SK284784B6 - Oddeľovací člen na ochranné zapojenia proti prepätiu a usporiadanie súčiastok ochranného zapojenia proti prepätiu v skriňovom rozvádzači - Google Patents

Abstract

Oddeľovací člen (3) je určený na ochranné zapojenia proti prepätiu, vstaviteľné do skriňových rozvádzačov. Tieto ochranné zapojenia proti prepätiu majú prvé zvodové prvky (1), druhé zvodové prvky (2) a prvé oddeľovacie prvky (E1) usporiadané medzi prvými zvodovými prvkami (1) a druhými zvodovými prvkami (2). Oddeľovací člen (3) má skriňu, v ktorej sú usporiadané aspoň všetky prvé oddeľovacie prvky (E1) a prípadne aspoň jeden druhý oddeľovací prvok (4). Skriňa oddeľovacieho člena (3) obsahuje pripájacie svorky (6, 9) ležiace v hornom rade a pripájacie svorky (7, 8) ležiace v dolnom rade. Každý rad pripájacích svoriek (6, 7, 8, 9) má vždy jednu ľavú najkrajnejšiu pripájaciu svorku (6, 7) a jednu pravú najkrajnejšiu pripájaciu svorku (8, 9). Najkrajnejšie pripájacie svorky (6, 7, 8, 9) sú spojené elektrickým spájacím vedením (5) vedeným vnútri skrine. Pri usporiadaní obsahujúcom oddeľovací člen (3) sú všetky prvé zvodové prvky (1) a všetky druhé zvodové prvky (2) usporiadané združene vždy priamo pri sebe do skupín. Oddeľovací člen (3) je usporiadaný medzi skupinami prvých zvodových prvkov (1) a druhých zvodových prvkov (2).

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka oddeľovacieho člena na ochranné zapojenia proti prepätiu, vstaviteľné do skriňových rozvádzačov, pričom tieto ochranné zapojenia proti prepätiu majú prvé zvodové prvky, druhé zvodové prvky a prvé oddeľovanie prvky usporiadané medzi prvými zvodovými prvkami a druhými zvodovými prvkami, pričom oddeľovaci člen má skriňu, v ktorej sú usporiadané aspoň všetky prvé oddeľovacie prvky a prípadne aspoň jeden druhý oddeľovaci prvok. Vynález sa ďalej týka usporiadania súčiastok ochranného zapojenia proti prepätiu v skriňovom rozvádzači.

Doterajší stav techniky

Z dôvodov ochrany sieťových prípojok sú často, ako je to napríklad pri riešení podľa spisu DE A 1 42 36 584, na každú fázu používané dva navzájom paralelne zapojené, od seba oddelené zvodové prvky. Verejná rozvodná zostava trojfázového striedavého prúdu má tri vodiče vedúce napätie, ktoré musia byť navzájom medzi sebou chránené pred prepätím, rovnako ako nulový vodič proti ochrannému vodiču. Tento spôsob ochrany obnáša relatívne veľký počet súčiastok - štyri oddelené ochranné zapojenia.

Navyše sú zariadenia na ochranu pred prepätím obvykle zapojené pred samotnými chránenými predmetmi, ktoré pre ich káblovú montáž musia byť použité vodiče s väčšími priemermi, s ktorými sa preto horšie manipuluje.

Obe skutočnosti - veľký počet súčiastok a ťažko spracovateľné vodiče - sú spoločne príčinou často náročnej a neprehľadnej montáže.

V spise DE - U1 - 92 03 347 je opísaný ochranný prístroj proti prepätiu, ktorý má dolnú časť prepojiteľnú na vedenie rozvodnej skrine a hornú časť zasunuteľnú do dolnej časti. V dolnej časti sú usporiadané vstupné svorky na vodiče chráneného vedenia a výstupné svorky na vodiče chráneného vedenia. Tak vstupné svorky, ako aj výstupné svorky sú elektricky spojené konektormi usporiadanými v strednej časti dolného dielu, pričom na to potrebné vedenia tiež prebiehajú v dolnom diele.

