SK279183B6 - Vložka z plastu od zásobníka - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka vložky z plastu, zvlášť na ohybné zásobníky strednej veľkosti, výhodne určené na dopravu a skladovanie sypkých materiálov, najmä práškových alebo granulovaných materiálov.

Doterajší stav techniky

Ohybné zásobníky na sypké materiály, často nazývané FIBC, zvyčajne pozostávajú z vonkajšieho vaku zásobníka so slučkami na jeho zdvihnutie a z plniaceho otvoru.

Pre väčšinu užívateľov týchto ohybných zásobníkov je dôležité, aby bol prepravovaný materiál chránený proti znečisteniu prachom, vodou a podobne. Toto sa zvyčajne dosahuje použitím nepriepustnej vložky, vyrobenej z fólie z plastu, z papiera a podobne, vložka sa ukladá do vonkajšieho vaku zásobníka tak, že je uložená proti jeho vnútornej stene a vak vystiela. Vložka sa plní materiálom, určeným na prepravu a/alebo skladovanie.

Bolo zistené, že je žiaduce uložiť vložku do vonkajšieho vaku už v mieste, kde sa zásobník vyrába, ledným so spôsobov, akým je možné takýto zásobník získať, jc upevnenie vložky k materiálu, ktorý tvorí vonkajší vak, a to už pri výrobe tohto vaku pomocou lepiacej pásky alebo lepidla; až po uložení materiálu vložky sa vonkajší vak došije.

Bolo však zistené, že je veľmi ťažké týmto spôsobom uložiť vložku do vonkajšieho vaku tak, aby nebola ani poškodená, ani skrčená a aby zachovávala tvar, ktorý zodpovedá tvaru vonkajšieho vaku. V prípade, že vložka tvaru vonkajšieho vaku nezodpovedá, môže dôjsť k jeho prasknutiu pri naplnení sypkým materiálom. Okrem toho môže dôjsť k uvoľneniu a premiestneniu vložky v priebehu použitia, takže správne uloženie vložky pri výrobe nemá zmysel v prípade, že môže dôjsť k zmene jej polohy pred alebo v priebehu plnenia zásobníka.

Jeden zo spôsobov, ako správne uložiť vložku do vonkajšieho vaku, bol opísaný v európskom patentovom spise č. 141 429 (Norsk Hydro). Postupuje sa tak, že sa vonkajší vak zásobníka uloží do zariadenia na jeho zloženie vo forme tunela alebo komory s otvoreným koncom a štvorcovým prierezom, potom sa uloží vložka do hotového vonkajšieho vaku a vložka sa naplní vzduchom. Pozdĺžne bočné steny komory sa spoja, napríklad závesnými pomôckami. Po naplnení vložky vzduchom sa komora zlisuje spolu s bočnými stenami, ktoré vytvoria klinovité sklady, tak na vložke, ako na vonkajšom vaku. Po stlačení vonkajšieho vaku spolu s vložkou je možné vzniknutý plošný útvar z komory vybrať a prípadne zložiť ešte naprieč vzhľadom na pozdĺžny smer a v tomto stave dopraviť do miesta, kde má byť zásobník naplnený sypkým materiálom.

Vzhľadom na to, že tkanina, z ktorej je vyrobený vonkajší vak, prepúšťa vzduch, dôjde pri stlačovaní vaku k vypudeniu prebytočného vzduchu medzi vonkajším vakom a vložkou. Vo výslednom plošnom útvare sa teda nenachádza medzi vložkou a vonkajším vakom žiadny vzduch, čím je teda zaistené, aby vložka bola správne uložená vo vonkajšom vaku.

