SK284061B6 - Absorpčný materiál s absorpčnou kapacitou závislou od teploty, absorpčný výrobok a absorpčné teleso - Google Patents

Abstract

Absorpčný materiál obsahuje nosný materiál (50, 60) majúci povlak (51, 61) z polyméru citlivého na teplo s bodom zákalu pri teplote 28 °C až 35 °C. Absorpčné vlastnosti tohto polyméru sa v bode zákalu menia tak, že tento polymér nemá žiadnu absorpčnú kapacitu pri prvej teplote na jednej strane bodu zákalu, ale má dobrú absorpčnú kapacitu pri druhej teplote na druhej strane bodu zákalu. Opisuje sa tiež absorpčný výrobok, ako je plienka, chránič pri inkontinencii, hygienická vložka a podobne, majúci absorpčné teleso obsahujúce absorpčný materiál potiahnutý polymérom citlivým na teplo.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka absorpčného materiálu na použitie v absorpčnom výrobku ako je plienka, chránič pri inkontinencii, hygienická vložka a podobne. Vynález sa ďalej týka absorpčného výrobku a absorpčného telesa obsahujúceho tento absorpčný materiál.

Doterajší stav techniky

Absorpčné výrobky, ako sú plienky, chrániče pri inkontinencii, hygienické vložky, chrániče posteľnej bielizne, kryty sedadiel a podobne, všeobecne zahŕňajú nejaké absorpčné teleso, ktoré je tvorené jednou alebo niekoľkými vrstvami absorpčného materiálu. Obvykle sa tento absorpčný materiál hlavne skladá z celulózovej vláknitej buničiny. Keď je také teleso navlhčené, plocha absorpčného telesa, ktorá je prvá zasiahnutá tekutinou, bude v podstate pohlcovať všetku túto tekutinu. Týmto sa táto plocha nasýti tekutinou a keď dôjde k následným navlhčovaniam, toto absorpčné teleso nebude mať dostatočnú kapacitu pohlcovať všetku vylučovanú telesnú tekutinu. Výsledkom toho je, že tekutina bude vytekať von cez povrch daného výrobku a unikať preč za jeho okraje.

Aby sa toto unikanie zastavilo, bolo navrhované vybaviť absorpčné teleso rôznymi druhmi stlačení, pomocou ktorých sa zvyšuje schopnosť daného výrobku rozdeľovať tekutinu. Príkladom takého vzoru stlačení sú žliabky, ktoré sa ťahajú v pozdĺžnom smere výrobku. Pretože jemnejšie kapiláry v stlačených častiach absorpčného telesa prenášajú tekutinu lepšie než obklopujúce časti absorpčného telesa, je možné týmto spôsobom dosiahnuť istý stupeň odvodňovania na začiatku zvlhčenej plochy absorpčného telesa. Prenášanie tekutiny je však závislé od kapilárnej činnosti, čo je pomalý proces znamenajúci, že odvodňovanie zvlhčenej plochy bude často neúplné a nedostatočné.

Ešte jedným spôsobom, ako obmedziť riziko unikania, nastávajúceho ako výsledok nasýtenia tekutinou na počiatku zvlhčenej plochy absorpčného telesa, je zvýšiť množstvo absorpčného materiálu v ploche prijímania. Hoci je možné týmto spôsobom zvýšiť bezpečnosť určitého výrobku pred unikaním, takéto riešenie stále ešte predstavuje určité nedostatky. Keď je absorpčný materiál zložený z vlákniny celulózového páperia, zvýšené množstvo absorpčného materiálu urobí výrobok v ploche prijímania hrubý a objemný. Pretože prijímajúca plocha na tele nosených absorpčných výrobkov by mala byť prispôsobená v časti rozkroku nositeľa, medzi jeho nohami, taký hrubý a objemný výrobok môže byť nositeľom vnímaný ako nepohodlný na nosenie. Navyše je ťažké zakryť objemný výrobok pod bežným oblečením, čo znamená, že najmä dospeli nositelia váhajú, či nosiť takéto výrobky, pretože ich vnímajú ako uvádzajúce do rozpakov.

Alternatívnym spôsobom ako zvýšiť absorpčnú kapacitu v ploche prijímania je použitie toho, čo je známe ako superabsorpčný materiál, t. j. polymérov majúcich schopnosť pohlcovať tekutinu v množstve zodpovedajúcom niekoľkokrát ich vlastnej váhe. Tieto superabsorbenty pohlcujú tekutinu jej chemickým viazaním do gélu. Keď dôjde k absorpcii, tekutina zostáva v tomto géli a nebude ďalej prenášaná. Z toho vyplýva, že superabsorpčné materiály zapracované do nejakej absorpčnej štruktúry značne obmedzujú rozširovanie tekutiny v danej štruktúre a prispievajú k malému využitiu absorpčného materiálu, ktorý je umiestnený vo vzdialenosti od plochy, ktorá je na počiatku kontaktovaná vylučovanou telesnou tekutinou.