Horný diel má zástrčné kontakty, ktoré sú zastrčené do konektorov dolného dielu. S týmito konektormi je spojené ochranné zapojenie proti prepätiu, ktorého všetky súčasti sú usporiadané v hornom diele. Toto ochranné zapojenie je urobené tak, že medzi každým vodičom chráneného vedenia a uzemnením je zaradený ochranný prvok na hrubú ochranu, ako aj ochranný prvok na jemnú ochranu, pričom tieto ochranné prvky sú od seba oddelené prostredníctvom prvého väzbového člena.

Podstata vynálezu

Vynález si kladie za úlohu vytvoriť také usporiadanie oddeľovacích prvkov, ktoré by umožnilo zvlášť prehľadnú inštaláciu ochranného zapojenia na ochranu proti prepätiu a jeho jednoduché zapojenie v skriňových rozvádzačoch.

Uvedenú úlohu spĺňa oddeľovaci člen na ochranné zapojenia proti prepätiu, vstaviteľné do skriňových rozvádzačov, pričom tieto ochranné zapojenia proti prepätiu majú prvé zvodové prvky, druhé zvodové prvky a prvé oddeľovaci e prvky usporiadané medzi prvými zvodovými prvkami a druhými zvodovými prvkami, pričom oddeľovaci člen má skriňu, v ktorej sú usporiadané aspoň všetky prvé oddeľovacie prvky a prípadne aspoň jeden druhý oddeľovaci prvok, podľa vynálezu, ktorého podstatou je, že skriňa odde ľovacieho člena obsahuje pripojovacie svorky ležiace v hornom rade a pripojovacie svorky ležiace v dolnom rade, pričom každý druhý rad pripojovacích svoriek má vždy jednu ľavú najkrajnejšiu pripojovaciu svorku a jednu pravú najkrajnejšiu pripojovaciu svorku, a pričom najkrajnejšie pripojovacie svorky sú spojené elektrickým spojovacím vedením vedeným vnútri skrine.

Pomocou podobne usporiadaného oddeľovacieho člena je počet stavebných súčiastok podstatne znížený a vďaka elektrickému spojeniu uvedených pripojovacích svoriek sa niektoré zložito nainštalovateľné vedenia stanú prebytočnými a nepotrebnými.

Na vylepšenie vynálezu je spoločne s prvými oddeľovacimi prvkami v spoločnej skrini usporiadaný aspoň jeden druhý oddeľovaci prvok.

Týmto spôsobom sú všetky oddeľovacie prvky zhromaždené v jedinej oddeľovacej skrini, čo opäť zjednodušuje konštrukciu zapojenia.

Podľa jedného variantu vynálezu je možné predpokladať, že tak prvé, ako aj druhé konce prvých oddeľovacích prvkov sú vedené na pripojovacie svorky ležiace v hornom rade spoločnej skrine.

Všetky vedenia, potrebné na ďalšie prepojenia oddeľovacích prvkov, tak môžu byť zapojené výlučne nad oddeľovacím členom, čo vedie k prehľadnej a jednoducho uskutočniteľnej montáži.

Podľa iného variantu uskutočnenia sú prvé konce prvých oddeľovacích prvokov vedené na zástrčné kontakty usporiadané v prednej stene skrine a druhé konce prvých oddeľovacích prvkov sú vedené na pripojovacie svorky ležiace v hornom rade.

Potom je možné uskutočniť spojenie prvých koncov oddeľovacích prvkov pomocou spojky, rozkladajúcej sa pozdĺž bočnej steny ukladacej skrine. To vedie na ďalšie zjednodušenie káblovej montáže.

Prvé konce prvých oddeľovacích prvkov sú výhodne pradávne vedené i na pripojovacie svorky ležiace v dolom rade.

Toto uskutočnenie umožňuje s malými nákladmi paralelne zapojiť viac oddeľovacích členov. Takto môže byť jednoduchým spôsobom zvýšený menovitý prúd zapojenia na ochranu proti prepätiu.

Pri zvlášť výhodnom uskutočnení vynálezu sú oddeľovacie prvky tvorené cievkami, pretože podobné súčiastky je možné jednoducho vyrobiť s potrebným výkonovým rozmedzím na tento účel.

Všetky vodiče vedúce prevádzkový prúd sú výhodne vedené aspoň jedným druhým oddeľovacím prvkom, ktorý je tvorený do seba uzatvorenou cievkou, najmä indukčným krúžkom, napríklad feritovým krúžkom. Cez túto cievku sú potom uskutočnené všetky prevádzkový prúd vedúce vodiče.