Týmto spôsobom je možné dosiahnuť správne uloženie vložky bez nakrčených miest vo vonkajšom vaku, postup však vyžaduje navyše ďalší stupeň spracovania v mieste výroby zásobníka. Okrem toho nie je týmto spôsobom vy riešený ďalší problém, ktorý vzniká v prípade, že vnútri vložky zostáva vzduch, ktorý je potom vo vložke zadržaný aj v priebehu plnenia granulovaným časticovým materiálom. Tento vzduch vnútri vložky môže po naplnení tvoriť až 10 alebo až 15% celkového objemu sypkého materiálu po uzavretí plniaceho otvoru. K vypudeniu tohto zadržaného vzduchu dochádza len veľmi pomaly a postupne a vzduch je príčinou veľkých problémov pri následnom zaobchádzaní so zásobníkmi, pri ich skladovaní a pri doprave naplnených zásobníkov.

V prípade, že sa naplnené vaky ukladajú do stohov, ich obsah sa usadzuje a zhustí a zachytený vzduch potom vytvorí vnútri vaku deformovateľný vzduchový vankúš. Týmto spôsobom môže zásobník nadobudnúť okrúhly tvar, čo nepriaznivo ovplyvní stabilitu vrstvy na sebe uložených vakov a je taktiež namáhavé mechanické premiestnenie vakov. Okrem toho sa môže zachytený vzduch rozpínať alebo zmrštiť pri zmenách teploty, takže dochádza k zväčšovaniu alebo zmenšovaniu vzduchového vankúša. V extrémnych prípadoch môže pri rozpínaní vzduchového vankúša dôjsť aj k pretrhnutiu zásobníka.

Vynález si kladie za úlohu navrhnúť vložku, ktorú by bolo možné ľahko uložiť vhodným spôsobom do vonkajšieho vaku a súčasne vyriešiť problémy, tvorené zachyteným vzduchom.

Ďalej si kladie vynález za úlohu navrhnúť zásobník, vybavený vnútornou vložkou, riešiaci problémy so zachyteným vzduchom v priebehu ďalšieho skladovania.

Vynález si tiež kladie za úlohu navrhnúť také riešenie, ktoré by umožnilo ľahkú výrobu zásobníka, opatreného vnútornou vložkou.

Podstata vynálezu

Podstatu vynálezu tvorí vložka z plastu do zásobníkov, napríklad ohybné zásobníky na sypký materiál strednej veľkosti, vložka je tvorená aspoň závesným prostriedkom na spojenie vložky so zásobníkom vo vopred určenej orientácii, pričom tieto závesné prostriedky tvoria súčasne prostriedok na vypudenie vzduchu z vložky.

Vložka môže byť vyrobená z akéhokoľvek ohybného plastu. Vopred vytvorenú vložku je možné zložiť tak, že neobsahuje vzduch a potom upevniť k vonkajšiemu vaku každý zo závesných prostriedkov; upevnenie je nutné vykonať v hornej časti vonkajšieho vaku.

Vložka výhodne zodpovedá svojou veľkosťou veľkosti vonkajšieho vaku, do ktorého je uložená, takže po spojení závesných prostriedkov so zásobníkom zodpovedá tvar vložky vnútorným rozmerom zásobníka.

Každý závesný prostriedok je výhodne tvorený rúrkovitým prúžkom z toho istého materiálu, z akého je vyrobená vložka.

V prípade, že je vonkajší vak opatrený vložkou, naplnený vstupný otvor sa uzavrie, ale vzduch, ktorý sa vo vložke ešte nachádza, môže unikať rúrkovitými závesnými prostriedkami a/alebo jedným alebo väčším počtom otvorov v stene týchto prostriedkov a/alebo v stene vložky. Aby bolo možné zabrániť vniknutiu vody do vložky, použije sa výhodne jednocestná chlopňa na riadenie prietoku vzduchu a/alebo vody uvedenými otvormi v závesných prostriedkoch alebo v stene vložky.

Tieto jednocestné chlopne alebo ventily môžu vznikať tesným uložením protiľahlých stien vložky proti sebe, úči2 nok je zvlášť vysoký v prípade, že otvory sú uskutočnené v rúrkovitých závesných prostriedkoch.

Okrem toho zvlášť v prípade, že otvory sú uskutočnené v blízkosti horného rohu zásobníka, je možné riadiť prechod vzduchu týmito otvormi takzvaným labyrintovým spôsobom utesnenia.

