SK10822000A3

SK10822000A3 - Aktívne akustické zariadenie obsahujúce panelové členy a spôsob jeho vyhotovenia

Info

Publication number: SK10822000A3
Application number: SK1082-2000A
Authority: SK
Inventors: Farad Azima; Henry Azima; Martin Colloms; Graham Bank; Nicholas Patrick Roland Hill
Original assignee: New Transducers Limited
Priority date: 1998-01-20
Filing date: 1999-01-15
Publication date: 2000-12-11
Also published as: CN1287766A; DE69921295T8; DE69839134T2; DE69921295D1; KR100646191B1; JP2002510182A; WO1999037121A1; AR014430A1; BG104543A; AU2068199A; KR20010024874A; TR200002108T2; JP4173283B2; TW432889B; PL341377A1; EP1414266B1; ATE280482T1; HUP0102858A3; CN1287766B; EA200000781A1

Description

Aktívne akustické zariadenia obsahujúce panelové členy a spôsob jeho vyhotovenia

Oblasť techniky

Vynález sa týka aktívnych akustických zariadení, a najmä panelových členov, pri ktorých akustická činnosť alebo výkon spočíva na výhodnom rozložení rezonančných vidov ohybových vín v takom panelovom člene, a príslušných povrchových vibrácií, a ďalej sa týka spôsobu výroby alebo zdokonalenia takých aktívnych akustických zariadení.

Pre také akustické zariadenie, zahŕňajúce akustické vyžarovacie prvky alebo reproduktory, sa v tomto spise obvykle používa výraz rozložené vidy, a pre výraz panelový platí, že sa týka pôsobenia takých rozložených vidov v panelových členoch, iba ak by to kontext nedovoľoval.

Také panelové členy v panelových reproduktoroch, alebo ako panelové reproduktory, pracujú ako akustické vyžarovacie prvky s rozloženými vidmi, spočívajúce na pôsobení ohybových vín, indukovaných vstupnými členmi vyvodzujúcimi mechanické pôsobenie na panelový člen, a výsledné budenie pôsobení rozložených vidov ohybových vín spôsobujú povrchové vibrácie na akustický výstup v spojení s okolitým fluidným prostredím, obvykle so vzduchom. Objavené vysvetlenie týkajúce sa takýchto akustických vyžarovacích prvkov (v rozsiahlej triede aktívnych a pasívnych akustických zariadení s rozloženými vidmi) je dané v medzinárodnej patentovej prihláške WO 97/09842 a v mnohých neskorších prihláškach, týkajúcich sa výhodných doplnkov a ďalšieho vývoja.

Doterajší stav techniky

Doteraz sa považovalo umiestnenie meničov za uskutočniteľné a optimálne účinné do miest dovnútra panelového člena v podstatnom rozsahu smerom k jeho stredu, ale s presadením od jeho stredu, aspoň pre panely, ktoré sú v podstate izotropné, ak ide o tuhosť v ohybe a účinne vykazujú v podstate konštantnú axiálnu anizotropiu tuhosti v ohybe. Skôr uvedená prihláška WO 97/09842 dáva špecifický návod, ak sa týka optimálne primeraných súradníc na také zabudovanie meničov dovnútra panelových členov, vrátane alternatív, a prednostného uskutočnenia pre rôzne kombinácie jednotlivých súradníc, pri použití jedného alebo viacerých meničov.

Naznačili sa už rôzne výhodné použitia charakteristické pre panelové akustické zariadenia, vrátane vytvorenia akusticky nerušivých povrchových fólií alebo vrstiev. Napríklad je uskutočniteľné fyzické spojenie alebo zabudovanie do obvodového rámu alebo lemovania tak, že je to vizuálne skutočne nerozoznateľné. Tiež je uskutočniteľné funkčné spojenie na ďalšie účely, ako je displej, zahŕňajúci tabule na obrázky, plagáty, tabule na písanie a mazanie, projekčné plátna, atď.. Je dosť možností na veľa použití, ako účinne vizuálne skryť zabudované meniče. Avšak existujú potenciálne praktické použitia, kde by mohlo byť užitočné, nechať väčšie, najmä centrálne panelové oblasti nezaclonené práve ukrytými meničmi. Napríklad pri použití na video displeje alebo na iné priehľadné displeje, nie je snaha o priesvitnosť, alebo dokonca priehľadnosť panelových členov s takýmito zabudovanými meničmi rentabilná, aj keď panelové akustické zariadenie by bolo vysoko atraktívne, keď by mohlo ponúkať velké mediálne plochy s nezaclonenou viditeľnosťou.

Podstata vynálezu

Podlá jedného hladiska tohto vynálezu je vytvorené panelové akustické zariadenie, pozostávajúce z akustického panelového člena s rozloženými vidmi, s meničmi umiestnenými v okrajovej polohe, pričom ich usporiadanie je také, aby jeho výsledkom bolo akusticky prijateľné účinné rozloženie a budenie vibrácie rezonančných vidov. Existencia takých vhodných okrajových polôh je tu vytvorená ako umiestnenie pre meniče, podľa platného opisu, čo sa týka rozumného výberu alebo zdokonalenia jedného alebo viacerých takýchto umiestnení. Taký výber môže výhodne byť alebo by mohol byť výsledkom skúmania akustického vyžarovacieho zariadenia alebo reproduktora na uspokojivé zavádzanie vibračnej energie do panelového člena, napríklad pohodlne určenými parametrami akustického výstupu z príslušného panelového člena, budeného v okrajových polohách alebo miestach. Prinajmenšom najlepšie výsledky platia tiež pre mikrofóny.

Z relevantného opisu stavu techniky, bola do času tohto vynálezu úspešná použiteľnosť takých okrajových umiestnení, prinajmenšom neočakávaná. Skutočne, hlavný najbližší stav techniky uvedený proti spisu WO 97/09842 tvorí začiatok pre tento vynález a objavené vysvetlenie, teda spis WO 92/03024, od ktorého sa odvíjal pokrok, najmä ak ide o odchýlenie od jeho rohového budenia. Súčasťou tohto pokroku je vyhodnotenie, že pôsobenie ohybových vín s rozloženými rezonančnými vidmi, ak je vyžadované pre uskutočniteľné výsledky akustického výstupného výkonu pri vysokej vibračnej aktivite v rohoch panela, tvorí tiež obvykle faktor pre okraje panela. Aspoň intuitívne, a ako sa vysoko potvrdilo praktickým úspechom umiestením trocha mimo stred, ale úplne zabudovaných meničov, taká vysoká vibračná aktivita silne zvyšuje s okrajmi panela samozrejme poskytovaný obmedzený prístup, teda pravdepodobne dosiahnuteľný účinok na materiál panelového člena, ako celku, kde toto zložené spojenie prispieva k skôr chápanej neuskutočniteľnosti okrajového budenia .

Na použitie tohto vynálezu môže byť vhodný akustický panelový Člen, alebo aspoň jeho časť, priehľadný alebo priesvitný. Typické panelové členy môžu byť všeobecne polygonálne, často v podstate obdĺžnikové. Mnohé meniče môžu byť umiestnené v rôznych okrajoch alebo blízko pri rôznych okrajoch, aspoň v podstate pri obdĺžnikových panelových členoch. Menič alebo každý menič môže byť piezoelektrický, elektrostatický alebo elektromechanický. Menič alebo každý menič môže byť usporiadaný na zavádzanie tlakových vín do okraja panela, a/alebo k bočnému odchýleniu okraja panela na zavádzanie priečnych ohybových vín pozdĺž okraja panela, a/alebo na vyvodenie krútiaceho momentu priečne cez roh panela, a/alebo na vytváranie lineárnej odchýlky miestnej oblasti panela.

Stanovenie akustického výstupu z panelových členov môže vzhladom na vhodné kritériá na akustický výstup obsahovať, ak ide o velkosť výstupného výkonu, teda účinnú premenu vstupnej mechanickej vibrácie (automaticky tiež obvyklý príslušný elektrický pohon) do akustického výstupu, plynulosť výstupného výkonu, ako meradlo rovnomernosti budenia rezonančných vidov pôsobenia ohybových vín, kontrolu výstupného výkonu, ak ide o kmitočty budených rezonančných vidov, vrátane počtu a rozloženia alebo rozšírenia takých kmitočtov, každého až všetkých ako užitočných indikátorov. Takéto stanovenie uskutočniteľnosti umiestnenia meničov vytvára jednotlivo a v kombinácii hľadiská spôsobu tohto vynálezu.

Ako pomôcka aspoň na stanovenie plynulosti výstupného výkonu sa ďalej navrhuje použitie techník založených na strednej kvadratickej odchýlke od niektorej referenčnej hodnoty. Použitie opačnej hodnoty strednej kvadratickej odchýlky prináša výhodu plynulosti na stanovenie priamo podľa kladných hodnôt a/alebo reprezentácie údajov. Vhodná referenčná hodnota môže byť samostatná pre každý uvažovaný prípad, napríklad na základe strednej hodnoty, ako je znázornené graficky plynulou čiarou v priebehu skutočne meraného výstupného výkonu v príslušnom kmitočtovom rozsahu. Na stanovenie strednej kvadratickej odchýlky pre túto referenčnú hodnotu je výrazne prospešné, aby táto veličina mala normalizovanú štandardnú úpravu, a pre meraný akustický výstupný výkon, aby bol nastavený na prispôsobenie tejto štandardnej úprave. Štandardná úprava môže byť graficky vyjadrená ako priamka, najma plochá priamka, teda zodpovedajúca niektorej špecifickej konštantnej referenčnej hodnote, a aby ďalej najmä rovnaká priamka alebo hodnota, ako sa skutočne zistilo, sa uplatnila na panelový člen s rozloženými vidmi vo vyšších kmitočtoch, kde sú vidy a módové pôsobenie usporiadané hustejšie alebo najhustejšie .