Takto je možné znížiť počet súčiastok a tým aj zaobstarávame náklady a zároveň sa zvýši prevádzková spoľahlivosť oddeľovacieho člena.

Ďalším cieľom vynálezu je vytvoriť také usporiadanie súčiastok zapojenia na ochranu proti prepätiu v skriňovom rozvádzači, pri ktorom sú dva od seba oddelené prepätia zvádzajúce zvodové prvky zapojené medzi každým fázovým vodičom a nulovým vodičom, respektíve medzi fázovým vodičom a ochranným vodičom, a výhodne sú zapojené aj medzi nulovým vodičom a ochranným vodičom. Toto usporiadanie má opísaný oddeľovaci člen a malo by byť možné ho prehľadným spôsobom nainštalovať s čo možno najmenšími nákladmi.

Uvedenú úlohu spĺňa usporiadanie súčiastok ochranného zapojenia proti prepätiu v skriňovom rozvádzači, pričom vždy medzi každým fázovým vodičom a neutrálnym vodičom, prípadne medzi každým fázovým vodičom a ochranným vodičom, ako aj výhodne medzi neutrálnym vodičom a ochranným vodičom, sú zapojené dva od seba oddelené zvodové prvky, pričom je upravený oddeľovací člen podľa vynálezu, ktorého podstatou je, že všetky prvé zvodové prvky a všetky druhé zvodové prvky sú usporiadané združené vždy priamo pri sebe do skupín, pričom oddeľovací člen je usporiadaný medzi skupinami prvých zvodových prvkov a druhých zvodových prvkov.

Týmto spôsobom sa dosiahne to, že všetky prívodné aj odberové vodiče môžu byť na ochranné zapojenie pripojené zhora, čo podstatne prispieva na prehľadnosť montáže. Vďaka usporiadaniu jednotlivých súčiastok zapojenia podľa vynálezu môžu byť tieto súčiastky navzájom prepojené pomocou štandardných prípojných systémov, čím sa montáž zjednoduší a urýchli.

Prvé konce prvých oddeľovacich prvokov sú výhodne spojiteľné pomocou zástrčnej spojky usporiadanej pozdĺž predných stien skrine zvodových prvkov a oddeľovacieho člena.

Zásuvné spoje je možné vyrobiť podstatne rýchlejšie ako skrutkovité spoje, takže je týmto opatrením možné dosiahnuť opätovné zjednodušenie montáže.

Aspoň jeden druhý oddeľovací prvok je výhodne usporiadaný vnútri zástrčnej spojky.

Týmto spôsobom je možné uvoľniť miesto v skrini oddeľovacieho člena. Prvé oddeľovacie prvky tak môžu byť skonštruované geometricky väčšie a tým aj výkonnejšie.

Všetky prvé zvodové prvky sú výhodne vytvorené ako jeden kus s oddeľovacím členom, čo je výhodné, pretože odpadnú niektoré externe vytvorené spojenia.

Všetky prvé zvodové prvky, oddeľovací člen a zástrčná spojka sú výhodne vytvorené ako jeden kus.

To umožňuje nahradiť zástrčné spoje trvalými spojmi, čo zo sebou prináša malé prechodové spoje medzi jednotlivými komponentmi zapojenia.

Prvé zvodové prvky sú výhodne tvorené výbojkami, ako je napríklad vzduchové, plynové alebo vákuové iskri sko alebo podobnými prvkami, pretože podobné súčiastky môžu zvádzať relatívne vysoké energie, bez toho, že by sa poškodili.

Druhé zvodové prvky sú výhodne tvorené varistormi, supresorovými diódami alebo podobnými prvkami.