V ďalšom výhodnom uskutočnení má vložka do ohybného zásobníka na jednom konci plniaci otvor a ďalej v blízkosti tohto otvoru jeden alebo väčší počet otvorov, pričom medzi oboma protiľahlými stenami vložky sú v blízkosti každého otvoru vytvorené aspoň dva zatavené úseky predĺženého tvaru, v axiálnom smere sa navzájom presahujúce, čím vzniká labyrintová cesta medzi vnútorným priestorom vložky a otvormi.

Vynález bude opísaný formou príkladov v súvislosti s priloženými výkresmi.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Na obr. 1 je schematicky znázornené jedno z možných uskutočnení vložky podľa vynálezu.

Na obr. 2 je znázornený pohľad na vložku z obr. 1 po priečnom zložení.

Na obr. 3 je znázornený pohľad na vložku z obr. 2 po vytvorení pozdĺžnych skladov.

Na obr. 4 je znázornený pohľad na ohybný zásobník, opatrený vložkou, podobnou vložke z obr. 1 až 3, vložka je upevnená vo svojej polohe a pripravená na naplnenie.

Na obr. 5 je znázornený rez, vedený pozdĺž čiary V-V na obr. 4.

Na obr. 6 je schematicky znázornená vložka, podobná vložke z obr. 1 až 3, ale opatrená labyrintovým stavením, vytvárajúcim v závesných prostriedkoch jednocestný ventil na riadené odvádzania vzduchu.

Na obr. 7 až 10 sú schematicky znázornené ďalšie uskutočnenia labyrintového zatavenia na riadenie prechodu vzduchu z vložky.

Na obr. 11 je schematicky znázornená vložka, opatrená plniacim otvorom a otvormi na vzduch s labyrintovým zatavením na riadený prechod vzduchu.

Na obr. 12 je schematicky znázornený horný koniec vložky, podobnej vložke z obr. 1 až 3, znázornená je najmä možnosť použitia príslušného zváracieho zariadenia.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr. 1 až 3 je znázornená vložka 100, vyrobená z dvoch častí nepriepustného ohybného materiálu, výhodne plastu, obe časti sú spolu spojené koncovým švom 102, ktorý vznikne stavením a rovnako uskutočnenými bočnými švami 104, 106, čím vzniká vak, ktorý je na jednej strane otvorený a z ktorého boli odstránené úseky 110, 112 v otvorenej koncovej časti za vzniku zubovitého útvaru. Na periférii každého úseku 110, 112 sú vytvorené ďalšie švy, čím vznikajú tri v podstate rúrkovité útvary a to rúrkovitý člen 120 a rúrkovité úseky 122,124. Rúrkovitý člen 120 je plniacim otvorom pre vložku 100, zatiaľ čo rúrkovité úseky 122, 124 sú závesnými prostriedkami na jej spojenie so závesným vakom a okrem toho dovoľujú odvádzanie vzduchu, ako bude podrobnejšie opísané.

Po ukončenej výrobe sa vložka 100 zloží, zbalená vložka 130, znázornená na obr. 3, neobsahuje prakticky žiadny vzduch vzhľadom na to, že pri balení bola väčšina vzduchu vypudená. Na dosiahnutie útvaru, znázorneného na obr. 3 sa najskôr vytvoria sklady pozdĺž pozdĺžnych čiar Ll, L2, L3 a L4, znázornených na obr. 1 prerušovanými čiarami, čím vznikne kompaktný útvar, ktorý je pri koncovom pohľade z užšej strany znázornený na obr. 2. Tento útvar sa potom skladá mimo rovinu, zakreslenú na výkrese pozdĺž čiar L5, L6, L7, znázornených na obr. 3, čím sa získa zbalená vložka 130, tak ako je zakreslená v hornej časti obr. 3. Na udržanie dosiahnutého tvaruje možné použiť lepiacu pásku 132.

Potom sa vzniknutý útvar spojí v správnej orientácii s vonkajším vakom 140, tak ako je schematicky znázornené na obr. 4 a 5.

