SK101093A3

SK101093A3 - Granulated fuel from slurry and process for producing it

Info

Publication number: SK101093A3
Application number: SK1010-93A
Authority: SK
Inventors: Walter Hey; Ingo Romey; Hans J Palm
Original assignee: Bergwerksverband Gmbh
Priority date: 1991-04-09
Filing date: 1992-04-07
Publication date: 1994-01-12
Also published as: WO1992018585A1; ES2075691T3; ATE126529T1; HUT71455A; DE59203305D1; EP0579657A1; CZ193193A3; DK0579657T3; EP0579657B1; HU9302703D0; DE4111442C1

Description

Oblasť techniky

Vynález sa dotýka granúlovaných palív z kalov po vyčírení, najmä pre kúrenisko s fluidnou vrstvou. Ďalej sa dotýka spôsobu výroby týchto granúlátov.

I

Doterajší stav techniky

Granulované palivá z kalov po vyčírení boli 2náne z výtlačku Granulat fiir Verbrennung , Entsorge-Magazin-Entsorgungsvirtschaft, , september 1990, strany 60 až 62. Tieto granulované palivá pozostávajú z mechanicky vopred odvodneného číriaceho kalu, ktorý bol za tepla zmiešaný v miešačke s núteným miešaním s bližšie neoznačeným usušeným materiálom a pri tom prakticky granulovaný. Vyrobená zmes je p^'i tom vytvorená tak, aby sa sušina pohybovala nad fázou lepivosti asi 50 % sušiny ( TS) , aby sa potom mohla sušiť bez rušenia v špeciálnej kotúčovej sušičke. Produkt sči môže spaľovať samočinne napríklad v peci s fluidnou vrstvou. 0 zložení a vlastnostiach suchých granúlátov nie je bližšie referované. Nevýhodou je, že pre výrobu granúlátov je nevyhnutné tepelné sušenie, nehorľavý materiál, kt,orý_; bol vopred usušený znižuje výhrevnosť a pri čiastočne usušených granulátov sa odparením zbytkovej vody taktiež zhoršuje výhrevnosť.

Z výtlačku ’KÍärschlamm in der Bundesrepubli k, Abwassertechnik, zošit 2, 1990 stránky 71 až 74, sú známe granuláty z kalu po vyčírení, ktoré sa dajú depbnovať, a ktoré sa pre zvýšenie obsahu sušiny doplňugú kondicionovačnými prostriedkami, napríklad vápnom. Pomocou tvaru granulátu sa má zlepšiť manipulovateľnosť s granulátom a jeho skladovateľnosť a má sa dosiahnuť minimalizácia výdajov na deponie. Vzhľadom k Lomu, že v dôsledku použitia vápna ako kondionovačného prostriedku prípadne ako suš i dl a sú nevyhnutné väčšie množstvá vápna, sú ale tieto granúláty menej vhodné pre spaľovanie v dôsledku zníženej výhrevnosti. ^;

Z Recycling von Klärschlamm / Ulrich Loll, Berlín, EF-Verlag flir Energie- und Umwe1ttechni k GmbH, zväzok 2,1989, sú známe ďalšie spôsoby výroby granúlovaných palív^:

Pri ESCHER-WYSSovom sušení kalu /pod 5.1.2, straný 32,

i í	33/ sa	kal	granuluje
Ί 1 i	mater i álu	a	sušičke
! 1 _Λ1	granulát	sa	privádza

Ideleného prachu v miešačke a vlhký dávkovacou skrutkovkou a článkovou kolesovou priepus.ťou do sušičky s fluidným lôžkom. Sušenie sa vykonáva pomocou tepelnej energie, ktorá sa privádza sčasti priamo pomocou vodných brýdových par, čiastočne nepriamo ako sýtou parou alebo Lerraoole jom do sušičky s fluidným lôžkom. Nevýhodou je veľký strojný a energetický náklad na sušenie granúl átu až na 98 % sušiny /TS'/.

Pri TCW sušení kalu /pod 5.1.6, stránky, 39 až 41/ sa strojne odvodnený kal mieša s materiálom, ktorý už bol vopred usušený, dopravuje dopravným pásom do vnútorného válca bubnovej sušičky pozostávajúci z troch koncentrických válcov a tam sá dopravuje pomocou prúdu horúceho plynu (400 až 500° C), ktorý vstupuje s veľkou rýchlosťou, tromi valcami a suší. Z vyrobeného granúlovaného suchého materiálu sa odvádza granulát s veľkosťou 2 až 4 mm zo systému. Ostatný materiál sa mlyne a vracia sa späť do systému: aj pri tomto rozome1 i e v spôsobe je nevyhnutný veľmi vysoký strojný a energetický náklad na výrobu granúlátu.