V tejto súvislosti je považované za pozoruhodné, že na také normalizovanie akákoľvek vyžadovaná funkcia v podstate ku konštantnej referenčnej hodnote je tiež účinná ako základňa na vyrovnanie funkcie použiteľnej k vstupným signálom na zdokonalenie nízkofrekvenčného akustického výstupu. To je prípad, že realizovateľné panelové členy s rozloženými vidmi, samotné, a s prednostnými pomermi strán a ohybnou tuhosťou, ako pri skôr uvedenej patentovej prihláške, môžu mať také prirodzené charakteristiky akustického výstupného výkonu vzhľadom na kmitočet, že znázorňujú progresívny pokles smerom a v priebehu nižších kmitočtov, kde rezonančné vidy a módové pôsobenie sú menej husté, ale nakoľko ich rozloženie kmitočtu, samotné, je obvykle priaznivé pre akustické pôsobenie v takom nízkofrekvenčnom rozsahu, môže byť také vyrovnanie vstupného signálu užitočné. Tento nižší akustický výstupný výkon pri nižších kmitočtoch sa vzťahuje na vibráciu voľného okraja panelového člena, samotného, a následnú vyššiu stratu výstupného výkonu pri nižšom kmitočte, ktorého väčší podiel má sklon k nižšiemu vyžarovaniu a/alebo disipácii, vrátane účinného krátkeho spojenia okolo volných susedných panelových okrajov. Ako sa očakávalo, tento účinok straty výstupného výkonu pri nižšom kmitočte je výrazne vyšší pre panelové členy s umiestnením meničov na ich okrajoch alebo blízko ich okrajov, a/alebo s nižšou tuhosťou, v porovnaní s panelovými členmi používajúcimi miesta so zabudovanými meničmi. Avšak a oddelene od akéhokoľvek vyrovnania vstupného signálu, výrazné zmiernenie týchto efektov sa môže dosiahnuť montážou panelových členov obklopených krytmi aktívnej zóny a/alebo úpinkami na okrajoch panelových členov. Skutočne, okrajové úpinky umiestnené vo vzájomných rozstupoch môžu mať užitočne selektívne priaznivé účinky vzhľadom na kmitočty s vlnovou dĺžkou dlhšou, ako sú tieto rozstupy umiestnených okrajových úpiniek.

Je zaujímavé, že na špecifické panelové členy rovnako velkej tuhosti, realizovateľné umiestnenia okrajových meničov zahŕňajú polohy majúce vzájomný okrajový vzťah s normálnymi polohami zabudovaných meničov, prejavujúci sa ako výhodný pri použití vysvetlení alebo praktických skúseností, špecificky opísaných v skôr uvedených patentových prihláškach. Keď sa použili meniče v dvojiciach, zistila sa prvá výhoda na umiestnenie okrajových meničov s takým vzájomným vzťahom, zodpovedajúcim tomu, že toto umiestnenie teoreticky obklopuje najväčšiu plochu. Pre v podstate obdĺžnikový panelový člen môže byť tento vzájomný vzťah tvorený zhodou s pravouhlými alebo karteziánskymi súradnicami, s touto prvou výhodou, predstavovanou spojením meničov s diagonálne protiľahlými kvadrantmi. Avšak to je vo vzťahu k zvlášť vysoko tuhým a vysoko akostným panelovým členom, a neplatí to vždy, práve pre úplne (ale menej) tuhé panely, pozri ďalej znázornenú slubnú operáciu so spojením v niektorých alebo susedných kvadrantoch. Pre eliptický panelový člen môže tento vzájomný vzťah alebo súlad prebiehať podľa hyperbolických čiar, vzťahujúcich sa k rezonančným vidom, prechádzajúcich okrajovo cez miesta vo vnútri panela. Ostatné menej dobré, ale uskutočniteľné realizovateľné dvojice okrajových umiestnení pre meniče sa zistili prieskumom založeným na pravouhlých vektoroch otočných okolo prednostných umiestnení meničov vo vnútri panela, vrátane polôh tesne pri rohu alebo v rohu panelových členov. Ďalšie vynálezcovské hľadisko, týkajúce sa budenia v rohu alebo blízko rohu, zahŕňa vhodné hromadné zaťaženie alebo upnutie v podstate pri známych zabudovaných optimálnych alebo prednostných budiacich miestach, kde sa zdá, že sa také hromadne zaťažené optimálne budiace miesta sa účinne chovajú ako virtuálne zdroje vibrácií ohybových vín v tomto člene. Uvedený člen nemusí zabrániť centrálnemu prenikaniu hromadného zaťaženia, ale patrí jasne k úspešnému okrajovému, budeniu v rohoch.

Uskutočňovali sa ďalšie výskumy, vrátane panelových členov

Ί s rôznou tuhosťou, špecificky znova panelov s rovnakou výškou, ale tiež ovela nižšou a strednou tuhosťou, v každom prípade obvyklého v podstate obdĺžnikového usporiadania, s pomermi strán a s axiálnou ohybovou tuhosťou, všeobecne ako v spise

WO 97/09842.

Pre panelový člen s vyššou tuhosťou toto stanovenie, založené na plynulosti výstupného výkonu na umiestnenie jediného meniča pozdĺž dlhšej a kratšej hrany, je všeobecne zhodné so skôr uvedenými výhodnými polohami súradníc, tc znamená vytýčené ako očakávané na najlepšie umiestnenie pre jediný menič. Dlhšie hrany však dodatočne sľubovali rozšírenie miery plynulosti asi v 15% vrcholu umiestnenia meniča medzi polohami súradníc v každej polovici okraja a za týmito polohami súradníc, až asi do jednej tretiny dĺžky od každého rohu, a asi v 30% až aspoň k štvrtine dĺžky. Na kratšie okraje bolo rozšírenie miery plynulosti asi v 10% medzi polohami súradníc a asi v 25% v štvrtine dĺžky. Kratšie okraje skutočne vykazovali lepšiu mieru plynulosti výstupného výkonu ako dlhšie okraje, znázornené v umiestnení v štvrtine dĺžky, práve asi v jednej tretine dĺžky rohov.

Prebiehal tiež výskum spojenia dvoch meničov, najmä pre ten istý a susedný kvadrant jedného meniča, pre jeden na každom dlhšom a kratšom okraji. Jeden menič môže byť v jednej najlepšej polohe pozdĺž jedného okraja pre jediný menič, s druhým meničom premenlivo usporiadaným pozdĺž druhého okraja. Ak ide o premenlivé usporiadanie meniča pozdĺž kratšieho okraja, je potvrdené, že okrem výhody pre jednu z polôh podlá súradníc prednostnej polohy zabudovaného meniča, je naj rovnomernejšia poloha asi v šiestich desatinách dĺžky. Sú tu tiež takmer tak dobré polohy v troch štvrtinách dĺžky a len o niečo menej dobré polohy v štvrtine a tretine dĺžky. Okrem toho väčšina polôh, iných ako asi menej ako jedna desatina od rohu, je lepšia, podobná, takmer tak dobrá, alebo nie ovela horšia, ako v spojení so súradnicami prednostného zabudovaného umiestnenia v tom istom kvadrante. Ak ide o premenlivé usporiadanie meniča pozdĺž dlhšieho okraja, menič pri kratšom okraji je umiestnený asi v prednostnej polohe šiestich desatín, tam potom nastala skutočne výrazná výhoda pre kombinácie v umiestnení meničov v susedných kvadrantoch, s najlepšou polohou práve pod jednou pätinou, a s lahko lepšou polohou ako 0,42 polohy v jednej tretine dĺžky a len s trocha horšou polohou v jednej desatine dĺžky. Poloha v štvrtine dĺžky je skutočne približne rovnaká ako poloha v polovici dĺžky a poloha v susednom kvadrante súradnice prednostného zabudovaného umiestnenia. Samozrejme, že tieto postupy môžu pokračovať na iteračnej báze, a môžu odhaliť výhodnejšie kombinácie .

Dosiahlo sa maximum v skúmaní oveľa nižšej tuhosti panelových členov na báze plynulosti výstupného výkonu pre umiestnenie okrajových meničov tiež pri zabudovanej súradnicovej polohe, ale takmer tak dobré v štvrtine dĺžky okrajov panela a všeobecne výrazne menej kritickej, ako pri polohe pozdĺž okrajov, ak ide o skutočne dosiahnuté rozloženia vidov. Zdá sa, že sa to dá vysvetliť interakciou medzi nižšou tuhosťou panela a poddajnosťou vo vnútri vlastného meniča. Zdá sa, že rezonančné rozloženie vidov v panely sa ovplyvňuje a mení umiestnením meniča, aspoň v určitom rozsahu tohto umiestnenia. Vyššia tuhosť panela podstatne zamedzuje také účinky. Avšak taká poddajnosť vo vnútri meniča a možná interakcia s tuhosťou alebo pružnosťou panela predstavuje jasne iný faktor, ktorý sa musí zobrať do úvahy, vrátane užitočného využitia.

Skúmanie panelových členov s rovnako vysokou a oveľa nižšou tuhosťou jasne odhaľuje skôr odlišné prípady na použitie okrajového budenia, zahŕňajúce viac menej kritický stav umiestnenia meniča, či už jediného alebo v dvojiciach, a menej alebo viac interakcie s poddajnosťou vo vnútri meniča. Je preto vhodné uvažovať o panelovom člene so strednou tuhosťou.

Pri takom panelovom člene so strednou tuhosťou, a viac ako sa očakávalo, rozdiely týkajúce sa panelových členov s oveľa nižšou tuhosťou zahŕňajú vzrast výstupného výkonu dosiahnutého okrajovou úpinkou, značne zvýšený výstupný výkon pre vidy stredného kmitočtového rozsahu a silnejšiu modalitu alebo maximum pre vidy nižšieho kmitočtu. Sklon k vlastnostiam panelových členov s vyššou tuhosťou zahŕňa väčšie výhody pre najlepšie umiestnenie jediného meniča v okrajových polohách na súradnici optimálnych umiestnení zabudovaného meniča, a tiež sľubuje uskutočniteľnosť priechodzieho stredného miesta, ale asi tiež v jednej desatine od rohov. Pre dva okrajovo umiestnené meniče, sa výrazná výhoda vyplývajúca pre polohu týkajúcu sa súradnice optimálneho umiestnenia zabudovaného meniča, s menej dobrou, ale podobne uskutočniteľnou polohou, rozširuje na strednú polohu a polohu v dvoch tretinách dĺžky, a na rovnosť polohy príslušnej súradnice toho istého kvadrantu a polohy v dvoch tretinách dĺžky.