Vonkajší vak 140, ktorý môže byť napríklad vyrobený z tkaného polypropylénu, je znázornený v stave, v ktorom je pripravený na použitie. Je tvorený prednou stenou 142, zadnou stenou 144 a dvoma vnútornými skladmi 146,148. Vonkajší vak 140 je opatrený na svojom hornom konci integrálnymi prostriedkami na jeho zdvíhanie zvyčajným spôsobom. Dno vonkajšieho vaku 140 môže mať znázornený tvar, ktorý sa rozvinie na pravouhlé dno, alebo môže mať pevné dno alebo dvojité dno.

Zložená vložka 130 sa uloží medzi prednú stenu 142, zadnú stenu 144 a oba vnútorné sklady 146, 148. Potom sa vložka pripojí k vonkajšiemu vaku pomocou rúrkovitých úsekov 122, 124, opatrených neznázomenými prostriedkami na toto pripojenie, vložka 100 je tak uložená pozdĺž hornej hrany 150 vonkajšieho vaku 140 a spojená k diagonále protiľahlým rohom prednej steny 142 a zadnej steny 144, ako je znázornené na obr. 4.

V prípade, že je nutné zásobník naplniť, vloží sa do rúrkovitého člena 120 plniace zariadenie, opatrené plniacou rúrkou, ktorá nie je znázornená a dôjde k naplneniu vložky 100 vnútri vonkajšieho vaku 140, v tomto prípade dochádza k naplneniu bez vzniku nakrčených miest. Vložka 100 sa potom rovnomerne plní sypkým alebo granulovaným materiálom.

Je možné postupovať aj tak, žc sa sypký materiál plní priamo do zloženej vložky 130 bez jej predchádzajúceho naplnenia vzduchom, takže k rozpnutiu dochádza pôsobením materiálu, ktorý je plnený do zásobníka. Jediný vzduch, ktorý sa potom môže dostať do vnútorného priestoru je vzduch, obsiahnutý v sypkom materiáli.

Po naplnení zásobníka sa rúrkovitý člen 120, vytvárajúci plniaci otvor, uzavrie alebo zataví.

Rúrkovité úseky 122, 124 majú okrem závesnej funkcie ešte ďalšiu funkciu jednocestných ventilov, ktoré dovoľujú odvádzanie vzduchu, ktorý ešte zostal v sypkom materiáli. Táto jednocestná chlopňa je vytváraná časťami fólií ohybného materiálu, z ktorého sú vytvorené steny každej rúrky, ktoré zvyčajne ležia na sebe, ale pôsobením tlaku vnútri priestoru môžu byť od seba oddialené a vzduch potom môže unikať. Toto vypudenie vzduchu môže byť ďalej uľahčené otvormi 152, uskutočnenými v stene rúrok. Hneď ako je vzduch z vnútorného priestoru vypudený, uložia sa steny rúrkovitých úsekov 122, 124 opäť na seba a do otvorov 152 sa nemôže dostať vzduch ani voda.

Vhodným materiálom na vložku je napríklad vytlačovaný polyetylén s hrúbkou 80 až 100 mikrometrov. Je tiež možné použiť viacvrstvový polypropylénový materiál s väčšou hrúbkou, napríklad na jednu vrstvu 80 až 85 mikrometrov, pričom rôzne vrstvy môžu mať rôzne vlastnosti, napríklad môže byť vonkajšia vrstva silnejšia, ale priepus

SK 279183 Β6 tná a vnútorná vrstva môže byť nepriepustná a ľahko zataviteľná. Je žiaduce, aby materiál mal dostatočnú pevnosť, odolnosť proti pretrhnutiu a permeabilitu, ale súhrn týchto vlastností nie je možné dosiahnuť ľahko s použitím jednej vrstvy. Je tiež možné použiť laminované materiály. Vynález nie je možné obmedziť na znázornené uskutočnenia. Namiesto dvoch závesných prostriedkov by napríklad bolo možné použiť len jeden alebo tri alebo ešte viac závesných prostriedkov vo forme rúrkovitých útvarov. Okrem toho je možné meniť podľa požiadaviek tvar a rozmery plniaceho otvoru alebo plniacich otvorov, rovnako ako rozmer a uloženie otvorov 152, ktoré tiež môžu celkom chýbať.

