SK282546B6 - Spôsob temperovania jednotiek vstrekovacích strojov, predovšetkým na spracovanie zosieťovateľných polymérov, a jednotiek tvarovacích nástrojov na spracovanie plastov - Google Patents

Spôsob temperovania jednotiek vstrekovacích strojov, predovšetkým na spracovanie zosieťovateľných polymérov, a jednotiek tvarovacích nástrojov na spracovanie plastov Download PDF

Info

Publication number
SK282546B6
SK282546B6 SK1194-95A SK119495A SK282546B6 SK 282546 B6 SK282546 B6 SK 282546B6 SK 119495 A SK119495 A SK 119495A SK 282546 B6 SK282546 B6 SK 282546B6
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
tempering
temperature
cycle
time
calculated
Prior art date
Application number
SK1194-95A
Other languages
English (en)
Other versions
SK119495A3 (en
Inventor
Erich Liehr
Dietmar Hofmann
Original Assignee
Erich Liehr
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Priority claimed from DE19944436117 external-priority patent/DE4436117C2/de
Priority claimed from DE19944436126 external-priority patent/DE4436126C2/de
Application filed by Erich Liehr filed Critical Erich Liehr
Publication of SK119495A3 publication Critical patent/SK119495A3/sk
Publication of SK282546B6 publication Critical patent/SK282546B6/sk

Links

Classifications

    • BPERFORMING OPERATIONS; TRANSPORTING
    • B29WORKING OF PLASTICS; WORKING OF SUBSTANCES IN A PLASTIC STATE IN GENERAL
    • B29CSHAPING OR JOINING OF PLASTICS; SHAPING OF MATERIAL IN A PLASTIC STATE, NOT OTHERWISE PROVIDED FOR; AFTER-TREATMENT OF THE SHAPED PRODUCTS, e.g. REPAIRING
    • B29C45/00Injection moulding, i.e. forcing the required volume of moulding material through a nozzle into a closed mould; Apparatus therefor
    • B29C45/17Component parts, details or accessories; Auxiliary operations
    • B29C45/76Measuring, controlling or regulating
    • B29C45/78Measuring, controlling or regulating of temperature
    • BPERFORMING OPERATIONS; TRANSPORTING
    • B29WORKING OF PLASTICS; WORKING OF SUBSTANCES IN A PLASTIC STATE IN GENERAL
    • B29CSHAPING OR JOINING OF PLASTICS; SHAPING OF MATERIAL IN A PLASTIC STATE, NOT OTHERWISE PROVIDED FOR; AFTER-TREATMENT OF THE SHAPED PRODUCTS, e.g. REPAIRING
    • B29C45/00Injection moulding, i.e. forcing the required volume of moulding material through a nozzle into a closed mould; Apparatus therefor
    • B29C45/17Component parts, details or accessories; Auxiliary operations
    • B29C45/76Measuring, controlling or regulating
    • B29C45/7666Measuring, controlling or regulating of power or energy, e.g. integral function of force

Landscapes

  • Engineering & Computer Science (AREA)
  • Manufacturing & Machinery (AREA)
  • Mechanical Engineering (AREA)
  • Injection Moulding Of Plastics Or The Like (AREA)
  • Moulds For Moulding Plastics Or The Like (AREA)
  • Extrusion Moulding Of Plastics Or The Like (AREA)
  • Processing And Handling Of Plastics And Other Materials For Molding In General (AREA)
  • Processing Of Solid Wastes (AREA)

Abstract

Pri opísanom spôsobe sa meria teplota temperovacieho média v spätnej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu (Ki) alebo teplota plastifikačného valca (2') či vstrekovacieho lejacieho nástroja (2) a následne sa v závislosti od výsledku porovnávania skutočnej a požadovanej hodnoty mení prietok temperovacieho média. Tým sa dosiahne dostatočne presná nemennosť tepelného prevádzkového stavu vstrekovacieho lejacieho nástroja (2) pri samočinne sa nastávajúcej regulácii, a to bez prívodu prídavnej energie. Po dosiahnutí tepelnej rovnováhy danej jednotky sa v nasledujúcom cykle ako požadovaná hodnota vypočítava a ukladá hodnota WRG takzvaného referenčného cyklu, ktorá je relevantná k tepelnému obsahu v jednotke a predstavuje plochu v závislosti od času meraného rozdielu medzi teplotou temperovacieho média v spätnej a doprednej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu (Ki) alebo plochu teploty meranej v závislosti od času v časovom intervale od okamihu Z1 do konca dĺžky temperovania tD, vypočítanej v rozbehovom móde. Vo všetkých nasledujúcich cykloch sa plocha vypočítaná z okamžitého skutočného stavu a z toho analogicky vypočítaná plocha referenčného cyklu porovnáva s plochou vypočítanou v referenčnom cykle a z vypočítaného rozdielu plôch sa ako miera odchýlky od tepelného obsahu referenčného cyklu vypočítava hodnota korekcie pre dĺžku temperovacieho impulzu, ktorý sa generuje v práve prebiehajúcom cykle.ŕ