Je zrejmé, že rozdiely v materiálových parametroch panelových členov, presahujúce základnú schopnosť zachovať pôsobenie ohybových vín, sú významné pri určení umiestnenia okrajových meničov, a že použitie dvoch alebo viacerých takých umiestnení meničov vytvára vysoko individuálne riešenie, vyžadujúce experimentálne stanovenie, ako je teraz umožnené jeho vysvetlením.

Tiež najma aspoň pre testované, v podstate obdĺžnikové panelové členy, sa zistilo, že vela, ak nie väčšina, a pravdepodobne všetky umiestnenia meničov v okrajoch alebo blízko okrajov znamená, že sú málo sľubné, že by mohli byť významne zdokonalené (ak ide o rozloženie rezonančných vidov v závislosti na ohybových vlnách a budenie do akustickej odozvy tohto člena), ak sú spojené s hromadným zaťažením alebo upnutím v jednej alebo viacerých vybraných ďalších okrajových polohách príslušného panelového člena. Vynálezcovské hľadisko teda zahŕňa spojenie uvedenej polohy budiaceho člena s ďalšími okrajovými polohami, s hromadným zaťažením alebo upnutím panelového člena.

Vzhladom na použitie dvoch alebo viacerých meničov, je nepraktické vyčerpávajúce skúmanie kombinácii okrajových umiest10 není, ale je dané vysvetlenie, ako nájsť najlepšie a ďalšie uskutočniteľné okrajové umiestnenia pre druhý menič, pre akékoľvek okrajové umiestnenie prvého meniča. Skutočne, podľa tohto vysvetlenia by sa mohlo skúmať a stanoviť ešte ďalšie umiestnenie okrajového meniča. Asi rovnako je možné skúmať a stanoviť použitie lokalizovaného okrajového tlmenia na zlepšenie okrajového umiestnenia akéhokolvek daného meniča, v akomkoľvek rozsahu a počte využití tohto vysvetlenia, či už na podporu alebo obmedzenie prínosov niektorých rezonančných vidov, ktoré sa rušivo stýkajú s inými rezonančnými vidmi, alebo hlavne na zvýšenie výstupného výkonu.

Osvedčilo sa, že je rentabilné, keď sa všeobecne zoberie do úvahy skutočnosť, že najnižšie rezonančné vidy sa vzťahujú na dĺžku najdlhšej prirodzenej osi akéhokoľvek panelového člena, takže dlhším okrajom v podstate obdĺžnikových panelových členov sa vždy dáva prednosť na umiestnenie meniča, vrátane toho, že sa to uskutočňuje, kedykoľvek je to uskutočniteľné v najlepšej polohe na prevádzku s jediným meničom. Je rozumné, vidieť to ako použitie kdekoľvek, kde sa odporúča alebo uvažuje o použití iného meniča, znova, či už na podporu niektorých rezonančných vidov, ktoré sa rušivo stýkajú s inými rezonančnými vidmi, alebo hlavne na zvýšenie výstupného výkonu.

Ako tiež podstatná vec je relevantná skutočnosť, že príslušný prevádzkový kmitočtový rozsah by mal tvoriť súčasť stanovenia umiestnenia pre menič, a že môže dobre ovplyvniť také najlepšie a realizovateľné umiestnenie, to znamená mal by byť odlišný pre rozsahy celkom nad a pod 500 Hz. Ďalším ovplyvňujúcim faktorom by mala byť prítomnosť susednej plochy, napríklad za panelovým členom, v priestore ovplyvňujúcom akustický výstupný výkon.

Je možné predpokladať, že typ prednostného uvedeného okraja alebo poloha tesne pri okraji smeruje k tomu, čo je naznačené v skôr uvedenej prihláške PCT, a ďalších patentových prihláškach, a čo je typicky považované ako poskytnutie spojenia k lepšiemu prístupu k väčšine kmitočtových vidov, a uskutočniť to skôr viac, ako menej rovnomerne, a tak sa vyhnúť dominantnému postaveniu len niekoľkých kmitočtových vidov. Môže to byť vhodné pre nižšiu, skôr ako pre vyššiu celkovú skutočnú vibračnú energiu, umiestnenú v panelovom člene, ale môže to byť vysoko vhodné na oživenie pomocou kmitočtových vidov, to znamená skôr ako umŕtvenie v zmysle malého alebo žiadneho spojenia s jedným alebo s niekoľkými málo vidmi.

Prehľad obrázkov na výkrese

Špecifické uskutočnenia vynálezu sú ďalej schematicky znázornené a opísané pomocou príkladov na priloženom výkrese, kde na obr. 1 je znázornený akustický panel s rozloženými vidmi s namontovaným meničom, ako je všeobecne opísaný v skôr uvedenej prihláške PCT, na obr. 2 sú v hlavných rysoch vyznačené štyri rôzne spôsoby okrajového budenia akustického panela, na obr. 3 sú znázornené možné umiestnenia meničov na okraji akustického panela, na dosiahnutie činností, znázornených na obr. 2, na obr. 3A je znázornený taký panel ako transparentný, na obr. 4 sú znázornené štyri výhodné okrajové umiestnenia meničov, znázornených v hlavných rysoch, vzhladom na zabudované umiestnenie podľa obr. 1, znázornenému čiarkované, na obr. 5 sú znázornené tie isté štyri výhodné okrajové umiestnenia meničov, vzhľadom na inú prednostne zabudovanú budiacu polohu, a výhodnému páru doplnkového alebo čiarkované vyznačeného zabudovaného budiaceho umiestnenia, na obr. 6 je vyznačené, ako akýkoľvek pár alebo všetky štyri budiace meniče v takých výhodných umiestneniach sa spojili na testovanie, na obr. 7 je znázornené ako uskutočniteľné usporiadanie menšieho počtu výhodných párov umiestnenia okrajových budiacich meničov, na obr. 8 je znázornená rohová budiaca poloha a pomocné hromadné zaťaženie v zabudovanej prednostnej budiacej polohe, na obr. 9 a 9A sú znázornené štyri normálne -nevýhodné umiestnenia okrajových budiacich meničov, spolu s mnohými okrajovými polohami na hromadné zaťaženie a upnutie, a ako sa testovacie hmoty a budiace meniče spojili s panelom, na obr. 10 je znázornená zabudovaná nezaclonená oblasť v okrajových umiestneniach pre budiace meniče, ukončenie pre úpinky a pružné zavesenie/upevnenie, na obr. 11A, 11B sú zobrazené grafy výstupného výkonu a kmitočtu pre v podstate obdĺžnikový panelový člen s rovnakou vysokou tuhosťou a s umiestnením jediného meniča pozdĺž dlhšieho a kratšieho okraja, na obr. 12A, 12B sú zobrazené stĺpcové diagramy na meranie plynulosti výstupného výkonu, na obr. 13A, 13B sú zobrazené grafy výstupného výkonu a kmitočtu pre dve polohy meničov, pričom jeden je premenlivo usporiadaný pozdĺž kratšieho alebo dlhšieho okraja, na obr. 14A, 14B sú zobrazené stĺpcové diagramy na meranie plynulosti výstupného výkonu, na obr. 15A, 15B sú zobrazené grafy výstupného výkonu a kmitočtu a príslušné stĺpcové diagramy na meranie plynulosti výstupného výkonu panelového člena s oveľa nižšou tuhosťou a s umiestnením jediného meniča pozdĺž dlhšieho okraja, na obr. 16A, 16B sú zobrazené grafy výstupného výkonu a kmitočtu a stĺpcové diagramy na meranie plynulosti výstupného výkonu, pre umiestnenie druhého meniča pozdĺž kratšieho okraja, na obr. 17 je znázornené porovnanie výstupných výkonov meničov zabudovaných prednostne v panelovom člene a umiestnených pri okraji panelového člena s nízkou tuhosťou, na obr. 18A, 18B, 18C sú znázornené účinky krytu aktívnej zóny, úpiniek na troch okrajoch a účinky obidvoch, na obr. 19A, 19B sú zobrazené grafy výstupného výkonu a kmitočtu a príslušné stĺpcové diagramy na meranie plynulosti výstupného výkonu panelového člena s nízkou tuhosťou, upnutého na troch okrajoch a umiestnenie meničov na štyroch okrajoch, na obr. 20A, 20B sú zobrazené grafy výstupného výkonu a kmitočtu a príslušné stĺpcové diagramy na meranie plynulosti výstupného výkonu panelového člena s nízkou tuhosťou, upnutého na dvoch rovnobežných okrajoch a umiestnenie meničov na ďalšom okraji, na obr. 21A, 21B sú zobrazené grafy výstupného výkonu a kmitočtu a príslušné stĺpcové diagramy na meranie plynulosti výstupného výkonu panelového člena s nízkou tuhosťou, s lokalizovaným upnutím v rohoch a prostredných okrajoch a umiestnenie meničov na ďalšom dlhšom okraji, na obr. 22 je zobrazený stĺpcový diagram na meranie plynulosti výstupného výkonu panelového člena s nízkou tuhosťou, s ďalším lokalizovaným upnutím medzi ďalšími úpinkami v rohoch a prostredných okrajoch, na obr. 23A, 23B sú zobrazené stĺpcové diagramy na stanovenie výstupného výkonu, bez normalizovania pre panelový člen s nízkou tuhosťou, upnutý na troch okrajoch, v siedmich bodoch, prípadne v celom okraji a pre polohu ďalšej lokálnej úpinky pozdĺž druhého okraja, v ktorom má menič nevýhodnú polohu, na obr. 24A, 24B sú zobrazené grafy výstupného výkonu a kmitočtu a príslušné stĺpcové diagramy na meranie plynulosti výstupného výkonu panelového člena pre prípad upnutia v troch okrajoch, určených normalizovaním, na obr. 25A, 25B sú zobrazené grafy výstupného výkonu a kmitočtu a príslušné stĺpcové diagramy na meranie plynulosti výstupného výkonu panelového člena so strednou tuhosťou, a s polohami jediného meniča pozdĺž dlhšieho okraja s normalizovaním, na obr. 26A, 26B sú zobrazené grafy výstupného výkonu a kmitočtu a stĺpcové diagramy na stanovenie výstupného výkonu panelového člena so strednou tuhosťou, s lokalizovaným upnutím v siedmich bodoch, stanoveným bez normalizovania, obr. 27A, 27B sú podobné, ale s normalizovaním pre stanovenie plynulosti výstupného výkonu, na obr. 28A, 28B sú zobrazené grafy výstupného výkonu a stĺpcové diagramy na meranie plynulosti výstupného výkonu panelového člena so strednou tuhosťou, a s polohami druhého meniča pozdĺž kratšieho okraja, na obr. 29 je vyznačené lokalizované upnutie v siedmich a v trinástich bodoch, ako sa použilo skôr, na obr. 30 je zobrazený schematický diagram vysvetľujúci pôsobenie poddajnosti zabudovaného meniča a na obr. 31A až 31E sú zobrazené stĺpcové diagramy účinnosti výstupného výkonu, pre panelový člen s nižšou tuhosťou, pre rôzne okrajové podmienky.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr. 1 je znázornený akustický reproduktorový panel 10 s rozloženými vidmi, ako je opísaný v prihláške WO 97/09842, s panelovým členom 11, majúcim typické umiestnenie blízko stredu (ale mimo stred) pre budiaci menič 12. Sendvičová štruktúra s jadrom 14 a s povrchovými vrstvami 15 a 16 je len príkladne znázornená, môže tu byť veľa monolitických a/alebo vystužených a ďalších konštrukčných možností. Za všetkých okolností, normálne zabudované umiestnenie meniča potenciálne obmedzuje číru dostupnú plochu, napríklad na prechod svetla v prípade priehľadného alebo priesvitného panela.