Z Umweltmagazin, máj 1990, stránky 50, bl je známy spôsob spaľovania kalu po vyčírení, 2 pri ktorom sa čerstvý kal . i kondiciónuje s hydroxidom vápenatým alebo karbidovým kalom ako aj pri prídavku organických vločkovacích činidiel alebo chloridu železitého. Ďalšie komorových filtračných lisov.

odvodnenie sa vykonáva pomocou Namiesto hydroxidu vápenatého alebo karbidového kalu sa pre kondicionovanie môže používať aj elektrofi 1tračný prach, ktorý obsahuje voľný, nespotrebovaný hydroxid vápenatý. Granúlované palivo sa pri tomto spôsobe Za nevýhodu použitia e 1ektrofi 1tračného prachu sa v ňom obsiahnuté ťažké kovy, ktoré podmieňujú nevyrába. považujú odstraňovanie odpadu špeciálnym spôsobom.

Predložený vynález si kladie za základnú úlohu navrhnúť pri odstránení nedostatkov známych spôsobov granulované palivá s kalov po vyčírení, ktoré by s ohľadom na svoje zloženie a vlastnosti boli optimálne a bolo možné íc'n vyrobiť bez veľkého strojného a energetického nákladu a ktoré by sa hodili predovšetkým pre spaľovanie vo fluidnej vrstve.

Podstata vynálezu

Pre riešenie tejto úlohy sa navrhujú granulované palivá, ktorých zloženie a vlastnosti sú uvedené v patentových nárokoch 1 až 3.

Ďalšie vytvorenie granúlovaných palív je obsiahnuté v podnároku 4.

Úloha podíľa vynálezu je vyriešená s výhodou spôsobom výroby granulovaných palív podľa znakov nárokov 3 až 8.

Granulované palivá z kalov po vyčírení podľa vynálezu predstavujú s prekvapením palivá, s ktorými sa dá výborne

Banipulovať, manipuláci i skrápania, pretože ťažko obsahujú s nim uvoľňujú. S ohľadom ktorá je podmienená guľatým .prach alebo pri na svoju schopnosť tvarom zrna, sú tvarom zrna, optimálne pre skladovanie, dopravu a dávkovanie paliva. Ich spaľovanie je priaznivé pre životné prostredie ako s ohľadom na vznikajúce dymové plyny tak aj vznikajúce pevné zbytky.

Granulované palivá z kalu po vyčírení podľa vynálezu sa dajú používat bez ďalších nosičov a bez prídavných palív, lebo sú samočinným palivom. Už vlhké granulované palivo s pomerne » a veľkým obsahom vody až do 47 % majú výhrevnosť, ktorá je porovnateľná so sušenými kalmi po vyčírení. Tieto vlhké granulované palivá sa teda môžu -spaľovať priamo v prítomnom zariadení pre spaľovanie kalu po vyčírení, bez toho aby sa museli vykonávať stavebné zmeny v systému pece a zariadenia na využitie odpadného tepla. Usušené vzduchom dosahujú ako suché granulované palivá výhrevnosť, ktorá je porovnateľná s výhrevnosťou suchého hnedého uhlia.

Pre výrobu granúlovaného paliva podľa vynálezu nie sú nutné žiadne nákladné špeciálne stroje a zariadenia. Vedľa obvyklých metód predbežného odvodnenia či zariadenie pre predbežné odvodnenie, sú nevyhnutné iba miešačky pré granulát s prívodnými a odvádzajúcimi zariadeniami, ako aj prípadne zariadenie na medziskladovaní e surových granúlátov pre sušenie cirkulujúcim vzduchom bez·prívodu tepelnej energie.

- ^; ?

Vždy podľa obsahu sušiny v kalu po vyčírení (riedky kal) prípadne kalu po vyčírení vopred odvodneného flokuláciou a gravitačnou filtráciou dajú sa vlhké granulované palivá vyrobiť pomocou vhodnej prísady kondicionovaných činidiel, ako jemne rozptýleného a suchého uhlia ako aj vápna. Prípadne požadované sušenie sa dá vykonávať bez ďalšieho energetického nákladu jednoduchým sušením cirkulujúcim vzduchom, aby sa tak získali vyššie kalorické-suché granulované palivá.