Navyše sústredenie absorpčného materiálu do plochy počiatočného zvlhčenia absorpčného výrobku znamená, že tekutina bude zostávať v tesnom kontakte s telom užívateľa. Z tohto dôvodu môže byť taký výrobok po navlhčení vnímaný ako mokrý a nepohodlný, hoci absorpčná kapacita daného výrobku ešte nebola úplne využitá. Ďalším nedostatkom, v spojení s tekutinou zostávajúcou v blízkosti tela nositeľa je to, že vlhkosť z tohto výrobku môže spôsobovať podráždenie pokožky nositeľa.

V dokumente EP-A-0 693 508 sa opisujú teplo-citlivé polyméme prostriedky absorbujúce/desorbujúce vodu vytvorené polymerizáciou dvoch akrylamidov, ktoré majú bod citlivý na teplotu upravený na cieľovú teplotu. Hoci je uvedené, polymémy prostriedok sa môže použiť v širokom rozsahu oblastí vrátane hygienických materiálov ako sú papierové plienky, nie je tu uvedený žiaden príklad ukazujúci absorpčný materiál na použitie v absorpčnom výrobku, ktorý by obsahoval nosný materiál s poťahom z teplocitlivého polyméru s teplotou zákalu v blízkosti teploty tela zdravého ľudského jedinca a nie je tu uvedený žiaden náznak smerovania a kontroly absorpcie a rozvádzania kvapaliny v absorpčnom výrobku pomocou uvedeného polymérneho výrobku.

Cieľom prítomného vynálezu je ponúknuť možnosť smerovania a ovládania absorpcie a rozdeľovania tekutiny v absorpčnom výrobku druhu spomenutého v úvode. Ďalším cieľom tohto vynálezu je dosiahnuť absorpčný výrobok, ktorý má väčšiu bezpečnosť pred unikaním a ktorý lepšie využíva absorpčnú kapacitu, ktorú má k dispozícii. Cieľom tohto vynálezu bolo tiež ponúknuť absorpčný materiál, ktorý umožňuje dosiahnuť v nejakom absorpčnom výrobku ovládanú absorpciu a rozdeľovanie tekutiny.

Podstata vynálezu

Absorpčný materiál v súlade s týmto vynálezom obsahuje nosný materiál, ktorý má povlak z polyméru citlivého na teplo, tento polymér má bod zákalu pri teplote 28 °C až 35 °C, čím sa povrchová štruktúra a chemické vlastnosti povrchu tohto polyméru v bode zákalu menia, čím absorpčný materiál v podstate nemá žiadnu absorpčnú kapacitu pri prvej teplote na jednej strane bodu zákalu, ale má dobrú absorpčnú kapacitu pri druhej teplote na druhej strane bodu zákalu.

Na teplo citlivý povlak na absorpčnom materiáli v súlade s týmto vynálezom znamená, že teplota obklopujúceho okolia absorpčného materiálu určuje, či bude daný absorpčný materiál použiteľný na absorpciu. Na riadenie absorpčných charakteristík daného absorpčného materiálu môže byť použitá hrúbka jeho povlaku a môže byť podľa toho akákoľvek, od jednej monovrstvy materiálu citlivého na teplo až po hrubý obal.

Keď je absorpčný materiál použitý v absorpčnom výrobku, zamýšľanom na absorbovanie telesných tekutín, teplota fluida dosahujúceho absorpčný výrobok určí, či bude alebo nebude dané fluidum absorbované. Takto môže byť materiál citlivý na teplo buď toho druhu, ktorý je neabsorpčný pri teplote vyššej než je bod zákalu, ale absorpčný pri teplote pod bodom zákalu alebo naopak. V oboch prípadoch by mal byť bod zákalu trochu pod telesnou teplotou zdravého ľudského jedinca, v prvom prípade prednostne nižší o 2 až 7 °C a najprcdnostncjšic nižší o 2 až 3 °C. V druhom prípade môže byť bod zákalu ešte o niekoľko stupňov Celzia nižšie, pomocou čoho bude absorpcia pokračovať počas dlhšieho časového úseku, zatiaľ čo sa telesné tekutiny budú ochladzovať.

Podľa toho by bod zákalu mal byť 28 °C až 35 °C, výhodne 32 °C až 34 °C.

Na teplo citlivé polyméry majúce vhodné vlastnosti sú napríklad deriváty celulózy ako je etylhydroxyetyl celulóza (EHEC). Iné vhodné polyméry sú akrylamidy ako je poly-n-izopropyl akrylamid (PNIPAM), poly-n-n-metakrylamid, poly-n-izopropyl metakrylamid a poly-n-n-dietyl akrylamid. Ešte jedna veľká skupina polymérov majúcich bod zákalu ležiaci v rámci teplotných hraníc, ktoré sú vhodné na prítomný účel, sú polyetylénglykoly a ich kopolyméry. Navyše je možné použiť rozvetvené polyméry obsahujúce etylénoxidové bloky.

Nosný materiál obsiahnutý v absorpčnom materiáli sa môže skladať úplne alebo čiastočne z páperových celulózových vláken alebo zo superabsorpčného materiálu v podobe častíc ako sú vločky, vlákna, zrná, granuly a podobne.