Najmä priehľadné alebo priesvitné akustické panelové členy s rezonančnými vidmi môžu používať známe priehľadné piezoelektrické meniče, napríklad zo zirkoničitanu titaničitého dopovaného lantánom. Tie sú však pomerne nákladné, preto sa zvolil alternatívny prístup, umožňujúci ponechať panelový člen s rozloženými vidmi prevažne číry a nezaclonený pomocou optimalizovanej konštrukcie reproduktorového panela 10 z výberu štyroch typov budenia, znázornených na obr. 2, smerovaných k okrajom alebo k obvodu panela, a označených ako typy TI až T4, takto:

TI zavedenie tlakových vín do okraja (znázornené podľa 18A) panelového člena 11, ako dostupné pomocou inerciálneho pôsobenia budiacich meničov alebo meničov vzťahujúcich sa k referenčnej rovine,

T2 zavedenie priečnych ohybových vín pozdĺž okraja (tiež znázornené podľa 18A) panelového člena 11, ako dostupné pomocou priečneho vychýlenia panelového okraja, s použitím ohybového pôsobenia budiacich meničov,

T3 torzné pôsobenie na panelový člen 11, ako je znázornené naprieč rohu medzi okrajmi 18A, 18B, dostupné pomocou pôsobenia jedného budiaceho meniča, ohybového alebo inerciálneho typu,

T4 vytvorenie lineárneho vychýlenia priamo na okraji panelového člena 11, ako je znázornené na okraji 18B, dostupné v lokálnej oblasti kontaktu pomocou inerciálneho pôsobenia budiaceho meniča.

Na obr. 3 je vo výreze znázornený kompozitný panelový člen

11, so znázornením vysoko ťažných povrchových vrstiev 15 a 16, a štrukturálne jadro 14 s budiacimi meničmi alebo budičmi 31 až 34 pre skôr uvedené štyri typy Tl až T4 okrajového budenia. V praxi sa môžu súčasne používať menej ako štyri typy budenia na paneli, ktorý môže byť užitočne optimalizovaný akusticky a mechanicky na požadovanú šírku pásma prevádzky a na príslušný typ použitého budenia. Optimalizovaný panel môže byť budený akýmkoľvek jedným typom alebo niekoľkými rôznymi typmi budenia.

Priehľadný alebo priesvitný okrajovo budený akustický panel by mohol byť monolitický, napríklad zo skla, alebo by mohol byť tvorený konštrukciou z jadra a krycích vrstiev, používajúci vhodné priesvitné alebo priehľadné jadro a materiály pre krycie vrstvy, pozri obr. 11. Stvárnenie so zobrazovacou jednotkou (visual display unit, VDU) môže dovoliť, aby sa obrazovka použitá tiež ako reproduktor, ktorý môže mať vhodne vysokú ohybovú tuhosť s nízkou hmotnosťou, ak je vybavená dvoma krycími vrstvami 15A, 16A, medzi ktorými je sendvičovito uložené ľahké jadro 14A z aerogélu, s použitím priehľadného lepidla 15B, 16B. Aerogély sú mimoriadne ľahké pórovité pevné materiály, napríklad z kremíka. Priehľadná alebo priesvitná krycia vrstva alebo krycie vrstvy môžu byť tvorené laminátovou štruktúrou a/alebo môžu byť vyrobené z plastov, ako je polyester, alebo môžu byť vyrobené zo skla. Bežné priehľadné zobrazovacie jednotky (VDU) sa môžu nahradiť priehľadnými akustickými vyžarovacími panelmi, obsahujúcimi zvonka nezaclonenú hlavnú plochu obrazovky s akustickým budením. Zvlášť výhodným materiálom na jadro z kremíkového aerogélu, je materiál RTM s názvom Basogel od firmy BASF. Ostatné vhodné materiály na jadro zahŕňajú menej známe materiály, tvoriace aerogél, obsahujúci oxidy kovov, ako je železo a cín, organické polyméry, prírodné gély a uhlíkové aerogély. Zvlášť vhodné plastické laminátové materiály pre krycie vrstvy môžu byť z polyetylén tereftalátu (RTM) s názvom Mylar alebo iné priehľadné materiály so správnou hrúbkou, modulom a hustotou. Velmi vysoký modul pružnosti v šmyku pre aerogél umožňuje vyro16 biť mimoriadne tenké kompozitné materiály, ktoré sú vhodné na miniaturizáciu a iné fyzikálne dôležité vlastnosti, a pracujú na akustických princípoch rozložených vidov.

Ak sa vyžaduje, taký priehľadný panel by mohol byť pridaný k terajšiemu panelu VDU, napríklad môže byť zabudovaný ako integrálna predná doska. Pre obrazovku plazmového typu je jej vnútrajšok udržiavaný pod nízkym tlakom plynu, ktorý sa blíži vákuu a má velmi nízku akustickú impedanciu. Preto bude za zvukovým panelom zanedbateľná akustická interakcia, vychádzajúca zo zlepšeného výstupného výkonu, a šetriaca obvyklú prednú dosku. Pre technológiu výroby obrazoviek s použitím fólií sa znova môže zhotoviť predné priehľadné okno s použitím vyžarovacieho prvku s rozloženými vidmi, zatiaľ čo zadná štruktúra obrazovky môže byť dimenzovaná a špecifikovaná tak, že bude mať akustické vlastnosti, ktoré budú pomáhať vyžarovaniu zvuku z predného panela. Napríklad čiastočná akustická priepustnoť pre zadnú štruktúru obrazovky zníži odraz spätných vín a zlepší výstupný výkon reproduktora s rozloženými vidmi. V prípade triedy obrazovky, vyžarujúcej svetlo, môže byť uložená na zadnom povrchu priehladného panela s rozloženými vidmi, bez podstatnej prekážky pre jej akustické vlastnosti, pričom obrázky môžu byť pozorované z prednej strany.

Priehľadný reproduktor s rozloženými vidmi sa môže tiež uplatniť pri sústavách pre zadnú projekciu, kde môže tvoriť doplnok priesvitnej obrazovky, alebo táto funkcia môže byť sama spojená s vhodne pripravenou plochou pre zadnú projekciu. V tomto prípade projekčná plocha a obrazovka môžu tvoriť jednu súčasť, ako na vhodnú a ekonomickú prevádzku, tak aj optimalizáciu akustického výstupného výkonu. Zadná krycia vrstva môže byť vybraná na zachytenie premietaného obrázku, alebo alternatívne optické vlastnosti jadra môžu byť zvolené na účely projekcie. Napríklad, v prípade reproduktorového panela majúceho pomerne tenké jadro, nemusí sa vyžadovať, alebo nemusí byť ideálna úplná optická priehľadnosť, čo umožní výber alternatívnych jadier prepúšťajúcich svetlo, napríklad z iných stupňov aerogélu alebo hospodárnejších náhrad. Špeciálne optické vlastnosti môžu byť spojené s povrchom jadra a/alebo krycej vrstvy, na vytvorenie smerovaných vlastností, podporujúcich jas prechádzajúceho optického obrázku. Keď má priehľadný reproduktor s rozloženými vidmi odokrytú prednú stenu, môže byť táto stena vylepšená, napríklad vybavením vodivých plôšok alebo oblastí, ktoré sú viditeľné alebo priehľadné, pre užívateľské vkladanie údajov alebo povelov na obrazovku. Priehľadný panel môže byť tiež vylepšený optickým povlakom na zníženie odrazov a/alebo na zlepšenie odolnosti proti poškrabaniu, alebo jednoducho povlakom proti škrabancom. Jadro a povrchová vrstva pre priehľadný panel sa môžu vyberať tak, aby mali optické tónovanie, pre farebné tieňovanie alebo neutrálny odtieň na zlepšenie pomerov vizuálneho kontrastu pre obrazovku, používanú spolu alebo zabudovanú do priehľadného panelového reproduktora s rozloženými vidmi. V priebehu výroby priehľadného panela s rozloženými vidmi môže byť do panela zabudovaná neviditeľná elektrická inštalácia, napríklad vo forme mikroinštalácie, alebo priehľadných vodivých fólií, spolu s indikátormi, napríklad so svietiacimi diódami (LED) alebo s displejmi s tekutými kryštálmi (LCD) alebo podobne, umožňujúca ich integrovanie do priehľadného panela a následnú ochranu, pričom táto technika tiež minimalizuje zhoršenie akustického výstupného výkonu. Môžu sa tiež vytvoriť také konštrukcie, kde sa nevyžaduje úplná priehľadnosť, napríklad, kde je priehľadná len jedna krycia vrstva panela, na umožnenie pohľadu na integrálnu obrazovku pod povrchom.