Také súčiastky obmedzujú prepätie na relatívne nízku hodnotu, čím je dosiahnutá dostatočná ochrana všetkých ďalej pripojených spotrebičov.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude bližšie vysvetlený podľa priložených výkresov, na ktorých:

obr. 1 znázorňuje principiálnu schému zapojenia na ochranu proti prepätiu, obr. 2a, 2b dve možnosti realizácie princípu podľa obr. 1 pri trojfázovej rozvodnej zostave striedavého prúdu, obr. 3 nárys ochranného zapojenia podľa obr. 2a, ktoré je zabudované do skriňového rozvádzača, obr. 4 nárys montáže podľa vynálezu ochranného zapojenia z obr. 2b v skriňovom rozvádzači, obr. 5 zjednodušenú montáž podľa obr. 4, obr. 6a, 6b bokorys oddeľovacieho člena podľa vynálezu, obr. 7 dva paralelne na seba zapojené oddeľovacie členy, obr. 8a, 8b až 12a, 12b schémy zapojenia pre zariadenie na ochranu proti prepätiu v rôznych rozvodných zostavách a ich realizáciu s oddeľovacím členom podľa vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Sú známe rôzne stavebné prvky na ochranu elektrických vedení pred neprípustné vysokými prepätiami, ktoré sa môžu vyskytnúť napríklad po priamom alebo nepriamom údere blesku. Z týchto stavebných prvkov sú najdôležitejšie výbojky, varistory a supresorové diódy. Majú navzájom odlišné elektrické charakteristiky, ktoré jc teda nutné zvážiť pri ich odbere.

Výbojky môžu zviesť energeticky zvlášť bohaté prepätia, prinášajú však zo sebou nevýhodu relatívne vysokého zvyškového napätia (to je napätie, na ktoré je prepätie obmedzené).

Varistory a supresorové diódy majú síce porovnateľne malé zvyškové napätia, ale majú malú schopnosť zvádzať prúd.

Aby bolo možné súčasne využiť kladné vlastnosti oboch druhov prepätia zvádzajúcich zvodových prvkov, sú tieto zvodové prvky zapojené paralelne, teda „v stupňoch za sebou“. Zodpovedajúcu principiálnu schému zapojenia znázorňuje obr. 1.

Zvodový prvok 1, ktorý má vyšší zvádzajúci výkon, je zapojený bližšie k prívodu, aby tam tvoril „hrubú ochranu“. Tento zvodový prvok 1 zvádza väčšiu časť energie prepätia, podstatne obmedzuje prepätie, ale vo väčšine prípadov to nestačí.

Po hrubom obmedzení je zostávajúce prepätie opätovne zmenšené ďalším zvodovým prvokom 2, ktorý je možné nazvať „prvkom na jemnú ochranu“. Potom čo je už hrubou ochranou odvedená väčšina energie prepätia, uskutočňuje jemná ochrana napäťové obmedzenie iba relatívne oveľa menšej energie. Jemná ochrana by preto v podstate mala mať menšie zvyškové napätie ako hrubá ochrana, nie je však už nutný zvlášť veľký zvodový výkon.

V normálnom prípade je preto stupňovanie zvodových prvkov zvádzajúcich prepätie uskutočnené tým spôsobom, že zvodové prvky sú za sebou zapojené podľa veľkosti zvyškového napätia.

Pri podobnom stupňovaní je však potrebné mať na pozore, že aj vybavovacie napätie použitých zvodových prvkov 1, 2 sú navzájom rozdielne. Zvodový prvok s menším zvyškovým napätím má obvykle menšie aj vybavovacie napätie, takže pri výskyte prepätia vždy reaguje ako prvý „slabší“ prvok (jemná ochrana). Týmto spôsobom je prepätie zredukované na hodnotu menšiu ako je vybavovacie napätie hrubej ochrany.

Aby sa zabránilo tomuto problému, sú zvodové prvky 1, 2 navzájom oddelené, čo sa dosiahne zapojením oddeľovacích prvokov El, E2 do série so „slabším“ zvodovým prvkom 2. Oddeľovacie prvky El, E2 môžu byť tvorené cievkami, kondenzátormi alebo odpormi a spôsobujú dodatočný úbytok napätia vo vetve „slabšieho zvodového prvku“, čím je zvýšené vybavovacie napätie vetvy jemnej ochrany.

Ak má byť podobným zapojením na ochranu pred prepätim chránená prípojka rozvodnej zostavy trojfázového striedavého prúdu, môže sa predpokladať napríklad usporiadanie podľa obr. 2a. Tu je vždy zapojené jedno ochranné zapojenie medzi každým fázovým vodičom L1, L2, L3 a nulovým vodičom N, rovnako tak ako medzi nulovým vodičom N a ochranným vodičom PE.