Navyše sa potiahnutý absorpčný materiál môže skladať z nejakej kombinácie superabsorpčného materiálu a páperových celulózových vláken, či iných absorpčných vláken ako je bavlna, viskóza alebo podobne. Ďalej je možné, v súlade s týmto vynálezom, pokryť neabsorpčné hydrofóbne vlákna pomocou na teplo citlivého polyméru. Absorpčný materiál tohto druhu nebude mať prednostne žiadnu absorpčnú kapacitu, keď bude na počiatku zvlhčený telesným fluidom, ale dokáže pohlcovať malé množstvá reziduálneho fluida, keď sa teplota fluida znižuje pod bod zákalu daného polyméru. Materiál tohto druhu môže byť použitý ako tekutinami priestupné prijímacie a dištančné vrstvy medzi obalovou vrstvou a absorpčným telesom absorpčného výrobku, či môže byť nejakým komponentom v tekutinou priestupnej obalovej vrstve daného výrobku. Dokonca aj keď je vláknitá štruktúra porovnateľne hydrofóbna, medzi vláknami môžu byť po navlhčení zadržiavané malé množstvá tekutiny. Výhodou používania materiálu v súlade s týmto vynálezom tesne pri povrchu absorpčného výrobku je to, že povrchová vlhkosť výrobku medzi navlhčeniami môže byť významne zvýšená.

Absorpčný materiál môže byť poskytnutý v podobe spojenej alebo nespojenej vláknitej rohože, v podobe viacvrstvovej štruktúry so vzájomne odlišným zložením materiálu a/lebo rôznymi absorpčnými vlastnosťami.

V súlade s týmto vynálezom absorpčný výrobok ako je plienka, chránič pri inkontincncii, hygienická vložka a podobne, má absorpčné teleso zapuzdrené v tekutinami čiastočne priepustnej obalovej vrstve, pričom toto absoprčné teleso zahŕňa absorpčný materiál, ktorý obsahuje nosný materiál s vystaveným povlakom na teplo citlivého polyméru, ktorý polymér má teplotu zákalu pri teplote v blízkosti a trochu nižšej než je telesná teplota zdravého ľudského jedinca, v ktorom sa absorpčné vlastnosti daného polyméru menia pri teplote zákalu tak, že tento polymér v podstate nemá žiadnu absorpčnú kapacitu pri prvej teplote na jednej strane bodu zákalu, ale má dobrú absorpčnú kapacitu pri druhej teplote na druhej strane bodu zákalu.

V súlade s týmto vynálezom môže byť absorpčné teleso absorpčného výrobku vytvorené množstvom rôznych spôsobov. Poťah pre absorpčný výrobok zamýšľaného druhu je všeobecne tvorený z obalovej vrstvy priestupnej tekutinou a obalovej vrstvy nepriestupnej tekutinou, ktoré sú vzájomne spojené okolo absorpčného telesa daného výrobku a spolu zapuzdrujú absorpčné teleso. Podľa jedného uskutočnenia tohto vynálezu môže absorpčné teleso v takom výrobku týmto zahŕňať prvú absorpčnú vrstvu usporiadanú najbližšie k tekutinou priestupnej obalovej vrstve a obsahujúcu hlavne absorpčný materiál pokrytý na teplo citlivým polymérom, a druhú absorpčnú obalovú vrstvu usporiadanú najbližšie k tekutinou nepriestupnej vrstve a obsahujúcu hlavne absorpčný materiál bez povlaku na teplo citlivého polyméru.

Podľa ďalšieho uskutočnenia zahŕňa absorpčné teleso absorpčnú vrstvu majúcu pozdĺžne pásy, kde sa tieto pásy obsahujúce hlavne absorpčný materiál pokrytý na teplo citlivým polymérom striedajú s pásmi obsahujúcimi hlavne absorpčný materiál bez obalu na teplo citlivého polyméru.

Absorpčný materiál potiahnutý (obalený) na teplo citlivým polymérom je prednostne primárne usporiadaný v rozkrokovej časti daného výrobku.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude teraz ďalej podrobnejšie opísaný pomocou odkazov na príslušné obrázky, ktoré sú znázornené na pripojených výkresoch, v ktorých:

Obr. 1 - znázorňuje plienku podľa prvého uskutočnenia tohto vynálezu.

Obr. 2 - znázorňuje rez vedený pozdĺž línie II-II plienkou na obr. 1.

Obr. 3 - znázorňuje chránič pri inkontinencii podľa druhého uskutočnenia tohto vynálezu.

Obr. 4 - znázorňuje rez vykonaný vedený línie IV-IV chráničom pri inkontinencii na obr. 3.

Obr. 5 a 6 - znázorňujú priečny rez absorpčným materiálom potiahnutým polymérom citlivým na teplo.

Obr. 7 - znázorňuje absorpčné teleso s poťahom polyméru citlivého na teplo.