Okrem toho, aj napriek tomu, že v jednotlivých uskutočneniach je znázornená vložka tvorená dvoma časťami materiálu, je možné ju vytvoriť aj z rúrkovitého úseku materiálu. V tomto prípade nebude nutné, aby na vložke boli uskutočnené bočné švy 104,106.

Vložka môže byť tiež uskutočnená ako integrálna časť celého zásobníka, aj v tomto prípade je možné použiť odvádzanie vzduchu labyrintovým spôsobom. Zvlášť v prípade, že zásobník má malé rozmery, je možné ich vyrobiť priamo z nepriepustného materiálu, takže jediným problémom, ktorý potom zostáva vyriešiť, je odvádzanie vzduchu.

Pri použití zásobníka, vybaveného vložkou podľa vynálezu, je možné dosiahnuť nasledujúce výhody.

1. Vložka má vždy správnu polohu vzhľadom na vonkajší vak po naplnení vzduchom.

2. Vložka si udrží svoju správnu polohu vzhľadom na vonkajší vak v priebehu prepravy a manipulácie s prázdnymi zásobníkmi, aj v priebehu plnenia a vyprázdnenia zásobníka. Nedôjde k zmene polohy ani v prípade, že do vonkajšieho vaku vnikne voda.

3. Nie je nutné pri výrobe zásobníka zaradiť o stupeň viac, pri ktorom sa vložka, naplnená vzduchom ukladá do vonkajšieho vaku, čím sa dosahuje vyššia hospodárnosť pri výrobe.

4. Prázdna vložka neobsahuje žiadny vzduch, ktorý by mohol spôsobovať problémy v priebehu balenia a ukladania prázdnych vakov na palety na ich prepravu na miesto, kde by mali byť naplnené, to znamená, že je vylúčené riziko pretrhnutia vložky pri stlačení balíka alebo palety. Palety sú tiež oveľa stabilnejšie.

5. Vzhľadom na prítomnosť jednocestných ventilov v materiáli vložky je možné odviesť prebytočný vzduch zo zásobníka po jeho naplnení, takže nedôjde k tvorbe vzdušných vankúšov nad sypkým materiálom na naplnení vaku a uzavretí alebo zatavení vložky. Týmto sa opäť vylučuje riziko pretrhnutia vložky v prípade, kedy sú zásobníky ukladané na seba vo väčšom počte vrstiev.

V uskutočnení, ktoré je znázornené na obr. 6, je vytvorená jednocestná chlopňa v rúrkovitom úseku 122, 124 pomocou otvorov 152 a 154, typicky s priemerom 5 mm a to v homej a spodnej časti týchto útvarov s následným vytvorením dvoch prerušovaných stavených čiar 156, 158 naprieč spodnou časťou oboch rúrkovitých úsekov 122, 124. Prerušené miesta v oboch stavených čiarach 156, 158 a odstupy medzi nimi sú podrobnejšie znázornené na obr. 7, ktorý sa týka zásobníka s integrálnou vložkou.

Otvory 152 môžu byť vytvorené v stene zásobníka tak, že sa jeho stena prereže vo forme štrbiny alebo prebodne za vzniku kruhového otvoru alebo otvoru iného tvaru. V prípade potreby je možné materiál odrezať len čiastočne za vzniku chlopne, ktorá otvor prekrýva a bráni prístupu vody do vnútorného priestoru. Plocha otvorov je zvyčajne menšia než 3 až 15 mrrú a maximálny rozmer otvoru je menší než 10 mm. Zvyčajne sa používajú kruhové otvory s priemerom približne 5 až 7,5 mm. Výhodne je jeden z otvorov uskutočnený v axiálnom smere o niečo nižšie v stene vložky, takže voda, ktorá sa dostane do mŕtveho priestoru horným otvorom, môže vytiecť spodným otvorom a nedostáva sa do vnútorného priestoru.