Description

Vynález sa týka spôsobu temperovania jednotiek vstrekovacích strojov, predovšetkým na spracovanie zosieťovateľných polymérov, a jednotiek tvarovacích nástrojov na spracovanie plastov, s najmenej jedným kvapalinovým temperovacím okruhom, pri ktorom sa meria teplota temperovacieho média v spätnej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu alebo teplota v plastifikačnom valci, prípadne tvarovacom nástroji a podľa výsledku porovnávania skutočnej hodnoty so zadanou požadovanou hodnotou sa mení prietok temperovacieho média.
Doterajší stav techniky
Pri vstrekovaní je okrem teploty vstrekovacieho valca a teploty taveniny jednou z najdôležitejších tepelných veličín tiež tepelný prevádzkový stav a teplota vstrekovacieho nástroja. Tento tepelný stav a teplota majú veľký vplyv na tekutosť plastovej taveniny, trvanie cyklu a akosť výliskov, predovšetkým na akosť povrchu týchto výliskov, ich zmršťovanie a zborcovanie.
Tepelný prevádzkový stav plastifikačného valca má rozhodujúci význam na spracovanie zosietovateľných vysokopolymémych materiálov. Tieto materiály vyžadujú pri spracovaní vstrekovaním na výlisky počas pobytu v plastifikačnom valci pomerne nízku teplotu, aby sa predišlo predčasnému zosieteniu, prípadne čiastočnému zosieteniu tvarovanej hmoty. Tepelná energia, ktorá vzniká pri plastifikácii v dôsledku trenia hmoty, to jest premenou mechanickej energie, je v stacionárnom prevádzkovom stave stroja, to jest po jeho rozbehnutí, obvykle väčšia ako množstvo tepla, ktoré je potrebné na dosiahnutie optimálnej viskozity hmoty.
Priebeh tepla v tvarovanej hmote, prípadne tavenine, v systéme plastifikačného valca so závitovkou musí byť regulovaný tak, aby v dôsledku príliš vysokých teplôt hmoty nedochádzalo k žiadnym predčasným reakciám, vedúcim k zosieteniu. Presná regulácia teploty tvarovanej hmoty pomocou temperovania plastifikačného valca má podstatný vplyv na akosť vyrábaných výliskov.
V praxi sa až doteraz mohol presadiť len postup s použitím temperovacích zariadení, ktoré však majú niektoré zásadné nevýhody, ktoré sú ďalej opísané v súvislosti s opisom použitia temperovacích zariadení pri vstrekovacích nástrojoch.
Sú už známe rôzne spôsoby regulácie tepelného prevádzkového stavu, to jest spôsoby temperovania vstrekovacích nástrojov.
V praxi sa až doteraz mohol presadiť len postup s použitím temperovacích zariadení. Na zavedenie temperovania nástroja ako integrálnej súčasti vstrekovacích strojov sa v súčasnosti len pracuje. Prvý známy variant spočíva v tom, že temperovacie zariadenie sa umiestni vo vstrekovacom stroji - pozri Plaste und Kautschuk 1982, zošit 2, str. 86.
Temperovacie zariadenie sa takto nachádza v bezprostrednej blízkosti vstrekovacieho nástroja, čím sa predíde tepelným stratám v potrubnom systéme. Týmto riešením sa dosiahne malá potreba miesta na inštaláciu vstrekovacieho stroja, zachovajú sa však základné nedostatky tohto spôsobu temperovania. Je to predovšetkým energeticky nepriaznivý spôsob činnosti a vysoké zaobstarávacie náklady na tieto temperovacie zariadenia.
Z DD patentového spisu č. 203 011 je známy spôsob, podľa ktorého sa fáza chladenia po procese vstrekovania preruší a potom nasleduje fáza temperovania, na ktorú zno vu nadväzuje fáza chladenia, ktorá by mala trvať tak dlho, pokiaľ zostávajúca energia obsiahnutá vo výlisku postačí ohriať vstrekovací nástroj na teplotu vhodnú pre nasledujúci cyklus vstrekovania.
Nevýhody tohto spôsobu temperovania spočívajú predovšetkým v tom, že technologicky podmienené rozdiely v odvádzaní tepla v priebehu jednotlivých fáz chladenia na počiatku výrobného procesu sa musia vyrovnávať ručne buď rôznym škrtením prietoku chladiacej vody regulačnými ventilmi alebo zmenami nastavenia nastaviteľných časových relé sa musí nastavovať trvanie fáz chladenia. Toto predstavuje značnú prácu a kladie vysoké požiadavky na obsluhu. Okrem toho nie je možné týmto spôsobom, podobne ako pri bežných temperovacích zariadeniach, vyregulovať nevyhnutné poruchy výrobného procesu, napríklad kolísanie teploty a prietoku chladiacej vody, teplotné zmeny, predovšetkým zmeny teploty taveniny a zmeny dĺžky výrobného cyklu, to jest vplyv týchto energetických parametrov na kvalitu výrobku. V závislosti od veľkosti energetického vplyvu týchto rušivých veličín sa môže viac alebo menej silne meniť termodynamický stav vstrekovacieho nástroja, v dôsledku čoho môže dôjsť k rozdielom akosti vyrábaných výliskov, ktoré môžu byť dôvodom výmetu.
V US patentovom spise č. 4 420 446 je opísaný spôsob regulácie teploty vstrekovacieho nástroja pri vstrekovaní, pri ktorom je vopred ako požadovaná teplota zadaná zvolená regulačná teplota. Teplota vstrekovacieho nástroja sa meria v bezprostrednej blízkosti jadra formy. V závislosti od odchýlky od požadovanej teploty smerom hore alebo dole sa otvárajú alebo zatvárajú ventily v chladiacom okruhu. Okrem toho, pri prekročení vopred zadanej hornej medznej teploty alebo poklese pod vopred zadanú spodnú medznú teplotu vydáva zariadenia optické a akustické varovné signály.
Podobné riešenie, podľa ktorého sa teplo vnášané taveninou má využívať na temperovanie steny vstrekovacieho nástroja, je opísané v časopise „Plastenverarbeiter“ 1984, zošit 5, str. 77 až 80. Temperovanie sa pritom reguluje pomocou mikroprocesora, pomocou snímača teploty sa pri vnútornom povrchu vstrekovacieho nástroja meria zvýšenie teploty vyvolávané privedením taveniny a mikroprocesor v závislosti od výsledku merania reguluje čas otvorenia systému elektromagnetických ventilov v prívode chladiacej vody. Prebieha takzvané impulzné chladenie a vstrekovací nástroj pritom preberá funkciu tepelného výmenníka.
Z dokumentu EP 0 218 919 B 1 je známy spôsob ciachovania a korigovania zariadenia na temperovanie nástrojov vo vstrekovacích strojoch, podľa ktorého je zatváranie a otváranie ventilov riadené počítačom v závislosti od rozdielu teplôt v tvarovacom nástroji po meracej perióde s maximálne otvorenými ventilmi a po meracej perióde so zatvorenými ventilmi. Po dosiahnutí požadovaných teplôt sa prevedú dva ciachovacie cykly, počas ktorých sa na základe meraného poklesu alebo nárastu teploty testuje chovanie tvarovacieho nástroja v procese. Počítač na základe zistených rozdielov teplôt vypočíta doby otvorenia ventilov, ktoré sú potrebné na to, aby sa dodržala vopred zadaná požadovaná teplota. Temperovanie prebieha len na základe okamžitej meranej teploty vstrekovacieho nástroja.
Tieto známe spôsoby, ktoré sú založené na rovnakom princípe, majú nasledujúce nedostatky:
Tesná blízkosť snímača teploty pri vnútornom povrchu vstrekovacieho nástroja, to jest pri najteplejšej oblasti tohto nástroja, nevyhnutne spôsobuje pri každom procese vstrekovania a tiež pri rozbehu stroja prekročenie požadovanej teploty a tým spustenie chladenia. Temperovanie v závislosti len od okamžitej meranej teploty vedie pri vždy prí2
SK 282S46 B6 tomnej zotrvačnosti tepelného vyrovnávania medzi taveninou a vstrekovacím nástrojom a medzi chladiacim médiom a týmto nástrojom k časovému posuvu temperovania vstrekovacieho nástroja a tým k teplotám vstrekovacieho nástroja, ktoré sú výrazne pod, pripadne nad zvolenou regulačnou teplotou.
Týmto spôsobom tiež nie sú dostatočne kompenzované rušivé javy v procese vstrekovania, napríklad zmenšenie množstva chladiaceho média, ktoré je k dispozícii, ani nepriaznivá poloha chladiacich plôch proti vnútornému povrchu nástroja pri zložitých vstrekovacích nástrojov. Opísaný spôsob tiež neumožňuje prispôsobenie parametrov temperovania okamžitým parametrom výrobného procesu. Opísaný spôsob okrem toho v porovnaní so známymi ešte staršími spôsobmi temperovania neumožňuje zníženie podielu zmätkov, skrátenie času cyklu a zníženie spotreby energie.
Ďalší známy spôsob temperovania je opísaný v dokumente WO 92/08598, podľa ktorého sa prietok temperovacieho média reguluje na základe výpočtu strednej teploty tvarovacieho nástroja alebo strednej teploty temperovacieho média v spätnej vetve temperovacieho okruhu, prípadne na základe výpočtu trendu strednej teploty tvarovacieho nástroja alebo strednej teploty temperovacieho média v spätnej vetve temperovacieho okruhu vo viacerých predchádzajúcich cykloch. Stredná hodnota teploty tvarovacieho nástroja sa pritom porovnáva s vopred zadanou požadovanou teplotou a režim chladenia v nasledujúcom cykle sa zmení, ak stredná teplota tvarovacieho nástroja sa od zadanej požadovanej teploty odchýli. Miesto merania teploty v tvarovacom nástroji, prípadne v spätnej vetve temperovacieho okruhu sa nepovažuje za kritické, čo je však v rozpore so skúsenosťami z praxe.
K dĺžke otvorenia elektromagnetických ventilov v priebehu cyklu sa v súvislosti so zmienenými spôsobmi uvádzajú len všeobecné údaje. Podľa jedného údaju sa elektromagnetický ventil otvorí, ak stredná teplota v predchádzajúcom cykle leží nad hornou medznou teplotou, podľa iného údaju vtedy, ak stredné teploty určitého počtu predchádzajúcich cyklov signalizujú rastúci trend smerom k požadovanej teplote. Vlastná doba otvorenia má byť pritom závislá od „početnosti“ zmien teploty, prípadne veľkosti rozdielu od akceptovateľného rozsahu teplôt. Neuvádza sa však pritom konkrétny postup výpočtu, podľa ktorého by sa mohlo postupovať.
Regulácia teploty tvarovacieho nástroja v nasledujúcom cykle prevádzaná podľa tohto spôsobu neberie do úvahy akútne sa vyskytujúce poruchy v priebehu cyklu. Tieto poruchy sú vyregulované až dodatočne, a to ešte pomocou pomerne pomalého mechanizmu strednej teploty. Možno predpokladať, že pri opísanej regulácii všeobecne a pri pôsobiacich rušivých vplyvoch predovšetkým sleduje táto regulácia skutočnú teplotu tvarovacieho nástroja s oneskorením, takže nie je možné dosiahnuť potrebnú vysokú stabilitu výrobného procesu. Vzhľadom na výroky k miestu merania teploty a pri vedomí skutočnosti, že rozloženie teploty v tvarovacom nástroji je dané teplotným poľom, vznikajú na základe praktických skúseností s náhodným umiestením miesta merania v tvarovacom nástroji oprávnené pochybnosti, či opísaným spôsobom je možné dosiahnuť stanovený cieľ. Pri meraní teploty temperovacieho média v spätnej vetve temperovacieho okruhu je viac kritických bodov, ktoré viac alebo menej spochybňujú zamýšľaný účinok tohto spôsobu. Aby sa mohla vypočítať stredná teplota v spätnej vetve vo vzťahu k okamžitej teplote tvarovacieho nástroja, je potrebné merať teplotu v tečúcom temperovacom médiu priebežne po celý čas cyklu. Toto opäť vyvoláva trvalý, aj keď škrtený, prídavný odvod tepla z tvarovacieho nástroja. V aplikáciách, kde sú potrebné stredné alebo dokonca vysoké teploty tvarovacieho nástroja, nie je možné v tvarovacom nástroji dodržať požadovanú úroveň teploty. Neprevádza sa meranie v doprednej vetve temperovacieho okruhu, čo má za následok, že sa neberie ohľad na podstatný vplyvový faktor pôsobiaci na prevádzkový stav tvarovacieho nástroja, čo pri jeho zmenách nevyhnutne vedie k odchýlkam od požadovaného tepelného stavu tohto tvarovacieho nástroja. Okrem toho odchýlky strednej teploty v spätnej vetve temperovacieho okruhu od zadanej požadovanej teploty sú už pri bežiacom vstrekovacom stroji, predovšetkým pri väčších prietokových množstvách temperovacieho média, podľa skúseností tak malé, že už nemajú značný vplyv na čas prietoku temperovacieho média.
Úlohou vynálezu je preto nájsť taký spôsob temperovania jednotiek vstrekovacích strojov, predovšetkým na spracovanie zosieťovateľných polymérov, a jednotiek vstrekovacích nástrojov na spracovanie plastov, s najmenej jedným kvapalinovým temperovacím okruhom, pričom sa meria teplota v spätnej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu alebo teplota plastifikačného valca či nástroja a na základe porovnania skutočnej teploty s požadovanou teplotou sa mení prietok temperovacieho média, ktorý pri rešpektovaní okamžitých parametrov procesu vstrekovania vrátane vyskytujúcich sa porúch tohto procesu bez prívodu ďalšej energie zaistí dostatočne vysokú stabilitu tepelného prevádzkového stavu nástroja, pričom regulácia sa má súčasne automaticky nastavovať, prípadne byť adaptívna.
Podstata vynálezu
Uvedenú úloha rieši a nedostatky známych spôsobov do značnej miery odstraňuje spôsob temperovania jednotiek vstrekovacích strojov, predovšetkým na pracovanie zosieťovateľných polymérov, a jednotiek tvarovacích nástrojov na spracovanie plastov, s najmenej jedným kvapalinovým temperovacím okruhom, pri ktorom sa meria teplota temperovacieho média v spätnej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu alebo teplota v plastifikačnom valci, prípadne tvarovacom nástroji a podľa výsledku porovnania sa skutočné hodnoty so zadanou požadovanou hodnotou sa mení prietok temperovacieho média, podľa vynálezu, ktorého podstata spočíva v tom, že
a) pred meraním teploty temperovacieho média v spätnej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu sa možná časová dĺžka odvádzania tepla v danej jednotke v priebehu cyklu rozdelí medzi okamihmi Zb Z2 na rovnaké úseky a pred začiatkom regulácie sa ako relativizovaná dĺžka temperovania zadá požadovaná dĺžka odvádzania tepla, pričom sa priebežne meria teplota temperovacieho média v spätnej a doprednej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu a po dosiahnutí tepelnej rovnováhy v danej jednotke sa v nasledujúcom cykle ako požadovaná hodnota zadanej relativizovanej dĺžky temperovania vypočíta a uloží veličina WRG, ktorá je relevantná k obsahu tepla v jednotke a predstavuje plochu v závislosti od času meraného rozdielu medzi teplotou temperovacieho média v spätnej vetve a v doprednej vetve v priebehu takzvaného referenčného cyklu, alebo
b) priebežne sa meria teplota v plastifikačnom valci, prípadne v nástroji v miestach, ktoré sú pre daný kvapalinový temperovací okruh tepelne rovnomerne ovplyvňované tak taveninou, prípadne ohrievanou tvarovanou hmotou, ako i temperovaním, a po dosiahnutí tepelnej rovnováhy danej jednotky sa v nasledujúcom cykle vypočíta a uloží veličina
WRG, ktorá je relevantná k obsahu tepla v jednotke a predstavuje plochu v závislosti od času, v intervale medzi okamihom Zj a koncom temperovacej doby tD vypočítanej v rozbehovom móde, meranej teploty v priebehu takzvaného referenčného cyklu, a pre oba kroky a) a b) sa vo všetkých nasledujúcich cykloch plocha, ktorá je vypočítaná z priebehu okamžitého skutočného stavu, a plocha vypočítaná z tohto analogicky k referenčnému cyklu, porovnáva s plochou vypočítanou v referenčnom cykle a z vypočítaného rozdielu plôch sa ako meradlo odchýlky od tepelného obsahu referenčného cyklu vypočíta korekčná veličina pre dĺžku temperovacieho impulzu generovaného v danom cykle, pričom tento temperovací impulz je generovaný v okamihu Zb akékoľvek možné temperovanie končí najneskôr v okamihu Z2 a signály Zj a Z2 sú vopred zadané z riadiacej jednotky procesu.
Na temperovanie tvarovacích nástrojov na vstrekovanie sa ako okamih Z, výhodne stanoví začiatok doby kalibračného tlaku alebo začiatok procesu vstrekovania a ako okamih Z2 koniec otváracieho pohybu nástroja.
Pre temperovanie plastifikačných valcov vstrekovacích strojov sa ako okamih Z| výhodne stanoví začiatok plastifikácie (začiatok otáčania závitovky) a ako okamih Z2 koniec otváracieho pohybu nástroja.
Okamihy a Z2 sú výhodne dané zhodnými signálmi z riadiacej jednotky procesu, pričom okamih Z2 je zhodný s okamihom Z, nasledujúceho cyklu.