Obr. 8 - znázorňuje rez vedený pozdĺž línie VIII-VIII absorpčným telesom na obr. 7.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Plienka 1, znázornená na obr. 1 a 2 zahŕňa tekutinou priestupnú obalovú vrstvu 2, s ktorou sa počíta, že bude počas nosenia otočená k užívateľovi, tekutinou nepriestupnú obalovú vrstvu 3, s ktorou sa počíta, že bude počas nosenia otočená od užívateľa, a absorpčné jadro 4 zapuzdrené medzi týmito dvoma obalovými vrstvami, s ktorým sa počíta na prijímanie a pohlcovanie telesných tekutín, ktoré sú počas používania vypúšťané do plienky. Obalové vrstvy 2, 3 sa tiahnu von okolo absorpčného telesa 4 a sú navzájom spojené vnútri vyčnievajúcich častí 5, napríklad lepením alebo zváraním teplom či pomocou ultrazvuku.

Plienka 1 má v podstate pretiahnutý tvar so širšími koncovými časťami 6, 7 a užšou medziľahlou rozkrokovou časťou 8. Týmto je prvá koncová časť 6 tou časťou plienky 1, ktorá má byť pri nosení otočená smerom dopredu na nositeľovi, a druhá koncová časť 7 je tou časťou plienky 1, ktorá má byť otočená smerom dozadu na nositeľovi. Navyše má plienka 1 dva pozdĺžne, konkávne zakrivené bočné okraje 9,10 a predný okraj 11a zadný okraj 12.

Plienka 1 je toho druhu, ktorý je počas nosenia upevnený dohromady tak, že zapuzdruje dolnú časť torza nositeľa nohavičkovým spôsobom. S týmto cieľom sú usporiadané pásikové chlopne 13, 14, vyčnievajúce od každého bočného okraja 9,10 pozdĺž zadného okraja 12 tejto plienky. Pásikové chlopne 13 a 14 majú spolupôsobiť s prijímajúcou plochou 15, usporiadanou na obalovej vrstve 3 nepriestupnej tekutinami na prednej časti 6 plienky 1. Takáto prijímacia plocha 15 prednostne má určitý druh vystuženia, napríklad v podobe dodatočnej plastickej vrstvy, či nejaký povlak aplikovaný na obalovú vrstvu 3 nepriestupnú tekutinou. Pre plienku 1 je však tiež mysliteľné po užiť iné typy upevňovacích zariadení, ako sú gombíky a gombíkové dierky, háčiky a očká, hlavičkové upevňovače, háčikové a slučkové upevňovače a podobne.

Plienka 1 je ďalej vybavená vopred napnutými aplikovanými pozdĺžnými elastickými členmi 16, 17, usporiadanými vo vzore celkovo do V, s vrcholom tohto V smerujúcim smerom k prednému okraju 11 plienky a dvoma nohami smerujúcimi smerom k zadnému okraju 12 plienky. Elastické členy 16, 17 tvarujú plienku 1 pozdĺž tela daného užívateľa a vytvárajú jej nohové elastikum počas nosenia. Týmto spôsobom elastické členy 16, 17 slúžia na udržiavanie bočných okrajov 9,10 tejto plienky v kontakte s nohami nositeľa s cieľom zabrániť vzniku medzier medzi plienkou a telom nositeľa počas používania, ktorými by mohlo telesné fluidum z tejto plienky unikať.

Absorpčné teleso 4 plienky 1 má prvú absorpčnú vrstvu 18, usporiadanú bezprostredne vnútri obalovej vrstvy 2 priestupnej tekutinou, a druhú absorpčnú vrstvu 19, usporiadanú bezprostredne vnútri obalovej vrstvy 3 nepriestupnej tekutinou. Prvá absorpčná vrstva 18 má obdĺžnikový tvar a je nepatrne menšia nezje druhá absorpčná vrstva 19, ktorá má v podstate rovnaký tvar ako plienka 1. Prvá absorpčná vrstva 18 je umiestnená vnútri plochy plienky, ktorá má byť prvá zasiahnutá telesným fluidom, keď sa plienka používa. Je zrejmé, že tvar absorpčných vrstiev nemá žiaden rozhodujúci význam pre tento vynález a je mysliteľné tiež množstvo ďalších tvarov a stavov rozmerov.

Prvá absorpčná vrstva 18 je primáme či úplne tvorená absorpčným materiálom v súlade s týmto vynálezom. Podľa toho sa prvá absorpčná vrstva 18 môže skladať z celulózovej páperovej vlákniny, či z iných hydrofilných vláken, ktoré sú ošetrené tak, že majú povlak (obal) z polyméru citlivého na teplo.

Alternatívne sa prvá absorpčná vrstva 18 skladá zo zmesi absorpčného alebo neabsorpčného vláknitého materiálu, ktorý zahŕňa superabsorpčný materiál s povlakom z polyméru citlivého na teplo. Príklady takých vláknitých materiálov, ktoré môžu slúžiť ako nosné materiály pre superabsorpčný materiál, sú tradičné vrstvy celulózovej páperovej vlákniny, rôzne druhy spájaných vláknitých látok, takzvané netkané materiály, spájané alebo nespájané vaty (pavučiny), či podobne. Ďalej však môže byť materiál nosiča tvorený vláknitou rohožou z hydrofilných vláken majúcich povlak z polyméru citlivého na teplo.