Meniče môžu byť piezoelektrické alebo elektrodynamické, podľa konštrukčných kritérií, zahŕňajúcich úvahy o cene a výstupného výkonu, a sú znázornené na obr. 3 ako jednoduché obrysové prvky, jednoducho pripojené na panel vhodným lepidlom alebo vhodnými lepidlami. Pre skôr uvedený typ Tl budenia je znázornený inerciálny menič 31, ktorý budí vertikálne smerované tlakové vlny do panela 30. Pre skôr uvedený typ T2 budenia je znázor18 nený ohybový typ meniča 32, prispôsobený na priame miestne ohýbanie, na privádzanie ohybových vín cez reproduktorový panel 30. Pre skôr uvedený typ T3 budenia je znázornený inerciálny menič 33, ktorý slúži na vychyľovanie panelového rohu, pri budení do diagonály, a tak do celého reproduktorového panela 30. Pre skôr uvedený typ T4 budenia je znázornený ďalší inerciálny menič 34, v tvare bloku alebo v polkruhovom tvare, slúžiaci na vychylovanie okraja reproduktorového panela 30.

Každý typ budenia vytvorí svoje vlastné charakteristické budenie reproduktorového panela 30, ktoré sa skúma pre konštrukciu celého reproduktora, vrátane parametrov vlastného panela 30. Rozmiestnenie meničov 31 až 34 pozdĺž panelového okraja sa v praxi opakuje s konštrukčnými parametrami panela na optimálne alebo aspoň prevádzkovo prijatelné rozloženie vidov ohybových vín. Predpokladá sa, že sa pódia vlastností panelov, vrátane napríklad riadenie straty, umiestnenia a typov budenia na okrajoch alebo blízko okrajov, môže do príslušného panela zaviesť viac ako jeden audiokanál, napríklad prostredníctvom niekoľkých budiacich meničov. Tento viackanálový potenciál môže byť zvýšený spracovaním signálu na optimalizovanie akosti zvuku a/alebo riadenie vlastností vyžarovania zvuku a/alebo dokonca na modifikovanie vnímaného oddelenia jednotlivých kanálov a priestorových účinkov.

Zvlášť uspokojivé umiestnenie budiacim meničov pozdĺž okrajov, v podstate obdĺžnikového panelového člena sa dosiahne v okrajových polohách pomocou kolmých, stranovo rovnobežných čiar alebo súradníc, prechádzajúcich optimálnou alebo prednostnou polohou zabudovaného budiaceho meniča, podľa skôr uvedenej prihlášky PCT, pozri čiarkované vyznačené vzťahovými značkami 42 až 45 až 48 na obr. 4. Je naozaj praktické používať budiace meniče aspoň v dvoch takých súradnicových rohových umiestneniach 45 až £8. Na obr. 6 sú znázornené fázové sériové a sérioparalelné spojenia dvoch alebo štyroch budiacich meničov A a B. Uskutočniteľné sú aj iné budiace spojenia, a môžu mať často prednosť, vrátane priameho spojenia jedného s jedným, pri každom meniči, a môže sa použiť akákolvek požadovaná úprava signálu, napríklad diferenciálne oneskorenie, filtrovanie atď., napríklad aby zodpovedala obmedzeniu nežiaducej interakcie medzi meničmi a/alebo zdrojmi elektrického signálu a výhodným polohám CP1 až CP4 budiacich meničov podía obr. 5, vzhľadom na prednostnú zabudovanú polohu PL. Môže sa uskutočňovať párovanie vždy jednej od každej súradnice, to znamená CP1 a CP2, CP2 a CP3, CP3 a CP4, CP4 a CP1, a prvé výhodné párovanie je to, ktoré teoreticky vymedzuje zahrnutú plochu, ktorá je naozaj najvačšia a ktorá obsahuje geometrický stred X. Taká teoretická plocha ale bude ďalej prechádzať cez alebo bude obsahovať ďalšiu obvyklú optimálnu alebo prednostnú polohu zabudovaného meniča, pozri doplnkové umiestnenie CL a označenie CP5 a CP6 pre prvé výhodné párovanie polôh budiacich meničov.

Je zaujímavé poznamenať pre veľmi vysoký panel Q, že prednostné a neprednostnejšie páry kolmých súradnicových budiacich polôh môžu vytvárať nízkofrekvenčný výstup, ktorý môže byť rozšírenejší a rovnomernejší, práve ako pri predchádzajúcich prednostných zabudovaných polohách bližšie k stredu, avšak s určitou miernou odchýlkou vo vysokofrekvenčnom rozsahu. Odozva mimo os je podobná vo vyšších kmitočtoch, ale je skutočne viac symetrická v nižších kmitočtoch.

Na obr. 7 sú znázornené vybrané výsledky pokusu, kde páry meničov, pre ktoré je kolmý uhlový relatívny vzťah udržiavaný vystredený na skôr uvedenej normálnej zabudovanej prednostnej polohe meniča, najmä pre najvýhodnejšie súradnicové okrajové budiace umiestnenia SPI a SP4, ale meniče sa testujú v polohách, relatívne premiestnených okolo panelových okrajov. Najviac uskutočniteľné a sľubné páry umiestnení sú vyznačené v pároch umiestnení la, lb až 6a, 6d. Na obr. 7 sú znázornené výsledky ďalšieho pokusu, kde páry meničov boli na opačných koncoch priamok cez prednostnú zabudovanú budiacu polohu SPI, 2. Menej uskutočniteľných a slubných umiestnení sa našlo v polohách 2a,

2d a 3a, 3d. Viac pokusnej práce môže byť však rentabilné vzhladom k ďalším párom alebo väčšiemu počtu okrajových budiacich polôh, a vyvíja sa snaha o teoretickú a systematickú prácu. Priaznivo sa vyhodnotí z uvedených rozmerov, a z meraní párov polôh, dávajúcich uskutočniteľné a sľubné, odmerané a stanovené výsledky, že sa obr. 7 nemôže brať v presnej mierke.

Na obr. 8 je znázornený panel 70, pozostávajúci z jadra 74 a krycích vrstiev 75, 76, ^a majúci menič 72, upevnený blízko rohu, s hromadným zaťažením 78 v podstate pri inak normálne zabudovanom prednostnom meniči, skutočne jedného alebo skupiny meničov vzdialenej čo najďalej od rohu, kde sa uskutočňuje budenie meničom 72, ktorý sa videl ako zvlášť účinný v tom, že sa javí ako virtuálny zdroj vibrácií ohybových vín. Pre tento menič môže byť výhodné, jeho vynechanie, alebo aspoň zapojenie mimo polohu so súradnicovým umiestnením, v podstate vystredeným v 5% od bočných rozmerov od rohu, kde sa zriadil, aby vela rezonančných vidov malo uzlové body, to znamená nízku vibračnú činnosť.

Na obr. 9 je v hlavných rysoch vyznačený výskum zahŕňajúci jediné vybrané polohy na upevnenie meniča pri jednom okraji alebo tesne pri okraji, pozri STÍ až ST4 na umiestnenie v rohu, v polovici dĺžky strany, prípadne v štvrtine dĺžky strany a v troch osminách dĺžky strany, a vybrané polohy na okrajové upínanie a hromadné zaťaženie v okrajových polohách okolo panela. Použil sa budiaci menič 92, pozri obr. 9A, na paneli 90, so zaťažením a úpinkami pomocou magnetov 93A a 93B, pripojených a upevnených okolo panela.

Uskutočnenie, používajúce rohovú polohu STÍ budiaceho meniča, je podporované hromadným zaťažením, ako na obr. 9A v polohách 13, 14, 18, 19, vrátane ďalších kombinácií s ďalšími polohami. Pre polohu ST2 budiaceho meniča sú jediné dobré polohy pre hromadné zaťaženie, polohy 6, 7, 8, možno 9, 11, a najmä 12, 15, znova vrátane ďalších kombinácií s ďalšími polohami. Kombinácie 5 = 11 a 6 + 11 sú zvlášť hodnotné, vrátane ďalších kombinácií. Pre polohu ST3 budiaceho meniča sú jediné dobré polohy na hromadné zaťaženie, polohy 5, 6, 7, 13, najmä kombinácia 5 + 13 a 10 + 33, kombinácia 6 + 18 a ďalšie kombinácie. Pre polohu ST4 budiaceho meniča sa ako najlepšie polohy javia polohy 6, 18, ale žiadna nebola tak dobrá, ako polohy pre ďalšie polohy STÍ až ST3 budiaceho meniča.