Labyrintové zatavenie je možné použiť na dosiahnutie ventilového efektu tak, že sa každé zatavenie uskutočňuje pomocou stavenia protiľahlých stien pôsobením tepla, napríklad priložením horúcej tyčinky v priebehu výroby vložky, inak je tiež možné protiľahlé steny zlepiť. Spojené miesta môžu mať tvar jednoduchých priamych čiar alebo môže ísť o zložitejšie tvary. Spojené miesta môžu byť zakrivené, ohnuté alebo môžu mať vlnovitý tvar. Pre jednoduchosť budú opísané spojené miesta vo forme priamych čiar.

Labyrint je vytvorený tak, že sú nad sebou uskutočnené aspoň dve spojené miesta vo forme čiar, tieto miesta sa prekrývajú napríklad v 10 až 50 % dĺžky. V prípade potreby je možné použiť viac než dve takéto prekrytia úsekov týchto čiar a prechod vzduchu z vnútorného priestoru je ešte komplikovanejší. Je tiež možné vytvoriť zatavenie v jednej čiare, ktorá je prerušovaná, takže vznikne niekoľko častí tej istej čiary, oddelených štrbinou. Potom sa vytvorí ďalšie stavené miesto vo forme čiary, v ktorom sa zatavené časti nachádzajú nad štrbinami v prvom stavenom mieste. Takto uskutočnené zatavenie zasahuje výhodne až k vonkajšej hrane vložky. Priechod medzi zatavenými miestami má zvyčajne maximálny priečny prierez menší než 0,5 až 5 mrrŕ, miesta sú od seba výhodne vzdialené menej než 20, napríklad 5 až 10 mm, takže sa častice granulovaného materiálu nemôžu týmto spôsobom ľahko dostať zo zásobníka a súčasne cesta, ktorou sa dostáva von vzduch, bude mať sklon samočinne sa uzavrieť v prípade, že je vak v priebehu manipulácie ohnutý a mohlo by teda dôjsť k prieniku vzduchu smerom dovnútra. V prípade, že sa používa zatavenie vo forme prerušovaných čiar, sú štrbiny typicky v rozsahu 10 až 50 % zataveného úseku čiary. Štrbina môže teda byť 10 až 15 mm dlhá a zatavená časť môže mať dĺžku 25 až 50 mm.

Znázornené stavené čiary 156,158,160 a 162 sú prerušované za vzniku dvoch rovnobežných prerušovaných stavených úsekov s axiálnymi štrbinami 164 a 166. Stavené čiary 160 a 162 sa navzájom prekrývajú svojimi časťami o približne 20 až 30 % na každom konci, štrbiny 164, 166 majú veľkosť 10 až 15 mm a obe rovnobežné čiary zvaru majú vzdialenosť 10 až 30 mm. Týmto vzniká mŕtvy priestor 168 vnútri týchto čiar, v ktorom sú uskutočnené dva otvory 152 a 154 kruhového tvaru.

Labyrintové zatavenia je možné uskutočniť tak, ako je znázornené na obr. 8 a to zvlášť v tom prípade, že sú otvory uskutočnené v horných rohoch vložky alebo zásobníka, ktorý je opatrený len stredovým plniacim otvorom, ako je schematicky znázornené na obr. 11. Je tiež možné postupovať tak, že sa tento typ otvorov použije vo vložke, opatrenej rúrkovitými závesnými prostriedkami.

Ako je znázornené na obr. 10, môžu byť zatavené miesta vytvorené aj vlnitými čiarami, pričom taktiež vzniká mŕtvy priestor 168, v ktorom je možné uskutočniť otvor 152. Podobné uskutočnenie stavených miest je znázornené aj na obr. 9, kde sú v mŕtvom priestore uskutočnené dva otvory 152, 154. Je zrejmé, že týmto spôsobom je možné dosiahnuť zložitú cestu na prechod vzduchu bez toho, aby bolo nutné pri výrobe vložky zachovať veľkú presnosť uskutočnenia.