Príklady polymérov citlivých na teplo, ktoré môžu byť použité na poťahovanie superabsorpčných materiálov a iných typov absorpčných materiálov, sú napríklad deriváty celulózy ako je etylhydroxyetyl celulóza (EHEC), poly-n-izopropyl akrylamid (PNIPAM) a polyetylénglykoly. Aby sa dosiahol zamýšľaný účinok, polymér citlivý na teplo musí mať bod zákalu pri teplote v blízkosti a prednostne trochu nižšej než je telesná teplota zdravého ľudského jedinca. Podľa toho by bod zákalu C_p mal byť asi 28 °C až 35 °C, výhodne 32 °C až 34 °C. Pri teplote vyššej než je bod zákalu, uvedené polyméry nemajú žiadnu absorpčnú kapacitu, zatiaľ čo pri teplote pod bodom zákalu majú dobrú absorpčnú kapacitu. Z toho vyplýva, že absorpčné materiály majúce povlak tohto typu polyméru citlivého na teplo nie sú použiteľné na pohlcovanie čerstvo vypusteného telesného fluida, keď je teplota telesného fluida nad bodom zákalu. Sotva sa teplota telesného fluida zníži pod bod zákalu polyméru citlivého na teplo, tento polymér začne absorbovať. V rovnakom čase sa stáva použiteľný na absorbovanie telesného fluida aj absorpčný materiál vnútri tohto obalu. Táto absorpcia postupuje, kým nedôjde k obnovenému zvlhčovaniu tak, že teplota opäť stúpa nad bod zá kalu daného na teplo citlivého polyméru a presun fluida do absorpčného materiálu vnútri polyméru citlivého na teplo sa zastavuje.

Tekutina, ktorá bola vstrebaná do absorpčného materiálu pokrytého polymérom citlivým na teplo, zostáva vnútri tohto absorpčného materiálu a nemôže prenikať von za polymér citlivý na teplo, keď tento nie je vo svojom absorpčnom stave. Naproti tomu je absorpčná kapacita polyméru citlivého na teplo reverzibilná, z čoho vyplýva, že keď sa daná teplota znižuje, polymér začne pohlcovať a nepatrne napúča počas absorpcie. Keď sa teplota počas obnoveného zvlhčenia zvýši nad bod zákalu, daný polymér sa zmrašťuje a vylučuje tekutinu, ktorá už bola absorbovaná pri nižšej teplote.

Prvá absorpčná vrstva 18 má výhodne nižšiu hustotu než má druhá absorpčná vrstva 19 a má úlohu nechávať telesné fluidum rýchlo prechádzať do druhej absorpčnej vrstvy 19.

Druhá absorpčná vrstva 19 sa môže skladať z akéhokoľvek tradičného absorpčného materiálu vhodného na daný účel, ako je páperová celulózová vláknina, absorpčný netkaný materiál, vrstvy hodvábneho papiera, či podobne.

Prostredníctvom svojich vzájomne rozdielnych vlastností tieto dve absorpčné vrstvy 18 a 19 plnia rôzne funkcie. Prvá absorpčná vrstva 18 teda slúži ako prijímajúca vrstva pre tekutinu, ktorá je vylučovaná do plienky 1. Prvá absorpčná vrstva 18 by mala byť schopná rýchlo prijímať veľké množstvá tekutiny za krátky čas, t. j. mať vysokú okamžitú kapacitu absorbovania tekutiny. Prvá absorpčná vrstva 18 by mala byť ďalej schopná zadržať danú tekutinu, kým nebude následne pohltená druhou absorpčnou vrstvou 19. Táto druhá absorpčná vrstva 19 vytvára zásobnú a rozdeľovaciu vrstvu pre danú tekutinu. Tekutina, ktorá je pohlcovaná druhou absorpčnou vrstvou 19 je rozdeľovaná cez kapilárnu štruktúru vrstvy, preč od regiónu, ktorý bol najskôr navlhčený tekutinou. Týmto spôsobom môže byť nová tekutina postupne absorbovaná z prvej absorpčnej vrstvy 18.

Keď je telesná tekutina vylučovaná do plienky 1, táto tekutina najprv prechádza cez tekutinou priestupnú obalovú vrstvu 2 dovnútra do prvej absorpčnej vrstvy 18. Keď daná telesná tekutina opúšťa nositeľa, má teplotu v blízkosti teploty ľudského tela, t. j. medzi 35 °C až 37 °C. Pri takej teplote je polymér citlivý na teplotu neabsorpčný, čím hlavná časť telesného fluida môže prechádzať prvou absorpčnou vrstvou 18 a byť pohltená druhou absorpčnou vrstvou 19.