Druhé oddeľovacie prvky E2 medzi fázovými a nulovým vodičom na obr. 1 pritom nie sú uskutočnené ako samostatné sériové súčiastky. Týmito spôsobený úbytok napätia je vyvolávaný prvými oddeľovacimi prvkami El, ktoré sú príslušne navrhnuté vo väčších dimenziách - v prípade cievok majú väčšiu indukčnosť. Opísané usporiadanie vedie v skriňovom rozvádzači na komplikovanú, časovo aj materiálovo náročnú montáž (pozri obr. 3).

Podstatnou nevýhodou pritom je, že k ochrannému zapojeniu musia byť prívodné fázové vodiče Ll, L2, L3, aj prívodný ochranný vodič PE pripojené zhora, zatiaľ čo nulový vodič N musí byť pripojený zdola. Podobný problém vzniká pre vodiče vedúce ďalej ku spotrebiču. Fázové vodiče Ll, L2, L3, aj ochranný vodič PE môžu byť privedené na horný rad pripojovacích svoriek 6, 9, nulový vodič N však musí byť privedený na dolný rad pripojovacích svoriek 7, 8.

V inštalačnej technike je však žiaduce pripojiť všetky prívodné a odberové vedenia zapojených prístrojov na horný rad svoriek a iba vnútri zapojenia rozdeliť nutné vnútorné elektrické spoje medzi horný a dolný rad svoriek.

Pri zapojení podľa obr. 2b nie je upravený oddeľovací prvok E2, ktorý je na obr. 2a zapojený v nulovom vodiči N. Jeho elektrický účinok je nahradený prúdovo kompenzovanou cievkou tvoriacou druhý oddeľovací prvok 4. Táto cievka je uzatvorená sama do seba a v najjednoduchšom prípade je tvorená induktívnym krúžkom, napríklad feritovým krúžkom. Cez túto cievku prechádzajú všetky vedenia pretekané prevádzkovým prúdom, pri trojfázovej rozvodnej zostave to teda sú vodiče Ll, L2, L3 alebo N.

Taká cievka tvoriaca druhý oddeľovací prvok 4 má z elektrotechnického hľadiska rovnaký účinok ako sériové indukčnosti, pripojené hviezdicovo na ochranný vodič PE. Pre prúdy, ktoré prúdia od jedného z vodičov Ll, L2, L3 alebo N k ochrannému vodiču PE, spôsobuje napäťový úbytok a tým aj oddeľovací účinok. Tým je posilnený účinok prvých oddeľovacích prvkov El, takže funkcia chýbajúcich prvkov E2 je čiastočne alebo celkom nahradená cievkou tvoriacou druhý oddeľovací prvok 4. Prvé oddeľovacie prvky El preto môžu byť navrhnuté v menších dimenziách.

Podstatná výhoda podobnej prúdovej kompenzovanej cievky tvoriacej druhý oddeľovací prvok 4 spočíva v tom, že počas bezporuchového chodu sa nijako neprejavuje, a preto nespôsobuje straty. Zato sériové indukčnosti odoberajú aj počas normálneho chodu jalový (stratový) výkon.

Podľa vynálezu je usporiadanie konštrukčných prvkov zapojenia k ochrane pred prepätím uložené v skriňovom rozvádzači ako na obr. 4. Toto usporiadanie realizuje principiálna schéma zapojenia z obr. 2b.

Všetky prvé zvodové prvky 1 a všetky druhé zvodové prvky 2 sú zhromaždené do skupín tak, aby ležali bezprostredne vedľa seba. Medzi oboma týmito skupinami sa nachádza hlavná časť tohto usporiadania, totiž oddeľovací člen 3.

Ten zoskupuje minimálne všetky prvé oddeľovacie prvky El do jednej spoločnej skrine. Pri uskutočnení, zobrazenom na obr. 4, je v tejto skrini umiestnený tiež druhý oddeľovací prvok 4, vyrobený v podobe prúdovo kompenzovanej cievky. Ako je vyobrazené na obr. 2b, sú prvé oddeľovacie prvky El zapojené do série medzi prívodnými a odberovými vodičmi. Prednostne sú vyrobené ako cievky, môžu však byť vyrobené aj ako odpory alebo kapacity.

Druhou podstatnou konštrukčnou charakteristikou oddeľovacieho člena 3 je elektrické spájacie vedenie 5 najkrajnejších pripojovacích svoriek 6, 7, 8, 9 horného a dolného radu, ktoré sa nachádza vnútri skrine.