Na obr. 10 je znázornený reproduktorový panel 80 majúci zabudovanú nezaclonenú oblasť 81, prechádzajúcu cez a za normálne zabudované prednostné polohy budiacich meničov. Oblasť 81 môže priamo slúžiť na účely zobrazovania, alebo predstavuje časť nesenú reproduktorovým panelom 80, bez vyvodzovania akustického výstupného výkonu, alebo časť, za ktorou prechádza reproduktorový panel 80, napríklad v tesnom odstupe, a ktorá je priehľadná alebo priesvitná. Ako hlasitosť, tak aj akosť sa naozaj zlepšia, prvou z obidvoch pomocou prídavných rozumne umiestnených (neznázornených) budiacich meničov, a akosť sa výhodne zlepší lokalizovaním okrajových úpiniek 8_3, na riadenie jednotlivých módových vibračných bodov, účinne ako ukončenie panela. Panel 80 je ďalej vyznačený lokalizovanými pružnými závesmi 84, ktoré sú umiestnené neutrálne alebo sa práve výhodne týkajú dosiahnutého akustického výstupného výkonu. Je tu výhodne umiestnený horný priepust 85 pre vstupné signály na budenie meničov 82, obvykle na obmedzovanie na rozsah najlepšej reprodukcie, napríklad nie pod 100 Hz pre panely rozmeru A4 alebo podobné panely. Potom by sa nemali vyskytovať žiadne problematické vibrácie nízkofrekvenčných panelov alebo budičov.

Je výhodné, pokial sa týka akustického výstupného výkonu, riadiť zaťaženie akustickej impedancie na paneli 80, napríklad aby bolo pomerne nízke v okrajovej alebo obvodovej oblasti, najmä v blízkosti budiacich meničov 82, kde je tendencia k vysokej povrchovej rýchlosti. Také riadiace opatrenie výhodne zahŕňa výraznú vôlu vzhladom k miestnym rovinným členom (napríklad asi 1 až 3 centimetre) a/alebo medzery alebo iné otvory v priľahlom obvodovom ráme alebo podporné opatrenia alebo mriežkové prvky.

Ďalej je uskutočniteľné a výhodné, úmyselne vybaviť panel mechanickým tlmením, čo sa prejaví v akustickej modifikácii, aby sa nemohlo zabrániť strate v oblasti 81, alebo dokonca tiež na jej okraji, aspoň pre vyššie kmitočty. To sa môže dosiahnuť výberom materiálu, napríklad monolitického polykarbonátu a/alebo vhodného povrchového povlaku alebo laminovania. V dôsledku účinnej koncentrácie akustického vyžarovania k okrajovým oblastiam okolo mnohých budiacich meničov sa zvlášť zjednoduší reprodukcia viac ako jedného zvukového kanála, aspoň pre počúvanie z blízkej oblasti, ako pri hraní počítačových hier alebo pri podobne umiestnených použitiach stupňa virtuálneho zvuku. Ďalej, plynulé prechádzanie práve od viacnásobného budenia zdrojov zvuku nemusí byť problematické, keď sa zhrnie, aspoň pre také predstavenia, ako sú audio vizuálne predstavenia.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené relevantné fyzikálne parametre skutočných panelových členov, použitých na skúmanie podľa obr. 11 až 28.

	Panel s nižšou tuhosťou	Panel s vyššou tuhosťou	Panel so strednou tuhosťou
materiál jadra	Rohacell	voština Al	Rohacell
hrúbka jadra	1,5 mm	4 mm	1,8 mm
materiál povrchovej vrstvy	Melimex	čierne sklo	čierne sklo
hrúbka povrchovej vrstvy	50 pm	102 μπι	102 pm
plocha panela	0,06 m²	0,06 m²	0,06 m²
pomer strán obrazu	1:1,13	1:1,13	1:1,13
tuhosť v ohybe	0,32 Nm	12,26 Nm	2,47 Nm
hustota	0,35 kg/m²	0,76 kg/m²	0, 6 kg/m²
Zm	2,7 Nsm'¹	24,4 Nsm^-1	9,73 Nsm^-1

Obr. 11 až 14 sa týka panelových členov s vyššou tuhosťou, podľa prvého stĺpca, obr. 15 až 24 sa týka panelových členov s oveľa nižšou tuhosťou, podľa druhého stĺpca a obr. 25 až 28 sa týka panelových členov so strednou tuhosťou, podľa tretieho stĺpca.

Všetky tieto grafy udávajú akustický výstupný výkon (dB/W) ako súradnicu y a kmitočet ako súradnicu x, teda znázorňujú nameraný akustický výstupný výkon ako útvar kmitočtu, typicky ako skutočne nakreslenú bodkovanú čiaru. Väčšina týchto grafov znázorňuje tiež horné nastavenie skutočnej čiary výstupného výkonu. Ako je uvedené skôr, toto nastavenie je pomocou použitia funkcií, ktoré sa normalizujú do plochej priamky, umožnia stanovenie rezonančnej modality, ktorá je bez často zahrnutých účinkov poklesu výstupného výkonu pri nižších kmitočtoch. Zistilo sa, že plynulosť výstupného výkonu vytvára významný prínos k akosti zvuku. Z takej normalizovanej hodnoty skutočného výstupného výkonu je výhodné vytvárať stanovenie plynulosti pomocou obrátenej strednej kvadratickej odchýlky, a väčšina stĺpcových diagramov je tohto typu.

Panelový člen s vyššou tuhosťou, podlá obr. 11 až 14 je v skutočnosti trocha menej tuhý ako člen používaný pre predchádzajúce obr. 7 a 9, ale jasne znázorňuje prednosť pre jediné meniče, ktoré majú byť umiestnené v polohách zodpovedajúcich súradniciam pre polohy zabudovaných meničov, vopred zriadených ako optimálne, to znamená asi v 3/7, 4/9 dĺžky od akéhokoľvek rohu, alebo asi 0,42 až 0,44. Existujú však podstatné rozšírenia sľubného potenciálneho umiestnenia medzi a za takými polohami pre každý okraj, v skutočnosti v rozsahu asi 10% až 15% v stredných oblastiach kratších, prípadne dlhších okrajov, a ďalej v rozsahu 28% až 30% v polohách v štvrtine dĺžky.

Aspoň pre najväčšiu časť sú skúšobné polohy pre umiestnenie meničov na okraji alebo blízko okraja založené na vzdialenosti, zodpovedajúcej v podstate rozdielu medzi prednostnou súradnicovou hodnotou 0,42 na umiestnenie zabudovaného meniča a stredným bodom (0,5) okraja, avšak s alternatívnou vzdialenosťou zväčšenou na 0,09. Obvyklé skúšobné polohy sú 0,08, 0,17, 0,28, 0,33, 0,42, 0,50.

Predpokladá sa, že zobrazený graf a stĺpcové diagramy sú vysvetľujúce samotné, aby znázornili najlepšie a pravdepodobne slubné umiestnenia pre meniče a pre lokalizované úpinky, ako uskutočnitelné na zlepšenie menej sľubných umiestnení meničov, pozri obr. 23.

Ak sa umiestnenie týka jediného meniča na okraji alebo blízko okraja, ostatné dva testované panelové členy s oveľa nižšou a strednou tuhosťou tiež znázorňujú rovnakú zabudovanú súradnicovú prednosť plynulosti na základe výstupného výkonu, pozri obr. 15 a 25. Panelový člen s nižšou tuhosťou však znázorňuje iné pásmo takmer sľubných umiestnení prebiehajúce asi od štvrtiny do menej ako desatiny dĺžky od rohov. Je zaujímavé, že ak je stanovenie založené na účinnosti, to znamená velkosti výstupného výkonu, ako by bolo v prípade strednej čiary v skutočnom diagrame výstupného výkonu, tvoriacej základ použitý pre strednú kvadratickú odchýlku, stáva sa uvedené pásmo šikmé na zdôraznenie polohy v štvrtine dĺžky a je najvýhodnejšie pre zabudovanú súradnicovú polohu, pozri opačnú strednú kvadratickú odchýlku v stĺpcovom diagrame z obr. 31A. Vlastnosti panelového člena so strednou tuhosťou sa menia smerom k vlastnostiam panelového člena s vyššou tuhosťou tým, že predstavujú slubné rozšírenie medzi zabudovanými prednostnými súradnicovými polohami, ale tiež predstavujú slubné polohy asi v jednej desatine dĺžky.

Odborníkmi v odbore je priaznivo vyhodnotené z diagramov skutočného výstupu, že existujú rozdiely medzi vyznačenými najlepšími a uskutočniteľnými okrajovými polohami meničov, pokial sa týka pôsobenia na očakávanú akosť reprodukcie zvuku, pre ktorú sa berie modalita ako významný faktor, to znamená počet a vyváženosť budenia rezonančných vidov. Ak sú vlastnosti, ako je modalita, považované za sľubnejšie pre umiestnenia, ktoré sú vyznačené ako prednostné, na základe stanovenia plynulosti výstupného výkonu, je samozrejme uskutočnitelné spracovanie vstupných signálov na to, čo je znázornené po skôr uvedenom normalizovaní, špecificky selektívne, na zosilnenie nízkeho kmitočtu vo forme upravujúcej alebo vyrovnávajúcej signál. Tým by sa malo dosiahnuť naozaj krajného použitia výkonovo dostupných umiestnení na základe účinnosti, ale obvykle nie samotnej účinnosti, pretože sa musí použiť väčší vstupný výkon.

Preto sa skúmali iné spôsoby zvyšovania výstupného výkonu s nižšími kmitočtami, ako je načrtnuté skôr, totiž kryt aktívnej zóny a/alebo selektívne usporiadané miestne úpinky alebo úpinky pre celý okraj. Na obr. 18A, 18B, 18C je vyznačené všeobecne výhodné zvyšovanie výstupného výkonu pri nižšom kmitočte pre obklopujúci kryt aktívnej zóny s plochou cez 60% väčšou ako panel s nižšou tuhosťou, pre pevné úpinky všetkých troch okrajov nedovoľujúce umiestnenie meničov, a ako pre kryt aktívnej zóny, tak pre úpinky. Takýto kryt aktívnej zóny má snahu udržiavať modalitu, ale nemusí byť vždy uskutočniteľný v špecifickom použití. Preto sa zdá úplné skúmanie úpiniek uskutočniteľné pre alternatívne okrajové polohy meničov pre panelový člen s nižšou tuhosťou. Znázornené výsledky dokazujú, že stanovenie na základe účinnosti má snahu o zdôraznenie miesta v štvrtine dĺžky, ako na upínanie pre celý okraj pri skutočne rovnobežných okrajoch alebo pri troch okrajoch, tak lokálne okrajové upínanie v siedmich bodoch v rohoch a stredných bodoch, ako v bode X na obr. 29, s okrajom umiestnenia meniča neupnutým pozdĺž jeho dĺžky, pozri stĺpcové diagramy na obr. 31B, prípadne 31C a 31D. Upínanie posunuté do 13 bodov, ako v bodoch X + O na obr. 29, silno zdôrazňuje prednostnú zabudovanú súradnicovú polohu. Stanovenie panelových členov s upínaním na základe plynulosti výstupného výkonu vytvára rovnaké výsledky na vyznačenie najlepších polôh meničov, pozri stĺpcové diagramy na obr. 19A, 20B, 21B a 22, ale so značnými rozdielmi, ak ide o nasledujúce výhodné polohy, ako je všeobecne potvrdené kontrolou diagramov skutočných výstupných výkonov.