Keď sa telesné fluidum ochladzuje, bod zákalu na teplo citlivého polyméru je prekročený nadol a telesné fluidum, ktoré nebolo odvodnené z prvej absorpčnej vrstvy 18 do druhej absorpčnej vrstvy 19, môže byť absorbované absorpčným materiálom potiahnutým polymérom citlivým na teplo v prvej absorpčnej vrstve 18. Týmto spôsobom je prvá absorpčná vrstva 18 efektívne vyprázdnená od zvyšnej tekutiny a sieťová štruktúra v prvej absorpčnej vrstve 18 sa stáva použiteľnou na prijatie nového množstva tekutiny. Súčasne sa zmenšuje riziko, že zvyšná tekutina v prvej absorpčnej vrstve 18 by mala byť tlačená naspäť v smere k telu užívateľa. Týmto spôsobom môže byť takto pokožka užívateľa udržiavaná v podstate suchá aj po zvlhčení plienky 1, výsledkom čoho je riziko podráždenia pokožky alebo iné nepohodlie spôsobované mokrým povrchom na plienke viac-menej eliminované.

Chránič 30 pri inkontinencii, znázornený na obr. 3 a 4, zahŕňa obalovú vrstvu 32 priestupnú tekutinou, obalovú vrstvu 33 nepriestupnú tekutinou, a absorpčné jadro 34, zapuzdrené medzi týmito dvoma obalovými vrstvami 32 a

33. Obalová vrstva 32 priestupná tekutinou je tvorená napríklad vrstvou netkanej vláknitej látky, takzvaným netkaným materiálom, či perforovanou plastickou fóliou, mulovým materiálom alebo podobne. Obalová vrstva 33 nepriestupná tekutinou sa môže skladať z tekutinami nepriestupnej plastickej fólie, netkanej vrstvy, ktorá bola pokrytá tekutinu neprepúšťajúcim materiálom, či akejkoľvek inej ľahko prispôsobivej materiálovej vrstvy, ktorá má schopnosť odolávať prieniku tekutiny. Spravidla je výhodné, ak obalová vrstva 33 nepriestupná tekutinou má určitú dýchateľnosť, t. j. umožňuje priechod vodnej pary cez vrstvu 33. Tieto dve obalové vrstvy 32 a 33 majú nepatrne väčší rozsah v rovine než má absorpčné teleso 34 a tiahnu sa o určitú vzdialenosť za okraj absorpčného telesa 34 po celom jeho obvode. Obalové vrstvy 32 a 33 sú vzájomne spojené vnútri vyčnievajúcich častí 35, napríklad zlepením, zvarením pomocou tepla či ultrazvuku.

Na vonkajšej strane obalovej vrstvy 33 nepriestupnej tekutinou je usporiadaná pripevňovacia časť 36 v tvare dvoch priečnych regiónov samolepiaceho materiálu. Pred použitím je táto pripevňovacia časť 36 vhodne pokrytá oddeliteľnou krycou vrstvou, na výkrese neuvedenou, vyrobenou z papiera ošetreného uvoľňovacím činidlom, plastickej fólie alebo podobne. Namiesto znázorneného adhézneho vzoru v tvare dvoch priečnych regiónov lepidla môže byť použité množstvo iných adhéznych vzorov, ako je jedna alebo niekoľko pozdĺžnych oblastí, body, úplný povlak atď. Alternatívne môžu byť použité iné druhy upevňovacích prostriedkov ako sú povrchy háčikového a slučkového upevňovača, hlavičkové upevňovače, pásy, zvláštne nohavičky alebo podobne.

Chránič 30 pri inkontinencii druhu znázorneného na obr. 3 a 4 je primáme určený na nosenie osobami s pomerne malými problémami s inkontinenciou a má teda takú veľkosť, ktorá sa môže ľahko prispôsobiť vnútri tradičných nohavičiek. Tým pripevňovacia časť 36 slúži na udržiavanie inkontinentného chrániča pri nosení na mieste vnútri nohavičiek.

Chránič 30 pri inkontinencii je v podstate v tvare presýpacích hodín, so širšími koncovými časťami 37 a 38, a užšou rozkrokovou časťou 39, umiestnenou medzi koncovými časťami 37 a 38. Rozkroková časť 39 je časť chrániča 30 pri inkontinencii, ktorá má byť použitá v rozkroku užívateľa počas nosenia a slúžiť ako prijímajúci povrch pre telesné fluidum, ktoré vyteká do chrániča 30 pri inkontinencii. Ďalej má chránič 30 pri inkontinencii dva priečne zaoblené koncové okraje 40, 41, a dva pozdĺžne zakrivené bočné okraje 42, 43, tiahnuce sa medzi koncovými okrajmi 40a41

Absorpčné teleso 34 je rozdelené do pozdĺžnych pásov, kde sú striedajúce sa pásy 45, utvárané hlavne tradičným absorpčným materiálom, a pásy 44, hlavne tvorené absorpčným materiálom s povlakom polyméru citlivého na teplo toho druhu, ktorý bol opísaný v súvislosti s plienkou 1 na obr. 1 a 2.