Vedľa surového kalu po vyčírení (riedky kal) a flokuláciou a gravitačným odvodnením zahusteného kalu po vyčírení sa dajú spracovávať aj kaly-'po vyčíreni odležané v deponiach a vyhnívacích rybníkoch so zbytkovou vlhkosťou napríklad 70 až 80 % na samočinne spaľovateľné vlhké granúl ované palivá a prípadne na vyššie kalorické suché granulované palivá jednoduchým sušením cirkulujúcim vzduchom.

Výroba granulovaných palív sa s výhodou vykonáva na mieste vzniku kalu po vyčíreni. Je ale tiež možné vykonávať výrobu na centrálnom mieste, napríklad v dosahu menších i

čeriacich zariadení alebo na mieste ku ktorému sa granulované » palivá majú privádzať.

Výhodná úprava granulovaných palív z kalu po vyčírení, najmä pre kúrenisko s fluidnou vrstvou, vykazuje nasledujúce zloženie·' a/ 0,86 až 45 % hmôt. sušiny kalu po vyčírení, b/ 83,74 až 43 % hmôt. uhoľného prachu (bezvodého), c/ 5,4 až 2 % hmôt. páleného vápna, d/ é 1O % hmôt. zbytkovej vody.

Ďalšia výhodná úprava granu1ovaneho paliva vyčírení, najmä pre kúrenisko s fluidnou vrstvou, nasledujúce zloženie:

a/ 0,8 až 40 % hmôt. sušiny kalu po vyčírení b/ 74,4 až 38 % hmôt. uhoľného prachu (bezvodého), c/ 4,8 až 2 % hmôt. páleného vápna a d/ á· 20 % hmôt. zbytkovej vody.

úprava granulovaného /paliva kúrenisko s fluidnou vrstvou sušiny kalu po vyčíreni, . uhoľného prachu (bezvodého), páleného vápna, vody.

i ,1

I z ka1 u po vykazuj e z kalu po vykazuje

Tretia výhodná vyčíreni, najmä pre nasledujúce zloženie a/ 0,4 až 23 % hmôt. b/ 49, 3 až 29 % hmôt c/ 3,3 až 1 % hmôt. d/ 4a 47 % zbytkovej

Prehľad obrázkov na výkrese _f

Na obr. 1 sú znázornené ako pj&lklad niektoré výhodné možnosti výroby samočinne spáliteľného gränulovaného paliva z < i kalov po vyčírení ako aj ich ďalšia úprava na vyššie uvedené “ t vyššie kalorické suché granulované palivá jednoduchým sušením cirkulujúcim vzduchom.

Na obr. 2 je priebeh teplôt pokusu spaľovania s vlhkými granúlovanými palivami.

I

Pr_í_kladx yyhotpven i a_ vyná 1 ezu

Všetkým na obr. 1 uvedeným výrôbným cestám je spoločná granulačná jednotka, totiž granulačná miešačka 1_, v ktorej sa vyrábajú vlhké granulované palivá 1_2 a ktorá je zásobovaná cez vsádzku 1_1 kalu po vyčírení, vsádzku 9 hnedouhoľným prachom a vsádzku i O páleným vápnom, pričom jednotlivé prísady sú navzájom zladené tak, aby vlhké granulované palivá 1_2 mali strednú vlhkosť medz.i 35 až 47 %.

ŕ

Pri tom vsádzka 10 páleného vápna orientuje podľa obsahu síry v hnedouhoľnom prachu. Podiely množstva kalu 11 po vyčírení a hnedouhoľného prachu 9 je nutné vypočítať v závislosti na práve stávajúcej vlhkosti tohoto prúdu látok, aby sa dospelo k vlhkým granúl ovaným palivám 12 s 35 až 47 % vlhkosti, ktoré sú dostatočne pevné a schopné tiecť (nelepia sa a nemažú), ako aj ku granulovaným palivám 12, ktoré sú samočinne spáliteľné. Môžu sa prípadne, bez ,toho aby sa musela použiť tepelná sušiaca energia, ďalej spracovávať sušením

okoli tým	vzduchom,	vo Vežovej	sprchovej sušiarni 7	a 1 ebo
bubnové j	suš i arn i	8, až sa získajú	vyššie kalorické	suché
granulované palivá	12 s 20 až 10	% vlhkosti ailebo menej.	Ak je
použ i teľné	odpadné	teplo môže	sa	pr í padne skrat i ť	doba
sušen i a.	*	6	/	e

