2, pričom v oddeľovacom zariadení 34 je upravený jednako prvý priechod 37 na pridržiavanie väčšieho zväzku optických vlákien 2, a jednako aspoň jeden druhý priechod 39 na pridržiavanie menších zväzkov optických vlákien 2. Druhý priechod 39 na pridržiavanie menších zväzkov optických vlákien 2 je vybavený smerom dovnútra vystupujúcimi výčnelkami 40 na jeho rozdelenie a vytvorenie jednotlivých vedení na individuálne prichytenie alebo uľahčenie umiestnenia zväzku optických vlákien 2.

Radičom 21 takejto konštrukcie, tvoreným jednodielnym telesom, napr. výliskom z plastu, potom môžu byť optické vlákna 2 vedené rôznymi spôsobmi. Ako je zrejmé z obr. 5A a 5 E, môžu napr. optické vlákna 2 vstupovať do radiča 21 priechodným otvorom 12 a vystupovať z neho výstupnými otvormi 10, 11, pričom konce niektorých zo vstupujúcich optických vlákien 2 môžu byť stočené v dutom bubne niektorého vodiča 13, 14, alebo môžu optické vlákna 2 vstupovať do radiča 21 cez riadiace prostriedky 16, 17 a upúšťať ho po priechode okolo vodičov 13, 14, priechodným otvorom 12, alebo môžu optické vlákna 2 vstupovať do radiča 21 cez riadiace prostriedky 16, 17 a opúšťať ho výstupnými otvormi 10, 11, alebo môžu optické vlákna 2 vstupovať do radiča 21 cez jedny z riadiacich prostriedkov 16, 17 a opúšťať ho po slučkovitom priechode okolo obidvoch vodičov 13,14, jedným z výstupných otvorov 10, 11 alebo môžu optické vlákna 2 vstupovať do radiča 21 jedným z výstupných otvorov 10, 11 a opúšťať ho po priechode okolo vodičov 13, 14 druhým výstupným otvorom 10, 11.

Ako je ďalej zrejmé z obr. 6E, môže oddeľovacie zariadenie 34 obsahovať napr. štyri druhé priechody 39, na pridržiavanie menších zväzkov optických vlákien 2, ktorých priečne prierezy sú tvorené v podstate štyrmi čiastočne sa prekrývajúcimi kružnicami, ktoré umožňujú vzájomnú súdržnosť v nich uložených menších zväzkov optických vlákien 2. Prvý priechod 37 a aspoň jeden druhý priechod sú tvorené ako prianie, pričom prvý priechod 37 je v podstate súosový s druhým priechodom 39 alebo skupinou druhých priechodov 39.

Prostriedky 35, 36 na odnímateľné pripojenie oddeľovacieho zariadenia 34 k radiču 21 optických vlákien 2 sú pritom tvorené pružnou zarážkou, pozostávajúcou z dvoch ramien, z ktorých aspoň na jednom ramene je vytvorený háčik 41 na zachytenie rúrkového oddeľovacieho zariadenia 34 vo vstupnom otvore 8, 9 v telese radiča 21. Takto vytvorený radič 21 sa spolu s ostatnými súčasťami, napríklad s miskovitými modulmi 31, na spletanie koncov optických vlákien 2 a/alebo ich oddeľovanie, ukladá do spojovacieho puzdra optických vlákien, ako je to napr. znázornené na obr. 7.

Spojovacie puzdro optických káblov pozostáva zo základne 22 a klenutého veka 23. Základňa 22 má niekoľko kruhových priechodov 24 a jeden oválny priechod 25, a je k nej pripojený plochý rám 26, ku ktorému je pripevnený na každej jeho strane jeden radič 21 tak, že ich priechodné otvory 12 na seba vzájomne nadväzujú. Miškove moduly 31 sú potom pomocou svojich montážnych zariadení 32 výkyvné uložené na základni 33, ktorá je umiestnená v priestore 29 na plochom ráme 26. Každý miskový modul 31 pritom môže mať na jednom svojom okraji upravený kanálik na umiestnenie optických vlákien 2 vstupujúcich do miskového modulu 31, a na jednom svojom druhom okraji potom kanálik na umiestnenie optických vlákien 2, ktoré miskový modul opúšťajú.

Optické vlákna 2 optických káblov, vstupujúce do spojovacieho puzdra oválnym priechodom 25, sa môžu splietať tak, že niektoré optické vlákna 2 vstupujú do radiča 21 tak, ako je to znázornené na obr. 5A až 5E, a môžu vychádzať z tohto radiča 21 do miskových modulov 31. V miskových moduloch 31 (s dopredu nainštalovanými slučkami optických vlákien 2 a s prostriedkami na upevnenie zariadenia na spletanie alebo oddeľovanie optických vlákien 2) sa optické vlákna 2 splietajú alebo oddeľujú, pričom môžu znovu vstúpiť do radiča 21a nakoniec z neho znovu vystúpiť. Ostatné optické vlákna 2 vstupujúceho optického kábla vytvárajú v medzere 28 slučky a vychádzajú opäť oválnym priechodom 25 von zo spojovacieho puzdra.