Ako vyplýva z obrázkov, dosiahne sa oddeľovacím členom 3, vytvoreným opísaným spôsobom, zvlášť jednoduchá a prehľadná káblová montáž celého zapojenia na ochranu pred prepätím.

Ak sú skrine jednotlivých konštrukčných prvkov vyrobené v normovanej šírke - každá skriňa má potom šírku, ktorá je celočíselným násobkom deliacej jednotky (v tejto súvislosti sa v inštalačnej technike hovorí o takzvaných „deliacich jednotkách“) - zjednoduší sa natoľko tých niekoľko zostávajúcich spojov, ktoré je potrebné dodatočne vytvoriť, že je možné použiť štandardizované prípojné systémy 10, 100, respektíve štandardizované spájacie mostíky 11. Týmto spôsobom sa káblové montážne práce obmedzia v podstate na upevnenie niektorých svorkových skrutiek. Navyše sú všetky prívodné, ale aj odberové vedenia pripojené na horný rad pripájacich svoriek 6, 9.

Pri uskutočnení z obr. 4 sú tak jedny, ako aj druhé konce prvých oddeľovacích prvkov El pripojené na pripájacie svorky 6, 9, ktoré ležia v hornom rade. Toto uskutočnenie môže byť zjednodušené, ako to naznačuje konštrukcia zobrazená na obr. 5. Tu sú prvé konce prvých oddeľovacích prvkov El privedené na zástrčné kontakty 12, umiestnené na prednej stene skrine. Druhé konce prvých oddeľovacích prvkov El sú pripojené na pripájacie svorky 6, 9, ktoré ležia v hornom rade.

Tiež puzdra prvých zvodových prvkov 1, umiestnených vo fázových vodičoch Ll; L2, L3, majú zástrčné kontakty 13 na príslušnej prednej stene puzdra. Tieto zástrčné kontakty 13 sú spojené s prívodnými fázovými vodičmi Ll, L2, L3. To umožňuje nahradiť ručne nasadzovaný prípojný systém 10 z obr. 4 zástrčnou spojkou 31, ktorá sa rozkladá pozdĺž predných stien 30 skrine (pozri obr. 6a). Vďaka tomu môže byť oddeľovací člen 3 vyrobený ako užší a tiež odpadnú ďalšie ručne ukladané spojenia.

Pretože cievka, tvoriaca oddeľovací prvok 4 je relatívne malá, môže byť umiestnená vnútri zástrčnej spojky 31, ako je uvedené na obr. 6b. Podmienkou však je, že aj elektrické spájacie vedenie 5 pripájacich svoriek 6, 7, 8, 9 nulového vodiča N aspoň čiastočne prebieha zástrčnou spojkou 31, aby bolo obklopené cievkou, tvoriacou druhý oddeľovací prvok 4.

Vylepšenie vynálezu spočíva v tom, že všetky prvé zvodové prvky 1 sú spoločne s oddeľovacím členom 3 vyrobené ako jedna súčiastka. Týmto spôsobom odpadá externe pripájaný mostík 11. Ak je aj zástrčná spojka 31 súčasťou jednotlivého uskutočnenia, môže byť aj ona nahradená vedeniami, ktoré prebiehajú vo vnútrajšku skrine.

Prvé oddeľovacie prvky El, ktoré sú pretekané prevádzkovým prúdom napájaného elektrického zariadenia, musia byť navrhnuté v takých dimenziách, ktoré počítajú s oteplením, vyvolaným prietokom prúdu. Aby mohli byť pre rôzne veľké menovité prúdy použité podobné, a teda aj lacno vyrobiteľné, oddeľovacie členy 3, je žiaduce vytvoriť ich tak, aby s cieľom zvýšenia celkového prietoku prúdu mohli byť jednoduchým spôsobom zapojené paralelne.

To umožňuje uskutočnenie vynálezu, ktoré je vyobrazené na obr. 7. Tu sú prvé konce prvých oddeľovacích prvkov El navyše zavedené na pripájacie svorky, ktoré ležia v dolnom rade.

Dva, prípadne aj viac, oddeľovacie členy 3, určené na paralelné zapojenie, sú usporiadané tak, že ležia pod sebou a sú navzájom spojené na obrázku naznačeným spôsobom.