Miesto merania teploty sa výhodne nachádza v oblasti geometrického stredu medzi vnútorným povrchom nástroja (stenou nástroja) a temperovacími kanálmi alebo temperovacou plochou na prietok temperovacieho média a súčasne v oblasti stredu medzi vstupom a výstupom temperovacieho média v dostatočne veľkej vzdialenosti od vnútorného povrchu nástroja.
V prípade merania na plastifikačnom valci sa miesto merania teploty výhodne nachádza v oblasti geometrického stredu medzi vnútorným povrchom a vonkajším povrchom steny plastifikačného valca a súčasne v oblasti stredu medzi vstupom a výstupom temperovacieho média do a z príslušného kvapalinového temperovacieho okruhu.
Tepelná rovnováha sa vo variante merania teploty v spätnej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu počas rozbehovej fázy na začiatku procesu dosiahne nasledujúcimi krokmi:
a) v prvom cykle procesu sa v okamihu Z] generuje temperovací impulz tinit s určitou dĺžkou, aby sa dosiahlo prvé úplné prepláchnutie kvapalinového temperovacieho okruhu,
b) v nasledujúcich cykloch je relativizovaný čas temperovania td v závislosti od tepelnej úrovne rozdelený na určitý počet rozbehových impulzov rôznej dĺžky na cyklus, a to podľa vzťahu ~d-anf ” 1 ' n
kde td je relativizovaný čas temperovania, j je číslo od 1 do m a m je hodnota tepelnej úrovne v rozsahu 5 až 10, pričom 5 predstavuje nízku a 10 vysokú tepelnú úroveň, pričom v každom cykle sa generuje len jeden rozbehový impulz a vypočítané rozbehové impulzy sa generujú tak často, pokiaľ sa nedosiahne vopred zadaná hodnota td,
c) po dosiahnutí hodnoty td sa pre tento cyklus vypočíta a uloží integrál WRG(Zbtd) priebehu teploty,
d) v cykle nasledujúcom po cykle, v ktorom bola po prvý raz dosiahnutá hodnota td, sa analogicky ako v kroku c) vypočíta integrál WRG(Zbtd) priebehu teploty a tento integrál sa porovnáva s hodnotou uloženého vypočítaného integrálu predchádzajúceho cyklu, ak je rozdiel menší ako vopred zadaná hodnota WG, je tento cyklus označený a uložený ako referenčný cyklus, ak sa rozdiel rovná alebo je väčší ako hodnota WRG(Zb td), opakuje sa v nasledujúcich cykloch výpočet integrálu s hodnotou predchádzajúceho cyklu tak dlho, pokiaľ sa nedosiahne pokles pod hodnotu WG a tým ukončenie procesu rozbehu.
V priebehu stacionárnej prevádzky sa vo všetkých cykloch v okamihu Z, daného cyklu začne temperovanie s relativizovanou dĺžkou ta temperovania, pričom v nasledujúcich krátkych časových intervaloch sa priebežne meria teplota v doprednej a spätnej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu, vypočítava sa integrál WRG(ti_bti), tento integrál sa v cyklicky rovnakom okamihu porovnáva s integrálom referenčného cyklu a podľa výsledku priebežne zisťovaného rozdielu sa koriguje čas temperovania td práve prebiehajúceho cyklu.
Stav tepelnej rovnováhy sa vo variante s meraním teploty v plastifikačnom valci, prípadne nástroji, dosiahne v rozbehovej fázy na začiatku procesu nasledujúcimi krokmi:
a) v prvom zo všetkých cyklov na začiatku procesu sa v 0kamihu Z] generuje iniciačný impulz tinit s pevnou dĺžkou, aby sa dosiahlo prvé úplné prepláchnutie príslušného kvapalinového temperovacieho okruhu,
b) pri dosiahnutí definovanej vzdialenosti meranej strednej teploty od vopred zadanej požadovanej teploty sa v nasledujúcom cykle v okamihu Zx generuje temperovací impulz tann nepatrnej časovej dĺžky, pričom tento impulz rovnakej dĺžky sa generuje vo všetkých nasledujúcich cykloch až do prvého prekročenia vopred zadanej požadovanej teploty, aby sa dosiahlo tlmené priblíženie strednej teploty nástroja, prípadne plastifikačného valca, k zvolenej požadovanej teplote,
c) pri dosiahnutí, prípadne prekročení vopred zadanej požadovanej teploty sa nástroj, prípadne plastifikačný valec, pomocou v každom cykle aktualizovaného zadania vypočítaného impulzu na temperovacie médium a temperovacie fázy závislé od aktuálneho porovnávania požadovanej a skutočnej hodnoty v cykle uvedie v priebehu n cyklov do blízkosti tepelnej rovnováhy tak, že z celkovej doby trvania impulzov pre temperovacie médium v stanovenom počte bezprostredne predchádzajúcich cykloch sa vypočíta aritmetický priemer temperovacej doby na cyklus, ktorý sa modifikuje súčiniteľom Kl, ktorý umožňuje kompenzáciu prakticky nevyhnutne pôsobiacich rušivých tepelných vplyvov na teplotný stav jednotky, a ako vypočítaná dĺžka impulzu tE sa použije na zavádzanie temperovacieho média v okamihu 7.λ nasledujúceho cyklu,
d) po dosiahnutí vopred zadaného počtu n cyklov nasledujúcich po prvom prekročení vopred zadanej požadovanej teploty sa v nasledujúcom cykle v okamihu Zi generuje temperovací impulz s dĺžkou tD, pričom hodnota tD je zhodná s hodnotou tE vypočítanou pre tento cyklus, vypočíta sa hodnota integrálu WRG(ZbtD) a
e) pri prvom výpočte hodnoty WRG(ZbtD) nasledujúceho cyklu sa vypočíta hodnota WRG (ZbtD) pre aktuálny cyklus a porovnáva sa veľkosť oboch týchto hodnôt a ak je tento rozdiel menší ako vopred zadaná hodnota WG, je aktuálny cyklus určený ako referenčný cyklus, je vhodným spôsobom uložený časový priebeh teploty v nástroji a rozbehová fáza sa považuje za ukončenú, inak rozbehová fáza pokračuje s modifikovanými parametrami n a Kl od kroku c) až do poklesu pod vopred zadanú hodnotu WG v kroku e).
Počas rozbehovej fázy pri zadaní požadovanej teploty, ktorá leží pod zistenou skutočnou teplotou, prebieha vo všetkých nasledujúcich okamihoch Z] a Z2 trvalé tempero vanie tak dlho, pokiaľ meraná skutočná teplota po prvý raz nepoklesne pod vopred zadanú požadovanú teplotu, pričom po poklese pod požadovanú teplotu rozbehová fáza pokračuje generovaním temperovacieho impulzu v okamihu Z] cyklu nasledujúceho po uvedenom prvom poklese a je ukončená opakovaným poklesom pod požadovanú teplotu a nasledujúcou voľbou referenčného cyklu.
Počas stacionárnej prevádzky je vo všetkých nasledujúcich cykloch v okamihu Zi každého cyklu spustené temperovanie s dĺžkou impulzu tD, pričom v po sebe nasledujúcich krátkych časových intervaloch medzi okamihom Z| a koncom vypočítanej doby temperovania tD sa meria teplota a vypočítava integrál WRGist(ti.i,ti), ktorý sa v cyklicky zhodnom okamihu porovnáva s integrálom referenčného cyklu a podľa zisteného rozdielu sa koriguje doba temperovania tD práve bežiaceho cyklu.
Je výhodné, ak pred rozbehovou fázou a počas rozbehovej fázy a stacionárnej prevádzky sa voliteľne pripája prídavné kúrenie, ktoré sa po dosiahnutí požadovanej tepelnej úrovne opäť odpojí.
Pri riešení úlohy vynálezu sa teda vychádzalo z nasledujúcich základných myšlienok:
Tepelný obsah tvarovacieho nástroja, prípadne plastifikačného valca, je určený zložkami prinášajúcimi teplo, to znamená predovšetkým množstvom tepla vo vstrekovanej tavenine, temperovanie horúcimi kanálmi a podobne, a zložkami odvádzajúcimi teplo, čo je predovšetkým chladenie tvarovacieho nástroja, prípadne plastifikačného valca, odvod tepla konvekciou a vyžarovaním a odvod tepla vedením. Pokiaľ sa má tepelný prevádzkový stav tvarovacieho nástroja, prípadne plastifikačného valca, udržiavať počas procesu vstrekovania konštantný, musia byť tiež vo výrobnom procese kompenzované nevyhnutné kolísania jednotlivých zložiek, ktoré určujú tento tepelný obsah, to znamená kompenzovaný vplyv tohto kolísania na tepelný prevádzkový stav, napríklad tvarovacieho nástroja. Odvod tepla z tvarovacieho nástroja pritom možno cielene ovplyvniť len chladením či temperovaním tohto tvarovacieho nástroja, predovšetkým je potom nutné regulovať dĺžku prietoku temperovacieho média tvarovacím nástrojom tak, aby boli vyrovnané poruchy akéhokoľvek druhu, ktoré ovplyvňujú tepelný obsah tvarovacieho nástroja, napríklad zmeny teploty taveniny, kolísanie teploty a prietoku temperovacieho média v doprednej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu, kolísanie okolitej teploty a podobne.
Nasledujúce principiálne vysvetlenia sa týkajú variantov s meraním teploty tvarovacieho nástroja, prípadne plastifikačného valca.
Proces temperovania je rozčlenený na dve fázy, to znamená rozbehovú fázu a stacionárnu prevádzkovú fázu s navzájom odlišnými podmienkami temperovania. Temperovacie impulzy generované v každom cykle, predovšetkým počas stacionárnej prevádzkovej fázy, sú generované vždy v okamihu Zb ktorý je určený signálom z riadenia prevádzky stroja a nachádza sa pri temperovaní tvarovacieho nástroja v časovej blízkosti procesu vstrekovania, prípadne pri temperovaní plastifikačného valca v časovej blízkosti procesu plastifikácie, to znamená počiatku otáčania závitovky. Takto sa dosiahne pôsobenie temperovacieho impulzu v časovej oblasti najväčších teplotných rozdielov medzi vstrekovanou taveninou a temperovacím kanálom a tým i potrebný odvod tepla. Najneskôr v okamihu Z2 sa akékoľvek temperovania v priebehu cyklu ukončí, pričom tento okamih Z2 je opäť určený signálom z riadenia prevádzky stroja, ktorý je generovaný v definovanom okamihu v časovej blízkosti konca cyklu. Po celý čas cyklu sa priebežne meria stredná teplota tvarovacieho nástroja, a to v mieste, ktoré je pre daný kvapalinový temperovaci okruh tepelne rovnomerne ovplyvňované tak vstrekovanou taveninou, ako i zmieneným temperovaním, pričom toto miesto sa nachádza približne v oblasti geometrického stredu medzi vnútorným povrchom tvarovacieho nástroja a chladiacim kanálom, prípadne chladiacou plochou, a súčasne v oblasti stredu medzi vstupom a výstupom chladiaceho média, v dostatočnej vzdialenosti od vnútorného povrchu tvarovacieho nástroja. V prípade plastifikačného valca sa toto miesto nachádza v oblasti geometrického stredu medzi vnútorným povrchom steny plastifikačného valca a temperovacím kanálom. Po prvom dosiahnutí alebo prekročení vopred zadanej požadovanej teploty tvarovacieho nástroja sa podľa vopred zadaného módu, ktorý bude ešte opísaný, zvolí takzvaný referenčný cyklus, čím jc rozbehová fáza ukončená. Tepelný obsah v tomto referenčnom cykle slúži spravidla ako požadovaná hodnota tepelného obsahu pre všetky nasledujúce cykly.
Ako veličina relevantná k tepelnému obsahu tvarovacieho nástroja v závislosti od určitého časového intervalu vnútri cyklu sa zavádza integrál WRG(ubu2) podľa nasledujúceho vzťahu (1):
Integrál WRG(ubu2) je definovaný a vypočítaný analogicky k integrálu teplotnej krivky T(t) na časovej osi medzi časovými bodmi u, a u2, pričom Ui a u2 označujú hranice časového intervalu.
Integrál WRG(ZbtD) sa po prvý raz vypočítava pre zvolený referenčný cyklus, pričom tD znamená temperovaci čas vypočítaný pre tento referenčný cyklus.
zi
Vo všetkých nasledujúcich cykloch sa v okamihu Z, daného cyklu spustí temperovaci impulz s dĺžkou tD, pričom táto dĺžka tD je v priebehu daného cyklu predmetom ďalej opísaného spôsobu korekcie a pri výskyte odchýlok teplotného priebehu od teplotného priebehu takzvaného referenčného cyklu je korigovaná. Každý nasledujúci cyklus je na tento účelom počínajúc okamihom Z] do konca temperovacej doby tD rozdelený na najmenšie časové intervaly (ti-i>ti), v každom okamihu tj sa meria teplota a vypočíta sa podľa vzťahu (1) hodnota WRGjst(ti.bti).
ťi WBGist(ci-l.ti> - | T<t> dt Ζί-1
Integrál WRG^/tj.iT) sa priebežne v okamihu h až do konca temperovacej doby tD vo vždy cyklicky zhodnom okamihu podľa (2) porovnáva s hodnotou integrálu WRGreXtj.htj) referenčného cyklu.
WDttJ - RGi.tttl-l.tj,) - Rer.fttl-i.ti) (2)
Rozdiel oboch hodnôt WD(t;) signalizuje rozdiel medzi množstvom tepla odvedeným z tvarovacieho nástroja v tomto časovom intervale (tn.tj) a je spôsobom podľa vynálezu počas práve prebiehajúceho cyklu využitý na korektúru dĺžky temperovania tD o korekčnú dobu tkorr(ti).
Pre výsledky vzťahu (2) pritom platia pre jednotlivé prípady nasledujúce závery:
WD(tj) > 0: v porovnaní s cyklicky zhodným časovým intervalom referenčného cyklu je tepelný obsah tvarovacieho nástroja v práve prebiehajúcom cykle vyšší, dĺžka temperovania musí byť predĺžená o hodnotu t^Xtii).
WD(tj) < 0: v porovnaní s cyklicky zhodným časovým intervalom referenčného cyklu je tepelný obsah tvarovacieho nástroja v práve prebiehajúcom cykle nižší, dĺžka temperovania musí byť skrátená o hodnotu tkon.(ti)
WD(ti) = 0: korektúra dĺžky temperovania nie je potrebná.
Pri výpočte hodnôt tkon.(tj) sa vychádza z nasledujúcich úvah:
Predpokladá sa, že platí prípad WD(tj) > 0. Čas potrebný na odvedenie množstva tepla úmerného prebytku, vypočítanému podľa (2), sa v okamihu tj pričíta k vopred zadanému času temperovania tD.
Platí + tkorr^iU pričom tkorT(ti) sa odvodí z nasledujúceho vzťahu:
^><*1-11 + tkorr(tl' | TE(t) dt, pričom pod TE(t) sa rozumie temperovacia jednotka, pre ktorú platí:
TE(t) = 1 pre t > 0 (3)
Tým teda platí:
toCH-l’ + ttorr'ti* ‘ | TE(t) dt tj tD(ti_i) + tkorr^il
T(t)1Bt dt - T(t)raf dt - TE(t) dt
Ή-l t1_1
Po dosadení hodnôt času a za predpokladu, že dĺžka časového intervalu sa blíži k nule a hodnoty T(t;_,) sa teda blížia k hodnotám T(tf), vyjde:
tttJi.t * (tj - ti.j) - T(ti)ref * (ti - ti-i.) = TE(tD)ref * (tD + tfcorr * (ti - *1-1’ ’ TE(tD>ref * (tkorrl a tým je _ tT(tj)Íst - Tttjiref) * - Η-1» a podlá (3) “ (T(ti)iat * Μί-14 (4’ , pričom jednotlivé symboly znamenajú tj jednotlivý časový bod merania teploty tvarovacieho nástroja,
T(t) teplotu v tvarovacom nástroji, (,)Kt termín sa vzťahuje k vždy aktuálnemu cyklu, (.)rrftermín sa vzťahuje k referenčnému cyklu a tD dĺžka temperovania v cykle.
Pre aplikáciu, ktorá v dôsledku vonkajších okolností, napríklad nepriaznivého prevedenia tvarovacieho nástroja z hľadiska temperovania, má nadmernú zotrvačnosť prenosu tepla z taveniny na temperovacie médium, sa do vzťahu (4) zavádza súčiniteľ K s hodnotou medzi 0,2 a 1,0, ktorý pri danej nutnosti pôsobí tlmivo na vypočítanú korekčnú dobu ttaXti). Z toho vyplýva:
WÄI = K ‘ ÍTÍtilist - ’N’H’reť * (ti - *1-1.)
Pre prípad WD(tj) < 0 je odvodenie tkorr(tj) analogické, pričom korekčná doba t^Xť) má záporne znamienko.
V rozbehovej fáze sa v prvom cykle počnúc okamihom Z] generuje iniciačný impulz tinit určitej dĺžky, aby sa docielilo prvé úplné prepláchnutie príslušného kvapalinového temperovacieho okruhu, a pri dosiahnutí definovaného odstupu strednej teploty tvarovacieho nástroja od vopred zadanej požadovanej teploty sa potom v nasledujúcom cykle generuje v okamihu Z] temperovací impulz t^, menšej časovej dĺžky, pričom tento temperovací impulz tmn sa potom generuje vo všetkých nasledujúcich cykloch až do prvého prekročenia vopred zadanej požadovanej teploty, čím je zaistené tlmené priblíženie strednej teploty tvarovacieho nástroja k zvolenej požadovanej teplote.
Jeden z variantov, ktorý predstavuje zvláštny prípad rozbehovej fázy, spočíva v tom, že pri zadaní požadovanej teploty, ktorá leží pod meranou skutočnou teplotou, prebieha vo všetkých nasledujúcich cykloch medzi okamihmi Z] a Z2 priebežné temperovanie tak dlho, pokiaľ meraná skutočná teplota prvý raz nepoklesne pod zadanú požadovanú teplotu. Po poklese pod požadovanú teplotu pokračuje rozbehová fáza generovaním impulzu pre chladiace médium s dĺžkou tmn v okamihu Zt cyklu nadväzujúceho na prvý pokles pod požadovanú teplotu a je ukončená opakovaným prekročením požadovanej teploty a následnou voľbou referenčného cyklu.
Po prekročení vopred zadanej požadovanej teploty je tvarovací nástroj, prípadne plastifikačný valec, uvádzaný do tepelnej rovnováhy pomocou v každom cykle aktualizovanej hodnoty vypočítaného impulzu pre temperovacie médium a pomocou temperovacej fázy, ktorá závisí od aktuálneho porovnávania požadovanej a skutočnej hodnoty v priebehu n cyklov. S tým cieľom sa z celkovej doby trvania impulzov pre temperovacie médium v priebehu pevne stanoveného počtu bezprostredne predchádzajúcich cyklov vypočítava aritmetický priemer chladiacej doby na cyklus, ktorý sa modifikuje faktorom Kl, ktorý umožňuje reagovať na prakticky nevyhnutne sa vyskytujúce tepelné poruchy a ich vplyv na tepelný stav tvarovacieho nástroja. Vypočítaná dĺžka impulzu tE sa potom použije na zavádzanie temperovacieho média v okamihu Z] nasledujúceho cyklu.