Všeobecne sa to realizuje tak, že sa vezme slučka kábla dlhá približne dva metre a táto sa vloží do oválneho priechodu 25. Niektoré vlákna, tvoriace túto slučku, budú jednoduchšie uložené do priestoru 28, iné budú strihané a vložené do radiča 21.

Slučka kábla môže tvoriť časť prstenca alebo tvar ostrohy v sieti optických vlákien 2. Vlákna, ktoré opúšťajú kruhové priechody 24, potom čo boli spletené a upravené odstrihnutím, môžu prejsť k užívateľovi alebo môžu byť na nich vytvorené ďalšie slučky v tvare časti prstenca alebo ostrohy.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Usporiadanie radičov optických vlákien, pozostávajúce z dvoch radičov, kde každý obsahuje na prvom nosnom doskovitom telese vstupné otvory (8, 9) a výstupné otvory (10, 11) optických vlákien (2), medzi ktorými je vodič (13, 14) optických vlákien (2), usporiadaný na zaistenie priechodu optických vlákien (2) medzi otvormi (8, 9, 10, 11) s minimálnym polomerom ohybu, ktorý sa aspoň rovná kritickému polomeru ohybu optického vlákna (2), pričom tieto prvky sú usporiadané na nosnom doskovitom telese, vyznačujúce sa tým, že radič (21) ďalej obsahuje priechodný otvor (12) preťahujúci sa cez nosné doskovité teleso k odvrátenej strane radiča (21), pričom dva radiče sú umiestnené svojimi vnútornými stranami k sebe a prvky, usporiadané na prvom nosnom doskovitom telese, smerujú od seba a ich priechodné otvory (12) sú navzájom spojené.
2. Usporiadanie podľa nároku 1, vyznačuj úce sa t ý m , že obsahuje najmenej dva vstupné otvory (8, 9), najmenej dva výstupné otvory (10, 11) a najmenej dva vodiče (13, 14).
3. Usporiadanie podľa nároku 2, v y z n a č u j úce sa t ý m , že každý radič (21) je v podstate symetrický k rovine prechádzajúcej medzi dvoma vodičmi (13, 14).
4. Usporiadame podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov 1 až 3, vyznačujúce sa tým. že vodiče (13, 14) optických vlákien (2) každého radiča (21) obsahujú najmenej jeden dutý bubon so stenovým otvorom (15) na prechod voľného konca optického vlákna (2) do vnútrajška bubna, kde tvorí slučku s minimálnym polomerom ohybu, ktorý je väčší ako kritický ohyb optického vlákna (2).
5. Usporiadanie podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov 1 až 3, vyznačujúce sa tým. že priechodný otvor (12) každého radiča (21) má stenu (12A), ktorá je zakrivená smerom k vodičom (13, 14) v minimálnom polomere zakrivenia, ktorý sa rovná aspoň kritickému polomeru ohybu optického vlákna (2).
6. Usporiadanie podľa nároku 5, vyznačujúce sa t ý m . že zakrivená stena (12A) obsahujúca priechodný otvor (12), sa v priečnom reze priechodným otvorom (12) rozširuje smerom k vonkajšej strane radiča (21) a vytvára priamy prechod z vnútornej na vonkajšiu stranu radiča (21).
7. Usporiadanie podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov 1 až 6, vyznačujúce sa tým, že za radičom (21) je upravený aspoň jeden miskový modul (31) na príjem optických vlákien (2) zo vstupného otvoru (8, 9) alebo výstupného otvoru (10, 11).
8. Usporiadanie podľa nároku 7, vyznačujúce sa t ý m , že radič (21) má dva výstupné otvory (10, 11) a miskový modul (31) je vybavený kanálikom na príjem optických vlákien z dvoch výstupných otvorov (10, 11).
9. Usporiadanie podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov 1 až 8, v y z n a č u j ú c e sa t ý m , že radič je tvorený jednodielnym telesom.
10. Usporiadanie podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov 1 až 9, vyznačujúce sa tým, že dva radiče (21) optických vlákien sú od seba oddelené medzerou (28).
11. Usporiadanie podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov 1 až 10, vyznačujúce sa tým, že radiče (21) sú upevnené k základni (22), ktorá je pre ich zakrytie vybavená klenutým vekom (23).