Uskutočnenie vynálezu podľa obr. 4 môže byť ďalej vylepšené v súlade s obr. 7, aj keď to nie je zobrazené na zvláštnom obrázku. Prvé konce prvých oddeľovacích prvkov El sú teda privedené na pripájacie svorky, ležiace v dolnom rade.

V princípe môžu byť pre obidva zvodové prvky 1, 2 použité všetky úvodom uvedené súčiastky. Prednostne sú však prvé zvodové prvky 1 vyrobené ako výbojky, napríklad ako vzduchové, plynové alebo vákuové iskrisko, alebo im podobné súčiastky. Druhé zvodové prvky 2 sú vyrobené ako varistory, supresorové diódy alebo im podobné súčiast ky, pričom používaná je najmä kombinácia vzduchová výbojka -varistor.

Oddeľovací člen 3 podľa vynálezu aj usporiadanie podľa vynálezu jednotlivých súčiastok zapojenia na ochranu pred prepätím sú zvlášť vhodné na praktické použitie, pretože pomocou nich môže byť vytvorený veľký počet rôznych ochranných zapojení pre rôzne rozvodné zostavy. Toto je vysvetlené na obr. 8 až 12.

Obr. 8a znázorňuje schému zapojenia ochranného obvodu pre TT zostavu. Tu môže byť použité už na obr. 5 znázornené usporiadanie podľa vynálezu. Z dôvodu prehľadnosti je toto usporiadanie ešte raz zobrazené na obr. 8b.

Obr. 9a znázorňuje schému zapojenia TT zostavy, pri ktorej je však vzhľadom na zostavu z obr. 8a navyše oddeľovací prepínač 14. Montážne usporiadanie podľa vynálezu realizujúce túto schému zapojenia je znázornené na obr. 9b.

Na obr. 10a je znázornené zapojenie na ochranu pred prepätím pre TN-C-S zostavu. Nulový vodič N a ochranný vodič PE sú tu spojené dohromady, takže medzi nimi nemôže vzniknúť rozdiel napätia, a tým aj prepätia. Týmto spôsobom odpadajú tak zvodové, ako aj oddeľovacie prvky medzi nulovým vodičom N a ochranným vodičom PE - teda cievka tvoriaca druhý oddeľovací prvok 4. Toto je zohľadnené aj pri usporiadaní skriňového rozvádzača podľa obr. 10b.

Obr. 1 la, 1 lb znázorňujú vynálezu pre TN-S zostavu a obr. 12a, 12b znázorňujú vynález pre IT zostavu. Tu sú vždy medzi fázovým vodičom Ll, L2, L3 a ochranným vodičom PE, aj medzi ochranným vodičom PE a nulovým vodičom N zapojené dve prepätia zvádzajúce zvodové prvky 1, 2, ktoré sú od seba oddelené.

Na obrázkoch sú zobrazené výhradne rozvodné zostavy pre trojfázový striedavý prúd, vynález sa však neobmedzuje iba na tieto zostavy. Vynález môže byť použitý pre dvojfázové prípojky, skladajúce sa iba z fázového, nulového a ochranného vodiča, alebo pre zostavy bez nulového vodiča atď. Podľa počtu chránených vodičov zostavy je len potrebné meniť počet zvodových a oddeľovacich prvkov.