Po generovaní impulzu pre temperovacie médium s dĺžkou tE prebieha na základe priebežne prevádzaného porovnávania požadovanej a skutočnej teploty tvarovacieho nástroja počas okamžitého prekročenia požadovanej teploty a teda v závislosti od teploty najneskôr v okamihu Z2 aktuálneho cyklu generovanie ďalších temperovacich impulzov.
Časová dĺžka tohto temperovacieho impulzu tB sa vypočíta zo vzťahu:
K1(J) n
-- S + tvi) (5) , n 1=1 kde n je vopred zadaný minimálny počet po sebe nasledujúcich cyklov po prvom prekročení zadanej požadovanej teploty tvarovacieho nástroja pre nájdenie tepelnej rovnováhy, tEj je temperovací impulz vypočítaný pre cyklus i z n cyklov, tvi je súčet od teploty závislých temperovacich impulzov cyklu i z n cyklov, j je počet cyklov po prvom prekročení zadanej požadovanej teploty a
KÍ (j) je od j závislá veličina odvodená zo stroja alebo procesu, ktorá slúži k modifikácii strednej doby temperovania z n cyklov.
Pre výpočet platí počínajúc cyklom 1 až do prvého prekročenia požadovanej teploty nasledujúce počiatočné podmienky:
(*)tEl=ta„n (**) výpočet vzťahu (5) prebieha pre j < n, kde n sa nahradí j (***)Kl(j) = a<) + ai *j prej<n
Kl(j)=l prej = n
Po dosiahnutí vopred zadaného počtu n cyklov po prvom prekročení zadanej požadovanej teploty sa v okamihu Z] referenčného cyklu generuje temperovací impulz s dĺžkou tD, pričom hodnota tD sa rovná hodnote tE vypočítanej podľa vzťahu (5) pre n-tý cyklus. Ďalej sa vypočíta hodnota integrálu WRGref(ZbtD).
V nasledujúcom cykle opäť prebieha temperovanie počas tD a výpočet opísaného integrálu teploty. Ak je rozdiel oboch integrálov menší než vopred zadaná hodnota WG, je naposledy prebehnutý cyklus označený za referenčný cyklus, je vhodným spôsobom uložený priebeh teploty v tvarovacom nástroji a rozbehová fázy sa považuje za ukončenú. Pre Wo sa volí hodnota v rozsahu 0,1 až 5 %, výhodne 2 % hodnoty integrálu WRG(ZbtD), ktorá predstavuje referenčnú hodnotu. Ak je rozdiel oboch integrálov väčší než táto vopred zadaná hodnota WG, prejde sa počínajúc j = 1 znovu opísaným spôsobom n cyklov na účely nájdenia referenčnej hodnoty, pričom n sa výhodne volí rovnajúce sa 3 a KÍ (j) sa volí rovnajúce sa 0,75. V priebehu týchto troch cyklov sa opäť môžu generovať temperovacie impulzy vyplývajúce z porovnávania skutočnej s požadovanou teplotou. Po každom z uvedených troch cyklov sa podľa vzťahu (5) vypočíta doba temperovania tE pre nasledujúci cyklus. Po treťom cykle sa stanoví K1 (j) = 1 a tD = tE, generuje sa temperovací impulz s dĺžkou tD a vypočíta sa integrál WRG(ZbtD). Generovanie temperovacieho impulzu a výpočet integrálu sa prevedú tiež v nasledujúcom cykle, hodnoty integrálu sa porovnajú s predchádzajúcim cyklom a opakuje sa, počnúc prípadne j = 1, opísaná voľba referenčného cyklu, pokiaľ nie je splnená podmienka WRGj.,(ZbtD) - WRGj(ZbtD) < WG.
Aktuálny cyklus sa označí za referenčný cyklus a rozbehová fáza je ukončená.
Už pred prvým cyklom stroja sa môže zapnúť prídavné kúrenie, ktorým sa dosiahne skrátenie času ohrevu na potrebnú tepelnú úroveň v kvapalinových temperovacích okruhoch rozhodných pre tepelný prevádzkový stav, prípadne v oblastiach plastifíkačného valca, ktoré sú rozhodné pre tento prevádzkový stav. Pri použití prídavného kúrenia sa toto prídavné kúrenie pri definovanom priblížení teploty tvarovacieho nástroja, prípadne plastifíkačného valca, k požadovanej teplote odpojí.
Čo sa týka signálov z riadiacej jednotky stroja, ktoré sú využité na definovanie okamihov Z] a Z2, sú pri temperovaní tvarovacieho nástroja napríklad nasledujúce možnosti:
Ako okamih Zj sa zvolí začiatok doby kalibračného tlaku a ako okamih Z2 sa zvolí koniec otváracieho pohybu tvarovacieho nástroja, alebo sa ako okamih Lx zvolí začiatok procesu vstrekovania a ako okamih Z2 sa zvolí koniec otváracieho pohybu tvarovacieho nástroja, prípadne ako okamihy Z) a Z2 sa zvolia rovnaké signály z riadiacej jednotky stroja, pričom okamih Z2 je v tomto prípade zhodný so signálom ΖΊ nasledujúceho cyklu. Naposledy uvedený prípad je vhodný predovšetkým pri požiadavke na pomerne nízke požadované teploty tvarovacieho nástroja.
Pri temperovaní plastifíkačného valca sa ako okamih Z] zvolí napríklad začiatok plastifíkácie, na voľbu okamihu Z2 sa ponúkajú rovnaké varianty ako pri temperovaní tvarovacieho nástroja.
Nasledujúci opis sa týka variantov, pri ktorých sa meria teplota temperovacieho média v spätnej vetve temperovacieho okruhu.
Ako veličina relevantná k tepelnému obsahu tvarovacieho nástroja v závislosti od časového intervalu v rámci cyklu sa zavedie integrál WRG(ubu2) podľa vzťahu (ľ).
í2
WRG(UlrU2) - (Truck(t) - Tvor(t)J dt “1 (ľ)
Integrál WRG(ubu2) sa vypočíta a definuje analogicky k integrálu teplotnej krivky pozdĺž časovej osi medzi okamihmi Uj a u2, zmenšený o integrál teplotnej krivky priebehu teploty v doprednej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu v rovnakom časovom intervalu, pričom Track(t) predstavuje priebeh teploty v spätnej vetve, Tvor(t) predstavuje priebeh teploty v doprednej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu a U] a u2 predstavujú integračné hranice časového intervalu. Možná dĺžka odvodu tepla z tvarovacieho nástroja, ktorá je medzi okamihom Zb ktorý je určený signálom z riadiacej jednotky stroja v časovej blízkosti procesu vstrekovania pri temperovaní tvarovacieho nástroja, prípadne v časovej blízkosti začiatku plastifíkácie pri temperovaní plastifíkačného valca, a okamihom Z2, ktorý je určený signálom z riadiacej jednotky stroja v časovej blízkosti konca cyklu, je od nuly (maximálny odvod tepla) percentuálne, ale obrátene úmerne vo vzťahu k možnej dobe temperovania, rozdelená do 100 (minimálny odvod tepla). Obsluha zadá požadovanú dobu odvodu tepla percentuálne podľa uvedeného delenia, to jest ako takzvanú relativizovanú dobu temperovania. V priebehu prvého cyklu po dosiahnutí tepelnej rovnováhy tvarovacieho nástroja, ktorý je označený za referenčný cyklus, sa z vopred zadanej relativizovanej doby temperovania td vypočíta hodnota integrálu WRGrc)(Zbtd) podľa nasledujúceho vzťahu:
* j 'Trucmi - Tvor^>> «· Z1
Vo všetkých nasledujúcich cykloch sa v okamihu Z] daného cyklu spustí temperovací impulz s dĺžkou td. pričom hodnota td je ďalej opísaným postupom ešte v priebehu aktuálneho cyklu a pri vzniknutých odchýlkach priebehu teploty od priebehu teploty takzvaného referenčného cyklu korigovaná. Na ten účel je každý nasledujúci cyklus počnúc okamihom Z, až do konca relativizovanej doby temperovania td rozčlenený do najmenších časových intervalov (tj.btj), v každom okamihu t( sa meria teplota temperovacieho média v doprednej a spätnej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu a vypočítava sa hodnota integrálu
WRG£g^(t£_^,t£) podlá nasledujúceho vzorca:
- j (TruckCť ' Tvor^D dt · ťi-i
Integrál WRGÍ5t(ti.bti) sa priebežne v každom okamihu t, až do konca relativizovanej doby temperovania td vždy v cyklicky zhodnom časovom bode porovnáva s hodnotou integrálu WRGref(ti.btj) referenčného cyklu podľa nasledujúceho vzťahu (2'):
WD(tk) = - WHGref(t1_1.tí> (2'1.
Rozdiel oboch hodnôt signalizuje rozdiel množstva tepla odvedeného z tvarovacieho nástroja v tomto časovom intervale (ti.btj) a je spôsobom podľa vynálezu využitý na korigovanie relativizovanej doby temperovania td o korekčnú dobu tkorT(tj) v práve prebiehajúcom cykle.
Výsledky vzťahu (2') možno pritom rozdeliť na nasledujúce prípady:
WD(tj) > 0: v porovnaní s cyklicky zhodným časovým intervalom referenčného cyklu je tepelný obsah tvarovacieho nástroja vyšší, doba temperovania sa musí predĺžiť o hodnotu tkorr(ti),
WD(tj) < 0: v porovnaní s cyklicky zhodným časovým intervalom referenčného cyklu je tepelný obsah tvarovacieho nástroja nižší, doba temperovania sa musí skrátiť o hodnotu IkorrOi),
WD(tj) = 0: nie je potrebná žiadna korektúra doby temperovania.
Pri výpočte hodnoty tkolT(tj) sa vychádza z nasledujúcich úvah:
Nech bez obmedzenia všeobecnosti platí prípad WD(tj) > > 0. Čas tkorr(tj) potrebný na odvedenie množstva tepla úmemého prebytku, vypočítaného podľa (2'), sa v okamihu t; pričíta k vopred zadanej relativizovanej dobe temperovania td·
Platí td ťd + tkorrttl1' pričom tkorr sa odvodí z nasledujúceho vzťahu:
WDttp = WRGref(td,td d- tkorr), takže platí MHGreftti-l'ti) “ ^refltd'td + tkorr1 a
t, ti ( Hrucklti “ Tvorít) )kstdt - | l^rucklt) “ Tvorlt) íref^t = ťi-i t 1_1 td + tkorr
- j <Truck<t> - ’vor<t>>reť*t· td
Po dosadení hodnôt času a za predpokladu, že dĺžka časového intervalu sa blíži k nule a hodnoty T(t,.i) sa teda blížia hodnotám T(tj), vyjde:
(Truck(ti1Tvor^ti1ist * H-l1 - ^ruck^l'
- Tvor(ti”ref * <*1 ' 7-1’ * “ (rítd) “ Tvor^d^ref * 'N + tkorr td1 ((Auck^l1 ~ Tvor 1 Ist “ Crruck(tl1 Tvor<tp 1 * * ttd - t1.1) = tT(td) - Tvor(td))ref * (tkorr1 a tým je tkorr “ τνοΓ^1^1βΐ “
Tvor^i^ref) * * ^vor^d^ref* j pričom jednotlivé symboly znamenajú:*** t( jednotlivý časový bod meraní teploty v spätnej vetve, Tmck(t) teplotu v spätnej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu,
Tvor(t) teplotu v doprednej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu,
(.)ist termín sa vzťahuje k vždy aktuálnemu cyklu,
(.)ref termín sa vzťahuje k referenčnému cyklu a td dĺžka temperovania v cykle.
Pre aplikácie, ktoré v dôsledku vonkajších okolností, napríklad nepriaznivého prevedenia tvarovacieho nástroja z hľadiska temperovania, majú nadmernú zotrvačnosť prenosu tepla z taveniny na temperovacie médium, sa do vzťahu (31) zavádza súčiniteľ K s hodnotou medzi 0,5 a 1,5, ktorý pri danej nutnosti pôsobí tlmivo na vypočítanú korekčnú dobu tkon.(tj). Z toho vyplýva:
tkorr = K * (ÍCTruck(ti) - Tvor(td))ist “ CTruckíti1
- Tvormi11 ret1 ‘ <7 - ίχ.χ) >/< (T(td) - Tvor(tdl )re()
Pre prípad WD(tj) > 0 je odvodenie tkorr(ti) analogické, pričom korekčná doba tkoJtj) má záporné znamienko.
Vlastný proces temperovania je rozdelený na dve fázy, to na rozbehovú fázu a na stacionárnu prevádzkovú fázu s navzájom odlišnými podmienkami temperovania, pričom rozbehová fáza končí po výbere referenčného cyklu. Temperovacie impulzy sú vždy generované v okamihu Zb v časovej blízkosti procesu vstrekovania, prípadne procesu plastifikácie, to jest jednotlivých začiatkov otáčania závitovky. Takto sa dosiahne pôsobenie temperovacieho impulzu v časovej oblasti najväčších teplotných rozdielov medzi vstrekovanou taveninou, prípadne plastifikovanou hmotou, a temperovacím kanálom a tým i potrebný odvod tepla. Dĺžka impulzu je v priebehu rozbehovej fázy určovaná rozbehovým módom, zatiaľ čo v priebehu stacionárnej prevádzkovej fázy je zadaná ako relativizovaná doba temperovania, ktorá je opísaným spôsobom korigovania neustále prispôsobovaná požiadavkám výrobného procesu. Najneskôr v okamihu Z2 sa akékoľvek temperovanie v priebehu cyklu ukončí.
Už pred prvým cyklom činnosti stroja umožňuje spôsob podľa vynálezu zapnutie prídavného kúrenie, ktoré umožňuje skrátenie doby potrebnej na uvedenie príslušných kvapalinových temperovacích okruhov, ktoré sú rozhodujúce na dosiahnutie tepelného prevádzkového stavu, prípadne príslušných zón plastifikačného valca, ktoré sú rozhodujúce pre tepelný prevádzkový stav plastifikovanej hmoty, na potrebnú tepelnú úroveň. Pri použití prídavného kúrenia sa toto prídavné kúrenie po vopred zadanom zvýšení teploty v spätnej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu po temperovacom impulze určitej dĺžky odpojí.
V priebehu rozbehovej fázy sa v prvom cykle, počnúc okamihom Z] prevádza úvodné temperovanie temperovacím impulzom t;n;t určitej dĺžky, aby sa dosiahlo prvé úplné prepláchnutie dotyčného kvapalinového temperovacieho okruhu. V nasledujúcich cykloch je vopred zadaná relativizovaná doba td v závislosti od tepelnej úrovne požadovanej v tvarovacom nástroji rozdelená na rozbehové impulzy, ktorých dĺžka sa vypočíta z td:
td ^d-anf j * ' m
pričom j je v intervale 1 až m a je výhodná hodnota m = 5 pre požadovanú pomerne nízku tepelnú úroveň a m = 10 pre požadovanú pomerne vysokú tepelnú úroveň. Len čo sa dosiahne vopred zadaná hodnota relativizovanej doby temperovania, je pre tento cyklus po prvý raz vypočítaný opísaný integrál WRG(Z;,td) teplotného priebehu. Nasledujúci cyklus sa označí za referenčný cyklus a nasleduje temperovanie o zadanej relativizovanej dĺžke a opäť výpočet opísaného integrálu teploty.
Ak je rozdiel oboch integrálov menší než vopred zadaná hodnota WG, je naposledy prebehnutý' cyklus uznaný za referenčný cyklus, vhodným spôsobom sa uloží časový priebeh teploty v doprednej a spätnej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu a rozbehová fáza sa považuje za ukončenú. Pre WG sa zadáva hodnota v rozsahu 1 až 20 %, s výhodne 10 %, hodnoty integrálu WRG(ZI;td), ktorá bola vypočítaná ako referenčná.
Aj je rozdiel oboch integrálov väčší než vopred zadaná hodnota WG, nasleduje znovu temperovanie po vopred zadanú relativizovanú dobu a porovnávanie s vypočítanou hodnotou WRG(Zbtd) predchádzajúceho cyklu. Tento sled temperovania a porovnávania integrálov pokračuje v každom nasledujúcom cykle až do poklesu pod zadanú hodnotu WG, keď sa aktuálny cyklus označí za referenčný cyklus a rozbehová fáza sa ukončí.
Referenčným cyklom je cyklus nasledujúci po dosiahnutí tepelnej rovnováhy temperovanej jednotky, napríklad plastifikačného valca alebo tvarovacieho nástroja. Ako už bolo podrobne opísané, je tento rovnovážny stav dosiahnutý opísanými krokmi v priebehu rozbehovej fázy. Je možné si však tiež predstaviť, že tepelný rovnovážny stav sa dosiahne iným spôsobom.
Čo sa týka signálov z riadiacej jednotky stroja, ktoré sú využité na stanovenie okamihov Z] a Z2, sú napríklad nasledujúce možnosti:
Ako okamih Z, sa volí začiatok doby kalibračného tlaku a ako okamih Z2 sa volí koniec otváracieho pohybu nástroja alebo ako okamih Z, sa volí začiatok procesu vstrekovania a ako okamih Z2 sa volí koniec otváracieho pohybu nástroja. Je tiež možné, že okamihy Z| a Z2 sú určené zhodnými signálmi z riadiacej jednotky stroja, pričom signál Z2 je v tomto prípade zhodný so signálom Z| nasledujúceho cyklu. Naposledy uvedený prípad sa výhodne použije pri pomerne nízkych požadovaných teplotách v tvarovacom nástroji.
Pri temperovaní plastifíkačného valca sa ako okamih Z\ volí napríklad začiatok plastifíkácie, pre voľbu okamihu Z2 sa ponúkajú rovnaké možnosti ako pri temperovaní tvarovacieho nástroja.
Spôsobom temperovania podľa vynálezu možno podstatne zvýšiť stabilitu procesu pri vstrekovaní. V porovnaní s konvenčnými metódami temperovania možno až o 30 % znížiť podiel zmätkov. Je možné tiež dosiahnuť skrátenie doby cyklu o približne 5 až 15 %, čo prináša výrazné zvýšenie produktivity. Nie sú potrebné externé temperovacie zariadenia s kúrením a obehovými čerpadlami, ak sa požadujú vysoké teploty chladiaceho média. Zásluhou toho sa pri procese vstrekovacieho liatia približne o 10 % zníži merná spotreba energie.
Pri temperovaní, pri ktorom sa vychádza z meraní teploty v doprednej a spätnej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu, pristupujú ešte prídavné výhody spočívajúce v tom, že môže odpadnúť umiestňovanie snímačov teploty do steny plastifíkačného valca, prípadne do vstrekovacieho lejacieho nástroja. Predovšetkým pri zložitých vstrekovacích lejacích nástrojoch je vytvorenie vŕtaných otvorov pre snímače teploty spojené so značnými nákladmi.