Týmto pásy 45, ktoré sa skladajú z tradičného absorpčného materiálu, príhodné majú lepšiu schopnosť rozdeľovania tekutiny než pásy 44, ktoré sa skladajú hlavne z absorpčného materiálu s povlakom z polyméru citlivého na teplo. K prenosu tekutiny primáme dochádza v prvých spomenutých pásoch 445, zatiaľ čo naposledy menované pásy 44 slúžia ako zásobníky tekutiny pre telesné fluidum, ktoré stále ešte nebolo rozdelené v absorpčnej štruktúre.

Na obr. 5 a 6 je v priereze znázornené zrno 50 superabsorpčného materiálu a celulózové vlákno 60, v tomto poradí, ktoré boli pokryté tenkou vrstvou 51, 61, polyméru citlivého na teplo. Povlak na absorpčnom materiáli vytvára bariéru proti absorpcii v rámci teplotného rozpätia nad bodom zákalu daného na teplo citlivého polyméru. Podľa toho je možné prostredníctvom tohto povlaku dosiahnuť oneskorenú absorpciu, riadenú teplotou tekutiny, ktorá sa dostáva k absorpčnému materiálu.

Potiahnutie absorpčného materiálu pomocou polyméru citlivého na teplo možno dosiahnuť množstvom dobre známych techník ako je nastrekovanie alebo ošetrením daného absorpčného materiálu v nejakej tekutej suspenzii.

Absorpčné teleso 70, znázornené na obr. 7 a 8, sa má využívať vnútri tradičného obalu daného absorpčného výrobku, napríklad plienky, hygienickej vložky alebo chrániča pri inkontinencii. Absorpčné teleso 70 má bariérový región 71, ktorý zodpovedá časti absorpčného telesa, ktorá má počas nosenia byť najprv navlhčená tekutinou. Vnútri tohto bariérového regiónu 71 je aplikovaný povlak alebo tenká fólia polyméru citlivého na teplo, v súlade s týmto vynálezom, na povrch 72 absorpčného telesa 70, ktorý je pri nosení obrátený k nositeľovi. Keď je absorpčné teleso 70 zasiahnuté telesným fluidom (tok fluida je naznačený pomocou šípiek na obr. 8), tekutine je bránené v tom, aby prenikala do absorpčného telesa v bariérovom regióne 71 a namiesto toho je tlačená do viacej obvodových častí absorpčného telesa 70. Keď sa teplota telesného fluida zníži (znižuje) pod teplotu bodu zákalu na teplo citlivého polyméru, bude však možné, aby sa zvyšná tekutina na povrchu 72 absorpčného telesa 70 absorbovala dovnútra cez bariérový región 71.

Prostredníctvom bariérového regiónu 71 je dosiahnuté zlepšené rozdeľovanie tekutiny v absorpčnom telese a týmto vyšší stupeň využitia daného absorpčného materiálu. Región 74 absorpčného telesa 70 vnútri bariérového regiónu 71 môže prednostne obsahovať superabsorpčný materiál 75, ktorý, prostredníctvom bariérového regiónu 71 na povrchu absorpčného telesa 70, nie je použiteľný na okamžitú absorpciu telesného fluida. Týmto spôsobom je telesnému fluidu bránené v tom, aby bolo na počiatku viazané daným superabsorbentom 75 predtým, než dôjde k rozdeleniu tekutiny do zvyšných častí 73 absorpčnej štruktúry. Podľa toho sa superabsorpčný materiál stáva použiteľným na absorpciu iba vtedy, keď sa teplota telesného fluida znížila pod bod zákalu na teplo citlivého polyméru. Určitá tekutina je tiež privedená prostredníctvom kapilárnych síl v absorpčnej štruktúre z obvodových častí späť do regiónu 74 vnútri bariérového regiónu 71.

Podľa jedného uskutočnenia tohto vynálezu je bariérový povlak aspoň čiastočne rozpustný v roztoku, čím sa tento povlak po prvom navlhčení postupne stráca. Prostredníctvom takého uskutočnenia je na prijímanie tekutiny pred druhým alebo tretím navlhčením uvoľnená relatívne nepoužitá časť absorpčného telesa.

Tento vynález by nemal byť považovaný za obmedzený na tu opisované uskutočnenia, ale v rámci nasledujúcich nárokov je možné množstvo ďalších variantov a modifikácií. Navyše sa počíta s tým, že tieto nároky obsiahnu všetky mysliteľné kombinácie tu opísaných uskutočnení tohto vynálezu.

Claims (15)

1. Absorpčný materiál s absorpčnou kapacitou závislou od teploty na použitie v absorpčnom výrobku ako je plienka, chránič pri inkontinencii, hygienická vložka alebo podobne, vyznačujúci sa tým, že obsahuje nosný materiál (50, 60) majúci povlak (51, 61) z polyméru citlivého na teplo, tento polymér má bod zákalu pri teplote

28 °C až 35 °C, čím sa povrchová štruktúra a chemické vlastnosti povrchu tohto polyméru v bode zákalu menia, čím absorpčný materiál nemá žiadnu absorpčnú kapacitu pri prvej teplote na jednej strane bodu zákalu, ale má dobrú absorpčnú kapacitu pri druhej teplote na druhej strane bodu zákalu.