Claims (14)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Oddeľovací člen (3) na ochranné zapojenia proti prepätiu, vstavateľné do skriňových rozvádzačov, pričom tieto ochranné zapojenia proti prepätiu majú prvé zvodové prvky (1), druhé zvodové prvky (2) a prvé oddeľovacie prvky (El) usporiadané medzi prvými zvodovými prvkami (1) a druhými zvodovými prvkami (2), pričom oddeľovací člen (3) má skriňu, v ktorej sú usporiadané aspoň všetky prvé oddeľovacie prvky (El) a prípadne aspoň jeden druhý oddeľovací prvok (4), vyznačujúci sa tým, že skriňa oddeľovacieho člena (3) obsahuje pripájacie svorky (6, 9) ležiace v hornom rade a pripájacie svorky (7, 8) ležiace v dolnom rade, pričom každý rad pripájacich svoriek (6, 7, 8, 9) má vždy jednu ľavú najkrajnejšiu pripájaciu svorku (6, 7) a jednu pravú najkrajnejšiu pripájaciu svorku (9, 8), a pričom najkrajnejšie pripájacie svorky (6, 7, 8, 9) sú spojené elektrickým spájacím vedením (5) vedeným vnútri skrine.
2. 2. Oddeľovací člen podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že spoločne s prvými oddeľovacími prvkami (El) je v spoločnej skrini usporiadaný aspoň jeden druhý oddeľovací prvok (4).
3. 3. Oddeľovací člen podľa nároku 1 alebo 2, vyzná č u j ú c i sa tým, že tak prvé, ako aj druhé konce prvých oddeľovacich prvkov (El) sú vedené na pri pájacie svorky (6, 9) ležiace v hornom rade spoločnej skrine.
4. 4. Oddeľovací člen podľa nároku 1 alebo 2, v y značujúci sa tým, že prvé konce prvých oddeľovacích prvkov (El) sú vedené na zástrčné kontakty (12) usporiadané v prednej stene (30) skrine a druhé konce prvých oddeľovacich prvkov (El) sú vedené na pripájacie svorky (6, 9) ležiace v hornom rade.
5. 5. Oddeľovací člen podľa jedného z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že prvé konce prvých oddeľovacich prvkov (El) sú prídavné vedené aj na pripájacie svorky (7, 8) ležiace v dolnom rade.
6. 6. Oddeľovací člen podľa jedného z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že prvé oddeľovacie prvky (El) sú tvorené cievkami.
7. 7. Oddeľovací člen podľa jedného z nárokov 1 až 6, vyznačujúci sa tým, že všetky vodiče (Ll, L2, L3, N) vedúce prevádzkový prúd sú vedené aspoň jedným druhým oddeľovacím prvkom (4), ktorýje tvorený do seba zatvorenou cievkou, najmä indukčným krúžkom, napríklad feritovým krúžkom.
8. 8. Usporiadanie súčiastok ochranného zapojenia proti prepätiu v skriňovom rozvádzači, pričom vždy medzi každým fázovým vodičom (Ll, L2, L3) a neutrálnym vodičom (N), prípadne medzi každým fázovým vodičom (Ll, L2, L3) a ochranným vodičom (PE), ako výhodne aj medzi neutrálnym vodičom (N) a ochranným vodičom (PE), sú zapojené dva od seba oddelené zvodové prvky (1, 2), a pričom je upravený oddeľovací člen (3) podľa jedného z nárokov laž 7, vyznačujúce sa tým, že všetky prvé zvodové prvky (1) a všetky druhé zvodové prvky (2) sú usporiadané združené vždy priamo pri sebe do skupín, pričom oddeľovací člen (3) je usporiadaný medzi skupinami prvých zvodových prvkov (1) a druhých zvodových prvkov (2).
9. 9. Usporiadanie podľa nároku 8 obsahujúce oddeľovací člen podľa nároku 3, vyznačujúce sa tým, že prvé konce prvých oddeľovacich prvkov (El) sú spojiteľné pomocou zástrčnej spojky (31) usporiadanej pozdĺž predných stien (30) skrine zvodových prvkov (1) a oddeľovacieho člena (3).
10. 10. Usporiadanie podľa nároku 9, vyznačujúce sa tým, že aspoň jeden druhý oddeľovací prvok (4) je usporiadaný vnútri zástrčnej spojky (31).
11. 11. Usporiadanie podľa jedného z nárokov 8, 9 alebo 10, vyznačujúce sa tým, že všetky prvé zvodové prvky (1) sú vytvorené ako jeden kus s oddeľovacím členom (3).
12. 12. Usporiadanie podľa jedného z nárokov 8 až 11, vyznačujúce sa tým, že všetky prvé zvodové prvky (1), oddeľovací člen (3) a zástrčná spojka (31) sú vytvorené ako jeden kus.
13. 13. Usporiadanie podľa jedného z nárokov 8 až 12, vyznačujúce sa tým, že prvé zvodové prvky (1) sú tvorené výbojkami, ako je napríklad vzduchové, plynové alebo vákuové iskrište, alebo podobnými prvkami.
14. 14. Usporiadanie podľa jedného z nárokov 8 až 13, vyznačujúce sa tým, že druhé zvodové prvky (2) sú tvorené varistormi, supresorovými diódami alebo podobnými prvkami.