V prípade, že má byť vložka vyhotovená s rôznymi rozmermi, bolo zistené, že úseky 110, 112, vyrezané medzi rúrkovitým členom 120, vytvárajúcim plniaci otvor a rúrkovitými úsekmi 122, 124, môžu zostať konštantné. To umožňuje použitie stále toho istého zváracieho nástroja tvaru U aj na vnútorné časti 170, ako je znázornené na obr. 12.

V prípade, že hrana 172 rúrkovitých úsekov 122, 124, je v podstate v jednej línii s bočnou hranou 174 vložky, nie je nutné oddelene zataviť vonkajšiu hranu týchto útvarov vzhľadom na to, že k ich zataveniu dochádza v priebehu výroby vložky.

Ale v prípade, že vložka je širšia, takže bočná hrana 174 vložky je ďaleko od vonkajšej hrany 172 rúrkovitých úsekov 122, 124, ktoré sú pomerne úzke, tak, aby mohli ľahko vytvárať ventilový efekt, napríklad 40 až 80 mm, je nutné materiál zataviť pozdĺž oblúkovej čiary 176.

S týmto cieľom sa použije časť zváracieho nástroja, znázornená na obr. 12 na vytvorenie vonkajšej hrany 172 a oblúková čiara 176 sa použije len v prípade potreby. Týmto spôsobom je možné vytvoriť vložky so šírkou 1270 až 2030 mm s použitím toho istého nástroja.

Claims (9)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Vložka z plastu od zásobníka, napríklad ohybný zásobník stredných rozmerov na sypký materiál, vyznačujúca sa tým, že je opatrená aspoň jedným závesným prostriedkom na spojenie so zásobníkom vo vopred určenej orientácii, pričom tieto závesné prostriedky súčasne vytvárajú prostriedky na odvádzanie vzduchu z vnútorného priestoru vložky.
2. 2. Vložka z plastu od zásobníka podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že závesný prostriedok alebo každý zo závesných prostriedkov je vytvorený integrálne.
3. 3. Vložka z plastu od zásobníka podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúca sa tým, že závesný prostriedok alebo každý zo závesných prostriedkov je uskutočnený vo forme rúrkovitého úseku (122, 124).
4. 4. Vložka z plastu od zásobníka podľa nároku 3, vyznačujúca sa tým, že v stene dutého rúrkovitého úseku (122, 124) je vytvorený jeden alebo väčší počet otvorov (152, 154) na odvádzanie vzduchu.
5. 5. Vložka z plastu od zásobníka podľa ktoréhokoľvek z nárokov laž 4, vyznačujúca sa tým, že závesný prostriedok alebo každý zo závesných prostriedkov je opatrený prostriedkami na upevnenie vložky k ohybnému zásobníku.
6. 6. Vložka z plastu od zásobníka podľa ktoréhokoľvek z nárokov laž 5, vyznačujúca sa tým, že otvory (152, 154) na odvádzanie vzduchu sú vytvorené vo forme jednocestných ventilov.
7. 7. Vložka z plastu od zásobníka podľa ktoréhokoľvek z nárokov laž 6, vyznačujúca sa tým, že je opatrená jedným alebo väčším počtom otvorov (152, 154) na odvádzanie vzduchu z vnútorného priestoru v závesných prostriedkoch a/alebo v rohu, priliehajúcom k závesným prostriedkom, pričom prechod vzduchu týmito otvormi je riadený tak, že je vytvorený jednocestný ventil.
8. 8. Vložka z plastu od zásobníka podľa nároku 6 alebo 7, vyznačujúca sa tým, že steny dutého závesného prostriedku tvoria jednocestný ventil.
9. 9. Vložka z plastu od zásobníka podľa nároku 6 alebo 7, vyznačujúca sa tým, že jeden a/alebo každý z otvorov (152, 154) na odvádzanie vzduchu je dostupný cez labyrintové štrbiny (164, 166) stavených čiar (156, 158, 160, 162), ktoré sa navzájom prekrývajú za vzniku labyrintového priechodu na odvádzaný vzduch.