Zistil sa silný všeobecne vzájomný vzťah medzi výhodami založenými na odbornej kontrole a stanovením podlá plynulosti výstupného výkonu. Ďalej to smeruje k potvrdeniu aspoň malej výhody pre také stanovenia, ak neexistujú praktické faktory, vedúce skôr k uprednostňovaniu účinnosti ako akosti, aj keď to nemusí byť v žiadnom prípade odlišné.

Ďalšie uplatnenie pre lokalizované okrajové upínanie je vo vzťahu k zdokonaleniu málo sľubných okrajových polôh meničov, pozri stĺpcové diagramy 23A, 23B, znázorňujúce skôr pravú stranu ako ľavú stranu príslušného okraja, inak ako na výkrese. Príslušné prípady sa týkajú panelových členov s nižšou tuhosťou, celkom upnutých na troch okrajoch a v siedmych bodoch, s lokalizovanou úpinkou, premenlivo usporiadanou pozdĺž toho istého okraja meniča.

V obidvoch prípadoch je výsledkom užitočného zlepšenia poloha asi v štvrtine dĺžky od rohu, vzdialenejšia od budiča, pozri referenčný stĺpec na pravej strane obr. 23B, za podmienky bez upnutia. Rozšírenie je väčšie v prípade upnutia v celom okraji, pozri obr. 23A.

Keď neexistuje zhoda medzi stanovením na základe účinnosti výstupného výkonu a plynulosti výstupného výkonu, dá sa predpokladať, že akýkolvek panelový člen s upnutím rohov na okraj, s ktorým je účinne spojený menič, je neúčinný vo svojom rohu. Preto tu musí byť vzdialenosť až do polovici vlnovej dĺžky pre príslušné rezonančné vidy, pred tým ako vibračná činnosť môže dosiahnuť protiuzlové vrcholy. Ak je vyznačená výhoda umiestnenia meniča tesne pri rohu stanovením plynulosti výstupného výkonu, malo by sa postupovať opatrne, ak by to mal byť nižší výstupný výkon alebo účinnosť, aj keď plynulosť z dôvodu spojenia so všetkými tvarmi vlny rezonančných vidov sa týka asi celkom malého nárastu ich tvarov vín. Potom sa odporúča kontrola zodpovedajúceho stanovenia výstupného výkonu a účinnosti. Je najlepšie pohybovať sa tam, kde existuje podstatná zhoda medzi týmito dvoma základmi na stanovenie, alebo nejaký kompromis, vhodný na špecifické použitie, a najmä je ďalej vhodné zobrať do úvahy odbornú kontrolu grafov výstupného výkonu a kmitočtu, asi výhodne s normalizovaním, a tiež bez normalizovania na účely stanovenia.

Pre skúmané panelové členy s vyššou a strednou tuhosťou, existuje podstatné meradlo konzistencie, ak ide o najlepšie okrajové umiestnenie meniča, ale s celkom výrazným rozdielom, ak ide o ďalšie slubné umiestnenie. Panelový člen s oveľa nižšou tuhosťou je výrazne menej kritický, ak ide o slubné okrajové umiestnenie meničov.

Táto poloha je ešte zreteľnejšia, keď sa zoberie do úvahy použitie viac ako jedného meniča, spojeného s okrajmi toho istého panelového člena. Poloha na zvýšené spojenie s rezonančnými vidmi panelového člena je sprevádzaná množstvom ich nevyhnutne spojených interakcií s prirodzene rozloženým rezonančné vibračným obrazcom panelového člena, a spojená takým rezonančné vibračným obrazcom je dostupná len na okrajoch panela. Existujú velké odchýlky od jednoduchých pravidiel, ako založených na súradniciach zriadených prednostných polôh zabudovaných meničov. Avšak tento postup na stanovenie polohy dovoľuje získať hodnotné nástroje na nájdenie vhodných kombinácií umiestnenia meničov, spojených s okrajmi.

Pre panely s vyššou tuhosťou v skôr uvedenej tabulke, podlá obr. 13A, 14A, je jeden menič umiestnený v polohe, v tolerančnom rozsahu asi 0,38 až 0,45 pre prednostnú polohu 0,42 pre jediný menič pozdĺž dlhšieho okraja. Druhý menič je premenlivo usporiadaný pozdĺž najbližšieho kratšieho okraja, a na obr. 14A je znázornená okrajová výhoda pre najvzdialenejšiu prednostnú polohu 0,42, to znamená vystredenú na 0,58, v porovnaní s niektorými inými polohami, asi v štvrtine, tretine a dvoch tretinách dĺžky od spoločného rohu. Je zaujímavé, že upevnenie druhého meniča asi v 0,58 prednostnej polohy pozdĺž kratšieho okraja panela a striedavé usporiadanie ďalšieho meniča pozdĺž dlhšieho okraja panela (pozri obr. 13B a 14B), vytvorilo najlepšie a takmer najlepšie výhodné polohy asi v jednej pätine (0,17) a štvrtine dĺžky pozdĺž dlhšieho okraja panela, čo je oboje lepšie ako východisková poloha (asi 0,42) pre plynulosť výstupného výkonu. Tento spôsob jasne umožňuje ďalšie uplatnenie iteračným spôsobom, aj keď sa odporúča, aby sa rozvinuli jeden alebo obidva spôsoby, a to stanovenie výstupného výkonu a účinnosti, alebo odborná kontrola, najmä ak neexistuje žiadna konvergencia polôh v tomto spôsobe, alebo ak akákoľvek vyznačená dobrá poloha je v praxi menej dobrá ako predpokladaná (alebo, ktorá bola pred týmto spôsobom).

Na obr. 16A, 16B sú znázornené výsledky skúmania panelových členov s oveľa nižšou tuhosťou, s prednostnou polohou meniča asi v 0,42, použitou pre dlhší okraj a s druhým meničom, premenlivo usporiadaným pozdĺž najbližšieho kratšieho okraja. Neboli tu väčšie rozdiely vo zvýšení plynulosti výstupného výkonu, kde tri prístupné rohy a najbližšia prednostná poloha 0,42, s niektorou inak všeobecnou výhodou na spojenie, sú v tom istom kvadrante.

To isté skúmanie pre panelový člen so strednou tuhosťou prinieslo veľkú výhodu pre prednostnú polohu 0,42 meniča v susednom kvadrante (v skutočnosti 0,58), pozri obr. 28A, 28B.

S opätovným uvedením prípadu panelového člena s ovela nižšou tuhosťou, prejavujú sa tu dva účinky, prispievajúce k ovela menej dobre definovanej, najlepšej alebo takmer najlepšej polohe meniča. Jedným je to, že panelové vidy pre optimalizovaný rozsah kmitočtov sú vyššie ako pri panelových členoch s vyššou tuhosťou. Panelový člen preto predstavuje bližšie priblíženie sa ku kontinuite a hladkosť výstupného výkonu je menej závislá na polohe meniča, najmä polohách druhého meniča.

Druhý účinok sa týka ovela nižšej mechanickej impedancie panelového člena, ktorá vedie k slabšej závislosti na polohe meniča na prenos energií. Tento mechanizmus je vysvetlený ďalej.

Mechanická impedancia (Zm) panelového člena určuje pohyb vyplývajúci z bodu vyvodenej sily, pozri 100, 101 na obr. 30. Predmet spojený s panelom, majúci mechanickú impedanciu ovela menšiu, avšak približne porovnateľnú s impedanciou panela, bude silno presadzovať pohyb panela v mieste, kde je tento predmet umiestnený. Spojenie budiaceho meniča, typu s posuvnou cievkou, s panelom je ekvivalentné ako pripojenie panela na uzemnenie (miska 102 magnetu meniča), prostredníctvom pružiny (zavesenie kmitacej cievky meniča, pozri 108) . Keď sa impedancia takej pružiny velmi približuje impedancii panela, bude v určitej časti určovať pohyb panela pri meniči. V obmedzení tejto pružiny, plne určujúcej bodový pohyb meniča, by nemala byť žiadna závislosť na vstupnom výkone v budiacej polohe. V praxi tak môže pomer impedancie pružiny a impedancie panela hlboko ovplyvniť najlepšiu polohu meniča, a výsledky už nie sú dávno tak jasné pre najlepšie alebo takmer najlepšie polohy meniča.

Táto nízka mechanická impedancia má väčší účinok pre polohu okrajovo umiestneného meniča, ako pre polohu zabudovaného meniča, pretože mechanická impedancia je už na okraji panela, čo znamená, že zavesenie kmitacej cievky meniča má väčší účinok. Najmä pre panel s nižšou tuhosťou podľa skôr uvedenej tabulky, mechanická impedancia v telese panela je:

Zm telesa = 2,7 Nsm^-1 mechanická impedancia na okraji panela je približne polovičná, to znamená

Zm okraja = 1,3 Nsm'¹.

Poddajnosť zavesenia kmitacej cievky použitého meniča je:

Cms = 0,52 x 10³ mN^-1.