Kal li po vyčírení, ktorý sa vnáša do granulačnej miešačky .1 môže byť riedky kal s 1,5 až 8 ‘4 sušiny (TS), ktorý sa privádza z nádrže 2 pre riedky kal. V tomto prípade sa podiel hnedouhoľného prachu stanoví primerane tak vysoký, aby sa dospelo k vlhkým granulovaným palivám 12 s vlhkosťou medzi až 47 í i

Riedky kal sa ale tiež môže najskôr ďalej odvodňovať, k

napríklad flokuláciou alebo filtráciou 1_5 na 15 až 35 % sušiny alebo gravitačným odvodnením 4 na 15 až 25 % sušiny, skôr ako

I sa vnesie do granulačnej miešačky f. V týchto prípadoch sa podiel prísady hnedouhoľného prachu 9 stanoví menší ako u prísad z nádrže 2 pre riedky kal.

Do granulačnej miešačky i sa ale môže tiež privádzať uležalý kal po vyčírení 2 deponie alebo vyhnívaciého rybníka 5 s 20 až 35 % sušiny (TS). Prípadne sa použitím špeciálnych ďalších odvodňovacích zariadení 2námeho druhu môže ďalej zvýšiť obsah sušiny.

Namiesto hnedouhoľného prachu 9 sa môže do granulačnej miešačky 1 vnášať aj kamenouhoľný prach alebo iné suché hmoty obsahujúce uhlík, napríklad drevená múčka alebo pod. v zodpovedajúcich podieloch, aby sa vyrobili vlhké granulované palivá 12. Dôležité pri tom ale je, aby vlhké granulované palivá 12 boli dostatočne pevné a schopné tiecť, aby sa dali používať ako samočinné palivá pripadne sa z nich mohli vyrobiť sušením okolitým vzduchom vyššie kalorické suché granulované palivá.

Pr i k 1 ady vyhotovenia vynáľezu

Ďalej je pomocou niekoľkých príkladov . podrobne opísaná výroba granúlovaných palív podľa vynálezu.

Príklad 1

Kal odpadajúci v číriacom zariadení s obsahom sušiny 2 % bol s prísadou syntetického organického ť 1 okulačného činidla vyvločkovaný, vopred odvodnený gravitačnou filtráciou a potom tlakovou filtráciou upravený na zbytkovú vlhkostí 80%.

1,4 kg odvodneného kalu po vyčírení so zbytkovou vlhkosťou 80 % bolo zmiešané, v granulačnej miešačke s 1,0 kg jemne rozptýleného suchého hnedého uhlia (asi 10 % vlhkosti) s prídavkom 5 % páleného vápna vztiahnutého na množstvo hnedého uhlia a spracované na guľaté granuláty s maximálnou veľkosťou zrna asi 4 mm. Vlhké granulované palivá boli dostatočne pevné ako aj schopné tečenia a mohli sa bez problému skladovať v silu. Priamo po výrobe mali vlhkosť asi 40 %, Po 24 h sušeniu cirkulujúcim vzduchom sa získali granulované paliva s vlhkosťou asi 20 % a po 60 h s vlhkosťou asi 10 %. Už vlhké granulované palivá sa dali samočinne bez problému spaľovať. Suché granulované palivá obsahovali ešte dosť vlhkosti, takže sa s nimi dalo prakticky manipulovať bez tvorby prachu.

Príklady 2 až 5

Pre zlepšenie odvodnenia a zvýšenie rýchlosti filtrácie bola podľa príkladu 1 vyvločkovaná suspenzia kalu po čírení ďalej doplňená pred filtráciou prostriedkami pomáhajúcimi filtrácii vo forme častíc pevných látok (0,1 až 0,3 mm). Ako pomocné prostriedky pomáhajúce filtrácii bol použitý kamenouhoľný prach (príklad 2), koksový obrus (príklad 3), drevená múčka (príklad 4) prípadne hnedouhoľný prach (príklad 5) v pomere 1 ^: 1, vztiahnuté na súčasné množstvo suchej substancie kalu. Tým bolo možné dosiahnuť po tlakovej filtrácií ďalšie zníženie obsahu vody vo filtračnom koláči o 2 až 5 % bodov na 22 až 25 % sušiny. Ďalšie spracovanie na vlhké prípadne suché granulované palivá sa vykonávala rovnako ako v pr i kí ade 1 .