Ďalšia iná výhoda spočíva napríklad v tom, že pri vstrekovacích lejacích strojoch je možné spôsobom podľa vynálezu súčasne temperovať tak plastifikačný valec, ako i vstrekovací lejací nástroj.
Obe regulácie teda môžu byť takto združené v spoločnom regulačnom zariadení, zásluhou čoho sa podstatne znížia náklady na toto zariadenie.
Prehľad obrázkov na výkresoch
Podstata vynálezu je ďalej objasnená na príkladoch jeho prevedenia, ktoré sú opísané na základe pripojených výkresov, ktoré znázorňujú:
- na obr. 1 fúnkčnú schému temperovania vstrekovacieho lejacieho nástroja s meraním teploty v spätnej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu,
- na obr. 2 fúnkčnú schému temperovania plastifíkačného valca vstrekovacieho lejacieho stroja s meraním teploty v spätnej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu, podľa vynálezu.
Príklady uskutočnenia vynálezu
Vo funkčnej schéme podľa obr. 1 je znázornený vstrekovací lejací stroj 1 so vstrekovacím lejacím nástrojom 2. Temperovanie vstrekovacieho lejacieho nástroja 2 sa uskutočňuje kvapalinovými temperovacími okruhmi Kt až K„, pričom prietok temperovacieho média jednotlivými kvapalinovými temperovacími okruhmi Kj až Kn sa zatvára alebo otvára elektromagnetickými ventilmi M] až Mn.
Vo funkčnej schéme podľa obr. 2 je znázornený vstrekovací lejací stroj 1 vrátane plastifíkačného valca 2'. Temperovanie plastifíkačného valca 2' sa prevádza kvapalinovými temperovacími okruhmi K3 až Kn, pričom prietok temperovacieho média jednotlivými kvapalinovými temperovacími okruhmi Kj až Kn sa uzatvára alebo otvára elektromagnetickými ventilmi Mj až M„. Tepelný stav zón plastifíkačného valca 2', ktoré sú priradené kvapalinovým temperovacím okruhom Kj až Kn, môže byť vykurovacími okruhmi H! až H„ zvýšený na vopred zadanú teplotnú úroveň, pri využití len sprievodného plastifíkačného tepla je možné prídavné vykurovanie vypustiť.
Riadiaca jednotka 3 na temperovanie vstrekovacieho lejacieho nástroja 2, prípadne plastifíkačného valca 2', pozostáva z blokov prispôsobovací stupeň 3.1, analógovo-digitálny prevodník 3.2, výpočtová jednotka 3.3, zadávacia jednotka 3.4, výstupná jednotka 3.5 a rôznych rozhraní. Funkčné prepojenie jednotlivých blokov v tomto zariadení a tým v systéme vstrekovacieho liatia, prípadne procesu plastifíkácie, meranie teploty a regulácia prúdenia temperovacieho média je nasledujúce:
Pre každý kvapalinový temperovací okruh K, (i = 1, ... n) vstrekovacieho lejacieho nástroja 2, prípadne plastifíkačného valca 2', je v spätnej vetve tohto kvapalinového temperovacieho okruhu K| v blízkosti vstrekovacieho lejacieho nástroja 2, prípadne plastifíkačného valca 2', umiestnený snímač ThRj teploty (i = 1,... n), ktorý je pružne spojený s prispôsobovacím stupňom 3.1 riadiacej jednotky 3; prídavné je tiež v doprednej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu Kj umiestnený snímač ThVj teploty.
Prispôsobovací stupeň 3.1 prispôsobuje privádzané signály o teplote zo zvolených snímačov ThRj, ThVj teploty podľa teplonosných médií pre pripojený analógovodigitálny prevodník 3.2, ktorý privedené signály o teplote prenáša ako elektrické signály do výpočtovej jednotky 3.3, v ktorej sú tieto signály ďalej spracovávané. Softvér, ktorý je inštalovaný vo výpočtovej jednotke 3.3, potom v závislosti od integrálu vývoja teploty vo zvolenom referenčnom cykle, od priebehu teploty meranom v každom nasledujúcom cykle synchrónne s cyklom a v závislosti od z toho vypočítaného porovnávacieho integrálu určuje dobu prietoku temperovacieho média jednotlivými kvapalinovými temperovacími okruhmi K|.
Počiatok a koniec prietoku temperovacieho média určuje výpočtová jednotka 3.3, vysielaním spínacích signálov do elektromagnetických ventilov Mj jednotlivých kvapalinových temperovacích okruhov Kj. Je zaistené vzájomné priradenie nameraných hodnôt, výsledkov výpočtu a kvapalinových temperovacích okruhov Kj. K výpočtovej jednotke 3.3 je ďalej pripojená zadávacia jednotka 3.4 na zadávanie regulačných hodnôt a výstupná jednotka 3.5, napríklad informačný displej, na informovanie obsluhy. Sig nály Zj a Z2, ktoré sa do výpočtovej jednotky 3.3 privádzajú z bloku 4 regulácie vstrekovacieho lejacieho stroja 1, nesú informáciu o časovom slede procesu vstrekovacieho liatia.
Funkčné schémy na meranie teplôt vo vstrekovacom nástroji 2, prípadne v stene plastifikačného valca 2' vstrekovacieho stroja 1 majú v zásade zhodnú konštrukciu, s jediným rozdielom spočívajúcim v tom, že snímače ThR, nie sú umiestnené v spätných vetvách kvapalinových temperovacích okruhov Kj, ale v stene plastifikačného valca 2', prípadne v stene vstrekovacieho nástroja 2. Miesto merania by sa malo nachádzať pokiaľ možno v oblasti geometrického stredu medzi vnútorným povrchom formy a chladiacim kanálom, prípadne chladiacou plochou, a súčasne v oblasti uprostred medzi vstupom a výstupom temperovacieho média.
Ďalej je uvedených niekoľko príkladov uskutočnenia spôsobu podľa vynálezu. Príklady 1 až 3 sa týkajú variantu s meraním teplôt temperovacieho média v spätných vetvách kvapalinových temperovacích okruhov Kt a príklady 4 až 6 variantu s meraním teploty vstrekovacieho nástroja 2, prípadne steny plastifikačného valca 2'.
Príklad 1
Vo vstrekovacom lejacom stroji 1 typu Krauss Maffei 150-820 B sa z polyamidu 6.6 vyrába súčiastka vetrania automobilu. Proces má nasledujúce technologické parametre:
- konštrukcia vstrekovacieho lej acieho nástroj a 2: dvoj itá
- hmotnosť jedného vstreku (2 odliatky + naliatok): 204 g
- hmotnosť vstrekovacieho lejacieho nástroja 2: 850 kg
- vstrekovací tlak: 920 bar
- doba vstrekovania:1,8 s
- závemá sila: 1300kN
- kalibračný tlak: 750 bar
- trvanie kalibračného tlaku:5,5 s
- teplota v doprednej vetve:37 °C
- dĺžka cyklu:33 s
Vstrekovací lejaci nástroj 2 je vybavený štyrmi kvapalinovými temperovacími okruhmi Kj ktoré sú prostredníctvom snímačov ThR| teploty v spätných vetvách kvapalinových temperovacích okruhov K| a snímačom ThV teploty v doprednej vetve kvapalinových temperovacích okruhov K prepojené s riadiacou jednotkou 3. Ako okamih Zt sa volí okamih „počiatok kalibračného tlaku“ a ako okamih Z2 sa volí okamih „koniec otváracieho pohybu nástroja“. Časový interval medzi okamihmi Z) a Z2 je 22 s.
Ako relatizovaná doba chladenia td vstrekovacieho lejacieho nástroja 2 je pre kvapalinové temperovacie okruhy K] a K2 (strana dýzy) zadané 50 %, t. j. 11 s, a pre kvapalinové temperovacie okruhy K3 a K< (protiľahlá strana) 40%, t. j. 13,2 s.
Teploty temperovacieho média príslušných kvapalinových temperovacích okruhov Kb4 sa merajú bezprostredne na výstupe vstrekovacieho lejacieho nástroja 2.
Merania teploty v spätnej a doprednej vetve kvapalinových temperovacích okruhov Kb4 prebiehajú po celý čas cyklu.
Uskutočňovanie spôsobu podľa vynálezu je ďalej objasnené na príklade kvapalinového temperovacieho okruhu K,.
V prvom cykle rozbehovej fázy prebieha, počnúc okamihom Zi, počiatočné chladenie s určitou časovou dĺžkou tinit, aby sa docielilo prvé úplné prepláchnutie príslušného kvapalinového temperovacieho okruhu Kb Časová dĺžka inicializačného impulzu tinit počiatočného chladenia sa stanoví empiricky na základe existujúcich skúseností, pričom pre tento príklad sa ako dostatočná dĺžka javí dĺžka 5 sekúnd. Pre nasledujúcich m cyklov sa rozbehový impulz vypočítava podľa vzťahu:
ta fcd-anf “ 5 * m
Tento výpočet prebieha v závislosti od kvapalinového temperovacieho okruhu Kh pričom pre m sa volí hodnota 5, Pri kvapalinovom temperovacom okruhu Ki vychádzajú pre cykly 2 až 6 temperovacie impulzy s dĺžkami 2,2 s, 4,4 s, 6,6 s, 8,8 s a 11 s:
Ak sa dosiahne vopred zadaná relativizovaná doba temperovania, t. j. 50 %, prípadne 11 s, vypočíta sa pre tento cyklus po prvý raz opísaný integrál WRG(Zbtd) priebehu teploty, WRG(Zbtd) = 27,5. Nasledujúci cyklus je označený ako referenčný cyklus, prebieha temperovanie po vopred zadanú dobu 11 sekúnd a nasleduje opäť výpočet zmieneného integrálu teploty, WRG(Zbtd) = 28,3. Rozdiel uvedených integrálov, ktorý je 0,8, je menší než vopred zadaná hodnota WG = 2,75, čo znamená, že naposledy prebehnutý cyklus je uznaný za referenčný cyklus, je uložený časový priebeh teploty v doprednej a spätnej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu K3 a rozbehová fáza sa považuje za ukončenú.
Vo všetkých nasledujúcich cykloch sa v okamihu Z, príslušného cyklu naštartuje temperovací impulz s dĺžkou tj, pričom hodnota td (11 s) sa v priebehu daného cyklu s použitím korekčného algoritmu koriguje pri výskyte odchýlok priebehu teploty od priebehu teploty takzvaného referenčného cyklu. Každý nasledujúci cyklus sa na ten účel počnúc okamihom Z] do konca relativizovanej doby temperovania td rozdelí na najmenšie časové intervaly (^,ζ, s dĺžkou 0,05 s, v každom okamihu t, sa meria teplota temperovacieho média v spätnej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu Kj a podľa rovnice (1) sa vypočítava hodnota WRGj5t(ti.i,ti):
í1
WRCd.tttj-iAi) = (Truckít) - Tvoril’ dt· ti-l
Hodnota WRGist(ti.bti) sa v každom okamihu t; až do konca relativizovanej doby temperovania td vždy k tomu istému okamihu cyklu podľa rovnice (2) priebežne porovnáva s hodnotou WRG/t,.,,!;) referenčného cyklu. Rozdiel WD(t|) zmienených hodnôt sa spôsobom podľa vynálezu v práve prebiehajúcom cykle použije na korektúru relativizovanej doby temperovania td o korekčnú dobu t^jt;).
WD<ti) = WRGist(ti_1,ti) - WRG^Ít^^tp tkorr ÍK * t (rt-ucktťiJ T’voUtlJist ~ ^ruck^U “
Iref t * ttl “ ti-irí/tKtj) - ľvor^d^ref pričom platí K = 1.
V nasledujúcej tabuľke sú ako príklad uvedené výsledky meraní a výpočtu hodnôt Truck(ti)> Tvor (t,), WRG^ti-hti), WD(tj), tkolT(ti) a td pre 50., 80., 120. a 200. merací bod 20. cyklu kvapalinového temperovacieho okruhu Kb
Okamih i Truek v tx (•C)1 ÍT Cct »«GiSt v ti WD v tt tkorr v (e) Λ (e)1
50 41,6 37,0 0,24 -0,01 -0,04 10,1
80 40,B 37,1 0,185 -0,02 -0,04 9*4
120 39,7 37,0 0,135 0,005 0,01 9,7
200 38,1 37,0 0,06 0,01 0,02 10,6
Všetky kvapalinové temperovacie okruhy K] sú napájané úžitkovou vodou z uzavretej siete chladiacej vody v prevádzke, ktorá má v doprednej vetve teplotu 37 °C. Nie je potrebné túto teplotu regulovať.
Opísané výlisky boli spôsobom podľa vynálezu trvalé vyrábané v zodpovedajúcej akosti s opakovacou dobou cyklu 33 s. Vypočítaný podiel zmätkov bol 2,6 % a merná spotreba energie bola približne 0,59 kWh/kg.
Príklad 2
Vo vstrekovacom lejacom stroji 1 typu Krauss Maffei 250-1200 B sa z polypropylénu plneného 40 % mastenca vyrábajú kryty pre automobilový priemysel.
Proces má nasledujúce technologické parametre:
- prevedenie vstrekovacieho lejacieho nástroja 2: jednoduché
- hmotnosť 1 vstreku (2 odliatky + naliatok): 210 g
- hmotnosť vstrekovacieho lejacieho nástroja 2: 770 kg
- vstrekovací tlak: 800 bar
- doba vstrekovania: 2,0 s
- závemá sila: 2 000 kN
- kalibračný tlak: 700 bar
- trvanie kalibračného tlaku: 3,5 s
- teplota v doprednej vetve: 14 °C
- dĺžka cyklu: 26,5 s
Vstrekovací lejací nástroj 2 je vybavený štyrmi kvapalinovými temperovacími okruhmi K(, ktoré sú prostredníctvom snímačov ThRt teploty v spätných vetvách kvapalinových temperovacich okruhov K| a snímačom ThV teploty v doprednej vetve kvapalinových temperovacich okruhov K| prepojené s riadiacou jednotkou 3. Ako okamih Z[ sa volí okamih „počiatok kalibračného tlaku“ a ako okamih Z2 sa volí okamih „koniec otváracieho pohybu nástroja“. Časový interval medzi okamihmi 7>\ aZ2 je 19 s.
Ako relatizovaná doba chladenia ty vstrekovacieho lejacieho nástroja 2 je pre kvapalinové temperovacie okruhy K, a K2 (strana dýzy) zadané 70 %, to jest 5,7 s, a pre kvapalinové temperovacie okruhy K3 a K4 (protiľahlá strana) 65 %, to jest 6,6 s.
Teploty temperovacieho média príslušných kvapalinových temperovacich okruhov Kb4 sa merajú bezprostredne na výstupe vstrekovacieho lejacieho nástroja 2.
Merania teploty v spätnej a doprednej vetve kvapalinových temperovacich okruhov KV4 prebiehajú priebežne po celý čas cyklu.
Uskutočňovanie spôsobu podľa vynálezu je analogické ako v príklade 1, pre výpočet dĺžky rozbehových impulzov sa volí m = 5 a rozbehová fáza sa ukončí po 7 cykloch s voľbou referenčného cyklu. Temperovacie impulzy vypočítané v nasledujúcich cykloch dosahujú za pôsobenia vyskytujúcich sa rušivých vplyvov na tepelný stav vstrekovacieho nástroja 2 dĺžky medzi 4,2 s a 7,5 s pre kvapalinové temperovacie okruhy Kt a K2 a medzi 5,4 s a 8,0 s pre kvapalinové temperovacie okruhy K3 a K4.
Všetky kvapalinové temperovacie okruhy K( sú napájané úžitkovou vodou z uzavretej siete chladiacej vody v prevádzke, ktorá má v doprednej vetve teplotu približne 14 °C. Nie je potrebné túto teplotu regulovať.
Opísané výlisky boli spôsobom podľa vynálezu trvalé vyrábané v trojsmennej prevádzke, zásluhou dosiahnutej konštantnosti tepelného prevádzkového stavu so zodpovedajúcou stabilitou prevádzky a akosťou. Opakovacia doba cyklu bola 26,5 sekúnd. Vypočítaný podiel zmätkov bol 0,85 % a merná spotreba energie bola približne 0,55 kWh/kg.
Príklad 3
Vo vstrekovacom lejacom stroji 1 sa z gumovej zmesi na báze kaučuku SBR/NR vyrábajú výlisky.
Proces má nasledujúce technologické parametre:
- vstrekovací lejací stroj 1:
- závemá sila: 850 kN
- priemer závitovkového piesta: 45 mm
- otáčky závitovky:
- náporový tlak v %:
- dĺžka cyklu:
- vstrekovacia forma:
/min.
35% s
- plnoautomatické vytvarovanie
- elektricky vyhrievaná
- výlisok:
- otvorený, priamo vystrieknutý zaliatím
- počet priehradok: 24
- hmotnosť výlisku: 0,064 kg (vrátane náliatku)
Plastifikačný valec 2' je vybavený tromi kvapalinovými temperovacími okruhmi Kl( ktoré sú prostredníctvom snímačov ThRj teploty v spätných vetvách kvapalinových temperovacich okruhov K a snímačom ThV teploty v doprednej vetve kvapalinových temperovacich okruhov K| prepojené s riadiacou jednotkou 3.
Kvapalinový temperovací okruh K1 (vťahovanie hmoty) a kvapalinový temperovací okruh K3 (oblasť dýzy) sú vybavené prídavným kúrením. Ako okamih Z3 sa volí 0kamih „počiatok plastifikácie“ a ako okamih Z2 sa volí 0kamih „koniec otváracieho pohybu nástroja“. Časový interval medzi okamihmi Zt a Z2 je 37 s.
Ako relatizovaná doba chladenia ty je pre kvapalinový temperovací okruh Kj (oblasť vťahovania) zadané 90 % (3,7 s), to jest má zostať zachovaná pomerne vysoká úroveň trecieho tepla. Pre kvapalinové temperovacie okruhy K2 (začiatok vyrážacej zóny) a K3 sa zadáva 80 %, to jest 7,4 s. Pre tepelný prevádzkový stav plastifikačného valca 2' znamená toto zadanie rastúci tepelný obsah pozdĺž plastifikačného valca 2' smerom k vyrážacej zóne, ktorý vyplýva z trecieho tepla, narastajúceho pomerne výrazne v tomto smere. Teploty temperovacieho média v spätných vetvách jednotlivých kvapalinových temperovacich okruhov K, sa merajú bezprostredne na výstupe z plastifikačného valca 2’.
Merania teploty v spätnej a doprednej vetve kvapalinových temperovacich okruhov Kb3 prebiehajú priebežne po celý čas cyklu.
V priebehu rozbehovej fázy bola už po niekoľkých minútach dosiahnutá taká úroveň tepelného prevádzkového stavu, že sa mohli odpojiť prídavné kúrenia. Rozbehová fáza bola ukončená po 12 cykloch, pričom 3 cykly poslúžili na stanovenie referenčného cyklu. Temperovacie impulzy vypočítané v nasledujúcich cykloch dosahujú pri pôsobení vyskytujúcich sa rušivých vplyvov na tepelný stav plastifikačného valca 2' dĺžku medzi 2,0 s a 5,5 s pre kvapalinový temperovací okruh K, a medzi 5,4 s a 8,6 s pre kvapalinové temperovacie okruhy K2 a K3.