2. Absorpčný materiál podľa nároku l,vyznačuj ú c i sa t ý m , že bod zákalu je 32 °C až 34 °C.

3. Absorpčný materiál podľa nároku 1 alebo 2, vyzná č u j ú c i sa tým, že polymér nemá žiadnu absorpčnú kapacitu pri teplote vyššej než je bod zákalu, ale má dobrú absorpčnú kapacitu pri teplote nižšej než je bod zákalu.

4. Absorpčný materiál podľa nároku 1, 2 alebo 3, v y z n a č u j ú c i sa tým, že polymérom citlivým na teplo je derivát celulózy ako je etylhydroxyetyl celulóza (EHEC).

5. Absorpčný materiál podľa nároku 1, 2 alebo 3, vyzná í u j ú c i sa tým, že polymérom citlivým na teplo je akrylamid ako je poly-n-izopropyl akrylamid (PNIPAM), poly-n-n-propyl metakrylamid alebo poly-n-n-dietyl akrylamid.

6. Absorpčný materiál podľa nároku 1,2 alebo 3, vyzná t u j ú c i sa tým, že polymérom citlivým na teplo je polyetylénglykol alebo iný rozvetvený polymér obsahujúci etylénoxidové bloky.

7. Absorpčný materiál podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že je vo forme spojenej alebo nespojenej vláknitej rohože.

8. Absorpčný materiál podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že nosný materiál obsahuje superabsorpčný materiál v tvare častíc ako sú vločky, vlákna, zrná, granuly.

9. Absorpčný materiál podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že nosný materiál obsahuje páperové celulózové vlákna.

10. Absorpčný materiál podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že nosný materiál obsahuje neabsorpčné, hydrofóbne vlákna.

11. Absorpčný výrobok ako je plienka, chránič pri inkontinencii, hygienická vložka alebo podobne, zahŕňajúci absorpčné teleso (4) zapuzdrené v obalových vrstvách (2, 3), ktoré obsahuje absorpčný materiál podľa nárokov 1 až 10, vyznačujúci sa tým, že absorpčný materiál obsahuje nosný materiál (50, 60) majúci povlak (51, 61) z polyméru citlivého na teplo, tento polymér má bod zákalu pri teplote 28 °C až 35 °C, čím sa absorpčné vlastnosti tohto polyméru v bode zákalu menia tak, že tento polymér v podstate nemá žiadnu absorpčnú kapacitu pri prvej teplote na jednej strane bodu zákalu, ale má dobrú absorpčnú kapacitu pri druhej teplote na druhej strane bodu zákalu.

12. Absorpčný výrobok podľa nároku 11, v ktorom obal zahŕňa obalovú vrstvu (2) priestupnú tekutinou a obalovú vrstvu (3) nepriestupnú tekutinou, ktoré sú vzájomne spojené okolo absorpčného telesa (4), vyznačujúci sa tým, že absorpčné teleso (4) zahŕňa prvú absorpčnú vrstvu (18), usporiadanú najbližšie k obalovej vrstve (2) priestupnej tekutinou a skladajúcu sa hlavne z nosného materiálu potiahnutého polymérom citlivým na teplo, a druhú absorpčnú vrstvu (19), usporiadanú najbližšie k obalovej vrstve (3) nepriestupnej tekutinou a skladajúcu sa hlavne z absorpčného materiálu bez povlaku polyméru citlivého na teplo.

13. Absorpčný výrobok podľa nároku 11, vyznačujúci sa tým, že absorpčné teleso (4) obsahuje absorpčnú vrstvu majúcu pozdĺžne pásy (44, 45), čím sa pásy (44) obsahujúce hlavne nosný materiál potiahnutý polymérom citlivým na teplo striedajú s pásmi (45) obsahujúcimi hlavne absorpčný materiál bez povlaku polyméru citlivého na teplo.

14. Absorpčný výrobok podľa ktoréhokoľvek z nárokov 11 až 13, a ďalej majúci dve koncové časti (6, 7) a rozkrokovú časť (8) umiestnenú medzi týmito koncovými časťami, vyznačujúci sa tým, že nosný materiál potiahnutý polymérom citlivým na teplo je primáme usporiadaný v rozkrokovej častí (8) tohto výrobku.

15. Absorpčné teleso (70) na použitie vabsorpčnom výrobku ako je plienka, chránič pri inkontinencii alebo hygienická vložka, v ktorom má toto absorpčné teleso povrch (72) prijímajúci tekutinu, ktorý má byť v absorpčnom výrobku obrátený k nositeľovi, vyznačujúce sa t ý m , že región (71) na povrchu prijímajúcom tekutinu vystavuje fóliu alebo povlak polyméru citlivého na teplo, ktorý má bod zákalu 28 °C až 35 °C, výhodne 32 °C až 34 °C, kde tento polymér nemá žiadnu absorpčnú kapacitu pri teplote vyššej ako je bod zákalu, ale má dobrú absorpčnú kapacitu pri teplote nižšej ako je bod zákalu.