Príklad.6

1.4 kg suspenzie kalu po vyčírení s 2 % sušiny bolo zmiešané bez predbežného odvodnenia v granulačnej miešačke s 2 kg suchého hnedouhoľného prachu (10 % vlhkosti) a 5 % páleného vápna (vztiahnuté na hnedé uhlie) a spracované na vlhké granulované palivo. Samočinne spáliteľné granuláty mali priamo pri výrobe zbytkovú vlhkosti 44 %. Po b0 h sušení vzduchom boli ŕ

získané suché granulované palivá s vlhkostou asi 20 %.

Pr.Lkl.ad_7

Podľa ďalšej varianty zmiešavania bol použitý hnedouhoľný » prach s vyššou vlhkosťou 22 %. 0,8 kg suspenzie kalu po vyčírení s 2 % sušiny bolo zmiešané v granulačnej miešačke s

2,0 kg tohoto vlhšieho hnedouhoľného prachu s prísadou 5 % páleného vápná, «vztiahnuté na množstvo hnedého uhlia a spracované na vlhké granulované palivá. Tieto horľavé? granuláty mali po zmiešaní 36.7 % vlhkosti. Po 24 h;sušení vzduchom bolo možné z nich vyrobiť suché granulované palivá s ·* .

v1hkosťouasť 18,6 %.

Príklad 8

Už uťežaný kal po vyčírení 2 vyhnívacieho rybníka s obsahom zbytkovej vody 79 % bol pre výrobu granúlovariého paliva zmiešaný s hnedouhoľným prachom, pričom sa spracovalo

1,5 kg kalu po vyčírení z vyhnívacieho rybníka (79 % vlhkosti) s 1,0 kg hnedouhoľného prachu (10 % vlhkosti) s. prísadou 5 % páleného vápna, vztiahnuté na množstvo hnedého uhlia, v granulačnej miešačke na vlhké granulované palivá. Tieto mali po výrobe vlhkosť 40,2 %. Po 60 h sušení vzduchom sa z nich vyrobili suché granulované palivá s vlhkosťou 16,4 %.

Príklad 9

2, 1 kg suchého kalu po vyčírení ( < 1 % H;:0) bol 1 zmiešané v granulačnej miešačke s 1,5 kg komunálneho kalu po vyčírení (80 % H2O) a 5 % páleného vápna (vztiahnuté na kamenouhoľný kal) a spracované na samočinne spáliteľné, vlhké granulované ¹ t palivá, schopné tiecť. Tieto vykazovali priamo po výrobe obsah vlhkosti 35 % a vyššie kalorické suché granulované palivá vykazovali po 24'h sušení vzduchom zbytkovú vlhkostí < 20 %.

Granulované palivá vyrobené podľa príkladov 1 až 9 sa po pochode granulácie získavajú ako pelety tvaru guľatých zŕn s priemernou veľkosťou zrna 1 aš 4 mm. Táto vlhké granulované palivá majú obsah vody 35 aš 47 % (65 aš 53' % sušiny), sú schopné tiecť a dajú «a mechanicky zaťažovať.

Výhrevnosť týchto surových granúlátov robí 10 aš 14 MJ/kg a zodpovedá tým výhrevnosti suchého čistého kalu po vyčírení.

I

S prekvapením sa môžu vnášať bez -ďalšieho sušenia priamo pomocou dávkovacích zariadení do fluidnej vrstvy a tam sa samočinne spaľovať, ako to ukazuje nasledujúci príklad.

Príklad 10

Pokusy so spaľovaním vlhkých granúl o varných palív (47 %

H₂0) .

Zo zmesi komunálneho kalu po vyčírení a hnedouhoľného prachu vyrobené granulované palivá bol i vnesené do stacionárnej spaľovacej komory s fluidnou vrstvou, s tepelným výkonom 300 kW, ako jediné palivo. Pri týchto pokusoch sa spaľovalo kontinuálne asi 5 t surového granulátu.