Všetky kvapalinové temperovacie okruhy Kj sú napájané úžitkovou vodou z uzavretej siete chladiacej vody v prevádzke, ktorá má v doprednej vetve teplotu približne 14 °C. Nie je potrebné túto teplotu regulovať.
Opísané výlisky sa spôsobom podľa vynálezu vyrábali v trvalej prevádzke so zodpovedajúcou akosťou a nasledu júcimi parametrami:
- dĺžka cyklu:
- podiel zmätkov:
- merná spotreba energie:
- prídavná spotreba pracovnej doby na nastavovanie - na smenú:
s
2,9 %
0,6 kWh/kg min.
Príklad 4
Vo vstrekovacom lejacom stroji 1 typu Krauss Maffei 150-620 B sa z polyamidu 6.6 vyrábajú súčiastky chladenia automobilového motora.
Proces má nasledujúce technologické parametre:
- prevedenie vstrekovacieho lejacieho nástroja 2: dvojité
- hmotnosť jedného vstreku (dva výlisky’ + naliatok): 204 g
- hmotnosť vstrekovacieho lejacieho nástroja 2: 850 kg
- vstrekovací tlak: 920 bar
- doba vstrekovania: 1,8 s
- závemá sila: 1300 kN
- kalibračný tlak: 750 bar
- trvanie kalibračného tlaku: 5,5 s
- teplota v doprednej vetve: 37 °C
- dĺžka cyklu: 33 s
Vstrekovací lejací nástroj 2 je vybavený štyrmi kvapalinovými temperovacími okruhmi K], ktoré sú prostredníctvom snímačov ThRj ThR( teploty prepojené s riadiacou jednotkou 3. Ako požadovaná teplota Tsoll vstrekovacieho lejacieho nástroja 2 je pre kvapalinové temperovacie okruhy Kí a K2 (strana dýzy) zadané 65 °C a pre kvapalinové temperovacie okruhy K3 a K,, (protiľahlá strana) 55 °C.
Teploty vstrekovacieho lejacieho nástroja 2 v oblasti príslušných kvapalinových temperovacích okruhov K| sa merajú v geometrickom strede medzi temperovacím kanálom a vnútorným povrchom formy a približne uprostred medzi vstupom a výstupom temperovacieho média do a z príslušného kvapalinového temperovacieho okruhu K,.
Na príklade kvapalinového temperovacieho okruhu Kj je ďalej opísaný spôsob a usporiadanie vŕtaných otvorov pre snímače TÚR, teploty. Otvor sa vytvorí uprostred medzi vstupom a výstupom temperovacieho média a súčasne uprostred medzi navzájom a vnútorným povrchom vstrekovacieho nástroja 2 rovnobežne prebiehajúcimi chladiacimi kanálmi v geometrickom strede medzi oboma chladiacimi kanálmi, kolmo na vnútorný povrch vstrekovacieho nástroja 2. Vŕtaný otvor končí v polovici vzdialenosti medzi chladiacim kanálom a vnútorným povrchom vstrekovacieho lejacieho nástroja 2. Konkrétne rozmerové údaje pre kvapalinový temperovací okruh K3 sú nasledujúce:
- stredová vzdialenosť medzi temperovacími kanálmi: 40 mm
- vzdialenosť medzi stredom temperovacieho kanálu a vnútorným povrchom formy: 40 mm
- vzdialenosť medzi dnom vŕtaného otvoru a vnútorným povrchom formy: 20 mm
Vŕtané otvory na meranie teploty pre kvapalinové temperovacie okruhy K2, K3 a K4 sa vytvoria analogicky ako pre kvapalinový temperovací okruh Kr
Merania teploty v spätnej a doprednej vetve kvapalinových temperovacích okruhov KM prebiehajú priebežne po celý čas cyklu. Ako reakcia na namerané hodnoty sú do príslušných kvapalinových temperovacích okruhov K, zavádzané impulzy pre temperovacie médium s časovo obmedzenou dĺžkou.
V prvom cykle rozbehovej fázy je v okamihu Z, (začiatok kalibračného tlaku) generovaný temperovací impulz tj„it s určitou dĺžkou, ktorým sa dosiahne prvé úplné prepláchnutie dotyčného kvapalinového temperovacieho okruhu KP Dĺžka inicializačného impulzu t^ sa stanoví vždy empiricky na základe existujúcich skúseností, pričom pre tento príklad sa za dostatočnú hodnotu považuje hodnota 5 sekúnd.
V nasledujúcom cykle je pri dosiahnutí teploty vstrekovacieho lejacieho nástroja 2 3 °K pod teplotou TsoII v danom kvapalinovom temperovacom okruhu Kj v okamihu Zj („začiatok kalibračného tlaku“) generovaný temperovací impulz tann s dĺžkou 0,3 sekundy. Tento temperovací impulz tann s dĺžkou 0,3 sekundy je potom generovaný vo všetkých nasledujúcich cykloch, až do prvého prekročenia požadovanej teploty Tso,|. Dosiahnutím, prípadne prekročením požadovanej teploty Tson začína dosiahnutie tepelnej rovnováhy vo vstrekovacom tvarovacom nástroji 2.
To znamená, že v n cykloch (n = 5) po prvom dosiahnutí alebo prekročení zadanej požadovanej teploty Tson je v okamihu Zj generovaný temperovací impulz tE, ktorý je vypočítaný ako stredná hodnota z celkovej doby chladenia v predchádzajúcich piatich cykloch a modifikovaný súčiniteľom KÍ podľa nasledujúceho vzorca:
Kl(j) n tE “ * Σ ^Eí + '-Vil , n i=l kde n = 5, pričom pre KÍ (j) platí:
Kl( j) = aQ 4- a1 * j pre j < 6
Kl(j) = 1 pre j > 5
S prihliadnutím k tepelnej zotrvačnosti procesov prenosu tepla na počiatku stacionárnej prevádzkovej fázy a z toho často vyplývajúcich „prekmitov“ teplotnej regulácie sa pre konštanty ao a aj volia nasledujúce hodnoty:
aQ = 0,25, a1 = 0,15.
Pre KÍ (j) vychádza v závislosti od j monotónne stúpajúci priebeh, ktorý zaisťuje, že až impulz vypočítaný po piatom cykle po prekročení požadovanej teploty má dĺžku tD dostatočnú na dodržiavanie vopred zadanej požadovanej teploty. Dĺžka tD sa rovná hodnote tE vypočítanej podľa (5) pre 6. cyklus, pre tento príklad je tD = 12,7 s.
Od tohto okamihu nasleduje temperovanie v závislosti od porovnávania požadovanej a skutočnej teploty.
Pre tento, v príklade šiesty cyklus po prekročení požadovanej teploty, sa po prvý raz vypočítava zmienený integrál WRG(Z,,tD) priebehu teploty, WRG(ZbtD) = 820,9. V nasledujúcom cykle znovu prebehne temperovanie s vypočítanou dĺžkou tD a opäť tiež výpočet zmieneného integrálu teploty, WRG(Zj,tD) = 826,7. Rozdiel oboch integrálov (5,8) je menší než vopred zadaná hodnota WG (WG = = 16,4), čo znamená, že naposledy prebehnutý cyklus je označený za referenčný cyklus, je uložený časový priebeh teploty vo vstrekovacom nástroji 2, prípadne piastifikačnom valci 2', a rozbehová fáza sa považuje za ukončenú.
Vo všetkých nasledujúcich cykloch sa v okamihu Z] príslušného cyklu naštartuje temperovací impulz s dĺžkou tD, pričom hodnota tD (12,7 s) sa v priebehu daného cyklu s použitím korekčného algoritmu koriguje pri výskyte odchýlok priebehu teploty od priebehu teploty takzvaného referenčného cyklu. Každý nasledujúci cyklus sa s tým cieľom počnúc okamihom L- do konca vypočítanej doby temperovania tD rozdelí na najmenšie časové intervaly (tj.j.tj) s dĺžkou 0,05 s, v každom okamihu q sa meria teplota vstrekovacieho nástroja 2 a podľa rovnice (1) sa vypočítava hodnota WRGjs^tj.btj):
Hodnota WRGjnítj.bti) sa v každom okamihu tj až do konca doby temperovania tD vždy k tomu istému okamihu cyklu podľa rovnice (2) priebežne porovnáva s hodnotou WRGjeXti.bti) referenčného cyklu. Rozdiel WD(t) zmienených hodnôt sa spôsobom podľa vynálezu v práve prebiehajúcom cykle použije na korektúru doby temperovania tD o korekčnú dobu tkoir(ti).
WDttp . - «RSraflti-i, ti) tkorr^ti) - K ‘ (T(ti)ist - T(ti>re£) * (ti - ti_i), pričom platí K = 1.
V nasledujúcej tabuľke sú ako príklad uvedené výsledky meraní a výpočtu hodnôt T(ti)is„ WRGis,(ti. i ,tj), wD(ti), tkorr(ti) a tD pre 1., 50., 80., 120. a 200. merací bod 20. cyklu kvapalinového temperovacieho okruhu Kb
Okamih i Tist V t< (*c| Trgf v WRG f V ti ťkorr v tl (> po tj (s)
1 64,8 64,8 3,25 0,00 12,7
50 65,8 66,3 3,30 -0,025 12,1
80 66,7 66,7 3,34 0,00 11,8
120 66,0 66,2 3,30 -0,01 11,6
200 65,4 65,2 3,25 0,0L 12,0
Ako je z príkladu zrejmé, je temperovaci impulz s dĺžkou 12,7 s, ktorý bol v referenčnom cykle generovaný a bol v tomto referenčnom cykle nevyhnutný na udržanie vopred zadanej požadovanej teploty, v priebehu 20. cyklu korigovaný z 12,7 cez 12,1, 11,8, a 11,6 až na 12 s.
Všetky kvapalinové temperovacie okruhy K| sú napájané úžitkovou vodou z uzavretej siete chladiacej vody v prevádzke, ktorá má v doprednej vetve teplotu 37 °C. Nie je potrebné túto teplotu regulovať.
Opísané výlisky boli spôsobom podľa vynálezu trvalé vyrábané v zodpovedajúcej akosti s opakovacou dobou cyklu 33 s. Vypočítaný podiel zmätkov bol 2,6 % a merná spotreba energie bola približne 0,59 kWh/kg.
Príklad 5
Vo vstrekovacom lejacom stroji 1 typu Krauss Maffei 250-1200 B sa z polypropylénu plneného 40 % mastenca vyrábajú kryty pre automobilový priemysel.
Proces má nasledujúce technologické parametre:
- prevedenie vstrekovacieho lejacieho nástroja 2: jednoduché
- hmotnosť 1 vstreku (2 odliatky+naliatok): 210g
- hmotnosť vstrekovacieho lejacieho nástroja 2: 770 kg
-vstrekovací tlak: 800 bar
- doba vstrekovania: 2,0 s
- závemá sila: 2000 kN
- kalibračný tlak: 700 bar
- trvanie kalibračného tlaku: 3,5 s
- teplota v doprednej vetve: 14 °C
- dĺžka cyklu: 26,5 S
Vstrekovací lejací nástroj 2 je vybavený štyrmi kvapalinovými temperovacími okruhmi Kb ktoré sú prostredníctvom snímačov ThR| teploty vo vstrekovacom lejacom nástroji 2 v oblasti jednotlivých kvapalinových temperovacích okruhov K( prepojené s riadiacou jednotkou 3. Ako okamih Z[ sa volí okamih „počiatok kalibračného tlaku“ a ako okamih Z2 sa volí okamih „koniec otváracieho pohybu nástroja“. Časový interval medzi okamihmi Z| a Z2 je 19 s. Ako požadovaná teplota je pre kvapalinové temperovacie okruhy K] a K2 (strana dýzy) zadané 55 °C a pre kvapalinové temperovacie okruhy K3 a K4 (protiľahlá strana) 45 °C.
Priebeh procesu je analogický ako v príklade 1, rozbehová fáza sa ukončí po 8 cykloch.
Temperovacie impulzy vypočítané v nasledujúcich cykloch dosahujú pri pôsobení vyskytujúcich sa rušivých vplyvov na tepelný stav vstrekovacieho nástroja 2 dĺžku medzi 4,2 s a 7,5 s pre kvapalinové temperovacie okruhy K] a K2 a medzi 5,4 s a 8,0 s pre kvapalinové temperovacie okruhy K3 a K4.
Všetky kvapalinové temperovacie okruhy K, sú napájané úžitkovou vodou z uzavretej siete chladiacej vody v prevádzke, ktorá má v doprednej vetve teplotu približne 14 °C. Nie je potrebné túto teplotu regulovať.
Opísané výlisky boli spôsobom podľa vynálezu trvalé vyrábané v trojsmennej prevádzke, zásluhou dosiahnutej konštantnosti tepelného prevádzkového stavu so zodpovedajúcou stabilitou prevádzky a akosťou. Opakovacia doba cyklu bola 26,5 sekúnd. Vypočítaný podiel zmätkov bol 0,85 % a merná spotreba energie bola približne 0,55 kWh/kg.
Príklad 6
Vo vstrekovacom lejacom stroji 1 sa z gumovej zmesi na báze kaučuku SBR/NR vyrábajú výlisky „vyrovnávací tlmič“.
Proces má nasledujúce technologické parametre:
vstrekovací lejací stroj 1:
- závemá sila: 850 kN
- priemer závitovkového piesta: 45 mm
- otáčky závitovky: 90 /min.
- náporový tlak v %: 35 %
- dĺžka cyklu: 45 s
- vstrekovacia forma:
- plnoautomatické vytvarovanie
- elektricky vyhrievaná
- výlisok:
- otvorený, priamo vystrieknutý zaliatím
- počet priehradok: 24
- hmotnosť výlisku: 0,064 kg (vrátane naliatku)
Plastifikačný valec 2' je vybavený tromi kvapalinovými temperovacími okruhmi K(. ktoré sú prostredníctvom snímačov ThR| teploty v stene plastifikačného valca 2' prepojené s riadiacou jednotkou 3. Kvapalinový temperovaci okruh K] (vťahovanie hmoty) a kvapalinový temperovaci okruh K3 (oblasť dýzy) sú vybavené prídavným kúrením. Ako okamih 7. sa volí okamih „počiatok plastifikácie“ a ako okamih Z2 sa volí okamih „koniec otváracieho pohybu nástroja“. Časový interval medzi okamihmi Z| a Z2 je 37 s.
Ako požadované teploty Tson plastifikačného valca 2' sú zadané nasledujúce hodnoty: kvapalinový temperovaci okruh K, (vťahovacia zóna) 45 °C, kvapalinový temperovaci okruh K2 (ohrievacia a zhutňovacia zóna, začiatok vyrážacej zóny) 52 °C, kvapalinový temperovaci okruh K3 (vyrážacia zóna a teleso dýzy) 60 °C, spínacia teplota pre kúrenie je Tson - 2,5 K, vypínacia teplota pre kúrenie je Tsoll - 2,0 K.
Teploty steny plastifikačného valca 2' v oblasti jednotlivých kvapalinových temperovacích okruhov K, sa merajú približne v ťažisku steny plastifikačného valca 2', to jest pri danom vnútornom priemere 45 mm a danom vonkajšom priemere 90 mm plastifikačného valca 2' približne 15 mm od vonkajšieho povrchu v radiálnom smere a súčasne približne uprostred medzi vstupom a výstupom temperovacieho média do a z daného kvapalinového temperovacieho okruhu K(. Meranie teploty prebieha priebežne po celú dĺžku cyklu.
V rozbehovej fáze bola už po niekoľkých minútach dosiahnutá vypínacia teplota pre prídavné kúrenie, od tejto doby boli v jednotlivých okamihoch Z] jednotlivých cyklov generované temperovacie impulzy tann s dĺžkou 0,3 s, aby sa docielilo tlmené dosiahnutie požadovanej teploty Tsoll· Po dosiahnutí požadovanej teploty TSoll bol po piatom cykle po prvom prekročení požadovanej teploty Tsoll zvolený referenčný cyklus a tým ukončená rozbehová fáza.
Temperovacie impulzy vypočítané v nasledujúcich cykloch dosahujú za pôsobenia vyskytujúcich sa rušivých vplyvov na tepelný stav plastifikačného valca 2' hodnoty medzi 2,0 s a 5,5 s pre kvapalinový temperovaci okruh Kt a medzi 5,4 s a 8,6 s pre kvapalinové temperovacie okruhy K2aK3.
Všetky kvapalinové temperovacie okruhy K| sú napájané úžitkovou vodou z uzavretej siete chladiacej vody v prevádzke, ktorá má v doprednej vetve teplotu približne 14 °C. Nie je potrebné túto teplotu regulovať.
Opísané výlisky sa spôsobom podľa vynálezu vyrábali v trvalej prevádzke so zodpovedajúcou akosťou a nasledujúcimi parametrami:
SK 282546 Β6
- dĺžka cyklu:
- podiel zmätkov:
- merná spotreba energie:
- prídavná spotreba pracovnej doby na nastavovanie - na smenú:
s
2,9 %
0,60 kWh/kg min.
Porovnávací príklad 1
Analogicky ako v príkladoch 1 a 4 sa vyrábajú výlisky pri použití bežného temperovania, za nasledujúcich temperovacích podmienok:
- spôsob chladenia: 2 dvojokruhové pristavené temperovacie zariadenia
- temperovacie médium: voda
- teplota temperovacieho média: 2 x 55 °C, 2 x 60 °C.
Potrebná dĺžka cyklu pritom bola 37 sekúnd. V trvalej prevádzke sa dosiahol podiel zmätkov 3,1 %, merná spotreba energie bola približne 0,72 kWh/kg.
Porovnávací príklad 2
Analogicky ako v príkladoch 2 a 5 sa vyrábajú výlisky pri použití bežného temperovania, za nasledujúcich temperovacích podmienok, pričom vstrekovací nástroj 2 bol temperovaný pomocou dvoch pristavených temperovacích zariadení:
- spôsob chladenia: 2 dvojokruhové pristavené temperovacie zariadenia
- temperovacie médium: voda
- teplota temperovacieho média:
x 50 °C (na strane dýzy), x 45 °C (na protiľahlej strane).
Potrebná dĺžka cyklu pritom bola 29 sekúnd. V trvalej prevádzke sa dosiahol podiel zmätkov 2,6 %, merná spotreba energie bola približne 0,69 kWh/kg.
Spôsobom podľa vynálezu sa v porovnaní s konvenčným spôsobom temperovania dosiahne podstatné zvýšenie stability procesu. Okrem úspory temperovacích zariadení, v oboch príkladoch išlo o dve temperovacie zariadenia, sa dosiahne ďalšia výhoda spočívajúca v skrátení dĺžky cyklu. Toto skrátenie je podľa príkladov približne 10 %. Tým sa dosiahne výrazné zvýšenie produktivity. Okrom toho sa mohlo dosiahnuť i výrazné zníženie podielu zmätkov, ktoré podľa príkladov je 38 %, prípadne 67 %. Celkove sa dosiahne tiež zníženie mernej spotreby energie, ktoré je 10 až 20 %.
Porovnávací príklad 3
Analogicky ako v príkladoch 3 a 6 sa vyrábajú výlisky pri použití bežného temperovania, za nasledujúcich temperovacích podmienok:
- spôsob temperovania: jedno pristavené temperovacie zariadenie, priebežné temperovanie celého plastifikačného valca 2',
- temperovacie médium: voda,
- teplota temperovacieho média: 75 °C.
Výlisky uvedené v príklade 2 boli v trvalej prevádzke vyrábané za nasledujúcich podmienok:
- dĺžka cyklu:
- podiel zmätkov:
- merná spotreba energie:
- prídavná práca obsluhy pri nastavovaní, na smenú:
s
4,2 %
0,70 kWh/kg min.