Mechanická impedancia pri každom módovom kmitočte môže byť o rád nižšia ako priemerná impedancia, Zm okraja. Je preto možné odhadnúť typický kmitočet, pod ktorým má budič silný účinok na panelový člen, napríklad kde impedancia zavesenia kmitacej cievky je asi jedna pätina priemernej impedancie na okraji panela. Potom,

1 x Zm okraja ω x Cms a dáva odhad 1200 Hz, pod ktorým sú menič a panel plánovito spojené, čo je v optimálnom rozsahu kmitočtu.

S predpokladom, že menič s takou nízkou mechanickou impedanciou, a panelový člen je jedna spojená sústava, potom menič čiastočne určuje impedanciu panelového člena, a plynulosť výstupného výkonu je menej závislá na polohe meniča.

Opakovanie takého rozboru pre panel s vysokou tuhosťou dáva zodpovedajúci kmitočet 130 Hz, ktorý je mimo optimálneho rozsahu kmitočtov.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Aktívne akustické zariadenie, pozostávajúce z panelového člena majúceho rozloženie rezonančných vidov ohybových vín, a z meniča na budenie rezonančných vidov ohybových vín, pripojeného na panelový člen v okrajovej polohe panelového člena, tesne pri okraji, vyznačujúce sa tým, že aspoň časť okraja panelového člena je upnutá, na vyvodenie akusticky prijateľnej činnosti v závislosti na uvedenom rozložení rezonančných vidov ohybových vín.
2. Aktívne akustické zariadenie podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že je vybavené aspoň jednou okrajovou úpinkou na upnutie okraja aspoň v jednej skrytej polohe.
3. Aktívne akustické zariadenie podľa nároku 2, vyznačujúce sa tým, že táto poloha okrajovej úpinky je usporiadaná na zlepšenie akustickej činnosti zariadenia, v spojení s meničom umiestneným v okrajovej polohe, ktorá nie je samostatne vybraná pre najlepšiu prevádzkovú interakciu s panelovým členom.
4. Aktívne akustické zariadenie podlá nároku 2, vyznačujúce sa tým, že je vybavené radom okrajovým úpiniek v rade skrytých okrajových upínacích polôh.
5. Aktívne akustické zariadenie podľa nároku 3 alebo 4, vyznačujúce sa tým, že panelový člen je viacstranný, s lokalizovanými okrajovými úpinkami spojenými s viac ako s jednou stranou.
6. Aktívne akustické zariadenie podlá nároku 5, spolu s nárokom 4, vyznačujúce sa tým, že panelový člen je v podstate obdĺžnikový, s radom lokalizovaných okrajových úpiniek spojených s troma stranami nespojenými s meničom.
7. Aktívne akustické zariadenie podľa nároku 6, vyznačujúce sa tým, že rad lokalizovaných okrajových úpiniek je v každom rohu a v strednej časti uvedených troch strán.
8. Aktívne akustické zariadenie podlá nároku 1, vyznačujúce sa tým, že úpinka je usporiadaná pozdĺž okraja panelového člena.

9. Aktívne akustické zariadenie podlá nároku 8, vyznačujúce sa tým, že panelový člen je viacstranný, pričom úpinka je usporiadaná pozdĺž aspoň jednej strany nespojenej s

meničom. 10. Aktívne akustické zariadenie podlá nároku 9, vyzná- čujúce sa tým, že panelový člen je v podstate obdĺžnikový, pričom úpinka je usporiadaná rovnobežných strán. pozdĺž dvoch 11. Aktívne akustické zariadenie podľa nároku 9, vyzná- čujúce sa tým, že úpinka je usporiadaná pozdĺž troch strán. 12. Aktívne akustické zariadenie podlá nárokov 1 až 11, v y - značujúce sa tým, že úpinka zaťaženie panela. tvorí hromadné 13. Aktívne akustické zariadenie podlá nárokov 1 až 12, vy- značujúce sa tým, že je ďalej vybavené druhým meni-

čom umiestneným v okrajovej polohe panela, tesne pri okraji.

14. Aktívne akustické zariadenie podlá nároku 13, vyznačujúce sa tým, že panelový člen je viacstranný, s lokalizovanými okrajovými úpinkami spojenými aspoň s dvoma bočnými okrajmi.
15. Aktívne akustické zariadenie, pozostávajúce v podstate z obdĺžnikového panelového člena majúceho rozloženie rezonančných vidov ohybových vín, a dlhšie a kratšie strany, z prvého meniča na budenie rezonančných vidov ohybových vín spojeného s panelom v okrajovej polohe, pozdĺž dlhšej strany a z druhého meniča na budenie rezonančných vidov ohybových vín spojeného s panelom v okrajovej polohe, pozdĺž kratšej strany.
16. Aktívne akustické zariadenie podľa nárokov 1 až 15, vyznačujúce sa tým, že aspoň jedna okrajová poloha je usporiadaná v odstupe od najbližšieho rohu, pozdĺž príslušného okraja.
17. Aktívne akustické zariadenie podľa nárokov 1 až 16, vyznačujúce sa tým, že je ďalej vybavené krytom aktívnej zóny usporiadaným okolo a cez panelový člen.
18. Aktívne akustické zariadenie podľa nárokov 1 až 17, vyznačujúce sa tým, že panelový člen je aspoň čiastočne priehľadný alebo priesvitný.
19. Aktívne akustické zariadenie vyznačujúce sa tým, mechanického typu.

podľa nárokov 1 až 18, že menič je elektro
20. Aktívne akustické zariadenie podlá nárokov 1 až 19, vyznačujúce sa tým, že menič je usporiadaný na budenie ohybových vín v paneli aspoň jednou zavádzanou tlakovou vlnou do okraja panelového člena, pri bočnom vychýlení okraja panelového člena na zavádzanie priečnych ohybových vín pozdĺž panelového člena, a pri vyvodzovaní krútiaceho momentu naprieč rohu panelového člena, a vytváraním lineárneho vychylovania lokálnej okrajovej oblasti panelového člena.
21. Aktívne akustické zariadenie, pozostávajúce z panelového člena majúceho rozloženie rezonančných vidov ohybových vín, a z meniča pripojeného na panelový člen v okrajovej polohe panelového člena, tesne pri okraji, vyznačujúce sa t ý m, že menič je usporiadaný s odstupom od rohu, vo vzdialenosti 0,32 až 0,5 krát dĺžka uvedeného okraja.
22. Aktívne akustické zariadenie podlá nároku 21, vyznačujúce sa tým, že panelový člen má obdĺžnikový tvar s dlhšími a kratšími okrajmi.
23. Aktívne akustické zariadenie podľa nároku 22, vyznačujúce sa tým, že okrajom je kratší okraj, pričom menič je usporiadaný v odstupe od rohu vo vzdialenosti 0,38 až 0,46 krát dĺžka uvedeného okraja.
24. Aktívne akustické zariadenie podľa nároku 22, vyznačujúce sa tým, že okraj, na ktorý prilieha menič je dlhší okraj.
25. Spôsob vyhotovenia akustického zariadenia, zahŕňajúce panelový člen majúci rozloženie rezonančných vidov pôsobenia ohybových vín výhodné pre prijateľný akustický výkon v spojení s meničom vhodne pripojeným na panelový člen, vyznačujúci sa tým, že sa pridá lokalizovaná úpinka na zlepšenie akustického výkonu, vyplývajúceho z niektorého jednotlivého, okrajovo umiestneného meniča, ďalej sa stanoví akustický výkon, vyplývajúci z umiestnenia lokalizovanej úpinky v rade rôznych okrajových polôh panelového člena a vyberie sa okrajová poloha pre prijateľný akustický výkon a pripevní sa úpinka vo vybranej okrajovej polohe.
26. Spôsob podľa nároku 25, vyznačujúci sa tým, že sa stanovenie akustického výstupného výkonu obmedzí na rozsah kmitočtov vzťahujúci sa k uvažovanému použitiu a prijateľnému výkonu aktívneho akustického zariadenia.
27. Spôsob podľa nároku 25 alebo 26, vyznačujúci sa tým, že stanovenie sa uskutočňuje pre aktívne akustické zariadenie, pôsobiace ako zvukový vyžarovací prvok alebo reproduktor a vo vzťahu k jeho akustickému výstupu sa používajú rôzne okrajové polohy.
28. Spôsob podľa nároku 27, vyznačujúci sa tým, že stanovenie akustického výstupného výkonu zahŕňa stanovenie aspoň jedného z radu rezonančných vidov, ich kmitočtov, ich rozloženia, a vyváženosti ich prínosu k akustickému výstupu.
29. Aktívne akustické zariadenie, pozostávajúce z panelového člena majúceho rozloženie rezonančných vidov ohybových vín, a z panelového meniča pripojeného na panelový člen v okrajovej polohe panelového člena, vyznačujúce sa tým, že je vybavené hromadným zaťažením alebo upnutím v budiacej polohe, usporiadaným s odstupom od okraja, a v prednostnej polohe, na usporiadanie meniča na spojenie ohybových vín v paneli.
30. Aktívne akustické zariadenie podľa nárokov 1 až 29, vyznačujúce sa tým, že okrajová poloha je vybraná pre najlepšiu alebo lepšiu prevádzkovú interakciu meniča, umiestneného spolu s panelovým členom, vzhladom na počet a kmitočet rezonančných vidov, zahrnutých v prevádzke meničov, v spojení s panelovým členom.
31. Aktívne akustické zariadenie podlá nárokov 1 až 30, vyznačujúce sa tým, že okrajová poloha je vybraná pre najlepšiu alebo lepšiu prevádzkovú interakciu meniča, umiestneného spolu s panelovým členom, vzhladom na výkon akustického výstupu, ako akustický vyžarovací prvok alebo reproduktor.
32. Aktívne akustické zariadenie podlá nárokov 1 až 31, vyznačujúce sa tým, že okrajová poloha je vybraná pre najlepšiu alebo lepšiu prevádzkovú interakciu meniča, umiestneného spolu s panelovým členom, vzhladom na plynulosť akustického výstupného výkonu, ako akustický vyžarovací prvok alebo reproduktor.