Obr. 2 ukazuje príklad priebehov teplôt počas pokusu v závislosti na čase, pričom číslice udávajú počet hodín (h) vo fluidnej · vrstve (teplota 14 fluidnej vrstvy), vo voľnom priestore usporiadanom nad ňou (teplota 15 vo voľnom priestore) a pred ďalej zapojeným cyklónom (teplota 16 cyklónu). Počas počiatočnej fáze alebo fáze ohrievania a, ktoré trvá od časového okamžiku D, zapnutia vyhrievajúceho horáka, až do-okamžiku B, vypnutia vyhrievajúceho horáku, sa teploty vo fluidnom lôšk'u a vo voľnom priestore rovnomerne zvyšujú. Na konci fáze vyhrievania a sa pal i vo v okamžiku C začne do fluidnej vrstvy vnášať palivo. Po vypnutí vyhrievacieho horáku (okamžik B) sa začne fáza stabilizácie b, ktorá trvá až do okamžiku A (prídavok sekundárneho vzduchu .do). S prekvapením bolo vyhrievacieho horáku pokračoval zistené, že po vypnutie vo fluidnom lôžku spaľovací proces samočinne v dôsledku pridaného vlhkého granúlovaného paliva a stabilizoval sa až do okamžiku A (prídavok sekundárneho vzduchu do), takže sa odtiäľ až do ukončenia pokusu (okamžik E) nastavila veľmi stabilná spaľovacia fáza c, počas nej dochádzalo len k veľmi malým kolísaniam teplôt. Je možné jasne poznať, že tieto priebehy teplôt od okamžiku A, keď sa začal pridávať sekundárny V2duch, až do ukončenia pokusu E boli veľmi rovnomerné. Takmer.priamočiaré priebehy kriviek dokazujú, že sa pridávkovanie vlhkých granulovaných palív vykonávalo taktiež veľmi rovnomerne. Ďalej' je možné z toho odvodiť, že prepal prebiehal taktiež intenzívne a rovnomerne.

Ďalej je v tabuľke 1 znázornená elementárna analýza a v tabuľke 2 sú zhrnuté ďalšie charakteristické hodnoty použitých vlhkých granulovaných palív. , b

Tabuľka 1

Elementárna analýza vlhkých granulovaných palív všetka voda suš i na % 53 %

J .1 !		v. an*	bezv.	zvi h.vodoi
’l · 1	voda %	0, 6	-	-
] 1	popo1 %	.14,8	Í 4, 9	-
i	C %	53, 3	53,6	63,0
	H %	4, 46	4, 49	5,28
'j J	N %	1,38	1,39	1,63
	0 %	¹ 24, 5	24, 6	28,9
	S %	0, 99	1,0	-
•i j	*

x/ vlhkosť pri analýze

Tabuľka 2

Charakteristické údaje surového	granúlátu
výhrevnosť granulovaného paliva	( vlhkého)	10, 2. MJ/kg
	(bezvod.)	21,4 MJ/kg
sypná hmotnosť		0, 5 kg/dm³
obsah CaO ‘		2, 44 % hmôt

Pri takmer konštantnej teplote spaľovania vo fluidnom lôžku vo fázi spaľovania c 720 až 740 °C. a vhodne nastavenej teplote voľného priestoru 840 až 870 °C došlo s prísadou sekundárneho vzduchu k hodnotám emisií uvedených nižšie v tabuľke 3. ~~

Tabuľka 3

Hodnota emisií

CO	35	až	40 mg/m
NOx	: 80	až	130 mg/m
no₂	5	až	15 mg/m

Vzorky pevných látok odobrané z ďalej zapojeného cyklónu potvrdili, že bol zistený dostatočne veľký prepal vlhkých granúlovaných palív. Obsahy uhlíku vo vzorkách popoľa sa pohybovali medzi C = 2,7 % hmôt. až 3,7 % hmôt.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Granulované palivá z kalov po vyčírení, najmä pre kúrenisko s fluidnou vrstvou, význačujúce sa tým, že granulované palivá vykazujú nasledujúce zloženie:

a/ 0,4 až 45 % hmôt. sušiny kalu po vyčírení, b/ 83,74 až 29 % hmôt. uhoľného prachu (bezvodého), c/ 5,4 až 1 % hmôt. páleného vápna, d/- 47 % hmôt. zbytkovej vody, >

e/ majú guľaté zrná s veľkosťou 0 aä 7 mm, í ' podiel zŕn vo forme múčky <1% s konzistenciou umožňujúcou tečenie, ako aj f/ sú vyrobi teľné pomocou jediného kroku spôsobu v granulačnej miešačke. ,