Claims (12)

1. Spôsob temperovania jednotiek vstrekovacích lejacích strojov (1), predovšetkým na spracovanie zosieťova teľných polymérov, a jednotiek tvarovacích lejacích nástrojov (2) na spracovanie plastov, s najmenej jedným kvapalinovým temperovacím okruhom (Kj, pri ktorom sa meria teplota temperovacieho média v spätnej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu (Kť) alebo teplota v plastifikačnom valci (2'), prípadne v vstrekovacom Iejacom nástroji (2) a podľa výsledku porovnávania skutočnej hodnoty so zadanou požadovanou hodnotou sa mení prietok temperovacieho média, vyznačujúci sa tým, že
a) pred meraním teploty temperovacieho média v spätnej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu (K,) sa možná časová dĺžka odvádzania tepla v danej jednotke v priebehu cyklu rozdelí medzi okamihmi Zb Z2 na rovnaké úseky a pred začiatkom regulácie sa ako relativizovaná dĺžka temperovania zadá požadovaná dĺžka odvádzania tepla, načo sa priebežne meria teplota temperovacieho média v spätnej a doprednej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu (K;) a po dosiahnutí tepelnej rovnováhy v danej jednotke sa v nasledujúcom cykle ako požadovaná hodnota zadanej relativizovanej dĺžky temperovania vypočíta a uloží veličina WRG, ktorá je relevantná k obsahu tepla v jednotke a predstavuje plochu v závislosti od času meraného rozdielu medzi teplotou temperovacieho média v spätnej vetve a v doprednej vetve v priebehu takzvaného referenčného cyklu, alebo
b) priebežne sa meria teplota v plastifikačnom valci (2'), prípadne nástroji (2) v miestach, ktoré sú pre daný kvapalinový temperovací okruh (K,) tepelne rovnomerne ovplyvňované tak taveninou, prípadne ohrievanou tvarovanou hmotou, ako i temperovaním, a po dosiahnutí tepelnej rovnováhy danej jednotky sa v nasledujúcom cykle vypočíta a uloží veličina WRG, ktorá je relevantná k obsahu tepla v jednotke a predstavuje plochu v závislosti od času, v intervale medzi okamihom Z| a koncom temperovacej doby tD vypočítanej v rozbehovom móde, meranej teploty v priebehu takzvaného referenčného cyklu, a v pre oba kroky a) a b) spôsobu sa vo všetkých nasledujúcich cykloch plocha, ktorá je vypočítaná z priebehu okamžitého skutočného stavu, a plocha vypočítaná z tohto analogicky k referenčnému cyklu, porovnáva s plochou, vypočítanou v referenčnom cykle a z vypočítaného rozdielu plôch sa ako meradlo odchýlky od tepelného obsahu referenčného cyklu vypočíta korekčná veíičina pre dĺžku temperovacieho impulzu generovaného v danom cykle, pričom tento temperovací impulz je generovaný v okamihu Zb akékoľvek možné temperovanie končí najneskôr v okamihu Z2 a signály Z] a Z2 sú vopred zadané z riadiacej jednotky (3) procesu.
2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že na temperovanie vstrekovacích lejacích nástrojov (2) na vstrekovacie liatie sa ako okamih Z j stanoví začiatok doby kalibračného tlaku alebo začiatok procesu vstrekovania a ako okamih Z2 koniec otváracieho pohybu vstrekovacieho lejacieho nástroja (2).
3. Spôsob podľa nároku 12, vyznačujúci sa tým, že na temperovanie plastifikačných valcov (2') vstrekovacích strojov (1) sa ako okamih Z| stanoví začiatok plastifikácie (začiatok otáčania závitovky) a ako okamih Z2 koniec otváracieho pohybu vstrekovacieho lejacieho nástroja (2).
4. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že okamihy Zx a Z2 sú dané zhodnými signálmi z riadiacej jednotky (3) procesu, pričom okamih Z2 je zhodný s okamihom Zx nasledujúceho cyklu.
5. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1, 2 a 4, vyznačujúci sa tým, že miesto merania teploty sa nachádza v oblasti geometrického stredu medzi vnútor ným povrchom vstrekovacieho lejacieho nástroja (2) (stenou vstrekovacieho lejacieho nástroja (2) a temperovacími kanálmi alebo temperovacou plochou na prietok temperovacieho média a súčasne v oblasti stredu medzi vstupom a výstupom temperovacieho média v dostatočne veľkej vzdialenosti od vnútorného povrchu vstrekovacieho lejacieho nástroja (2).
6. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1, 3 a 4, vyznačujúci sa tým, že miesto merania teploty sa nachádza v oblasti geometrického stredu medzi vnútorným povrchom a vonkajším povrchom steny plastifikačného valca (2') a súčasne v oblasti stredu medzi vstupom a výstupom temperovacieho média do a z príslušného kvapalinového temperovacieho okruhu (K;).
7. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že tepelná rovnováha sa vo variante merania teploty v spätnej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu (K.) počas rozbehovej fázy na počiatku procesu dosiahne nasledujúcimi krokmi:
a) v prvom cykle procesu sa v okamihu Zj generuje temperovací impulz tinit s určitou dĺžkou, aby sa dosiahlo prvé úplné prepláchnutie kvapalinového temperovacieho okruhu (1Q,
b) v nasledujúcich cykloch je relativizovaná doba temperovania td v závislosti od tepelnej úrovne rozdelená na určitý počet rozbehových impulzov rôznej dĺžky na cyklus, a to podľa vzťahu:
fcd-anf “ i * >
m kde ta je relativizovaná doba temperovania, j je číslo od 1 do m a m je hodnota tepelnej úrovne v rozsahu 5 až 10, pričom 5 predstavuje nízku a 10 vysokú tepelnú úroveň, pričom v každom cykle sa generuje len jeden rozbehový impulz a vypočítané rozbehové impulzy sa generujú tak často, pokiaľ sa nedosiahne vopred zadaná hodnota td,
c) po dosiahnutí hodnoty td sa pre tento cyklus vypočíta a uloží integrál WRGjZj.Q priebehu teploty,
d) v cykle nasledujúcom po cykle, v ktorom bola po prvý raz dosiahnutá hodnota td, sa analogicky ako v kroku c) vypočíta integrál WRG(Zbtd) priebehu teploty a tento integrál sa porovnáva s hodnotou uloženého vypočítaného integrálu predchádzajúceho cyklu, ak je rozdieí menší než vopred zadaná hodnota WG, je tento cyklus označený a uložený ako referenčný cyklus, ak sa rozdiel rovná alebo je väčší než hodnota WRG(Zbtd), opakuje sa v nasledujúcich cykloch výpočet integrálu s hodnotou predchádzajúceho cyklu tak dlho, pokiaľ sa nedosiahne pokles pod hodnotu WG a tým ukončenie procesu rozbehu.
8. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 4 a 7, vyznačujúci sa tým, že v priebehu stacionárnej prevádzky sa vo všetkých cykloch v okamihu Zi daného cyklu začne temperovanie s relativizovanou dĺžkou td temperovania, pričom v nasledujúcich krátkych časových intervaloch sa priebežne meria teplota v doprednej a spätnej vetve kvapalinového temperovacieho okruhu (Kj), vypočítava integrál WRG(tj.bti), tento integrál sa v cyklicky rovnakom okamihu porovnáva s integrálom referenčného cyklu a podľa výsledku priebežne zisťovaného rozdielu sa koriguje doba temperovania td práve prebiehajúceho cyklu.
9. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 6, vyznačujúci sa tým, že stav tepelnej rovnováhy sa vo variante s meraním teploty v plastifikačnom valci (2'), prípadne vstrekovacom lejacom nástroji (2), dosiahne v rozbehovej fáze na začiatku procesu nasledujúcimi krokmi:
a) v prvom zo všetkých cyklov na začiatku procesu sa v okamihu Z j generuje iniciačný impulz tinit s pevnou dĺžkou, aby sa dosiahlo prvé úplné prepláchnutie príslušného kvapalinového temperovacieho okruhu (Κ;),
b) pri dosiahnutí definovanej vzdialenosti meranej strednej teploty od vopred zadanej požadovanej teploty sa v nasledujúcom cykle v okamihu Z] generuje temperovací impulz tm„ nepatrnej časovej dĺžky, pričom tento impulz rovnakej dĺžky sa generuje vo všetkých nasledujúcich cykloch až do prvého prekročenia vopred zadanej požadovanej teploty, aby sa dosiahlo tlmené priblíženie strednej teploty vstrekovacieho lejacieho nástroja (2), prípadne plastifikačného valca (2'), k zvolenej požadovanej teplote,
c) pri dosiahnutí, prípadne prekročení vopred zadanej požadovanej teploty sa vstrekovací lejací nástroj (2), prípadne plastifikačný valec (2') pomocou v každom cykle aktualizovaného zadania vypočítaného impulzu pre temperovacie médium a temperovacie fázy závislé od aktuálneho porovnávania požadovanej a skutočnej hodnoty v cykle uvedie v priebehu n cyklov do blízkosti tepelnej rovnováhy tak, že z celkovej doby trvania impulzov pre temperovacie médium v stanovenom počte bezprostredne predchádzajúcich cyklov sa vypočíta aritmetický priemer temperovacej doby na cyklus, ktorý sa modifikuje súčiniteľom Kl, ktorý umožňuje kompenzáciu prakticky nevyhnutne pôsobiacich rušivých tepelných vplyvov na teplotný stav jednotky, a ako vypočítaná dĺžka impulzu tE sa použije na zavádzanie temperovacieho média v okamihu Zt nasledujúceho cyklu,
d) po dosiahnutí vopred zadaného počtu n cyklov nasledujúcich po prvom prekročení vopred zadanej požadovanej teploty sa v nasledujúcom cykle v okamihu Z] generuje temperovací impulz s dĺžkou tD, pričom hodnota tD je zhodná s hodnotou tE vypočítanou pre tento cyklus, vypočíta sa hodnota integrálu WRG(ZbtD) a
e) pri prvom výpočte hodnoty WRG(Zbtd) nasledujúceho cyklu sa vypočíta hodnota WRG(ZbtD) pre aktuálny cyklus a porovnáva sa veľkosť oboch týchto hodnôt a ak je tento rozdiel menší než vopred zadaná hodnota WG, je aktuálny cyklus určený ako referenčný cyklus, je vhodným spôsobom uložený časový priebeh teploty vo vstrekovacom lejacom nástroji (2) a rozbehová fáza sa považuje za ukončenú, inak rozbehová fáza pokračuje s modifikovanými parametrami n a Kl od kroku c) až do poklesu pod vopred zadanú hodnotu WG v kroku e) spôsobu.
10. Spôsob podľa nároku 9, vyznačujúci sa tým, že počas rozbehovej fázy pri zadaní požadovanej teploty, ktorá leží pod zistenou skutočnou teplotou, prebieha vo všetkých nasledujúcich okamihoch Zj a Z2 trvalé temperovanie tak dlho, pokiaľ meraná skutočná teplota po prvý raz nepoklesne pod vopred zadanú požadovanú teplotu, pričom po poklese pod požadovanú teplotu rozbehová fáza pokračuje generovaním temperovacieho impulzu tann v okamihu Z j cyklu nasledujúceho po uvedenom prvom poklese a je ukončená opakovaným poklesom pod požadovanú teplotu a nasledujúcou voľbou referenčného cyklu.
11. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 6 a 9 až 10, vyznačujúci sa tým, že počas stacionárnej prevádzky je vo všetkých nasledujúcich cykloch v okamihu Zt každého cyklu spustené temperovanie s dĺžkou impulzu tD, pričom v po sebe nasledujúcich krátkych časových intervaloch medzi okamihom Z j a koncom vypočítanej doby temperovania tD sa meria teplota a vypočítava integrál WRGistftj.jJi), ktorý sa v cyklicky zhodnom okamihu porovnáva s integrálom referenčného cyklu a podľa ziste15 ného rozdielu sa koriguje doba temperovania tD práve prebiehajúceho cyklu.
12. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 11, vyznačujúci sa tým, že pred rozbehovou fázou a počas rozbehovej fázy a stacionárnej prevádzky sa voliteľne pripojuje prídavné kúrenie, ktoré sa po dosiahnutí požadovanej tepelnej úrovne opäť odpojí.
2 výkresy
SK 282546 Β6
SK1194-95A 1994-09-27 1995-09-25 Spôsob temperovania jednotiek vstrekovacích strojov, predovšetkým na spracovanie zosieťovateľných polymérov, a jednotiek tvarovacích nástrojov na spracovanie plastov SK282546B6 (sk)

Applications Claiming Priority (2)

Application Number Priority Date Filing Date Title
DE19944436117 DE4436117C2 (de) 1994-09-27 1994-09-27 Verfahren zur Temperierung von Spritzgießmaschineneinheiten und Formwerkzeugeinheiten für die Kunststoffverarbeitung
DE19944436126 DE4436126C2 (de) 1994-09-27 1994-09-27 Verfahren zur Temperierung von Spritzgießmaschineneinheiten und Formwerkzeugeinheiten für die Kunststoffverarbeitung

Publications (2)

Publication Number Publication Date
SK119495A3 SK119495A3 (en) 1996-04-03
SK282546B6 true SK282546B6 (sk) 2002-10-08

Family

ID=25940900

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK1194-95A SK282546B6 (sk) 1994-09-27 1995-09-25 Spôsob temperovania jednotiek vstrekovacích strojov, predovšetkým na spracovanie zosieťovateľných polymérov, a jednotiek tvarovacích nástrojov na spracovanie plastov

Country Status (15)

Country Link
US (1) US5720912A (sk)
EP (1) EP0704293B1 (sk)
JP (1) JPH08174618A (sk)
AT (1) ATE191172T1 (sk)
BR (1) BR9504182A (sk)
CA (1) CA2159161C (sk)
CZ (1) CZ289862B6 (sk)
DE (1) DE59508087D1 (sk)
DK (1) DK0704293T3 (sk)
ES (1) ES2145860T3 (sk)
HU (1) HU220271B (sk)
MX (1) MX9504108A (sk)
PL (1) PL178383B1 (sk)
PT (1) PT704293E (sk)
SK (1) SK282546B6 (sk)

Families Citing this family (20)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
JP3035524B2 (ja) * 1998-07-22 2000-04-24 ファナック株式会社 射出成形機の制御装置
JP3164570B2 (ja) 1999-09-16 2001-05-08 ファナック株式会社 スクリュあるいはスクリュヘッドの過負荷検出装置
KR100415147B1 (ko) * 2000-11-27 2004-01-14 유도실업주식회사 온조기를 이용한 사출금형의 온도 조절방법
DE10114228A1 (de) * 2001-03-22 2002-10-02 Frey Juergen Verfahren zum Regeln der Schwindung von Spritzteilen
DE10117001A1 (de) * 2001-04-05 2002-11-07 Frey Juergen Verfahren zum Herstellen eines Formteiles in einem Formwerkzeug
US20040094876A1 (en) * 2002-10-25 2004-05-20 Deardurff L. Robert Process for preparing a blow molding preform
TWI248863B (en) * 2004-02-12 2006-02-11 Mitsubishi Heavy Ind Ltd Apparatus and method for mold temperature adjustment, and mold temperature control unit
DE102004052499B4 (de) * 2004-10-28 2007-01-11 Faurecia Innenraum Systeme Gmbh Spritzgusswerkzeug und Elektronikmodul
US8114321B2 (en) * 2005-02-14 2012-02-14 Moldcool International, Llc Method and apparatus for thermally controlling a mold, die, or injection barrel
US8501060B2 (en) * 2005-02-14 2013-08-06 Moldcool International Llc Method and apparatus for controlling the temperature of molds, dies, and injection barrels using fluid media
DE102005019890B3 (de) * 2005-04-29 2006-11-30 Dietmar Hofmann Vorrichtung und Verfahren zur Temperierung von Formwerkzeugen
DE102005029705A1 (de) * 2005-06-10 2006-12-14 Priamus System Technologies Ag Verfahren zum Regeln des Spritzgiesprozesses einer Spritzgiessmaschine
DE102006002296B3 (de) * 2006-01-18 2007-07-26 Dr. Boy Gmbh & Co. Kg Regelsystem sowie Regelverfahren für Spritzgießmaschinen
US8025496B2 (en) * 2007-06-21 2011-09-27 Eikenberry Michael G Storage device for mold
US7993551B1 (en) * 2008-12-01 2011-08-09 Honda Motor Co., Ltd. Bypass cooling reduction on high pressure die cast machines
DE102010045900A1 (de) * 2010-09-17 2012-03-22 Kraussmaffei Technologies Gmbh Verfahren zur Herstellung eines Kunststoff-Formteils
DE102012100327A1 (de) * 2012-01-16 2013-07-18 Mitras Composites Systems GmbH Verfahren zur Aufheizung und Regelung der Temperatur eines mit einem flüssigen oder dampfförmigen Wärmeträger beheizten Werkzeuges
AT518682A1 (de) * 2016-06-03 2017-12-15 Engel Austria Gmbh Regelvorrichtung zur Regelung wenigstens einer Regelgröße zumindest eines Temperierkreislaufs
DE102017115384A1 (de) 2017-07-10 2019-01-10 HAHN ENERSAVE GmbH Verfahren zum Temperieren eines Formwerkzeugs sowie Temperiersystem
DE102017220315B3 (de) * 2017-11-15 2018-11-08 Bayerische Motoren Werke Aktiengesellschaft Druckgussmaschine mit einer Druckgussform zur Herstellung metallischer Druckgussteile

Family Cites Families (17)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
DE203011C (sk) *
DE218919C (sk) *
CH484711A (de) * 1967-09-15 1970-01-31 Buehler Ag Geb Verfahren und Vorrichtung zur Temperaturregelung bei Druck- und Spritzgiessmaschinen
US4420446A (en) * 1980-08-20 1983-12-13 Cito Products, Inc. Method for mold temperature control
AT396575B (de) * 1985-09-16 1993-10-25 Engel Kg L Verfahren zur werkzeugtemperierung für die formwerkzeuge von spritzgiessmaschinen
JPS6285916A (ja) * 1985-10-10 1987-04-20 Nissei Plastics Ind Co 成形金型の温調方法
JPS62279917A (ja) * 1986-05-29 1987-12-04 Nissei Plastics Ind Co 射出成形機の制御方法
JPS6311320A (ja) * 1986-07-03 1988-01-18 Fanuc Ltd 過熱防止機能を有する射出モ−タ制御方法
JPS6418620A (en) * 1987-07-15 1989-01-23 Komatsu Mfg Co Ltd Mold temperature adjusting apparatus for injection molding machine
JPS6427906A (en) * 1987-07-24 1989-01-30 Osaka Reiken Kk Apparatus for controlling molding temperature
JPH01176538A (ja) * 1987-12-31 1989-07-12 Japan Steel Works Ltd:The プラスチック射出成形機における金型温度制御方法ならびに装置
JPH04105915A (ja) * 1990-08-27 1992-04-07 Nissei Plastics Ind Co 射出成形機の温度制御方法
JPH064266B2 (ja) * 1990-10-18 1994-01-19 日精樹脂工業株式会社 射出成形機の非干渉温度制御方法
GB9025015D0 (en) * 1990-11-16 1991-01-02 Evans Rowland F Cyclic processor temperature control system
US5376317A (en) * 1992-12-08 1994-12-27 Galic Maus Ventures Precision surface-replicating thermoplastic injection molding method and apparatus, using a heating phase and a cooling phase in each molding cycle
DE4307347C2 (de) * 1993-03-09 1996-09-26 Werner Kotzab Verfahren zum Temperieren einer Spritzgießform
DE4309880C2 (de) * 1993-03-26 1995-09-21 Riesselmann F & H Kunststoff Verfahren und Anlage zur Temperierung von Formwerkzeugen für die Kunststoffverarbeitung

Also Published As

Publication number Publication date
DK0704293T3 (da) 2000-07-31
DE59508087D1 (de) 2000-05-04
JPH08174618A (ja) 1996-07-09
HUT72799A (en) 1996-05-28
CA2159161C (en) 2007-01-09
PL310487A1 (en) 1996-04-01
EP0704293A3 (de) 1997-05-02
HU9502807D0 (en) 1995-11-28
PL178383B1 (pl) 2000-04-28
HU220271B (hu) 2001-11-28
CZ233695A3 (en) 1996-04-17
CZ289862B6 (cs) 2002-04-17
EP0704293B1 (de) 2000-03-29
EP0704293A2 (de) 1996-04-03
CA2159161A1 (en) 1996-03-28
BR9504182A (pt) 1996-10-22
ES2145860T3 (es) 2000-07-16
SK119495A3 (en) 1996-04-03
US5720912A (en) 1998-02-24
ATE191172T1 (de) 2000-04-15
MX9504108A (es) 1997-03-29
PT704293E (pt) 2000-09-29

Similar Documents

Publication Publication Date Title
SK282546B6 (sk) Spôsob temperovania jednotiek vstrekovacích strojov, predovšetkým na spracovanie zosieťovateľných polymérov, a jednotiek tvarovacích nástrojov na spracovanie plastov
EP0557366B1 (en) Temperature regulating system, method and apparatus
US5427720A (en) Method for mold temperature control
CN110997274B (zh) 用于对注射成型模具进行变模温调温的方法和设备
KR101202593B1 (ko) 적어도 하나의 공동을 채우기 위한 방법
EP2054185B1 (en) Thermal management of extruder of molding system
JP3799274B2 (ja) 安定温度リセットを有する押出成形機の温度制御装置を操作する方法
SK281008B6 (sk) Spôsob temperovania tvarovacích nástrojov na spracovanie plastov, predovšetkým vstrekovacích nástrojov, a zariadenie na vykonávanie tohto spôsobu
US6280665B1 (en) Method of injection or diecasting mold temperature control
WO2017171044A1 (ja) 射出成形機
JP5015019B2 (ja) 射出成形機の加熱ヒータの制御方法および制御装置
JP3028281B2 (ja) 射出成形機の温度制御方法
WO1996022181A1 (en) Mould heating method and heated mould
JPH01176538A (ja) プラスチック射出成形機における金型温度制御方法ならびに装置
US6412543B1 (en) Method for controlling solidification rate of a mold-cast structure
JPS6372520A (ja) 可塑化制御装置

Legal Events

Date Code Title Description
MM4A Patent lapsed due to non-payment of maintenance fees

Effective date: 20090925