2. Granulované palivá podľa nároku 1, vyznačujúce sa t ý m, že majú nasledujúcuďistr ibúciu zrna:

s veľkosťou 0 až 0, 63 mm = 0,4 y 0, 63 až 1,0 mm =32,3 1 ; 0 až 2, Ó mm 46,9 % 2, 0 až 4,0 mm = 19,8 % > 4,0 mm = 0,6 K. 3. Spôsob výroby granúlovaných palív podľa jedného z nárokov 1 alebo 2, ' v y s ! n a č u j ú c i sa t ý m, že sa 0,8 kg až 1,4 kg komunálneho kalu po vyč í ren í (riedky kal) s

1,5 až 8,0 sušiny, 2,0 kg hnedouhoľného prachu s 10 až 20 % obsahu vody a 0,10 kg páleného vápna' sa tvaruje v granulačnej miešačke na guľaté vlhké granulované palivá, schopné tiecť, so 35 % až 47 % obsahu vodý a takmer suchou tečenia schopnou konzistenciou, a tieto sa·prípadne potom sušia vzduchom 10 až 60 h na suché granulované palivá so zbytkovou vlhkosťou 20 až 10 %.

t

4. Spôsob výroby granulovaných palív podľa nároku 1, vy’fr značujúci sa tým, že sa komunálny kal po vyčíreni (riedky kal) vopred odvodní prídavkom organických alebo >». anorganických flokulačných činidiel pomocou gravitácie učí 15 až 25 % sušinu, 1,2 kg až 1,5 kg vopred odvodneného kalu po vyčíreni, 1,5 kg hnedouhoľného prachu s 10 až 20 % obsahom vody a 0, 05 kg páleného vápna sa vnesie do granulačnej čističky.

5. Spôsob výroby granulovaných palív podľa nároku 3, v yznačujúci sa tým, že sa komunálny kal po vyčíreni (riedky kal) s prídavkom flokulačnélio činidla alebo bez neho odvodní vopred strojne na 25 až 35 % sušinu, 1,5 kg až 1,8 kg vopred odvodneného kalu po vyčíreni, 1,0 kg hnedouhoľného prachu s 10 až 20 Λ obsahu vody a 0,05 kg páleného vápna sa vnesie do granulačnej miešačky.

6. Spôsob podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že sa vopred odvodnený kal po vyčíreni zmieša vo filtračnom stupni pr?i použití kamennétiťí uhliai, obrusu koksu, ‘ i drevenej múčky alebo hnedého uhlia ako filtračného prostriedku v pomere 1=1 a tlakovo sa sfiitruje.

7.Spôsob výroby granulovaných palív podľa nároku 3, v yznačujúci s<a tým, že sa komunálny kal (riedky i

kal) zahustí vo vyhnívacich rybníkoch na 20 až 35 % sušiny a 1,2 až 1,8 kg zahusteného kalu po vyčíreni, 1,0 kg hnedouhoľného prachu s 10 až 20 % obsahom vody a 0, 05 kg páleného vápna sa vnesie do granulačnej miešačky.

8. Spôsob výroby granulovaných palív podľa nároku 5, v y¹ značujúci sa -tým, že sa namiesto hnedouhoľného _t prachu ako sušina použije kamenouhoľný prach, drevená múčka alebo iné jemne rozptýlenej suchej hmoty obsahujúcej uhlík.

I •14 . I t

Zoznam vzťahových značiek granúlačná miešačka 1 ¹ nádrž na riedky kal 2 vločkovanie (flokulácia) a filtrácia 3 gravitačné odvodňovanie 4 vyhnivací rybník 5 silo s cirkulujúcim vzduchom 6 .

I vežová sprchová sušiareň 7 bubnová sušiareň 8 hnedouhoľný prach 9 pálené vápno 10 kal po vyčírení >11 vlhké granulované palivá 12 suché granulované palivá 13 teplota fluidného' lôžka 14 teplota voľného priestoru 15 teplota cyklónu 16 , prídavok sekundárneho vzduchu do A vyhrievací horák z B prídavok paliva “do C vyhrievací horák do D koniec pokusu E začiatočná fáza prípadne vyhrievacia fáza a stabilizačná fáza b stabilná spaľovacia fáza c i t fe